Language of document :

Odvolanie podané 20. novembra 2017: Helénska republika proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 19. septembra 2017 vo veci T-327/15, Helénska republika/Európska komisia

(vec C-670/17 P)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Helénska republika (v zastúpení: G. Kanellopoulos, I. Pahi a A. Vasilopoulou)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor vyhlásil jej odvolanie za prípustné, zrušil napadnutý rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 19. septembra 2017 vo veci T-327/15 a vyhovel žalobe Helénskej republiky z 2. júna 2015 v tom zmysle, že zruší vykonávacie rozhodnutie Komisie z 25. marca 2015 o „uplatnení finančných opráv na podporu z orientačnej sekcie EPZF poskytnutou na operačný program CCI č. 2000GR061PO021 (Grécko – Cieľ 1 – Obnova vidieka)“ oznámeného pod číslom K(2015) 1936 final

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania predkladá odvolateľka päť odvolacích dôvodov na neplatnosť.

Prvý odvolací dôvod je založený na výklade a nesprávnom uplatnení prechodných ustanovení nariadenia (ES) č. 1083/20061 a nariadenia (EÚ) č. 1303/20132 , v spojení s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1290/20053 , a právne nesprávne uplatnenie ustanovení nariadenia (ES) č. 1260/19994 na orientačnej sekcii EPZF po 1. januári 2017 – nedostatočné a nesprávne odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom výklade a uplatnení ustanovení článku 39 nariadenia (ES) č. 1260/1999 – protichodné a nedostatočné odôvodnenie.

Tretí odvolací dôvod je založený na chybnom výklade a nesprávnom a selekčnom uplatnení procesných ustanovení článkov 144 a 145 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ktoré sú podľa napadnutého rozsudku uplatniteľné, pričom napadnutý rozsudok neuplatnil procesnú záruku článku 52 ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1306/20135 , ktorý upresňuje v tejto veci právomoc ratione temporis Komisie – protichodné a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Štvrtý odvolací dôvod je založený na výklade a uplatnení zásad právnej istoty a legitímnej dôvery členského štátu v rámci lojálnej spolupráce s Komisiou, pokiaľ ide o posúdenie následkov rýchleho odsúhlasenia konečnej správy programu omeškaného o deväť mesiacov a neskoré začatie konania o uložení finančnej opravy, v rozpore s povinnosťou, ktorú si uložila sama Komisia, ukončiť operačné programy a pristúpiť k ich konečnej platbe v primeranej lehote.

Nakoniec, piaty odvolací dôvod, je založený na absolútnom nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti, v ktorej tento rozsudok zamietol tvrdenia Helénskej republiky týkajúce sa uloženia podľa nej opakujúcej sa finančnej opravy, čím sa stala neprimeranou.

____________

1 Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006 , ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 25).

2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320).

3 Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 2005, s. 1).

4 Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, 1999, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31).

5 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549).