ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 13. júla 2011 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s butadiénovým kaučukom a butadiénstyrénovým kaučukom vyrábaným emulznou polymerizáciou – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Jediné porušenie – Dôkaz existencie kartelu – Pokuty – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Priťažujúce okolnosti“

Vo veci T‑59/07,

Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa a F. Moretti, advokáti,

žalobca,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, G. Conte a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.638 – Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou), alebo subsidiárne zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej Polimeri Europa SpA,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: sudcovia F. Dehousse (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, I. Wiszniewska‑Białecka a N. Wahl,

tajomník: K. Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 21. októbra 2009,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Rozhodnutím K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 (vec COMP/F/38.638 – Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia Európskych spoločenstiev konštatovala, že viaceré podniky porušili článok 81 ods. 1 ES a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, že sa zúčastnili na karteli na trhu vyššie uvedených výrobkov.

2        Podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, sú tieto:

–        Bayer AG, so sídlom v Leverkusene (Nemecko),

–        The Dow Chemical Company, so sídlom v Midlande, Michigan (Spojené štáty americké) (ďalej len „Dow Chemical“),

–        Dow Deutschland Inc., so sídlom v Schwalbachu (Nemecko),

–        Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH (predtým Dow Deutschland GmbH & Co. OHG), so sídlom v Schwalbachu,

–        Dow Europe, so sídlom v Horgene (Švajčiarsko),

–        Eni SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko),

–        Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko) (ďalej len „Polimeri“),

–        Shell Petroleum NV, so sídlom v Haagu (Holandsko),

–        Shell Nederland BV, so sídlom v Haagu,

–        Shell Nederland Chemie BV, so sídlom v Rotterdame (Holandsko),

–        Unipetrol a.s., so sídlom v Prahe (Česká republika),

–        Kaučuk a.s., so sídlom v Kralupoch nad Vltavou (Česká republika),

–        Trade‑Stomil sp. z o.o., so sídlom Lodži (Poľsko) (ďalej len „Stomil“).

3        Dow Chemical úplne ovláda priamo alebo nepriamo Dow Deutschland, Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe (ďalej spoločne len „Dow“) (odôvodnenia č. 16 až 21 napadnutého rozhodnutia).

4        Činnosť Eni, pokiaľ ide o dotknuté výrobky, najprv zabezpečovala EniChem Elastomeri Srl, ktorú nepriamo ovládala Eni prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti EniChem SpA (ďalej len „EniChem SpA“). Dňa 1. novembra 1997 došlo k zlúčeniu EniChem Elastomeri a EniChem SpA. Eni ovládala 99,97 % EniChem SpA. Dňa 1. januára 2002 EniChem SpA previedla svoju strategickú chemickú činnosť (vrátane činnosti spojenej s butadiénovým kaučukom a butadiénstyrénovým kaučukom vyrábaným emulznou polymerizáciou) na dcérsku spoločnosť Polimeri, ktorej bola 100 % vlastníkom. Eni ovláda priamo a nepriamo Polimeri od 21. októbra 2002. Od 1. mája 2003 EniChem SpA zmenila svoje obchodné meno na Syndial SpA (odôvodnenia č. 26 až 32 napadnutého rozhodnutia). Komisia používa v napadnutom rozhodnutí označenie „EniChem“ ako odkaz na každú spoločnosť, ktorú vlastní Eni (ďalej len „EniChem“) (odôvodnenie č. 36 napadnutého rozhodnutia).

5        Shell Nederland Chemie je dcérskou spoločnosťou Shell Nederland, ktorú úplne ovláda Shell Petroleum (ďalej spoločne len „Shell“) (odôvodnenia č. 38 až 40 napadnutého rozhodnutia).

6        Kaučuk vznikol v roku 1997 zlúčením Kaučuk Group a.s. a Chemopetrol Group a.s. Dňa 21. júla 1997 Unipetrol nadobudol všetok majetok, práva a povinnosti zlúčených podnikov. Unipetrol má 100 % akcií v spoločnosti Kaučuk (odôvodnenia č. 45 a 46 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho podľa napadnutého rozhodnutia Tavorex s.r.o. (ďalej len „Tavorex“) so sídlom v Českej republike zastupoval Kaučuk (a jeho predchodcu Kaučuk Group) pri vývozoch od roku 1991 do 28. februára 2003. Ďalej, podľa napadnutého rozhodnutia, Tavorex zastupoval Kaučuk od roku 1996 na stretnutiach Európskeho združenia syntetického kaučuku (odôvodnenie č. 49 napadnutého rozhodnutia).

7        Stomil podľa napadnutého rozhodnutia zastupoval poľského výrobcu Chemical Company Dwory S.A. (ďalej len „Dwory“) pri vývozných činnostiach už približne 30 rokov prinajmenšom až do roku 2001. Ďalej, podľa napadnutého rozhodnutia Stomil zastupoval Dwory v rokoch od 1997 do 2000 na stretnutiach Európskeho združenia syntetického kaučuku (odôvodnenie č. 51 napadnutého rozhodnutia).

8        Obdobie, o ktorom sa konštatovalo, že počas neho trvalo porušenie, bolo od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Bayer, Eni a Polimeri), od 20. mája 1996 do 31. mája 1999 (v prípade Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie), od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Chemical), od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001 (v prípade Dow Deutschland), od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002 (v prípade Unipetrolu a Kaučuku), od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000 (v prípade Stomilu), od 22. februára 2001 do 28. februára 2002 (v prípade Dow Deutschland Anlagengesellschaft) a od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Europe) (odôvodnenia č. 476 až 485 a článok 1 výroku napadnutého rozhodnutia).

9        Butadiénový kaučuk (ďalej len „BK“) a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou (ďalej len „BSK“) sú syntetické kaučuky v podstate používané pri výrobe pneumatík. Tieto dva výrobky sú navzájom zastupiteľné a nahraditeľné aj inými druhmi syntetických kaučukov, ako aj prírodným kaučukom (odôvodnenia č. 3 až 6 napadnutého rozhodnutia).

10      Okrem výrobcov uvedených v napadnutom rozhodnutí iní výrobcovia nachádzajúci sa v Ázii a vo východnej Európe predali obmedzené množstvá BK a BSK na území EHP. Okrem toho značnú časť BK vyrábajú priamo veľkí výrobcovia pneumatík (odôvodnenie č. 54 napadnutého rozhodnutia).

11      Dňa 20. decembra 2002 sa Bayer skontaktoval so službami Komisie a vyjadril svoje želanie spolupracovať na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci“), pokiaľ ide o BK a BSK. Pokiaľ ide o BSK, Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce činnosti kartelu. Toto ústne vyhlásenie bolo nahrané na kazete (odôvodnenie č. 67 napadnutého rozhodnutia).

12      Dňa 14. januára 2003 Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce činnosti kartelu, pokiaľ ide o BK. Toto ústne vyhlásenie bol nahrané na kazete. Bayer takisto poskytol zápisnice zo stretnutí výboru BK v rámci Európskeho združenia syntetického kaučuku (odôvodnenie č. 68 napadnutého rozhodnutia).

13      Dňa 5. februára 2003 Komisia oznámila Bayer svoje rozhodnutie priznať mu podmienečné oslobodenie od pokuty (odôvodnenie č. 69 napadnutého rozhodnutia).

14      Dňa 27. marca 2003 Komisia vykonala návštevu na účely vyšetrovania na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v priestoroch Dow Deutschland & Co. (odôvodnenie č. 70 napadnutého rozhodnutia).

15      Medzi septembrom 2003 a júlom 2006 Komisia adresovala podnikom uvedeným v napadnutom rozhodnutí viaceré žiadosti o informácie na základe článku 11 nariadenia č. 17 a článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie č. 71 napadnutého rozhodnutia).

16      Dňa 16. októbra 2003 sa zástupcovia Dow Deutschland a Dow Deutschland & Co. stretli so službami Komisie a vyjadrili svoje želanie spolupracovať na základe oznámenia o spolupráci. Počas tohto stretnutia Komisiu ústne oboznámili s činnosťami kartelu, pokiaľ ide o BK a BSK. Toto ústne oboznámenie bolo nahrávané. Došlo aj k odovzdaniu spisu obsahujúceho dokumenty týkajúce sa kartelu (odôvodnenie č. 72 napadnutého rozhodnutia).

17      Dňa 4. marca 2005 bol Dow Deutschland informovaný o zámere Komisie priznať mu zníženie pokuty v rozsahu 30 až 50 % (odôvodnenie č. 73 napadnutého rozhodnutia).

18      Dňa 7. júna 2005 Komisia začala konanie a zaslala prvé oznámenie o výhradách podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia – s výnimkou Unipetrolu –, ako aj spoločnosti Dwory. Prvé oznámenie o výhradách bolo takisto prijaté aj vo vzťahu k spoločnosti Tavorex, ale nebolo jej oznámené, lebo Tavorex bol od októbra 2004 v konkurze. Konanie týkajúce sa tejto spoločnosti bolo teda skončené (odôvodnenia č. 49 a 74 napadnutého rozhodnutia).

19      Dotknuté podniky predložili písomné pripomienky týkajúce sa tohto prvého oznámenia o výhradách (odôvodnenie č. 75 napadnutého rozhodnutia). Mali takisto prístup k spisu vo forme CD‑ROM, ústnym vyhláseniam a príslušným dokumentom v priestoroch Komisie (odôvodnenie č. 76 napadnutého rozhodnutia).

20      Dňa 3. novembra 2005 Manufacture française des pneumatiques Michelin (ďalej len „Michelin“) požiadal o vstup do konania ako vedľajší účastník konania. Michelin predložil písomné pripomienky 13. januára 2006 (odôvodnenie č. 78 napadnutého rozhodnutia).

21      Dňa 6. apríla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách určené podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia. Dotknuté podniky predložili v tejto súvislosti písomné pripomienky (odôvodnenie č. 84 napadnutého rozhodnutia).

22      Dňa 12. mája 2006 Michelin predložil sťažnosť na základe článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) (odôvodnenie č. 85 napadnutého rozhodnutia).

23      Dňa 22. júna 2006 sa podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia s výnimkou Stomilu, ako aj Michelin zúčastnili na vypočutí na Komisii (odôvodnenie č. 86 napadnutého rozhodnutia).

24      Komisia sa vzhľadom na neexistenciu dostatočných dôkazov o účasti spoločnosti Dwory na karteli rozhodla skončiť konanie voči nej (odôvodnenie č. 88 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa takisto rozhodla skončiť konanie voči Syndialu (odôvodnenie č. 89 napadnutého rozhodnutia).

25      Okrem toho, hoci sa pôvodne používali dve rôzne spisové značky (jedna pre BK a druhá pre BSK) (COMP/E‑1/38.637 a COMP/E‑1/38.638), Komisia používala po prvom oznámení o výhradách jednu spisovú značku (COMP/F/38.638) (odôvodnenia č. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia).

26      Správne konanie viedlo k tomu, že Komisia prijala 29. novembra 2006 napadnuté rozhodnutie.

27      Podľa článku 1 výroku napadnutého rozhodnutia tieto podniky porušili článok 81 ES a článok 53 EHP tým, že sa počas uvedených období zúčastnili na jedinej a pokračujúcej dohode, v rámci ktorej sa dohodli na cieľových cenách, rozdelení zákazníkov dohodami o neútočení a výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch v sektoroch BK a BSK:

a)      Bayer od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002;

b)      Dow Chemical, od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002; Dow Deutschland, od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001; Dow Deutschland Anlagengesellschaft, od 22. februára 2001 do 28. februára 2002; Dow Europe, od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002;

c)      Eni, od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002; Polimeri, od 20. mája 1996 do 28 novembra 2002;

d)      Shell Petroleum, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; Shell Nederland, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; Shell Nederland Chemie, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999;

e)      Unipetrol, od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002; Kaučuk, od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002;

f)      Stomil zo 16. novembra 1999 do 22. februára 2000.

28      Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí Komisia uložila dotknutým podnikom pokuty, ktorých suma bola vypočítaná na základe metodológie uvedenej v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia“), ako aj na základe oznámenia o spolupráci.

29      Článok 2 výroku napadnutého rozhodnutia ukladá tieto pokuty:

a)      Bayer: 0 eur;

b)      Dow Chemical: 64,575 milióna eur, z toho:

i)      60,27 milióna eur solidárne s Dow Deutschland;

ii)      47,355 milióna eur solidárne s Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe;

c)      Eni a Polimeri solidárne: 272,25 milióna eur;

d)      Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie solidárne: 160,875 milióna eur;

e)      Unipetrol a Kaučuk, solidárne: 17,55 milióna eur;

f)      Stomil: 3,8 milióna eur.

30      Článok 3 výroku napadnutého rozhodnutia nariaďuje podnikom vymenovaným v článku 1 okamžite ukončiť, ak tak ešte neurobili, porušenia uvedené v tom istom článku a zdržať sa ďalej akéhokoľvek aktu alebo správania opísaného v článku 1, ako aj akéhokoľvek opatrenia, ktoré má rovnaký cieľ alebo následok.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

31      Polimeri návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 20. februára 2007 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

32      Rozhodnutím predsedu Súdu prvého stupňa z 1. apríla 2009 bol N. Wahl určený, aby doplnil komoru z dôvodu prekážky jedného z jej členov vo výkone funkcie.

33      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.

34      V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa tento súd vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na niektoré otázky a poskytli určité dokumenty. Účastníci konania týmto výzvam vyhoveli v stanovených lehotách.

35      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 21. októbra 2009.

36      Polimeri navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vykonal navrhované dôkazy,

–        zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu alebo čiastočne, s následkami, ktoré má toto zrušenie na výšku pokuty,

–        subsidiárne zrušil alebo znížil pokutu,

–        v každom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

37      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal Polimeri na náhradu trov konania.

 Právny stav

38      Na podporu svojich návrhov Polimeri uvádza v podstate šestnásť žalobných dôvodov týkajúcich sa procesných vád, merita napadnutého rozhodnutia, ako aj stanovenia výšky pokuty.

I –  O návrhoch na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia

A –  O dôvodoch týkajúcich sa procesných vád

1.     O prvom dôvode založenom na nevhodnom použití oznámenia o spolupráci

a)     Tvrdenia účastníkov konania

39      Polimeri tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa z „90 %“ zakladá na vyhláseniach spoločností Bayer a Dow. Napadnuté rozhodnutie odkazuje hlavne na ústne vyhlásenia. Listín predložených ako dôkazné prostriedky je navyše veľmi málo a možno ich vykladať rôzne.

40      Cieľom ústnych vyhlásení je umožniť Komisii, aby začala vyšetrovanie. V tomto prípade však tieto vyhlásenia slúžili jednak ako nástroje na zistenie skutkového stavu, pričom do značnej miery nahradili samotné vyšetrovanie, a jednak ako prostriedky nátlaku na podniky, ktoré spolupracovali s Komisiou.

41      Po prvé, Polimeri predovšetkým uvádza, že vyhlásenie Bayeru z 20. decembra 2002 sa použilo na vykonanie jedinej návštevy na účely vyšetrovania, v tomto prípade u Dow. V žiadnom inom podniku, ktorý spomenul Bayer vo svojom prvom vyhlásení, nebola vykonaná takáto návšteva.

42      Po druhé, predložené dôkazy sú značne nedostatočné a nejednoznačné. Tieto dokumenty možno vykladať ako dôkazy o výmenách citlivých informácií alebo aj o dohodách, ale rovnako môžu odzrkadľovať iba údaje o trhových cenách, známe v celom odvetví a pochádzajúce z iných zdrojov.

43      Polimeri poukazuje najmä na poznámky, ktoré urobil jeden z účastníkov stretnutia v Düsseldorfe (Nemecko) 21. februára 1996, a ktoré Polimeri predkladá v prílohe žaloby. Komisia pôvodne použila tieto dokumenty ako dôkaz cenovej dohody, pričom následne dospela k záveru, že uvedené stretnutie nebolo súčasťou údajných stretnutí kartelu a vyňala tieto dokumenty spomedzi usvedčujúcich dôkazov. Tieto dokumenty sú však rovnako podrobné, ba dokonca podrobnejšie ako iné dokumenty, ktoré vyhotovil ten istý účastník, a ktorým Komisia pripísala hodnotu dôkazu nedovolených dohôd.

44      V tejto súvislosti boli podniky vedené k tomu, aby vo svojich vyhlásenia pridali podrobnosti, ktoré nemožno preukázať. Prvý katastrofálny výsledok tejto politiky preukazujú vyhlásenia urobené počas druhého kola rozhovorov. Polimeri tak zdôrazňuje, že počas stretnutia 12. decembra 2005 so zamestnancami Dow (páni N. a F.) Komisia účelovo kládla otázky, ktorými sa usilovala donútiť tieto osoby k tomu, aby „zo slušnosti“ urobili vyhlásenia o predpokladaných stretnutiach kartelu, ale aj o prípadných cenových zvýšeniach, ktoré boli cieľom údajných dohôd. Komisia bola dokonca schopná sama poskytnúť údaje o možných cenových zvýšeniach, a keď nezískala výsledky, ktoré čakala, nespomenula to v napadnutom rozhodnutí. Aj odôvodnenie č. 244 napadnutého rozhodnutia preukazuje, že Dow bol „donútený“ svedčiť. Vyhlásenie Dow zo 17. novembra 2005 tak preukazuje, že Dow zmenil svoju verziu skutkového stavu po tom, čo sa dozvedel o vyhláseniach Bayeru. Záver Komisie v tejto súvislosti neodráža vyhlásenia Dow. V rovnakom zmysle vyhlásenie Bayeru zo 6. decembra 2005, týkajúce sa stretnutia konajúceho sa v Düsseldorfe 21. februára 1996 (pozri bod 43 vyššie), preukazuje, že táto spoločnosť sa priznala ku konaniam, ktorých sa nedopustila.

45      Po tretie, Polimeri uvádza, že právna úprava odkazuje na status vyhlásení získaných na základe vyšetrovacích právomocí Komisie iba v článku 19 ods. 1 nariadenia č. 1/2003. Uznáva sa však, že Komisia nemôže použiť ústne vyhlásenia, ktoré robia podniky v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od pokuty, ako rozhodujúci dôkaz existencie kartelu. Zohľadňuje to skutočnosť, že tieto vyhlásenia robia podniky vo svoj prospech. Keďže podľa Polimeri Komisia prikladala týmto vyhláseniam rozhodujúci význam (Polimeri predovšetkým zdôrazňuje, že z pätnástich stretnutí uvádzaných Komisiou, ktoré sú považované za stretnutia medzi konkurentmi, je iba existencia štyroch preukázaná aj písomne), tvrdenie, že „úplné odmietnutie [Syndial a Polimeri] priznať svoju účasť (na karteli alebo na konkrétnych správaniach) nemôže samo osebe prevážiť nad dôkazmi, ktoré má Komisia k dispozícii“ (odôvodnenie č. 327 napadnutého rozhodnutia), odzrkadľuje systém, v ktorom žalobca, ktorý je zároveň sudcom, beztrestne využíva svoje právomoci.

46      Judikatúra, ktorú cituje Komisia v odôvodneniach č. 203 až 205 napadnutého rozhodnutia, navyše nepodporuje jej názor. Súd prvého stupňa sa tak domnieval, že vyhlásenie podniku obvineného z toho, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších obvinených podnikov, nemožno považovať za postačujúci dôkaz existencie porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00, Zb. s. II‑2501). Tento prístup potvrdil Súdny dvor v odvolacom konaní.

47      Polimeri dodáva, že tvrdenia, ktoré podrobne rozvíja, sa netýkajú „merita veci“, ako to uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach. Podľa Polimeri sa jeho výhrady týkajú porušenia práva na obhajobu spôsobeného prenesením dôkazného bremena, ktoré vyplynulo z dosť nezvyčajného použitia vyhlásení podnikov, ktoré požiadali o zhovievavosť. Polimeri uvádza, že Komisia sa vyjadruje k jeho tvrdeniam v rámci ôsmeho žalobného dôvodu, pričom sa odvoláva na judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena. Judikatúra uvádzaná v tejto súvislosti však nie je relevantná, keďže vo veciach, ktoré uvádza Komisia, bola účasť podnikov podložená písomnými dôkazmi. V tomto prípade obsahuje napadnuté rozhodnutie všeobecnú časť, ktorá nie je ničím iným než skladačkou vyhlásení.

48      Komisia uvádza, že výhrady, ktoré formuluje Polimeri, sa týkajú dôkazu porušenia, a teda merita veci, a nie údajných procesných vád. Komisia preto odkazuje na časť svojho vyjadrenia k žalobe, ktorá sa týka údajného nesprávneho hodnotenia dôkazných prostriedkov vzťahujúcich sa na existenciu kartelu.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

49      Na úvod sa treba domnievať, že hoci niektoré z tvrdení rozvedených v rámci prvého žalobného dôvodu sa týkajú dôkazu porušenia a teda nemajú účinky v rámci žalobných dôvodov týkajúcich sa procesných vád, ktoré údajne postihli prijatie napadnutého rozhodnutia, Polimeri aj všeobecne napáda spôsob, akým Komisia použila vyhlásenia podnikov ako dôkazné prostriedky. V tejto súvislosti Polimeri v podstate tvrdí, že vyhláseniam podnikov bol prikladaný príliš veľký význam na úkor písomných dôkazov a že tieto vyhláseniach nie sú spoľahlivé.

50      Treba pripomenúť, že pokiaľ ide o dokazovanie porušenia článku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a pripojiť vhodné dôkazy na to, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu skutočností zakladajúcich porušenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C 185/95 P, Zb. s. I 8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C 49/92 P, Zb. s. I 4125, bod 86). Je tak nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T‑62/98, Zb. s. II‑2707, bod 43 a citovanú judikatúru).

51      Okrem toho je obvyklé, že činnosti, ktoré zahŕňajú protisúťažné postupy a dohody, prebiehajú skryte, že stretnutia sa konajú tajne a že dokumentácia, ktorá sa ich týka, je zredukovaná na minimum. Z toho vyplýva, že aj keď Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tie sú obyčajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väčšine prípadov sa preto musí existencia protisúťažného postupu alebo dohody vyvodiť z určitého množstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré – posudzované ako celok – môžu v prípade neexistencie iného prijateľného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, body 55 až 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P, Zb. s. I‑729, bod 51).

52      V tomto rámci žiadne ustanovenie, ani všeobecná zásada práva Spoločenstva nezakazuje Komisii, aby voči podniku použila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to bolo inak, bremeno preukázania správaní odporujúcich článkom 81 ES a 82 ES, ktoré nesie Komisia, by nebolo možné uniesť a toto bremeno by bolo nezlučiteľné s úlohou dohľadu nad riadnym uplatňovaním týchto ustanovení, ktorú Komisii priznáva Zmluva ES (rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný „PVC II“, T‑305/94 až T‑307/94, T‑313/94 až T‑316/94, T‑318/94, T‑325/94, T‑328/94, T‑329/94 a T‑335/94, Zb. s. II‑931, bod 512, a JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, bod 192).

53      Vyhlásenia urobené v mene podnikov majú navyše nezanedbateľnú dôkaznú hodnotu, keďže prinášajú značné právne a ekonomické riziká (pozri v tomto zmysle rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, body 205 a 211, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 103).

54      Je pravda, že vyhlásenie podniku, ktorému je vytýkané, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších podnikov, ktorým je vytýkaná účasť na tom istom karteli, nemožno považovať za postačujúci dôkaz existencie porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, bod 219).

55      V tomto prípade sa však napadnuté rozhodnutie zakladá na niekoľkých vyhláseniach podnikov, ktoré sa zhodujú, a to na vyhláseniach spoločností Bayer, Dow a Shell, takže tieto vyhlásenia sa navzájom podporujú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, spojené veci T‑109/02, T‑118/02, T‑122/02, T‑125/02, T‑126/02, T‑128/02, T‑129/02, T‑132/02 a T‑136/02, Zb. s. II‑947, bod 168). Okrem toho nie je sporné, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá aj na písomných dôkazoch, najmä na rukou písaných poznámkach urobených počas stretnutí. Skutočnosť, že Polimeri popiera dôkaznú hodnotu týchto dokumentov nemôže ovplyvniť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o konanie, ktoré vykonala Komisia.

56      Vzhľadom na tieto skutočnosti nič neumožňuje domnievať sa, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté procesnými vadami, ktoré majú vplyv na jeho zákonnosť.

57      Ostatné argumenty uvádzané podnikom Polimeri nemôžu spochybniť tento záver.

58      Pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia sa nemôže opierať o vyhlásenia urobené v kontexte oznámenia o spolupráci, treba po prvé uviesť, že žiadne ustanovenie nezakazuje Komisii, aby použila takéto vyhlásenia na účely preukázania porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Po druhé, nemožno sa domnievať, že takéto vyhlásenia nemajú dôkaznú hodnotu, keďže vyhlásenia, ktoré idú proti záujmom toho, kto ich robí, treba v zásade považovať za zvlášť spoľahlivé dôkazné prostriedky (rozsudok Bolloré a i./Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie, bod 166). Po tretie, hoci vo vzťahu k dobrovoľným výpovediam hlavných účastníkov protiprávneho kartelu je vo všeobecnosti potrebná určitá nedôvera so zreteľom na to, že je možné, že títo účastníci majú tendenciu minimalizovať závažnosť svojej účasti na porušení a maximalizovať závažnosť účasti ostatných, nič to nemení na skutočnosti, že tvrdenie Polimeri nezodpovedá logike konania, ktoré je upravené oznámením o spolupráci. Domáhanie sa jeho zohľadnenia s cieľom dosiahnuť zníženie pokuty totiž nevyhnutne nepredstavuje podnet na predloženie dôkazných prostriedkov skresľujúcich skutočné správanie ostatných účastníkov kartelu. Každý pokus uviesť Komisiu do omylu môže viesť k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce žiadateľa, a tým ohroziť jeho možnosť mať úplný prospech z oznámenia o spolupráci (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T‑120/04, Zb. s. II‑4441, bod 70). Treba sa predovšetkým domnievať, že skutočnosť, že osoba sa prizná, že sa dopustila porušenia a tak uzná existenciu skutočností, ktoré idú nad rámec tých, ktoré bolo možné priamo vyvodiť z príslušných dokumentov, a priori znamená, pokiaľ nie sú dané osobitné okolnosti, ktoré svedčia o opaku, že táto osoba sa rozhodla hovoriť pravdu (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, bod 212).

