NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
ELEANOR SHARPSTON
prednesené 15. septembra 2011 (1)
Vec C‑465/10
Ministre de l’Intérieur, de l’Outre‑mer et des Collectivités territoriales
proti
Chambre de commerce et d’industrie de l’Indre
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Conseil d’État (Francúzsko)]
„Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Dotácie poskytnuté v rámci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj – Nedodržanie pravidiel verejného obstarávania príjemcom – Povinnosť vymáhať dotácie v prípade nezrovnalosti – Premlčacie doby“
1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania predložený francúzskym Conseil d’État (Štátna rada) sa týka výkladu nariadenia č. 2052/88(2), nariadenia č. 4253/88(3) a nariadenia č. 2988/95(4). V rozhodnom čase upravovali tieto predpisy (ďalej len „uplatniteľné nariadenia“) štrukturálne fondy Európskej únie.(5) Štrukturálne fondy(6) sú v Európskej únie hlavnými nástrojmi na podporu sociálneho a hospodárskeho rozvoja v členských štátoch. Tvoria viac ako tretinu rozpočtu EÚ.
2. Vnútroštátny súd sa po prvé pýta, či právne predpisy EÚ vyžadujú vymáhanie súm poskytnutých z EFRR, keď príjemca (ktorý je verejným obstarávateľom(7)) využíva dotáciu na vykonávanie operácie v rozpore s pravidlami verejného obstarávania EÚ. Vnútroštátny súd po druhé žiada o poskytnutie usmernenia týkajúceho sa uplatnenia premlčacej doby upravenej v článku 3 nariadenia č. 2988/95, pokiaľ ide o takéto vymáhanie.
Právny rámec
Nariadenie č. 2052/88
3. Medzi ciele stanovené nariadením č. 2052/88 patrí zvyšovanie účinnosti štrukturálnych fondov a koordinácia ich činnosti.(8)
4. Článok 3 ods. 5 vyžaduje, aby Rada prijala opatrenia potrebné na zabezpečenie koordinácie medzi jednotlivými fondmi na jednej strane a medzi nimi a Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) a ostatnými existujúcimi finančnými nástrojmi na strane druhej.
5. Článok 7 s názvom „Zlučiteľnosť a kontroly“ v rozsahu, v akom je to relevantné, stanovuje:
„1. Činnosti financované štrukturálnymi fondmi… musia byť v súlade s ustanoveniami zmlúv a na základe nich prijatých aktov, ako aj s politikami Spoločenstva, vrátane politiky v oblasti… verejného obstarávania…
2. Bez toho, aby bolo dotknuté finančné nariadenie, ustanovenia uvedené v článku 3 ods. 4 a 5 stanovujú harmonizované pravidlá pre posilnenie kontrol štrukturálnych činností…“ [neoficiálny preklad]
Nariadenie č. 4253/88
6. Nariadenie Rady č. 4253/88 stanovuje pravidlá uplatňovania nariadenia č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností fondov.
7. Šieste odôvodnenie nariadenia č. 2082/93(9), ktorým sa mení nariadenie č. 4253/88, stanovuje:
„… podľa zásady subsidiarity a bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie zodpovednej najmä za spravovanie finančných zdrojov Spoločenstva, zodpovednosť za uplatnenie foriem pomoci zahrnutej do podporných rámcov Spoločenstva musí spadať hlavne do zodpovednosti členských štátov na príslušnej územnej úrovni v závislosti od osobitností každého členského štátu.“ [neoficiálny preklad]
8. Článok 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 stanovuje:
„1. Na zabezpečenie úspechu činností vykonávaných verejnými alebo súkromnými subjektmi členské štáty pri uskutočňovaní týchto činností prijmú opatrenia nevyhnutné na:
– pravidelnú kontrolu správneho vykonávania činností financovaných Spoločenstvom,
– predchádzanie a zisťovanie nezrovnalostí,
– vymáhanie súm stratených v nadväznosti na zneužitie alebo nedbanlivosť. S výnimkou prípadu, keď členský štát a/alebo sprostredkovateľ a/alebo investor predložia dôkaz, že nie sú zodpovední za zneužitie alebo nedbanlivosť, je za vrátenie neoprávnene vyplatených súm subsidiárne zodpovedný členský štát. Čo sa týka globálnych subvencií, sprostredkovateľ môže so súhlasom členského štátu a Komisie použiť bankovú záruku alebo akékoľvek iné zabezpečenie takéhoto rizika.
Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach prijatých na tento účel a hlavne jej poskytujú opis systémov kontroly a riadenia ustanovených s cieľom zaistiť efektívne vykonanie príslušných činností. Pravidelne Komisiu informujú o priebehu správnych a súdnych konaní.
…“ [neoficiálny preklad]
9. Článok 24 stanovuje:
„Zníženie, pozastavenie a zrušenie pomoci
1. Ak existuje podozrenie, že pomoc na vykonanie činnosti alebo opatrenia je čiastočne alebo v celom rozsahu neopodstatnená, Komisia urobí potrebné preskúmanie daného prípadu v rámci partnerstva predovšetkým tak, že členský štát alebo orgány, ktoré členský štát poveril výkonom danej činnosti, vyzve, aby v stanovenej lehote predložili svoje pripomienky.
2. Po tomto preskúmaní môže Komisia znížiť alebo pozastaviť pomoc na činnosť alebo na predmetné opatrenie, ak preskúmanie potvrdí existenciu nezrovnalosti alebo podstatnej zmeny, ktorá ovplyvňuje povahu alebo podmienky uskutočnenia činnosti alebo opatrenia a nebolo požiadané o jej schválenie Komisiou.
