Vec C‑96/09 P

Anheuser‑Busch Inc.

proti

Budějovickému Budvaru, národnímu podniku

„Odvolanie – Ochranná známka Spoločenstva – Nariadenie (ES) č. 40/94 – Článok 8 ods. 4 – Prihláška slovnej a obrazovej ochrannej známky BUD – Námietka – Údaj o zemepisnom pôvode ‚bud‘ – Ochrana podľa Lisabonskej dohody a dvojstranných zmlúv zaväzujúcich dva členské štáty – Používanie v obchodnom styku – Označenie, ktoré má väčší ako iba miestny dosah“

Abstrakt rozsudku

1.        Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku – Podmienky – Existencia skoršieho práva, ktoré nebolo vyhlásené za neplatné konečným súdnym rozhodnutím

(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 8 ods. 4)

2.        Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku – Používanie označenia v obchodnom styku – Pojem

(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 8 ods. 4 a článok 43 ods. 2 a 3)

3.        Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku – Miestny dosah označenia

(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 8 ods. 4)

4.        Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku – Používanie označenia v obchodnom styku – Kritérium času

[Nariadenie Rady č. 40/94, článok 8 ods. 4 písm. a)]

5.        Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku – Označenie poskytujúce majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky – Dôkazné bremeno

[Nariadenie Rady č. 40/94, článok 8 ods. 4 písm. b) a článok 74 ods. 1]

1.        Aby mohol namietateľ zabrániť zápisu ochrannej známky Spoločenstva na základe článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, treba a stačí, keď sa možno v čase, keď Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) overuje, či sú splnené všetky podmienky námietky, odvolať na existenciu skoršieho práva, ktoré nebolo vyhlásené za neplatné konečným súdnym rozhodnutím.

Za týchto podmienok, hoci Úradu pri prijímaní rozhodnutia o námietke založenej na článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 prináleží zobrať do úvahy súdne rozhodnutia dotknutých členských štátov týkajúce sa platnosti alebo kvalifikácie uvádzaných skorších práv, aby sa ubezpečil, že tieto práva majú stále účinky požadované týmto ustanovením, neprináleží mu nahradiť svojím posúdením posúdenie príslušných vnútroštátnych súdov, keďže túto právomoc mu uvedené nariadenie nezveruje.

(pozri body 94, 95)

2.        Čo sa týka pojmu „používaný v obchodnom styku“ uvedeného v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, toto ustanovenie sa netýka „riadneho“ používania označenia uplatňovaného na podporu námietky a nič v znení článku 43 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia nenaznačuje, že sa na takéto označenie vzťahuje požiadavka dôkazu riadneho používania.

Hoci je pravda, že pojem „používaný v obchodnom styku“ nemusí mať nevyhnutne rovnaký výklad ako výklad používaný v rámci článku 9 ods. 1 tohto nariadenia alebo článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice 89/104 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, keďže treba zohľadniť účel týchto jednotlivých ustanovení, nič to nemení na skutočnosti, že výklad tohto pojmu spôsobom, že označenie musí byť v podstate predmetom iba obchodného používania, napĺňa jeho bežný význam.

Ak by bola požiadavka riadneho používania stanovená pre označenia uvedené v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 za rovnakých podmienok ako pre označenia uvedené v článku 43 ods. 2 a 3 tohto nariadenia, takýto výklad by pre označenia stanovoval podmienky vlastné námietkam založeným na skorších ochranných známkach, pričom na rozdiel od týchto námietok musí namietateľ v rámci uvedeného článku 8 ods. 4 takisto preukázať, že predmetné označenie mu poskytuje právo podľa právnych predpisov dotknutého členského štátu zakázať používanie neskoršej ochrannej známky.

Okrem toho analogické uplatnenie podmienky týkajúcej sa riadneho používania stanovené pre skoršie ochranné známky na skoršie práva uvedené v článku 8 ods. 4 uvedeného nariadenia by bolo v rozpore aj so v zásade samostatnou povahou tohto relatívneho dôvodu zamietnutia zápisu, ktorá sa prejavuje osobitnými podmienkami a ktorá musí byť chápaná aj vzhľadom na veľkú rôznorodosť skorších práv, ktoré môže tento dôvod pokrývať.

Pokiaľ ide o otázku, či výraz „používaný v obchodnom styku“ znamená, že používanie zemepisného označenia uplatňovaného na základe článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 sa musí vykonať v súlade s podstatnou funkciou tohto označenia, teda zaručiť spotrebiteľom zemepisný pôvod výrobkov a osobitné vlastnosti, ktoré sú im vlastné, stačí určiť, že označenie uvedené na podporu námietky sa používa v obchodnom styku a že skutočnosť, že toto označenie je zhodné s ochrannou známkou, ešte neznamená, že sa nepoužíva v obchodnom styku. Čo sa týka úlohy používania označenia, označenie sa má používať ako rozlišovací prvok v tom zmysle, že musí slúžiť na identifikáciu hospodárskej činnosti vykonávanej jej majiteľom.