59      Pokiaľ ide o to, že niektoré dotknuté podniky boli „donútené“, aby urobili vyhlásenia, Polimeri v skutočnosti uplatňuje porušenie zásady riadnej správy vecí verejných. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že medzi záruky poskytnuté právnym poriadkom Spoločenstva v správnych konaniach patrí najmä zásada riadnej správy vecí verejných, na ktorú sa viaže povinnosť príslušnej inštitúcie preskúmať so starostlivosťou a nestrannosťou všetky relevantné okolnosti daného prípadu (rozsudky Súdu prvého stupňa z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, T‑44/90, Zb. s. II‑1, bod 86, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T‑410/03, Zb. s. II‑881, bod 129). Porušenie zásady riadnej správy vecí verejných však môže mať za následok zrušenie dotknutého rozhodnutia vtedy, ak je preukázané, že ak by k tomuto porušeniu nedošlo, malo by toto rozhodnutie odlišný obsah (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 91; pozri rovnako rozsudok Volkswagen/Komisia, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 283). V tomto prípade Polimeri takýto dôkaz nepredložil. V každom prípade, aj keby údajné porušenie zásady riadnej správy vecí verejných viedlo Všeobecný súd k tomu, že nezohľadní vyhlásenia podnikov, ktoré uvádza Polimeri, ostatné dôkazy obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí by tým neboli dotknuté. Nič preto neumožňuje domnievať sa, že v tomto kontexte by Komisia bola dospela k záveru, že nedošlo k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže.

60      Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť prvý žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

2.     O druhom dôvode založenom na nedôvodnom zaslaní druhého oznámenia o výhradách

a)     Tvrdenia účastníkov konania

61      Polimeri zdôrazňuje, že oznámenie doplňujúcich výhrad dotknutým osobám sa stáva nevyhnutným iba v prípade, ak výsledok šetrení vedie Komisiu k tomu, že obviní podniky z nových konaní alebo podstatne zmení dôkazné prostriedky na preukázanie zistených porušení.

62      V tomto prípade Komisia odôvodnila zaslanie nového oznámenia o výhradách veľkým množstvom skutočností, ktoré boli objavené počas dodatočných vyšetrovaní vykonaných po doručení písomných pripomienok dotknutých osôb k prvému oznámeniu o výhradách. Komisia však iba zhromaždila od tých istých spoločností a často od tých istých osôb nové vyhlásenia vzťahujúce sa na udalosti, ktoré už boli predmetom mnohých vyhlásení.

63      Jedinou skutočne novou skutočnosťou je návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania podaný podnikom Michelin 3. novembra 2005 a konkretizovaný v pripomienkach podaných 13. januára 2006, a odovzdané údaje o cenách, ktoré Michelin platil svojim dodávateľom počas referenčného obdobia. Údaje, ktoré Michelin poskytol, však Komisia nepoužila.

64      Nové oznámenie o výhradách preto nie je odôvodnené žiadnou novou skutočnosťou a vzhľadom na judikatúru sa nejaví ako právne dovolené. Navyše toto oznámenie spôsobilo značné zdržanie konania a zvýšilo úsilie, ktoré museli podniky vynaložiť na svoju obhajobu.

65      Okrem toho bola skreslená funkcia oznámenia o výhradách, keďže toto oznámenie bolo použité ako odpoveď na tvrdenia uvádzané podnikmi. Komisia okrem toho použila odpovede, ktoré poskytli Syndial a Polimeri, ako nástroj na vyhranenie svojho názoru, pričom úmyselne nezohľadnila všetky skutočnosti, ktoré mohli tento názor oslabiť. Polimeri v tejto súvislosti uvádza, že z presnej číselnej analýzy cenových zmien zmizla každá číselná narážka na vzťah medzi celkovým tovarovým trhom a trhom hypoteticky kontrolovaným údajným kartelom, ako aj základné zistenie zastupiteľnosti medzi prírodným a syntetickým kaučukom.

66      Napokon, napadnuté rozhodnutie zavádza v porovnaní s druhým oznámením o výhradách obrovskú zmenu vo vyčíslení relevantného tovarového trhu. Tento trh v roku 2001 bol ohodnotený na sumu 820 miliónov eur v druhom oznámení o výhradách a na sumu 550 miliónov eur v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 66). Tento viac ako 30 % rozdiel, ktoré nie je nijak vysvetlený, má negatívne následky na situáciu podnikov. Mení vzťah medzi trhom, na ktorom pôsobili účastníci údajného kartelu a „nekontrolovaným“ trhom. Mení tiež postavenie podnikov na trhu a teda hypotetickú schopnosť každého z nich ovplyvniť dynamiku hospodárskej súťaže. Tieto skutočnosti sú nové, pričom Polimeri uvádza porušenie svojho práva na obhajobu, keďže sa v tejto súvislosti nemohol vyjadriť.

67      Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. Domnieva sa v podstate, že zaslanie druhého oznámenia o výhradách neodhaľuje v tomto prípade žiadnu protiprávnosť.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

68      Oznámenie o výhradách je dokumentom procesnej a prípravnej povahy, v ktorom je s cieľom zabezpečiť účinný výkon práva na obhajobu, opísaný predmet správneho konania začatého Komisiou, čím toto oznámenie Komisii zároveň bráni, aby vo svojom rozhodnutí, ktorým sa dotknuté konanie končí, prihliadla na iné výhrady (uznesenie Súdneho dvora z 18. júna 1986, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 1899, body 13 a 14; pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, Zb. s. I‑4951, bod 63).

69      Vydanie oznámenia o výhradách Komisiou okrem toho nie je možné v žiadnom prípade považovať za dôkaz prezumpcie viny dotknutého podniku. V opačnom prípade by začatie každého konania v tejto oblasti mohlo potenciálne porušovať zásadu prezumpcie neviny (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C‑167/04 P, Zb. s. I‑8935, bod 99).

70      Za týchto okolností vydanie druhého oznámenia o výhradách v tomto prípade nemôže samo osebe viesť k zisteniu akéhokoľvek pochybenia.

71      Pokiaľ možno tvrdenia Polimeri chápať tak, že v nich Polimeri v skutočnosti namieta porušenie zásady rešpektovania primeranej lehoty, treba pripomenúť, že takéto porušenie, aj keby bolo preukázané, môže predstavovať iba dôvod zrušenia rozhodnutia, v ktorom sa konštatujú porušenia, ak bolo preukázané, že porušenie tejto zásady zasiahlo do práva dotknutých podnikov na obhajobu. S výnimkou tejto špecifickej situácie nemá nedodržanie povinnosti rozhodnúť v primeranej lehote vplyv na zákonnosť správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C‑105/04 P, Zb. s. I‑8725, body 42 až 44; pozri rovnako rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. februára 2001, Sodima/Komisia, T‑62/99, Zb. s. II‑655, bod 94, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, T‑5/00 a T‑6/00, Zb. s. II‑5761, bod 74).

72      V tomto prípade však treba argumentáciu Polimeri v každom prípade považovať za všeobecnú a nespôsobilú preukázať skutočné porušenie práva na obhajobu, ktoré treba preskúmať v závislosti od osobitných okolností každého jednotlivého prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudky Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, už citovaný v bode 71 vyššie, bod 59, a Hoechst/Komisia, už citovaný v bode 59 vyššie, bod 228).

73      Pokiaľ ide o to, že druhé oznámenie o výhradách obsahuje v porovnaní s prvým oznámením o výhradách zmeny, treba pripomenúť, že pre tento procesný úkon je charakteristické, že je predbežný a podlieha zmenám v priebehu posúdenia, ku ktorému pristupuje Komisia neskôr na základe pripomienok, ktoré jej boli predložené ako reakcia účastníkmi konania, ako aj na základe ďalších skutkových zistení. Komisia totiž musí zohľadniť skutočnosti vyplývajúceho z celého správneho konania a na základe nich buď upustiť od výhrad, ktoré sú nedôvodné, alebo tak skutkovo, ako aj právne upraviť a doplniť svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá (pozri rozsudok Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, už citovaný v bode 68 vyššie, bod 63 a citovanú judikatúru). Ak je teda Komisia oprávnená tak skutkovo, ako aj právne zmeniť svoju argumentáciu v čase medzi oznámením o výhradách a konečným rozhodnutím, je tým skôr oprávnená urobiť tak v čase medzi dvomi oznámeniami o výhradách.

74      Napokon, pokiaľ ide o to, že napadnuté rozhodnutie zavádza zmenu vo vyčíslení relevantného tovarového trhu, tvrdenia Polimeri nepodporujú jeho žalobný dôvod. Prostredníctvom svojho druhého žalobného dôvodu totiž Polimeri napáda zaslanie druhého oznámenia o výhradách Komisiou. Vo svojich tvrdeniach však Polimeri napáda to, že Komisia mu nedala viac možností, aby sa obhajoval počas správneho konania. Tvrdenia Polimeri v tejto súvislosti sú preto neúčinné.

75      V každom prípade treba pripomenúť, že dodržanie práva na obhajobu v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, najmä pokút či penále, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorá musí byť zachovaná aj v prípade, keď ide o konanie správnej povahy (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-Laroche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 9, a z 2. októbra 2003, Arbed/Komisia, C‑176/99 P, Zb. s. I‑10687, bod 19; rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, už citovaný v bode 71 vyššie, bod 32). Táto zásada predovšetkým vyžaduje, aby oznámenie o výhradách zaslané Komisiou podniku, ktorému zamýšľa uložiť sankcie za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, obsahovalo podstatné skutočnosti uplatnené voči nemu, akými sú vytýkané skutočnosti, ich posúdenie a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol účinne uviesť svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré sa voči nemu vedie (pozri rozsudky Arbed/Komisia, už citovaný, bod 20 a citovanú judikatúru, a Hoechst/Komisia, už citovaný v bode 59 vyššie, bod 421).

76      V tomto prípade stačí uviesť, ako to správne zdôrazňuje Komisia, že zníženie hodnoty trhu s BK a BSK nebolo v napadnutom rozhodnutí zohľadnené ako skutočnosť, ktorá priťažuje dotknutým podnikom. Za týchto okolností nemožno v tejto súvislosti konštatovať žiadne porušenie práva Polimeri na obhajobu. Navyše, ako bolo pripomenuté v bode 73 vyššie, pre oznámenie o výhradách je charakteristické, že je predbežné a podlieha tak skutkovo, ako aj právne, zmenám. To však Polimeri nebráni, aby na Všeobecnom súde spochybnil vyčíslenie hodnoty relevantného trhu v rámci štvrtého a desiateho žalobného dôvodu prejednávanej žaloby.

77      Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť druhý žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

3.     O treťom dôvode založenom v podstate na porušení práva Polimeri na obhajobu

a)     Tvrdenia účastníkov konania

78      Polimeri uvádza, že Komisia v napadnutom rozhodnutí vylučuje akúkoľvek priamu zodpovednosť Syndialu, hoci mu naopak adresovala tak prvé, ako aj druhé oznámenie o výhradách (odôvodnenie č. 374 napadnutého rozhodnutia).

79      Z toho vyplýva, že hoci Polimeri počas obdobia od 20. mája 1996 do 1. januára 2002 nevykonával činnosť vo výrobe a distribúcii relevantných výrobkov, keďže nadobudol činnosti týkajúce sa BK a BSK až od 1. januára 2002, Komisia mu pripisuje zodpovednosť za obdobie takmer siedmych rokov (od 20. mája 1996 do 28 novembra 2002) (odôvodnenie č. 373 napadnutého rozhodnutia).

80      Za týchto okolností Polimeri nemal príležitosť vyjadriť sa k novému právnemu posúdeniu jeho zodpovednosti. Je rozdiel medzi tým, keď je mu pripísaná solidárna zodpovednosť spolu so spoločnosťou, ktorá sa fyzicky dopustila konaní zakladajúcich porušenie a tým, keď je mu pripísaná výlučná zodpovednosť tejto spoločnosti za celé obdobie trvania údajného kartelu. Vylúčenie Syndialu spomedzi adresátov napadnutého rozhodnutia malo teda významný dopad na postavenie Polimeri a na stratégiu jeho obhajoby.

81      Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. Uvádza, že na rozdiel od toho, o čom sa snaží presvedčiť Polimeri, mu v oboch oznámeniach o výhradách pripísala zodpovednosť za celú dobu trvania kartelu. Skutočnosť, že túto zodpovednosť možno solidárne pripísať aj Syndialu, nemohla mať vplyv na spôsob obhajoby Polimeri. Polimeri navyše neuvádza, ako by solidárna zodpovednosť Syndialu bola mohla viesť k inému výsledku konania.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

82      Treba sa domnievať, že prostredníctvom svojho tretieho žalobného dôvodu Polimeri v skutočnosti uplatňuje porušenie práva na obhajobu, keďže Komisia mu neumožnila, aby uviedol svoje pripomienky k možnému vylúčeniu Syndialu spomedzi adresátov napadnutého rozhodnutia.

83      Dodržanie práva na obhajobu v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorá musí byť dodržaná aj vtedy, keď ide o konanie správnej povahy. Táto zásada predovšetkým vyžaduje, aby oznámenie o výhradách zaslané Komisiou podniku, ktorému zamýšľa uložiť sankcie za porušenie hospodárskej súťaže, obsahovalo podstatné skutočnosti uplatnené voči nemu, akými sú vytýkané skutkové okolnosti, ich posúdenie a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol účinne uviesť svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré sa voči nemu vedie (pozri judikatúru citovanú v bodoch 74 a 75 vyššie).

84      Tretí žalobný dôvod Polimeri spočíva na predpoklade, že v oznámení o výhradách Komisia konštatovala zodpovednosť spoločnosti EniChem SpA (neskôr Syndial) za obdobie od 20. mája 1996 do 1. januára 2002, zatiaľ čo v napadnutom rozhodnutí Komisia konštatuje iba zodpovednosť Polimeri, a to aj počas vyššie uvedeného obdobia, počas ktorého Polimeri nevykonával činnosť vo výrobe a distribúcii dotknutých výrobkov.

85      Najprv však treba uviesť, že v druhom oznámení o výhradách sa konštatuje, že so zreteľom na prevod činností, ku ktorému došlo 1. januára 2002 medzi EniChem SpA a Polimeri, a na to, že tieto dve spoločnosti patria k tomu istému podniku, treba Polimeri považovať za zodpovedný za porušenie v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002. Z toho vyplýva, že druhé oznámenie o výhradách konštatuje rovnako ako napadnuté rozhodnutie (odôvodnenia č. 365 až 373) zodpovednosť Polimeri za celé obdobie porušenia, teda vrátane zodpovednosti za skutky, ktorých sa dopustil EniChem SpA pred 1. januárom 2002.

86      Druhé oznámenie o výhradách ďalej spresňuje, že keďže EniChem SpA v čase od 1. januára do 20. októbra 2002 vlastnil 100 % základného imania Polimeri, musí Syndial solidárne zodpovedať za porušenie, ktorého sa dopustil Polimeri v tomto období. Z toho vyplýva, že druhé oznámenie o výhradách konštatuje zodpovednosť Syndialu iba ako materskej spoločnosti Polimeri za obmedzené obdobie od 1. januára do 20. októbra 2002, a nie za celú dobu trvania porušenia.

87      Z toho vyplýva, že predpoklad Polimeri je nesprávny.

88      Keďže neboli uvedené podrobnejšie tvrdenia, treba zamietnuť výhradu založenú na porušení práva Polimeri na obhajobu v tejto súvislosti.

89      Pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré Polimeri uviedol na pojednávaní, že vylúčenie Syndialu spomedzi adresátov napadnutého rozhodnutia umožnilo Komisii „vyhnúť sa“ hornej hranici pokuty vo výške 10 % obratu, a aj keby bolo toto tvrdenie aj napriek svojej oneskorenosti prípustné, treba uviesť, že sa pripája k tvrdeniam uvádzaným v rámci šestnásteho žalobného dôvodu. Z dôvodov uvedených v bodoch 313 až 316 nižšie ho však treba zamietnuť.

90      Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť tretí žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

B –  O dôvodoch týkajúcich sa merita napadnutého rozhodnutia

1.     O štvrtom dôvode založenom na nesprávnej definícii relevantného trhu

a)     Tvrdenia účastníkov konania

91      Polimeri uvádza, že v napadnutom rozhodnutí Komisia spojila dve veci týkajúce sa BK a BSK, hoci tieto veci boli počas vyšetrovania odlíšené. Preskúmanie tohto hypotetického spoločného odvetvia sa obmedzuje na vypracovanie tabuľky (tabuľka 3 napadnutého rozhodnutia) bez akéhokoľvek vysvetlenia. Polimeri zdôrazňuje, že v konaniach v oblasti koncentrácií Komisia vždy venovala pozornosť odlíšeniu dvoch odlišných trhov. Polimeri tvrdí, že ani z technického a obchodného hľadiska, ani z hľadiska systému hospodárskej súťaže, nie sú v tomto prípade splnené podmienky, ktoré by odôvodnili takéto spojenie.

92      Po prvé, Polimeri uvádza, že BK súťaží s prírodným kaučukom. Používa sa v pneumatikách pre ľahké i ťažké úžitkové motorové vozidlá, a to hlavne pre bočnú plochu pneumatiky. Polimeri predkladá v tejto súvislosti analýzu a tvrdí, že trh s BK musí zahŕňať súčet trhu s BK a časti trhu s prírodným kaučukom. V tomto rámci trhový podiel Polimeri v rokoch 1996 až 2002 nikdy neprekročil 11,8 %. Polimeri zdôrazňuje, že v tabuľke 1 napadnutého rozhodnutia Komisia vypustila všetky odkazy na trhové podiely, na celkový trh s BK a na podiel na tomto trhu, ktorý nepatrí dotknutým podnikom. Tieto údaje, hoci podľa Polimeri sporné, boli zahrnuté v druhom oznámení o výhradách. V napadnutom rozhodnutí preto chýba odkaz na schopnosť údajného kartelu, ako aj každého z jeho účastníkov, ovplyvniť trh. Polimeri dodáva, že Komisia vynechala tieto údaje, aby odstránila skutočnosti preukazujúce spornosť jej analýzy, ako je napríklad úroveň pokrytia trhu dotknutými podnikmi, ktorá bola oveľa nižšia než sa pôvodne uvádzalo v druhom oznámení o výhradách.

93      Po druhé, Polimeri zdôrazňuje, že BSK je kaučukom so všeobecným použitím, ktorý sa prispôsobí mnohým použitiam, ale v žiadnom z nich nevyniká. Najvýznamnejším odvetvím použitia je výroba obručí na pneumatiky. Neexistuje však odvetvie použitia, v ktorom by bol BSK technicky nenahraditeľný. Polimeri predkladá v tejto súvislosti analýzy a tvrdí, že trh s BSK musí zahŕňať súčet trhu s BSK a časti trhu s prírodným kaučukom. V tomto rámci trhový podiel Polimeri v rokoch 1996 až 2002 nikdy neprekročil 13,8 %. Aj v tomto prípade z napadnutého rozhodnutia zmizli trhové podiely pre BSK, ako aj odkazy na celkový trh a na vyčíslenie predajov iných výrobcov. Polimeri zdôrazňuje, že pokiaľ ide o predaje iných výrobcov, spochybňoval údaje pôvodne obsiahnuté v druhom oznámení o výhradách.

94      Po tretie, Polimeri zdôrazňuje, že Komisia v napadnutom rozhodnutí radikálne zmenila ohodnotenie kombinovaného trhu, pričom sa zároveň domnieva, že trhy s BK a s BSK nemali byť spojené. Polimeri uvádza, že ohodnotenie celkového trhu v tabuľke 3 napadnutého rozhodnutia je oveľa nižšie ako ohodnotenie toho istého trhu v tabuľke nachádzajúcej sa v druhom oznámení o výhradách, pričom obrat dotknutých podnikov je nezmenený. Tento rozdiel pochádza z predajov BK a BSK pripadajúcich na iných výrobcov. Podľa napadnutého rozhodnutia sa tak zdá, že údajný kartel kontroluje 90 % trhu, zatiaľ čo v druhom oznámení o výhradách predstavuje sotva 60 % trhu. Polimeri dodáva, že ak by sa mala zvážiť prítomnosť dotknutých podnikov na trhu s prírodným kaučukom, ktorý konkuruje BK a BSK, oblasť vplyvu by sa znížila na úrovne oveľa nižšie ako 50 %.

95      Po štvrté, pokiaľ ide o dopyt, Polimeri uvádza, že BK a BSK sa nepoužívajú výlučne pri výrobe pneumatík, ako to tvrdí Komisia, hoci je toto použitie väčšinové (medzi 60 % a 70 %). Významné rozdiely v použití, ktoré existujú medzi BK a BSK mimo oblasti výroby pneumatík, zvýrazňujú, že je nesprávne chcieť spojiť oba výrobky do jedného spojeného trhu alebo odvetvia. Päť veľkých výrobcov pneumatík plne zaberá objemy BK a BSK určené na tento účel. Žiadny z týchto veľkých zákazníkov sa však nezásobuje u jediného výrobcu syntetického kaučuku. Komisia navyše sama uznáva, že mnoho výrobcov pneumatík má svoju vlastnú výrobu syntetických kaučukov a zásobuje sa do značnej miery tiež prírodným kaučukom. Z toho vyplýva, že kontraktačná sila výrobcov pneumatík je v porovnaní s kontraktačnou silou výrobcov kaučuku významná a že transparentnosť trhu vytváraná výrobcami pneumatík vo fáze rokovania je vysoká. Tieto skutočnosti spochybňujú vierohodnosť existencie dohody medzi výrobcami. Významné percento zmlúv (medzi 40 % a 60 %) sa navyše opiera o „cenový vzorec“, ktorý obsahuje odkaz na cenu surovín. To spôsobuje, že štvrťročné rozhovory o cenách medzi konkurentmi nemajú žiadny skutočný význam a následok.

96      Polimeri dodáva, že Komisia vo svojich písomných podaniach neúplne cituje uznesenie Súdneho dvora zo 16. februára 2006, Adriatica di Navigazione/Komisia (C‑111/04 P, neuverejnené v Zbierke). Súdny dvor v bode 32 tohto uznesenia uviedol, že „Súd prvého stupňa uznal, že nejasná a neúplná definícia relevantného trhu mohla mať za následok pochybenie pri pripísaní zodpovednosti“. V tomto prípade zohľadnený trh umožnil Komisii, aby ako nedovolené kvalifikovala úplne neutrálne správanie. Predovšetkým neexistuje sama osebe vec týkajúca sa BK.

97      Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. Tvrdí predovšetkým, že spochybňovanie definície relevantného trhu je neúčinné vo vzťahu k existencii kartelu.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

98      Komisia v napadnutom rozhodnutí spresňuje, že pôvodne boli pridelené dve spisové značky. Prvá sa vzťahovala na žiadosť o oslobodenie od pokuty týkajúcej sa BK, ktorú podal Bayer. Druhá sa vzťahovala na žiadosť o oslobodenie od pokuty týkajúcej sa BSK, ktorú tiež podal Bayer. Vyšetrovanie sa však viedlo jednotne a väčšina procesných úkonov (najmä obe oznámenia o výhradách) sa vzťahovala na obe odvetvia. Po prvom oznámení o výhradách sa už používala iba jedna spisová značka. V oboch oznámeniach o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí, Komisia konštatujte, že dotknuté postupy predstavujú jediné a pokračujúce porušenie (odôvodnenia č. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia).

99      Vo svojich tvrdeniach Polimeri vznáša v skutočnosti dve výhrady proti napadnutému rozhodnutiu. Po prvé, domnieva sa, že Komisia nemala spojiť obe pôvodné konania, ktoré sa vzťahovali na BK a BSK. Po druhé, spochybňuje odvetvovú definíciu trhu tak, ako ju zohľadnila Komisia.

100    Pokiaľ ide o prvú výhradu Polimeri, treba pripomenúť, že Komisia je oprávnená z objektívnych dôvodov tak rozdeliť, ako aj spojiť konania (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T‑30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 64 a citovanú judikatúru). V tomto prípade nič neumožňuje domnievať sa, že na spojenie dvoch pôvodne samostatných konaní neexistovali objektívne dôvody. Predovšetkým nemožno popierať, že BK a BSK patria k tomu istému odvetviu činnosti najmä vzhľadom na fyzické vlastnosti a použitie oboch týchto výrobkov. Z napadnutého rozhodnutia a z vyhlásení dotknutých podnikov ďalej vyplýva, že niektoré z nedovolených stretnutí sa týkali zároveň BK a BSK. Za týchto okolností tvrdenia Polimeri nemôžu spochybniť voľbu, ktorú v tejto súvislosti urobila Komisia. Navyše, aj keby sa bolo možné domnievať, že dotknuté porušenie v skutočnosti zodpovedá dvom odlišným porušeniam, to, či sú tieto porušenia preukázané vo viacerých rozhodnutiach alebo iba v jedinom rozhodnutí je irelevantné, keďže v tomto prípade nie je sporné, že dotknuté porušenia nie sú premlčané (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa Prym a Prym Consumer/Komisia, už citovaný, bod 63, a z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T‑101/05 a T‑111/05, Zb. s. II‑4949, bod 158). Nič predovšetkým neumožňuje domnievať sa, že kvôli spojeniu konaní Komisia nesprávne pripísala porušenie Polimeri. Okrem toho, porušenie článku 81 ods. 1 ES môže vyplývať nielen z jednotlivého aktu, ale taktiež zo skupiny aktov alebo z pokračujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemožno namietať z dôvodu, že jedna alebo viaceré zložky tejto skupiny aktov alebo tohto pokračujúceho správania by taktiež mohli samy osebe, zohľadňované jednotlivo, predstavovať porušenie tohto ustanovenia. Pokiaľ rôzne činnosti zapadajú, ako v tomto prípade, do celkového plánu vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž vnútri spoločného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovať zodpovednosť za tieto činnosti v závislosti od účasti na porušení ako celku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 258).

101    Pokiaľ ide o druhú výhradu Polimeri, stačí uviesť, že spochybnenie definície relevantného trhu je neúčinné v rámci štvrtého žalobného dôvodu, pretože nemôže samo osebe preukázať, že nie sú splnené podmienky na uplatnenie článku 81 ods. 1 ES. Polimeri preto z toho nemôže vyvodzovať svoju neúčasť na karteli (pozri v tomto zmysle uznesenie Adriatica di Navigazione/Komisia, už citovaný v bode 96 vyššie, bod 30; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T‑259/02 až T‑264/02 a T‑271/02, Zb. s. II‑5169, bod 172). Predovšetkým nič neumožňuje domnievať sa, že kvôli definícii relevantného trhu Komisia nesprávne pripísala porušenie Polimeri. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie jasne konštatuje zodpovednosť Polimeri tak v prípade BK, ako aj v prípade BSK. Za týchto okolností skutočnosť, že Komisia skonštatovala existenciu jediného porušenia vzťahujúceho sa na tieto dva výrobky nemôže mať za následok, že Polimeri bol obvinený z porušenia, za ktoré by nemal zodpovedať. To však nebráni Polimeri, aby spochybnil definíciu relevantného trhu v rámci desiateho žalobného dôvodu týkajúceho sa posúdenia závažnosti porušenia.