3. Komisii musí byť vrátená celá suma zakladajúca bezdôvodné obohatenie. Nevrátené sumy sa zvyšujú o úroky z omeškania…“ [neoficiálny preklad]
Nariadenie č. 2988/95
10. Nariadenie č. 2988/95 stanovuje celý rad všeobecných pravidiel týkajúcich sa kontrol, správnych opatrení a sankcií v súvislosti s nezrovnalosťami v platbách príjemcom na základe politík Spoločenstva. Predtým neexistovali nijaké spoločné pravidlá, ktoré by definovali takéto nezrovnalosti.
11. Osobitne relevantné sú tretie, štvrté a piate odôvodnenia nariadenia č. 2988/95. Tretie odôvodnenie stanovuje, že podrobné pravidlá pre správu a kontrolu výdavkov Spoločenstva sú predmetom rôznych podrobných pravidiel upravujúcich spravovanie a monitorovanie výdavkov Spoločenstva podľa príslušných politík Spoločenstva, ale že treba brániť vo všetkých oblastiach činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Spoločenstiev.(10) Štvrté odôvodnenie uvádza, že ak má byť boj proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Spoločenstva účinný, treba stanoviť spoločný právny rámec pre všetky oblasti politík Spoločenstva. Piate odôvodnenie pripomína, že nezrovnalosti a s nimi súvisiace správne opatrenia a sankcie, ktoré sa naň vzťahujú, sú ustanovené v odvetvových predpisoch v súlade s nariadením č. 2988/95. Nakoniec, tak ako to vyplýva zo štrnásteho odôvodnenia, nariadenie č. 2988/95 má dostatočne široký horizontálny dosah, aby mohlo byť založené na článku 235 ES a článku 203 ESAE.
12. Článok 1 nariadenia č. 2988/95 stanovuje:
„1. Na účely ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo spoločenstva.
2. ,Nezrovnalosť‘ je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.“
13. Relevantné ustanovenia článku 2 stanovujú:
„1. Správne kontroly, opatrenia a sankcie sa zavedú v takej miere, aby zabezpečili náležité uplatňovanie práva spoločenstva. Opatrenia majú byť účinné, primerané a majú odrádzať tak, aby poskytovali primeranú ochranu finančných záujmov spoločenstiev.
…
3. Právo spoločenstva stanoví druh a rozsah správnych opatrení a sankcií potrebných na správne uplatnenie daných pravidiel zohľadňujúc druh a závažnosť protiprávneho konania, poskytnutej alebo získanej výhody a stupeň zodpovednosti.
4. Za podmienok ustanovených platným právom spoločenstva sa postupy pri uplatňovaní kontrol, opatrení a sankcií spoločenstva spravujú právom členských štátov.“
14. Článok 3 okrem iného stanovuje:
„1. Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky.
V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu.
Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia.
Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší [uplynie – neoficiálny preklad] dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie prerušené v zmysle článku 6 ods. 1.[(11)]
…
3. Členské štáty si zachovávajú možnosť uplatňovať dlhšie doby a lehoty ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1 a 2 v tomto poradí.“
15. Článok 4 ako všeobecné pravidlo stanovuje, že pokiaľ hospodársky subjekt neoprávnene získal výhodu v dôsledku nezrovnalosti, vedie to k odňatiu týchto výhod (buď formou platby alebo vrátenia dlžných alebo neoprávnených súm, alebo prostredníctvom úplného alebo čiastočného prepadnutia záruky).
16. Článok 5 stanovuje správne sankcie, ktoré sa uplatnia v prípade úmyselných nezrovnalostí alebo nezrovnalostí spôsobených nedbanlivosťou.
Nariadenie č. 1083/2006
17. Článok 2 ods. 7 nariadenia č. 1083/2006(12), na ktorý sa tiež odkazovalo v písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru(13), definuje „nezrovnalosť“ ako „… akékoľvek porušenie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré vyplýva z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou“.
Vnútroštátna právna úprava
18. V rozhodnom čase článok 2262 francúzskeho Občianskeho zákonníka stanovoval: „Všetky úkony, tak vecnej, ako aj osobnej povahy sa premlčujú po uplynutí tridsiatich rokov…“
Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky
19. Z vnútroštátneho spisu vyplýva, že 5. decembra 1995 Chambre de commerce et d’industrie du département de l’Indre (obchodná a priemyselná komora departementu Indre, ďalej len „CCI“) požiadala o finančnú pomoc prefekta tohto departementu (ďalej len „prefekt“) na financovanie operácie s názvom „Objectif Entreprises“ (ďalej len „operácia“). Cieľom operácie bolo uskutočniť výskum, či francúzske a zahraničné podniky budú chcieť investovať a usadiť sa v departemente Indre. CCI sa rozhodla najať firmu, ktorá by konala v jej mene.
20. V odpovedi na písomné otázky položené Súdnym dvorom na základe článku 54a rokovacieho poriadku poskytla francúzska vláda ďalšie informácie a určité dokumenty. Zdá sa tak, že CCI listom z 27. septembra 1995 informovala prefekta o tom, že má v úmysle poveriť firmu DDB-Needham vykonaním operácie. Tento list bol poslaný skôr, než bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania uverejnené v úradnom vestníku (Bulletin officiel des annonces des marchés publics) 4. novembra 1995.
21. Po preskúmaní predložených ponúk bola 8. decembra 1995 vybraná DDB‑Needham z dôvodu, že kvalita ponúkaných služieb bola vyššia a cena nižšia než tie, ktoré ponúkali konkurenčné firmy.
22. Dňa 29. mája 1996 CCI uzavrela zmluvu s DDB‑Needham o poskytovaní služieb na dobu troch rokov. Poplatky boli vo výške 3 895 380 FF (600 000 eur) za rok 1996 a približne 2 725 560 FF (420 000 eur) za roky 1997 a 1998.
