Language of document : ECLI:EU:C:2009:130

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

PAOLO MENGOZZI

prednesené 5. marca 2009 1(1)

Vec C‑429/07

Inspecteur van de Belastingdienst/P/kantoor P

proti

X BV

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Gerechtshof te Amsterdam (Holandsko)]

„Politika hospodárskej súťaže – Články 81 ES a 82 ES – Článok 15 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2003 – Amicus curiae – Písomné pripomienky predložené Komisiou – Vnútroštátny spor týkajúci sa daňovej odpočítateľnosti pokuty uloženej rozhodnutím Komisie“





I –    Úvod

1.        Je to po prvýkrát, čo je Súdny dvor vyzvaný, aby preskúmal podmienku alebo podmienky, ktorým podlieha predloženie písomných pripomienok zo strany Komisie Európskych spoločenstiev súdom členských štátov podľa článku 15 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy(2).

2.        Táto otázka, ktorú v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania položil Gerechtshof te Amsterdam (Holandsko), bola nastolená v osobitnom kontexte daňového sporu, ktorý sa týka čiastočnej odpočítateľnosti pokuty uloženej rozhodnutím Komisie.

II – Právny rámec

A –    Právna úprava Spoločenstva

3.        Článok 15 nariadenia č. 1/2003 s názvom „Spolupráca s vnútroštátnymi súdmi“ stanovuje:

„1.      V rámci postupu, v ktorom sa uplatňuje článok 81 [ES] alebo 82 [ES], súdy členských štátov môžu požiadať Komisiu o informácie, ktoré má k dispozícii, alebo o jej stanovisko k otázkam týkajúcim sa uplatňovania súťažných pravidiel spoločenstva.

2.      Členské štáty pošlú Komisii kópiu každého písomného rozsudku vnútroštátnych súdov rozhodujúcich o uplatňovaní článku 81 [ES] alebo 82 [ES]. Také kópie sa pošlú bez meškania potom, čo bol stranám oznámený úplný písomný rozsudok.

3.      Príslušné orgány členských štátov konajúc z vlastného podnetu môžu predložiť vnútroštátnym súdom svojich členských štátov písomné pripomienky k otázkam týkajúcim sa uplatňovania článku 81 [ES] alebo 82 [ES]. S povolením príslušného súdu sa môžu tiež ústne vyjadriť pred vnútroštátnymi súdmi svojich členských štátov. Keď si to koherentné uplatňovanie článku 81 alebo 82 Zmluvy vyžaduje, Komisia konajúc z vlastného podnetu môže predložiť písomné pripomienky súdom členských štátov. S povolením príslušného súdu sa môže tiež ústne vyjadriť.

Len na účely vyhotovenia svojich pripomienok orgány hospodárskej súťaže členských štátov a Komisia môžu príslušný súd členského štátu požiadať, aby im bol odovzdaný alebo bolo zabezpečené odovzdanie každého dokumentu potrebného na posúdenie prípadu.

…“

4.        V odôvodnení č. 21 nariadenia č. 1/2003 sa uvádza:

„Jednotné uplatňovanie súťažných pravidiel si tiež vyžaduje vytvorenie foriem spolupráce medzi súdmi členských štátov a Komisiou. To platí pre všetky súdy členských štátov, ktoré uplatňujú články 81 [ES] a 82 [ES] bez ohľadu na to, či uplatňujú tieto pravidlá v súdnych sporoch medzi súkromnými osobami, alebo konajú ako verejní vynucovatelia, alebo ako odvolacie súdy. Najmä vnútroštátne súdy by mali mať možnosť vyžiadať si od Komisie informácie alebo jej stanoviská k bodom týkajúcim sa uplatňovania súťažného práva spoločenstva. Komisia a orgány hospodárskej súťaže členských štátov musia mať aj možnosť predložiť súdom písomné alebo ústne vyjadrenia, keď ide o uplatňovanie článkov 81 [ES] alebo 82 [ES]. Tieto vyjadrenia by sa mali predkladať v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami a zvykmi vrátane tých, ktoré chránia práva strán. Preto by sa mali vykonať kroky, ktoré by zabezpečili, aby Komisia a orgány hospodárskej súťaže členských štátov boli vždy dostatočne informovaní o postupoch pred vnútroštátnymi súdmi.“

B –    Vnútroštátna právna úprava

5.        Článok 89h zákona o nových pravidlách hospodárskej súťaže (Mededingingswet) z 22. mája 1997, zmeneného a doplneného zákonom z 30. júna 2004 (ďalej len „Mededingingswet“), stanovuje:

„1.      Pokiaľ Správna rada [holandského orgánu hospodárskej súťaže (Nederlandse Mededingingsautoriteit, ďalej len ‚NMa‘)] alebo Komisia Európskych spoločenstiev nie sú účastníkmi konania, môžu na účely prejednania žaloby podanej na správnom súde predložiť písomné pripomienky podľa článku 15 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1/2003 v prípade, ak Rada [NMa] alebo Komisia Európskych spoločenstiev vyjadrili takéto želanie. Súd môže na tento účel stanoviť lehotu. So súhlasom súdu môžu na pojednávaní predniesť aj ústne pripomienky.

2.      Na základe žiadosti podľa článku 15 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1/2003 súd predloží Rade [NMa] a Komisii Európskych spoločenstiev všetky dokumenty uvedené v tomto ustanovení. Účastníci konania môžu v lehote stanovenej súdom vyjadriť svoje stanovisko k dokumentom, ktoré sa majú predložiť.

