ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 24. januára 2013 (*)
„Odvolanie – Štátna pomoc – Odpustenie 65 % daňového dlhu v rámci kolektívneho insolvenčného konania – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Kritérium súkromného veriteľa – Hranice súdneho preskúmania – Nahradenie dôvodov uvedených v spornom rozhodnutí vlastnými dôvodmi Všeobecného súdu – Zjavne nesprávne posúdenie – Skreslenie dôkazov“
Vo veci C‑73/11 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie podané 17. februára 2011,
Frucona Košice, a.s., so sídlom v Košiciach (Slovensko), v zastúpení: P. Lasok, QC, J. Holmes a B. Hartnett, barristers, O. Geiss, Rechtsanwalt,
odvolateľka,
ďalší účastníci konania:
Európska komisia, v zastúpení: K. Walkerová, L. Armati a B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
ktorú v konaní podporuje:
St. Nicolaus – trade, a.s., so sídlom v Bratislave (Slovensko), v zastúpení: N. Smaho, advokát,
vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda desiatej komory A. Rosas, vykonávajúci funkciu predsedu druhej komory, sudcovia U. Lõhmus, A. Ó Caoimh, A. Arabadžiev (spravodajca) a C. G. Fernlund,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. júla 2012,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 6. septembra 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním sa Frucona Košice, a.s. (ďalej len „Frucona Košice“) domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. decembra 2010, Frucona Košice/Komisia (vec T‑11/07, Zb. s. II‑5453, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým uvedený súd zamietol jej žalobu o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia Komisie 2007/254/ES zo 7. júna 2006 o štátnej pomoci C 25/05 (ex NN 21/05) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spoločnosti Frucona Košice, a.s. (Ú. v. EÚ L 112, s. 14, ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie
2 Frucona Košice je obchodná spoločnosť podľa slovenského práva, ktorá pôsobila najmä v oblasti výroby liehu a liehovín.
3 Dňa 25. februára 2004 Frucona Košice, ktorá predtým viackrát získala odklad platenia svojho daňového dlhu, už nebola schopná zaplatiť spotrebné dane, ktoré dlhovala za január 2004.
4 V dôsledku toho jej bola 6. marca 2004 odobratá licencia na výrobu a spracovanie liehu a liehovín. Od tohto dňa obmedzila svoju činnosť na distribúciu liehovín pod značkou Frucona, ktoré kupovala od podniku, ktorý ich v súlade s dohodou vyrábal na základe licencie v závodoch Frucona Košice.
5 Frucona Košice sa tiež dostala do predĺženia v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.
6 Zo sporného rozhodnutia vyplýva, že konkurzné a vyrovnacie konania podliehajú kontrole súdu, ktorej cieľom je vysporiadať finančnú situáciu zadĺžených spoločností. Zatiaľ čo konkurz vedie k zániku zadlženej spoločnosti, vyrovnanie jej umožňuje pokračovať v jej činnostiach uzatvorením dohody, na základe ktorej zadlžená spoločnosť splatí časť svojich dlhov výmenou za odpustenie zostávajúcej časti.
7 Generálny riaditeľ spoločnosti sa 16. decembra 2003, ako aj 23. a 30. januára 2004 stretol so zástupcami slovenského daňového riaditeľstva a ministerstva financií, aby im predovšetkým navrhol vysporiadanie daňových povinností uvedenej spoločnosti prostredníctvom vyrovnania.
8 Dňa 8. januára 2004 sa táto spoločnosť v uvedenej súvislosti obrátila aj na Daňový úrad Košice IV (ďalej len „miestny daňový úrad“), do ktorého pôsobnosti patrila, ktorý nenamietal proti inštitútu vyrovnania.
9 Dňa 8. marca 2004 Frucona Košice podala na Krajský súd v Košiciach návrh na začatie vyrovnacieho konania, v ktorom navrhla svojim veriteľom, že každému zaplatí 35 % sumy svojho dlhu (ďalej len „návrh na vyrovnanie“). Celkový dlh spoločnosti Frucona Košice dosahoval približne 644,6 milióna SKK, z toho daňový dlh predstavoval 640,8 milióna SKK.
10 Rozhodnutím z 29. apríla 2004 Krajský súd v Košiciach povolil vyrovnanie a najmä zopakoval návrh na vyrovnanie.
11 Aby Frucona Košice umožnila miestnemu daňovému úradu posúdiť výhody návrhu na vyrovnanie, konkurzu a daňovej exekúcie, 26. apríla 2004 mu predložila správu audítora vypracovanú svojou internou audítorkou (ďalej len „správa K“) a 7. júla 2004 správu audítora vypracovanú nezávislou audítorskou spoločnosťou (ďalej len „správa E“).
12 Dňa 21. júna 2004 vykonala slovenská daňová správa daňovú kontrolu v priestoroch odvolateľky. Počas tejto kontroly sa zistilo, že k 17. júnu 2004 mala žalobkyňa k dispozícii hotovosť vo výške 161,3 milióna SKK.
13 Listom zo 6. júla 2004 generálna riaditeľka slovenského daňového riaditeľstva vyzvala miestny daňový úrad, aby nesúhlasil s návrhom na vyrovnanie, pretože pre Slovenskú republiku nie je výhodný.
14 Na vyrovnacom pojednávaní 9. júla 2004 veritelia spoločnosti Frucona Košice vrátane miestneho daňového úradu súhlasili s návrhom na vyrovnanie.
15 Uznesením zo 14. júla 2004 Krajský súd v Košiciach potvrdil vyrovnanie a uviedol najmä, že vyrovnanie stanovuje, že pohľadávka slovenského daňového úradu musí byť uspokojená do výšky 35 %, teda zaplatená vo výške približne 224,3 milióna SKK.