102    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť štvrtý žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

2.     O piatom dôvode založenom na vývoji cien počas posudzovaného obdobia

a)     Tvrdenia účastníkov konania

103    Polimeri uvádza, že Komisia vypracovala v prvom oznámení o výhradách analýzu vývoja cien na trhoch s BK a s BSK. V druhom oznámení o výhradách a neskôr v napadnutom rozhodnutí však Komisia vynechala časť týkajúcu sa „ekonomických dôkazov“ porušenia. Existuje tak implicitné uznanie toho, že údajné porušenie nevyvolalo žiadny konkrétny následok. Polimeri zdôrazňuje, že k tomuto vynechaniu došlo po podrobnej analýze, ktorú predložil Syndial počas správneho konania a ktorú Polimeri prikladá k žalobe. Táto analýza preukazuje, že uplatňované ceny sa neriadili logikou kontroly a prispôsobovania sa a že údajná koordinácia cien, hoci sa tak javí, je v skutočnosti reakciou výrobcov na cenu surovín a na vývoj trhu.

104    Vysvetlenie poskytnuté Komisiou v odôvodneniach č. 275 až 280 napadnutého rozhodnutia v reakcii na analýzu, ktorú predložil Syndial, nie je presvedčivé. Polimeri, ktorý podrobne opisuje výpočet vývoja predajných cien na relevantnom trhu, sa domnieva, že rozdiely v cenových úrovniach medzi podnikmi boli príliš veľké na to, aby ich bolo možné kvalifikovať ako „vysoký stupeň korelácie“. Polimeri ako príklad uvádza, že v období medzi prvým štvrťrokom 1992 a tretím štvrťrokom 1995 bolo zvýšenie cien EniChem SpA o viac ako o 30 % vyššie ako zvýšenie cien Shell. Pokiaľ ide o výhradu Komisie, že analýza svojvoľne prideľuje všetkým výrobkom ako pôvodnú hodnotu rovnakú skutočnú cenu, Polimeri spresňuje, že táto analýza naopak ukazuje následok, ktorý mali zmeny na pôvodnú cenu každého z výrobcov bez ohľadu na to, aká bola pôvodná absolútna hodnota. Polimeri však uznáva, že pre výrobcov, v prípade ktorých nebola k dispozícii úplná postupnosť cenových zmien (a to Bayer, Dwory a Kaučuk), bol východiskový bod postupnosti stanovený s ohľadom na kumulatívnu zmenu ceny rovnajúcu sa zmene EniChem SpA. V žiadnom prípade však nejde o pridelenie skutočnej ceny výrobcovi a akékoľvek iné rozhodnutie by bolo viedlo k rovnakému výsledku. Polimeri napokon zdôrazňuje, že nikdy netvrdil, že cena butadiénu je jediným faktorom určujúcim konečnú cenu BK a BSK, hoci má tento faktor prevažujúci vplyv.

105    Polimeri dodáva – a táto poznámka platí aj pre šiesty žalobný dôvod – že nepreukázanie následkov údajného kartelu predstavuje nedostatok dokazovania a prispieva k zníženiu hodnoty dôkazov zhromaždených inak. Polimeri tiež zdôrazňuje, že v rozsudku z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývanom „Ciment“ (T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, Zb. s. II‑491, bod 245), Súd prvého stupňa s poukazom na rozsudky z 29. júna 1995, Solvay/Komisia (T‑30/91, Zb. s. II‑1775), a ICI/Komisia (T‑36/91, Zb. s. II‑1847), skonštatoval, že v týchto rozsudkoch „kvôli nedostatočnosti písomných dôkazných prostriedkov… sa Súd prvého stupňa domnieval, že na to, aby Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala zosúladený postup vytýkaný ICI a Solvay, mala už v štádiu [oznámenia o výhradách] myslieť na celkové a dôkladné ekonomické posúdenie najmä relevantného trhu, ako aj významu a správania podnikov vykonávajúcich činnosť na tomto trhu“.

106    Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. Pripomína, že na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES nie je nevyhnutné zohľadniť konkrétne následky dohody, keď je jej cieľom obmedziť, vylúčiť alebo skresliť hospodársku súťaž. Komisia dodáva, pričom táto poznámka platí aj pre šiesty žalobný dôvod, že existencia kartelu vyplýva nevyvrátiteľne zo súhrnu presných a zhodujúcich sa dôkazov, ktoré sú podrobne opísané v napadnutom rozhodnutí.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

107    Na úvod treba uviesť, že svojimi tvrdeniami Polimeri spochybňuje zistenie existencie kartelu medzi dotknutými podnikmi, ktoré urobila Komisia. Polimeri sa v podstate domnieva, že uplatňované ceny neboli koordinované, ale vyplývali najmä z vývoja ceny surovín a z vývoja trhu.

108    Podľa ustálenej judikatúry je však na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES zohľadnenie konkrétnych následkov dohody zbytočné, keď je zjavné, že jej cieľom je obmedziť, vylúčiť alebo narušiť hospodársku súťaž (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 50 vyššie, body 122 a 123; z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, Zb. s. I‑8375, bod 491, a z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C‑407/04 P, Zb. s. I‑829, bod 84). Najmä v súvislosti s dohodami protisúťažnej povahy, ktoré sú tak ako v prejednávanej veci uzavreté počas stretnutí konkurenčných podnikov, Súdny dvor už rozhodol, že k porušeniu článku 81 ods. 1 ES dôjde vtedy, ak cieľom týchto stretnutí je obmedzenie, vylúčenie alebo narušenie hospodárskej súťaže a ak tak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu (rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, už citovaný, body 508 a 509; Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 47, a Dalmine/Komisia, už citovaný, bod 84). V takom prípade stačí, ak Komisia na dôkaz účasti podniku na karteli preukáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, na ktorých došlo k uzavretiu dohôd protisúťažnej povahy. Ak bola preukázaná účasť na takýchto stretnutiach, prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy o tom, že jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to takým spôsobom, že preukáže, že svojim konkurentom oznámil, že sa týchto stretnutí zúčastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C‑199/92 P, Zb. s. I‑4287, bod 155; Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 81, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 47).

109    V tomto prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôkaz koncentrácie medzi podnikmi nevyplýva z jednoduchého zistenia paralelného správania na trhu, ale z dokumentov, z ktorých je zrejmé, že dotknuté postupy boli výsledkom koncentrácie. Za týchto okolností alternatívne vysvetlenie uplatňovaných cien, ktoré poskytol Polimeri, nemôže spochybniť zistenie existencie kartelu medzi dotknutými podnikmi, ktoré urobila Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, už citovaný v bode 52 vyššie, body 727 a 728).

110    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť piaty žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

3.     O šiestom dôvode založenom na zásobovaní hlavných zákazníkov

a)     Tvrdenia účastníkov konania

111    Podľa Polimeri je ťažké pochopiť, aký je význam a vplyv vedľajšej účasti Michelinu v konaní. Michelin sa dokonca ani nepokúsil preukázať, že paralelný vývoj cien pozorovaný v roku 1995 pokračoval aj počas nasledujúcich rokov. Polimeri okrem toho uvádza, že Michelin sa zásobuje v prípade BK u štyroch ďalších výrobcov a v prípade BSK u šiestich ďalších výrobcov. Z analýzy zaslanej Komisii počas správneho konania vyplýva, že dodávky zo strany EniChem SpA nemohli byť súčasťou plánu rozdelenia alebo „súladu“. Vyplýva to predovšetkým zo zmien v objemoch pripadajúcich na každého z výrobcov pneumatík počas obdobia od roku 1997 do roku 2003.

112    Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. Pripomína, že nie je nevyhnutné zohľadniť konkrétne následky dohody, keďže jej cieľom bolo obmedziť hospodársku súťaž.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

113    Na úvod treba uviesť, že svojimi tvrdeniami Polimeri spochybňuje zistenie existencie kartelu medzi dotknutými podnikmi, ktoré urobila Komisia. Polimeri sa v podstate domnieva, že zásobovanie hlavných zákazníkov nebolo koordinované, ako to preukazujú zmeny v predávaných objemoch.

114    Z rovnakých dôvodov ako boli uvedené v rámci piateho žalobného dôvodu v bodoch 107 až 109 vyššie však tvrdenia Polimeri nemôžu spochybniť zistenie existencie kartelu medzi dotknutými podnikmi, ktoré urobila Komisia.

115    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť šiesty žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

4.     O siedmom dôvode založenom na protiprávnom pripísaní porušenia Polimeri

a)     Tvrdenia účastníkov konania

116    Polimeri tvrdí, že aj keby mala byť konštatovaná jeho účasť na karteli, čo popiera, Komisia mala rozlíšiť zodpovednosť Syndialu a jeho vlastnú zodpovednosť v závislosti od príslušných období, keď riadili činnosti týkajúce sa BK a BSK (teda od 20. mája 1996 do 31. decembra 2001 v prípade Syndialu a od 1. januára 2002 do 28. novembra 2002 v prípade Polimeri). V tejto súvislosti odkazuje na zásadu vyvodenú judikatúrou, podľa ktorej za porušenie obvykle zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v čase, keď došlo k porušeniu súťažných pravidiel Spoločenstva, aj keď ku dňu prijatia rozhodnutia konštatujúceho porušenie zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C‑279/98 P, Zb. s. I‑9693, body 77 až 82, a Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C‑286/98 P, Zb. s. I‑9925, bod 38). Komisia uznáva túto zásadu v odôvodnení č. 337 napadnutého rozhodnutia. Polimeri však zdôrazňuje, že už v nasledujúcom odôvodnení sa Komisia rozhodla pripísať mu celú zodpovednosť za porušenie, a to vrátane zodpovednosti za obdobie, keď činnosť v dotknutých odvetviach vykonával Syndial a zbavila Syndial akejkoľvek zodpovednosti.

117    Komisia odôvodňuje svoju voľbu v odôvodneniach č. 367 až 369 napadnutého rozhodnutia, pričom sa odvoláva na kritérium hospodárskej kontinuity a odkazuje na rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 51 vyššie. V tomto rozsudku však Súdny dvor konštatoval aj štrukturálne väzby existujúce medzi prevádzajúcim a nadobúdateľom, a síce 50 % ovládanie jedného druhým. Polimeri dodáva, že v uvedenej veci bola nadobúdajúca spoločnosť, spoločnosť Aalborg, založená ad hoc iba na účely porušenia, aby prevzala činnosti materskej spoločnosti v oblasti cementu. V tomto prípade Polimeri existoval ako spoločnosť od roku 1995 a v čase, keď výrobcovia BK a BSK uzavreli (podľa Komisie) protisúťažné dohody sa úplne legálne zaoberal polyetylénmi (a nie elastomérmi). Neuvážené použitie kritéria „rovnakej hospodárskej jednotky“ na účely prenesenia zodpovednosti z prevádzajúceho podniku na nadobúdateľa môže nezmyselne viesť okrem iného k nerešpektovaniu zásady personality trestov (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer k rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, už citovanému v bode 51 vyššie, Zb. s. I‑133). Ak chce Komisia preniesť zodpovednosť, musí uviesť aj ďalšie faktory. V tomto prípade Komisia predovšetkým tvrdí, po prvé, že postúpenie činností, ku ktorému došlo 1. januára 2002, zahŕňalo prevod hlavných činností a zamestnancov Syndialu na Polimeri, po druhé, že v čase prevodu činností sa zodpovedajúci obrat Syndialu zmenšil a že preto existovalo vážne riziko, že Syndial už nemá dostatok aktív na to, aby mohol zaplatiť pokutu, a po tretie, že po prevode sa Polimeri zúčastnil na stretnutiach Európskeho združenia syntetického kaučuku prostredníctvom tej istej osoby patriacej k zamestnancom EniChem SpA. Prvé a tretie tvrdenie však nie sú relevantné na to, aby odôvodnili prenesenie zodpovednosti. Polimeri v tejto súvislosti uvádza, že tieto okolnosti sú dané aj vo vzťahoch medzi Dow a Shell a nemali za následok zodpovednosť Dow za porušenie, ktorého sa dopustil Shell pred postúpením činnosti. Druhé tvrdenie uvádzané Komisiou je z právneho hľadiska irelevantné, ak nie je preukázané, že spoločnosť je v úpadku, čo nie je prípad Syndialu, ktorý existuje dodnes. Toto tvrdenie je navyše o to menej vierohodné, že Komisia v tomto prípade vyvodila solidárnu zodpovednosť preto, aby sa vyhla riziku nezaplatenia pokuty. Polimeri dodáva, že ovládanie Polimeri zo strany EniChem SpA počas desiatich mesiacov po prevode činností bolo iba dočasným riešením do času ovládania holdingovou spoločnosťou.

118    Polimeri z toho vyvodzuje, že kritérium hospodárskej kontinuity bolo v tomto prípade uplatnené v rozpore so zásadou personality trestov, spôsobom, ktorý nie je v súlade s judikatúrou Spoločenstva, bez dostatočného odôvodnenia a diskriminačne.

119    Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. Tvrdí predovšetkým, že existuje hospodárska kontinuita medzi prevádzajúcou spoločnosťou zúčastnenou na karteli (EniChem SpA/Syndial) a nadobúdajúcou spoločnosťou (Polimeri).

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

120    Ako bolo pripomenuté v bode 4 vyššie, činnosť Eni v prípade dotknutých výrobkov pôvodne zabezpečoval EniChem Elastomeri, ktorý Eni nepriamo ovládala prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti EniChem SpA. Dňa 1. novembra 1997 sa EniChem Elastomeri zlúčil s EniChem SpA. Eni ovládala 99,97 % EniChem SpA. Dňa 1. januára 2002 EniChem SpA previedol svoju strategickú chemickú činnosť (vrátane činnosti spojenej s dotknutými výrobkami) na svoju dcérsku spoločnosť Polimeri, ktorej 100 % vlastníkom bol. Eni ovláda priamo a nepriamo Polimeri od 21. októbra 2002. Od 1. mája 2003 EniChem SpA zmenil svoje obchodné meno na Syndial (odôvodnenia č. 26 až 32 napadnutého rozhodnutia).

121    V napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza, že existujú štrukturálne väzby medzi EniChem SpA (neskôr Syndial) a Polimeri, keďže tieto spoločnosti patria k tomu istému podniku. V konkrétnom prípade Komisia dochádza k záveru, že treba konštatovať zodpovednosť Polimeri za porušenie, ktorého sa dopustil Syndial, aj keď Syndial naďalej existuje (odôvodnenia č. 338, 368 a 369 napadnutého rozhodnutia).

122    Komisia dodáva, že zodpovednosť Polimeri potvrdzuje v prvom rade aj to, že EniChem SpA bol jediným akcionárom Polimeri pred aj po prevode dotknutých činností a že za tento prevod nebola poskytnutá žiadna skutočná odplata. V druhom rade imanie a obrat EniChem SpA po tomto prevode značne klesli a spoločnosť obmedzila svoju činnosť. Napokon, zamestnanec, ktorý sa zúčastňoval na porušení za EniChem SpA, sa naďalej podieľal na tomto porušení za Polimeri (odôvodnenia č. 369 až 373 napadnutého rozhodnutia).

123    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že keď entita vykonávajúca hospodársku činnosť poruší pravidlá hospodárskej súťaže, prináleží jej podľa zásady osobnej zodpovednosti, aby zodpovedala za toto porušenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 145, a Cascades/Komisia, už citovaný v bode 116 vyššie, bod 78; pozri rovnako rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2007, ETI a i., C‑280/06, Zb. s. I‑10893, bod 39).

124    Keď však dve entity tvoria tú istú hospodársku jednotku, skutočnosť, že entita, ktorá sa dopustila porušenia, ešte stále existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bola sankcia uložené entite, na ktorú previedla svoje hospodárske činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 51 vyššie, body 355 až 358, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T‑43/02, Zb. s. II‑3435, bod 132).

125    Takéto uloženie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto entity boli ovládané tou istou osobou a vzhľadom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizačného hľadiska, plnili v podstatnej časti rovnaké obchodné pokyny (rozsudok ETI a i., už citovaný v bode 123 vyššie, bod 49).

126    V tomto prípade nie je sporné, že v čase svojho protiprávneho správania boli EniChem SpA a Polimeri priamo či nepriamo v úplnom vlastníctve tej istej spoločnosti, a to Eni. Za týchto okolností zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby bola sankcia za porušenie, ktorého sa dopúšťal najprv EniChem SpA a v ktorom ďalej pokračoval Polimeri, uložená súhrnne Polimeri (pozri v tomto zmysle rozsudok ETI a i., už citovaný v bode 123 vyššie, bod 51).

127    Ostatné tvrdenia uvádzané podnikom Polimeri nemôžu spochybniť tento záver.

128    Predovšetkým, pokiaľ ide o to, že skutočnosti uvádzané Komisiou, zhrnuté v bode 122 vyššie, nie sú relevantné, treba uviesť, že záver Komisie, podľa ktorého treba konštatovať zodpovednosť Polimeri za konanie EniChem SpA (neskôr Syndial), sa opiera o to, že k prevodu dotknutých činností došlo medzi dvomi spoločnosťami patriacimi k tomu istému podniku. Ostatné skutočnosti uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí a zhrnuté v bode 122 vyššie, iba podporujú záver Komisie, ako to naznačuje použitie častice „tiež“ v odôvodnení č. 369 napadnutého rozhodnutia. Aj keby teda boli skutočnosti uvádzané Komisiou irelevantné, toto zistenie by nespochybňovalo zákonnosť napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti.

129    Skutočnosti uvádzané Komisiou, ktoré Polimeri zo skutkového hľadiska nepopiera, sú však v každom prípade relevantné. Tieto skutočnosti totiž znázorňujú, že sankcia uložená podniku, ktorý právne naďalej existuje, ale už nevykonáva hospodársku činnosť, môže nemať odradzujúci účinok a že ak by nebola predvídaná žiadna možnosť uložiť sankciu inej entite, než tej, ktorá sa dopustila porušenia, podniky by sa mohli vyhnúť sankciám iba tým, že ich identita sa zmenila v dôsledku reštrukturalizácii, prevodov alebo iných právnych alebo organizačných zmien (pozri v tomto zmysle rozsudok ETI a i., už citovaný v bode 123 vyššie, body 40 a 41).

130    Napokon, pokiaľ Polimeri svojimi tvrdeniami namieta nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, stačí uviesť, že Komisia v odôvodneniach uvedených v bodoch 120 až 122 vyššie jasne označila kritéria posúdenia, ktoré jej umožnili konštatovať zodpovednosť Polimeri v tomto prípade.

131    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť siedmy žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

5.     O ôsmom dôvode založenom na nepodloženom zistení existencie kartelu

a)     Tvrdenia účastníkov konania

 Úvodné pripomienky

132    Ôsmy žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri, formálne pozostáva z dvoch častí. V rámci prvej časti Polimeri spochybňuje zdroje dôkazných prostriedkov, ktoré použila Komisia. V rámci druhej časti Polimeri napáda časť napadnutého rozhodnutia s názvom „Všeobecný opis kartelu“.

133    Pokiaľ ide o časť napadnutého rozhodnutia s názvom „Stretnutia kartelu“, Polimeri odkazuje na tri prílohy, ktoré prikladá k žalobe a o ktorých na rozdiel od Komisie tvrdí, že sú prípustné. Z judikatúry, ktorú uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach, možno vyvodiť, že prípadnú neprípustnosť prílohy treba posudzovať so zreteľom na znenie a vhodnú formuláciu žalobného dôvodu, na ktorý sa táto príloha vzťahuje, v samotnej žalobe. Všeobecný odkaz na jednu alebo viaceré prílohy treba považovať za neprípustný vtedy, keď právny základ (žalobný dôvod), na ktorý sa vzťahujú skutočnosti opísané v prílohe, nie je v žalobe vhodne formulovaný. V tomto prípade Polimeri v žalobe, po prvé, zvlášť pripomenul obsah rôznych príloh, a po druhé, presnejšie sa v nej zmienil o jednej z nich. K tomu sa pripája skutočnosť, že samotný text príloh obsahuje viacero odkazov na určité časti žaloby a na iné prílohy a že bol zároveň podaný aj preklad do francúzštiny. Dotknuté prílohy majú teda čisto preukaznú a pomocnú funkciu vo vzťahu k žalobnému dôvodu uvedenému v žalobe.

 O prvej časti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa zdrojov dôkazných prostriedkov

134    Po prvé, pokiaľ ide o vyhlásenia urobené podnikmi, ktoré požiadali o oslobodenie od pokuty alebo o jej zníženie, Polimeri uvádza, že skutkový rámec opísaný Komisiou sa v mnohých prípadoch líši od obsahu vyhlásení zamestnancov. Polimeri menuje dotknutých zamestnancov a uvádza, že existujú odchýlky nielen medzi rôznymi spoločnosťami, ale aj interne v rámci tej istej spoločnosti. Polimeri dodáva, že rozpory, ktoré má na mysli, sú vysvetlené na viacerých miestach žaloby. Výhrada Komisie v tejto súvislosti, že tvrdenia Polimeri neobsahujú žiaden údaj, ani dôkazný prostriedok, je čisto formálna.

135    Po druhé, rukou písané poznámky pána N. (Dow), získané počas návštevy na účely vyšetrovania, predstavujú jediný skutočný písomný základ, ktorý môže Komisia predložiť na podporu svojho obvinenia.

136    Polimeri predovšetkým tvrdí, že na tomto základe sa v odôvodnení č. 202 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka údajného nedovoleného stretnutia konkurentov 16. novembra 1999 vo Frankfurte (Nemecko), uvádza: „Po stretnutí 16. novembra 1999 a večeri sa páni [P., F., N., V., L., L. a T.] stretli v bare Casablanca v hoteli Meridien“. Vyšetrovací spis však preukazuje, že v uvedenú hodinu už pán P. nebol vo Frankfurte. Polimeri prikladá v prílohe kópiu dokumentov z vyšetrovacieho spisu. Polimeri okrem toho predkladá dôkazy, ktoré preukazujú, že pán L. (EniChem) sa už vrátil do Milána (Taliansko). Polimeri pochybuje aj o účasti pána F., a to vzhľadom na platbu v hoteli kreditnou kartou 16. novembra 1999. Polimeri dodáva, že jeden z dokumentov, ktoré boli priložené k vyjadreniu k žalobe (potvrdenie o zaplatení z hotela vydané pánovi P.), treba vylúčiť z usvedčujúcich dôkazných prostriedkov. Hoci sa totiž tento dokument nachádza vo vyšetrovacom spise, nebol použitý ako dôkazný prostriedok ani v oznámeniach o výhradách, ani v napadnutom rozhodnutí. Polimeri preto nemohol vysvetliť svoje pripomienky v tejto súvislosti. To isté platí pre skutočnosť, že Komisia vo svojich písomných podaniach na Všeobecnom súde mení dátum oficiálneho stretnutia, pričom ho odteraz stanovuje na 15. november 1999. Komisia navyše nevysvetľuje, ako sa mohlo oficiálne stretnutie konať 15. novembra 1999 večer, hoci prvá časť rukou písaných poznámok pána N. začína oficiálnym stretnutím (ktoré sa konalo 16. novembra 1999). Napadnuté rozhodnutie je preto postihnuté tak nedostatkom pri vyšetrovaní, ako aj nedostatkom pri odôvodnení. Novú verziu skutkového stavu opísanú Komisiou v jej vyjadrení k žalobe treba preto vyhlásiť za neprípustnú. Polimeri navyše zdôrazňuje, že na rozdiel od toho, čo zdá sa naznačuje Komisia, vždy popieral, že sa na uvedenom stretnutí zúčastnil.

137    Napokon dve ďalšie rukou písané poznámky pána N., použité pôvodne ako dôkazy kartelu [pre stretnutia, ktoré sa konali 21. februára 1996 v Düsseldorfe a 30. novembra a 1. decembra v Bruseli (Belgicko)], stratili svoj dôkazný status. Polimeri z toho vyvodzuje, že z piatich rukou písaných poznámok pána N., minimálne tri nemajú žiaden vzťah k nedovoleným stretnutiam. Všeobecný súd preto musí zoširoka a pozorne preskúmať znenie a výklad rukou písaných poznámok pána N. a v prípade potreby pristúpiť k ich dodatočným overeniam, najmä aby určil, ako a v akej forme sa tieto poznámky dostali ku Komisii.

138    Polimeri dodáva, že na rozdiel od toho, čo uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach, v žalobe niekoľkokrát spomenul skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o dôkaznej hodnote rukou písaných poznámok pána N., a to nielen poznámok týkajúcich sa stretnutia 16. novembra 1999. Okrem toho zdôrazňuje, že podľa judikatúry sa musí pochybnosť súdu uplatniť v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konštatujúceho porušenie (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, bod 177).

139    Po tretie, v replike Polimeri tvrdí, že dôkazy týkajúce sa údajných stretnutí kartelu v prípade BK a BSK neexistujú. Polimeri v tejto súvislosti poskytuje vysvetlenie ku každému z dotknutých stretnutí (za obdobie od roku 1996 do roku 2002). Polimeri tiež uvádza, že tieto skutkové okolnosti už boli názorne objasnené v žalobe.

 O druhej časti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa všeobecného opisu kartelu

140    Na úvod Polimeri uvádza, že časť napadnutého rozhodnutia s názvom „Všeobecný opis kartelu“ je zmesou vyhlásení, v ktorej sa nachádza málo skutočne relevantných aspektov. Polimeri tak zdôrazňuje, že tvrdenie pána W. (Bayer), zhrnuté v odôvodnení č. 112 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého páni L. (EniChem) a W. žiadali od pána N. (Dow), aby už z oficiálnych rozhovorov nerobil poznámky, nie je vierohodné. Polimeri predovšetkým uvádza, že pán L. toto tvrdenie poprel a pán N. ho nepotvrdil. Okrem toho, vyhlásenie pána W. sa vzťahuje na rukou písané poznámky pána N. týkajúce sa stretnutí z 21. februára 1996. Napokon existuje rozpor medzi údajným momentom, keď bol pán N. požiadaný, aby si už nerobil poznámky a skutočným momentom, keď vyhovel tejto žiadosti. Polimeri dodáva, že obvinenie, ktorého základ chce Komisia potvrdiť, má svoj pôvod v tomto jedinom vyhlásení.

141    Pokiaľ ide o vec samu, Polimeri rozlišuje medzi dohodami o cene, dohodami o rozdelení trhu, výmenou citlivých obchodných informácií, monitorovaním dohôd a všeobecným skutkovým rámcom, ktorý opísal pán N.

