Language of document :

Žaloba podaná 22. decembra 2017 – Európska komisia/Helénska republika

(vec C-729/17)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: E. Tserepa-Lacombe, H. Støvlbæk)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Helénska republika tým, že obmedzila právnu formu vzdelávacích zariadení pre mediátorov na neziskové spoločnosti, ktoré musia byť zriadené aspoň jednou advokátskou komorou a aspoň jednou obchodnou komorou v Helénskej republike, v súlade so zákonom č. 3898/2010 a prezidentským dekrétom č. 123/2011, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ZFEÚ a článku 15 ods. 2 písm. b) a c) a článku 15 ods. 3 smernice 2006/123/ES1 ,

určil, že Helénska republika tým, že podmieňuje postup pri uznávaní akademických kvalifikácií uložením dodatočných podmienok týkajúcich sa obsahu osvedčení a uložením kompenzačných opatrení bez predchádzajúceho posúdenia skutočných rozdielov a tým, že ponecháva v platnosti diskriminačné ustanovenia, ktoré vyžadujú od žiadateľov o akreditáciu ako profesionálni mediátori, ktorý majú akreditáciu získanú v zahraničí alebo od akreditovaných zahraničných vzdelávacích zariadení po ukončení odborného vzdelávania absolvovaného v Helénskej republike, aby mali skúsenosť spočívajúcu v účasti na aspoň troch mediačných konaniach, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ZFEÚ, článkov 13 a 14, článku 50 ods. 1 a prílohy VII smernice 2005/36/ES2 ,

uložil Helénskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Porušenie práva na slobodu usadiť sa zaručeného článkom 49 ZFEÚ a článkom 15 ods. 2 písm. c) smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu

Článok 5 ods. 1 zákona 3898/2010 a súvisiace prezidentské nariadenie č. 123/2011 stanovujú, že spoločnosti, ktoré poskytujú odborné vzdelanie v odbore mediácie, musia mať výlučne právnu formu neziskovej spoločnosti, ktoré sú zriadené aspoň jednou advokátskou komorou a aspoň jednou obchodnou komorou v Grécku a vykonávanie ich činností podlieha povoleniu, ktoré vydáva orgán uvedený v článku 7 tohto zákona.

Tieto obmedzenia sa týkajú tak subjektov, ktorí sa chcú usadiť prvýkrát v Grécku, ako aj subjektov, ktorí sa tam chcú usadiť zriadením vedľajšieho zariadenia vo forme dcérskej spoločnosti.

Žiadna fyzická alebo právnická osoba, iná než advokátske komory a obchodné komory, nesmie založiť vzdelávacie zariadenie pre vzdelávanie mediátorov, ktorí na základe tohto odborného vzdelania môžu absolvovať skúšku na účely získania akreditácie ako profesionálny mediátor v Grécku, pokiaľ táto fyzická alebo právnická osoba nemá podporu advokátskej komory a obchodnej komory Grécka.

Okrem toho akýkoľvek subjekt, ktorého súčasná právna forma nie je nezisková, je v podstate vylúčený z možnosti poskytovať na úhradu školného uchádzačom o vzdelanie v odbore mediácie odborné vzdelanie, na základe ktorého by títo uchádzači mohli absolvovať skúšku na účely získania akreditácie ako profesionálny mediátor v Grécku.

Nakoniec, každému vzdelávaciemu zariadeniu pochádzajúcemu z iného členského štátu, ktorý má záujem poskytovať dotknutú službu za úhradu školného študentmi, ktorí sa zapíšu do vzdelávacích kurzov pre mediátorov, sa v podstate bráni vstupu na trh a zriadeniu vedľajšieho zariadenia vo forme dcérskej spoločnosti, pokiaľ jeho súčasná právna forma nie je nezisková a jeho voľba dcérskej spoločnosti sa neobmedzuje na neziskové zariadenia.

Komisia sa domnieva, že vyššie uvedené právne predpisy predstavujú obmedzenie práva na slobodu usadiť sa, ako je zakotvené v článku 49 ZFEÚ a v článku 15 ods. 2 písm. b) a c) smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

Na takéto obmedzenie sa nevzťahuje výnimka stanovená v článku 51 ods. 1 ZFEÚ, keďže poskytovanie služieb vzdelávania mediátorov nepredstavuje činnosť spojenú so štátom, s výkonom verejnej moci, a teda s „výkonom spravodlivosti“. Okrem toho takéto obmedzenie nie je odôvodnené záujmom na ochrane kvality služieb, ktorý nemá žiadnu priamu súvislosť s obmedzením právnej formy vzdelávacích zariadení a s vlastníctvom základného imania.

Porušenie smernice 2005/36/ES a článku 49 ZFEÚ o slobode usadiť sa

Komisia sa domnieva, že požiadavka uvedená v odseku 2 hlave A jediného článku ministerského nariadenia č. 109088/12.12.2011, podľa ktorého musí osvedčenie o absolvovanom odbornom vzdelaní v odbore mediácie potvrdzovať vyučovacie metódy, počet účastníkov, počet a kvalifikáciu školiteľov, postup skúšania a hodnotenia uchádzačov a prostriedky na zabezpečenie objektivity tohto postupu, presahuje to, čo možno požadovať na posúdenie úrovne odborných znalostí a kvalifikácií, ktoré by mal držiteľ osvedčenia mať a neumožňuje správne posúdiť otázku, či sa odborné vzdelanie dotknutej osoby týka oblastí znalostí, ktoré sa podstatne líšia od tých, ktoré sú pre danú kvalifikáciu vyžadované v Grécku. Z týchto dôvodov sú podľa Komisie vyššie uvedené ustanovenia v rozpore s článkami 13, 14, 50 a s prílohou VII smernice 2005/36/ES.

Navyše odsek 5 hlava A vyššie uvedeného ministerského nariadenia požaduje od zahraničných mediátorov s plnou odbornou kvalifikáciou, aby preukázali, že majú okrem iného skúsenosť s tým, že sa zúčastnili najmenej troch mediačných konaní predtým, ako boli ich kvalifikácie v Grécku uznané, pričom táto požiadavka nie je uložená mediátorom, ktorí získali svoje odborné vzdelanie v Grécku. V dôsledku toho je vyššie uvedené ustanovenie v rozpore s článkom 13 smernice 2005/36/ES, ktorý stanovuje, že príslušný orgán hostiteľského členského štátu povolí prístup k tomuto povolaniu za tých istých podmienok, aké sa vzťahujú na jeho štátnych príslušníkov, žiadateľom, ktorí sú držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo dokladu o formálnej kvalifikácii, ktorý vyžaduje iný členský štát a je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie zakotvenej v článku 49 ZFEÚ.

____________

1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36).

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 255, 2005, s. 22).