Language of document : ECLI:EU:C:2010:136

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 11. marca 2010 (*)

„Štátna pomoc – Článok 88 ods. 3 ES – Protiprávna pomoc vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom – Zrušenie rozhodnutia Komisie – Vnútroštátne súdy – Návrh na vrátenie protiprávne poskytnutej pomoci – Prerušenia konania až do prijatia nového rozhodnutia Komisie – Výnimočné okolnosti, ktoré môžu obmedziť povinnosť vrátenia“

Vo veci C‑1/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Francúzsko) z 19. decembra 2008 a doručený Súdnemu dvoru 2. januára 2009, ktorý súvisí s konaním:

Centre d’exportation du livre français (CELF),

Ministre de la Culture et de la Communication

proti

Société internationale de diffusion et d’édition (SIDE),

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia C. Toader, K. Schiemann, P. Kūris a L. Bay Larsen (spravodajca),

generálny advokát: P. Cruz Villalón,

tajomník: R. Șereş, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. januára 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Centre d’exportation du livre français (CELF), v zastúpení: O. Schmitt a A. Tabouis, avocats,

–        Société internationale de diffusion et d’édition (SIDE), v zastúpení: N. Coutrelis, avocat,

–        francúzska vláda, v zastúpení: E. Belliard, G. de Bergues a B. Beaupère‑Manokha, splnomocnení zástupcovia,

–        česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,

–        holandská vláda, v zastúpení: C. M. Wissels a Y. de Vries, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: J.‑P. Keppenne a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia,

–        Dozorný orgán EZVO, v zastúpení: X. Lewis, B. Alterskjær a L. Armati, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 88 ods. 3 ES.

2        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Centre d’exportation du livre français (ďalej len „CELF“) a Ministre de la Culture et de la Communication (minister kultúry a komunikácie) na jednej strane a Société internationale de diffusion et d’édition (ďalej len la „SIDE“) na druhej strane vo veci štátnej pomoci, ktorú CELF‑u poskytla Francúzska republika.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

 Skutkové okolnosti a konania pred Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev

3        Družstevná akciová spoločnosť CELF vykonávala do roku 2009 činnosť vývozného komisionára.

4        Jej úlohou bolo priamo spracúvať objednávky kníh, brožúr a ostatných komunikačných podkladov do zahraničia, ako aj francúzskych zámorských území i departmánov a všeobecnejšie vykonávať všetky operácie smerujúce predovšetkým k rozvoju podpory francúzskej kultúry vo svete prostredníctvom vyššie uvedených podkladov.

5        Od roku 1980 do roku 2002 poberala CELF dotácie na prevádzku priznané Francúzskou republikou na kompenzáciu zvýšených nákladov na spracúvanie malých objednávok kníh, ktoré zadali kníhkupectvá usadené v zahraničí.

6        Po podaní sťažnosti v roku 1992 spoločnosťou SIDE, konkurentkou spoločnosti CELF, Komisia Európskych spoločenstiev rozhodla na základe rozhodnutia NN 127/92 z 18. mája 1993, ktorého oznámenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev 25. júna 1993 (Ú. v. ES C 174, s. 6), že predmetná pomoc so spoločným trhom bola zlučiteľná. Preto sa domnievala, že nebolo treba vzniesť námietku.

7        Rozsudkom z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia (T‑49/93, Zb. s. II‑2501), Súd prvého stupňa zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo dotácie poskytnutej výlučne spoločnosti CELF na kompenzáciu zvýšených nákladov na spracúvanie malých objednávok kníh vo francúzskom jazyku zadaných kníhkupectvami usadenými v zahraničí. Súd sa domnieval, že Komisia mala začať kontradiktórne konanie podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz článok 88 ods. 2 ES).

8        Rozhodnutím 1999/133/ES z 10. mája 1998 o štátnej pomoci v prospech Coopérative d’exportation du livre français (CELF) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 44, s. 37) Komisia konštatovala protiprávnosť pomoci, ale opätovne vyhlásila uvedenú pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

9        Rozsudkom z 28. februára 2002, SIDE/Komisia (T‑155/98, Zb. s. II‑1179), Súd prvého stupňa zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia vyhlásila predmetné pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom z toho dôvodu, že Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k definícii relevantného trhu.