23. Podľa dohody podpísanej 20. decembra 1996 (ktorá odkazuje na nariadenie č. 2081/93 a nariadenie č. 2082/93(14)) CCI dostala 400 000 FF (60 979,60 eura) z EFRR na podporu operácie. Dvojitá finančná suma bola CCI poskytnutá zo štátnych prostriedkov na ten istý účel. V prejednávanej veci však ide len o dotácie EFRR.
24. CCI bola listom z 9. mája 2000 informovaná o skutočnosti, že operácia bola predmetom kontroly vykonanej prefektom centrálnej oblasti (ďalej len „prefekt regiónu“). Správu s názvom Audit sur l’utilisation des fonds structurels européens (ďalej len „správa o kontrole“) podpísal prefekt regiónu a regionálny finančný úrad 14. marca 2001. CCI bola oznámená 18. júla 2001.
25. V správe o kontrole boli zistené nasledujúce nezrovnalosti. Po prvé, zmluva bola s DDB‑Needham uzavretá v rozpore s pravidlami verejného obstarávania EÚ. V prvom rade CCI oznámila svoj výber DDB‑Needham prefektovi skôr, než bolo zverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania. Navyše nič nenasvedčovalo tomu, že oznámenie predmetných zmlúv týkajúcich sa prevádzky bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (ako to bolo v tej dobe). V druhom rade zmluva bola podpísaná, ale nebola datovaná.
26. Dňa 23. januára 2002 prefekt regiónu oznámil CCI, že vzhľadom na uskutočnenie operácie vydal výmer, ktorý okrem iného požadoval vrátenie dotácie EFRR v dôsledku nedodržania pravidiel verejného obstarávania EÚ.
27. Námietka CCI podaná proti tomuto výmeru bola zamietnutá implicitným rozhodnutím hlavného účtovníka regiónu.
28. Dňa 3. júna 2004 bol návrh CCI na zrušenie výmeru prefekta regiónu a rozhodnutia hlavného účtovníka predložený Tribunal administratif de Limoges (správny súd v Limoges) zamietnutý.
29. Cour administrative d’appel de Bordeaux (správny odvolací súd, Bordeaux) zrušil 12. júna 2007 rozsudok Tribunal administratif de Limoges. Zastával názor, že v zmluve nebolo nijaké výslovné ustanovenie, ktoré by potvrdzovalo, že na CCI sa vzťahovali pravidlá verejného obstarávania EÚ, ani tam nebolo nijaké ustanovenie práva EÚ, ktoré by predstavovalo právny základ pre vymáhanie dotknutých finančných prostriedkov.
30. Ministre de l’Intérieur, de l’Outre-mer et des Collectivités territoriales podalo proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Conseil d’État, ktorá konanie prerušila a Súdnemu dvoru položila nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Pokiaľ ide o existenciu právneho základu, z ktorého by vyplývala povinnosť vymáhať späť pomoc vyplatenú CCI:
Existuje v prípade, že verejný obstarávateľ, ktorý je príjemcom dotácií z prostriedkov EFRR, nedodrží pravidlá verejného obstarávania vzťahujúce sa na uskutočňovanie dotovanej činnosti, pričom nie je spochybnená oprávnenosť financovania tejto činnosti z daného fondu ani jej uskutočnenie, v právnych predpisoch Európskej únie, predovšetkým v [nariadení č. 2052/88] a v [nariadení č. 4253/88], ustanovenie, ktoré by zakladalo povinnosť vymáhať dotácie späť? Ak áno, vzťahuje sa takáto povinnosť na všetky alebo len na niektoré porušenia pravidiel verejného obstarávania? Ak len na niektoré, na ktoré?
2. V prípade aspoň sčasti kladnej odpovede na prvú otázku:
a) Ak verejný obstarávateľ, ktorý je príjemcom pomoci z prostriedkov EFRR, nedodrží pravidlá verejného obstarávania vzťahujúce sa na výber poskytovateľa služieb povereného uskutočnením dotovanej činnosti, predstavuje to nezrovnalosť v zmysle nariadenia č. 2988/95? Môže mať na kvalifikáciu nezrovnalosti v zmysle nariadenia č. 2988/95 vplyv okolnosť, že príslušný vnútroštátny orgán nemohol v čase, keď rozhodol o poskytnutí pomoci požadovanej z prostriedkov EFRR, nevedieť, že prijímajúci subjekt porušil pravidlá verejného obstarávania, keďže ešte pred poskytnutím pomoci vybral poskytovateľa služieb povereného uskutočnením činnosti financovanej z tejto pomoci?
b) V prípade kladnej odpovede na otázku 2 a) a vzhľadom na to, že – ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku v spojených veciach Josef Vosding Schlacht, Kühl- und Zerlegebetrieb a i.[(15)] – premlčacia lehota v zmysle článku 3 nariadenia č. 2988/95 sa vzťahuje na správne opatrenia, napríklad na vymáhanie pomoci neoprávnene získanej subjektom v dôsledku nezrovnalostí, ktorých sa tento subjekt dopustil:
– je potrebné stanoviť ako začiatok plynutia premlčacej lehoty dátum vyplatenia pomoci príjemcovi alebo dátum, ku ktorému príjemca použil získanú dotáciu na odmenu pre poskytovateľa, pri výbere ktorého sa nedodržali pravidlá verejného obstarávania?
– má sa táto lehota považovať za prerušenú tým, že príslušný vnútroštátny orgán predložil príjemcovi dotácie správu o kontrole, ktorá konštatuje nedodržanie pravidiel verejného obstarávania, a vnútroštátnemu orgánu odporúča, aby v dôsledku toho prikročil k vymáhaniu vyplatených súm?