16 V rovnaký deň slovenské daňové riaditeľstvo odvolalo a nahradilo riaditeľa miestneho daňového úradu, ktorý bol 14. decembra 2004 obvinený z podvodu a sprenevery z dôvodu, že miestny daňový úrad súhlasil s návrhom na vyrovnanie. Rozsudkom zo 6. marca 2006 ho Špeciálny súd v Pezinku oslobodil spod všetkých obvinení, ktoré boli proti nemu vznesené.
17 Listom z 20. októbra 2004 miestny daňový úrad oznámil spoločnosti Frucona Košice, že okolnosti vyrovnania predstavujú nepriamu štátnu pomoc, ktorá podlieha schváleniu Komisie Európskych spoločenstiev.
18 Dňa 17. decembra 2004 Frucona Košice predovšetkým vyplatila miestnemu daňovému úradu sumu 224,3 milióna SKK zodpovedajúcu 35 % jej daňového dlhu. Uznesením z 30. decembra 2004 Krajský súd v Košiciach vyhlásil vyrovnanie za skončené. Dňa 18. augusta 2006 Krajský súd v Košiciach upravil sumu, ktorá mala byť zaplatená miestnemu daňovému úradu, na 224,1 milióna SKK.
19 Listom z 15. októbra 2004 bola Komisii podaná sťažnosť týkajúca sa údajnej nezákonnej pomoci v prospech spoločnosti Frucona Košice.
20 Listom zo 4. januára 2005 Slovenská republika po žiadosti Komisie o informácie informovala Komisiu o možnosti, že Frucona Košice prijala nezákonnú pomoc, a požiadala ju o schválenie tejto pomoci ako pomoci na záchranu spoločnosti v ťažkostiach.
21 Po zhromaždení doplňujúcich informácií Komisia listom z 5. júla 2005 oznámila Slovenskej republike svoje rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania uvedené v článku 88 ods. 2 ES týkajúce sa sporného opatrenia. Toto rozhodnutie bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 233, 2005, s. 47).
22 Dňa 7. júna 2006 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorého výrok v článku 1 uvádza, že štátna pomoc poskytnutá Slovenskou republikou v prospech spoločnosti Frucona Košice vo výške 416 515 990 SKK je nezlučiteľná so spoločným trhom, a v článku 2 nariaďuje vymáhanie tejto pomoci.
23 V časti tohto rozhodnutia týkajúcej sa posúdenia existencie štátnej pomoci Komisia uviedla, že vyrovnanie obsahovalo rovnaké podmienky vyrovnania dlhu pre súkromných veriteľov aj pre daňový úrad, hoci daňový úrad sa z dôvodu svojho postavenia prednostného veriteľa v konkurznom konaní nachádzal v právne a ekonomicky výhodnejšom postavení ako súkromní veritelia.
24 Komisia preto usúdila, že uplatnenie kritéria súkromného veriteľa si vyžaduje preveriť, či miestny daňový úrad „získal viac, ak prijal podmienky vyrovnania navrhnutého [spoločnosťou Frucona Košice], v porovnaní s možným výsledkom [konkurzu] alebo daňovej exekúcie“.
25 Komisia pri skúmaní výťažku konkurzu usúdila, že správa E nepredstavuje dôveryhodný základ, lebo vychádza zo stavu aktív spoločnosti Frucona Košice k 31. marcu 2004 a nie zo stavu najmä k 17. júnu 2004. Koeficienty speňaženia uvedené v správe E boli podľa nej príliš nízke. Okrem toho metóda ich výpočtu podľa nej nebola vysvetlená. Navyše výpočet rôznych poplatkov spojených s konkurzným konaním, ktoré sa mali odpočítať z výťažku z predaja aktív, bol podľa nej vzhľadom na ostatné dostupné odhady pochybný.
26 Komisia na základe dokumentov, ktoré mala k dispozícii, dospela k záveru, že „predaj aktív v konkurznom konaní by so všetkou pravdepodobnosťou viedol k vyššiemu výnosu“ v porovnaní s vyrovnaním a že vzhľadom na prednostné postavenie miestneho daňového úradu „takmer celý výnos získaný v konkurze by šiel“ daňovému úradu. Pokiaľ ide o výťažok daňovej exekúcie, dospela k rovnakému záveru.
27 Komisia následne zdôraznila, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky nesúhlasilo s navrhnutým vyrovnaním a v súvislosti s uplatnením kritéria súkromného veriteľa odmietlo relevantnosť prípadných dlhodobých záujmov štátu, ako je zachovanie daňových príjmov v prospech štátu pochádzajúcich z činností spoločnosti Frucona Košice.
28 Komisia dospela k záveru, že nebolo splnené kritérium súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve a že skúmané opatrenie predstavovalo štátnu pomoc vo výške rovnajúcej sa dlhu, ktorý odpísal miestny daňový úrad. Napokon uviedla, že táto pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom.
Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
29 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. januára 2007 sa Frucona Košice domáhala zrušenia sporného rozhodnutia.
30 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 8. júna 2007 spoločnosť St. Nicolaus – trade, a.s. (ďalej len „St. Nicolaus – trade“), požiadala o vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie. Tomuto návrhu sa vyhovelo uznesením predsedu druhej komory Všeobecného súdu z 11. októbra 2007.
31 Na podporu svojej žaloby Frucona Košice uviedla desať žalobných dôvodov, z ktorých štvrtý bol založený na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení, z ktorého Komisia vychádzala, ktorá sa v súvislosti s kvalifikovaním sporného opatrenia ako štátnej pomoci domnievala, že konkurz by bol výhodnejší ako vyrovnanie a že nebolo splnené kritérium starostlivého súkromného veriteľa.
32 Týmto žalobným dôvodom Frucona Košice v podstate tvrdila, že Komisia nezohľadnila, najmä vzhľadom na dôkazy, ktoré predložila, dĺžku konkurzného konania a jej vplyv na voľbu, ktorú by v situácii daňového úradu musel urobiť súkromný veriteľ.