10      Rozhodnutím 2005/262/ES z 20. apríla 2004 o pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Coopérative d’exportation du livre français (CELF) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 85, s. 27) Komisia tretíkrát vyhlásila pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

11      Rozsudkom z 15. apríla 2008, SIDE/Komisia (T‑348/04, Zb. s. II‑625), Súd prvého stupňa zrušil toto kladné rozhodnutie s odôvodnením, že Komisia vychádzala jednak z nesprávneho právneho posúdenia, keďže uplatnila článok 87 ods. 3 písm. d) ES na obdobie pred 1. novembrom 1993, namiesto toho, aby uplatnila hmotnoprávne pravidlá, ktoré boli účinné v danom období, a jednak zo zjavne nesprávneho posúdenia pri preskúmaní zlučiteľnosti spornej pomoci.

12      Dňa 8. apríla 2009 Komisia prijala rozhodnutie o rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania začatého v roku 1996, aby tak vyjadrila svoje pochybnosti o zlučiteľnosti predmetných pomoci so zreteľom na už citovaný rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. apríla 2008, SIDE/Komisia, a aby Francúzskej republike, príjemcovi pomoci a ostatným dotknutým stranám umožnila opätovne sa vyjadriť pred prijatím konečného rozhodnutia.

13      S ohľadom na finančnú situáciu CELF začal tribunal de commerce de Paris (obchodný súd v Paríži) rozsudkom z 25. apríla 2009 voči tomuto podniku konanie o ochrane pred veriteľmi so šesťmesačným skúšobným obdobím.

14      Rozsudkom z 9. septembra 2009, v ktorom konštatoval, že spor nebol vyriešený formou mimosúdneho zmieru a že existujú pasíva, ktoré vylučujú perspektívu plánu pokračovania v činnosti, tento súd rozhodol o likvidácii spoločnosti CELF a ustanovil likvidátora.

15      Podľa informácií oznámených Súdnemu dvoru počas ústnej časti konania ukončila spoločnosť CELF v dôsledku tohto rozsudku svoju podnikateľskú činnosť.

 Konanie pred vnútroštátnym súdom a prejudiciálne otázky

16      Spoločnosť CELF a ministre de la Culture et de la Communication podali na Conseil d’État dovolanie proti rozsudku cour administrative d’appel de Paris z 5. októbra 2004, ktorý na návrh spoločnosti SIDE uložil štátu povinnosť vymáhať pomoci zaplatené spoločnosti CELF za spracovanie malých objednávok kníh od kníhkupectiev usadených v zahraničí, a to v lehote troch mesiacov od doručenia tohto rozsudku, s penále 1 000 eur za každý deň omeškania.

17      V rámci týchto opravných prostriedkov navrhovatelia najmä tvrdili, že cour administrative d’appel de Paris mal rozhodnúť, že v prejednávanom prípade okolnosť, že Komisia uznala pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom, bola prekážkou povinnosti ich vrátenia, ktorá v zásade vyplýva z protiprávnosti spojenej s výkonom opatrení týkajúcich sa pomoci členským štátom v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES.

18      Rozsudkom z 29. marca 2006 Conseil d’État rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Po prvé, umožňuje článok 88 [ES] štátu, ktorý poskytol protiprávnu pomoc určitému podniku, pričom túto protiprávnosť určili súdy tohto štátu z dôvodu, že táto pomoc nebola predbežne oznámená Komisii… za podmienok stanovených v tom istom článku 88 ods. 3, nevymáhať vrátenie tejto pomoci od hospodárskeho subjektu, ktorý ju prijal, a to z toho dôvodu, že Komisia po prijatí sťažnosti od tretej osoby vyhlásila pomoc sa zlučiteľnú s pravidlami spoločného trhu, čím účinne zabezpečila výlučnú kontrolu, ktorú vykonáva nad touto zlučiteľnosťou?