– ak členský štát využije možnosť uplatniť dlhšiu premlčaciu lehotu, ktorá mu vyplýva z článku 3 ods. 3 nariadenia č. 2988/95, hlavne v prípade, keď je vo Francúzsku [všeobecná premlčacia lehota vecnej povahy 30 rokov], má sa zlučiteľnosť takejto premlčacej lehoty s právom Európskej únie, predovšetkým so zásadou proporcionality, posudzovať z hľadiska maximálnej premlčacej lehoty vyplývajúcej z vnútroštátneho právneho predpisu slúžiaceho vnútroštátnemu správnemu orgánu ako právny základ na vymáhanie vyplatenej pomoci, alebo z hľadiska lehoty, ktorá bola v danom prípade reálne uplatnená?
c) V prípade zápornej odpovede na otázku 2 a) bránia finančné záujmy Európskej únie tomu, aby pri vyplatení takej pomoci, ako je predmetná pomoc v konaní vo veci samej, súd uplatnil vnútroštátne predpisy týkajúce sa zrušenia rozhodnutí zakladajúcich práva, podľa ktorých môže správny orgán – okrem prípadov neexistencie, podvodného nadobudnutia a žiadosti samotného príjemcu – zrušiť nezákonné individuálne rozhodnutie zakladajúce práva len v lehote štyroch mesiacov od jeho prijatia, pričom však individuálne správne rozhodnutie, hlavne ak sa týka vyplatenia pomoci, môže obsahovať rozväzovacie podmienky, ktorých splnenie umožňuje okamžité odňatie danej pomoci – v súvislosti s čím Conseil d’État rozhodla, že tento vnútroštátny predpis sa má vykladať tak, že príjemca neoprávnene poskytnutej pomoci na základe právneho predpisu EÚ sa naň môže odvolávať, len ak konal v dobrej viere?“
31. Francúzska a poľská vláda, ako aj Komisia predložili písomné vyjadrenia. Pojednávanie nebolo požadované a ani sa neuskutočnilo.
Posúdenie
Úvodné poznámky
32. Pred začatím analýzy je vhodné uviesť zopár úvodných poznámok.
33. Po prvé v konaní vo veci samej je nesporné, že operácia bola oprávnená na finančnú podporu zo strany EFRR.
34. Po druhé vnútroštátny súd nemá pochybnosti o tom, že zmluva medzi CCI a DDB-Needham spadá do pôsobnosti smernice 92/50/EHS(16). Jej hodnota presahuje hranicu 200 000 eur stanovenú v článku 7 tejto smernice a týka sa služieb uvedených v prílohe IA. V dôsledku toho bola CCI ako obstarávateľ v zmysle smernice 92/50/EHS povinná uverejniť potrebné oznámenie v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.(17)
35. Po tretie, pokiaľ ide o uplatniteľné predpisy, nariadenie č. 2988/95 zaviedlo všeobecný rámec správnych opatrení a sankcií postihujúcich nezrovnalosti týkajúce sa právnych predpisov EÚ, aby bolo možné sa brániť „vo všetkých oblastiach… činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy [Únie]“(18). Toto nariadenie je potrebné čítať v spojení s osobitnými právnymi predpismi EÚ, ktoré sa uplatňujú v prejednávanej veci, a to s nariadením č. 2052/88(19) a nariadením č. 4253/88(20).
36. Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 stanovuje všeobecné pravidlo, že akákoľvek nezrovnalosť vedie(21) k tomu, že sa neprávom získaná výhoda odníme. Konkrétne, článok 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 stanovuje, že členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na kontrolu správneho vykonávania činností financovaných štrukturálnymi fondmi, predchádzanie a zisťovanie nezrovnalostí a vymáhanie súm stratených v nadväznosti na zneužitie alebo nedbanlivosť.(22)
37. Po štvrté spoločné hospodárenie – teda spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou – je metóda, ktorú normotvorca EÚ vybral, aby implementoval rozpočet vo vzťahu ku štrukturálnym fondom. Vykonávanie pomoci prostredníctvom fondov je však predovšetkým zodpovednosťou členských štátov.
38. Ako ďalej vyplýva z článku 280 ES (teraz článok 325 ZFEÚ), Európska únia a členské štáty sú povinné prijať opatrenia na boj proti podvodom a iným protiprávnym konaniam, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy EÚ.
39. Súdny dvor navyše rozhodol, že pri plnení svojich povinností nemajú členské štáty nijaký priestor pre voľnú úvahu nad možnosťou požadovať vrátenie neoprávnene alebo protiprávne vyplatených finančných prostriedkov Európskej únie.(23)
40. Po piate Súdny dvor rozhodol, že článok 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 ukladá členským štátom povinnosť vymáhať prostriedky „stratené“ v dôsledku zneužitia alebo nedbanlivosti, a to bez potreby úpravy zverenia tejto právomoci v rámci vnútroštátneho práva.(24)
41. Po šieste na účely článku 24 nariadenia č. 4253/88 sa nemá robiť nijaký rozdiel kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru v súvislosti s nezrovnalosťami, ktoré môžu viesť k zníženiu pomoci.(25) Je rovnako irelevantné, či nezrovnalosť spôsobila veľkú stratu, alebo ide o nezrovnalosť „technického charakteru“. Nezrovnalosť je nezrovnalosť.(26)
42. Nakoniec v prejednávanej veci je nesporné, že operácia (Objectif Entreprises) bola skutočne vykonaná. Na tomto základe zmluvné strany predložili Súdnemu dvoru pripomienky, v ktorých sa zhodli, že predmetné dotácie sa nemôžu v pravom slova zmysle považovať za „stratené sumy“ v zmysle článku 23 ods. 1 tretej zarážky nariadenia č. 4253/88.
Otázky č. 1 a č. 2a
43. Otázky č. 1 a č. 2a je potrebné skúmať spoločne. Obidve sa týkajú významu pojmu „nezrovnalosť“ a toho, či uplatniteľné predpisy vyžadujú, aby členské štáty získali späť sumy vyplatené z fondov.
