Vec T‑336/07
Telefónica, SA,
a Telefónica de España, SA,
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Španielske trhy so širokopásmovým prístupom na internet – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 82 ES – Určenie cien – Tarifné nožnice – Definícia trhov – Dominantné postavenie – Zneužitie – Výpočet stláčania ziskového rozpätia – Účinok zneužitia – Právomoc Komisie – Právo na obhajobu – Subsidiarita – Proporcionalita – Právna istota – Lojálna spolupráca – Zásada riadnej správy vecí verejných – Pokuty“
Abstrakt rozsudku
1. Konanie – Návrh na začatie konania – Replika – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Dokumenty priložené k návrhu alebo k replike
[Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obranu – Prístup k spisu – Dosah – Odmietnutie oznámiť dokument – Dôsledky – Nevyhnutnosť rozlišovania, pokiaľ ide o dôkazné bremeno zaťažujúce dotknutý podnik, medzi dokumentmi v neprospech a tými v prospech
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 2)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obranu
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 1)
4. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie – Kritériá – Služby poskytovania vysokorýchlostného prístupu na internet na veľkoobchodnej úrovni
(Článok 82 ES; oznámenie Komisie 97/C 372/03)
5. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Správanie sa na ovládanom trhu, ktoré má účinky na susediaci trh – Uplatnenie článku 82 ES
(Článok 82 ES)
6. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Kritériá posúdenia – Existencia prípadnej konkurencie na trhu – Vplyv
(Článok 82 ES)
7. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Pojem – Schopnosť stanoviť regulárne zvyšovania ceny – Nevyhnutná skutočnosť
(Článok 82 ES)
8. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Pojem – Kritériá posúdenia
(Článok 82 ES)
9. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Tarifný nožnicový efekt – Rovnosť príležitostí – Neexistencia
(Článok 82 ES)
10. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Správanie, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž – Potenciálny účinok
(Článok 82 ES)
11. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Uplatnenie Komisiou – Obmedzenie právomocí Komisie regulačným rámcom týkajúcim sa trhu s telekomunikáciami – Neexistencia
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21)
12. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosť lojálnej spolupráce Komisie s národnými regulačnými orgánmi – Dosah
(Články 10 ES, 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, články 11 až 16)
13. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Úmyselné uskutočnenie alebo nedbanlivosť – Pojem
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2 prvý pododsek, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
14. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Zneužívajúca povaha cenovej praxe – Autonómne správanie podniku na trhu
(Článok 82 ES)
15. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Vecná pôsobnosť – Regulované odvetvie telekomunikácií – Zahrnutie
(Článok 82 ES)
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Voľná úvaha Komisie – Posúdenie v závislosti od individuálneho správania podniku
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23)
17. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Povinnosť zohľadniť konkrétny dopad na trh – Dosah
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý odsek)
18. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie – Vzájomná závislosť troch kritérií, ktoré sú výslovne spomenuté v usmerneniach vydaných Komisiou – Kvalifikovanie porušenia za veľmi závažné
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
19. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Odstrašujúci charakter pokuty – Všeobecný odstrašujúci účinok – Porušenie zásady individualizácie trestov – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
20. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia – Zvýšenie východiskovej sumy pokuty – Zohľadnenie zmien intenzity porušovania – Vylúčenie
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3)
21. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Schválenie alebo tolerovanie porušenia vo vnútroštátnom práve alebo národnými orgánmi
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)
1. Z článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že každá žaloba musí obsahovať uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Čisto dôkazná a pomocná funkcia príloh znamená, že ak prílohy obsahujú právne okolnosti, na ktorých sú založené niektoré žalobné dôvody uvedené v žalobe, takéto dôvody sa musia vyskytovať v samotnom texte žaloby alebo v nej musia byť aspoň dostatočne identifikované. Žaloba preto musí vysvetliť, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená, pričom jeho samotné abstraktné uvedenie nezodpovedá požiadavkám rokovacieho poriadku. Prílohy preto nemôžu slúžiť na predkladanie dôvodov, ktoré sú len zhrnujúco opísané v žalobe, a uvádzať výhrady alebo tvrdenia neobsiahnuté v žalobe.