3.      Účastníci konania sa môžu v lehote stanovenej súdom vyjadriť k pripomienkam Rady [NMa] alebo Komisie Európskych spoločenstiev. Tento súd môže povoliť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k ich príslušným pripomienkam.“

6.        V dôvodovej správe k zákonu z 30. júna 2004 o zmenách Mededingingswet sa upresňuje, že písomné alebo ústne pripomienky predložené Komisiou sa považujú za stanovisko a ich cieľom je podporovať jednotné uplatňovanie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Komisia a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže sú na tento účel povinné dodržiavať holandské procesné pravidlá. V konaní medzi dvomi účastníkmi je totiž súd pasívny. Súd navyše nie je viazaný stanoviskom Komisie. Nezávislosť súdu sa teda nespochybňuje. Komisia a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže musia dodržiavať práva účastníkov konania a dohliadať na to, aby dôverné údaje týkajúce sa danej veci zostali dôverné. Nakoniec v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 je vnútroštátny súd oprávnený požiadať Komisiu, aby mu poskytla informácie alebo stanovisko.

7.        Článok 3.14 zákona o dani z príjmov za rok 2001 (Wet Inkomstenbelasting 2001) stanovuje:

„1.      Pri výpočte zisku nie sú odpočítateľné poplatky a náklady spojené s týmito položkami:

c)      pokuty uložené holandským súdom a sumy zaplatené štátu, aby sa predišlo súdnym konaniam v Holandsku alebo, aby bola splnená podmienka súvisiaca s rozhodnutím o upustení od výkonu trestu, ako aj pokuty uložené inštitúciou Európskej únie a pokuty a zvýšenia uložené podľa všeobecného zákona o vnútroštátnych daniach (Algemene wet inzake rijksbelastingen), zákona v oblasti ciel (Douanewet), zákona koordinujúceho sociálne zabezpečenie (Coördinatiewet Sociale Verzekering), zákona o správnom konaní v prípade porušení niektorých ustanovení zákona o cestnej premávke (Wet administratiefrechtelijke handhaving verkeersvoorschriften) a zákona o hospodárskej súťaži (Mededingingswet)…“

III – Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

8.        Rozhodnutím z 27. novembra 2002 Komisia konštatovala, že BPB plc, Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, Lafarge SA a Gyproc Benelux NV porušili článok 81 ods. 1 ES tým, že sa v rokoch 1992 až 1998 podieľali na dohodách a zosúladených postupoch v odvetví sadrokartónových dosiek.(3) Komisia tým istým rozhodnutím uložila tiež pokutu každej z týchto spoločností. Tieto pokuty boli predbežne zaplatené alebo zabezpečené bankovou zárukou.

9.        Pokuty, ktoré uložila Komisia, Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev potvrdil vo svojich rozsudkoch z 8. júla 2008.(4)

10.      Pred vyhlásením rozsudkov Súdu prvého stupňa potvrdzujúcich sumu týchto pokút, jedna zo štyroch vyššie uvedených spoločností, ktorú vnútroštátny súd nazýva spoločnosť X KG, čiastočne previedla pokutu na jednu zo svojich dcérskych spoločností so sídlom v Holandsku, a to na spoločnosť X BV (ďalej len „spoločnosť X“).

11.      Dňa 13. marca 2004 bol spoločnosti X doručený zo strany holandského daňového orgánu výmer vo veci dane z príjmov právnických osôb za rok 2002 (platobný výmer). Listom z 8. apríla 2004 tá istá spoločnosť podala u Inspecteur van de Belastingdienst/P/kantoor P proti tomuto platobnému výmeru sťažnosť, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím z 11. marca 2005.

12.      Dňa 19. apríla 2005 spoločnosť X predložila vec na rozhodnutie Arrondissementsrechtbank Haarlem, ktorý je príslušný v daňových veciach. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či pokuta uložená Komisiou, ktorá bola prenesená na spoločnosť X, predstavuje pokutu v zmysle článku 3.14 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov za rok 2001, ktorý zakazuje odpočítateľnosť pokút uložených inštitúciami Spoločenstva pri výpočte zisku podniku.

13.      Rozsudkom z 22. mája 2006 Arrondissementsrechtbank Haarlem umožnil čiastočnú odpočítateľnosť pokuty v rozsahu, v akom mala za cieľ zbaviť porušovateľa výhod získaných porušením.

14.      Holandský daňový orgán podal proti tomuto rozsudku 30. júna 2006 odvolanie na Gerechtshof te Amsterdam.

15.      Listom z 15. marca 2007 Komisia, ktorá bola na rozsudok Arrondissementsrechtbank Haarlem a na prebiehajúce konanie upozornená prostredníctvom tlače a NMa, informovala Gerechtshof te Amsterdam o svojom želaní zasiahnuť do konania ako amicus curiae podľa článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1/2003. Komisia okrem iného žiadala, aby bola v tejto súvislosti stanovená lehota a boli jej poskytnuté podklady potrebné na pochopenie sporu.

16.      Na pojednávaní, ktoré sa konalo 22. augusta 2007 na Gerechtshof te Amsterdam, boli účastníci konania vo veci samej, ako aj Komisia vyzvaní, aby sa vyjadrili k otázke, či článok 15 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 oprávňuje Komisiu konajúcu z vlastného podnetu predložiť písomné pripomienky v konaní vo veci samej.

17.      Keďže sa Gerechtshof te Amsterdam domnieval, že existovali dôvodné pochybnosti, pokiaľ ide o výklad článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Oprávňuje článok 15 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2003 Komisiu na to, aby mohla z vlastného podnetu predkladať písomné pripomienky v konaní, ktorého predmetom je otázka, či z (daňových) ziskov, ktoré dotknutá spoločnosť dosiahla v roku 2002, možno odpočítať pokutu, ktorú uložila Komisia spoločnosti X KG za porušenie právnych predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži a ktorú táto spoločnosť (čiastočne) previedla na dotknutú spoločnosť?“

IV – Konanie pred Súdnym dvorom

18.      V súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora predložili spoločnosť X, holandská vláda, ako aj Komisia písomné pripomienky. Spoločnosť X, holandská vláda, Komisia, ako aj talianska vláda boli tiež vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 18. decembra 2008.

