Language of document :

Odvolanie podané 8. mája 2014: InnoLux Corp., predtým Chimei InnoLux Corp. proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 27. februára 2014 vo veci T-91/11, InnoLux Corp., predtým Chimei InnoLux Corp./Európska komisia

(vec C-231/14 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: InnoLux Corp., predtým Chimei InnoLux Corp. (v zastúpení: J.-F. Bellis, advokát, R. Burton, solicitor)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom potvrdzuje pokutu, ktorá bola v spornom rozhodnutí uložená spoločnosti InnoLux na základe hodnoty dodávok LCD panelov v rámci skupiny, pokiaľ ide o továrne odvolateľky v Číne a Taiwane,

zrušil rozhodnutie Komisie v rozsahu, v akom ukladá spoločnosti InnoLux pokutu na základe hodnoty dodávok LCD panelov v rámci skupiny, pokiaľ ide o továrne odvolateľky v Číne a Taiwane,

rovnako znížil pokutu uloženú spoločnosti InnoLux na 173 miliónov eur a

rozhodol, že Komisia znáša všetky trovy tohto konania, ako aj konania na Všeobecnom súde.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.    Prvý odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že dodávky LCD panelov v rámci skupiny, pokiaľ ide o továrne odvolateľky v Číne a Taiwane, patria do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP už iba z dôvodu, že odvolateľka predáva počítačové obrazovky, do ktorých sa v predmetných továrňach montujú LCD panely ako súčiastky, v rámci EHP.

Tento odvolací dôvod sa zakladá na tom, že:

a)    konštatovanie porušenia v spornom rozhodnutí sa týka iba dodávok LCD panelov v rámci EHP bez ohľadu na to, či sa predávajú tretím osobám alebo sa dodávajú v rámci skupiny spoločností, a nerozlišuje medzi dodávkami v rámci skupiny, ktoré uskutočňujú vertikálne integrovaní účastníci kartelu, ktorí tvoria so svojím previazaným kupujúcim jeden podnik, a dodávkami v rámci skupiny, ktoré uskutočňujú vertikálne integrovaní účastníci kartelu, ktorí netvoria so svojím kupujúcim jeden podnik;

b)    použitie koncepcie tzv. „priamych predajov v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov“ nie je v súlade s metodikou uplatnenou vo veci Europa Carton na účely rovnakého zaobchádzania s dodávkami v rámci skupiny a predajmi tretím osobám;

c)    uplatnenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP na dodávky LCD panelov, ktoré sa uskutočňujú mimo EHP, nie je v súlade s rozsudkom vo veci „Celulóza I“, ktorým sa zavádza doktrína;

d)    koncepcia tzv. „priamych predajov v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov“ vedie k protiprávnemu vylúčeniu transakcií týkajúcich sa LCD panelov, ktoré sa uskutočňujú a obmedzujú hospodársku súťaž v rámci EHP, z pôsobnosti článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP na základe dôvodov, ktoré boli výslovne zamietnuté Súdnym dvorom vo veci Commercial Solvents;

e)    uplatňovanie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže mimo jej územia vyplývajúce z použitia koncepcie tzv. „priamych predajov v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov“ vedie k riziku porušenia zásady ne bis in idem v prípade podnikov a ku konfliktu právomoci s inými orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže.

2.    Druhý odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že uplatniteľnosť kategórie tzv. „priamych predajov v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov“ na dodávky LCD panelov v rámci skupiny, ktoré uskutočňovali jednotlivé subjekty, ktorým bolo určené rozhodnutie Komisie, bola posúdená Komisiou „na základe toho istého objektívneho kritéria“, a to konkrétne či tieto subjekty tvorili spolu so svojimi previazanými kupujúcimi jeden podnik, pričom z dôvodu neprípustnosti zamietol všetky žalobné dôvody, ktoré odvolateľka uviedla na účely spochybnenia relevantnosti, objektivity a súladu uplatneného kritéria.

Tento odvolací dôvod sa zakladá na tom, že:

a)    skutočnosť, či vertikálne integrované subjekty, ktorým bolo určené sporné rozhodnutie, tvoria spolu so svojimi previazanými kupujúcimi jeden podnik, nepredstavuje „objektívny rozdiel“ odôvodňujúci rozdielne zaobchádzanie s ich príslušnými dodávkami v rámci skupiny;

b)    zásadu zákonnosti nemožno uplatniť na účely zamietnutia žalobného dôvodu, ktorý odvolateľka uviedla s cieľom, aby jej dodávky LCD panelov v rámci skupiny boli posudzované na základe tej istej metódy, aká bola uplatnená v prípade dodávok LCD panelov LG Display a AUO, keďže táto metóda je nepochybne zákonná.