2.      Po druhé, ak sa táto povinnosť vrátenia pomoci potvrdí, musia sa pri výpočte súm, ktoré sa majú vrátiť, zohľadniť obdobia, počas ktorých bola predmetná pomoc vyhlásená Komisiou… za zlučiteľnú s pravidlami spoločného trhu… ešte predtým, ako tieto rozhodnutia zrušil [Súd prvého stupňa]?“

19      V odpovedi na tieto otázky Súdny dvor rozsudkom z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication (C‑199/06, Zb. s. I‑469, ďalej len „rozsudok CELF I“) rozhodol takto:

„1.      Článok 88 ods. 3 posledná veta ES sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd nie je povinný nariadiť vymáhanie vrátenia pomoci poskytnutej v rozpore s týmto ustanovením, pokiaľ Komisia… prijala konečné rozhodnutie, ktorým konštatovala zlučiteľnosť uvedenej pomoci so spoločným trhom v zmysle článku 87 ES. Podľa práva Spoločenstva je tento súd povinný nariadiť, aby príjemca pomoci platil z tejto pomoci úroky za obdobie protiprávnosti. V rámci svojho vnútroštátneho práva môže uvedený súd prípadne nariadiť okrem toho vymáhanie vrátenia protiprávnej pomoci a to bez toho, aby bolo dotknuté právo členského štátu, neskôr, na opätovné poskytnutie tejto pomoci. Takisto môže vyhovieť návrhom na náhradu škôd spôsobených protiprávnou povahou štátnej pomoci.

2.      V procesnej situácii, akou je tá vo veci samej, sa povinnosť napraviť účinky protiprávnosti pomoci, vyplývajúca z článku 88 ods. 3 poslednej vety ES, vzťahuje tiež na účely výpočtu súm, ktoré je príjemca povinný zaplatiť, takisto, s výnimkou mimoriadnych okolností, na obdobie medzi prijatím rozhodnutia Komisie… o zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom a zrušením uvedeného rozhodnutia súdom Spoločenstva.“

20      Na základe týchto odpovedí Conseil d’État rozsudkom z 19. decembra 2008, uložil povinnosť Ministre de la Culture et de la Communication vymáhať od CELF‑u úroky z protiprávnej pomoci za tieto obdobia:

–        od roku 1980, keď sa začalo s ich vyplácaním, do dňa návrhu na začatie prejudiciálneho konania,

–        odo dňa rozhodnutia – návrhu na začatie prejudiciálneho konania do dňa, keď sa buď právoplatne rozhodne o zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom, alebo sa právoplatne pristúpi k vráteniu uvedenej pomoci.

21      Pokiaľ ide o otázku vrátenia istiny vyplatenej pomoci, Conseil d’État sa domnieval, že riešenie sporu záviselo od výkladu práva Spoločenstva z dôvodu nového už citovaného zrušujúceho rozsudku Súdu prvého stupňa z 15. apríla 2008, SIDE/Komisia, ktorý bol vyhlásený po rozsudku CELF I.

22      Preto Conseil d’État rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Môže vnútroštátny súd prerušiť konanie o otázke povinnosti vrátenia štátnej pomoci až do právoplatného rozhodnutia Komisie… o zlučiteľnosti pomoci s pravidlami spoločného trhu, keď prvé rozhodnutie Komisie vyhlasujúce túto pomoc za zlučiteľnú bolo zrušené súdom Spoločenstva?

2.      Keď Komisia trikrát vyhlásila pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom predtým, ako boli tieto rozhodnutia zrušené [Súdom prvého stupňa], môže takáto situácia predstavovať výnimočnú okolnosť, ktorá by mohla viesť vnútroštátny súd k obmedzeniu povinnosti nariadiť vymáhanie pomoci?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

23      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či vnútroštátny súd, ktorému bol na základe článku 88 ods. 3 ES podaný návrh na vrátenie protiprávnej štátnej pomoci, môže prerušiť konanie, na konci ktorého rozhodne o tomto návrhu, a to až dovtedy, kým Komisia nerozhodne o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom po zrušení predchádzajúceho kladného rozhodnutia.

24      V bodoch 61 a 63 rozsudku CELF I Súdny dvor zdôraznil, že:

–        na základe článku 231 prvého odseku ES, ak je žaloba o neplatnosť dôvodná, súd Spoločenstva vyhlási napadnutý akt za neplatný tak, že zrušenie spôsobuje zánik napadnutého aktu s retroaktívnym účinkom voči všetkým osobám podliehajúcim súdnej právomoci,

–        ku dňu, keď súd Spoločenstva zrušil kladné rozhodnutie, platí domnienka, že zrušené rozhodnutie nevyhlásilo predmetnú pomoc za zlučiteľnú.