Tento výklad článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu sa týka aj podmienok prípustnosti repliky, ktorá je podľa článku 47 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku určená na doplnenie žaloby.
V dôsledku toho prílohy k žalobe a replike sa môžu zohľadniť iba v rozsahu, v akom podporujú alebo dopĺňajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré žalobkyne výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom je možné s presnosťou určiť v nich obsiahnuté skutočnosti, ktoré podporujú alebo dopĺňajú uvedené dôvody alebo tvrdenia.
(pozri body 58 – 61, 63)
2. V rámci konania o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Únie predstavuje neoznámenie dokumentu podniku porušenie práva na obhajobu tohto podniku iba vtedy, ak môže podnik preukázať po prvé, že Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porušenia, a po druhé, že výhrada mohla byť preukázaná len odkazom na tento dokument. Ak existovali iné dokumenty ako dôkazy, o ktorých účastníci konania vedeli počas správneho konania, ktoré špecificky podporili závery Komisie, odmietnutie neoznámeného usvedčujúceho dokumentu ako dôkazu nespochybňuje dôvodnosť výhrad uvedených v napadnutom rozhodnutí. Dotknutému podniku teda prináleží, aby preukázal, že záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný v prípade, keby dokument, ktorý tomuto podniku nebol sprístupnený a z ktorého Komisia vychádzala pri obvinení podniku, nebol prípustný ako dôkaz.
(pozri bod 78)
3. Zásada dodržania práva na obhajobu predovšetkým vyžaduje, aby oznámenie o výhradách určené podniku, ktorému Komisia zvažuje uložiť sankciu za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, obsahovalo podstatné skutočnosti svedčiace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutočnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol účinne uplatniť svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré voči nemu bolo začaté. Táto požiadavka je dodržaná, keď rozhodnutie Komisie dotknutým osobám nepripisuje iné porušenia, než sú porušenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutočnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť.
Konečné rozhodnutie Komisie v každom prípade nemusí byť kópiou oznámenia o výhradách. Doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, že naozaj mohli vykonať právo na obhajobu, sú teda prípustné. Komisia tiež môže vzhľadom na správne konanie opraviť alebo doplniť skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla.
K porušeniu práv na obhajobu teda v prípade existencie nesúladu medzi oznámením o výhradách a konečným rozhodnutím dôjde, len ak výhrada uvedená v tomto rozhodnutí nebola uvedená v danom oznámení dostatočným spôsobom na to, aby sa mohli adresáti rozhodnutia obhajovať. O taký prípad nejde, ak sa údajné rozdiely medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím netýkajú iného správania ako toho, ku ktorému sa dotknutý podnik už vyjadril, a teda ktoré nesúvisí so žiadnou novou výhradou.
(pozri body 80 – 82, 84, 85)
4. Na účely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku na vymedzenom odvetvovom trhu sa musia možnosti hospodárskej súťaže posudzovať v rámci trhu zahŕňajúceho všetky výrobky, ktoré sú v závislosti od svojich vlastností osobitne vhodné na uspokojenie stálych potrieb a sú málo zameniteľné s inými výrobkami. Navyše vzhľadom na to, že vymedzenie relevantného trhu slúži na posúdenie, či má predmetný podnik možnosť brániť zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže a správať sa v značnom rozsahu nezávisle od správania svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov, sa na tieto účely nemožno obmedzovať iba na preskúmanie objektívnych vlastností predmetných výrobkov, ale treba tiež zohľadniť podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru dopytu a ponuky na trhu.
Z pojmu predmetný trh vyplýva, že účinná hospodárska súťaž môže existovať medzi výrobkami, ktoré sú jeho súčasťou, čo predpokladá dostatočný stupeň zastupiteľnosti na účely rovnakého použitia medzi všetkými výrobkami tvoriacimi súčasť toho istého trhu.