44. V otázke č. 1 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sú členské štáty povinné získať späť sumy vyplatené z EFRR, ak príjemca nedodržal pravidlá verejného obstarávania EÚ, keď vykonaním dotovanej operácie poveril firmu. Vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či takáto povinnosť, ak existuje, sa uplatňuje na každé nedodržanie týchto pravidiel. Ak áno, potom sa pýta, či takéto porušenie predstavuje nezrovnalosť v zmysle nariadenia č. 2988/95.
45. Francúzska vláda tvrdí, že článok 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 sa má vykladať v súlade s nariadením č. 2052/88 a nariadením č. 2988/95.
46. Francúzsko ďalej tvrdí, že základom pre vymáhanie dotácie nie je článok 23 ods. 1 tretia zarážka nariadenia č. 4253/88, pretože predmetné finančné prostriedky nemožno považovať za „stratené sumy“ v zmysle tohto ustanovenia. Naopak, za právny základ pre vymáhanie sa má považovať článok 23 ods. 1 druhá zarážka („predchádzanie a zisťovanie nezrovnalostí“). Francúzsko tiež tvrdí, že ustálená judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa článku 24 nariadenia č. 4253/88 sa uplatňuje obdobne: preto by sa mali predmetné finančné prostriedky považovať za neoprávnene vyplatené.
47. Poľsko tvrdí, že v prípadoch, ako je tento, je potrebné vziať do úvahy ciele článku 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88, hlavne zabezpečenie úspechu činností, na ktoré bola poskytnutá finančnú pomoc z fondov. Každý prípad treba posudzovať s ohľadom na jeho skutkové okolnosti. Poľsko tvrdí, že článok 2 ods. 7 nariadenia č. 1083/2006(27) sa má obdobne uplatniť na výklad článku 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88. Na to, aby nezrovnalosť bola spôsobená porušením práva EÚ, musí toto porušenie poškodzovať rozpočet Európskej únie započítaním neoprávnenej výdajovej položky.
48. Poľsko tvrdí, že verejné obstarávanie, ktoré nie je oznámené, má takýto účinok, a členský štát by preto mal prijať opatrenie na vrátenie vyplatených súm. Poľsko však zastáva názor, že porušenie pravidiel verejného obstarávania EÚ, ktoré nemá nijaký vplyv na rozpočet Európskej únie, nevedie k nezrovnalosti v zmysle článku 2 ods. 7 nariadenia č. 1083/2006. V dôsledku toho nemôže takéto porušenie predstavovať nezrovnalosť v zmysle článku 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88.
49. Komisia zastáva názor, že uplatniteľné predpisy je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. Skutočnosť, že predmetné sumy nepredstavovali „stratené sumy“, nemá vplyv na otázku, či článok 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 stanovuje právny základ pre vrátenie dotácie EFRR.
50. Rovnako ako francúzska vláda a Komisia, aj ja zastávam názor, že uplatniteľné predpisy by sa mali vykladať spoločne.
51. Vzhľadom na to, že článok 2 ods. 7 nariadenia č. 1083/2006 sa neuplatňoval v rozhodnom čase, nie je potrebné brať ho do úvahy na účely tohto konania.
52. Pojem „nezrovnalosť“ nie je definovaný v nariadení č. 2052/88 ani v nariadení č. 4253/88.
53. Ak je však potrebné uplatniteľné predpisy vykladať vo vzájomnej súvislosti, musí byť „nezrovnalosť“ vykladaná dôsledne – to znamená rovnakým spôsobom v každom nariadení.
54. Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 2052/88 stanovuje, že činnosti financované zo štrukturálnych fondov musia byť v súlade so zmluvami a s politikami Spoločenstva, hlavne tými, ktoré sa týkajú verejného obstarávania.
55. Článok 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 stanovuje, že nezrovnalosť je „akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu“, v dôsledku čoho je „… poškodenie všeobecného rozpočtu Spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných“… „zmenšením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene Spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.“
56. V prejednávanej veci nie je porušenie práva Spoločenstva (teraz práva EÚ) sporné. Je známe, že CCI („hospodársky subjekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 a „obstarávateľ“ v zmysle smernice č. 92/50/EHS) nerešpektovala pravidlá verejného obstarávania EÚ pri uzavretí zmluvy na vykonanie operácie „Objectif Entreprises“.
57. Z toho vyplýva, že operácia financovaná z dotácie EFRR nebola v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia Rady č. 2052/88.
58. Znamená to, že porušenie práva EÚ predstavuje poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo rozpočtov (napr. štrukturálnych fondov) spravovaných EÚ na účely článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95?
59. Zdá sa, že úmyslom normotvorcu pri prijímaní článku 7 ods. 1 nariadenia č. 2052/88 bolo zabezpečiť, aby výdavky štrukturálnych fondov Európskej únie boli striktne obmedzené na subjekty, ktoré konajú v súlade s pravidlami Európskej únie, a aby neboli určené na financovanie takého konania, ktoré porušuje tieto pravidlá.(28)
60. Z toho vyplýva, že výdavky vynaložené v rozpore s právom EÚ by sa mali prirodzene považovať za škodlivé pre rozpočet EÚ.
61. Vo veci Komisia/Írsko(29) Súdny dvor uznal právomoci Komisie podľa článku 24 nariadenia č. 4253/88 získať späť sumy poskytnuté Írsku v rámci Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“). Írske orgány uznali, že k nezrovnalosti (hoci neúmyselnej) došlo, pretože kontrola, pokiaľ ide o predmetné finančné prostriedky, nebola v súlade s osvedčenými postupmi ESF.(30) Nezrovnalosť neviedla v prejednávanej veci k nijakému neoprávnenému alebo nadmernému financovaniu zo strany Spoločenstva. Napriek tomu sa Komisia v súlade s článkom 24 nariadenia č. 4253/88 usilovala znížiť sumu finančnej pomoci, ktorú pôvodne poskytla.
