ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 11. apríla 2013 (*)
„Nariadenie (ES) č. 178/2002 – Ochrana spotrebiteľa – Bezpečnosť potravín – Informovanie verejnosti – Uvádzanie potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, ktoré však nepredstavujú riziko pre zdravie, na trh“
Vo veci C‑636/11,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Landgericht München I (Nemecko) z 5. decembra 2011 a doručený Súdnemu dvoru 9. decembra 2011, ktorý súvisí s konaním:
Karl Berger
proti
Freistaat Bayern,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory L. Bay Larsen (spravodajca), sudcovia J. Malenovský, U. Lõhmus, M. Safjan a A. Prechal,
generálny advokát: P. Mengozzi,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. januára 2013,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– K. Berger, v zastúpení: R. Wallau a M. Grube, Rechtsanwälte,
– Freistaat Bayern, v zastúpení: G. Himmelsbach, Rechtsanwalt,
– nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a N. Graf Vitzthum, splnomocnení zástupcovia,
– dánska vláda, v zastúpení: C. Vang, splnomocnený zástupca,
– vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: H. Walker, splnomocnená zástupkyňa,
– Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid a L. Pignataro‑Nolin, splnomocnené zástupkyne,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 10 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. EU L 31, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu v súvislosti so žalobou, ktorú podal pán Berger proti Freistaat Bayern (Bavorsko) z titulu zodpovednosti Bavorska pri výkone verejnej správy z dôvodu informovania verejnosti o výrobkoch žalobcu.
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie č. 178/2002
3 Článok 1 ods. 1 a 2 prvá veta nariadenia č. 178/2002 stanovuje:
„1. Toto nariadenie poskytuje základ na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám, pričom berie do úvahy najmä rozmanitosť v zásobovaní potravinami vrátane tradičných výrobkov a zároveň zabezpečuje účinné fungovanie vnútorného trhu. Stanovuje spoločné zásady a zodpovednosti, prostriedky na zabezpečenie silnej vedeckej základne, účinných organizačných programov a postupov na podporu rozhodovania v záležitostiach bezpečnosti potravín a krmív.
2. Na účely odseku 1, toto nariadenie ustanovuje všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na potraviny a krmivá vo všeobecnosti, a najmä bezpečnosť potravín a krmív na úrovni spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni.“
4 Článok 3 uvedeného nariadenia obsahuje tieto definície:
„Na účely tohto nariadenia:
…
9. ‚riziko‘ znamená funkciu pravdepodobnosti nepriaznivého účinku na zdravotný stav a závažnosť tohto účinku vyplývajúceho z ohrozenia;
…
14. ‚ohrozenie‘ znamená biologický, chemický alebo fyzikálny faktor v potravinách alebo krmivách alebo podmienky, za ktorých potraviny alebo krmivá môžu vyvolať nepriaznivý účinok na zdravotný stav;
…“
5 Článok 4 tohto nariadenia v odsekoch 2 až 4 stanovuje:
„2. Zásady stanovené v článkoch 5 až 10 tvoria všeobecný rámec horizontálneho charakteru, ktorý sa má dodržiavať pri prijímaní opatrení.
3. Zásady a postupy existujúceho potravinového práva sa upravia čo najskôr a najneskôr do 1. januára 2007, aby sa prinajmenšom zhodovali s článkami 5 až 10.