Z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva vyplýva, že trh s výrobkami pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z hľadiska spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, cien a zamýšľaného účelu použitia. Z ekonomického hľadiska na definíciu relevantného trhu predstavuje zameniteľnosť dopytu najbezprostrednejšiu a najúčinnejšiu disciplinárnu silu pôsobiacu na dodávateľov daného výrobku, a to najmä v oblasti určovania cien. Okrem toho zastupiteľnosť zo strany ponuky možno brať do úvahy aj v prípadoch definície predmetného trhu v situácii, keď je účinnosť a bezprostrednosť dosahu tejto zastupiteľnosti porovnateľná s dosahmi dopytovej zastupiteľnosti. Na to je potrebné, aby mohli dodávatelia zmeniť svoju orientáciu na výrobu relevantných výrobkov a uviesť ich na trh v krátkom časovom horizonte bez toho, aby znášali výrazné dodatočné náklady alebo riziká spojené s malými, ale trvalými zmenami cien.
Pokiaľ teda ide o veľkoobchodné trhy so širokopásmovým prístupom na internet, Komisia môže oprávnene dospieť k záveru vzhľadom na značné investície potrebné na prechod z celoštátnej veľkoobchodnej ponuky na regionálnu veľkoobchodnú ponuku, ako aj z regionálnej veľkoobchodnej ponuky na neviazaný prístup k účastníckej prípojke, a vzhľadom na čas potrebný na takýto prechod, keďže tento prechod nepredstavuje možnosť realizovateľnú na celom vnútroštátnom území a vyžaduje si určitý minimálny kritický objem, a keďže existujú funkčné rozdiely medzi celoštátnou veľkoobchodnou a regionálnou veľkoobchodnou ponukou a neviazaným prístupom k účastníckej prípojke, neviazaný prístup k účastníckej prípojke nepatrí na ten istý trh, ako sú trhy s celoštátnou veľkoobchodnou a regionálnou veľkoobchodnou ponukou. Rovnako Komisia môže oprávnene dospieť k záveru, že celoštátne a regionálne veľkoobchodné produkty nepatria na ten istý trh, keďže vzhľadom na náklady spojené s prechodom z celoštátneho veľkoobchodného produktu na regionálny veľkoobchodný produkt je málo pravdepodobné a z ekonomického hľadiska nelogické, aby prevádzkovatelia, ktorí už investovali do spustenia siete, znášali náklady za nevyužívanie tejto siete a aby sa rozhodli využívať celoštátny veľkoobchodný produkt, ktorý im z hľadiska kontroly kvality služby týkajúcej sa maloobchodného produktu nedáva tie isté možnosti ako regionálny veľkoobchodný produkt.
(pozri body 111 – 113, 116, 127, 134, 139, 143)
5. Zneužívajúca povaha cenovej praxe zavedenej vertikálne integrovaným podnikom v dominantnom postavení na relevantnom veľkoobchodnom trhu, ktorá vedie k stláčaniu ziskového rozpätia konkurentov tohto podniku na maloobchodnom trhu, nezávisí od existencie dominantného postavenia tohto podniku na tomto maloobchodnom trhu. Preto Komisia na konštatovanie zneužitia dominantného postavenia podniku vo forme tarifných nožníc nemusí preukázať, že tento podnik má dominantné postavenie na veľkoobchodnom, ako aj na maloobchodnom trhu.
(pozri bod 146)
6. Prípadná existencia hospodárskej súťaže na trhu je relevantnou okolnosťou na účely posúdenia existencie dominantného postavenia. Ani existencia intenzívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu však nevylučuje, aby na tom istom trhu existovalo dominantné postavenie, keďže to sa v zásade vyznačuje schopnosťou správať sa vo svojej trhovej stratégii nezávisle od tejto hospodárskej súťaže a neutrpieť pritom z tohto dôvodu ujmu.