62. Súdny dvor zamietol tvrdenie Írska, že nezrovnalosti „technického“ charakteru nepoškodzovali rozpočet EÚ. Rozhodol, že aj nezrovnalosti, ktoré nemajú presný finančný dosah, sa môžu vážne dotknúť finančných záujmov Únie a dodržiavania práva Spoločenstva, a teda odôvodniť uplatnenie finančných úprav Komisiou.(31)
63. Vo veci Vereniging Nationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening(32) Súdny dvor zdôraznil, že články 23 a 24 nariadenia č. 4253/88 sa majú vykladať spoločne.
64. Zastávam preto názor, že stanovisko Súdneho dvora vo veci Komisia/Írsko sa má obdobne uplatniť na výklad článku 23 nariadenia č. 4253/88.
65. Z tohto dôvodu aj nezrovnalosti, ktoré nemajú presný finančný dosah a nie sú ako také kvantifikovateľné, sa majú považovať za vážne poškodzujúce finančné záujmy EÚ.
66. Má poškodenie rozpočtu EÚ (alebo rozpočtov spravovaných EÚ) za následok stratu príjmov alebo platenie neoprávnenej výdavkovej položky?
67. V prejednávanej veci nie sú k dispozícii nijaké údaje o konkrétnych finančných nákladoch spôsobených nezrovnalosťou. V podstate to nemožno posúdiť.(33)
68. Napriek tomu je možné dôvodne predpokladať, že ak by CCI ako obstarávateľ dodržala pravidlá verejného obstarávania EÚ, celkové náklady na financovanie operácie mohli byť nižšie. V tomto rozsahu by vyplatenie dotácie EFRR mohlo mať za následok neoprávnenú výdavkovú položku v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95.
69. Zastávam preto názor, že z terminológie a účelu uplatniteľných predpisov, ako aj obdobne uplatniteľného rozsudku Súdneho dvora vo veci Komisia/Írsko vyplýva, že porušenie článku 7 ods. 1 nariadenia č. 2052/88 poškodzuje rozpočet Európskej únie alebo rozpočty štrukturálnych fondov tým, že umožňuje neoprávnenú výdavkovú položku, a je preto nezrovnalosťou v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 a článku 23 nariadenia č. 4253/88.
70. Za takýchto okolností sú členské štáty povinné prijať opatrenie na vymáhania neoprávnene vyplatených súm.
71. Znamená to, že musia od príjemcu vymáhať dotáciu v plnej výške?
72. Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 vyžaduje, aby členské štáty prijali správne opatrenia „… v takej miere, aby zabezpečili náležité uplatňovanie práva spoločenstva…“. Takéto opatrenia majú byť „účinné, primerané a majú odrádzať“ tak, aby poskytovali primeranú ochranu finančných záujmov Európskej únie. Článok 2 ods. 3 uvádza, že právo EÚ „stanoví druh a rozsah správnych opatrení a sankcií potrebných na správne uplatnenie daných pravidiel zohľadňujúc druh a závažnosť protiprávneho konania, poskytnutej alebo získanej výhody a stupeň zodpovednosti“.(34)
73. Na účely ochrany rozpočtu EÚ (a jednotlivých rozpočtov spravovaných Európskou úniou, akými sú štrukturálne fondy) sú členské štáty povinné vymáhať späť sumy vyplatené v prípade nezrovnalosti. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme.(35) Pri plnení tejto povinnosti by členské štáty mali žiadať o vymáhanie sumy, ktorá predstavuje „neprávom získané výhody“. To môže vyžadovať vrátenie celej pôvodne poskytnutej dotácie, alebo môže vyžadovať čiastočné vrátenie, ktoré zahŕňa menšie množstvo.(36)
74. Zo skutočností zistených vnútroštátnym súdom vyplýva, že všetky príslušné kroky pri výbere poskytovateľa služieb na vykonanie operácie Objectif Entreprises sa uskutočnili pred poskytnutím dotácie.(37) Osobitná povaha nezrovnalosti, ktorá vznikla (nezačatím výberového konania v súlade s príslušnými pravidlami EÚ), však znamená, že nie je možné zistiť a vypočítať konkrétne straty „spôsobené“ nezrovnalosťou. Poskytovateľ služby najskôr označil a následne vybral, ako sa zdá, spoločnosť s najvýhodnejšou ponukou v rámci uskutočneného národného výberového konania. Hoci bola zmluva riadne oznámená v súlade s pravidlami verejného obstarávania EÚ, poskytovatelia služieb z iných členských štátov mohli mať záujem a vo výberových konaniach by možno predložili výhodnejšiu ponuku. O koľko lepšiu (ak vôbec) nie je možné určiť. Navyše, keďže operácia bola financovaná čiastočne z EFRR a čiastočne z národných zdrojov, nie je možné zistiť, koľko prostriedkov z akejkoľvek (hypotetickej) výslednej úspory by sa pripísalo rozpočtu EÚ a koľko vnútroštátnemu rozpočtu.
75. S istotou je možné tvrdiť, že operácia, na ktorú bola poskytnutá výhoda, skutočne prebehla; ale možno mohla byť lacnejšia, ak by sa dodržali pravidlá verejného obstarávania EÚ; vybraný poskytovateľ služieb by možno nebol rovnaký; a mohlo existovať zodpovedajúce zníženie súm vyberaných zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu EÚ.
76. Čo má za daných okolností urobiť vnútroštátny súd?
77. Teoreticky existujú tri možnosti: nevymáhať nič, vymáhať celú dotáciu, alebo vymáhať určitú priemernú sumu, ktorá je úmerná strate rozpočtu EÚ spôsobenej nedodržaním pravidiel verejného obstarávania EÚ.