4. Dovtedy, a ako výnimka z odseku 2, sa budú realizovať existujúce právne predpisy, berúc do úvahy zásady stanovené v článkoch 5 až 10.“
6 Článok 5 ods. 1 nariadenia č. 178/2002 stanovuje:
„Potravinové právo bude sledovať jeden alebo viacero všeobecných cieľov vysokej úrovne ochrany života a zdravia ľudí a ochrany záujmov spotrebiteľa, vrátane čestných postupov v obchode s potravinami, berúc do úvahy, ak to bude potrebné, ochranu zdravotného stavu a ochrany zvierat, zdravotného stavu rastlín a životného prostredia.“
7 Článok 10 nariadenia č. 178/2002 znie takto:
„Bez toho, aby boli dotknuté platné ustanovenia práva spoločenstva a vnútroštátneho práva o prístupe k dokumentom, ak sú primerané dôvody k podozreniu, že potraviny alebo krmivá môžu predstavovať riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat, potom, v závislosti od charakteru, závažnosti a rozsahu tohto rizika, štátne orgány prijmú vhodné opatrenia na informovanie širokej verejnosti o charaktere rizika pre zdravie, pričom určia v čo najúplnejšom rozsahu riziko, ktoré môžu predstavovať potraviny alebo krmivá, typ potravín alebo typ krmív a opatrenia, ktoré sa prijali alebo sa pripravujú na predchádzanie, zníženie alebo zamedzenie rizika.“
8 Článok 14 uvedeného nariadenia v odsekoch 1, 2 a 5 stanovuje:
„1. Potraviny sa nesmú umiestňovať na [trh], ak nie sú bezpečné.
2. Za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú:
a) zdraviu škodlivé;
b) nevhodné na ľudskú spotrebu.
…
5. Pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom.“
9 Podľa článku 17 ods. 2 prvej a druhej vety tohto nariadenia:
„Členské štáty uvedú do účinnosti potravinové právo a budú monitorovať a overovať, či prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov plnia príslušné požiadavky potravinového práva vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie.
S týmto cieľom budú viesť systém úradných kontrol a iných činností tak, ako to vyžadujú okolnosti, vrátane informovania verejnosti o bezpečnosti potravín a krmív a riziku potravín a krmív, dohľadu nad bezpečnosťou potravín a krmív a iných monitorovacích aktivít týkajúcich sa všetkých stupňov výroby, spracúvania a distribúcie.“
10 Článok 19 ods. 1 nariadenia č. 178/2002 znie takto:
„Ak sa prevádzkovateľ potravinárskeho podniku domnieva alebo má dôvod veriť, že potravina, ktorú doviezol, vyprodukoval, spracoval, ošetril, vyrobil alebo distribuoval nie je v súlade s požiadavkami na bezpečnosť potravín, neodkladne začne postupy na stiahnutie príslušnej potraviny z trhu, ak sa potravina dostala spod bezprostrednej kontroly tohto východiskového prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a informuje o tom príslušné orgány. Ak sa výrobok mohol dostať ku spotrebiteľovi, prevádzkovateľ účinne a presne informuje spotrebiteľov o dôvode na jeho stiahnutie a ak to bude nevyhnutné, stiahne od spotrebiteľov výrobky, ktoré im už boli dodané, ak iné opatrenia nepostačujú na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia.“
11 V článku 65 druhej vete uvedeného nariadenia sa najmä uvádza, že „články 14 až 20 sa budú uplatňovať od 1. januára 2005“.
Nariadenie (ES) č. 882/2004
12 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, s. 1; Mim. vyd. 03/045, s. 200) v článku 7 stanovuje:
„1. Príslušné orgány zabezpečia výkon svojej činnosti s vysokou úrovňou transparentnosti. Za týmto účelom čo najskôr zverejnia relevantné informácie, ktoré majú.
Vo všeobecnosti bude mať verejnosť prístup k týmto informáciám:
a) informácie o kontrolnej činnosti príslušných orgánov a o ich účinnosti
a
b) informácie podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 178/2002.
2. Príslušné orgány prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa od členov ich personálu vyžadovalo neprezradenie tých informácií získaných počas plnenia ich povinností pri úradných kontrolách, ktoré sú takej povahy, že sa na ne v náležito odôvodnených prípadoch vzťahuje služobné tajomstvo. Ochrana služobného tajomstva nebude príslušnému orgánu brániť pri rozširovaní informácií uvedených v odseku 1 b) ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov z hľadiska spracovania osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov... zostávajú nedotknuté.