(pozri bod 162)
7. Hoci schopnosť stanoviť pravidelné zvyšovanie cien predstavuje nesporne prvok, ktorý môže naznačovať existenciu dominantného postavenia, vôbec nepredstavuje nevyhnutný prvok takéhoto postavenia, keďže nezávislosť, ktorú má podnik v dominantnom postavení v oblasti cien, sa týka skôr jeho schopnosti určiť tieto ceny bez toho, aby musel zohľadniť reakciu konkurentov, zákazníkov a dodávateľov, než schopnosti zvýšiť ich.
(pozri bod 166)
8. Na účely konštatovania existencie praxe tarifných nožníc nemožno vyžadovať, aby veľkoobchodná cena fakturovaná konkurentom za produkt na vstupe bola príliš vysoká alebo aby boli maloobchodné ceny za odvodený produkt predátorskej povahy. Stláčanie ziskového rozpätia môže pri neexistencii objektívneho odôvodnenia samo osebe predstavovať zneužitie v zmysle článku 82 ES. Stláčanie ziskového rozpätia vyplýva z rozpätia medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými cenami, nie z úrovne cien ako takých. Toto stláčanie môže predovšetkým vyplývať nielen z nezvyčajne nízkej maloobchodnej ceny, ale aj z nezvyčajne vysokej veľkoobchodnej ceny.
Okrem toho sa Komisia môže oprávnene domnievať, že primeraným testom na preukázanie tarifných nožníc je preukázať, či je konkurent, ktorý má rovnakú štruktúru nákladov ako tú, ktorú má, pokiaľ ide o činnosť na vstupe, vertikálne integrovaný podnik, schopný ponúkať služby na vstupe bez zaznamenania strát, keď musí uvedený vertikálne integrovaný podnik zaplatiť cenu za prístup na vstupe fakturovanú jeho konkurentom, pričom odkázala na náklady predmetných podnikov bez toho, aby vykonala posúdenie ziskového rozpätia hlavných alternatívnych prevádzkovateľov na dotknutom trhu.
S cieľom posúdiť zákonnosť cenovej politiky dominantného podniku sa totiž treba v zásade odvolať na cenové kritériá založené na nákladoch dominantného podniku a jeho stratégii. Pokiaľ ide konkrétne o cenovú prax vedúcu k stláčaniu ziskového rozpätia, použitie takých kritérií pri analýze umožňuje predovšetkým overiť, či by tento podnik mohol dostatočne efektívne ponúkať svoje maloobchodné služby pre koncových užívateľov aj inak než so stratou, keby musel sám platiť svoje veľkoobchodné ceny za poskytovanie vstupných produktov.
Takýto prístup je odôvodnený o to viac, že je v súlade so všeobecnou zásadou právnej istoty, pretože zohľadnenie nákladov podniku v dominantnom postavení mu vzhľadom na jeho špecifickú zodpovednosť podľa článku 82 ES umožňuje posúdiť zákonnosť vlastného konania. Podnik v dominantnom postavení totiž síce pozná vlastné náklady a ceny, ale v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov. Ďalej zneužitie vylúčenia ovplyvňuje takisto potenciálnych konkurentov podniku v dominantnom postavení, keďže perspektíva nedostatku rentabilnosti ich môže odradiť od vstupu na trh.
Iste, nemožno vylúčiť, že náklady a ceny konkurentov môžu byť relevantné pri skúmaní predmetnej tarifnej praxe. Preskúmať ceny a náklady konkurentov na tom istom trhu je však potrebné iba vtedy, keď nemožno odkázať na ceny a náklady podniku v dominantnom postavení.
