Spojené veci C‑274/11 a C‑295/11

Španielske kráľovstvo

a

Talianska republika

proti

Rade Európskej únie

„Jednotný patent – Rozhodnutie povoľujúce posilnenú spoluprácu podľa článku 329 ods. 1 ZFEÚ – Žaloba o neplatnosť pre nedostatok právomoci, zneužitie právomoci a porušenie Zmlúv – Požiadavky uvedené v článku 20 ZEÚ, ako aj v článkoch 326 ZFEÚ a 327 ZFEÚ – Iná ako výlučná právomoc – Rozhodnutie prijaté ‚ako posledná možnosť‘ – Ochrana záujmov Únie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. apríla 2013

1.        Aproximácia právnych predpisov – Priemyselné a obchodné vlastníctvo – Patentové právo – Zriadenie európskeho patentu, ako aj jazykový režim – Výlučná právomoc Únie – Nedostatok – Právomoc Rady povoliť posilnenú spoluprácu v oblasti vytvorenia jednotnej patentovej ochrany

(Článok 20 ZEÚ, článok 4 ods. 2 ZFEÚ a článok 118 ZFEÚ)

2.        Európska únia – Posilnená spolupráca – Kritériá uplatnenia – Nemožnosť pre Úniu ako celok dosiahnuť sledované ciele v primeranom čase – Obchádzanie požiadavky jednomyseľnosti – Nedostatok

(Článok 20 ZEÚ, články 326 ZFEÚ až 334 ZFEÚ)

3.        Európska únia – Posilnená spolupráca – Zriadenie európskeho patentu, ako aj jazykový režim – Podmienky uplatňovania – Povinnosť prijať posilnenú spoluprácu ako „poslednú možnosť“ – Pojem

(Článok 20 ods. 2 ZEÚ)

4.        Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie, ktoré zapadá do súvislostí známych osobe, ktorej bolo určené – Prípustnosť stručného odôvodnenia

(Článok 296 ZFEÚ)

5.        Európska únia – Posilnená spolupráca – Zriadenie európskeho patentu – Jednotná ochrana na území všetkých členských štátov – Vzťah s Mníchovským dohovorom o udeľovaní európskych patentov

(Článok 20 ods. 1 ZEÚ)

6.        Aproximácia právnych predpisov – Priemyselné a obchodné vlastníctvo – Patentové právo – Zriadenie európskeho patentu „v Únii“ – Uplatnenie v rámci posilnenej spolupráce – Jednotná ochrana na území všetkých členských štátov a nie v Únii ako celku – Prípustnosť

(Článok 118 ZFEÚ)

1.        Právomoci, priznané článkom 118 ZFEÚ, s cieľom zriadiť európsky právny titul duševného vlastníctva, zaviesť, pokiaľ ide o tieto tituly, centralizovaný systém povoľovania, koordinácie a dohľadu na úrovni Únie, ako aj právomoc stanoviť jazykový režim uvedených právnych titulov, ktorá je úzko spojená s ich zriadením, spadajú do oblasti spoločných právomocí v zmysle článku 4 ods. 2 ZFEÚ, a preto majú iný ako výlučný charakter v zmysle článku 20 ods. 1 prvého pododseku ZEÚ. Z toho vyplýva, že Rada má právomoc povoliť posilnenú spoluprácu v oblasti vytvorenia jednotnej patentovej ochrany.

(pozri body 17, 18, 25, 26)

2.        Nič v článku 20 ZEÚ alebo v článkoch 326 ZFEÚ až 334 ZFEÚ nezakazuje členským štátom nadviazať medzi sebou navzájom posilnenú spoluprácu aj v rámci právomocí Únie, ktoré majú byť podľa Zmlúv vykonávané jednomyseľne. Práve naopak, z článku 333 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že ak sú splnené požiadavky stanovené v článku 20 ZEÚ a v článkoch 326 ZFEÚ až 334 ZFEÚ, členské štáty majú právomoc nadviazať posilnenú spoluprácu a že v takomto prípade pozostáva jednomyseľnosť iba z hlasov zúčastnených členských štátov pod podmienkou, že Rada nerozhodla o prijatí rozhodnutia prostredníctvom kvalifikovanej väčšiny.