3. Služobným tajomstvom sú kryté najmä tieto informácie:
– dôvernosť predbežných vyšetrovacích konaní a aktuálnych súdnych konaní,
– osobné údaje,
– dokumenty, na ktoré sa vzťahuje výnimka v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie...,
– informácie chránené národnou legislatívou a legislatívou spoločenstva, týkajúce sa najmä služobného tajomstva, dôvernosti porád, medzinárodných vzťahov a národnej obrany.“
13 Podľa článku 67 druhej vety nariadenia č. 882/2004 sa toto nariadenie uplatňuje od 1. januára 2006.
Nemecké právo
14 § 40 zákonníka o potravinách, tovaroch bežnej spotreby a krmivách (Lebensmittel‑, Bedarfsgegenstände- und Futtermittelgesetzbuch) z 1. septembra 2005 (BGB1. 2005 I, s. 2618), v znení korigenda z 18. októbra 2005 (BGB1. 2005 I, s. 3007), a v znení platnom od 17. septembra 2005 do 24. apríla 2006 (ďalej len „LFGB“) stanovoval:
„1. Podľa ustanovenia článku 10 nariadenia (ES) č. 178/2002 príslušný úrad môže informovať verejnosť uvedením označenia potraviny alebo krmiva a potravinárskeho alebo krmivárskeho podniku, pod ktorého menom alebo názvom boli potraviny alebo krmivá vyrobené, spracované alebo uvedené do obehu, a ak je to vhodné na odvrátenie nebezpečenstva, môže tiež uviesť meno subjektu, ktorý tovar umiestňuje na trh. Verejnosť môže byť uvedeným spôsobom informovaná tiež vtedy, ak
...
(4) zdraviu síce neškodlivé, ale na ľudskú spotrebu nevhodné, mimoriadny odpor vzbudzujúce potraviny sú alebo boli uvedená do obehu v nezanedbateľnom množstve, alebo ak boli takéto potraviny uvádzané do obehu z dôvodu svojej osobitnosti síce len v nepatrnom množstve, ale v relatívne dlhom časovom období;
…
V prípadoch uvedených v bodoch 2 až 5 je informovanie verejnosti prípustné len vtedy, ak na tom existuje osobitný záujem verejnosti a tento záujem prevažuje nad záujmami dotknutého subjektu.
2. Informovanie verejnosti úradom je prípustné iba vtedy, ak ostatné rovnako účinné opatrenia, ako napríklad informovanie verejnosti potravinárskym alebo krmivárskym podnikom alebo hospodárskymi subjektmi, neboli prijaté alebo neboli prijaté včas alebo nezastihli spotrebiteľov.
3. Predtým, než úrad informuje verejnosť, musí vypočuť výrobcu alebo subjekt, ktorý umiestňuje výrobky na trh, pokiaľ tým nie je ohrozené dosiahnutie cieľa, ktorý opatrenie sleduje.
4. Informovanie verejnosti už nie je potrebné, ak výrobok už nie je uvádzaný do obehu alebo na základe skúsenosti je možné vychádzať z toho, že výrobky uvedené do obehu už boli spotrebované. Odchylne od prvej vety môže byť verejnosť informovaná, ak existuje alebo existovalo konkrétne nebezpečenstvo pre zdravie a ak je informovanie vhodné v súvislosti s prijatím lekárskeho opatrenia.
5. Ak sa informácie poskytnuté úradom verejnosti dodatočne ukážu ako nepravdivé alebo okolnosti boli nesprávne opísané, musí byť táto skutočnosť bezodkladne a verejne oznámená, pokiaľ to dotknuté hospodárske subjekty požadujú, alebo pokiaľ to vyžaduje verejný záujem. Toto oznámenie musí byť vykonané v rovnakej forme, v akej došlo k informovaniu verejnosti.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
15 V dňoch 16. a 18. januára 2006 Veterinárny úrad v Passau (Nemecko) vykonal úradné kontroly vo viacerých prevádzkach podnikateľskej skupiny spoločnosti Berger Wild GmbH (ďalej len „Berger Wild“), ktorá pôsobí v odvetví spracovania a predaja diviny. Po tom, čo úrady zistili, že hygienické podmienky boli nedostatočné, boli odobraté vzorky tohto mäsa a odoslané na preskúmanie na Bayerisches Landesamt für Gesundheit und Lebensmittelsicherheit (Bavorský krajinský úrad pre zdravie a bezpečnosť potravín, ďalej len „LGL“). Tento prieskum došiel k záveru, že dotknuté potraviny sú nevhodné na ľudskú spotrebu, a teda nebezpečné v zmysle nariadenia č. 178/2002.