V –    Analýza

19.      Podľa článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003, môže Komisia konajúc z vlastného podnetu predložiť písomné pripomienky súdom členských štátov „keď si to koherentné uplatňovanie článku 81 [ES] alebo 82 [ES] vyžaduje“.

20.      Výklad už citovaného výrazu považujú účastníci konania, ktorí podali Súdnemu dvoru pripomienky, za sporný.

21.      Podľa spoločnosti X a holandskej vlády výraz, ktorý je uvedený v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003, je potrebné vykladať striktne a jeho cieľom je zabezpečiť koherentný výklad článkov 81 ES a 82 ES, ako aj pomôcť vnútroštátnym súdom uplatňovať tieto ustanovenia. Zásah Komisie ako amicus curiae sa teda obmedzuje len na uplatňovanie článkov 81 ES a 82 ES vnútroštátnymi súdmi. Tento prístup je v súlade so znením, cieľom a genézou článku 15 nariadenia č. 1/2003, ako aj s výkladovými textami uvedeného nariadenia, akým je oznámenie Komisie o spolupráci medzi Komisiou a vnútroštátnymi súdmi pri uplatňovaní článkov 81 ES a 82 ES(5). Okrem toho podľa stanoviska holandskej vlády sa Komisia nemôže dovolávať postupu podľa článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 so širším cieľom, aby sa zabezpečilo skutočné uplatňovanie článkov 81 ES a 82 ES. Táto vláda napokon zastáva názor, že nemožno zasiahnuť do jednotného uplatňovania článkov 81 ES a 82 ES v prípade, ak vnútroštátny súd nie je vyzvaný, aby vykladal alebo uplatňoval niektorý z týchto článkov. Všetky tieto úvahy teda vylučujú, aby Komisia mohla predložiť pripomienky na základe článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003 v spore týkajúcom sa vnútroštátneho daňového práva, ako je ten, o ktorom rozhoduje vnútroštátny súd.

22.      Komisia, ktorú v podstate podporuje talianska vláda, sa domnieva, že je nevyhnutné extenzívne vykladať pôsobnosť článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003 a osobitne výraz „koherentné uplatňovanie článku 81 [ES] alebo 82 [ES]“, ktorý podmieňuje predloženie jej písomných pripomienok vnútroštátnemu súdu. Podľa Komisie by nebolo správne zastávať názor, že predloženie písomných pripomienok podľa článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003 podlieha dodatočnej podmienke, aby sa vnútroštátne konanie týkalo uplatňovania článku 81 ES alebo článku 82 ES. Naopak postačuje, aby spor mohol ohroziť jednotné uplatňovanie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Okrem toho ustanovenia odôvodnenia č. 21 nariadenia č. 1/2003 a oznámenia o spolupráci medzi Komisiou a vnútroštátnymi súdmi pri uplatňovaní článkov 81 ES a 82 ES majú len indikatívny rozsah a nemôžu obmedziť široký výklad článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety uvedeného nariadenia. Vzhľadom na tieto úvahy a v rozsahu, v akom disponuje voľnou úvahou potrebnou na preskúmanie, či vec vyžaduje, aby sa písomné pripomienky predložili vnútroštátnemu súdu, Komisia zdôrazňuje, že je oprávnená a má legitímny záujem predložiť takéto pripomienky v rámci daňového sporu vo veci samej. Keďže totiž pokuty sankcionujú protisúťažné konania, sú spojené s uplatňovaním článkov 81 ES a 82 ES, ako to uvádza článok 83 ods. 2 písm. a) ES. Možnosť, hoci len čiastočnej daňovej odpočítateľnosti pokuty uloženej rozhodnutím Komisie, by však mohla výrazne obmedziť jej odstrašujúci účinok a ohrozila by ciele Zmluvy ES, osobitne uplatňovanie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Na záver Komisia tvrdí, že vnútroštátny súd jednak nie je viazaný písomnými pripomienkami, ktoré Komisia predloží, a že podľa článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 Komisia nenadobudne postavenie vedľajšieho účastníka konania vo veci samej.

23.      Na účely konkrétnejšieho zhrnutia problematiky vytýčenej v tomto prejudiciálnom konaní musí táto problematika viesť k skúmaniu tejto otázky: zahŕňa rozsah podmienky stanovenej v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003 situáciu, v ktorej si Komisia predložením písomných pripomienok vnútroštátnemu odvolaciemu súdu želá zabezpečiť jednotné uplatňovanie účinkov jedného z jej vlastných rozhodnutí týkajúcich vykonávania článku 81 ES, teda jednotné uplatňovanie, ktoré by uvedený súd mohol podľa Komisie ohroziť, ak by musel potvrdiť výklad a riešenie prvostupňového súdu?

24.      Na úvod treba poznamenať, že Komisia na Súdnom dvore pripustila, že predmetná situácia vo veci samej patrí do kategórie „atypických prípadov“, v ktorých môže byť vedená k používaniu procesných právomocí, ktoré jej priznáva článok 15 ods. 3 prvý pododsek tretia veta nariadenia č. 1/2003. Je totiž nesporné, že „typické prípady“, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení, sú prípady, v ktorých je vnútroštátny súd vyzvaný, aby uplatňoval články 81 ES a/alebo 82 ES na danú situáciu a/alebo ich v skutočnosti konkrétne uplatnil.

25.      Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť so zužujúcim výkladom článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, ktorý obhajuje spoločnosť X BV a holandská vláda.