Okrem toho článok 20 ZEÚ a články 326 ZFEÚ až 334 ZFEÚ neobmedzujú možnosť využitia posilnenej spolupráce len na predpoklad, ak jeden alebo viacero členských štátov vyhlási, že ešte nie sú pripravené zúčastniť sa na legislatívnom opatrení Únie v jeho celom rozsahu. Nemožnosť Únie ako celku dosiahnuť ciele sledované danou spoluprácou v primeranom čase, na ktorú sa odvoláva článok 20 ods. 2 ZEÚ, môže vzniknúť z rôznych dôvodov, akými sú nedostatočný záujem zo strany jedného alebo viacerých členských štátov alebo neschopnosť členských štátov dohodnúť sa na jeho obsahu napriek záujmu všetkých dotknutých účastníkov prijať takýto režim na úrovni Únie.

Z toho vyplýva, že rozhodnutie Rady povoliť posilnenú spoluprácu po tom, čo skonštatovala, že Únia ako celok nemôže v primeranom čase zriadiť jednotný patent a jeho jazykový režim, nepredstavuje ani snahu obísť požiadavku jednomyseľnosti upravenú v článku 118 druhom odseku ZFEÚ, ani vylúčenie členských štátov, ktoré sa nepripojili k žiadostiam o posilnenej spolupráci.

(pozri body 35 – 37)

3.        Pojem „ako posledná možnosť“ nachádzajúci sa v článku 20 ods. 2 ZEÚ poukazuje na skutočnosť, že iba situácie charakteristické nemožnosťou prijať takúto právnu úpravu v dohľadnom čase môžu viesť k prijatiu rozhodnutia o povolení posilnenej spolupráce. Súdny dvor v rámci výkonu preskúmania dodržiavania podmienky prijatia rozhodnutia povoľujúceho posilnenú spoluprácu musí len ako poslednú možnosť skúmať, či Rada dôkladne a nestranne preskúmala všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa danej veci a či záver, ku ktorému dospela, je dostatočne odôvodnený. Tieto podmienky sú splnené v momente, keď Rada náležite zohľadnila skutočnosť, že legislatívny proces, ktorého cieľom je zriadenie európskeho patentu, bol začatý v priebehu roku 2000 a že prešiel viacerými etapami, že členské štáty na pôde Rady diskutovali o možnosti využívať značný počet rôznych jazykových režimov pre jednotný patent a že žiadny z týchto režimov bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prijaté kompromisné prvky, neviedol k dostatočnej podpore na prijatie úplného „legislatívneho balíka“ týkajúceho sa takéhoto patentu v rámci Únie.

(pozri body 50, 54 – 56)

4.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 58)

5.        Európske patenty vydané v súlade s pravidlami Európskeho patentového dohovoru (EDP) podpísaného 5. októbra 1973 v Mníchove nepriznávajú jednotnú patentovú ochranu v zmluvných štátoch tejto dohody, ale v každom z týchto štátov zabezpečujú ochranu, ktorej rozsah je definovaný vnútroštátnym právom. Naopak, jednotný patent navrhovaný v rozhodnutí 2011/167, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, priznáva jednotnú patentovú ochranu na území všetkých členských štátov, ktoré sa posilnenej spolupráce zúčastnili. Preto ochrana priznaná jednotným patentom prináša v oblasti jednoty výhody a z toho dôvodu vedie k vyššej integrácii v porovnaní so situáciou vyplývajúcou z vykonania pravidiel upravených v EPD.

(pozri body 62, 63)

6.        Skutočnosti, že právomoc priznaná článkom 118 ZFEÚ s cieľom zriadiť európsky právny titul duševného vlastníctva je v danom prípade vykonávaná z titulu posilnenej spolupráce, je vlastné, že takto vytvorený európsky právny titul duševného vlastníctva, ním priznaná jednotná patentová ochrana a režimy s ním súvisiace budú v platnosti nie v Únii ako celku, ale jedine na území zúčastnených členských štátov. Tento dôsledok tak nepredstavuje porušenie článku 118 ZFEÚ, ale bezpodmienečne vyplýva z článku 20 ZEÚ, ktorý vo svojom odseku 4 uvádza, že „akty prijaté v rámci posilnenej spolupráce sú záväzné len pre zúčastnené členské štáty“.

(pozri body 68, 75)