25      Z uvedeného vyplýva, že situácia, akou je situácia vo veci samej, je obdobná situácii, keď sa podal návrh na začatie konania na vnútroštátny súd na základe článku 88 ods. 3 ES, hoci Komisia ešte neprijala žiadne rozhodnutie o zlučiteľnosti skúmanej pomoci.

26      Treba však zdôrazniť, že článok 88 ods. 3 ES zveruje vnútroštátnym súdom úlohu ochraňovať práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred prípadným porušením zákazu zakotveného v tomto ustanovení štátnymi orgánmi až do prijatia konečného rozhodnutia Komisie (rozsudok CELF I, bod 38).

27      V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 11. júla 1996, SFEI a i. (C‑39/94, Zb. s. I‑3547, body 44 a 50 až 53), už v podstate rozhodol, že:

–        začatie konania vo veci formálneho zisťovania Komisiou nezbavuje vnútroštátne súdy ich povinnosti chrániť práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred porušením povinnosti predbežného oznámenia,

–        keď je pravdepodobné, že určitý čas uplynie pred tým, ako právoplatne rozhodne vnútroštátny súd, napríklad keď žiada Komisiu o objasnenia na účely výkladu pojmu štátna pomoc, ktorý možno bude musieť urobiť, alebo keď kladie Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, potom je jeho úlohou posúdiť nutnosť nariadiť predbežné opatrenia s cieľom chrániť záujmy účastníkov konania.

28      Súdny dvor zdôraznil povinnosť vnútroštátneho súdu neodkladať skúmanie návrhov na nariadenie predbežných opatrení.

29      Cieľom článku 88 ods. 3 poslednej vety ES je zabezpečiť, aby nebola nikdy poskytnutá nezlučiteľná pomoc. Takto vytvorená prevencia sa teda zameriava na to, aby bola poskytnutá len zlučiteľná pomoc. Na účely vykonania tohto cieľa sa uskutočnenie plánu pomoci odkladá dovtedy, kým sa konečným rozhodnutím Komisie neodstránia pochybnosti o jeho zlučiteľnosti (rozsudok CELF I, body 47 a 48).

30      Úlohou vnútroštátnych súdov je preto rozhodnúť o opatreniach, ktoré sú schopné napraviť protiprávnosť poskytnutia pomoci, aby príjemca pomoci nemohol voľne nakladať s pomocou v období pred rozhodnutím Komisie.

31      Rozhodnutie o odklade rozhodnutia by v skutočnosti malo rovnaký výsledok ako rozhodnutie o zamietnutí nariadenia predbežných opatrení. Viedlo by totiž k tomu, že žiadne rozhodnutie o dôvodnosti tohto návrhu by nebolo prijaté pred rozhodnutím Komisie. Znamenalo by zachovanie výhody pomoci v čase zákazu jej poskytnutia, čo je nezlučiteľné so samotným predmetom článku 88 ods. 3 ES a zbavuje toto ustanovenie jeho potrebného účinku.

32      Vnútroštátny sudca preto nemôže prerušiť konanie bez toho, aby zbavil článok 88 ods. 3 ES jeho potrebného účinku, a porušil tak zásadu efektivity uplatniteľných vnútroštátnych konaní.

33      Zrušenie prvého kladného rozhodnutia Komisie súdom Spoločenstva nemôže odôvodniť odlišné riešenie inšpirujúce sa úvahou, podľa ktorej by Komisia v tomto prípade mohla neskôr pomoc opätovne vyhlásiť za zlučiteľnú.

34      Cieľ článku 88 ods. 3 ES je totiž jasne inšpirovaný úvahou, že až do prijatia nového rozhodnutia Komisiou nemožno prejudikovať jeho kladný obsah.

35      Povinnosť bezodkladne rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežných opatrení neukladá povinnosť súdu, aby skutočne prijal takéto opatrenia.