26.      Najskôr je potrebné odmietnuť ich tvrdenie, podľa ktorého je Komisia oprávnená začať konanie podľa článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003 len v prípadoch, ak koherentný výklad článkov 81 ES alebo 82 ES môže byť dotknutý rozhodnutím súdu členského štátu. Postačuje totiž konštatovať, že znenie tohto ustanovenia odkazuje na „koherentné uplatňovanie“ uvedených článkov a nie výlučne na ich výklad.

27.      Následne nie je tiež presvedčivá téza, ktorú uviedla holandská vláda, podľa ktorej sa Komisia nemôže dovolávať práva predložiť písomné pripomienky na základe článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č 1/2003 v spore týkajúcom sa uplatňovania vnútroštátneho práva, pretože toto vnútroštátne právo nijako neriskuje zásah do jednotného uplatňovania článkov 81 ES alebo 82 ES, ale nanajvýš do skutočného uplatňovania týchto naposledy uvedených článkov.

28.      Keďže je totiž pojem koherencie v podstate viacvýznamový, výraz uvedený v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003 môže v každom prípade odkazovať na situácie, v ktorých je vnútroštátny súd spôsobilý zasahovať tak do vnútornej koherencie článkov 81 ES alebo 82 ES, teda v podstate do koherentného uplatňovania podmienok stanovených v týchto ustanoveniach, ako aj do ich vonkajšej koherencie, teda do toho, či si tieto ustanovenia zachovávajú logické a zrozumiteľné miesto vo všeobecnejšom systéme pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže alebo Zmluvy.(6)

29.      Za predpokladu, že článok 15 ods. 3 prvý pododsek tretia veta nariadenia č. 1/2003 odkazuje na pojem koherencie v tomto naposledy uvedenom zmysle, nie je však vylúčené, ako to preskúmam v ďalších úvahách, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore týkajúcom sa vnútroštátneho práva, môže napriek tomu zasahovať do koherentného uplatňovania článkov 81 ES alebo 82 ES.

30.      V tejto súvislosti je podľa môjho názoru už jednoduchšie vidieť, že vnútroštátny rozsudok, ktorý umožňuje úplnú alebo čiastočnú daňovú odpočítateľnosť pokuty, sa môže dotýkať jednotného uplatňovania takéhoto rozhodnutia v členských štátoch, v ktorých sú dotknuté podniky usadené.

31.      V tomto prípade by bolo teda nepochybne možné namietať, že predloženie písomných pripomienok Komisie podľa článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003 sa vzťahuje na prípad, v ktorom by išlo viac o zabezpečenie jednotného uplatňovania rozhodnutia, ktorým sa vykonáva článok 81 ES, než o koherentné uplatňovanie tohto naposledy uvedeného ustanovenia.

32.      Zdá sa mi však, že vyvodiť priamo dôsledky, ktoré boli práve uvedené v druhom výklade článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003, ktorý je navrhnutý v bode 28 vyššie, by bolo poznačené prílišnou formálnosťou.

33.      Najskôr, aj keď sa koncepcia koherencie odlišuje od koncepcie jednotnosti tým, že prvá môže poznať stupne, ktoré druhá v zásade nemôže tolerovať, je dôležité poznamenať, že táto naposledy uvedená koncepcia sa tiež používa v niektorých jazykových verziách nariadenia č. 1/2003 namiesto koncepcie „koherencie“ alebo výrazu „koherentné uplatňovanie“, ktoré sa používajú v ostatných jazykových verziách tohto aktu. Výraz „jednotné uplatňovanie“ sa teda používa v dánskej („ensartede anvendelse“), talianskej („applicazione uniforme“) a švédskej („enhetliga tillämpningen“) verzii článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003, zatiaľ čo pojem „jednotný“ sa rovnako používa v nemeckej („einheitliche“), dánskej a švédskej jazykovej verzii relevantných odôvodnení uvedeného nariadenia.

34.      Následne sa pojem koherencie alebo presnejšie výraz „koherentné uplatňovanie“ zdá dostatočne pružný, aby sa do pôsobnosti mechanizmu, ktorý je stanovený v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003, mohli zahrnúť situácie, v ktorých vnútroštátny súd ohrozuje alebo môže ohroziť jednotné, alebo dokonca účinné uplatňovanie článkov 81 ES alebo 82 ES.(7) Takýto prístup sa zdá byť o to primeranejší, že cieľmi nariadenia č. 1/2003 je umožniť jednotné a účinné uplatňovanie článkov 81 ES a 82 ES(8), v zmysle ktorých Komisia vzhľadom na jej dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo Spoločenstva(9), plní rozhodujúcu úlohu.

35.      Nakoniec, keďže výklad článku 81 ES je spojený s týmto samotným ustanovením, je pre mňa ťažko predstaviteľné, že Komisia sa nemôže dovolávať mechanizmu, ktorý je stanovený v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003 z prípadného dôvodu, že táto inštitúcia má za cieľ len zaistiť koherentné uplatňovanie rozhodnutia, ktoré samo o sebe uplatňuje a vykladá článok 81 ES. V tejto súvislosti sa mi zdá nemožné vylúčiť z rozsahu odkazu na články 81 ES a 82 ES, ktorý je uvedený v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, nielen výklad týchto ustanovení, ktorý uskutočnil Súdny dvor, ale rovnako rozhodovaciu prax Komisie, ktorá je založená na tých istých ustanoveniach, samozrejme, pokiaľ súd Spoločenstva považuje túto prax za nezákonnú.