–       O cenových dohodách

142    Pokiaľ ide o BK, Polimeri zdôrazňuje, že vyhlásenia pána W. (Bayer), zhrnuté v odôvodneniach č. 105 a 106 napadnutého rozhodnutia, sú nejasné a v každom prípade nepravdepodobné. V tejto súvislosti napáda odkazy, ktoré robí Komisia vo svojich písomných podaniach na ďalšie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a pokiaľ ide o tieto odôvodnenia, poukazuje na viaceré body žaloby alebo jej príloh. Polimeri tiež uvádza, že niektoré z odôvodnení, ktoré uvádza Komisia, sa nevzťahujú na BK.

143    Okrem toho tvrdenie, že pán D. (EniChem) žiadal od Bayeru – pod hrozbami – zvýšenie cien (odôvodnenie č. 103 napadnutého rozhodnutia) nie je vierohodné vzhľadom na to, že Bayer bol najväčším hospodárskym subjektom na trhu. Bayer navyše poprel vyhlásenia svojho vlastného zamestnanca. Komisia preto nemôže spochybniť túto skutkovú okolnosť púhym názorom, ktorý vyslovuje vo svojich písomných podaniach. Polimeri tiež uvádza, že v tejto časti napadnutého rozhodnutia sa nenachádza iný konkrétny údaj o hypotetických cenových dohodách týkajúcich sa BK. Navyše, neexistuje žiadna písomná dokumentácia o hypotetických nedovolených rozhovoroch týkajúcich sa BK. Polimeri napokon zdôrazňuje, že analýza cenových zmien v prvom oznámení o výhradách pomocou informácií poskytnutých všetkými výrobcami jasne preukazuje, že nedochádzalo k paralelnému vývoju cien, že ceny tak stúpali, ako aj klesali, že cenový vývoj odrážal s určitým časovým posunom zvýšenie alebo zníženie ceny surovín a že ceny rôznych výrobkov sa medzi sebou vždy veľmi líšili.

144    Pokiaľ ide o BSK, Bayer tvrdí, že páni D. (EniChem) a de J. (Shell) boli najaktívnejšími aktérmi dohôd (odôvodnenie č. 111 napadnutého rozhodnutia). Tieto dve osoby však vždy rozhodne odmietali, že sa zúčastnili na protisúťažných dohodách. Vyhlásenie zhrnuté v odôvodnení č. 119 napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva Komisia vo svojich písomných podaniach, nie je relevantné, keďže pochádza od pána V. (Shell) ako od zamestnanca. Toto vyhlásenie nemôže spochybniť vyhlásenie pána de J. Komisia sa opiera iba o vyhlásenia spolupracujúcich podnikov a Shell, pričom neposkytuje žiadny iný priamy alebo nepriamy dôkaz. Shell v prvom oznámení o výhradách bezpodmienečne uznal svoju účasť na cenových dohodách, hoci pán de J. to kategoricky poprel. Polimeri však tvrdí, že neskoršie priznania Shell majú dôkaznú hodnotu iba vo vzťahu k spoločnosti, od ktorej pochádzajú, keďže k nim došlo po prvom obvinení a nie sú podložené inými relevantnými dokumentmi. Polimeri v tejto súvislosti napáda odkazy, ktoré robí Komisia vo svojich písomných podaniach na ďalšie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o tieto odôvodnenia, Polimeri poukazuje na viaceré body žaloby alebo jej príloh.

145    Stanovisko Bayeru, uvedené v odôvodneniach č. 110 a 114 napadnutého rozhodnutia, okrem toho nie je v súlade s vyhláseniami niektorých jeho zamestnancov, v tomto prípade pánov O. a Ü. Polimeri v tejto súvislosti odkazuje na niektoré dokumenty z vyšetrovacieho spisu. Pokiaľ ide o pána O., Polimeri uvádza, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach, sa tento pán zúčastnil na stretnutí Európskeho združenia syntetického kaučuku v dňoch 2. a 3. septembra 1996, ktoré bolo spomenuté medzi „stretnutiami kartelu“. Nie je navyše mysliteľné, aby manažéri Bayeru uzavreli dohody bez toho, aby bol o tom informovaný pán O. ako obchodný manažér tejto spoločnosti. Neskôr vykonané opätovné preskúmanie je irelevantné, keďže sa zakladá na novej verzii skutkového stavu pochádzajúcej z rozhovorov s pánom W., ktorý v spoločnosti Bayer nikdy nezodpovedal za BSK. Polimeri v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Komisia kládla do popredia vyhlásenia osôb, ktoré najviac spolupracovali. Neexistuje žiadny dôkaz, že dotknuté podniky uzavreli dohodu o zvýšení ceny, ani že vymysleli a zrealizovali spoločný mechanizmus umožňujúci systematické zosúlaďovanie cien BSK. Polimeri v tejto súvislosti pripomína výhrady vznesené proti rukou písaným poznámkam pána N. Napokon, analýza cenových zmien v prípade BSK poskytuje rovnaké výsledky ako v prípade už skôr preskúmaného BK.

146    Polimeri tiež uvádza, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach, je dôkaz, že dotknutá dohoda nemala následky, dôležitý. Ide o jediný prostriedok, ktorým môže Polimeri preukázať neopodstatnenosť obsahu vyhlásení, ktoré nie sú potvrdené inými dôkazmi.

–       O dohodách o rozdelení trhu

147    Na úvod Polimeri uvádza, že z napadnutého rozhodnutia jasne nevyplýva, či sa údajné dohody o rozdelení trhu týkajú iba BSK alebo aj BK. Polimeri v tejto súvislosti zdôrazňuje rozpor, ktorý existuje medzi odôvodneniami č. 124 a 301 napadnutého rozhodnutia.

148    Pokiaľ ide o BK, Polimeri zdôrazňuje, že iba jediné z vyhlásení uvedených v časti týkajúcej sa dohôd o rozdelení trhu (a to vyhlásenie pána W. z Bayeru) sa týka konkrétne tohto výrobku (odôvodnenie č. 129 napadnutého rozhodnutia). So zreteľom na odôvodnenia č. 56 a 57 napadnutého rozhodnutia však Polimeri pochybuje o schopnosti výrobcov rozdeliť si zákazníkov (v tomto prípade výrobcov pneumatík) takej veľkosti, ako sú tí, ktorých uvádza Komisia. Navyše, ako vyplýva z odôvodnenia č. 125 napadnutého rozhodnutia, z dôvodu technických špecifikácií neboli všetci výrobcovia schválení u každého zo zákazníkov. Žiadny dokument nepreukazuje údajné dohody o rozdelení trhu. Polimeri okrem toho uvádza, že dodávky zo strany EniChem SpA výrobcom pneumatík uvedeným Komisiou (60 až 65 % produkcie BK zo strany EniChem SpA) neustále kolísali. To je nezlučiteľné s myšlienkou zachovania status quo, a to každopádne v prípade Polimeri. Navyše EniChem SpA predával zostávajúcu časť svojej produkcie BK (35 až 40 %) iným zákazníkom než výrobcom pneumatík, ktorí nie sú spoločnými zákazníkmi. Polimeri zdôrazňuje, že na rozdiel od toho, čo uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach, netvrdí, že nemal obchodný záujem na uzavretí protisúťažných dohôd.

149    Vyhlásenie pána V. (Shell), zhrnuté v odôvodnení č. 127 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého mu pán L. (EniChem) dal príkaz, aby sa držal mimo trhu s podložkami pre koberce v Spojenom kráľovstve, nie je vierohodné. Polimeri v tejto súvislosti zdôrazňuje vývoj vyhlásení Shell, skutočnosť, že pán L. kategoricky popiera, že mal rozhovor s týmto obsahom, ako aj to, že trh s podložkami pre koberce nie je dotknutý BK.

150    Pokiaľ ide o BSK, Polimeri uvádza, že podľa vyhlásenia pána P. (Bayer), ktorý sa ujal svojej funkcie v roku 1999 (žiadny údaj sa teda netýka predchádzajúcich rokov), zhrnutého v odôvodnení č. 124 napadnutého rozhodnutia, tento pán popiera, že existovali dohody na účel zmrazenia kapacít alebo podielov na trhu a tvrdí, že rozhodnutie nezúčastňovať sa na útočnej hospodárskej súťaži bolo ponechané na úvahu podnikov. Toto svedectvo teda vôbec nie je dôkazom existencie dohody. Potvrdzuje to skutočnosť, že množstvá BSK, ktoré EniChem SpA predával hlavným zákazníkom, sa neustále menili. Tvrdenie Komisie, že stanovisko Polimeri sa opiera o nesprávny preklad vyhlásenia pána P. do taliančiny, treba vyhlásiť za neprípustné. Komisia navyše mala možnosť opraviť tento nesprávny preklad, aby umožnila Polimeri vykonať jeho právo na obhajobu. V každom prípade je dotknuté vyhlásenie nejednoznačné dokonca aj v origináli (v nemčine). Polimeri napáda aj odkazy, ktoré robí Komisia vo svojich písomných podaniach na iné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré majú preukazovať existenciu kartelu týkajúceho sa BSK za obdobie pred rokom 1999.

151    Tvrdenie Dow, zhrnuté v odôvodnení č. 125 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „ubezpečili EniChem [SpA], že nebudú útočiť na jeho postavenie vo vzťahu k Michelinu alebo Bridgestone“, neodkazuje na konkrétne obdobie a je preto v rozpore so zmenami množstiev, ktoré EniChem SpA dodával počas celého relevantného obdobia. Vyhlásenie Bayer, zhrnuté v odôvodnení č. 126 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa na niektorých stretnutiach Dow a EniChem SpA vzájomne obviňovali z krádeže zákazníkov, sa zdá byť najlepším dôkazom vysokej úrovne hospodárskej súťaže na trhu, prinajmenšom vo vzťahoch medzi EniChem SpA a Dow.

–       O výmene citlivých obchodných informácií

152    Pokiaľ ide o BK, Polimeri uvádza odôvodnenia č. 120, 128 a 132 napadnutého rozhodnutia a v podstate sa domnieva, že vyhlásenia, ktoré sú v nich obsiahnuté, nie sú vierohodné (odôvodnenie č. 132 napadnutého rozhodnutia) alebo nie sú podložené dôkaznými prostriedkami (odôvodnenia č. 120 a 128 napadnutého rozhodnutia). Odôvodnenie č. 128 napadnutého rozhodnutia navyše odkazuje na informácie, ktoré sú čiastočne verejné, čo Komisia uznáva v odôvodnení č. 329 napadnutého rozhodnutia. Komisia teda implicitne uznáva aj to, že výhrada týkajúca sa výmeny informácií je neopodstatnená.

153    Pokiaľ ide o BKS, odôvodnenia č. 131 až 133 napadnutého rozhodnutia neuvádzajú žiadne konkrétne obvinenie. Polimeri preto odkazuje na to, čo bolo uvedené v prípade BK.

154    Polimeri dodáva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, v žalobe napadol dokumenty vzťahujúce sa na stretnutia z 20. mája 1996 v Miláne a z 15. a 16. novembra 1999 vo Frankfurte. Dotknuté informácie navyše podľa Polimeri predstavovali takmer výlučne verejne dostupné informácie.

–       O monitorovaní dohôd

155    Komisia v odôvodnení č. 136 napadnutého rozhodnutia uvádza dvojstranné telefonické kontakty, ktoré udržiavali konkurenti medzi stretnutiami. Podľa Polimeri časť napadnutého rozhodnutia, ktorá opisuje údajný mechanizmus monitorovania dohôd kartelu, pozostáva z mimoriadne roztriešteného opisu udalostí. Neexistuje tak žiadny dôkaz, že existovala spoločná vôľa všetkých zúčastnených podnikov uplatňovať medzi sebou mechanizmus kontroly údajných dohôd. Polimeri pripomína aj judikatúru, podľa ktorej treba preukázať buď, že daný podnik vedel o protiprávnom správaní ostatných účastníkov alebo že toto správanie mohol rozumne predvídať a bol pripravený prijať z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Bolloré a i./Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie). Tento dôkaz sa musí zakladať na priamych písomných dôkazoch a nie na prezumpcii viny (rozsudok Ciment, už citovaný v bode 105 vyššie).

156    Pokiaľ ide o BK, Polimeri uvádza odôvodnenia č. 137, 138, 143 a 144 napadnutého rozhodnutia a v podstate sa domnieva, že vyhlásenia, ktoré sú v nich zhrnuté, neobsahujú podrobnosti (obdobie, výrobok, zákazníci) a majú preto nízku dôkaznú hodnotu. Pokiaľ ide konkrétnejšie o vyhlásenie pána F. (Dow), zhrnuté v odôvodnení č. 143 napadnutého rozhodnutia, Polimeri uvádza, že iné vyhlásenie Dow, obsiahnuté v spise, spomína, že v rovnakom období prebiehal medzi podnikmi Dow a EniChem SpA spor týkajúci sa porušenia obchodných tajomstiev, ktorého sa dopustil Karbochem (podnik vo vlastníctve Dow). Tento spor, vyriešený zmierom, vyžadoval opakované kontakty medzi oboma podnikmi. Pokiaľ ide o vyhlásenie pána W. (Dow), zhrnuté v odôvodnení č. 144 napadnutého rozhodnutia, toto vyhlásenie je neočakávane zaradené medzi tvrdenia týkajúce sa stretnutí Európskeho združenia syntetického kaučuku a predovšetkým stretnutia v novembri 2001.

157    Pokiaľ ide o BSK, Polimeri uvádza vyhlásenie pána F. (Bayer), podľa ktorého ho pán L. (EniChem) kontaktoval približne dvakrát v roku nasledujúcom po ich prvom stretnutí vo februári 1999 (odôvodnenie č. 140 napadnutého rozhodnutia). Podľa Polimeri tieto kontakty súviseli s dodávateľskou zmluvou medzi spoločnosťami EniChem SpA a Bayer týkajúcou sa špecifického výrobku, ktorý nepatrí do kategórie BSK v pravom slova zmysle. Polimeri v tejto súvislosti predkladá dokument, ktorý preukazuje predaj uvedeného výrobku spoločnosti Bayer v roku 1999 a odkazuje na vyhlásenie obsiahnuté vo vyšetrovacom spise. Vyhlásenia Bayeru boli úmyselne vytrhnuté z kontextu a citované útržkovito. Navyše pán F. priamo nezodpovedal za činnosť spojenú s BSK. Pán F. okrem toho potvrdil, že dotknuté rozhovory nemohli obsahovať dohody o cenách.

–       O všeobecnom skutkovom rámci, ktorý opísal pán N.

158    Polimeri upriamuje pozornosť Všeobecného súdu na vyhlásenie pána N. (Dow), urobené počas rozhovoru 13. decembra 2005, ktoré nebolo zhrnuté v napadnutom rozhodnutí. Toto vyhlásenie, ktorého celé znenie Polimeri cituje, je zvlášť významné. Preukazuje, že kontakty, ku ktorým dochádzalo mimo stretnutí Európskeho združenia syntetického kaučuku, boli iba nevyhnutnými a prirodzenými stretnutiami hospodárskych subjektov pôsobiacich v odvetví, ktoré diskutovali o rôznych otázkach, vo väčšine prípadov na základe verejne dostupných informácií a bez akejkoľvek vôle zosúlaďovať svoj postup. Je možné, že v tomto kontexte došlo k náhodným situáciám, ktoré možno kvalifikovať ako „hraničné“. Medzi takouto situáciou a kartelom však existuje veľký rozdiel, ktorý Komisia nepreklenula predložením dôkazov na tento účel. Polimeri dodáva, že Komisia úmyselne ignoruje podstatný rozdiel, ktorý existuje medzi zdieľaním verejne dostupných informácií a uzavretím kartelovej dohody o cenách daného výrobku. Polimeri tiež zdôrazňuje, že vyhlásenie pána N. potvrdzuje, že neexistovala spoločná predstava nielen o vývoji cien surovín, ale ani o konečnom cieli sledovanom spoločnosťami.

159    Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. Na úvod sa domnieva, že v prílohách A 23 až A 25 žaloby Polimeri vysvetľuje množstvo výhrad a tvrdení, ktoré sa neobjavujú v texte žaloby. Týmto postupom Polimeri porušuje článok 19 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora a článok 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. V ďalšom sa Komisia v podstate domnieva, že sa nedopustila pochybenia, keď v prípade Polimeri konštatovala, že došlo k porušeniu.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

160    Treba pripomenúť, že pokiaľ ide o dokazovanie porušenia článku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a pripojiť vhodné dôkazy na to, aby dostatočne právne preukázala existenciu skutočností zakladajúcich porušenie. Je tak nevyhnutné, aby Komisia predložila presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie silného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia (pozri judikatúru citovanú v bode 50 vyššie). Rovnako treba pripomenúť, že na to, aby existovala dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES stačí, aby dotknuté podniky vyjadrili svoju spoločnú vôľu správať sa na trhu určitým spôsobom (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 112, a z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78 až 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 86; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T‑7/89, Zb. s. II‑1711, bod 256). Ak však má súd pochybnosť, táto pochybnosť sa musí uplatniť v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konštatujúceho porušenie. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia právne dostatočne preukázala existenciu daného porušenia, ak pochybnosť v tomto ohľade naďalej trvá (rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T‑38/02, Zb. s. II‑4407, bod 215).

 O prípustnosti niektorých tvrdení, ktoré uvádza Polimeri v rámci ôsmeho dôvodu

161    Podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí každá žaloba uvádzať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Podľa ustálenej judikatúry sa na prípustnosť žaloby vyžaduje, aby zo samotného jej textu aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Hoci samotný text žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podopretý a doplnený odkazmi na určité časti listín, ktoré sú k nej pripojené, celkový odkaz na iné písomnosti, aj keď pripojené k žalobe, nemôže zhojiť nedostatok podstatných zložiek právnej argumentácie, ktoré musia byť v zmysle vyššie spomínaných ustanovení uvedené v žalobe (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko, C‑52/90, Zb. s. I‑2187, bod 17, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, Zb. s. II‑3601, bod 94). Navyše nie je úlohou Všeobecného súdu vyhľadávať a identifikovať v prílohách žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže prílohy majú len dôkaznú a podpornú povahu (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T‑84/96, Zb. s. II‑2081, bod 34, a z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T‑231/99, Zb. s. II‑2085, bod 154).

162    Podobné požiadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu žalobného dôvodu uvádza výhrada (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T‑352/94, Zb. s. II‑1989, bod 333).

163    V tomto prípade Polimeri uvádza, že: „kvôli prísne obmedzenú počtu strán, ktorý musí táto žaloba rešpektovať, žalobca uvedie svoje tvrdenia k časti ‘Všeobecný opis kartelu’, kým svoje čiastkové pripomienky k časti ‘Stretnutia kartelu’ ponecháva na prílohu [A] 23, prílohu [A] 24 a prílohu[A] 25 [žaloby].“

164    Polimeri tak v samotnom texte žaloby vysvetľuje výhradu vzťahujúcu sa na časť napadnutého rozhodnutia s názvom „Všeobecný opis kartelu“ (teda časť 4.2 napadnutého rozhodnutia). Výhrada vzťahujúca sa na časť napadnutého rozhodnutia s názvom „Stretnutia kartelu“ (teda jeho časť 4.3) je právne a skutkovo formulovaná iba v prílohách A 23 až A 25 žaloby.

165    Jediné skutočnosti týkajúce sa časti napadnutého rozhodnutia s názvom „Stretnutia kartelu“, ktoré Polimeri uvádza v samotnom texte žaloby, sú tieto:

„Pokiaľ ide o obdobie [plynúce] v rokoch 1996 až 2000 (v prílohe [A] 23 [žaloby]), Polimeri uvádza, že nemožno tvrdiť, že medzi konkurentmi existoval v akejkoľvek forme kartel týkajúci sa cien BSK, ako aj BK. V niekoľkých málo prípadoch, keď priložená dokumentácia spomína stretnutia mimo oficiálnych stretnutí, pričom táto dokumentácia sa z veľmi veľkej časti týka BSK, nič, ale skutočne nič, neumožňuje dospieť k záveru, že obchodná politika podnikov bola akýmkoľvek spôsobom koordinovaná.

Pokiaľ ide o rok 2001, Polimeri v prílohe [A] 24 [žaloby] preukazuje, že ide o rok, ktorý je z protimonopolného hľadiska úplne irelevantný, tak pokiaľ ide o BK, ako aj pokiaľ ide o BSK, takže aj keby mala Komisia konštatovať ako preukázanú existenciu kartelu [pokiaľ ide o] EniChem, čo však nemá, tento treba v každom prípade považovať za ukončený najneskôr v roku 2000.

Napokon v roku 2002 (príloha [A] 25 [žaloby]) sa BK netýka žiadna výhrada, ako to uznáva samotná Komisia. Pokiaľ ide o BSK, nebola preukázaná žiadna nedovolená činnosť[v prípade] Polimeri.“

166    V poznámkach pod čiarou sú uvedené miesta a dátumy dotknutých stretnutí.

167    Okrem toho ôsmy žalobný dôvod, ktorý uvádza Polimeri v žalobe, sa okrem časti nazvanej „Úvod“ skladá z dvoch častí. Tieto dve časti nazvané „k zdrojom dôkazných prostriedkov“ a „k všeobecnému opisu kartelu“ sa vzťahujú na konkrétne časti napadnutého rozhodnutia, ktoré majú rovnaký názov. Ôsmy žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri v žalobe, nikde neobsahuje časť s názvom „k stretnutiam kartelu“.

168    Za týchto okolností výhrada Polimeri proti časti napadnutého rozhodnutia s názvom „Stretnutia kartelu“ (teda jeho časti 4.3), ktorej podstatné skutkové a právne zložky sú zhrnuté iba v prílohách A 23 až A 25 žaloby, nespĺňa požiadavky stanovené v článku 21 Štatútu Súdneho dvora a v článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku.

169    Polimeri nemôže zhojiť tento nedostatok tým, že v štádiu repliky uvedie určité skutkové alebo právne údaje týkajúce sa „Stretnutí kartelu“ a odkáže na prílohy A 23 až A 25 žaloby alebo tým, že predloží nové prílohy k replike. Pri skúmaní súladu žaloby s požiadavkami stanovenými v článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku je totiž obsah repliky podľa očakávania irelevantný. Prípustnosti žalobných dôvodov a tvrdení uvádzaných v replike na zopakovanie žalobných dôvodov obsiahnutých v žalobe, tak ako ju uznáva judikatúra (rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, T‑106/95, Zb. s. II‑229, bod 125, a z 28. januára 1999, BAI/Komisia, T‑14/96, Zb. s. II‑139, bod 66), sa predovšetkým nemožno dovolávať s cieľom zhojiť nesplnenie požiadaviek článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku, ku ktorému došlo v čase podania žaloby, pretože by to toto ustanovenie zbavovalo akéhokoľvek významu (uznesenie Súdu prvého stupňa z 19. mája 2008, TF1/Komisia, T‑144/04, Zb. s. II‑761, bod 30; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. marca 1993, Blackman/Parlament, T‑33/89 a T‑74/89, Zb. s. II‑249, bod 65, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T‑85/92, Zb. s. II‑523, bod 25).

170    Vzhľadom na tieto skutočnosti je výhrada Polimeri v rozsahu, v akom sa týka časti 4.3 napadnutého rozhodnutia s názvom „Stretnutia kartelu“, neprípustná (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa Mo och Domsjö/Komisia, už citovaný v bode 162 vyššie, bod 334; z 27. septembra 2006, Roquette Frères/Komisia, T‑322/01, Zb. s. II‑3137, bod 210, a z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, T‑340/03, Zb. s. II‑107, bod 168).

 O prvej časti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa zdrojov dôkazných prostriedkov

171    Po prvé, pokiaľ ide o vyhlásenia urobené podnikmi, ktoré požiadali o oslobodenie od pokuty alebo o zníženie pokuty, tvrdenia Polimeri sú, ako to zdôrazňuje Komisia, uplatnené všeobecne, pričom Polimeri neposkytuje dostatočne presné údaje. Tieto tvrdenia preto nemôžu spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia v tomto ohľade. Ak majú tvrdenia Polimeri spochybniť dôkaznú hodnotu vyhlásení podnikov urobených v rámci oznámenia o spolupráci, je potrebné ich zamietnuť z rovnakých dôvodov ako boli vysvetlené v rámci prvého žalobného dôvodu (pozri bod 58 vyššie).

172    Po druhé, pokiaľ ide o rukou písané poznámky pána N. (Dow), treba najprv uviesť, že Polimeri v časti žaloby týkajúcej sa „zdrojov dôkazných prostriedkov“ spochybňuje iba poznámky vzťahujúce sa na nedovolené stretnutie, ktoré sa konalo 15. a 16. novembra 1999 vo Frankfurte (odôvodnenie č. 201 napadnutého rozhodnutia). Polimeri nespochybňuje rukou písané poznámky pána N. vzťahujúce sa na nedovolené stretnutie, ktoré sa konalo 25. a 26. februára 1997 vo Viedni (Rakúsko) (odôvodnenie č. 173 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Polimeri nespochybňuje v tejto časti žaloby ani rukou písané poznámky pána N. vzťahujúce sa na nedovolené stretnutie, ktoré sa konalo 20. a 21. mája 1996 v Miláne (odôvodnenie č. 163 napadnutého rozhodnutia). Skutočnosť, že Polimeri mohol spochybniť dôkaznú hodnotu týchto posledne uvedených poznámok na iných miestach žaloby, a predovšetkým v rámci trinásteho žalobného dôvodu, nemôže zmeniť tento záver. V každom prípade však platí, že z dôvodov, ktoré budú vysvetlené v rámci trinásteho žalobného dôvodu, Polimeri nepredložil dôkazy spôsobilé spochybniť dôkaznú hodnotu týchto poznámok. Aj keby teda mohla existovať pochybnosť o dôkaznej hodnote rukou písaných poznámok pána N. vzťahujúcich sa na nedovolené stretnutie, ktoré sa konalo 15. a 16. novembra 1999 vo Frankfurte, alebo keby napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti trpelo nedostatkom odôvodnenia, ako to tvrdí Polimeri, nemohlo by to uškodiť dôkaznej hodnote ostatných skôr uvedených rukou písaných poznámok.