33 Všeobecný súd najprv uviedol, že vzhľadom na to, že uplatnenie kritéria súkromného veriteľa zahŕňa komplexné ekonomické posúdenie, preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia sa musí obmedziť na overenie toho, či Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia.
34 Následne uviedol, že v prejednávanej veci bolo potrebné na účely tohto preskúmania zohľadniť postavenie miestneho daňového úradu ako prednostného veriteľa, osobitne obozretnú povahu posúdenia Komisie pokiaľ ide o výťažok z predaja majetku spoločnosti Frucona Košice v rámci konkurzného konania a skutočnosť, že konkurz na rozdiel od vyrovnania neobsahuje odpustenie dlhu.
35 Vzhľadom na tieto úvahy Všeobecný súd v bodoch 123 až 129 napadnutého rozsudku uviedol:
„123 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie [spoločnosti Frucona Košice] založené na nezohľadnení dĺžky trvania konkurzného konania na Slovensku a správ tretích osôb v tejto súvislosti, treba najprv poznamenať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí [táto spoločnosť], Komisia nielenže uviedla v odôvodnení č. 54 [sporného] rozhodnutia, že podľa Slovenskej republiky by konkurzné konanie vzhľadom na osobitné okolnosti daného prípadu trvalo menej, ako je to v priemere, ale tiež v odôvodnení č. 40 [sporného] rozhodnutia uviedla, že podľa [spoločnosti Frucona Košice] trvá konkurzné konanie na Slovensku v priemere od troch do siedmich rokov. Upresnila, že [Frucona Košice] vychádzala pri svojom stanovisku zo skutočností, štatistík a príkladu slovenskej spoločnosti, ktorá sa nachádzala v podobnej situácii ako [ona]. Komisii preto nemožno vytýkať, že sa nezaoberala touto otázkou ani stanoviskom [spoločnosti Frucona Košice] v tejto súvislosti.
124 Okrem toho, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré má k dispozícii Komisia, treba poznamenať, že samotné údaje oznámené [spoločnosťou Frucona Košice] nezodpovedajú požiadavkám vierohodnosti a koherencie. Hodnotenia dĺžky trvania konkurzného konania na Slovensku, ktoré [Frucona Košice] predložila Komisii, boli všeobecné a nezohľadňovali osobitosti tohto prípadu. Rovnako boli niektoré z týchto hodnotení približné a do určitej miery si odporovali. [Frucona Košice] sa opierala o štyri správy, uvedené v bode 96 vyššie, v ktorých bola táto dĺžka ohodnotená na štyri roky a osem mesiacov, obdobie od troch do siedmich rokov alebo viac ako šesť rokov.
125 Ostatnými správami, na ktoré sa [Frucona Košice] odvoláva, sú správy Komisie z rokov 2002 a 2003 o pokroku Slovenskej republiky na ceste k pristúpeniu k Únii. Podľa [tejto spoločnosti] uvádza Komisia v týchto správach ťažkosti a nevyhnutné zlepšenia, pokiaľ ide o konania v oblasti konkurzu a úpadku na Slovensku. Treba však uviesť, že tieto správy Komisie sa týkajú konkurzného konania na Slovensku vo všeobecnosti, bez zohľadnenia osobitostí tohto prípadu.
126 Okrem iného treba poznamenať, že [Frucona Košice] nespomenula závery správy K týkajúce sa dĺžky trvania, ktorú mohlo mať konkurzné konanie týkajúce sa [jej osoby]. V [správe K], ktorú v predmetnej veci predložila samotná [Frucona Košice], je táto dĺžka trvania ohodnotená na ‚približne dva roky (v závislosti od podmienok a činnosti správcu)‘. Treba preto uviesť, že okrem toho, že toto hodnotenie dĺžky trvania takéhoto konkurzného konania je zreteľne oveľa optimistickejšie ako ostatné hodnotenia predložené [spoločnosťou Frucona Košice], toto hodnotenie sa osobitne týkalo [tejto spoločnosti].
127 Treba tiež zohľadniť, rovnako ako to uvádza Komisia, že pokiaľ je počet veriteľov obmedzený a existuje majetok s kladnou likvidačnou hodnotou, ako je to v danom prípade, konkurzné konanie môže byť vykonané v porovnaní s priemerom rýchlejšie. V danom prípade to platí o to viac, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že pohľadávka slovenskej daňovej správy predstavovala približne 99 % záväzkov [spoločnosti Frucona Košice] a uvedená daňová správa mala postavenie prednostného veriteľa. Slovenská daňová správa preto mohla mať rozhodujúci vplyv na dĺžku trvania konkurzného konania. [Frucona Košice] tvrdí, že osobitná povaha, geografické umiestnenie a zastaralosť väčšiny jej majetku by sťažili hľadanie kupujúceho, a preto by spomalili priebeh konkurzného konania. Ako to tiež uviedla Komisia v odôvodnení č. 88 napadnutého rozhodnutia, viaceré okolnosti, predovšetkým skutočnosť, že niektoré z výrobných aktív [spoločnosti Frucona Košice] si po strate licencie na výrobu a spracovanie liehu a liehovín našli nadobúdateľa, však preukazujú, že toto tvrdenie… nie je dôvodné.
…
129 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o dĺžku trvania konkurzného konania.“
36 Všeobecný súd následne zamietol aj ostatné žalobné dôvody spoločnosti Frucona Košice a v dôsledku toho aj žalobu tejto spoločnosti a zaviazal ju na náhradu trov konania.