78. Z dôvodov, ktoré som práve uviedla, by som v prejednávanej veci vylúčila tretiu možnosť.
79. Je teda nutné brať do úvahy len prvé dve možnosti, a to buď nijaké, alebo úplne vymáhanie.
80. Nijaké vymáhanie je podľa môjho názoru v rozpore so zásadami, ktoré vyplývajú zo súčasnej judikatúry Súdneho dvora.(38) Znamenalo by to úplne zlý signál, pokiaľ ide o povinnosť príjemcov finančných prostriedkov EÚ rešpektovať pravidlá týkajúce sa poskytovanie týchto prostriedkov.
81. Je pravdou, že úplne vymáhanie sa môže v prejednávanej veci zdať ako krutý výsledok. V skutočnosti môžu existovať len malé alebo nijaké skutočné ujmy v rozpočte EÚ. Domnievam sa však, že existujú najmenej tri pádne dôvody, ktoré vedú k záveru, že dotácie by mali byť naozaj vymáhané v plnej výške.
82. Po prvé podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 sú vnútroštátne orgány pri výkone svojej povinnosti vymáhať predmetné sumy povinné zohľadniť okrem iného druh a závažnosť protiprávneho konania a stupeň príslušnej zodpovednosti. V prejednávanej veci predbežné informácie oznámené prefektovi, ktoré naznačovali úplné nerešpektovanie pravidiel verejného obstarávania EÚ, musia byť podľa môjho názoru veľmi významným faktorom, ktorý je potrebné zohľadniť.
83. Po druhé pravidlá verejného obstarávania EÚ sa majú uplatňovať na všetky zmluvy presahujúce prahovú hodnotu práve z toho dôvodu, aby sa tieto zmluvy sprístupnili potenciálnym poskytovateľom služieb z iných členských štátov. Je samozrejme potrebné dúfať, že tento postup bude (často) ekonomicky výhodnejší než v prípade čisto národného výberového konania. Je to však len časť úvahy. Nemenej dôležitým prvkom je, že dodržiavanie týchto postupov zlepšuje riadne fungovanie jednotného trhu.
84. Po tretie v prejednávanej veci je možnosť výberu medzi nijakým a úplným vymáhaním nevyhnutná. Uplatnením článku 2 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 (ktorý vyžaduje, že opatrenia na zabezpečenie správneho uplatňovania práva [EÚ] majú byť „účinné, primerané a majú odrádzať“) by nijaké vymáhanie nebolo ani účinné, ani odrádzajúce. Úplné vymáhanie je účinné aj odrádzajúce. Vzhľadom na to, že čiastočné vymáhanie tu nie je možné, je úplné vymáhanie tiež primerané.
85. Vnútroštátny súd však chce vedieť, či určenie nezrovnalosti mohlo byť ovplyvnené tým, že prefekt musel vedieť, keď CCI udelila dotácie EFRR, o tom, že došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania EÚ pri výbere poskytovateľa služieb.
86. Súdny dvor vo veci Emsland-Stärke(39) rozhodol, že okolnosť, že príslušný vnútroštátny orgán bol informovaný o nezrovnalosti, sama osebe neznamená, že predmetnú nezrovnalosť nemožno posúdiť ako nezrovnalosť „spôsoben[ú] nedbanlivosťou“, alebo „úmyseln[e]“ v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia č. 2988/95. Z rovnakého dôvodu nemôže preto takáto okolnosť zmeniť určenie predmetného správania ako nezrovnalosť v zmysle článku 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88.
87. Zastávam názor, že odpoveď na otázku č. 1 a č. 2a by preto mala byť, že ak príjemca dotácií zo štrukturálnych fondov, ktorý je verejným obstarávateľom na účely verejného obstarávania EÚ, nekoná v súlade s týmito pravidlami pri výbere poskytovateľa služby na uskutočnenie operácie financovanej úplne alebo čiastočne z týchto fondov, článok 23 ods. 1 druhá zarážka nariadenia č. 4253/88 prikazuje členským štátom, aby prijali opatrenia na vymáhanie predmetných dotácií. Za takýchto okolností predstavuje konanie príjemcu nezrovnalosť v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95.
Otázka č. 2b
88. Otázka č. 2b sa týka výkladu článku 3 nariadenia č. 2988/95.
89. Vnútroštátny súd kladie tri otázky týkajúce sa premlčacej doby uplatniteľnej za okolností vo veci samej. Po prvé, kedy sa začala? Po druhé, bola prerušená oznámením správy o kontrole CCI prefektom regiónu? Po tretie, aké sú kritériá pre stanovenie maximálnej dĺžky premlčacej doby v zmysle článku 3 ods. 3 nariadenia č. 2988/95?
90. Komisia tvrdí, že premlčacia doba začala, keď sa CCI rozhodla uzavrieť zmluvu s DDB-Needham v rozpore s pravidlami verejného obstarávania EÚ, alebo subsidiárne, keď sa rozhodla, aký typ konania použiť a či vyhlásiť verejné obstarávanie.
91. Francúzsko tvrdí, že doba začala plynúť, keď CCI vyplatila DDB‑Needham podľa zmluvy. Táto platba predstavovala nezrovnalosť v zmysle príslušných právnych predpisov, pretože CCI sa dovtedy mohla rozhodnúť pre uskutočnenie vhodného verejného obstarávania.