16 Po tom, čo sa Bayerisches Staatsministerium für Umwelt, Gesundheit und Verbraucherschutz (Bavorské ministerstvo pre životné prostredie, zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľov) oboznámilo s postojom spoločnosti Berger Wild k tomuto záveru, faxom z 23. januára 2006 oznámilo, že má v úmysle informovať verejnosť v súlade s § 40 ods. 1 druhou vetou bodom 4 LFGB o nevhodnosti potravín, pri ktorých boli v rámci uvedených kontrol zistené anomálie, na ľudskú spotrebu. Táto spoločnosť bola ďalej upozornená, že ak sama účinne a včas informuje verejnosť, od uvedeného informovania sa upustí.
17 Uvedená spoločnosť nesúhlasila so zamýšľaným informovaním verejnosti z dôvodu, že sa jej zdalo neprimerané, a navrhla vydať „upozornenie na výrobok“, v ktorom by svojich zákazníkov vyzvala, aby na jej bežných predajných miestach vymenili päť výrobkov uvedených v tomto upozornení, ktoré môžu vykazovať senzorické odchýlky, hoci nie sú nebezpečné pre zdravie.
18 V tlačovom vyhlásení z 24. januára 2006 minister pre ochranu spotrebiteľov Bavorska (ďalej len „príslušný minister“) oznámil stiahnutie výrobkov z diviny uvádzaných do obehu spoločnosťou Berger Wild. Podľa tohto tlačového vyhlásenia „skúmania [LGL] ukázali, že vzorky mäsa z nižšie uvedených dodávok zapáchali, boli zatuchnuté, splesnivené alebo mali kyslý zápach. V šiestich z deviatich skúmaných vzoriek mäsa už začal hnilobný proces. Spoločnosť Berger Wild je povinná stiahnuť mäso, ktoré pochádza z rovnakých dodávok a ešte sa nachádza v predaji“.
19 V uvedenom tlačovom vyhlásení bolo rovnako oznámené, že pri kontrolách v troch prevádzkach spoločnosti Berger Wild boli zistené hygienické podmienky vzbudzujúce odpor. Príslušné úrady s okamžitou platnosťou predbežne zakázali tejto spoločnosti uvádzať do obehu jej výrobky vyrábané alebo spracovávané v týchto prevádzkach. Výnimka bola stanovená pre výrobky tejto spoločnosti, pri ktorých výsledky prieskumu preukázali, že majú zo zdravotného hľadiska vyhovujúcu kvalitu.
20 Príslušný minister v tlačovom vyhlásení z 25. januára 2006 s názvom „Stiahnutie diviny z predaja (spoločnosť Berger Wild, Passau)... stiahnutie výrobkov z predaja sa rozširuje – mnohé výrobky nevhodné na ľudskú spotrebu“ oznámil, že doposiaľ už 12 zmrazených výrobkov z predaja a 6 vzoriek čerstvého mäsa z uvedenej spoločnosti bolo klasifikovaných ako „nevhodné na ľudskú spotrebu“, pričom jedna vzorka bola dokonca nakazená salmonelou. Pokiaľ ide o 12 vzoriek nevhodných na ľudskú spotrebu, minister uviedol: „Skutočnosť, či sú nebezpečné pre zdravie, do konca týždňa preukážu mikrobiologické skúmania uskutočnené [LGL]“.
21 V uvedenom tlačovom vyhlásení boli ďalej oznámené okamžité opatrenia, ktoré boli prijaté, a uvedený aktualizovaný zoznam stiahnutých výrobkov.