Návrhy účastníkov konania
37 Frucona Košice navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bol zamietnutý štvrtý a šiesty žalobný dôvod,
– vyhovel týmto žalobným dôvodom ako dôvodným,
– vrátil vec Všeobecnému súdu, aby mohol rozhodnúť o piatom, šiestom, siedmom, ôsmom a deviatom žalobnom dôvode v rozsahu, v akom sa týkajú daňového exekučného konania,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
38 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– zaviazal spoločnosť Frucona Košice na náhradu trov konania.
39 St. Nicolaus‑trade navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie, potvrdil napadnutý rozsudok a zaviazal spoločnosť Frucona Košice na náhradu trov konania.
O odvolaní
40 Na podporu svojho odvolania Frucona Košice uvádza dva odvolacie dôvody. Prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého Všeobecný súd vychádzal pri uplatňovaní kritéria súkromného veriteľa. Tento odvolací dôvod sa v podstate skladá z dvoch častí, z ktorých prvá sa týka dĺžky trvania konkurzného konania a druhá relevantnosti odborných správ v súvislosti s posúdením koeficientov speňaženia.
41 Svojím druhým odvolacím dôvodom Frucona Košice vytýka Všeobecnému súdu, že svojím vlastným odôvodnením nahradil odôvodnenie uvedené v spornom rozhodnutí a skreslil dôkazy. Tento odvolací dôvod sa skladá zo štyroch častí, z ktorých prvá sa týka trov konkurzného konania, druhá dĺžky takéhoto konania, tretia obozretnosti Komisie pri posudzovaní a štvrtá relevantnosti dlhu pretrvávajúceho po uvedenom konkurze.
42 Najprv treba spoločne preskúmať prvú časť prvého odvolacieho dôvodu a druhú časť druhého odvolacieho dôvodu, ktoré sa týkajú dĺžky konkurzného konania.
Argumentácia účastníkov konania
43 Prvou časťou prvého odvolacieho dôvodu Frucona Košice tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri uplatňovaní kritéria súkromného veriteľa.
44 Frucona Košice sa domnieva, že Všeobecný súd v rámci svojho posúdenia nepreskúmal situáciu rovnakým spôsobom, ako by to bol urobil súkromný veriteľ vzhľadom na informácie, ktoré by súkromný veriteľ mohol mať k dispozícii pri odsúhlasení vyrovnania. Všeobecný súd podľa nej potvrdil posúdenie, ktoré Komisia predložila dodatočne a ktoré nezohľadňovalo určité riziká a lehoty, ktoré by boli ovplyvnili rozhodnutie súkromného veriteľa pri posudzovaní výhod konkurzu a vyrovnania.
45 Podľa spoločnosti Frucona Košice sa Všeobecný súd predovšetkým obmedzil na preskúmanie, či analýza uskutočnená Komisiou obsahuje chyby, a nie na to, či sa táto analýza uskutočnila z hľadiska opatrného súkromného veriteľa.
46 Frucona Košice zastáva názor, že toto kritérium znamená preskúmať, či vzhľadom na všetky možné dostupné informácie v okamihu súhlasu s vyrovnaním sporné opatrenie ponúkalo zjavne väčšiu výhodu ako riešenie zvolené súkromným veriteľom nachádzajúcim sa v podobnej situácii.
47 Všeobecný súd tak mal podľa nej najskôr určiť, či informácie týkajúce sa dĺžky trvania konkurzu mohli ovplyvniť rozhodovací proces hypotetického súkromného veriteľa. Následne mal podľa nej preveriť, či Komisia zohľadnila tieto informácie. Nakoniec mal Všeobecný súd podľa nej preskúmať, či týmto informáciám priznala takú dôležitosť, akú si zasluhovali.
48 Frucona Košice sa domnieva, že opatrný súkromný veriteľ by v súvislosti s voľbou medzi tromi rôznymi spôsobmi vymáhania dlhu zohľadnil rozličné informácie dostupné v danom prípade, ktoré sa týkajú dĺžky trvania insolvenčného konania, ako aj s tým spojenej neistoty. Rôzne správy a dokumenty týkajúce sa konkurzu spoločnosti Liehofruct, ku ktorému došlo predtým v rovnakom obchodnom odvetví, podľa spoločnosti Frucona Košice obsahovali právne relevantné informácie, ktoré bola Komisia povinná zohľadniť, čo neurobila, čím vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré Všeobecný súd nesankcionoval.
49 Frucona Košice spresňuje, že pokiaľ sa Všeobecný súd domnieval, že hodnotenie správ, ktoré uskutočnila Komisia, sa týkalo skutkových otázok, konkrétne dĺžky trvania konkurzných konaní, pri ktorých má k dispozícii voľnú úvahu, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keďže vznesená otázka sa týkala vplyvu týchto informácií na posúdenie, ktoré by bol uskutočnil opatrný súkromný veriteľ.
50 Druhou časťou druhého odvolacieho dôvodu Frucona Košice tvrdí, že pokiaľ ide o dĺžku trvania konkurzného konania, Všeobecný súd predovšetkým na základe svojich vlastných dôvodov odôvodnil chýbajúce preskúmanie týchto okolností Komisiou.
51 V bode 123 napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd podľa nej skreslil obsah sporného rozhodnutia, lebo odôvodnenia, na ktoré sa Všeobecný súd odvoláva v tomto bode, neuvádzajú postoj Komisie k dĺžke trvania rôznych konaní, ale týkajú sa stanovísk, ktoré predložili Frucona Košice a Slovenská republika.
52 Všeobecný súd tým, že v bode 124 napadnutého rozsudku uviedol, že údaje oznámené spoločnosťou Frucona Košice nezodpovedajú požiadavkám vierohodnosti a koherencie, aby odmietol tieto tvrdenia, podľa nej protiprávne pridal nové dôvody k odôvodneniu uvedenému v spornom rozhodnutí. Okrem toho tvrdenie Všeobecného súdu, že Komisia mala k dispozícii viacero odhadov pravdepodobnej dĺžky trvania konkurzného konania na Slovensku, podľa nej nezodpovedá argumentácii predloženej spoločnosťou Frucona Košice.