92. Poľská vláda tvrdí, že premlčacia doba začala dňom vyplatenia dotácie EFRR CCI. Poľsko tvrdí, že porušenie pravidiel verejného obstarávania EÚ predstavuje nezrovnalosť v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 len v okamihu, keď je poškodený rozpočet EÚ. Takéto poškodenie nastáva vtedy, keď sú finančné prostriedky vyplácané v rámci rozpočtu. Poľsko ďalej tvrdí, že suma, ktorá má byť vrátená, sa rovná rozdielu medzi sumou vyplatenou na základe nevyhovujúceho postupu a sumou, ktorá by bola vyplatená v prípade, že by bol poskytovateľ služieb vybraný v súlade s pravidlami verejného obstarávania EÚ.(40)
93. Nariadenie č. 4253/88 nestanovuje nijaké pravidlá týkajúce sa premlčacej doby na vymáhanie neoprávnene vyplatených súm. Zastávam názor, že lehota stanovená v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 sa preto musí uplatniť.(41)
94. Podľa tohto ustanovenia v spojení s článkom 1 ods. 1 a ods. 2 toho istého nariadenia premlčacia doba začína okamihom, keď nezrovnalosť vyplývajúca z konania alebo opomenutia príjemcu dotácie mala za následok poškodenie rozpočtu Európskej únie (alebo rozpočtov spravovaných EÚ, ako sú napríklad štrukturálne fondy) a okrem iného vznik neoprávneného výdavku.
95. Takáto situácia nastala, keď dotácia EFRR bola poskytnutá CCI. Dátum dohody o pridelení dotácie (20. december 1996) tak označoval začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95. Toto bol okamih, keď nastali výdavky EFRR. V tejto fáze nezrovnalosti vo verejnom obstarávaní – teda skutočnosť, že CCI si vybrala DDB-Needham bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a oznámila svoj úmysel vybrať túto firmu ešte pred uverejnením akéhokoľvek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania – už nastali.(42)
96. Pokiaľ ide o druhú otázku – či bola premlčacia doba prerušená oznámením správy o kontrole prefektom regiónu CCI – z článku 3 ods. 1 tretej odrážky nariadenia č. 2988/95 jasne vyplýva, že premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného vnútroštátneho orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou, a začína plynúť znova po každom akte prerušenia.(43)
97. Oznámenie správy o kontrole predstavuje akt príslušného vnútroštátneho orgánu týkajúci sa vyšetrovania nezrovnalosti.(44) Správa o kontrole bola podľa môjho názoru dostatočne konkrétna a presná na účely prerušenia premlčacej doby konania v zmysle článku 3 ods. 1 tretej zarážky nariadenia č. 2988/95.(45)
98. Tretia otázka znie: aké kritériá stanovujú maximálnu dĺžku premlčacej doby?
99. Ako už Súdny dvor vo veci Ze Fu Fleischhandel(46) rozhodol, členské štáty si v súlade s článkom 3 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 ponechávajú širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o stanovenie dlhších premlčacích dôb, ako sú štvorročné premlčacie doby stanovené v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia.
100. Súdny dvor ďalej rozhodol, že „so zreteľom na cieľ ochrany finančných záujmov Únie, pre ktorý normotvorca Únie považuje štvorročnú, či dokonca trojročnú premlčaciu dobu za dobu, ktorá je už sama osebe dostatočná na to, aby sa vnútroštátnym orgánom umožnilo stíhať nezrovnalosť poškodzujúcu finančné záujmy a dosiahnuť prijatie opatrenia, ako je vrátenie neoprávnene získanej výhody, sa zdá, že poskytnúť uvedeným orgánom tridsaťročnú premlčaciu dobu ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na správu s náležitou starostlivosťou.“(47)
101. Podľa môjho názoru by sa odôvodnenie Súdneho dvora vo veci Ze Fu Fleischhandel malo obdobne uplatniť v prejednávanej veci.
102. Z toho vyplýva, že ak príslušný členský štát uplatňuje diskrečnú právomoc, ktorú má na základe článku 3 ods. 3 nariadenia č. 2988/95, zásada proporcionality napriek tomu odporuje uplatneniu tridsaťročnej premlčacej doby na spory týkajúce sa vrátenia neoprávnene získaných náhrad.
Otázka č. 2c
103. Podstatou otázky č. 2c je, či v prípade, ak nejde o nezrovnalosť v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95, majú byť všetky záležitosti týkajúce sa vymáhania upravené vnútroštátnym právom, alebo či finančný záujem Európskej únie pri vymáhaní finančných prostriedkov bráni tomu, aby súd uplatnil vnútroštátne predpisy týkajúce sa zrušenia rozhodnutí zakladajúcich práva.
104. Vzhľadom na to, že podľa môjho názoru je záležitosť upravená právom Európskej únie, vnútroštátne právne predpisy sa neuplatnia a nie je potrebné odpovedať na túto časť otázky.
Návrh
105. Zastávam preto názor, že Súdny dvor by mal na otázky, ktoré položila francúzska Conseil d’État, odpovedať takto:
V prípade, že príjemca dotácií zo štrukturálnych fondov, ktorý je obstarávateľom v zmysle verejného obstarávania EÚ, nedodržiava pravidlá pri výbere poskytovateľa služieb na uskutočnenie operácie financovanej úplne alebo čiastočne z týchto fondov:
– Článok 23 ods. 1 druhá zarážka nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rozličných štrukturálnych fondov navzájom na jednej strane a ich činností s činnosťami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi na strane druhej [neoficiálny preklad], zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993, vyžaduje, aby členské štáty vymáhali predmetné dotácie.
– Správanie príjemcu predstavuje nezrovnalosť v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
– Skutočnosť, že príslušný vnútroštátny orgán nemohol nevedieť o nezrovnalosti, nemôže zmeniť určenie predmetného správania ako nezrovnalosť v zmysle článku 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88.
– Premlčacia doba začína plynúť dňom, keď dotácia EFRR bola poskytnutá príjemcovi v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95.
– Správa o kontrole oznámená príslušným vnútroštátnym orgánom je dostatočne konkrétna a presná na účely prerušenia premlčacej doby v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95.
– Ak príslušný členský štát uplatňuje diskrečnú právomoc, ktorú má na základe článku 3 ods. 3 nariadenia č. 2988/95, zásada proporcionality napriek tomu odporuje uplatneniu tridsaťročnej premlčacej doby na spory týkajúce sa vrátenia neoprávnene získaných náhrad.