173    Ôsmy žalobný dôvod Polimeri patrí k žalobným dôvodom týkajúcim sa merita napadnutého rozhodnutia a nie k žalobným dôvodom týkajúcim sa zrušenia alebo zníženia pokuty. Cieľom ôsmeho žalobného dôvodu Polimeri teda je, aby Všeobecný súd určil, že Polimeri sa nedopustil porušenia. Aj keby mal však Všeobecný súd neprihliadať k dôkaznej hodnote rukou písaných poznámok pána N. vzťahujúcich sa na nedovolené stretnutie, ktoré sa konalo 15. a 16. novembra 1999 vo Frankfurte, alebo sa domnievať, že Polimeri sa na tomto stretnutí nezúčastnil, nemalo by to za následok zistenie, že tento podnik sa nedopustil porušenia. Zistenie porušenia totiž spočíva na iných dôkazných prostriedkoch, najmä na vyhláseniach podnikov, ktoré potvrdzujú iné vyhlásenia rovnakej povahy, na rukou písaných poznámkach z iných nedovolených stretnutí a na písomných dôkazoch zhromaždených počas vyšetrovania Komisie. Okrem toho v prípade dohôd uzavretých počas stretnutí konkurenčných podnikov dôjde k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže vtedy, ak stretnutia majú protisúťažný cieľ, a tak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednosť za porušenie vyvodená voči danému podniku platne vtedy, ak sa zúčastnil takýchto stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, že následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach. Väčšia alebo menšia miera účasti podniku na stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale na jej rozsah, a teda na výšku sankcie (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 145).

174    Z toho vyplýva, že tvrdenia týkajúce sa zdrojov dôkazných prostriedkov, ktoré uvádza Polimeri, treba zamietnuť.

 O druhej časti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa všeobecného opisu kartelu

175    Pokiaľ ide o výhradu, ktorú Polimeri vzniesol proti tvrdeniu pána W. (Bayer), zhrnutému v odôvodnení č. 112 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého páni L. (EniChem) a W. žiadali od pána N. (Dow), aby si už nerobil poznámky z oficiálnych rozhovorov, treba sa na úvod domnievať, že aj keby bolo možné výhrade Polimeri vyhovieť a tvrdenie pána W. nezohľadniť, táto okolnosť by nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nespochybnila by totiž ostatné vyhlásenia spoločnosti Bayer, keďže tieto sú potvrdené spoločnosťami Dow alebo Shell alebo podložené písomnými dôkazmi. Okrem toho vyššie uvedené vyhlásenie pána W. umožnilo Komisii vysvetliť, prečo nebolo podľa jej názoru možné nájsť rukou písané poznámky týkajúce sa nedovolených stretnutí v rokoch 2000 a 2001 (odôvodnenie č. 113 napadnutého rozhodnutia). Toto vysvetlenie nemá vplyv na meritum napadnutého rozhodnutia. Komisia používa vyhlásenie pána W. aj v odôvodnení č. 152 napadnutého rozhodnutia, keď opisuje úlohu každého dotknutého podniku v karteli. Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že Komisia zohľadnila túto okolnosť pri posúdení závažnosti porušenia vo vzťahu k Polimeri. V každom prípade platí, že hoci pochybenie Komisie v tejto súvislosti mohlo mať vplyv na výšku pokuty Polimeri, nemôže mať vplyv na zistenie porušenia.

176    Rovnako na úvod treba uviesť, že tvrdenia Polimeri budú posúdené zvlášť pre BK a BSK, hoci Polimeri nebol schopný preukázať, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď prejednávané porušenie posúdila ako jediné porušenie (pozri v tejto súvislosti štvrtý žalobný dôvod vyššie).

–       O cenových dohodách

177    Pokiaľ ide o BK a o to, že vyhlásenia pána W. (Bayer), zhrnuté v odôvodneniach č. 105 a 106 napadnutého rozhodnutia, sú nejasné, treba pripomenúť, že Komisia je v praxi často povinná dokazovať existenciu porušenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, a to z toho dôvodu, že od doby vzniku skutočností zakladajúcich porušenie mohlo uplynúť niekoľko rokov a že niektoré podniky, ktoré boli predmetom vyšetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali. V tomto kontexte by bolo veľmi jednoduché pre podnik, ktorý sa dopustil porušenia, uniknúť potrestaniu, ak by mohol zakladať svoje tvrdenia na nejasnosti informácií o fungovaní protiprávnej dohody, za okolností, v ktorých existencia dohody a jej protisúťažný cieľ boli dostatočne preukázané. Podniky sa môžu za týchto okolností riadne obhajovať, ak majú možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazným prostriedkom, ktoré predložila Komisia v ich neprospech (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, bod 203). Tvrdenia Polimeri preto nemôžu spochybniť vyhlásenia pána W. zhrnuté v odôvodneniach č. 105 a 106 napadnutého rozhodnutia, ktoré sú okrem toho potvrdené vyhláseniami spoločností Dow a Shell a písomnými dôkazmi.

178    Vyhlásenie pána W., zhrnuté v odôvodnení č. 103 napadnutého rozhodnutia, Komisia uvádza, aby preukázala chronológiu vzťahov medzi dotknutými podnikmi. Dotknuté vyhlásenie sa predovšetkým týka roka 1995, teda obdobia, v ktorom Komisia nekonštatovala porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Tvrdenia Polimeri sú preto neúčinné na účely zistenia, že k porušeniu v tomto prípade nedošlo.

179    Pokiaľ ide o BSK a o to, že pán de J. (Shell) vždy popieral, že sa zúčastnil na dotknutých dohodách, stačí uviesť, že Shell výslovne uznáva, že sa zúčastňoval na cenových dohodách medzi 30. augustom 1995 a 31. májom 1999 (odôvodnenie č. 119 napadnutého rozhodnutia). Na rozdiel od toho, čo zdá sa naznačuje Polimeri, bolo toto vyhlásenie urobené v mene Shell a nie v mene pána V. ako zamestnanca. Odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú však vierohodnejšie než odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohľadu na jeho skúsenosti alebo názor (rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T‑23/99, Zb. s. II‑1705, bod 45, a JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, bod 205). Pokiaľ ide o to, že vyhlásenia podnikov majú dôkaznú hodnotu iba vo vzťahu k spoločnosti, ktorá ich urobila, stačí zdôrazniť, že vyhlásenia Shell sú potvrdené nielen vyhláseniami spoločností Bayer a Dow, ale aj písomnými dôkazmi, ktoré predložila Komisia.

180    Pokiaľ ide o to, že vyhlásenie Bayeru, zhrnuté v odôvodneniach č. 110 a 114 napadnutého rozhodnutia, je v rozpore so stanoviskom, ktoré vyjadrili niektorí jeho zamestnanci, treba uviesť, že vyhlásenie Bayer uznáva existenciu dohôd o cenách BSK v období medzi septembrom 1996 a rokom 1999. Ako však bolo pripomenuté v predchádzajúcom bode, odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú vierohodnejšie než odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohľadu na jeho skúsenosti alebo názor. Vyhlásenia zamestnancov Bayeru preto nemôžu mať väčšiu dôkaznú hodnotu ako vyhlásenie tejto spoločnosti. Navyše vyhlásenie Bayeru je potvrdené vyhláseniami spoločností Dow a Shell a viacerými písomnými dôkazmi.

181    Napokon, pokiaľ ide o cenové analýzy, na ktoré poukazuje Polimeri tak v prípade BK, ako aj BSK, dôkaz koncentrácie medzi podnikmi nevyplýva z púheho zistenia paralelného správania na trhu, ale z dokumentov, z ktorých je zrejmé, že dotknuté postupy boli výsledkom koncentrácie. Za týchto okolností vysvetlenie uplatňovaných cien, ktoré poskytol Polimeri, nemôže spochybniť zistenie existencie kartelu medzi dotknutými podnikmi, ktoré urobila Komisia.

182    Z týchto dôvodov tvrdenia Polimeri nemôžu spochybniť záver Komisie týkajúci sa dohôd o cene.

–       O dohodách o rozdelení trhu

183    Pokiaľ ide o BK, treba po prvé zdôrazniť, že Polimeri uvádza, že iba vyhlásenie Bayeru zhrnuté v odôvodnení č. 129 napadnutého rozhodnutia sa týka dohôd o rozdelení trhu. Predpoklad Polimeri je však nesprávny. Záver Komisie sa totiž opiera aj o vyhlásenie Dow zhrnuté v odôvodnení č. 125 napadnutého rozhodnutia, ktoré „sa vzťahuje na BK a zároveň na BSK“. V tomto vyhlásení Dow najmä spresňuje, že dvojstranné rozhovory medzi výrobcami sa týkali zvlášť zákazníkov. Dow predovšetkým uvádza, že výrobcovia ubezpečili EniChem SpA, že nebudú útočiť na jeho postavenie vo vzťahu k Michelinu alebo Bridgestone. Okrem toho vyhlásenie Shell, zhrnuté v odôvodnení č. 127 napadnutého rozhodnutia, pripomína rozhovor medzi pánmi W. (Bayer) a V. (Shell) týkajúci sa predaja BK kupujúcemu „BP“. Skutočnosť, že pán L. (EniChem) popiera, že sa zúčastnil tohto rozhovoru alebo že trh kobercov nie je dotknutý BK, nemôže spochybniť toto vyhlásenie, prinajmenšom pokiaľ ide o dvojstranný kontakt medzi spoločnosťami Bayer a Shell. Okrem toho vyhlásenie Bayeru, zhrnuté v odôvodnení č. 129 napadnutého rozhodnutia, ktoré Polimeri formálne nenapáda, je v prípade dohôd o rozdelení trhu s BK medzi konkurentmi jasné. Bayer v ňom totiž uvádza, že „aj v prípade BK“ bolo dohodnuté nepreberať zákazníkov od iných konkurentov. Z toho vyplýva, že rozdelenie trhu s BK potvrdzujú vyhlásenia pochádzajúce od troch dotknutých podnikov, a to Bayer, Dow a Shell. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vyhlásenia urobené v mene podnikov majú nezanedbateľnú dôkaznú hodnotu, keďže prinášajú značné právne a ekonomické riziká. Táto dôkazná hodnota je zvlášť vysoká vtedy, keď tak, ako v tomto prípade, vyhlásenia podnikov potvrdzujú iné vyhlásenia rovnakej povahy.

184    Po druhé, hoci sa niektoré vyhlásenia podnikov netýkajú konkrétne BK, spomínajú podiely na trhu. Platí to v prípade vyhlásenia Shell v odôvodneniach č. 120 a 128 napadnutého rozhodnutia, ako aj vyhlásenia Bayeru v odôvodnení č. 126 napadnutého rozhodnutia.

185    Po tretie, pokiaľ ide o to, že rozdelenie trhu s BK je nepravdepodobné so zreteľom na obchodnú silu zákazníkov alebo kolísanie predajov EniChem SpA, treba pripomenúť, že v prípade dohôd uzavretých počas stretnutí konkurenčných podnikov, dôjde k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže vtedy, ak tieto stretnutia majú protisúťažný cieľ, a tak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednosť z porušenia vyvodená voči danému podniku platne vtedy, ak sa zúčastnil takýchto stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, že následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach. Väčšia alebo menšia miera účasti podniku na stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale na jej rozsah, a teda na výšku sankcie (pozri judikatúru citovanú v bode 173 vyššie).

186    Pokiaľ ide o BSK a o vyhlásenie Bayeru zhrnuté v odôvodnení č. 124 napadnutého rozhodnutia, tvrdenia Polimeri sa v skutočnosti opierajú o chybu, ku ktorej došlo pri preklade vyhlásenia pána P. urobeného v nemčine do taliančiny. Akokoľvek poľutovaniahodná je však táto chyba v preklade, nemôže spochybniť vyhlásenie pána P., ani jeho dôkaznú hodnotu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že originálna verzia vyhlásenia pána P. je prevzatá do poznámky pod čiarou napadnutého rozhodnutia, a to vo všetkých jeho jazykových verziách. Okrem toho táto chyba v preklade nemohla porušiť právo Polimeri na obhajobu na Všeobecnom súde, keďže Polimeri bol schopný vysvetliť svoje tvrdenia v tejto súvislosti v replike. Napokon, aj keby sa nemalo prihliadať na preklad, ktorý Komisia predložila na Všeobecnom súde, ako to tvrdí Polimeri, nebola by tým dotknutá originálna verzia vyhlásenia pána P. uvedená v napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo oznámené Polimeri. Všeobecný súd je teda oprávnený odkázať na túto verziu pri posúdení zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Z originálnej verzie vyhlásenia pána P. však vyplýva, že hoci tento pán uvádza, že nebola uzavretá žiadna dohoda, ktorej cieľom bolo zmrazenie podielov na trhu alebo výrobných kapacít, napriek tomu sa dohodlo, že žiadny zo zúčastnených podnikov nechce poškodiť ostatných a že uprednostňujú nepodieľať sa na útočnej hospodárskej súťaži vo vzťahu k hlavným zákazníkom ostatných účastníkov. V dôsledku toho treba z toho vyvodiť, že dotknuté podniky sa riadili logikou neútočenia vo vzťahu k zákazníkom.

187    Vyhlásenie Dow, zhrnuté v odôvodnení č. 125 napadnutého rozhodnutia, potvrdzuje vyhlásenie Bayeru, podľa ktorého sa dotknuté podniky riadili logikou neútočenia. Skutočnosť, že Polimeri popiera zvlášť tvrdenie, že výrobcovia ubezpečili EniChem SpA o tom, že nebudú útočiť na jeho postavenie vo vzťahu k Michelinu a Bridgestone, predovšetkým z dôvodu, že predaje EniChem SpA kolísali, nemá vplyv na zistenie, že vyhlásenie Dow potvrdzuje vyhlásenie Bayeru. Navyše v prípade dohôd uzavretých počas stretnutí konkurenčných podnikov dôjde k porušeniu článku 81 ES vtedy, ak stretnutia majú protisúťažný cieľ, a tak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednosť z porušenia vyvodená voči danému podniku platne vtedy, ak sa zúčastnil takýchto stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, že následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach. Väčšia alebo menšia miera účasti podniku na stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale na jej rozsah, a teda na výšku sankcie (pozri judikatúru citovanú v bode 173 vyššie).

188    Napokon, pokiaľ ide o vyhlásenie Bayeru zhrnuté v odôvodnení č. 126 napadnutého rozhodnutia, skutočnosť, že dotknuté podniky (v tomto prípade Dow a EniChem SpA) sa na spoločných stretnutiach s ostatnými podnikmi navzájom obviňovali z toho, že si prebrali zákazníkov alebo podiely na trhu, je nepriamym dôkazom toho, že podniky sa riadili logikou neútočenia, a nie naopak.

189    Logiku neútočenia zavedenú dotknutými podnikmi potvrdzujú aj vyhlásenia Shell, zhrnuté v odôvodneniach č. 120 a 128 napadnutého rozhodnutia, a vyhlásenie Bayeru, zhrnuté v odôvodnení č. 129 napadnutého rozhodnutia. Navyše, niektoré písomné dôkazy preukazujú prinajmenšom to, že dochádzalo k výmenám informácií o zákazníkoch dotknutých podnikov. Vyplýva to najmä z rukou písaných poznámok pána N. (Bayer) urobených počas nedovoleného stretnutia 20. a 21. mája 1996 v Miláne.

190    Z týchto dôvodov nemôžu tvrdenia Polimeri spochybniť záver Komisie týkajúci sa dohôd o rozdelení trhu.

–       O výmene citlivých obchodných informácií

191    V tejto súvislosti stačí uviesť, že vzhľadom na závery týkajúce sa cenových dohôd, ako aj o rozdelení trhu, si dotknuté podniky nevyhnutne vymieňali citlivé obchodné informácie, a to prinajmenšom údaje o cenách alebo o zákazníkoch.

192    Z týchto dôvodov nemôžu tvrdenia Polimeri spochybniť záver Komisie týkajúci sa výmeny citlivých obchodných informácií.

–       O monitorovaní dohôd

193    Na úvod treba uviesť, ako to správne zdôrazňuje Komisia, že Polimeri má výhrady voči určitým odôvodneniam napadnutého rozhodnutia týkajúcim sa monitorovania dohôd v rozsahu, v akom sa vzťahujú konkrétne na EniChem SpA. Polimeri nespochybňuje odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú iných podnikov. Podnik však môže byť zodpovedný za celkový kartel aj vtedy, keď sa preukáže, že sa priamo zúčastnil iba jednej alebo viacerých jeho podstatných zložiek, ak vedel alebo musel vedieť, že zosúladený postup, na ktorom sa zúčastnil, predovšetkým prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných počas niekoľkých rokov, bol súčasťou celkového plánu určeného na narušenie normálneho fungovania hospodárskej súťaže a ak sa tento plán vzťahoval na všetky podstatné zložky kartelu (rozsudky PVC II, už citovaný v bode 52 vyššie, bod 773, a JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, bod 370). Podobne aj skutočnosť, že rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy pri sledovaní spoločného cieľa, nevylučuje zhodnosť protisúťažného cieľa a teda porušenia pod podmienkou, že každý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spoločného cieľa (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 46 vyššie, bod 370). Keďže už bol vyslovený záver, že Polimeri sa zúčastnil na dohodách o cenách a o rozdelení trhu, tvrdenia Polimeri týkajúce sa jeho osobnej účasti na monitorovaní dohôd nemôžu spochybniť zistenie, že sa dopustil porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

194    Pokiaľ ide o BK a o vyhlásenia spoločností Bayer a Dow zhrnuté v odôvodneniach č. 137, 138 a 143 napadnutého rozhodnutia, treba sa v každom prípade domnievať, že hoci udalosti, ktoré sú v nich opísané, nie sú presne datované, sú dostatočne podrobné (mená podnikov, ba dokonca dotknutých zamestnancov alebo ich postavenie, mená zákazníkov alebo výrobku, rozpätie dátumov). Nič neumožňuje spochybniť ich dôkaznú hodnotu tak, ako to všeobecne robí Polimeri. Pokiaľ ide konkrétnejšie o vyhlásenie Dow zhrnuté v odôvodnení č. 143 napadnutého rozhodnutia, hoci sa v ňom spomína meno Karbochem (podnik, ktorého vlastníkom bol v rozhodnom čase Dow), toto vyhlásenie sa nezaoberalo sporom, ktorý Polimeri spomína vo svojich písomných podaniach. Naopak, vyhlásenie Dow výslovne uvádza dvojstranné kontakty, ktorých cieľom bolo zvýšenie cien, za ktoré Karbochem predával spoločnosti Pirelli. Pokiaľ ide o vyhlásenie pána W. (Dow), zhrnuté v odôvodnení č. 144 napadnutého rozhodnutia, pre podnik, ktorý sa dopustil porušenia, by bolo príliš jednoduché uniknúť potrestaniu, ak by mohol zakladať svoje tvrdenia na nejasnosti informácií o fungovaní protiprávnej dohody, hoci existencia dohody a jej protisúťažný cieľ boli dostatočne preukázané. Uvedené vyhlásenie v každom prípade nadväzuje na vyhlásenie pána F. (Dow), zhrnuté v odôvodnení č. 143 napadnutého rozhodnutia, ktoré je samo osebe podrobné. Vyhlásenie zhrnuté v odôvodnení č. 144 napadnutého rozhodnutia má za cieľ preukázať, že EniChem SpA kontaktoval ďalšieho zamestnanca Dow z rovnakých dôvodov (teda skutočných predajných cien). Aj keby sa navyše bolo treba domnievať, že sa tento rozhovor nekonal, nezbavovalo by to dôkaznej hodnoty iné dôkazy obsiahnuté v časti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa monitorovania dohôd, ktoré Polimeri z väčšej časti nespochybňuje.

195    Pokiaľ ide o BSK, Polimeri spochybňuje iba vyhlásenie Bayeru zhrnuté v odôvodnení č. 140 napadnutého rozhodnutia. Podľa Polimeri súviseli dotknuté kontakty so zmluvou o dodávke výrobku, ktorý nepatrí do kategórie BSK. Vyhlásenie Bayeru však špeciálne uvádza rozhovory o BSK (trh, ceny surovín, atď.). Okolnosť, ktorú uvádza Polimeri, nemôže preto odôvodňovať dvojstranné kontakty uvedené v odôvodnení č. 140 napadnutého rozhodnutia.

196    Z týchto dôvodov nemôžu tvrdenia Polimeri spochybniť záver Komisie týkajúci sa monitorovania dohôd.

–       O skutkovom rámci, ktorá opísal pán N.

197    Vzhľadom na skôr uvedené skutočnosti sa treba domnievať, že kontakty medzi dotknutými podnikmi mimo stretnutí Európskeho združenia syntetického kaučuku boli všetko, len nie „nevyhnutné a prirodzené“, ako to tvrdí Polimeri.

198    Z vyhlásení Dow (zamestnávateľa pána N.) navyše jasne vyplýva, že táto spoločnosť výslovne uznáva, že sa zúčastnila na uzavretí dohôd odporujúcich pravidlám hospodárskej súťaže. Vyhlásenie pána N., ktoré uvádza Polimeri vo svojich písomných podaniach, nemôže mať preto väčšiu dôkaznú hodnotu ako vyhlásenie spoločnosti, ktorá ho zamestnáva. Odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú totiž vierohodnejšie než odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohľadu na jeho skúsenosti alebo názor (pozri judikatúru citovanú v bode 179 vyššie).

199    Z týchto dôvodov nemôžu tvrdenia Polimeri spochybniť v tomto prípade zistenie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

200    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť ôsmy žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

6.     O deviatom dôvode založenom na nepodloženom zistení účasti Polimeri na údajnom karteli

a)     Tvrdenia účastníkov konania

201    Po prvé, Polimeri zdôrazňuje, že odôvodnenie č. 152 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že rozhovory vo vnútri kartelu začali pod tlakom EniChem SpA, samo odkazuje na odôvodnenie č. 103 napadnutého rozhodnutia. Polimeri však uvádza, že toto odôvodnenie sa odvoláva na obdobie – rok 1995 – na ktoré sa nevzťahuje obvinenie. Rovnaká poznámka platí aj pre zistenia Komisie týkajúce sa BSK a odkaz na odôvodnenie č. 108 napadnutého rozhodnutia, keďže toto odôvodnenie sa týka stretnutia, ktoré sa konalo v auguste 1995. Kartel by napokon ani nemal zmysel, keďže v tomto období ceny naďalej spontánne narastali.

202    Po druhé, pokiaľ ide o konštatovanie Komisie, že Bayer a Dow sa domnievajú, že EniChem SpA zohrával v karteli prvoradú úlohu, bolo by nereálne očakávať, že títo dvaja lídri na trhu (jeden na trhu s BK, druhý na trhu s BSK) uznajú, že boli sami iniciátormi kartelu. Odôvodnenie č. 150 napadnutého rozhodnutia je navyše zaujímavé v tom zmysle, že Dow označuje Bayer za jednu z dvoch spoločností, ktoré viedli rozhovory o cenách za BK, zatiaľ čo Bayer odmieta v tejto súvislosti akúkoľvek zodpovednosť.

203    Po tretie, Polimeri uvádza, že sa už vyjadril k neskoršiemu svedectvu Shell, iba následne potvrdenému nejasnými spomienkami pána W. (Bayer), ktorý opísal stretnutie s pánom L. (EniChem) 19. a 20. februára 1998, a odkazuje na prílohu žaloby.

204    Po štvrté, tvrdenie, že pán L. (EniChem) telefonoval „zaradom všetkým“, aby koordinoval činnosti kartelu, pochádza z prvého oznámenia o výhradách. Druhé oznámenie o výhradách a napadnuté rozhodnutie však uvádzajú opak. Polimeri tiež zdôrazňuje, že Komisia spomína, že pán L. zakročil, aby presvedčil pána N. (Dow), aby si prestal robiť poznámky počas stretnutí kartelu, ale v odôvodnení č. 150 napadnutého rozhodnutia už neuvádza, že pán W. (Bayer) urobil to isté. V každom prípade je toto tvrdenie nepodložené.

205    Napokon, skutočnosť uvádzaná Komisiou, že EniChem bol v rokoch 1998, 2000 a 2001 najväčším dodávateľom BK a BSK spolu, nie je presná. EniChem bol lídrom na trhu s BSK iba v roku 1998. Na trhu s BK bol stále lídrom Bayer. Dow bol lídrom na trhu s BSK prinajmenšom od roku 2000 (teda od okamihu, keď kúpil podiel Shell).

206    Záverom Polimeri tvrdí, že skutočnosti uvádzané v odôvodnení č. 152 napadnutého rozhodnutia na preukázanie významnej úlohy EniChem SpA v údajnom karteli sú nepodložené.

207    Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. Poznamenáva, že nebola povinná preukázať, že EniChem SpA/Polimeri zohrával v dotknutom karteli významnú úlohu, ale iba to, že tento podnik sa na ňom zúčastňoval. Z analýzy výhrad vzťahujúcich sa na údajné pochybenia pri hodnotení dôkazných prostriedkov týkajúcich sa existencie kartelu (pozri ôsmy žalobný dôvod vyššie) jasne vyplýva, že Polimeri nepreukázal neopodstatnenosť množstva dôkazných prostriedkov potvrdzujúcich existenciu jediného a pokračujúceho porušenia článku 81 ES a účasť EniChem SpA/Polimeri na tomto porušení.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

208    Prostredníctvom svojho deviateho žalobného dôvodu Polimeri tvrdí, že skutočnosti uvádzané v odôvodnení č. 152 napadnutého rozhodnutia na preukázanie významnej úlohy EniChem SpA v údajnom karteli sú nepodložené.

209    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Polimeri uviedol deviaty žalobný dôvod v rámci žalobných dôvodov vzťahujúcich sa na meritum napadnutého rozhodnutia a nie v rámci žalobných dôvodov vzťahujúcich sa na zrušenie alebo zníženie pokuty.

210    Z dôvodov vysvetlených v rámci ôsmeho žalobného dôvodu však Komisia správne skonštatovala účasť EniChem SpA na dotknutom porušení. Aj keby sa teda Komisia dopustila pochybenia, pokiaľ ide o údajne významnú úlohu EniChem SpA v karteli, tvrdenia uvádzané v rámci deviateho žalobného dôvodu nemôžu spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o zistenie porušenia zo strany Polimeri.

211    Treba však poznamenať, že Polimeri na pojednávaní uviedol, že deviaty žalobný dôvod sa týka aj výšky pokuty. V tejto súvislosti sa treba domnievať, že vzhľadom na výrazy použité v písomných podaniach podaných na Všeobecný súd, predovšetkým výrazy použité v žalobe, predstavuje tvrdenie, ktoré Polimeri uviedol na pojednávaní, nový žalobný dôvod, ktorý treba z tohto dôvodu vyhlásiť za neprípustný. V každom prípade z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že Komisia zohľadnila údajne významnú úlohu EniChem SpA v karteli na účely určenia výšky pokuty uloženej Polimeri.