53 Všeobecný súd tým, že v bode 125 rozsudku odmietol relevantnosť správ Komisie z rokov 2002 a 2003 o pokroku Slovenskej republiky na ceste k pristúpeniu k Únii z dôvodu, že nezohľadňujú osobitné okolnosti prejednávanej veci, podľa nej tiež uviedol tvrdenie, z ktorého Komisia nevychádzala pri odôvodnení sporného rozhodnutia. Toto odôvodnenie je podľa nej okrem toho neplatné, pretože Komisia pri uplatňovaní kritéria súkromného veriteľa často čiastočne vychádzala zo všeobecných informácií týkajúcich sa hospodárskych podmienok v dotknutom členskom štáte.
54 Všeobecný súd tým, že v bode 126 napadnutého rozsudku uviedol, že jedna zo správ predložených spoločnosťou Frucona Košice odhadla dĺžku trvania konkurzného konania približne na dva roky, sa podľa nej znovu snažil sám poskytnúť dôvod vysvetľujúci nezohľadnenie dĺžky trvania konkurzu. Obdobie dvoch rokov je okrem toho podľa nej stále oveľa dlhšie ako štyri mesiace, ktoré sú potrebné na získanie prostriedkov v rámci vyrovnacieho konania.
55 Rovnako podľa nej iba na základe svojich vlastných dôvodov Všeobecný súd v bode 127 napadnutého rozsudku uviedol, že ak by sa v danej veci uskutočnilo konkurzné konanie, trvalo by kratšie, ako je to zvyčajne v prípade takýchto konaní.
56 Pokiaľ ide o prvú časť prvého odvolacieho dôvodu, Komisia uvádza, že na uplatnenie kritéria súkromného veriteľa treba určiť, či by zvýhodnené podmienky pri platbe, ktoré poskytol členský štát, rovnako poskytol aj súkromný veriteľ, alebo či je zrejmé, že súkromný veriteľ by neponúkol porovnateľné zvýhodnené podmienky. Tento výklad podľa nej podporuje aj voľná úvaha, ktorú má Komisia k dispozícii pri komplexných ekonomických posúdeniach, ktoré uskutočňuje, ako sú tie, ktoré sú súčasťou uplatnenia kritéria súkromného veriteľa.
57 Podľa Komisie Všeobecný súd uplatnil správne právne kritérium, ktoré spočívalo v určení, či orgán verejnej moci konal rovnakým spôsobom, ako by bol vzhľadom na okolnosti konal súkromný veriteľ nachádzajúci sa v rovnakej situácii, a podľa nej správne rozhodol, že jeho preskúmanie je obmedzené na zistenie zjavných pochybení Komisie pri posúdení skutkového stavu.
58 Komisia napokon tvrdí, že tvrdenia spoločnosti Frucona Košice týkajúce sa neodvolávania sa na kritérium súkromného veriteľa a rozsah preskúmania hodnotení Komisie Všeobecným súdom sa týkajú spôsobu, akým Komisia a Všeobecný súd hodnotili dôkazy, a netýkajú sa teda odôvodnenia Všeobecného súdu spojeného s právnym kritériom, ktoré sa uplatňuje.
59 Pokiaľ ide o druhú časť druhého odvolacieho dôvodu, Komisia najprv poznamenáva, že posúdenie skutkového stavu vzhľadom na kritérium súkromného veriteľa musí vychádzať z celkového hodnotenia relevantných okolností, pričom Frucona Košice spochybnila posúdenie, len pokiaľ ide o niektoré z viacerých týchto okolností.
60 Pokiaľ ide o dĺžku trvania konkurzného konania, Komisia poznamenáva, že Všeobecný súd v bode 123 napadnutého rozsudku vlastne konštatoval, že Komisia v spornom rozhodnutí túto otázku neignorovala, len sa domnievala, že vzhľadom na informácie uvedené v bodoch 17, 40 a 54 sporného rozhodnutia netreba dĺžku trvania konkurzného konania považovať za okolnosť, ktorá svedčí proti uskutočneniu takéhoto konania.
61 V bode 124 tohto rozsudku Všeobecný súd podľa nej len potvrdil dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii. Odkazy Všeobecného súdu v bodoch 125 a 126 napadnutého rozsudku na správy, ktoré nie sú uvedené v spornom rozhodnutí, sú podľa nej len obiter dictum.
62 V bode 127 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd podľa nej rovnako obmedzil na preskúmanie dôkazov, ktoré mala k dispozícii Komisia, aby preveril, či nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia. Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že nie je povinná osobitne odpovedať na každé tvrdenie uvedené príjemcom údajnej pomoci a že sa nezdržiavala úvahami o dĺžke trvania konkurzného konania, lebo najmä vzhľadom na postavenie miestneho daňového úradu ako prednostného veriteľa táto otázka nebola takej povahy, žeby znepokojovala hypotetického súkromného veriteľa.
63 V dôsledku toho tvrdenia spoločnosti Frucona Košice uvedené v rámci prvej časti prvého odvolacieho dôvodu smerujúce k preukázaniu, že Všeobecný súd svojím vlastným odôvodnením nahradil odôvodnenie Komisie, nie sú dôvodné.
64 St. Nicolaus – trade tvrdí, že v súvislosti s uplatnením kritéria súkromného veriteľa je dôležité spýtať sa, či by súkromný veriteľ uskutočnil dotknutú transakciu za rovnakých podmienok, a ak nie, skúmať, aké podmienky by to mohli byť.