(pozri body 186, 187, 190 – 194)
9. V rámci uplatnenia testu tarifných nožníc nemožno vytýkať Komisii, že skúmala existenciu tarifných nožníc pre každý produkt dotknutého podniku samostatne, hoci alternatívni prevádzkovatelia používajú optimálnu kombináciu produktov, čo umožňuje úspory nákladov, ak tieto produkty nepatria do toho istého trhu ako dotknutý trh. Článok 82 ES totiž zakazuje najmä podniku v dominantnom postavení, aby na určitom trhu používal také cenové postupy, ktoré majú za následok vylúčenie jeho skutočných alebo potenciálnych rovnako efektívnych konkurentov. Skúmanie takéhoto postavenia vyžaduje posúdenie možností hospodárskej súťaže v rámci trhu zahŕňajúceho všetky výrobky, ktoré sú v závislosti od svojich vlastností osobitne vhodné na uspokojenie stálych potrieb a sú málo zameniteľné s inými výrobkami, pričom určenie predmetného trhu slúži na posúdenie toho, či dotknutý podnik má možnosť tvoriť prekážky účinnej hospodárskej súťaži na uvedenom trhu.
Okrem toho nemožno tvrdiť, že alternatívny prevádzkovateľ mohol kompenzovať stratu vzniknutú z dôvodu tarifných nožníc na úrovni veľkoobchodného produktu príjmami pochádzajúcimi z používania, v niektorých viac rentabilných geografických oblastiach, iných produktov dotknutého podniku, ktoré nie sú predmetom tarifných nožníc a patria na iný trh. Systém neskreslenej hospodárskej súťaže možno zaručiť len tak, že sa zabezpečí rovnosť príležitostí medzi rôznymi hospodárskymi prevádzkovateľmi. Rovnosť príležitostí znamená, že podnik v dominantnom postavení v odvetví telekomunikácií a jej prinajmenšom rovnako efektívni konkurenti majú mať rovnoprávne postavenie na maloobchodnom trhu. O takýto prípad však nejde, keď ceny veľkoobchodného produktu, ktoré platia alternatívni prevádzkovatelia uvedenému podniku, možno reflektovať v cenách ich maloobchodných produktov len tak, že ich ponúknu so stratou.
(pozri body 200 – 204)
10. Na účely preukázania porušenia článku 82 ES postačuje dokázať, že zneužívajúce správanie podniku v dominantnom postavení má tendenciu obmedziť hospodársku súťaž, alebo inými slovami, správanie je takej povahy, že má alebo môže mať takýto účinok. Na trhu teda musí existovať protisúťažný účinok cenovej praxe, ale nemusí byť nevyhnutne konkrétny, pretože stačí aj preukázanie potenciálneho protisúťažného účinku, ktorý môže vytlačiť prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov ako podnik v dominantnom postavení. V tejto súvislosti nemožno tvrdiť, že vzhľadom na plynutie času medzi začatím inkriminovaného správania a prijatím rozhodnutia Komisiou nebolo vhodné urobiť test pravdepodobných účinkov, keďže Komisia mala dostatočný čas na preukázanie skutočnosti údajných protisúťažných účinkov spojených s predmetným správaním.
(pozri body 268, 272)
11. Existencia smernice 2002/21 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby vôbec neovplyvňuje právomoc, ktorú má Komisia priamo na základe článku 3 ods. 1 nariadenia č. 17 a od 1. mája 2004 na základe článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 na konštatovanie porušení článkov 81 ES a 82 ES. Pravidlá týkajúce sa hospodárskej súťaže stanovené Zmluvou dopĺňajú výkonom kontroly ex post právny rámec prijatý normotvorcom Únie s cieľom regulovať trhy s telekomunikáciami ex ante.
(pozri bod 293)
12. Pokiaľ ide o vzťahy, ktoré vzniknú v rámci konaní vedených Komisiou na základe článkov 81 ES a 82 ES, podrobnosti týkajúce sa vykonania povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá vyplýva z článku 10 ES a ktorú musí Komisia dodržiavať vo vzťahoch s členskými štátmi, boli spresnené najmä v článkoch 11 až 16 nariadenia č. 1/2003 v kapitole IV nazvanej „Spolupráca“. Tieto ustanovenia nestanovujú výslovne povinnosť Komisie vykonať konzultáciu s národnými regulačnými orgánmi.