36.      Bolo by nepochybne možné ešte odpovedať, že článok 15 ods. 3 prvý pododsek tretia veta nariadenia č. 1/2003 má za cieľ len zachovať koherentné uplatňovanie článkov 81 ES a 82 ES, a nie koherentné uplatňovanie ostatných ustanovení práva Spoločenstva, akým je článok 83 ES, na základe ktorého Komisia nadobudla najmä právomoc uložiť pokuty podnikom, ktoré porušili zákaz stanovený v článku 81 ods. 1 ES.

37.      Takáto námietka by však smerovala k nezohľadneniu „účelovej“ povahy pokút, ktorá je zdôraznená v článku 83 ods. 2 písm. a) ES, ktorých cieľom je „zaručiť dodržiavanie zákazov uvedených v článku 81 ods. 1 [ES] a v článku 82 [ES]“, ktoré teda predstavujú jeden z prostriedkov priznaných Komisii s cieľom umožniť jej plniť dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo Spoločenstva(10).

38.      Za týchto podmienok by však bolo prinajmenšom neprirodzené sa domnievať, že aj napriek vnútornej spojitosti pokút s uplatňovaním článkov 81 ES a 82 ES spor týkajúci sa vnútroštátneho práva, ktorý by vyvolával otázku dotýkajúcu sa povahy pokút, ktoré boli uložené rozhodnutím Komisie, prijatým na to, aby sa zabezpečilo dodržiavanie zákazu podľa článku 81 ods. 1 ES, by a priori nemohol byť spôsobilý ovplyvniť jednotné uplatňovanie článku 81 ES.

39.      To ma tak vedie k hlavnej námietke, ktorú vzniesla holandská vláda a spoločnosť X, podľa ktorej mechanizmus stanovený v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003 bol zavedený len na to, aby sa aktivoval v prípade, ak je vnútroštátny súd vyzvaný, aby uplatňoval článok 81 ES alebo 82 ES.

40.      Uznávam, že táto argumentácia nie je úplne nedôvodná, pretože mechanizmus zavedený v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003 je totiž nepochybne stanovený najmä preto, aby sa aktivoval v prípade, ak sú vnútroštátne súdy vyzvané, aby rozhodli o uplatniteľnosti článku 81 ES a/alebo článku 82 ES.

41.      Zdá sa teda byť nesporné, že prechod z osobitne centralizovaného uplatňovania článkov 81 ES a 82 ES, ktoré existovalo pod záštitou nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce články [81] a [82] Zmluvy(11), na režim decentralizovaného vykonávania pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, ktorý bol zavedený nariadením č. 1/2003, vyžaduje zavedenie mechanizmov vhodných na to, aby sa zabezpečilo „skutočné“, „účinné“, „jednotné“ a/alebo „koherentné“ uplatňovanie ustanovení článkov 81 ES a 82 ES na základe rôznych výrazov používaných v nariadení č. 1/2003(12). Je tiež pravda, že medzi týmito mechanizmami stanovenými v článku 15 nariadenia č. 1/2003 sú uvedené tie, ktoré sa týkajú spolupráce medzi súdmi členských štátov na jednej strane a Komisiou, ako aj vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže na druhej strane.

42.      Domnievam sa však, že mechanizmus špecifickej spolupráce, ktorý je uvedený v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003, nemôže podliehať predchádzajúcej podmienke, že spor, o ktorom rozhoduje vnútroštátny súd, sa týka uplatňovania článku 81 ES alebo článku 82 ES, avšak môže sa skutočne vzťahovať na situáciu, v ktorej vnútroštátny súd, hoci rozhoduje o spore týkajúcom sa vnútroštátneho práva, sa v rámci uvedeného sporu vyjadruje k významu alebo rozsahu koncepcie alebo výrazu práva Spoločenstva, ako je pokuta uložená Komisiou, ktorá je neoddeliteľne spojená s uplatňovaním článkov 81 ES a/alebo 82 ES.

43.      Treba totiž najskôr pripomenúť, že znenie článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003 odkazuje len na „koherentné uplatňovanie“ článkov 81 ES a 82 ES. Na rozdiel jednak od článku 15 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý sa týka žiadostí o informácie a stanovísk formulovaných vnútroštátnymi súdmi pred Komisiou v prípade, ak tieto vnútroštátne súdy rozhodujú „v rámci postupu, v ktorom sa uplatňuje článok 81 [ES] alebo 82 [ES]“, a jednak od článku 15 ods. 2 toho istého nariadenia, ktorý sa týka predloženia rozsudkov vnútroštátnych súdov „rozhodujúcich o uplatňovaní článku 81 [ES] alebo 82 [ES]“ Komisii, článok 15 ods. 3 prvý pododsek tretia veta nariadenia č. 1/2003 nepodmieňuje predloženie písomných pripomienok zo strany Komisie existenciou sporu pred vnútroštátnym súdom, v ktorom tento vnútroštátny súd rozhoduje o uplatniteľnosti článkov 81 ES alebo 82 ES.

44.      Následne, ak je pravda, že odôvodnenie č. 21 nariadenia č. 1/2003 uvádza, že Komisia „musí mať aj možnosť predložiť súdom písomné vyjadrenia, keď ide o uplatňovanie článkov 81 [ES] alebo 82 [ES]“(13), táto informácia nepredstavuje sama osebe jedinú možnosť poskytnutú Komisii predložiť tieto písomné pripomienky za iných okolností, pokiaľ je dodržaná podmienka, ktorá je uvedená v texte toho istého článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety tohto nariadenia.