212    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť deviaty žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

C –  O dôvodoch týkajúcich sa stanovenia výšky pokuty

1.     O desiatom dôvode založenom na nepodloženom posúdení závažnosti porušenia

a)     Tvrdenia účastníkov konania

213    Po prvé, analýza, ktorá bola urobená v rámci žalobných dôvodov vzťahujúcich sa na meritum napadnutého rozhodnutia, podľa Polimeri preukazuje, že vytýkané správanie nemožno kvalifikovať ako samo osebe veľmi závažné, pretože danú situáciu nemožno označiť výrazom „kartel“. Aj keby mal Všeobecný súd v celom rozsahu potvrdiť napadnuté rozhodnutie, musí napriek tomu zohľadniť skutočnosť, že z dvoch výrobkov, vo vzťahu ku ktorým bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, prinajmenšom jeden – BK – nebol nikdy predmetom žiadnej formy zosúladeného postupu.

214    Po druhé, Komisia mala zohľadniť konkrétny dopad údajného kartelu na trh, keďže tento bolo možné merať. Ako však vyplýva z odôvodnenia č. 462 napadnutého rozhodnutia, Komisia takúto analýzu neurobila. Obmedzila sa na tvrdenie, že dotknuté porušenie bolo pojmovo veľmi závažné (odôvodnenie č. 464 napadnutého rozhodnutia). Polimeri napáda tento prístup a odkazuje najmä na rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia (T‑279/02, Zb. s. II‑897, body 223, 243 až 254). Polimeri sa predovšetkým domnieva, že ak je preukázané, že kartel nemal žiadny následok, musí Komisia stanoviť výšku pokuty na nižšej úrovni než by stanovila bez tohto zistenia. Polimeri predovšetkým zdôrazňuje, že ak skutočný následok na trh predstavuje faktor, ktorý treba posúdiť na účely prípadného zvýšenia pokuty, potom neexistencia škodlivých následkov na dotknuté odvetvia môže odôvodňovať iba zníženie sankcie. Neexistencia analýzy následkov údajného kartelu nezdôrazňuje objektívnu nemožnosť posúdenia, ale neschopnosť Komisie urobiť takúto analýzu alebo nešikovný pokus z jej strany zatajiť údaj, ktorý má zásadný význam ako dôkaz a tiež pri vyčíslení pokuty. Skutočnosť, že Komisia uviedla v prvom oznámení o výhradách cenovú analýzu, a neskôr ju vypustila, potvrdzuje tento záver.

215    Po tretie, Polimeri poznamenáva, že štúdie, ktoré uskutočnil, a to bez veľkých ťažkostí aj napriek neexistencii skutočných údajov (teda iba na základe údajov o cenách, ktoré účastníci konania predložili Komisii), preukazujú, že údajné porušenie nemalo žiaden následok na vývoj cien. Tieto ceny sa zvyšovali iba v súvislosti s nárastom cien surovín. Navyše aj v prípade, že sporadické dohody o rozdelení trhu skutočne existovali, čo je sporné, tieto dohody nemali žiaden vplyv na zákazníkov, pretože títo naďalej nakupovali od koho chceli a kedy chceli. Polimeri odkazuje aj na rozhodnutie Komisie 1999/210/ES zo 14. októbra 1998, týkajúce sa konania o uplatnení článku 81 [ES] (Vec IV/F-3/33708 – British Sugar plc, vec IV/F-3/33709 – Tate & Lyle plc, vec IV/F-3/33710 – Napier Brown & Company Ltd, vec IV/F-3/33711 – James Budgett Sugars Ltd) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1999, L 76, s. 1), v ktorom Komisia vylúčila existenciu veľmi závažného porušenia z dôvodu, že neboli preukázané následky porušenia.

216    Po štvrté, Polimeri pripomína svoje stanovisko, podľa ktorého Komisia znížila celkovú hodnotu trhu, aby presvedčila o tom, že kartel sa vzťahoval na viac ako 80 % predajov BK a BSK. Tento záver nie je dôvodný. Navyše Polimeri preukázal, že údajný kartel nikdy nezahŕňal viac než tretinu trhu s BK/prírodným kaučukom, ani viac než polovicu trhu s BSK/prírodným kaučukom. Polimeri napokon odkazuje na rozsudok Degussa/Komisia, už citovaný v bode 214 vyššie, v ktorom Súd prvého stupňa znížil pokutu o 15 % pretože „podľa zistení samotnej Komisie trhový podiel členov kartelu od vstupu spoločnosti Monsanto na trh postupne klesal, aby ku koncu porušenia dosiahol 60 %“.

217    Po piate, Polimeri uvádza, že posúdenie závažnosti porušenia malo byť urobené zvlášť pre oba relevantné trhy. Aj keď sú však tieto dva trhy posudzované spoločne, je ich význam malý. Všeobecný súd v tejto súvislosti uviedol, že úprava východiskovej sumy pokuty v závislosti od veľkosti trhu je primeraným a logickým postupom (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T‑15/02, Zb. s. II‑497). Okrem toho pokuta Polimeri dosahuje takmer polovicu hodnoty trhu za rok 2001 (odôvodnenie č. 467 napadnutého rozhodnutia). Tento prístup je nezmyselný a v rozpore so zásadou proporcionality. Polimeri dodáva, pričom táto poznámka platí aj pre zvýšenie pokuty z dôvodu opakovaného porušovania, že Komisia nemôže vyvodzovať svoje tvrdenie z toho, že v žalobe nepoprel účasť Eni v karteli. Popretie tejto skutočnosti totiž neprináleží totiž Polimeri, ale samotnej Eni.

218    Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. V podstate sa domnieva, že sa nedopustila pochybenia pri posúdení závažnosti porušenia.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

219    Závažnosť porušení musí byť preukázaná na základe veľkého množstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pričom nie je zostavený záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré musia byť povinne vzaté do úvahy (rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 465, a Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 173 vyššie, bod 241).

220    Medzi faktory, na ktoré možno prihliadať pri posúdení závažnosti porušení, patrí správanie každého podniku, úloha každého z nich pri vytvorení kartelu, zisk, ktorý z neho mohli mať, ich veľkosť a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porušenia tohto typu predstavujú pre ciele Spoločenstva (pozri rozsudok Dalmine/Komisia, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 130 a citovanú judikatúru).

221    Okrem toho usmernenia predovšetkým stanovujú, že pri posúdení závažnosti porušenia sa musí zobrať do úvahy samotná povaha porušenia, jeho skutočný dosah na trh, tam, kde je ho možné merať, a veľkosť relevantného zemepisného trhu. Porušenia sa tak zaraďujú do jednej z troch kategórií: mierne porušenia, závažné porušenia a veľmi závažné porušenia (bod 1 A prvý a druhý odsek usmernení).

222    V tomto prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí najprv skonštatovala, že dotknuté podniky uzavreli dohody týkajúce sa cenových cieľov, ako aj rozdelenia trhu a vymieňali si citlivé obchodné údaje. Podľa Komisie sú tieto postupy svojou povahou veľmi závažnými porušeniami (odôvodnenie č. 461 a článok 1 výroku napadnutého rozhodnutia). Komisia ďalej uviedla, že nie je možné zmerať konkrétny dopad kartelu na trh EHP. Komisia tiež dodala, že hoci nie je možné zmerať konkrétny dopad kartelu, dotknuté dohody boli podnikmi zrealizované a mali teda následok na trhu. Komisia zakončila spresnením, že nezohľadní dopad na trh na účely určenia výšky pokút (odôvodnenie č. 462 napadnutého rozhodnutia). Komisia napokon zdôraznila, že porušenie sa vzťahovalo na celé územie EHP (odôvodnenie č. 463 napadnutého rozhodnutia). Z týchto dôvodov sa Komisia domnievala, že predmetné porušenie možno kvalifikovať ako veľmi závažné (odôvodnenie č. 464 napadnutého rozhodnutia).

223    Po tomto Komisia pristúpila k diferencovanému zaobchádzaniu s dotknutými podnikmi na základe ich kumulovaného obratu vzťahujúceho sa na BK a BSK za rok 2001, ktorý bol posledným úplným rokom, keď dochádzalo k porušeniu, a to s výnimkou spoločnosti Shell (zohľadnený bol rok 1998, keďže Shell predal svoje činnosti v roku 1999) a spoločnosti Stomil (zohľadnený bol rok 1999, keďže Stomil ukončil porušenie v roku 2000). Komisia zaradila dotknuté podniky do piatich kategórií, pričom EniChem sa nachádzal v prvej (východisková suma pokuty vo výške 55 miliónov eur) (odôvodnenie č. 465 až 473 napadnutého rozhodnutia).

224    Po prvé, treba uviesť, že svojimi tvrdeniami Polimeri tvrdí, že kartel nemal žiaden následok na trh.

225    Treba však pripomenúť, že ako vyplýva z úvah vysvetlených v rámci ôsmeho žalobného dôvodu, Komisia správne dospela k záveru, že dotknuté podniky v prípade BK a BSK porušili článok 81 ods. 1 ES. V tejto súvislosti z opisu veľmi závažných porušení v usmerneniach vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cieľom je najmä, ako v tomto prípade, stanovenie cenových cieľov alebo rozdelenie trhových podielov, môžu mať iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porušenia ako „veľmi závažného“ bez toho, aby bola Komisia povinná preukázať konkrétny dopad porušenia na trh (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C‑534/07 P, Zb. s. I‑7415, bod 75; pozri rovnako rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T‑49/02 až T‑51/02, Zb. s. II‑3033, bod 178, a Hoechst/Komisia, už citovaný v bode 59 vyššie, bod 345). Z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, že horizontálne cenové kartely patria k najzávažnejším porušeniam súťažného práva Spoločenstva a možno ich samy osebe kvalifikovať ako veľmi závažné (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T‑202/98, T‑204/98 a T‑207/98, Zb. s. II‑2035, bod 103, a Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 160 vyššie, bod 147).

226    Komisia sa preto nedopustila pochybenia, keď skonštatovala, že dotknuté postupy boli v dôsledku svojej povahy veľmi závažnými porušeniami.

227    Pokiaľ sa Polimeri v súvislosti s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie odvoláva na porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, stačí uviesť, že hľadiská, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia 1999/210 (pozri bod 215 vyššie), ktoré uvádza Polimeri vo svojich písomných podaniach, sa líšia od hľadísk v prejednávanej veci. V rozhodnutí 1999/210 sa predovšetkým zdôraznilo, že relevantný zemepisný trh sa obmedzoval na územie Veľkej Británie (odôvodnenie č. 193 rozhodnutia 1999/210). Z rozhodnutia 1999/210 preto nemožno vyvodiť, že Komisia dospela k záveru o existencii závažného, a nie veľmi závažného porušenia iba preto, že následky porušenia sa neprejavili, ako to v podstate tvrdí Polimeri. Napadnuté rozhodnutie navyše konštatuje existenciu jedinej a pokračujúcej dohody, v ktorej sa dotknuté podniky dohodli najmä na rozdelení zákazníkov. Táto okolnosť nie je v rozhodnutí 1999/210 spomenutá.

228    Vzhľadom na tieto skutočnosti treba tvrdenia Polimeri o neexistencii následkov kartelu na relevantné trhy zamietnuť.

229    Po druhé, pokiaľ ide o to, že Komisia nesprávne určila celkovú hodnotu relevantného trhu, treba najprv pripomenúť, že veľkosť trhu sa nachádza medzi faktormi, ktoré sú významné pri preukázaní závažnosti porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Dalmine/Komisia, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 132, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T‑329/01, Zb. s. II‑3255, bod 102). Z dokumentov, ktoré Komisia predložila v nadväznosti na otázku položenú Všeobecným súdom, ďalej vyplýva, že tvrdenie obsiahnuté v bode 66 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého predaje BK a BSK výrobcami mimo kartelu dosahovali v roku 2001 sumu „aspoň 70 miliónov eur“, nie je nesprávne. Za týchto okolností nič neumožňuje domnievať sa, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila pochybenia, keď ocenila relevantný trh na sumu „aspoň“ 550 miliónov eur v roku 2001 (odôvodnenie č. 467 napadnutého rozhodnutia). V každom prípade, ako to správne poznamenala Komisia, nič neumožňuje domnievať sa, že by nesprávne zníženie tohto čísla bolo bývalo na škodu Polimeri.

230    Po tretie, pokiaľ ide o to, že Komisia mala vziať do úvahy prírodný kaučuk, ktorý je zastupiteľným tovarom vo vzťahu k BK a BSK, pri určení hodnoty relevantného trhu a následne trhových podielov dotknutých podnikov, treba uviesť, že kartel sa netýkal prírodného kaučuku. Posúdenie závažnosti porušenia, a najmä skutočnej ekonomickej schopnosti vinníkov spôsobiť škodu iným subjektom (bod 1 A štvrtý odsek usmernení),však nemožno vykonať s odkazom na iné výrobky než tie, ktoré boli predmetom kartelu (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. decembra 2005, Brouwerij Haacht/Komisia, T‑48/02, Zb. s. II‑5259, bod 59).

231    Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa zohľadnenia veľkosti relevantného trhu tak, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia (550 miliónov eur v roku 2001 na území EHP), ktoré Polimeri uvádza subsidiárne, treba sa domnievať, že hoci tento faktor možno zohľadniť pri preukazovaní závažnosti porušenia, treba zobrať do úvahy aj iné faktory, ktoré sú relevantné v danom prípade (pozri v tomto zmysle rozsudky Dalmine/Komisia, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 132, a Archer Daniels Midland/Komisia, už citovaný v bode 229 vyššie, bod 102). V tomto prípade treba zohľadniť skutočnosť, že dotknuté porušenie je vo svojej podstate veľmi závažné a že sa vzťahuje na celé územie EHP. Treba predovšetkým zdôrazniť, že dotknuté podniky sa dohodli na určení cenových cieľov, rozdelení zákazníkov dohodami o neútočení a na výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch. Navyše treba pripomenúť, že podľa bodu 1 A usmernení možno za veľmi závažné porušenie uložiť pokutu vyššiu ako 20 miliónov eur. Ďalej treba zdôrazniť, že predaje relevantných výrobkov EniChem v roku 2001 dosahujú sumu viac ako 164 miliónov eur (odôvodnenie č. 468 napadnutého rozhodnutia). Napokon, Polimeri nepopiera, že určená výška pokuty neprekračuje hornú hranicu 10 % jeho celkového obratu dosiahnutého počas predchádzajúceho obchodného roka, ktorú upravuje článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, pričom cieľom tejto hranice je zabrániť tomu, aby sa dotknutý podnik ocitol v situácii, keď bude pre neho nemožné zaplatiť uloženú pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 119). Vzhľadom na tieto okolnosti nemôžu tvrdenia, ktoré uvádza Polimeri, spochybniť stanovenie východiskovej sumy pokuty na 55 miliónov eur.

232    Pokiaľ ide o uvádzaný nepomer medzi konečnou výškou pokuty, ktorá bola solidárne uložená Eni a Polimeri (272,25 milióna eur), a veľkosťou relevantného trhu za rok 2001 (550 miliónov eur), treba pripomenúť, že pri určení výšky každej pokuty disponuje Komisia voľnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C‑283/98 P, Zb. s. I‑9855, bod 47, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T‑303/02, Zb. s. II‑4567, bod 151). Okrem toho podľa článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 sa výška pokuty stanoví na základe závažnosti porušenia a dĺžky jeho trvania. Uvedená suma je navyše výsledkom viacerých výpočtov vykonaných Komisiou podľa usmernení. Stanovenie uvedenej sumy totiž závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, akými je napríklad existencia priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T‑304/02, Zb. s. II‑1887, body 82 a 85). Z tohto právneho rámca nie je možné vyvodiť, že Komisia musí zabezpečiť určitý pomer takto vypočítanej pokuty k celkovej veľkosti relevantného tovarového trhu v EHP za konkrétny rok porušenia (v tomto prípade rok 2001), aj keď dotknuté porušenie trvalo viac ako šesť rokov a výška pokuty závisí aj od iných okolností spojených s individuálnym správaním podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoechst/Komisia, už citovaný v bode 59 vyššie, bod 342). Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie Polimeri v tejto súvislosti treba zamietnuť.

233    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť desiaty žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

2.     O jedenástom dôvode založenom na protiprávnom diferencovanom zaobchádzaní

a)     Tvrdenia účastníkov konania

234    Polimeri zdôrazňuje, že špecifický význam podnikov bol stanovený porovnaním kombinovaných predajov BK a BSK s celkovou hodnotou predajov v roku 2001. Táto celková hodnota predajov však zďaleka nie je overená, keďže medzi druhým oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím viditeľne klesla. Okrem toho v dôsledku sčítania hodnoty predajov oboch výrobkov je Polimeri nesprávne prikladaný špecifický význam, ktorý nikdy nemal, pretože v prípade BK sa vždy nachádzal za spoločnosťou Bayer a iba v roku 1998 sa nachádzal pred spoločnosťou Dow. Ak by boli oba trhy oddelené, výsledok by býval odlišný. Polimeri v tejto súvislosti uvádza, že podľa usmernení treba zohľadniť „reálny dosah porušovania pravidiel každého podniku v hospodárskej súťaži“. Znamená to identifikovať najprv trhy dotknuté porušením. Dokonca aj pri rozhodnutí sčítať oba trhy bolo potrebné zohľadniť ich konkurenčné prostredie, a najmä prírodný kaučuk. Napokon, východisková suma pokuty pre Polimeri sa rovná 33 % kombinovanej hodnoty jeho predajov. Vzhľadom na to, že význam, ktorý je prikladaný Polimeri je neopodstatnený, je táto suma neprimerane vysoká.

235    Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. Poznamenáva najmä, že podľa znenia bodu 1 A usmernení je skúmané kritérium určené na rozvrhnutie základnej sumy pokuty medzi podniky zúčastnené na zistenom karteli a nie na posúdenie dopadu kartelu (v jeho celosti) na relevantný trh (aj s ohľadom na prípadné zastupiteľné tovary).

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

236    Stačí uviesť, že väčšina tvrdení Polimeri sa prekrýva s tvrdeniami uvádzanými v rámci štvrtého a desiateho žalobného dôvodu. Z rovnakých dôvodov, ako sú zhrnuté v bodoch 100, 101, 229 a 230 vyššie, preto treba zamietnuť aj tvrdenia Polimeri v tejto súvislosti.

237    Pokiaľ ide o to, že východisková suma pokuty stanovená pre EniChem (55 miliónov eur) sa rovná 33 % kombinovanej hodnoty jeho predajov na relevantnom trhu za rok 2001 (164,90 milióna eur), treba sa z rovnakých dôvodov, ako boli zhrnuté v bode 231 vyššie domnievať, že tvrdenia, ktoré uvádza Polimeri, nemôžu spochybniť stanovenie východiskovej sumy pokuty na 55 miliónov eur.

238    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť jedenásty žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

3.     O dvanástom dôvode založenom na protiprávnom uplatnení násobiteľa na účely odstrašenia

a)     Tvrdenia účastníkov konania

239    Po prvé, Polimeri tvrdí, že Komisia nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia. Odôvodnenie č. 474 napadnutého rozhodnutia totiž uvádza, že násobiteľ na účely odstrašenia bol určený najmä s ohľadom na „okolnosti prejednávanej veci“. Tieto okolnosti však nie sú ani opísané, ani posúdené. Všeobecný súd už zdôraznil potrebu, aby boli faktory, ktoré sú základom pre určenie výšky pokút, uvedené v samotnom texte rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, T‑295/94, Zb. s. II‑813, bod 173). Podľa Polimeri nie je voľná úvaha Komisie pri určení sadzby zvýšenia z dôvodu odstrašujúceho účinku (rozsudok Degussa/Komisia, už citovaný v bode 214 vyššie, bod 317) absolútna. Definícia týchto „okolností“, ktorú poskytuje Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe, je diskutabilná a v každom prípade oneskorená. Komisia tak porušila právo Polimeri na obhajobu, pretože nemal príležitosť vyjadriť sa k podstatnému faktoru v definícii pokuty.

240    Po druhé sa Polimeri domnieva, že Komisia porušila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Z odôvodnenia č. 474 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia použila obrat skupiny, do ktorej patria podniky zúčastnené na porušení. Rozdiel v obrate medzi Eni a Bayer, ktorý je 46,355 miliardy eur, a rozdiel v obrate medzi Shell a Eni, ktorý je 3,7 krát väčší, teda 172,81 miliardy eur, však mali za následok zvýšenie násobiteľa o 0,5 v prvom prípade a o 1 v druhom prípade. Polimeri netvrdí, že musí existovať presný vzťah proporcionality medzi obratom a násobiteľom, uvádza však, že v jeho prípade bola nespravodlivo použitá vysoko znevýhodňujúca metóda výpočtu. Polimeri odkazuje predovšetkým na rozsudok Degussa/Komisia, už citovaný v bode 214 vyššie, a dodáva, že existencia hornej hranice pokuty (teda násobiteľa tri), ktorá napokon nie je stanovená právnou úpravou, ho v každom prípade nesmie znevýhodňovať. Polimeri dodáva, že nerozumie, prečo Komisia vypočítala zvýšenie pokuty na účely odstrašenia na základe obratov, ktoré podľa právnej úpravy uplatniteľnej v oblasti koncentrácii, predstavujú sumy vyplývajúce z predaja výrobkov a poskytovania služieb. Použitie obratu Eni na určenie násobiteľa Polimeri je navyše neprimerané, keďže Polimeri sa nachádza v situácii, keď je solidárne zaviazaný na zaplatenie pokuty, ktorá bola zdvojnásobená kvôli obratu materskej spoločnosti.

241    Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. V podstate sa domnieva, že sa nedopustila pochybenia pri použití násobiteľa na účely odstrašenia.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

242    Usmernenia stanovujú, že okrem samotnej povahy porušenia, jeho skutočného dosahu na trh a jeho zemepisného rozsahu, je potrebné zohľadniť aj skutočnú ekonomickú schopnosť pôvodcu porušenia spôsobiť vážnu škodu iným subjektom, predovšetkým spotrebiteľom, a stanoviť pokutu na úroveň, ktorá zabezpečí, aby mala dostatočne odstrašujúci účinok (bod 1 A štvrtý odsek usmernení).

243    Právomoc Komisie uložiť pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porušenia ustanovení článku 81 ES predstavuje jeden z prostriedkov, ktoré sú priznané Komisii s cieľom umožniť jej plniť jej úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spoločenstva a ktorá zahŕňa povinnosť realizovať všeobecnú politiku, ktorej cieľom je uplatňovať zásady stanovené v Zmluve v oblasti hospodárskej súťaže a usmerňovať v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, že na posúdenie závažnosti porušenia na účely určenia výšky pokuty musí Komisia dbať na odstrašujúci charakter svojho postupu, obzvlášť pre tie druhy porušení, ktoré sú osobitne škodlivé pre dosiahnutie cieľov Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 231 vyššie, body 105 a 106; rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T‑31/99, Zb. s. II‑1881, bod 166, a Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 160 vyššie, bod 169).

244    To vyžaduje, aby bola výška pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutého podniku nestala zanedbateľnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s požiadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpečiť účinnosť pokuty a na druhej strane z dodržiavania zásady proporcionality. Veľký podnik, ktorý disponuje značnými finančnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných členov kartelu, môže ľahšie zhromaždiť prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, čo v záujme jej dostatočného odstrašujúceho účinku odôvodňuje, aby mu najmä pomocou použitia násobiteľa bola uložená pokuta, ktorá je proporcionálne vyššia než pokuta uložená za rovnaké porušenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑236/01, T‑239/01, T‑244/01 až T‑246/01, T‑251/01 a T‑252/01, Zb. s. II‑1181, body 241 a 243; pozri rovnako rozsudky ABB Asea Brown Boveri/Komisia, už citovaný v bode 243 vyššie, bod 170, a BASF/Komisia, už citovaný v bode 217 vyššie, bod 235).

245    Treba dodať, že Súdny dvor zdôraznil predovšetkým význam zohľadnenia celkového obratu každého podniku, ktorý je súčasťou kartelu, pri stanovení výšky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C‑291/98 P, Zb. s. I‑9991, body 85 a 86, a zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, C‑57/02 P, Zb. s. I‑6689, body 74 a 75; pozri rovnako rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C‑289/04 P, Zb. s. I‑5859, bod 17).

246    Napokon treba zdôrazniť, že cieľ odstrašenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výšky pokuty, má zabezpečiť dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutočňovaní ich aktivít v rámci Spoločenstva alebo EHP. Z toho vyplýva, že faktor odstrašenia, ktorý možno zahrnúť do výpočtu pokuty, sa určuje s ohľadom na mnohé skutočnosti, a nielen s ohľadom na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Táto zásada platí najmä vtedy, keď Komisia určila „násobiteľ odstrašenia“, ktorý ovplyvňuje výšku pokuty uloženej podniku (pozri v tomto zmysle rozsudku Showa Denko/Komisia, už citovaný v bode 245 vyššie, body 23 a 24).

247    V tomto prípade Komisia uviedla, že v kategórii veľmi závažných porušení umožňuje rozpätie sankcií určiť výšku pokút v závislosti od veľkosti každého podniku na úrovni, ktorá im zabezpečí dostatočne odstrašujúcu povahu. Na základe celosvetových obratov dotknutých podnikov dosiahnutých počas roka 2005 Komisia zdôraznila, že existuje veľký rozdiel vo veľkosti medzi na jednej strane Kaučukom (obrat 2,718 miliardy eur) a Stomilom (obrat 38 miliónov eur) a na druhej strane ostatnými dotknutými podnikmi, predovšetkým Bayerom (obrat 27,383 miliárd eur), ktorý je prvým z veľkých podnikov, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. Na tomto základe a vzhľadom na dané okolnosti sa Komisia domnievala, že v prípade Kaučuku a Stomilu sa nesmie použiť žiadny násobiteľ na účely odstrašenia, a že v prípade Bayeru je vhodný násobiteľ 1,5. Na tomto základe a vzhľadom na dané okolnosti Komisia napokon použila násobiteľ 1,75 v prípade Dow (obrat 37,221 miliardy eur), násobiteľ 2 v prípade EniChem (obrat 73,738 miliardy eur) a násobiteľ 3 v prípade Shell (obrat 246,549 miliardy eur) (odôvodnenie č. 474 napadnutého rozhodnutia).

248    Po prvé, pokiaľ ide o nedostatok odôvodnenia uvádzaný Polimeri, treba pripomenúť, že z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, autora aktu tak, aby umožnili dotknutým subjektom spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdnemu orgánu vykonať súdne preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia sa musí posúdiť vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky dôležité právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie zodpovedá požiadavkám kladeným článkom 253 ES, musí byť posudzovaná nielen s ohľadom na text predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63). Podstatné formálne náležitosti, ktoré predstavuje táto povinnosť odôvodnenia, sú splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritéria posúdenia, ktoré jej umožnili vymedziť závažnosť a dĺžku trvania porušenia (rozsudky Sarrió/Komisia, už citovaný v bode 245 vyššie, bod 73, a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 463).