36      Povinnosť prijať predbežné opatrenia existuje, len ak podmienky, ktoré odôvodňujú takéto opatrenie, sú splnené, to znamená, ak neexistujú pochybnosti o kvalifikácii štátnej pomoci, pokiaľ sa začína práve s jej poskytovaním, alebo pomoc už bola poskytnutá a nezistia sa výnimočné okolnosti, ktoré vylučujú jej vymáhanie. Ak nie sú tieto podmienky splnené, potom vnútroštátny súd musí návrh zamietnuť.

37      Vnútroštátny súd môže pri rozhodnutí o návrhu nariadiť buď vrátenie pomoci spolu s úrokom, alebo napríklad, ako navrhuje Komisia v bode 62 svojho oznámenia o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (Ú. v. EÚ 2009, C 85, s. 1), uloženie prostriedkov na blokovaný účet, takže si príjemca nezachová dispozičné právo bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť platiť úroky za obdobie od predčasného poskytnutia pomoci a jej uloženia na tento blokovaný účet.

38      Naopak, povinnosť „standstill“, ktorú zakotvuje článok 88 ods. 3 ES, sa v tomto štádiu nesplní jednoduchým uložením povinnosti zaplatiť úroky zo súm, ktoré zostávajú na účtoch podniku. Nie je totiž vôbec preukázané, či podnik, ktorý štátnu pomoc získal protiprávne, mohol v prípade jej neposkytnutia získať úver v rovnakej výške od finančného ústavu za zvyčajných trhových podmienok a disponovať tak uvedenou sumou pred rozhodnutím Komisie.

39      Nakoniec prvoradou povinnosťou vnútroštátneho súdu je rozhodnúť, či už kladne alebo záporne.

40      Na prvú otázku teda treba odpovedať tak, že vnútroštátny súd, ktorý podľa článku 88 ods. 3 ES rozhoduje o návrhu na vrátenie protiprávnej štátnej pomoci, nemôže prerušiť konanie o tomto návrhu dovtedy, než Komisia po zrušení predchádzajúceho kladného rozhodnutia rozhodne o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom.

 O druhej otázke

41      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či prijatie troch po sebe nasledujúcich rozhodnutí, ktorými Komisia vyhlasuje pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom a ktoré následne zrušil súd Spoločenstva, môže samo osebe byť výnimočnou okolnosťou, ktorá môže odôvodniť obmedzenie povinnosti príjemcu vrátiť túto pomoc, keď bola poskytnutá v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES.

42      Treba pripomenúť, že v rozsudku CELF I si Súdny dvor vyhradil možnosť zohľadniť výnimočné okolnosti pri skúmaní rozsahu povinnosti napraviť protiprávnosť pomoci, vrátane prípadu, keď je táto povinnosť obmedzená na zaplatenie úrokov.

43      V bode 65 uvedeného rozsudku Súdny dvor pripustil možnosť, aby sa príjemca protiprávne poskytnutej pomoci odvolal na mimoriadne okolnosti, ktoré mohli legitímne vzbudiť jeho dôveru v súlad tejto pomoci s právom, a z toho dôvodu vzniesol námietky proti ich vráteniu.

44      Súdny dvor tak rozhodol s ohľadom na situáciu v konaní vo veci samej, keď Komisia už prijala tri kladné rozhodnutia, z ktorých dve boli zrušené.

45      Súdny dvor však vzápätí zdôraznil, že legitímna dôvera príjemcu pomoci sa nemôže zakladať na kladnom rozhodnutí Komisie, keď proti tomuto rozhodnutiu bola v lehote podaná žaloba a následne bolo toto rozhodnutie súdom Spoločenstva zrušené, ani vtedy, keď ešte neuplynula lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu, alebo v prípade podania takéhoto odvolania, dokiaľ súd Spoločenstva neprijme konečné rozhodnutie (rozsudok CELF I, bod 66 až 68).

46      Nakoniec upresnil, že odpoveď na položenú otázku bola daná so zreteľom na procesnú situáciu, o akú ide v konaní vo veci samej (rozsudok CELF I, bod 69).

47      Formulácia tohto odôvodnenia tak mohla vyvolať presvedčenie, že tri kladné rozhodnutia nasledujúce po podaní žalôb o neplatnosť v rámci lehôt, z ktorých dvom žalobám sa vyhovelo a o tretej sa ešte koná, nepredstavujú výnimočnú okolnosť.