45.      Okrem toho je potrebné poznamenať, že časť vety odôvodnenia č. 21 nariadenia č. 1/2003, ktorá bola čiastočne uvedená v predchádzajúcom bode, len nepresne odráža text článku 15 ods. 3 uvedeného nariadenia. Jednak totiž treba konštatovať, že táto veta rovnako zaobchádza s písomnými a ústnymi pripomienkami, ktoré predložila Komisia vnútroštátnym súdom, zatiaľ čo článok 15 ods. 3 prvý pododsek štvrtá veta nariadenia č. 1/2003 podmieňuje druhé z nich predchádzajúcemu povoleniu zo strany vnútroštátneho súdu. Ďalej tiež stavia na rovnakú úroveň pripomienky, ktoré predložila Komisia, a tie, ktoré predložili vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže, zatiaľ čo, ako to rovnako pripúšťa holandská vláda, podmienka, ktorá sa uplatňuje na Komisiu („keď si to koherentné uplatňovanie článku 81 [ES] alebo [82] ES vyžaduje“), je prinajmenšom vo svojom znení odlišná od podmienky, ktorá sa vzťahuje na vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže, ktoré môžu z vlastnej iniciatívy predložiť vnútroštátnym súdom svojich členských štátov písomné pripomienky „k otázkam týkajúcim sa uplatňovania článku 81 ES alebo 82 ES“.

46.      Z tejto vety odôvodnenia č. 21 nemožno teda vyvodiť tak reštriktívny záver, ako navrhuje holandská vláda, pokiaľ ide o výklad článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003.

47.      Rovnako, hoci určite existuje spojitosť medzi predložením akéhokoľvek úplného písomného rozsudku, ktorý vydali vnútroštátne súdy „rozhodujúce o uplatňovaní článku 81 [ES] alebo 82 [ES]“ Komisii v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, a možnosťou ponúknutou tejto inštitúcii predložiť písomné pripomienky súdom členských štátov podľa článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety uvedeného nariadenia, táto spojitosť nemôže byť zmenená na predchádzajúcu podmienku podania uvedených pripomienok.

48.      Ak by to tak totiž bolo, Komisia by nikdy nemohla predložiť písomné pripomienky vnútroštátnym súdom rozhodujúcim na prvom stupni alebo, pokiaľ by povinnosť stanovená v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 nebola splnená, ale Komisia by sa mohla prostredníctvom iných prostriedkov oboznámiť s rozsudkom, o ktorom sa domnieva, že môže ohroziť jednotné uplatňovanie článkov 81 ES alebo 82 ES, vyžadovalo by sa teda, aby predložila písomné pripomienky, aj keď uvedené súdy rozhodujú o uplatniteľnosti článkov 81 ES a/alebo 82 ES.

49.      Z toho preto vyvodzujem, že predloženie písomných pripomienok zo strany Komisie súdom členských štátov nemôže podliehať dodatočnej alebo implicitnej podmienke, podľa ktorej posúdenie, ktoré vykonal vnútroštátny súd, môže ovplyvniť jednotné uplatňovanie článku 81 ES alebo 82 ES, sa musí uskutočniť v rámci sporu, v ktorom je tento súd vyzvaný, aby uplatňoval uvedené články.

50.      Holandská vláda vo svojich pripomienkach uviedla, že takýto prístup by vyvolal právnu neistotu, pokiaľ by sa možnosť Komisie predložiť pripomienky vnútroštátnym súdom podľa článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003 stala neobmedzená.

51.      Táto výhrada nie je presvedčivá. Hranice používania mechanizmu stanoveného v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003 sú totiž tie, ktoré sú dané podmienkou upravenou v uvedenom odseku. V konečnom dôsledku sa mi zdá, ako som už zdôraznil v týchto návrhoch, že bez ohľadu na povahu predmetného sporu sa posúdenia vykonané vnútroštátnym súdom týkajú uplatňovania článkov 81 ES a 82 ES a sú spôsobilé ohroziť ich jednotné uplatňovanie, čo je rozhodujúce na to, aby Komisia mohla aktivovať mechanizmus stanovený v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003.

52.      Zdá sa mi, že v prejednávanej veci ide práve o takúto situáciu, čiže o situáciu, ktorá viedla Komisiu k tomu, aby chcela predložiť vnútroštátnemu súdu písomné pripomienky.

53.      Zo spisových písomností totiž vyplýva, že na vylúčenie uplatňovania článku 3.14 ods. 1 písm. c) holandského zákona o dani z príjmov za rok 2001 Arrondissementsrechtbank Haarlem, rozhodujúci v daňovom spore na prvom stupni, rozhodol, že pokuty uložené rozhodnutím Komisie týkajúce sa uplatňovania článku 81 ES mali v podstate povahu „odňatia výhody“, čo viedlo tento súd ku konštatovaniu, že boli prinajmenšom čiastočne daňovo odpočítateľné.

54.      Takéto posúdenie povahy pokút uložených Komisiou sa však nepochybne týka pojmu, ktorý patrí do práva Spoločenstva a ktorý má vnútornú spojitosť s uplatňovaním článku 81 ES a/alebo článku 82 ES. Inými slovami, aj keď spor, o ktorom rozhoduje Arrondissementsrechtbank Haarlem, bol daňovej povahy, posúdenia vykonané týmto súdom sa jasne týkali otázky, ktorá má vnútornú spojitosť s uplatňovaním článku 81 ES a/alebo článku 82 ES.