65 Uvádza, že pre miestny daňový úrad nebolo v okamihu, keď súhlasil s návrhom na vyrovnanie, nevyhnutné okamžité zaplatenie jeho pohľadávky spoločnosťou Frucona Košice. Súkromný veriteľ nachádzajúci sa v analogickej situácii ako miestny daňový úrad by sa teda nepriklonil k vzdaniu sa možnosti získať túto platbu vo väčšom rozsahu, ako bolo ponúknuté vyrovnaním.
66 Pokiaľ ide o dĺžku trvania konkurzného konania, St. Nicolaus – trade tvrdí, že z bodu 123 napadnutého rozsudku vyplýva, že Komisia skúmala túto otázku. Táto inštitúcia mala v tejto súvislosti veľkú mieru voľnej úvahy a v danom prípade mala posúdiť faktickú situáciu, ktorá jej bola predložená, hlavne vzhľadom na komplexnosť konkurzného konania, počet veriteľov a skutočnosť, že daňový úrad bol nielen veriteľom spoločnosti Frucona Košice s väčšinou hlasov, ale aj prednostným veriteľom. Na základe toho Komisia aj Všeobecný súd podľa nej správne dospeli k záveru, že konkurzné konanie by bolo veľmi pravdepodobne uzavreté skôr, ako je to zvyčajne nevyhnutné na skončenie takéhoto konania.
Posúdenie Súdnym dvorom
67 Frucona Košice v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že sa obmedzil na preskúmanie, či sa analýza, ktorú uskutočnila Komisia, týkala zjavne nesprávnych posúdení, a nepreveril, či sa táto analýza uskutočnila z pohľadu súkromného veriteľa. Konkrétne, Všeobecný súd údajne nepreskúmal, či dostupné informácie týkajúce sa dĺžky trvania konkurzného konania mohli ovplyvniť rozhodovací proces súkromného veriteľa a či Komisia zohľadnila tieto informácie. Namiesto toho, aby uskutočnil toto preskúmanie, podľa nej na základe svojich vlastných dôvodov odôvodnil to, že v spornom rozhodnutí chýba preskúmanie týchto okolností.
68 Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
69 Pojem štátna pomoc zahŕňa nielen pozitívne plnenia, ako sú subvencie, ale aj zásahy, ktoré v rozličných formách znižujú náklady obvykle zaťažujúce rozpočet podniku a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a zhodné účinky (rozsudky z 1. decembra 1998, Ecotrade, C‑200/97, Zb. s. I‑7907, bod 34, a z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C‑6/97, Zb. s. I‑2981, bod 15).
70 Podmienky, ktoré musí opatrenie splniť na to, aby patrilo pod pojem „pomoc“ v zmysle článku 107 ZFEÚ, však nie sú splnené, ak prijímajúci podnik mohol získať rovnakú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola daná k dispozícii vo forme štátnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich bežným trhovým podmienkam (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, bod 78 a citovaná judikatúra).
71 Ak verejnoprávny veriteľ poskytuje úľavy pri platení dlhu, ktorý mu dlhuje podnik, toto posúdenie sa uskutočňuje v zásade uplatnením kritéria súkromného veriteľa. Toto kritérium, ak sa uplatňuje, sa totiž nachádza medzi okolnosťami, ktoré je Komisia povinná zohľadniť na preukázanie existencie takejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. apríla 1999, Španielsko/Komisia, C‑342/96, Zb. s. I‑2459, bod 46; z 29. júna 1999, DM Transport, C‑256/97, Zb. s. I‑3913, bod 24; ako aj Komisia/EDF, už citovaný, body 78 a 103).
72 Takéto platobné úľavy predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ vtedy, ak vzhľadom na význam takto získanej ekonomickej výhody by prijímajúci podnik takéto úľavy zjavne nezískal od súkromného veriteľa nachádzajúceho sa voči nemu v situácii, ktorá by bola najbližšia možná situácii verejnoprávneho veriteľa usilujúceho sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlžník nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach (pozri v tomto zmysle rozsudky Španielsko/Komisia, už citovaný, bod 46, DM Transport, už citovaný, bod 30, a Komisia/EDF, už citovaný, bod 79).
73 Komisii teda prináleží uskutočniť celkové posúdenie zohľadnením všetkých relevantných okolností, ktoré jej v danom prípade umožnia určiť, či prijímajúci podnik zjavne nezískal úľavy porovnateľné s úľavami od takéhoto súkromného veriteľa (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/EDF, už citovaný, bod 86).
74 Je nesporné, že skúmanie Komisie v súvislosti s otázkou, či sa určené opatrenia môžu považovať za štátnu pomoc z dôvodu skutočnosti, že orgány verejnej moci nekonali rovnako ako súkromný veriteľ, vyžaduje komplexné ekonomické posúdenie (pozri rozsudok z 22. novembra 2007, Španielsko/Lenzing, C‑525/04 P, Zb. s. I‑9947, bod 59).
75 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súdu Únie neprináleží, aby v rámci preskúmania, ktoré uskutočňujú súdy Únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie v oblasti štátnej pomoci, nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P, Zb. s. I‑7763, body 64 a 66, ako aj citovanú judikatúru).
76 Súd Únie totiž musí nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a súladnosť, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či môžu opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, Zb. s. I‑987, bod 39, a Komisia/Scott, už citovaný, bod 65).
77 Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na tvrdenia, ktoré Frucona Košice uviedla v prvostupňovom konaní, bol Všeobecný súd povinný predovšetkým preveriť, či dostupné informácie týkajúce sa dĺžky trvania konkurzného konania boli v danom prípade relevantné v súvislosti s posúdením z hľadiska kritéria súkromného veriteľa, a ak áno, či ich Komisia zohľadnila.
78 V tejto súvislosti sa za relevantnú musí považovať akákoľvek informácia, ktorá môže nezanedbateľným spôsobom ovplyvniť rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného veriteľa nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je najbližšia možná situácii verejnoprávneho veriteľa, a usilujúceho sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlžník nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach.