249    V tomto prípade treba zdôrazniť, že Komisia uviedla, že na zabezpečenie dostatočne odstrašujúcej povahy pokuty zohľadní veľkosť každého podniku. Na tomto základe Komisia použila celkové obraty dosiahnuté dotknutými podnikmi počas roka 2005. Komisia okrem toho porovnala veľkosť rôznych podnikov, aby určila násobiteľ na účely odstrašenia. Konkrétne v prípade EniChem Komisia uvádza, že celkový obrat tohto podniku predstavuje takmer dvojnásobok celkového obratu Dow. Z toho vyplýva, že faktory, ktoré Komisii umožnili určiť násobiteľ v prípade EniChem, jasne vyplývajú z napadnutého rozhodnutia.

250    Skutočnosť, že Komisia okrem toho spomenula „okolnosti prejednávanej veci“, nemôže vyvrátiť tento záver. Z napadnutého rozhodnutia totiž nevyplýva, že by Komisia výslovne uviedla iné faktory ako celkové obraty a relatívnu veľkosť dotknutých podnikov, aby určila násobitele na účely odstrašenia, čo Komisia napokon potvrdila na pojednávaní. Navyše výraz „okolnosti prejednávanej veci“ možno chápať tak, že sa vzťahuje práve na celkové obraty a relatívnu veľkosť dotknutých podnikov. V tomto kontexte sa treba domnievať, že napadnuté rozhodnutie je odôvodnené dostatočne na to, aby mohol Všeobecný súd preskúmať jeho zákonnosť a Polimeri vykonať svoje právo na obhajobu.

251    Po druhé, pokiaľ ide o porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že násobitele na účely odstrašenia stanovené Komisiou boli určené v závislosti od relatívnej veľkosti dotknutých podnikov. Polimeri však nespochybňuje obraty, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí. Predovšetkým nespochybňuje, že EniChem bol v roku 2005 podnikom väčším ako Bayer a Dow a menším ako Shell. Je teda logické a objektívne odôvodnené, že násobiteľ pre EniChem je väčší ako násobiteľ pre Bayer a Dow a menší ako násobiteľ pre Shell. Okrem toho treba zdôrazniť, že svetové obraty v roku 2005 boli 27,383 miliardy eur v prípade Bayer, 37,221 miliardy eur v prípade Dow (teda o 35,93 % viac ako Bayer) a 73,738 miliardy eur v prípade EniChem (teda o 169,28 % viac ako Bayer a o 98,11 % viac ako Dow). Za týchto okolností skutočnosť, že násobiteľ pre EniChem bol v porovnaní s násobiteľom pre Dow zvýšený o 14,28 % (2 v porovnaní s 1,75), pričom násobiteľ pre Dow bol samotný zvýšený o 16,66 % v porovnaní s násobiteľom pre Bayer (1,75 v porovnaní s 1,5), nemôže predstavovať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania. Komisia naopak mohla na tomto základe stanoviť v prípade EniChem ešte vyšší násobiteľ. V ďalšom treba uviesť, že pokiaľ Polimeri svojimi tvrdeniami vyzýva Všeobecný súd, aby overil zákonnosť pokút stanovených pre veľké podniky, s ktorými žalobca porovnáva pokutu, ktorá bola uložená jemu, predovšetkým pokiaľ ide o násobiteľ stanovený pre Shell, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že násobiteľ stanovený pre EniChem bol vypočítaný na základe násobiteľa stanoveného pre Dow a nie na základe násobiteľa stanoveného pre Shell. Tvrdenia Polimeri sú preto v tejto súvislosti neúčinné. Treba navyše zdôrazniť, že Komisia disponuje pri určení výšky pokuty voľnou úvahou a že nie je povinná použiť presný matematický vzorec (pozri rozsudok Hoek Loos/Komisia, už citovaný v bode 232 vyššie, bod 68 a citovanú judikatúru). V tomto prípade teda Komisia pri výbere násobiteľov, ktoré použila, zohľadnila rozdiel v ekonomickej sile dotknutých podnikov, pričom sa tým nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, T‑175/05, neuverejnený v Zbierke, bod 155). Pokiaľ ide o rozsudok Degussa/Komisia, už citovaný v bode 214 vyššie, ktorý uvádza Polimeri, stačí zdôrazniť, že v tejto veci Komisia uplatnila rovnaký násobiteľ na účely odstrašenia na podniky s veľmi rozdielnym obratom. Situáciu, ktorá viedla k rozsudku Degussa/Komisia, už citovanému v bode 214 vyššie, preto nemožno porovnávať so situáciou v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré Polimeri uviedol na pojednávaní, a podľa ktorého sa situácia Eni líši od situácie Shell a Dow, pretože holdingové spoločnosti podnikov Shell a Dow mohli byť na rozdiel od Eni informované o karteli, a aj keby bolo toto tvrdenie napriek svojej oneskorenosti prípustné a mohlo mať vplyv na určenie násobiteľa na účely odstrašenia, stačí uviesť, že holdingové spoločnosti podnikov Shell a Dow nezodpovedali za svoju vlastnú účasť na porušení. Tieto spoločnosti rovnako ako Eni zodpovedali z dôvodu kontroly, ktorú vykonávali nad svojimi dcérskymi spoločnosťami, ktoré sa priamo zúčastnili na porušení. Tvrdenie Polimeri treba preto zamietnuť.

252    Po tretie, pokiaľ ide o porušenie zásady proporcionality, Polimeri neuvádza žiadnu podrobnú informáciu umožňujúcu domnievať sa, že násobiteľ zohľadnený voči EniChem je neprimeraný vzhľadom na závažnosť porušenia a sledovaný cieľ, ktorým je zabezpečiť pokutám odstrašujúcu úroveň.

253    Pokiaľ ide o to, že stanovený násobiteľ je neprimeraný, keďže Polimeri sa nachádza v situácii, keď je solidárne zaviazaný na zaplatenie pokuty, ktorá bola zdvojnásobená kvôli obratu jeho materskej spoločnosti, treba najprv pripomenúť, že Komisia sa nedopúšťa nesprávneho právneho posúdenia, keď s cieľom zabezpečiť pokutám odstrašujúcu povahu, vychádza z veľkosti zdrojov skupiny podnikov ako celku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T‑330/01, Zb. s. II‑3389, bod 120). Zo skutočnosti, že viacero spoločností je solidárne zaviazaných na zaplatenie pokuty z dôvodu, že tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES vo vzťahu k uplatneniu hornej hranice stanovenej článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 ďalej nevyplýva, že záväzok každej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spoločnosť dosiahla počas posledného obchodného roku. Horná hranica 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa totiž musí vypočítať na základe celkového obratu všetkých spoločností tvoriacich jedinú hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle článku 81 ES, pretože výlučne celkový obrat spoločností, z ktorých sa tento podnik skladá, môže predstavovať informáciu o veľkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku (rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T‑9/99, Zb. s. II‑1487, body 528 a 529, a z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T‑112/05, Zb. s. II‑5049, bod 90). Polimeri neuvádza, že horná hranica 10 % vypočítaná na základe celkového obratu Polimeri a Eni bola prekročená. Za týchto okolností skutočnosť, že je Polimeri solidárne zaviazaný na zaplatenie pokuty, ktorá bola zdvojnásobená kvôli obratu jeho materskej spoločnosti, nemôže sama osebe a pri neexistencii iných podrobnejších tvrdení, viesť k záveru, že násobiteľ použitý v tomto prípade je neprimeraný.

254    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť dvanásty žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

4.     O trinástom dôvode založenom na nesprávnom určení dĺžky trvania porušenia v prípade Polimeri

a)     Tvrdenia účastníkov konania

255    Komisia konštatuje v odôvodnení č. 478 napadnutého rozhodnutia, že Polimeri sa zúčastňoval na údajnom porušení v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002.

256    Pokiaľ ide o obdobie od 20. mája 1996 do 31. decembra 2001, Polimeri na úvod uvádza, že určenie dátumu začiatku porušenia nebolo jasné (Polimeri odkazuje predovšetkým na prvé oznámenie o výhradách, potom na druhé oznámenie o výhradách a napokon na napadnuté rozhodnutie). Pokiaľ ide ďalej o dátum 20. máj 1996, Polimeri zdôrazňuje, po prvé, že tento dátum neuviedol žiadny zo subjektov, ktoré urobili vyhlásenia, ako dátum začatia údajného kartelu. Po druhé, rukou písané poznámky pána N. (Dow) týkajúce sa stretnutia z 20. mája 1996 sú podobné ako poznámky zo skoršieho stretnutia z februára 1996. Tieto poznámky preto nie sú presvedčivé. Polimeri v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach, spochybnil dôkaznú hodnotu týchto poznámok. Po tretie, medzi účastníkmi tohto stretnutia sú zamestnanci Bayeru a Shell (páni O. a de J.), ktorí stále popierali, že sa zúčastnili na protisúťažných dohodách alebo rozhovoroch. Tento dátum zodpovedá tiež obdobiu, keď Bayer vyhlásil, že nemôže povedať, či v čase od mája do konca novembra 1996 existovali dohody týkajúce sa BSK. Pokiaľ ide o BK, Polimeri zdôrazňuje, že samotná Komisia neuvádza žiadnu nedovolenú dohodu pred stretnutím, ktoré sa konalo 4. septembra 1997. Neexistujú teda žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali, že dotknuté podniky vytvorili pri tejto príležitosti kartel.

257    Pokiaľ ide o obdobie od 1. januára do 28. novembra 2002, Polimeri uvádza, že dátumom posledného protisúťažného stretnutia, ktoré Komisia konštatovala v prípade BK, je 31. august 2001. Toto konštatovanie je navyše neopodstatnené. Polimeri v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vyhlásenia pána W. (Bayer) nachádzajúce sa v odôvodnení č. 229 napadnutého rozhodnutia výslovne neodkazujú na toto stretnutie. Keďže Komisia si toho bola vedomá, vypustila text pôvodne obsiahnutý v druhom oznámení o výhradách. Navyše, ako sa uvádza v odôvodnení č. 229 napadnutého rozhodnutia, niektorí účastníci tohto stretnutia (pán G., nástupca pána W.) formálne popierajú, že by sa zúčastnili protisúťažných dohôd. Pokiaľ ide o BSK, žiadna z udalostí alebo listín týkajúcich sa roku 2002, ktoré Komisia uvádza v napadnutom rozhodnutí, nepotvrdzuje názor, že údajný kartel pokračoval aj počas tohto roka. Polimeri v tejto súvislosti odkazuje na svoju analýzu v rámci ôsmeho a deviateho žalobného dôvodu. Tvrdenia Bayeru zhrnuté v odôvodneniach č. 240 a 247 napadnutého rozhodnutia boli popreté pánmi N. a W. a pani I. z Dow (Polimeri v tejto súvislosti odkazuje na prvé oznámenie o výhradách). Za týchto okolností Komisia zorganizovala druhé kolo rozhovorov so zamestnancami Dow s cieľom získať verziu skutkového stavu, ktorá by sa viac zhodovala s verziou Bayeru. Vyhlásenia jedného zo zamestnancov Dow (pána W.), zhrnuté v odôvodnení č. 244 napadnutého rozhodnutia, sú však iba hypotetické. V žiadnom prípade neumožňujú potvrdiť záver Komisie, že Bayer a Dow zhodne uvádzajú, že posledné stretnutie kartelu sa konalo 2. septembra 2002 (odôvodnenie č. 443 napadnutého rozhodnutia). Polimeri si napokon kladie otázku, prečo Komisia po tom, čo tak trvala na stretnutí z 2. septembra 2002, stanovila koniec porušenia na 28. a 29. novembra 2002, čo sú dátumy stretnutia, na ktorom sa Polimeri nezúčastnil. Pokiaľ ide o emaily pána P. (Bayer), uvedené v odôvodnení č. 241 napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje Komisia vo svojich písomných podaniach, Polimeri dodáva, že v tejto súvislosti predložil dôkazy opaku najmä v prílohe svojej žaloby. Tieto dôkazy už boli Komisii predložené počas správneho konania.

258    Na záver sa Polimeri domnieva, že ak by mal Všeobecný súd konštatovať existenciu porušenia, toto porušenie musí v prípade BSK začať po 20. máji 1996 a skončiť pred 2. septembrom 2002, a v prípade BK musí začať po 4. septembri 1997 a skončiť pred 31. augustom 2001. Pokutu treba v dôsledku toho znížiť.

259    Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. Zdôrazňuje predovšetkým, že pri stanovení dátumu začiatku porušenia postupovala opatrne. Pokiaľ ide o dátum ukončenia porušenia, Komisia najmä tvrdí, že bola oprávnená domnievať sa, že porušenie zistené v tomto prípade trvalo až do stretnutia 28. a 29. novembra 2002, počas ktorého sa zdá, že členovia kartelu dospeli k spoločnému rozhodnutiu ukončiť ho.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

260    Z judikatúry vyplýva, že je povinnosťou Komisie preukázať nielen existenciu kartelu, ale aj dĺžku jeho trvania (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T‑43/92, Zb. s. II‑441, bod 79; z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T‑48/98, Zb. s. II‑3859, bod 55, a z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T‑62/02, Zb. s. II‑5057, bod 36). Na určenie dĺžky porušenia, ktorého cieľom je obmedziť hospodársku súťaž, treba určiť obdobie, počas ktorého dohoda existovala, a to obdobie, ktoré plynie odo dňa jej uzavretia, do dňa, ku ktorému bola ukončená (rozsudky Brasserie nationale a i./Komisia, bod 225 vyššie, bod 185, a Westfalen Gassen Nederland/Komisia, už citovaný v bode 232 vyššie, bod 138). Okrem toho, ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázať dĺžku trvania porušenia, musí sa Komisia opierať prinajmenšom o dôkazy, ktoré sa vzťahujú na skutočnosti dostatočne blízke z hľadiska času tak, aby bolo možné rozumne pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudky Dunlop Slazenger/Komisia, už citovaný, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, už citovaný v bode 58 vyššie, bod 51).

261    V tomto prípade Komisia konštatuje, že Polimeri musí zodpovedať za porušenie v období od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002 (odôvodnenie č. 478 napadnutého rozhodnutia).

262    Po prvé, dátum začiatku porušenia zohľadnený v prípade Polimeri zodpovedá dátumu prvého nedovoleného stretnutia konštatovaného v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa konalo v Miláne (mimo stretnutia Európskeho združenia syntetického kaučuku) medzi zástupcami Bayer, EniChem SpA, Shell a Buna Sow Leuna Olefinverbund (ďalej len „BSL“, ovládanie nad ktorým neskôr získal Dow) (odôvodnenia č. 161 a 162 napadnutého rozhodnutia).

263    Dôkaz o konaní nedovoleného stretnutia vyplýva na jednej strane z rukou písaných poznámok zamestnanca BSL v rozhodnom čase, ktorý sa stal zamestnancom Dow (pán N., odôvodnenie č. 163 napadnutého rozhodnutia), a na druhej strane, z vyhlásenia Dow (odôvodnenie č. 164 napadnutého rozhodnutia).

264    Pokiaľ ide o poznámky pána N., Polimeri spochybňuje ich dôkaznú hodnotu, keďže tieto poznámky a poznámky zo skoršieho stretnutia z februára 1996 sú „podobné“. Polimeri v skutočnosti odkazuje na rukou písané poznámky z 21. februára 1996. Tieto poznámky Komisia napokon ako usvedčujúci dôkaz nepoužila.

265    V tejto súvislosti stačí uviesť, že dôkaznú hodnotu rukou písaných poznámok pána N. vzťahujúcich sa na nedovolené stretnutie z 20. mája 1996, nemôže oslabiť skutočnosť, že podobné rukou písané poznámky (teda tiež obsahujúce informácie o trhu) Komisia nezohľadnila ako usvedčujúci dôkaz. Treba si klásť iba otázku, či tieto rukou písané poznámky môžu predstavovať dôkazný prostriedok umožňujúci konštatovať existenciu nedovoleného stretnutia medzi dotknutými podnikmi.

266    V tejto súvislosti Polimeri formálne nepopiera, že jeden z jeho zástupcov sa mohol stretnúť so zástupcami spoločností Bayer, Shell a BSL 20. mája 1996 v Miláne. Polimeri ďalej nepopiera, že z vecného hľadiska rukou písané poznámky pána N. jasne ukazujú, že podniky si vymenili citlivé údaje. V týchto poznámkach sa tak objavujú údaje týkajúce sa zásob BSK, ktoré mal Bayer. Rovnako je viditeľný zoznam cien vzťahujúcich sa na Shell. Okrem toho časť rukou písaných poznámok uvádza, že Eni „prepustí“ zamestnanca „na konci roka“, na základe čoho sa pri neexistencii dôkazu opaku možno domnievať, že zástupca tohto podniku bol prítomný na tomto stretnutí. Napokon, rukou písané poznámky pána N. nesú dátum 20. máj 1996 a údaj „Milano ESRA“. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa treba domnievať, že tieto rukou písané poznámky môžu predstavovať dôkazný prostriedok umožňujúci konštatovať, že medzi dotknutými podnikmi došlo 20. mája 1996 v Miláne k nedovolenému stretnutiu.

267    Rukou písané poznámky pána N. navyše potvrdzuje Dow vo svojom vyhlásení. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vyhlásenia urobené v mene podnikov majú nezanedbateľnú dôkaznú hodnotu, keďže prinášajú značné právne a ekonomické riziká (pozri judikatúru citovanú v bode 53 vyššie). Dow v tomto vyhlásení predovšetkým uvádza, že niektoré ceny zhrnuté v rukou písaných poznámkach pána N. boli cieľovými cenami pre BSK (odôvodnenie č. 164 napadnutého rozhodnutia).

268    Vyhlásenia iných dotknutých podnikov, najmä vyhlásenia Bayeru a Shell, navyše potvrdzujú vyššie uvedené dôkazné prostriedky.

269    Bayer predovšetkým vyhlasuje, že pán B., ktorý je jednou z osôb prítomných na nedovolenom stretnutí, ktoré sa konalo 20. mája 1996, sa „za Bayer“ zúčastňoval na protisúťažných dohodách týkajúcich sa BSK v období od polovice alebo konca roka 1995 do „polovice mája 1996“ (odôvodnenie č. 107 napadnutého rozhodnutia). Odkaz na „polovicu mája“ potvrdzuje dôkaz o existencii nedovoleného stretnutia 20. mája 1996. To, že Bayer mohol vyhlásiť, ako to uvádza Polimeri, že „nemôže povedať, či v čase od mája do konca novembra 1996 existovali dohody týkajúce sa BSK“ neodporuje jasnému vyhláseniu Bayer týkajúcemu sa úlohy pána B. až do polovice mája 1996. Toto vyhlásenie môže znamenať, že po tomto dátume (polovica mája 1996) až do konca novembra 1996 Bayer neobjavil dôkaz o protisúťažných dohodách medzi dotknutými podnikmi.

270    Shell za seba vyhlasuje, že jeho zástupcovia sa zúčastňovali cenového kartelu v období od 30. augusta 1995 do 31. mája 1999. Shell predovšetkým potvrdzuje skutkovú časť prvého oznámenia o výhradách, ktorá už obsahovala zhrnutie nedovoleného stretnutia z 20. mája 1996, a ktorá uvádzala rukou písané poznámky pána N., ako aj výklad poskytnutý Dow. Skutočnosť, že pán de J., ktorý zastupoval Shell na niektorých stretnutiach, a najmä na stretnutí 20. mája 2006, neuznal, že prvé oznámenie o výhradách opisuje správne kontakty medzi konkurentmi (odôvodnenie č. 119 napadnutého rozhodnutia) nemôže spochybniť vyhlásenie podniku, ktoré urobil Shell. Odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú totiž vierohodnejšie než odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohľadu na jeho skúsenosti alebo názor.

271    Pokiaľ ide o pána O. (Bayer), na ktorého poukazuje Polimeri vo svojich písomných podaniach, Komisia správne uvádza, že tento pán sa nezúčastnil na nedovolenom stretnutí, ktoré sa konalo 20. mája 1996.

272    Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie Polimeri, že Komisia neuvádza žiadnu nedovolenú dohodu týkajúcu sa BK pred stretnutím 4. septembra 1997, stačí pripomenúť, že porušenie článku 81 ods. 1 ES môže vyplývať nielen z jednotlivého aktu, ale taktiež zo skupiny aktov alebo z pokračujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemožno namietať z dôvodu, že jedna alebo viaceré zložky tejto skupiny aktov alebo tohto pokračujúceho správania by taktiež mohli samy osebe, zohľadňované jednotlivo, predstavovať porušenie tohto ustanovenia. Pokiaľ rôzne činnosti zapadajú tak, ako v tomto prípade, do celkového plánu vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž vnútri spoločného trhu, Komisia je oprávnená za tieto činnosti vyvodzovať zodpovednosť v závislosti od účasti na porušení ako celku (pozri judikatúru citovanú v bode 100 vyššie). Ak Komisia môže oprávnene dospieť k záveru, že rôzne prejavy boli súčasťou jediného porušenia z dôvodu, že zapadali do celkového plánu smerujúceho k skresľovaniu hospodárskej súťaže, potom skutočnosť, že počet a intenzita zosúladených postupov sa menili podľa relevantného trhu, neznamená, že porušenie sa netýkalo trhov, na ktorých boli tieto postupy menej intenzívne a menej početné. Bolo by totiž neprirodzené rozdeliť pokračujúce správanie, ktoré má jediný cieľ, na viacero rôznych porušení z dôvodu, že zosúladené postupy sa menili podľa relevantného trhu.

273    Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že Komisia sa nedopustila pochybenia, keď sa domnievala, že Polimeri musí zodpovedať za porušenie v období od 20. mája 1996.

274    Po druhé, dátum ukončenia porušenia zohľadnený v prípade Polimeri, teda 28. november 2002 (odôvodnenie č. 447 napadnutého rozhodnutia), zodpovedá poslednému nedovolenému stretnutiu uvedenému v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa konalo v Londýne (Spojené kráľovstvo) mimo stretnutia Európskeho združenia syntetického kaučuku medzi zástupcami spoločností Bayer, Dow, Dwory a Kaučuk (prostredníctvom Tavorex) v dňoch 28. a 29. novembra 2002. Bayer podľa svojho vyhlásenia informoval spoločnosti Dow a Dwory, že už nie je potrebné pokračovať v dotknutých dohodách (odôvodnenia č. 246 až 248 napadnutého rozhodnutia).

275    Pokiaľ ide o to, že Polimeri vo svojich tvrdeniach rozlišuje medzi BK a BSK, stačí pripomenúť, že by bolo neprirodzené rozdeliť pokračujúce správanie, ktoré má jediný cieľ, na viacero rôznych porušení z dôvodu, že zosúladené postupy sa menili podľa relevantného trhu.

276    Pokiaľ ide o to, že kartel nepokračoval v roku 2002, napadnuté rozhodnutie konštatuje, že 2. a 3. septembra 2002 sa v Prahe konalo nedovolené stretnutie týkajúce sa BSK. Záver Komisie spočíva v prvom rade na vyhlásení Bayeru, v ktorom sa uvádza, že cenovú dohodu uzavreli spoločnosti Bayer, Dow, Polimeri, Dwory a Kaučuk (prostredníctvom Tavorex). Záver Komisie spočíva ďalej na potvrdení vyhlásenia Bayeru zo strany Dow po prečítaní prvého oznámenia o výhradách. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Polimeri, Komisia nezorganizovala druhé kolo rozhovorov so zamestnancami Dow. Ako to jasne uvádza odôvodnenie č. 244 napadnutého rozhodnutia, Dow sa sám rozhodol po prečítaní oznámenia o výhradách znovu vypočuť svojich zamestnancov k vytýkaným skutočnostiam a teda sám poskytol svoje nové vyhlásenie Komisii. Dow v tomto vyhlásení uznáva, že v nadväznosti na nové vyhlásenia jeho zamestnancov je celkom možné, že kartel skončil až 28. novembra 2002 a teda nepriamo aj to, že stretnutie, ktoré sa konalo 2. a 3. septembra 2002, je súčasťou nedovolených stretnutí. Hoci vyhlásenie Dow nepredstavuje výslovne uznanie jeho účasti na nedovolenom stretnutí 2. a 3. septembra 2002, skôr potvrdzuje vyhlásenie Bayeru ako ho vyvracia. Záver Komisie spočíva napokon na písomných dôkazoch, ktoré tvoria dva emaily poslané 4. a 12. septembra 2002 vo vnútri Bayeru, v ktorých sa plánuje zvýšenie ceny za BSK. Polimeri uvádza, že spochybnil dôkaznú prílohu týchto emailov v prílohe A 25 žaloby. Z dôvodov vysvetlených v rámci ôsmeho žalobného dôvodu však nemožno zohľadniť tvrdenia, ktoré Polimeri uvádza v tejto prílohe. Zo všetkých týchto dôvodov tvrdenia Polimeri nemôžu spochybniť posúdenie Komisie, že kartel pokračoval v roku 2002.

277    Skutočnosť, že Polimeri sa nezúčastnil na stretnutí 28. a 29. novembra 2002, je irelevantná na účely určenia dátumu ukončenia porušenia. Komisia totiž nekonštatuje existenciu nedovolenej dohody 28. a 29. novembra 2002, ale práve vôľu účastníkov tohto stretnutia ukončiť činnosti kartelu.

278    Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že Komisia sa nedopustila pochybenia, keď sa domnievala, že Polimeri musí zodpovedať za porušenie v období končiacom 28. novembra 2002.

279    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť trinásty žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

5.     O štrnástom dôvode založenom na neoprávnenom zvýšení základnej sumy pokuty kvôli opakovanému porušovaniu

a)     Tvrdenia účastníkov konania

 Tvrdenia Polimeri

280    Po prvé sa Polimeri domnieva, že nie je splnená podmienka totožnosti podnikov.

281    V tejto súvislosti Polimeri uvádza, že podľa Komisie je základnou podmienkou toho, aby mohlo ísť o opakované porušovanie, aby sa viacerých porušení dopustil ten istý podnik, čo je pojem, ktorý v kontexte práva hospodárskej súťaže znamená „hospodársku jednotku… tvorenú… súhrnom hmotných a osobných zložiek“ (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 50 vyššie). V tomto prípade však pokuta bola zvýšená nesprávne kvôli porušeniam, za ktoré bola uložená sankcia v rokoch 1986 a 1988, a na ktorých sa zúčastnil úplne iný podnik než Polimeri. Podľa usmernení sa úprava opakovaného porušovania uplatňuje iba vtedy, ak možno dve alebo viaceré podobné správania pripísať tomu istému podniku. Zdá sa, že Komisia zamieňa pojem podniku – ktorý je jediný relevantný v tomto prípade – s pojmom právnickej osoby. Nie je možné spätne pripísať Eni správania, ktoré jej neboli pripísané.