Napokon, bezplatné dodávky môžu byť zohľadnené pri overovaní podmienky používania uvádzaného skoršieho práva v obchodnom styku, keďže mohli byť uskutočnené v rámci obchodnej činnosti, ktorej cieľom je hospodárska výhoda, a to získanie nových odbytísk.

(pozri body 142 – 149, 152)

3.        Označenie, ktorého zemepisný rozsah ochrany je iba miestny, musí byť posúdené ako označenie, ktoré má iba miestny dosah. Neznamená to však, že podmienka stanovená v uvedenom článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva je splnená v každom prípade iba na základe skutočnosti, že ochrana dotknutého označenia sa týka územia, ktoré nemožno považovať iba za miestne, lebo územie ochrany je väčšie ako územie pôvodu.

Spoločným predmetom dvoch podmienok stanovených v uvedenom článku 8 ods. 4 je totiž obmedziť konflikt medzi označeniami a zabrániť, aby skoršie právo, ktoré nie je dostatočne príznačné, čiže vplyvné a významné v obchodnom styku, mohlo byť prekážkou zápisu novej ochrannej známky Spoločenstva. Táto možnosť namietať má byť rezervovaná označeniam, ktoré sa skutočne nachádzajú na svojich príslušných trhoch.

Dosah označenia nemôže teda závisieť len od samotného zemepisného rozsahu jeho ochrany, pretože ak by to tak bolo, označenie, ktorého rozsah ochrany je väčší ako iba miestny, by mohlo iba na tomto základe byť prekážkou zápisu ochrannej známky Spoločenstva, a to aj v prípade, že sa v obchodnom styku používa iba okrajovo.

Z toho vyplýva, že aby označenie uvádzané na podporu námietky mohlo byť prekážkou zápisu nového označenia, musí byť skutočne používané dostatočne významným spôsobom v obchodnom styku a mať zemepisný rozsah, ktorý je väčší ako iba miestny, čo zahŕňa, pokiaľ územie ochrany tohto označenia možno považovať za väčšie ako miestne, že toto používanie nastalo na významnej časti tohto územia.

Na účely určenia, či ide o tento prípad, treba zohľadniť obdobie a intenzitu používania tohto označenia, čo je rozlišovací prvok pre jeho adresátov, ktorými sú tak kupujúci a spotrebitelia, ako aj dodávatelia a konkurenti. V tejto súvislosti je najmä relevantné používanie označenia v reklame a obchodnej korešpondencii.

Navyše iba na území, na ktorom je označenie chránené, či už na jeho celku, alebo jeho časti, dáva relevantné právo označeniu výlučné práva, ktoré môžu byť v konflikte s ochrannou známkou Spoločenstva. Posúdenie podmienky týkajúcej sa používania v obchodnom styku sa musí vykonať samostatným spôsobom pre každé územie, na ktorom je právo uvádzané na podporu námietky chránené. Dosah označenia nemožno preto vyvodiť z kumulatívneho posúdenia používania označenia na dvoch relevantných územiach.

(pozri body 156 – 160, 162, 163)

4.        Na podmienku používania označenia uvádzaného na podporu námietky v obchodnom styku treba uplatniť rovnaké kritérium času, aké je výslovne stanovené v článku 8 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva pre nadobudnutie práva k takémuto označeniu, t. j. kritérium dátumu podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

S ohľadom najmä na dosť dlhý čas, ktorý môže uplynúť medzi podaním prihlášky na zápis a jej uverejnením, je totiž uplatnenie tohto rovnakého kritéria najlepšie na zabezpečenie, že uvádzané používanie dotknutého označenia je skutočným používaním a nie praxou, ktorá má za cieľ iba zabrániť zápisu novej ochrannej známky.

Okrem toho všeobecne nie je používanie označenia využívaného výlučne alebo väčšinou počas obdobia medzi podaním prihlášky na zápis ochrannej známky Spoločenstva a uverejnením tejto prihlášky dostatočné na preukázanie, že toto označenie je používané v obchodnom styku, ktorý preukazuje, že má dostatočný význam.

(pozri body 166 – 168)

5.        Článok 8 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva stanovuje podmienku, podľa ktorej na základe práva členského štátu, ktoré sa uplatňuje na označenie uplatnené na základe tohto nariadenia, toto označenie prepožičiava jeho majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky. Okrem toho v súlade s článkom 74 ods. 1 uvedeného nariadenia bremeno dokazovania, že táto podmienka je splnená, je na strane namietateľa v konaní pred Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory).

V tomto kontexte, a pokiaľ ide o skoršie práva, treba brať do úvahy najmä vnútroštátnu právnu úpravu uvedenú na podporu námietky a súdne rozhodnutia prijaté v dotknutom členskom štáte. Na základe toho je namietateľ povinný preukázať, že predmetné označenie patrí do pôsobnosti práva uvádzaného členského štátu a umožňuje zakázať používanie neskoršej ochrannej známky. Z toho vyplýva, že namietateľ musí iba preukázať, že má právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky, a nemožno od neho požadovať, aby preukázal, že toto právo vykonával v tom zmysle, že mohol naozaj získať zákaz takéhoto používania.

(pozri body 188 – 191)