Odvolanie podané 5. decembra 2014: Švédske kráľovstvo proti rozsudku Všeobecného súdu z 25. septembra 2014 vo veci T-306/12, Darius Nicolai Spirlea a Mihaela Spirlea/Európska komisia
(vec C-562/14 P)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľ: Švédske kráľovstvo (v zastúpení: C. Meyer-Seitz)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Darius Nicolai Sprilea a Mihaela Spirlea, Dánske kráľovstvo, Fínska republika, Česká republika a Španielske kráľovstvo
Návrhy odvolateľa
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 25. septembra 2014 vo veci Spirlea/Komisia (T-306/12),
zrušiť rozhodnutie Komisie z 21. júna 2012, ktorým sa zamieta prístup manželov Spirlea k požadovaným dokumentom,
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľ uvádza na podporu svojho odvolania tri odvolacie dôvody.
Vo svojom prvom odvolacom dôvode tvrdí, že Všeobecný súd si nesprávne vyložil článok 4 ods. 2 tretiu zarážku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie („nariadenie o transparentnosti“)1 keď sa domnieval, že Komisia sa pri zamietnutí prístupu k dokumentom projektu EU Pilot, ako etape predchádzajúcej prípadnému formálnemu začatiu konania o porušení povinnosti, mohla poukázaním na výnimku vyšetrovania odvolať na všeobecný predpoklad a že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia pri výklade uvedeného ustanovenia nariadenia o transparentnosti v tom zmysle, že mohla zamietnuť žiadosť o prístup k sporným dokumentom týkajúcim sa projektu EU Pilot bez toho, aby ich konkrétne a individuálne skúmala.Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd si nesprávne vyložil článok 4 ods. 2 tretiu zarážku nariadenia o transparentnosti keď prišiel k záveru, že posúdenie Komisie, podľa ktorej v zmysle uvedeného ustanovenia neexistuje žiadny vyšší verejný záujem odôvodňujúci uverejnenie dokumentov, nie je vadné.Vo svojom treťom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil právo Únie domnievajúc sa, že pri posudzovaní dôvodu spadajúceho do nariadenia o transparentnosti musí byť zákonnosť napadnutého aktu v rámci žaloby o zrušenie podanej v zmysle článku 263 ZFEÚ skúmaná v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v okamihu prijatia aktu.