(pozri bod 312)
13. Pokiaľ ide o otázku, či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti a či je ho z toho dôvodu možné sankcionovať pokutou podľa článku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 17 a od 1. mája 2004 podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, táto podmienka je splnená tým, že daný podnik nemôže nevedieť o protisúťažnej povahe svojho konania, či už si uvedomoval porušovanie súťažných pravidiel Zmluvy alebo nie. Podnik si je vedomý protisúťažnej povahy svojho konania, ak pozná podstatné skutočnosti odôvodňujúce jednak konštatovanie o existencii dominantného postavenia na dotknutom trhu a jednak posúdenie Komisie o zneužívaní tohto postavenia.
V tejto súvislosti podnik v dominantnom postavení ako obozretný hospodársky subjekt musí vedieť o zásadách upravujúcich definíciu trhov vo veciach v oblasti hospodárskej súťaže a prípadne požiadať o radu odborne spôsobilé osoby s cieľom posúdiť spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môžu z daného aktu vyplynúť. Platí to najmä pri profesionáloch navyknutých na vykazovanie veľkej obozretnosti pri výkone svojej profesie. Takisto sa od nich dá očakávať, že s osobitnou obozretnosťou posúdia riziká, ktoré to zahŕňa. Okrem toho obozretný hospodársky subjekt nemôže pochybovať o tom, že vlastníctvo veľkých podielov na trhu, hoci nie je nevyhnutne vo všetkých prípadoch jediným prvkom určujúcim existenciu dominantného postavenia, má značný význam, ktorý musí tento subjekt nevyhnutne zohľadniť, pokiaľ ide o jeho prípadné správanie na trhu. V tejto súvislosti historický prevádzkovateľ a vlastník jedinej významnej infraštruktúry na poskytovanie veľkoobchodných produktov v odvetví telekomunikácií nemôže nevedieť, že má dominantné postavenie na relevantných trhoch. Preto dôležitosť trhových podielov takéhoto prevádzkovateľa na dotknutých trhoch naznačuje, že jeho presvedčenie, že nemá dominantné postavenie na týchto trhoch, môže byť len výsledkom nedostatočného preskúmania štruktúry trhov, na ktorých podniká, alebo odmietnutím zohľadniť tieto štruktúry.
(pozri body 319, 320, 323 – 325)
14. Článok 82 ES sa týka iba tých protisúťažných konaní, ktoré prijímajú podniky z vlastnej iniciatívy. Pokiaľ je protisúťažné správanie uložené podnikom vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo pokiaľ tieto predpisy vytvárajú právny rámec, ktorý sám vylučuje akúkoľvek možnosť súťažného správania týchto podnikov, článok 82 ES sa neuplatňuje. V takej situácii obmedzenie hospodárskej súťaže, ako predpokladá toto ustanovenie, nemá príčinu v samostatnom konaní podnikov.
Článok 82 ES sa naopak môže uplatniť, ak sa preukáže, že vnútroštátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby hospodárska súťaž mohla byť vylúčená, obmedzená alebo narušená samostatným konaním podnikov. Teda pokiaľ má vertikálne integrovaný podnik v dominantnom postavení napriek existencii takejto právnej úpravy určitý rozhodovací priestor na zmenu čo i len svojich maloobchodných cien, z tohto dôvodu mu možno pripísať stláčanie ziskového rozpätia.
V tejto súvislosti, pokiaľ ide o cenovú prax podniku telekomunikácií v dominantnom postavení, aj keby platilo, že zníženie cien si vyžaduje zásah národného orgánu regulujúceho telekomunikačný trh, a teda tento podnik o ňom nemôže voľne rozhodnúť, prináleží takémuto podniku v rámci osobitnej zodpovednosti, ktorú má ako podniku v dominantnom postavení na dotknutom trhu, aby predložil tomuto orgánu žiadosť o zmenu svojich taríf, pokiaľ narúšali účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu.
(pozri body 328 – 330, 335)
15. To, že podnik v dominantnom postavení na trhu s telekomunikáciami dodržiava vnútroštátnu právnu úpravu v oblasti telekomunikácií, neznamená, že Komisia nemôže voči nemu zasiahnuť na základe článku 82 ES.