55.      Ako to vyplýva z bodu 2.3 vnútroštátneho rozhodnutia, ako aj z pripomienok, ktoré Súdnemu dvoru predložila Komisia, práve toto posúdenie sa týka povahy pokút, ktoré boli uložené rozhodnutím Komisie podľa článku 81 ES, ktoré Komisia považuje za ohrozujúce jednotné uplatňovanie uvedeného článku najmä vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej pokuty, ktoré boli v tejto súvislosti uložené, majú za cieľ potláčať nedovolené správanie, rovnako ako zabrániť jeho opakovaniu.(14) Táto judikatúra okrem toho vedie Komisiu k tvrdeniu, že „odňatie výhody“ nie je zjavne prvoradým cieľom pokút, ktoré ukladá podnikom, ktoré porušili pravidlá Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže.(15)

56.      V nadväznosti na posúdenie povahy pokút uložených Komisiou, ktoré vykonal Arrondissementsrechtbank Haarlem, sa Komisia, ktorá bola prostredníctvom tlače a NMa upozornená na konanie pred vnútroštátnym súdom, domnievala, že jednotné uplatňovanie článku 81 ES vyžadovalo, aby predložila tomuto súdu písomné pripomienky týkajúce sa posúdenia uvedeného v rozsudku Arrondissementsrechtbank Haarlem, ktorý bol práve pripomenutý.

57.      Za týchto okolností sa mi zdá, a to bez toho, aby bola prekročená podmienka stanovená v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003, že Komisia v tejto veci zastáva názor, že jej prislúcha právo predložiť písomné pripomienky podľa uvedeného článku.

58.      Na rozdiel od toho, čo tvrdí spoločnosť X a holandská vláda, z takéhoto riešenia podľa môjho názoru nevyplýva ani skreslenie mechanizmu, ktorý je stanovený v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003, ani zásah do procesnej autonómie členských štátov.

59.      Pokiaľ ide o prvý bod, pripomínam, že spoločnosť X tvrdí, že Komisia, aj keď nemá postavenie účastníka sporu vo veci samej, má vlastný záujem na tom, aby bol uvedený spor vyriešený tak, aby sa vylúčila daňová odpočítateľnosť pokút, ktoré táto inštitúcia ukladá za porušenie práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, čo by prekračovalo právomoci, ktoré sú zverené tejto inštitúcii v rámci jej úlohy ako amicus curiae, ktorá je stanovená v článku 15 ods. 3 naradenia č. 1/2003.

60.      Okrem okolnosti, že nariadenie č. 1/2003 nepoužíva výraz amicus curiae a že a fortiori nevymedzuje jeho úlohu(16), ma k odmietnutiu tejto argumentácie vedú dva základné dôvody.

61.      Po prvé, ako som už viackrát v týchto návrhoch poznamenal, jediná podmienka, ktorá je uložená v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003, na to, aby Komisia aktivovala svoje právo predložiť súdom členských štátov písomné pripomienky, je podmienka, podľa ktorej by jednotné uplatňovanie článkov 81 ES alebo 82 ES bolo ohrozené. Toto ustanovenie teda nebráni tomu, aby okrem dodržiavania tejto kogentnej podmienky Komisia prípadne mala viac‑menej bezprostredný a/alebo viac‑menej jasne vyjadrený záujem na tom, aby spor, v ktorom má v úmysle predložiť písomné pripomienky, bol vyriešený v určitom zmysle. Napokon z dôvodu osobitného poslania dohľadu nad právom Spoločenstva, a osobitne nad pravidlami hospodárskej súťaže, ktoré prislúcha Komisii, bude prakticky nesmierne ťažké, ak nie nemožné, rozlišovať medzi tým, čo je vo verejnom záujme Spoločenstva, a tým, čo je v individuálnejšom záujme Komisie, za predpokladu, že takýto záujem existuje. V prejednávanej veci napríklad úplne chápem, že existuje všeobecný záujem na tom, aby rozhodnutie prijaté Komisiou, ktoré ukladá pokuty podnikom, ktoré porušili zákaz stanovený v článku 81 ods. 1 ES, mohlo požívať koherentné, jednotné a potrebné účinky v celom Spoločenstve.

62.      V skutočnosti by bolo podľa môjho názoru zbytočné pokúsiť sa vymedziť dosah mechanizmu stanoveného v článku 15 ods. 3 prvom pododseku tretej vete nariadenia č. 1/2003 z hľadiska viac alebo menej bezprostredných a uznaných záujmov, ktoré Komisia údajne sleduje, napriek tomu, že by okrem toho bola splnená jediná podmienka, ktorá je stanovená v tomto texte.

63.      Po druhé treba zohľadniť, že písomné pripomienky predložené Komisiou podľa článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003 nie sú záväzné pre vnútroštátny súd, ktorému sa tieto pripomienky predkladajú, ako je to navyše výslovne pripomenuté v dôvodovej správe k zákonu z 30. júna 2004 o zmenách Mededingingswet, ktorá je uplatniteľná v tejto veci, že Komisia nezískala postavenie účastníka sporu vo veci samej, ani podobné postavenie, ako to okrem iného na pojednávaní pripustila samotná spoločnosť X(17), a že predloženie týchto pripomienok najmä neporušuje procesné práva priznané účastníkom sporu vo veci samej(18).

64.      Preto sa v žiadnom prípade nezdá, že Komisia tým, že vnútroštátnemu súdu predložila písomné pripomienky, prekročila medze, ktorým podlieha jej právo predložiť takéto pripomienky, ktoré uvádza článok 15 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, alebo že nedodržiava procesné podmienky stanovené v tomto ustanovení, ako aj vo vnútroštátnych procesných pravidlách.

65.      Táto procesná poznámka ma privádza k preskúmaniu, ako aj k zamietnutiu druhej výhrady uvedenej v bode 58 týchto návrhov, ktorú formulovala holandská vláda, a ktorá sa týka zasahovania do procesnej autonómie členských štátov. Popri tom, čo som uviedol v predchádzajúcom bode, totiž postačuje dodať, že takéto zasahovanie nemôže existovať, pokiaľ – tak ako v tejto veci – postup Komisie patrí do pôsobnosti článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003.