22 Príslušný minister vydal ďalšie tlačové vyhlásenie 27. januára 2006.
23 Vo svojom prejave predneseným pred bavorským parlamentom 31. januára 2006 uvedený minister najmä uviedol, že spoločnosť Berger Wild už nemôže uvádzať výrobky do obehu, keďže dnes vyhlásila úpadok, a že preto možno vylúčiť ohrozenie zdravia uvedením nových výrobkov do obehu.
24 V dôsledku tlačového vyhlásenia z 25. januára 2006 Komisia na základe podnetu Bundesamt für Verbraucherschutz und Lebensmittelsicherheit (Spolkový úrad pre ochranu spotrebiteľa a bezpečnosť potravín) začlenila varovné oznámenie do systému rýchleho varovania Európskej únie pre potraviny a krmivá.
25 Keďže sa spoločnosť Berger Wild domnievala, že v dôsledku tlačových vyhlásení bavorských úradov jej bola spôsobená značná škoda, podala proti týmto úradom žalobu o náhradu škody na Landgericht München I, v ktorej najmä poukázala na to, že článok 10 nariadenia č. 178/2002 umožňuje informovanie verejnosti iba pri existencii skutočného ohrozenia zdravia, nie však v prípade, ak ide o potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu. Freistaat Bayern sa naopak domnieva, že tento článok 10 umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom upozorniť verejnosť aj vtedy, ak nehrozí konkrétne nebezpečenstvo pre zdravie.
26 Vnútroštátny súd, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa predbežne domnieva, že upozornenie vydané spotrebiteľom na základe LFGB bolo zákonné, pritom si však kladie otázku, či je toto upozornenie v súlade s nariadením č. 178/2002. Uvedený súd v tejto súvislosti takisto pripomína, že pokiaľ ide o pochybnosti spoločnosti Berger Wild, či boli vzorky mäsa preskúmané v súlade s pravidlami, dospel k záveru, že nemožno spochybniť posúdenie LGL, podľa ktorého potraviny boli nevhodné na ľudskú spotrebu, pričom však neboli zdraviu škodlivé.
27 Za týchto okolností Landgericht München I rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Odporuje vnútroštátna úprava, ktorá umožňuje informovať verejnosť uvedením označenia potravín alebo krmiva a potravinárskeho alebo krmivárskeho podniku, pod ktorého menom alebo názvom sa potraviny alebo krmivo vyrábajú, spracovávajú alebo uvádzajú do obehu, článku 10 [nariadenia č. 178/2002], ak potraviny osobitne vzbudzujúce odpor, hoci zdraviu neškodné, no nevhodné na ľudskú spotrebu, sú alebo boli uvedené do obehu v nie zanedbateľnom množstve, alebo ak takéto potraviny boli uvádzané do obehu z dôvodu svojej osobitnosti síce v zanedbateľnom množstve, ale v dlhšom časovom období?
2. V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku:
Má byť odpoveď na [prvú] otázku iná, ak skutkové okolnosti nastali pred 1. januárom 2007, avšak vnútroštátna právna úprava už bola zosúladená s uvedeným nariadením?“
O prejudiciálnych otázkach
28 Vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že potraviny v prejednávanej veci, na ktoré sa upozornilo podľa § 40 ods. 1 druhej vety bodu 4 LFGB v januári 2006, nemožno považovať za zdraviu škodlivé. Vnútroštátny súd sa preto týmito dvoma otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, v podstate pýta, či článok 10 nariadenia č. 178/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že môže brániť vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje informovať verejnosť uvedením označenia potravín, ako aj potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo názvom boli potraviny vyrobené, spracované alebo uvedené do obehu, ak tieto potraviny, hoci nie sú zdraviu škodlivé, sú nevhodné na ľudskú spotrebu.
29 Článok 10 uvedeného nariadenia, ktorý je predmetom prejudiciálnych otázok, sa pritom obmedzuje na to, že ukladá štátnym orgánom povinnosť informovať verejnosť, ak existujú primerané dôvody pre podozrenie, že potraviny alebo krmivá môžu predstavovať riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat.