79 V prejednávanej veci je nesporné, že na to, aby primerane opatrný a starostlivý súkromný veriteľ nachádzajúci sa v situácii, ktorá by bola najbližšia možná situácii miestneho daňového úradu, získal zaplatenie súm, ktoré sú mu dlžné, musel by si vybrať najmä medzi návrhom na vyrovnanie a konkurzom spoločnosti Frucona Košice.
80 Z toho vyplýva, že na to, aby takýto veriteľ určil najvýhodnejšiu alternatívu, musí posúdiť výhody a nevýhody každého z uvedených postupov.
81 Ako to však správne tvrdí Frucona Košice, vzhľadom na to, že dĺžka uvedených konaní odďaľuje vrátenie dlžných súm a v prípade dlhotrvajúcich konaní tak môže ovplyvniť predovšetkým ich hodnotu, treba konštatovať, že ide o okolnosť, ktorá môže nezanedbateľným spôsobom ovplyvniť rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného veriteľa nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je najbližšia možná situácii miestneho daňového úradu.
82 V dôsledku toho mal Všeobecný súd preveriť, či Komisia v rámci svojho posúdenia kritéria súkromného veriteľa zohľadnila dostupné informácie týkajúce sa najmä dĺžky trvania konkurzného konania.
83 V tejto súvislosti z bodu 123 napadnutého rozsudku citovaného v bode 35 tohto rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd konštatoval, že Komisia uviedla v odôvodnení 54 sporného rozhodnutia stanovisko Slovenskej republiky k dĺžke trvania takéhoto konania a že v odôvodnení 40 uvedeného rozhodnutia spomenula stanovisko spoločnosti Frucona Košice. Z toho vyvodil záver, že nie je pravda, že Komisia sa „nezaoberala touto otázkou“.
84 Treba však najprv uviesť, že odôvodnenia, na ktoré odkazuje Všeobecný súd, sú, ako to správne uvádza Frucona Košice, súčasťou hláv IV a V sporného rozhodnutia, ktoré sa týkajú zhrnutia pripomienok dotknutých osôb a Slovenskej republiky, a nie súčasťou jej hlavy VI obsahujúcej posúdenie Komisie.
85 Následne, ako bolo uvedené v bode 82 tohto rozsudku, Všeobecný súd nemal preveriť to, či Komisia prehliadla, alebo neprehliadla dostupné informácie týkajúce sa dĺžky trvania konkurzného konania, ale to, či ich zohľadnila v rámci svojho posúdenia kritéria súkromného veriteľa.
86 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd bol povinný preveriť, či Komisia venovala časť svojho odôvodnenia uvedeného v hlave VI sporného rozhodnutia a osobitne v jej odseku 2.1, ktorý sa týka porovnania vyrovnania a konkurzu, dĺžke trvania konkurzného konania. Z napadnutého rozsudku však takéto preskúmanie nevyplýva.
87 Napokon, pokiaľ Všeobecný súd preskúmal v bodoch 125 až 127 napadnutého rozsudku, citovaných tiež v bode 35 tohto rozsudku, rôzne okolnosti týkajúce sa vierohodnosti a koherencie informácií predložených spoločnosťou Frucona Košice počas správneho konania a dospel k záveru, že za osobitných okolností prejednávanej veci sa Komisia mohla domnievať, že dĺžka trvania konkurzného konania nemohla ovplyvniť rozhodovací proces súkromného veriteľa, treba uviesť, že preskúmanie Všeobecného súdu sa neviaže na nijaké hodnotenie uvedené v spornom rozhodnutí.
88 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa pri zamietnutí žalobných dôvodov, ktoré skúmal, oprel o hodnotenie dĺžky trvania konkurzného konania, ktoré vypĺňa medzeru v odôvodnení sporného rozhodnutia dôvodmi, ktoré nie sú jeho súčasťou. Týmto konaním však Všeobecný súd prekročil hranice svojho preskúmania.
89 V rámci preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ majú Súdny dvor a Všeobecný súd právomoc rozhodnúť o žalobách podaných z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmluvy FEÚ alebo akejkoľvek právnej normy týkajúcej sa jej uplatňovania, alebo zneužitia právomocí. Článok 264 ZFEÚ stanovuje, že ak je žaloba opodstatnená, vyhlási sa napadnutý akt za neplatný. Súdny dvor a Všeobecný súd teda v nijakom prípade nemôžu nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením (pozri rozsudky z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia, C‑164/98 P, Zb. s. I‑447, bod 38, ako aj z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P, Zb. s. I‑10515, bod 141).
90 Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd tým, že nepreveril, či Komisia v rámci svojho posúdenia kritéria súkromného veriteľa zohľadnila dĺžku trvania konkurzného konania a v tejto súvislosti svojím vlastným odôvodnením vyplnil medzeru v odôvodnení sporného rozhodnutia, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.
91 Preto treba prvú časť prvého odvolacieho dôvodu a druhú časť druhého odvolacieho dôvodu vyhlásiť za dôvodné a v dôsledku toho zrušiť napadnutý rozsudok.
O spore v prvostupňovom konaní
92 Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej Únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje.
93 V prejednávanej veci má Súdny dvor k dispozícii dôkazy potrebné na konečné rozhodnutie o prvej časti štvrtého žalobného dôvodu týkajúcej sa dĺžky trvania konkurzného konania.
Argumentácia účastníkov konania
94 Prvou časťou štvrtého žalobného dôvodu Frucona Košice v podstate tvrdí, že Komisia nezohľadnila dĺžku trvania konkurzného konania a s tým súvisiace dôkazy, ktoré predložila počas správneho konania. Súkromný veriteľ by však podľa nej zohľadnil túto dĺžku a v dôsledku toho by uprednostnil súhlas s návrhom na vyrovnanie, keďže konkurzné konanie by trvalo oveľa dlhšie ako vyrovnacie konanie, prinieslo by teda stratu na prirastených úrokoch v porovnaní s výťažkom vyrovnania, a nezabezpečilo by tak vrátenie vyššej sumy, ako je suma ponúknutá v rámci návrhu na vyrovnanie.