V prípade neexistencie výslovnej výnimky v tomto zmysle sa totiž na regulované odvetvia uplatňuje právo hospodárskej súťaže. Uplatniteľnosť pravidiel hospodárskej súťaže teda nie je vylúčená, keďže predmetné odvetvové ustanovenia ponechali priestor na to, aby hospodárska súťaž mohla byť vylúčená, obmedzená alebo narušená samostatným konaním podnikov.
(pozri body 339, 340)
16. Rozhodnutie Komisie neuložiť pokutu v prípade niektorých rozhodnutí z dôvodu, že ide o relatívne nové konštatované porušenia, neposkytuje „imunitu“ podnikom, ktoré sa dopustili neskôr toho istého typu porušení. Komisia totiž v osobitnom rámci každej veci pri výkone svojej voľnej úvahy rozhoduje o príležitosti uložiť pokutu s cieľom sankcionovať konštatované porušenie a zachovať účinnosť práva hospodárskej súťaže.
(pozri bod 357)
17. V súlade s bodom 1 A prvým odsekom usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO musí Komisia v rámci posúdenia závažnosti porušenia vykonať posúdenie skutočného dosahu na trh iba vtedy, keď sa zdá, že tento dosah je merateľný.
(pozri bod 389)
18. Rozsah geografického trhu predstavuje iba jedno z troch relevantných kritérií v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO na celkové posúdenie závažnosti porušenia. Medzi týmito vzájomne závislými kritériami má zásadné postavenie povaha porušenia. Naopak rozsah geografického trhu nie je autonómnym kritériom v tom zmysle, že ako „veľmi závažné“ by mohli byť kvalifikované iba porušenia týkajúce sa viacerých členských štátov. Ani Zmluva o ES, ani nariadenie č. 17, ani nariadenie č. 1/2003, ani už citované usmernenia, ani judikatúra neumožňujú prijať záver, že tak môžu byť kvalifikované iba geograficky veľmi rozsiahle obmedzenia. Preto Komisia môže rozhodnúť, že sa má porušenie kvalifikovať ako „veľmi závažné“, hoci veľkosť dotknutého geografického trhu je obmedzená na územie jedného členského štátu.
(pozri bod 413)
19. Na posúdenie závažnosti porušenia s cieľom určiť sumu pokuty musí Komisia dbať na to, aby jej konanie malo odstrašujúci charakter, najmä v prípade typov porušení, ktoré sú obzvlášť škodlivé pre realizáciu cieľov Únie. Odstrašenie musí byť súčasne špecifické a všeobecné. Pokuta musí potrestať individuálne porušenie, ale patrí tiež do rámca všeobecnej politiky dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže zo strany podnikov. Preto nemožno tvrdiť, že bola porušená zásada individualizácie trestov len preto, že pokuta uložená podniku Komisiou, vypočítaná tak, že sa zohľadnila vlastná situácia tohto podniku, môže mať aj všeobecný odstrašujúci účinok voči ostatným podnikom, ktoré sa pokúšajú porušiť pravidlá hospodárskej súťaže.
(pozri bod 433)
20. V oblasti hospodárskej súťaže, keďže zvýšenie pokuty z dôvodu dĺžky trvania sa vykoná použitím určitého percenta na východiskovú sumu tejto pokuty, ktorá je stanovená v závislosti od závažnosti celého porušenia, takže už zohľadňuje rôznu intenzitu porušenia, na zvýšenie tejto sumy z dôvodu dĺžky porušenia nie je potrebné zohľadniť zmenu v intenzite porušenia počas dotknutého obdobia.
(pozri bod 450)
21. Hoci nie je vylúčené, že za určitých okolností vnútroštátny právny rámec alebo konanie národných orgánov môžu predstavovať poľahčujúce okolnosti, schválenie alebo tolerovanie porušenia zo strany národných orgánov nemôže byť v tejto súvislosti zohľadnené, pokiaľ predmetné podniky majú k dispozícii prostriedky na to, aby si obstarali presné a aktuálne právne informácie.
(pozri bod 458)