282    Navyše dve odvetvia, v ktorých boli predtým uložené sankcie (PVC a polypropylén), nepatria k činnosti, ku ktorej patria elastoméry, netýkal sa ich prevod z EniChem SpA na Polimeri a Polimeri ich nikdy neprevádzkoval. Činnosti v týchto odvetviach boli prevedené na tretie spoločnosti pred rozhodnutiami konštatujúcimi porušenia, a to v roku 1983 (v prípade polypropylénu) a v roku 1986 (v prípade PVC), teda približne 18 a 15 rokov predtým, než sa Polimeri stal nástupcom EniChem SpA pri využívaní BK a BSK.

283    Okrem toho existuje rozpor medzi zohľadnením opakovaného porušovania a rozhodnutím použiť násobiteľ na účely odstrašenie založený na obrate Eni a nie na obrate Polimeri. Ak je podľa Polimeri referenčným obratom na účely odstrašujúceho účinku obrat Eni, Komisia nemohla zvýšiť pokutu kvôli opakovanému porušovaniu, keďže Eni nemal s týmto opakovaným porušovaním nič spoločné.

284    Po druhé sa Polimeri domnieva, že Komisia porušila zásady právnej istoty a proporcionality. Polimeri v tejto súvislosti uvádza, že opakované porušovanie súťažného práva Spoločenstva neupravuje žiaden text legislatívnej povahy, keďže usmernenia sú iba aktom autoregulácie. V tomto prípade rozhodnutia, ktoré slúžili ako základ pre konštatovanie opakovaného porušovania, pochádzajú z doby 18 a 20 rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Inštitút opakovaného porušenia však musí podliehať časovým obmedzeniam. Polimeri odkazuje predovšetkým na rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia(C‑3/06 P, Zb. s. I‑1331), v ktorom sa ako hranica javí obdobie desiatich rokov medzi dvomi porušeniami. Polimeri dodáva, že právne poriadky 27 členských štátov podmieňujú zohľadnenie opakovaného porušovania tým, aby bol časový interval medzi novým a predchádzajúcim porušením päť rokov alebo menej. Bolo by navyše rozporuplné považovať stíhanie porušenia spáchaného pred viac ako piatimi rokmi za nevhodné alebo zbytočné, pretože došlo k premlčaniu, a zároveň chcieť zohľadniť na účely opakovaného porušovania porušenia, ktoré siahajú do doby viac ako desať rokov pred začiatkom nového porušenia.

285    Polimeri dochádza k záveru, že zvýšenie o 50 % je v každom prípade absolútne neprimerané a neprijateľné, pretože sa tiež zakladá na základnej sume pokuty vypočítanej s odkazom na podnik – Eni –, ktorý nikdy nebol obvinený zo žiadneho porušenia. Polimeri v tejto súvislosti uvádza, že Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, už citovanom v bode 160 vyššie, domnieval, že celkové zvýšenie základnej sumy pokuty kvôli priťažujúcim okolnostiam musí stanoviť na 40 % vzhľadom na dve predchádzajúce porušenia. Sadzba zvýšenia 50 % teda nie je pravidlom, ako to tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach.

 Tvrdenia Komisie

286    Po prvé, pokiaľ ide o to, že nie je splnená podmienka totožnosti podnikov, Komisia poznamenáva, že Polimeri nespochybňuje, že porušenie možno pripísať Eni. Komisia navyše uvádza, že otázkou opakovaného porušovania sa už zaoberala v druhom oznámení o výhradách. Polimeri v tejto súvislosti nevzniesol námietky.

287    Keďže súťažné právo Spoločenstva uznáva, že rôzne spoločnosti patriace k tej istej skupine tvoria jednu hospodársku jednotku, Komisia mohla, ak by bola chcela, uložiť v predchádzajúcich rozhodnutiach pokutu tej istej materskej spoločnosti. Komisia sa teda mohla v napadnutom rozhodnutí oprávnene domnievať, že tomu istému podniku už bola uložená sankcia za rovnaký typ porušenia (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T‑203/01, Zb. s. II‑4071). Komisia zdôrazňuje, že v už citovanom rozsudku Michelin/Komisia Súd prvého stupňa odobril zvýšenie pokuty kvôli opakovanému porušovaniu v prípade inej spoločnosti patriacej do tej istej skupiny, konkrétnejšie v prípade spoločnosti, ktorá bola sesterskou spoločnosťou spoločnosti, ktorej bola uložená skoršia sankcia.

288    Pojem opakovaného porušovania neznamená nevyhnutne zistenie predchádzajúcej peňažnej sankcie, ale iba zistenie predchádzajúceho porušenia (rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 160 vyššie). Je teda irelevantné, že Komisia v predchádzajúcich rozhodnutiach neuložila pokutu Eni ako takej. Rozhodujúca je naopak skutočnosť, že Eni úplne ovládala spoločnosti, ktoré boli adresátmi predchádzajúcich rozhodnutí. Nemožno pripustiť, aby sa spoločnosti patriace ku skupine, ktoré sú časťami toho istého podniku, vyhli zohľadneniu opakovaného porušenia iba kvôli organizačnej štruktúre samotnej skupiny alebo svojej reštrukturalizácii.

289    Zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porušovania tvoria súčasť diskrečnej právomoci Komisie, pričom Komisia nemôže byť pre takéto zistenie viazaná prípadnou premlčacou dobou (rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 284 vyššie). Nech je to akokoľvek, v tomto prípade boli porušenia týkajúce sa polypropylénu a PVC zistené v rozhodnutiach prijatých v roku 1986 resp. v roku 1994 [rozhodnutie Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania o uplatnení článku [81 ES] (IV/31.149 – Polypropylén) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 230, s. 1, ďalej len „rozhodnutie Polypropylén“), a rozhodnutie Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúce sa konania o uplatnení článku [81 ES] (IV/31.865 – PVC) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 239, s. 14, ďalej len „rozhodnutie PVC II“]. Je teda úplne logické, obvyklé a vhodné zohľadniť tieto predchádzajúce prípady pri novom porušení, ku ktorému dochádzalo od roku 1996.

290    Okrem toho nezáleží na tom, že predchádzajúce porušenia sa týkali odlišných odvetví PVC a polypropylénu (rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 160 vyššie), alebo že tieto činnosti boli odvtedy prevedené na tretie osoby (pozri najmä rozsudok Cascades/Komisia, už citovaný v bode 116 vyššie).

291    Napokon, neexistuje žiaden rozpor medzi na jednej strane určením násobiteľa v závislosti od obratu Eni ako centrálnej spoločnosti skupiny a na druhej strane zohľadnením opakovaného porušovania súvisiaceho s porušeniami konštatovanými v rozhodnutiach adresovaných iným spoločnostiam skupiny, za ktoré však Eni rovnako zodpovedala.

292    Pokiaľ ide o údajné porušenie zásad právnej istoty a proporcionality, rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 284 vyššie, znovu potvrdil, že prípadné opakované porušovanie sa nachádza medzi faktormi, ktoré treba zohľadniť pri analýze závažnosti porušenia v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a že v tejto súvislosti mal odvolateľ stále možnosť predvídať právne dôsledky svojho správania. Rovnako to platí aj pre článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003. Rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 284 vyššie, rovnako zamietol žalobné dôvody založené na prípadnej premlčacej dobe. Okrem toho, pokiaľ ide o to, že zvýšenie základnej sumy pokuty o 50 % je neprimerané, keďže Eni nebola nikdy obvinená zo žiadneho porušenia, Komisia pripomína, že bolo úplne legitímne zohľadniť situáciu Eni. Pokiaľ ide o použitú sadzbu zvýšenia, Komisia preukázala zhovievavosť, keďže takáto sadzba sa vo všeobecnosti uplatňuje na podniky, ktoré sa dopustili iba jedného skoršieho porušenia. To, že Súd prvého stupňa rozhodol v rozsudku z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, už citovanom v bode 160 vyššie, o zvýšení pokuty o 40 %, vyplýva z okolností tejto veci.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

293    Bod 2 usmernení stanovuje ako príklad priťažujúcich okolností „opakované porušovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi)“.

294    Pojem opakované porušovanie, ako je chápaný v niektorých vnútroštátnych právnych poriadkoch, znamená, že osoba sa dopustila nových porušení po tom, čo jej bola uložená sankcia za podobné porušenia (rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T‑141/94, Zb. s. II‑347, bod 617, a Michelin/Komisia, už citovaný v bode 287 vyššie, bod 284).

295    Prípadné opakované porušenie sa nachádza medzi okolnosťami, ktoré treba zohľadniť pri analýze závažnosti predmetného porušenia (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 91, a z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 284 vyššie, bod 26).

296    V tomto prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, že EniChem už bol adresátom rozhodnutí Komisie v kartelovej oblasti (rozhodnutia Polypropylén a PVC II). To preukazuje, že skôr uložené pokuty neboli dostatočné na to, aby tento podnik zmenil svoje správanie. Komisia z toho vyvodzuje, že toto opakované porušovanie predstavuje priťažujúcu okolnosť odôvodňujúcu 50 % zvýšenie základnej sumy pokuty (odôvodnenie č. 487 napadnutého rozhodnutia).

297    Polimeri poukazuje predovšetkým na to, že ani on, ani Eni, neboli uvedení v skorších rozhodnutiach, ktoré spomína Komisia v napadnutom rozhodnutí.

298    Z tohto rozhodnutia vyplýva, že Komisia v tomto prípade zohľadnila pojem „podnik“ v zmysle článku 81 ES, aby prihliadla k priťažujúcej okolnosti spojenej s opakovaním porušovania, čo Komisia potvrdzuje vo svojich písomných podaniach. Presnejšie povedané, Komisia sa v podstate domnievala, že ten istý podnik sa opakovane dopustil protiprávneho správania, a to napriek tomu, že právnické osoby zúčastnené na dotknutých porušeniach neboli totožné. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pod pojmom „podnik“ v zmysle článku 81 ES treba rozumieť hospodársku jednotku, aj keď je táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska zložená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑97/08 P, Zb. s. I‑8237, bod 55 a citovanú judikatúru). V tomto kontexte sa treba domnievať, že keď sa chce Komisia odvolávať na pojem „podnik“ v zmysle článku 81 ES, musí uviesť presné a podrobné informácie, ktoré podporujú jej tvrdenie.

299    Treba však zdôrazniť, po prvé, že Komisia v odôvodnení č. 487 napadnutého rozhodnutia odkazuje na výraz „EniChem“ len všeobecne, pričom tento výraz je v odôvodnení č. 36 napadnutého rozhodnutia definovaný ako „každá spoločnosť, ktorú vlastní Eni SpA“. Treba preto konštatovať, že výraz, ktorý Komisia použila v napadnutom rozhodnutí v rámci posúdenia opakovaného porušovania, je relatívne nepresný, a to prinajmenšom pokiaľ ide o právnické osoby, ktoré tvoria hospodársku jednotku uvedenú v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II. Navyše, aj keby tieto právnické osoby boli tie, ktoré sú spomenuté v odôvodneniach č. 26 až 35 napadnutého rozhodnutia, treba zdôrazniť, že spoločnosť Anic uvedená v rozhodnutí Polypropylén nie je medzi právnickými osobami spomenutými v uvedených odôvodneniach napadnutého rozhodnutia. Cieľom odôvodnení č. 26 až 35 napadnutého rozhodnutia je okrem toho v podstate opísať vývoj spoločností vo vlastníctve Eni počas porušovania, ku ktorému došlo po prijatí rozhodnutí Polypropylén a PVC II. Tieto odôvodnenia preto nemôžu poskytnúť dostatočne podrobnú a presnú informáciu o spoločnostiach, ktoré Eni vlastnila pred porušením, za ktoré bola uložená sankcia napadnutým rozhodnutím.

300    Po druhé, Komisia v poznámke pod čiarou 262 napadnutého rozhodnutia odkazuje na rozhodnutia Polypropylén a PVC II, pričom uvádza, že „Eni“ bola uvedená v týchto rozhodnutiach. Najprv treba zdôrazniť, že výraz „Eni“ nie je v napadnutom rozhodnutí na rozdiel od výrazu „EniChem“ predmetom textovej skratky. Predovšetkým z odôvodnení č. 26 až 36 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že keď má Komisia na mysli Eni ako materskú spoločnosť ostatných spoločností používa výraz „Eni SpA“.

301    Po tretie, aj keby mala Komisia pri použití výrazu „Eni“ v poznámke pod čiarou 262 napadnutého rozhodnutia na mysli spoločnosti, ktoré sú súčasťou „podniku“ v zmysle článku 81 ES tvoreného právnickými osobami, ktoré ovláda Eni, treba zdôrazniť, že Komisia neuviedla v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí žiadnu podrobnú a presnú informáciu. Komisia sa obmedzuje na to, že vo svojich písomných podaniach na Všeobecný súd uvádza, že Eni „úplne“ ovládala spoločnosti uvedené v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II. Toto tvrdenie však okrem toho, že nie je potvrdené žiadnym dôkazným prostriedkom, nebolo prevzaté do napadnutého rozhodnutia.

302    Po štvrté, treba uviesť, že v tomto prípade je vývoj štruktúry a ovládania dotknutých spoločností zvlášť zložitý. Presnejšie povedané, rozhodnutie Polypropylén bolo adresované spoločnosti Anic, bez toho aby sa v ňom objavilo meno Eni. Pokiaľ ide o rozhodnutie PVC II, Komisia spomína v jeho odôvodnení č. 8 to, že spoločnosť Anic „sa stala“ EniChem SpA a v odôvodnení č. 43 to, že tento vývoj bol spôsobený „rôznymi reorganizáciami“ bez ďalšieho upresnenia. Navyše ani v tomto rozhodnutí sa neobjavuje meno Eni. Treba dodať, že v prejednávanej veci činnosť Eni v prípade dotknutých výrobkov pôvodne zabezpečoval EniChem Elastomeri (pred tým, ako sa táto spoločnosť zlúčila s EniChem SpA v roku 1997, teda po prijatí rozhodnutia PVC II) a že činnosti EniChem SpA boli následne prevedené na Polimeri, čo ešte pridáva na zložitosti štrukturálnemu vývoju dotknutých podnikov. V tomto kontexte prináležalo Komisii, aby bola zvlášť presná a uviedla všetky podrobné informácie nevyhnutné pre záver, že spoločnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí a spoločnosti uvedené v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II tvorili ten istý „podnik“ v zmysle článku 81 ES.

303    Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla dostatočne podrobné a presné informácie na to, aby bolo možné odôvodniť, že ten istý „podnik“ v zmysle článku 81 ES sa opakovane dopustil protiprávneho správania. Za týchto okolností treba vyhovieť štrnástemu žalobnému dôvodu a v dôsledku toho zrušiť článok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje výšku pokuty uloženej Polimeri na 272,25 milióna eur.

6.     O pätnástom dôvode založenom na nezohľadnení poľahčujúcich okolností

a)     Tvrdenia účastníkov konania

304    Polimeri pripomína, že aj keby bol údajný kartel preukázaný, nebol podľa neho zrealizovaný a domnieva sa, že Komisia v jeho prípade protiprávne neprihliadla k poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v „nerealizovan[í] v praxi porušujúcich dohovorov alebo praktík“ (bod 3 druhá zarážka usmernení). Skutočnosť, že podnik sa zúčastňuje na stretnutiach alebo na iných kontaktoch so svojimi vlastnými konkurentmi neznamená, že to, čo sa prípadne prejednávalo, je skutočne zrealizované. V tomto prípade Polimeri preukázal, že dotknuté dohody, aj keby boli preukázané, zrealizované neboli.

305    Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. V podstate sa domnieva, že skutkový stav prejednávanej veci neumožňoval priznať výhodu poľahčujúcej okolnosti, na ktorú sa odvoláva Polimeri.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

306    Podľa bodu 3 druhej zarážky usmernení môže byť „nerealizovanie v praxi porušujúcich dohovorov alebo praktík“ aj poľahčujúcou okolnosťou. Skutočnosť, že podnik, ktorého účasť na dohode s jeho konkurentmi je preukázaná, sa nesprával na trhu tak, ako sa so svojimi konkurentmi dohodol, však nevyhnutne nepredstavuje skutočnosť, na ktorú by sa malo pri určení výšky pokuty prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 490).

307    Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi sleduje na trhu viac alebo menej nezávislú politiku sa totiž môže jednoducho pokúšať využiť kartel vo svoj prospech (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T‑327/94, Zb. s. II‑1373, bod 142, a Cascades/Komisia, T‑308/94, Zb. s. II‑925, bod 230) a podnik, ktorý sa nedištancuje od výsledkov stretnutia, na ktorom sa zúčastnil, si v zásade zachováva plnú zodpovednosť za svoju účasť na karteli (pozri rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 491 a citovanú judikatúru). Komisia je preto povinná uznať, že nerealizovanie kartelu je poľahčujúcou okolnosťou len vtedy, keď podnik, ktorý sa odvoláva na túto okolnosť, môže preukázať, že sa jasne a významne postavil proti realizácii kartelu to tej miery, že narušil jeho samotné fungovanie a že zdanlivo nepristúpil k dohode, a tým nepodnecoval iné podniky na realizáciu dotknutého kartelu. Pre podniky by bolo príliš jednoduché minimalizovať riziko zaplatenia vysokej pokuty, ak by mohli využiť kartelovú dohodu a potom dosiahnuť zníženie pokuty z dôvodu, že zohrávali len obmedzenú úlohu pri uskutočňovaní porušenia, hoci ich postoj podnecoval ostatné podniky k škodlivejšiemu správaniu sa v hospodárskej súťaži (rozsudky Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T‑44/00, Zb. s. II‑2223, body 277 až 279, a Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 491).

308    V tomto prípade Polimeri neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by umožňovala domnievať sa, že sa jasne a významne postavil proti realizácii tohto kartelu do tej miery, že narušil jeho samotné fungovanie a že zdanlivo nepristúpil k dohode, a tým nepodnecoval iné podniky na realizáciu dotknutého kartelu. Za týchto okolností nemôže Komisia prihliadnuť na žiadnu poľahčujúcu okolnosť z tohto dôvodu v prospech Polimeri.

309    Neexistencia následkov na trhu, aj keby bola preukázaná, je navyše irelevantná, pretože nijako nepreukazuje, že nedošlo k skutočnému plneniu dohôd (rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 160 vyššie, bod 389).

310    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť pätnásty žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

7.     O šestnástom dôvode založenom na porušení hranice 10 % obratu

a)     Tvrdenia účastníkov konania

311    Polimeri pripomína, že má výhrady voči tomu, že spomedzi adresátov napadnutého rozhodnutia bol vylúčený Syndial a tvrdí, že Komisia bola povinná obmedziť na sumu 86 miliónov eur pokutu, ktorú uložila Syndial/Polimeri, keďže obrat Syndialu v roku 2005 dosahoval sumu 860 miliónov eur. Podľa Polimeri v prípade, ak ide o jedinú pokutu, na zaplatenie ktorej sú podniky zaviazané solidárne, musí táto pokuta rešpektovať hranicu obratu najmenšieho podniku. V opačnom prípade by zaplatenie celej pokuty nebolo možné vyžadovať od všetkých podnikov. V každom prípade mala Komisia uložiť dve rôzne pokuty s ohľadom na dobu, počas ktorej dotknuté podniky riadili činnosť spojenú s výrobkami.

312    Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu. Domnieva sa, že ak by Syndial bol býval adresátom napadnutého rozhodnutia, článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 by síce mohol zabrániť Komisii, aby za určitých okolností prekročila sumu 86 miliónov eur v prípade pokuty, ktorá by bola uložená Syndial, ale v žiadnom prípade nie v prípade pokuty uloženej Polimeri.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

313    Zo skutočnosti, že viacero spoločností je solidárne zaviazaných na zaplatenie pokuty z dôvodu, že tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES vo vzťahu k uplatneniu hornej hranice pokuty stanovenej článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, nevyplýva, že záväzok každej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spoločnosť dosiahla počas posledného účtovného roku. Horná hranica 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa musí vypočítať na základe celkového obratu všetkých spoločností tvoriacich jedinú hospodársku jednotku konajúcu ako podnik v zmysle článku 81 ES, pretože výlučne celkový obrat spoločností, z ktorých sa tento podnik skladá, môže predstavovať informáciu o veľkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku (rozsudky HFB a i./Komisia, už citovaný v bode 253 vyššie, body 528 a 529, a z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 253 vyššie, bod 90).

314    Aj keby preto bol Syndial adresátom napadnutého rozhodnutia, výška pokuty, na zaplatenie ktorej by bol Polimeri solidárne zaviazaný, by nemohla byť obmedzená na 10 % obratu Syndialu. Z toho vyplýva, že tvrdenia Polimeri sú neúčinné.

315    Navyše treba zamietnuť tvrdenia Polimeri, že Komisia mala uložiť dve rôzne pokuty s ohľadom na dobu, počas ktorej dotknuté podniky riadili činnosť spojenú s výrobkami. Pokuta uložená Polimeri totiž odráža jeho priamu účasť na porušení, ako aj jeho zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustil EniChem SpA (neskôr Syndial). Táto pokuta sa preto neobmedzuje na dobu, počas ktorej Polimeri riadil činnosť spojenú s relevantnými výrobkami. Ak Polimeri svojimi tvrdeniami v skutočnosti spochybňuje zodpovednosť, ktorá bola voči nemu vyvodená za porušenie, ktorého sa dopustil EniChem SpA (neskôr Syndial), treba tieto tvrdenia zamietnuť z dôvodov vysvetlených v bodoch 120 až 131 vyššie.

316    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť šestnásty žalobný dôvod, ktorý uviedol Polimeri zamietnutý ako nedôvodný.

317    Zo všetkých týchto dôvodov vyplýva, že treba vyhovieť štrnástemu žalobnému dôvodu a v dôsledku toho zrušiť článok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje výšku pokuty uloženej Polimeri na 272,25 milióna eur, a zamietnuť v zostávajúcej časti návrhy na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia.

D –  O vykonaní dokazovania

318    Polimeri sa domnieva, že dôkazy, ktoré ponúka Komisia na podporu svojho obvinenia, sú obmedzené a nejednoznačné a navrhuje Všeobecnému súdu, aby vypočul niekoľkých zamestnancov spoločností Bayer, Dow a Shell.

319    Všeobecný súd sa domnieva, že má na základe spisu dostatok informácií, aby rozhodol a v dôsledku toho rozhoduje nevykonať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré navrhuje Polimeri.

II –  O návrhoch na úpravu výšky pokuty

320    Z dôvodov vysvetlených v bodoch 298 až 303 vyššie najprv treba, aby Všeobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci podľa článku 31 nariadenia č. 1/2003 zmenil článok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, pretože Komisia na to, aby dospela k sume 272,25 milióna eur v prípade Polimeri nesprávne zohľadnila priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v opakovanom porušovaní.

321    Aby bola vhodne stanovená výška pokuty, treba za daných okolností ponechať v zostávajúcej časti nezmenenú metódu výpočtu, ktorú použila Komisia.

322    Konečná výška pokuty uloženej Polimeri sa preto stanovuje na 181,5 milióna eur.

 O trovách

323    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania. Za okolností prejednávanej veci treba rozhodnúť, že každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Článok 2 písm. c) rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/F/38.638 – Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) sa zrušuje v rozsahu, v akom stanovuje výšku pokuty uloženej Polimeri Europa SpA na 272,25 milióna eur.

2.      Výška pokuty uloženej Polimeri Europa sa stanovuje na 181,5 miliónov eur.

3.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.      Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Dehousse Wiszniewska‑Białecka Wahl

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2011.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

I –  O návrhoch na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia

A –  O dôvodoch týkajúcich sa procesných vád

1.  O prvom dôvode založenom na nevhodnom použití oznámenia o spolupráci

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

2.  O druhom dôvode založenom na nedôvodnom zaslaní druhého oznámenia o výhradách

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

3.  O treťom dôvode založenom v podstate na porušení práva Polimeri na obhajobu

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

B –  O dôvodoch týkajúcich sa merita napadnutého rozhodnutia

1.  O štvrtom dôvode založenom na nesprávnej definícii relevantného trhu

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

2.  O piatom dôvode založenom na vývoji cien počas posudzovaného obdobia

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

3.  O šiestom dôvode založenom na zásobovaní hlavných zákazníkov

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

4.  O siedmom dôvode založenom na protiprávnom pripísaní porušenia Polimeri

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

5.  O ôsmom dôvode založenom na nepodloženom zistení existencie kartelu

a)  Tvrdenia účastníkov konania

Úvodné pripomienky

O prvej časti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa zdrojov dôkazných prostriedkov

O druhej časti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa všeobecného opisu kartelu

–  O cenových dohodách

–  O dohodách o rozdelení trhu

–  O výmene citlivých obchodných informácií

–  O monitorovaní dohôd

–  O všeobecnom skutkovom rámci, ktorý opísal pán N.

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

O prípustnosti niektorých tvrdení, ktoré uvádza Polimeri v rámci ôsmeho dôvodu

O prvej časti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa zdrojov dôkazných prostriedkov

O druhej časti ôsmeho dôvodu týkajúcej sa všeobecného opisu kartelu

–  O cenových dohodách

–  O dohodách o rozdelení trhu

–  O výmene citlivých obchodných informácií

–  O monitorovaní dohôd

–  O skutkovom rámci, ktorá opísal pán N.

6.  O deviatom dôvode založenom na nepodloženom zistení účasti Polimeri na údajnom karteli

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

C –  O dôvodoch týkajúcich sa stanovenia výšky pokuty

1.  O desiatom dôvode založenom na nepodloženom posúdení závažnosti porušenia

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

2.  O jedenástom dôvode založenom na protiprávnom diferencovanom zaobchádzaní

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

3.  O dvanástom dôvode založenom na protiprávnom uplatnení násobiteľa na účely odstrašenia

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

4.  O trinástom dôvode založenom na nesprávnom určení dĺžky trvania porušenia v prípade Polimeri

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

5.  O štrnástom dôvode založenom na neoprávnenom zvýšení základnej sumy pokuty kvôli opakovanému porušovaniu

a)  Tvrdenia účastníkov konania

Tvrdenia Polimeri

Tvrdenia Komisie

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

6.  O pätnástom dôvode založenom na nezohľadnení poľahčujúcich okolností

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

7.  O šestnástom dôvode založenom na porušení hranice 10 % obratu

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

D –  O vykonaní dokazovania

II –  O návrhoch na úpravu výšky pokuty

O trovách

* Jazyk konania: taliančina.