95 Komisia odpovedá, že v odôvodneniach 40 a 54 sporného rozhodnutia zohľadnila dĺžku trvania konkurzného konania a že za okolností prejednávanej veci nebolo nevyhnutné presne určiť predpokladanú dĺžku takéhoto konania.
96 Komisia najprv uvádza, že aj keby sa predpokladalo, že toto konkurzné konanie by trvalo dlho, čo najmä vzhľadom na stanovisko slovenských orgánov a nízky počet veriteľov spochybňuje, podľa nej zo zistení uvedených v spornom rozhodnutí vyplýva, že vyrovnanie by bolo v každom prípade pre Slovenskú republiku menej výhodné ako konkurzné konanie.
97 Následne uvádza, že vzhľadom na to, že miestny daňový úrad mal postavenie prednostného veriteľa, keďže jeho pohľadávka bola zabezpečená nehnuteľným majetkom spoločnosti Frucona Košice, ktorý táto spoločnosť ocenila na 194 miliónov SKK a uvedený orgán na 397 miliónov SKK, jeho pohľadávky mohli byť uspokojené v akomkoľvek okamihu konkurzného konania predajom majetku tvoriaceho zábezpeku v súlade so zákonom č. 328/1991 o konkurze a vyrovnaní. Pokiaľ ide o tento majetok, dĺžka trvania insolvenčného konania je podľa nej irelevantná.
98 Napokon uvádza, že výpočet spoločnosti Frucona Košice vychádza z celkovej sumy výťažku, ktorá je oveľa nižšia ako skutočná hodnota majetku podniku znížená o trovy konkurzného konania. Keďže pohľadávka miestneho daňového úradu predstavovala viac ako 99 % zistených záväzkov, v rámci tohto konania mohol očakávať získanie prinajmenšom 435 miliónov SKK. Aj keby sa zohľadnila sadzba prirastených úrokov, ktoré uvádza Frucona Košice, ak by súkromný veriteľ mohol získať takúto sumu, musel by byť pripravený čakať až do skončenia konkurzného konania, hoci by sa natiahlo na dlhšie obdobie, ako sa predpokladalo.
99 St. Nicolaus – trade súhlasí s argumentáciou Komisie.
Posúdenie Súdnym dvorom
100 Najmä z bodov 78 až 81 tohto rozsudku vyplýva, že v takom prípade, ako je to v prejednávanej veci, je dĺžka trvania konkurzného konania okolnosťou, ktorá môže nie nezanedbateľným spôsobom ovplyvniť rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného veriteľa nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je najbližšia možná situácii miestneho daňového úradu, a že Komisia bola preto povinná v rámci svojho posúdenia kritéria súkromného veriteľa zohľadniť dostupné informácie týkajúce sa najmä dĺžky trvania takéhoto konania.
101 Treba však konštatovať, že hlava VI sporného rozhodnutia, ktorá obsahuje posúdenie Komisie, a osobitne jej odsek 2.1 týkajúci sa porovnania vyrovnania a konkurzu neobsahuje nijakú zmienku o dĺžke trvania takéhoto konania.
102 Pokiaľ Komisia tvrdí, že za osobitných okolností prejednávanej veci sa mohla domnievať, že dĺžka trvania konkurzného konania nemohla ovplyvniť rozhodovací proces súkromného veriteľa, treba uviesť, že vzhľadom na argumentáciu a dôkazy, ktoré Frucona Košice predložila počas správneho konania, ako aj to, čo bolo uvedené v bodoch 78 až 81 tohto rozsudku, Komisia bola povinná vysvetliť v spornom rozhodnutí, prinajmenšom stručne, úvahy, ktoré ju viedli k tomuto záveru.
103 Z uvedeného vyplýva, že Komisia sa tým, že v rámci svojho posúdenia kritéria súkromného veriteľa nezohľadnila dĺžku trvania konkurzného konania, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. V rozsahu, v akom Komisia mala zohľadniť túto okolnosť, z právneho hľadiska nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie.
104 V dôsledku toho treba prvú časť štvrtého žalobného dôvodu vyhlásiť za dôvodnú.
105 Keďže však Komisia uviedla v bodoch 93 až 99 sporného rozhodnutia, že daňové exekučné konanie bolo pre súkromného veriteľa nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je najbližšia možná situácii miestneho daňového úradu, výhodnejšie ako navrhnuté vyrovnanie, konštatovanie uvedené v predchádzajúcom bode samo osebe nemôže viesť k zrušeniu uvedeného rozhodnutia.
106 Ako to uviedol aj Všeobecný súd v bode 92 napadnutého rozsudku, na základe tohto konštatovania sa totiž musia preskúmať ostatné žalobné dôvody spoločnosti Frucona Košice, o ktorých nerozhodol, predovšetkým vrátane tých, ktoré sa týkajú posúdenia kritéria súkromného veriteľa v súvislosti s uvedeným daňovým exekučným konaním.
107 Treba však konštatovať, že pokiaľ ide o toto preskúmanie, stav konania nedovoľuje rozhodnúť o veci. V dôsledku toho treba vrátiť vec Všeobecnému súdu na nové konanie, aby rozhodol o žalobných dôvodoch vznesených v konaní pred ním, o ktorých nerozhodol.
O trovách
108 Keďže vec musí byť vrátená Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. decembra 2010, Frucona Košice/Komisia (vec T‑11/07) sa zrušuje.
2. Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie na nové konanie, aby rozhodol o žalobných dôvodoch vznesených v konaní pred ním, o ktorých nerozhodol.
3. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Podpisy