30 Toto ustanovenie preto ako také štátnym orgánom nezakazuje informovať verejnosť, ak potraviny, hoci nie sú zdraviu škodlivé, sú nevhodné na ľudskú spotrebu.
31 S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá by mu umožnila rozhodnúť spor, ktorý prejednáva, sa Súdny dvor domnieva, že je potrebné vyložiť tiež článok 17 ods. 2 druhú vetu nariadenia č. 178/2002 napriek tomu, že prejudiciálne otázky, ktoré mu boli predložené, na toto ustanovenie výslovne neodkazujú (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 14. októbra 2010, Fuß, C‑243/09, Zb. s. I‑9849, bod 39 a citovanú judikatúru).
32 Podľa článku 17 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 178/2002, ktorý sa podľa článku 65 druhej vety tohto nariadenia bude uplatňovať od 1. januára 2005, budú členské štáty viesť systém úradných kontrol a iných činností tak, ako to vyžadujú okolnosti, vrátane informovania verejnosti o bezpečnosti a riziku potravín.
33 Článok 7 nariadenia č. 882/2004, uplatniteľný od 1. januára 2006, najmä stanovuje, že jednak vo všeobecnosti bude mať široká verejnosť prístup k informáciám o kontrolnej činnosti príslušných orgánov a o ich účinnosti, a jednak príslušné orgány prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa od členov ich personálu vyžadovalo neprezradenie tých informácií získaných počas plnenia ich povinností pri úradných kontrolách, ktoré sú takej povahy, že sa na ne v riadne odôvodnených prípadoch vzťahuje služobné tajomstvo.
34 Článok 14 nariadenia č. 178/2002, uplatniteľný podľa článku 65 druhej vety tohto nariadenia od 1. januára 2005, stanovuje požiadavky na bezpečnosť potravín. Podľa odseku 2 uvedeného článku 14 potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu sa považujú za „nebezpečné“.
35 Potraviny, keďže sú neprijateľné pre ľudskú spotrebu, a teda nevhodné na ľudskú spotrebu, totiž nespĺňajú požiadavky na bezpečnosť potravín, tak ako vyplývajú z článku 14 ods. 5 nariadenia č. 178/2002, a v každom prípade môžu poškodzovať záujmy spotrebiteľov, ktorých ochrana je v zmysle článku 5 tohto nariadenia jedným z cieľov sledovaných potravinovými právnymi predpismi.
36 Z uvedeného vyplýva, že ak potraviny, hoci nie sú zdraviu škodlivé, nespĺňajú uvedené požiadavky na bezpečnosť potravín, keďže sú nevhodné na ľudskú spotrebu, vnútroštátne orgány môžu o tom informovať spotrebiteľov tak, ako to stanovuje článok 17 ods. 2 druhá veta nariadenia č. 178/2002, pričom sa musia rešpektovať požiadavky článku 7 nariadenia č. 882/2004.
37 Na položené otázky je preto potrebné odpovedať tak, že článok 10 nariadenia č. 178/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje informovať verejnosť uvedením označenia potravín, ako aj potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo názvom boli potraviny vyrobené, spracované alebo uvedené do obehu, ak tieto potraviny, hoci nie sú zdraviu škodlivé, sú nevhodné na ľudskú spotrebu. Článok 17 ods. 2 druhá veta uvedeného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností konania vo veci samej umožňuje vnútroštátnym orgánom, aby takto informovali verejnosť pri rešpektovaní požiadaviek článku 7 nariadenia č. 882/2004.
O trovách
38 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Článok 10 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje informovať verejnosť uvedením označenia potravín, ako aj potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo názvom boli potraviny vyrobené, spracované alebo uvedené do obehu, ak tieto potraviny, hoci nie sú zdraviu škodlivé, sú nevhodné na ľudskú spotrebu. Článok 17 ods. 2 druhá veta uvedeného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností konania vo veci samej umožňuje vnútroštátnym orgánom, aby takto informovali verejnosť pri rešpektovaní požiadaviek článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.
Podpisy