48      Zo znenia druhej otázky položenej v tejto právnej veci vyplýva, že vnútroštátny súd sa naopak domnieva, že sled po sebe troch kladných rozhodnutí by mohol predstavovať výnimočnú okolnosť.

49      Ku dňu vyhlásenia rozsudku CELF I však boli tri kladné rozhodnutia Komisiou už prijaté.

50      Pred vyhlásením druhého rozsudku, ktorým bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, nastala jediná nová skutočnosť, a to zrušenie tretieho kladného rozhodnutia už citovaným rozsudkom Súdu prvého stupňa z 15. apríla 2008, SIDE/Komisia.

51      Takáto skutočnosť sama osebe nemôže vytvoriť legitímnu dôveru a byť mimoriadnou okolnosťou. Neobvyklé nasledovanie troch zrušení totiž a priori vyjadruje zložitosť právnej veci a zďaleka nie je dôvodom na vytvorenie legitímnej dôvery, skôr sa ukazuje, že môže zvýšiť pochybnosti príjemcu o zlučiteľnosti spornej pomoci.

52      Bezpochyby možno pripustiť, že sled troch žalôb vedúcich k trom zrušeniam charakterizuje veľmi zvláštnu situáciu. Takéto okolnosti sa však začleňujú do zvyčajného fungovania súdneho systému, ktorý subjektom práva, ktoré sa domnievajú, že znášajú dôsledky protiprávnosti pomoci, ponúka možnosť konať s úmyslom dosiahnuť zrušenie po sebe nasledujúcich rozhodnutí, ktoré považujú za pôvod tejto situácie.

53      V situácii, o akú ide vo veci samej, existenciu výnimočnej okolnosti nemožno navyše akceptovať so zreteľom na zásadu právnej istoty, pretože Súdny dvor už rozhodol, že dokiaľ Komisia neprijme rozhodnutie, ktorým pomoc schváli, a dokiaľ neuplynie lehota na podanie žaloby proti takémuto rozhodnutiu, nemá príjemca žiadnu istotu o zákonnosti pomoci, takže sa nemôže dovolávať zásady ochrany legitímnej dôvery ani zásady právnej istoty (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C‑91/01, Zb. s. I‑4355, body 66 a 67).

54      V situácii, o akú ide vo veci samej, existencia výnimočnej okolnosti nemôže byť nakoniec akceptovaná so zreteľom na zásadu proporcionality. Zrušenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je totiž logickým dôsledkom konštatovania jej protiprávnosti, takže vymáhanie tejto pomoci s cieľom obnoviť pôvodný stav nemôže byť v zásade považované za neprimerané opatrenie vzhľadom na ciele ustanovení Zmluvy o ES v oblasti štátnej pomoci (pozri najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C‑298/00 P, Zb. s. I‑4087, bod 75 a citovanú judikatúru).

55      Na druhú otázku teda treba odpovedať tak, že skutočnosť, že Komisia prijala po sebe tri rozhodnutia, ktorými vyhlásila pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom a ktoré následne zrušil súd Spoločenstva, nemôže byť sama osebe výnimočnou okolnosťou, ktorá môže odôvodniť obmedzenie povinnosti príjemcu vrátiť túto pomoc, keď bola poskytnutá v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES.

 O trovách

56      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.      Vnútroštátny súd, ktorý podľa článku 88 ods. 3 ES rozhoduje o návrhu na vrátenie protiprávnej štátnej pomoci, nemôže prerušiť konanie o tomto návrhu do doby, než Komisia Európskych spoločenstiev po zrušení predchádzajúceho kladného rozhodnutia rozhodne o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom.

2.      Skutočnosť, že Komisia Európskych spoločenstiev prijala po sebe tri rozhodnutia, ktorými vyhlásila pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom a ktoré následne zrušil súd Spoločenstva, nemôže byť sama osebe výnimočnou okolnosťou, ktorá môže odôvodniť obmedzenie povinnosti príjemcu vrátiť túto pomoc, keď bola poskytnutá v rozpore s článkom 88 ods. 3 ES.

Podpisy


* Jazyk konania: francúzština.