66.      Napokon prístup navrhovaný v týchto návrhoch sa v každom prípade týka výlučne možnosti Komisie predložiť vnútroštátnemu súdu písomné pripomienky. Tento prístup je, samozrejme, bez vplyvu na oprávnenie tohto naposledy uvedeného súdu v súlade s článkom 234 ES položiť Súdnemu dvoru otázku vo veci samej, či právo Spoločenstva bráni tomu, aby členský štát, vrátane jeho vnútroštátnych súdov, umožnil daňovníkovi odpočítať zo svojich zdaniteľných príjmov pokutu, ktorá bola uložená rozhodnutím Komisie prijatým podľa článku 81 ES.(19)

67.      Vzhľadom na všetky tieto úvahy sa domnievam, že do pôsobnosti článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia č. 1/2003 patrí situácia, o akú ide vo veci samej, v ktorej má Komisia v úmysle predložiť písomné pripomienky vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o spore týkajúcom sa možnosti daňovej odpočítateľnosti pokuty uloženej rozhodnutím Komisie prijatým podľa článku 81 ES.

VI – Návrh

68.      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Gerechtshof te Amsterdam, takto:

Do pôsobnosti článku 15 ods. 3 prvého pododseku tretej vety nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy patrí situácia, o akú ide vo veci samej, v ktorej Komisia Európskych spoločenstiev zamýšľa predložiť písomné pripomienky vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor týkajúci sa možnosti daňovej odpočítateľnosti pokuty, ktorá bola uložená rozhodnutím Komisie prijatým podľa článku 81 ES.


1 – Jazyk prednesu: francúzština.


2 – Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205.


3 – Rozhodnutie Komisie 2005/471/ES z 27. novembra 2002 o konaní podľa článku 81 Zmluvy ES proti BPB PLC, Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, Société Lafarge SA a Gyproc Benelux NV (vec COMP/E‑1/37.152 — Sadrokartónové dosky) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 166, s. 8).


4 – Rozsudky Saint‑Gobain Gyproc Belgium/Komisia, T‑50/03, Zb. s. II‑114; Knauf Gips/Komisia, T‑52/03, Zb. s. II‑115; BPB/Komisia, T‑53/03, Zb. s. II‑1333, a Lafarge/Komisia, T‑54/03, Zb. s. II‑120). Treba poznamenať, že proti obom rozsudkom vo veciach Knauf Gips/Komisia a Lafarge/Komisia boli podané odvolania na Súdny dvor, o ktorých tento súd v súčasnosti rozhoduje, a boli zapísané do registra pod príslušnými číslami C‑407/08 P a C‑413/08 P.


5 – Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 54.


6 – Aj keď právni teoretici sa nezhodujú v definícii pojmu koherencie, vo všeobecnosti sa zhruba domnievajú, že tento pojem v podstate označuje prvky právneho systému, ktoré spoločne dávajú zmysel [pozri v tejto súvislosti najmä MacCORMICK, N.: Coherence in Legal Justification. In: PECZENIK, A.: Theory of Legal Science. Reidel, 1984, s. 235]. Vo všeobecnosti tiež odlišujú miestnu systémovú koherenciu od globálnej systémovej koherencie, pričom prvá označuje situáciu, v ktorej sú len niektoré oblasti právneho systému koherentné, zatiaľ čo v druhej všetky oblasti systému sú logicky a zrozumiteľne prepojené. Pozri v tejto súvislosti AMAYA NAVARRO, A.: An Inquiry into the Nature of Coherence and its Role in Legal Argument. Doctoral Thesis, European University Institute, Florence 2006, najmä s. 35 až 37, ako aj BERETA, S.: Looking for Coherence within the European Community. In: European Law Journal. 2005, č. 2, s. 157.


7 – Bez toho, aby sa otvorila diskusia o podstate veci samej, alebo aby sa zaujalo stanovisko k problematike, ktorá tu bola vznesená, zdá sa, že súvislosť medzi jednotným uplatňovaním a účinným uplatňovaním článkov 81 ES a 82 ES v osobitnom kontexte odpočítateľnosti pokút bola prinajmenšom implicitne prejednávaná v rozsudku Súdu prvého stupňa z 10. marca 1992, Hoechst/Komisia (T‑10/89, Zb. s. II‑629, body 368 a 369), v ktorom Súd prvého stupňa vylúčil, aby Komisia pri stanovení výšky pokuty, ktorú uložila pre porušenie zákazu podľa článku 81 ods. 1 ES, mohla vychádzať z hypotézy, že táto pokuta sa platí zo zdaniteľného zisku, pretože táto hypotéza „by mala za následok, že by štát čiastočne znášal pokutu, ktorá prináleží podniku v daňovej oblasti“, čo by viedlo k zníženiu zdaniteľného základu podniku. Trvajúc na okolnosti, že Komisia „nemohla vychádzať z takejto hypotézy“, sa mi zdá, že Súd prvého stupňa chcel zdôrazniť, že tento prípad je v rozpore s režimom zodpovednosti podnikov, ktoré konajú v rozpore so zákazom stanoveným v článku 81 ods. 1 ES, a spôsobuje neúčinnosť uvedeného zákazu, ako aj odstrašujúcej povahy pokút uložených na účely jeho dodržiavania.


8 – Pozri najmä odôvodnenie č. 1 a odôvodnenie č. 34 nariadenia č. 1/2003.


9 – Rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 105, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C‑76/06 P, Zb. s. I‑4405, bod 22.


10 – Už citované rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, bod 105, a Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, bod 22.


11 – Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3. Nariadenie, ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1216/1999 z 10. júna 1999 (Ú. v. ES L 148, s. 5).


12 – Vo francúzskej verzii nariadenia č. 1/2003 sa používa pojem „effectif[ve]“ v odôvodnení č. 5 a v odôvodnení č. 8 a vo forme príslovky v článku 35 ods. 1 uvedeného nariadenia; pojem „efficace“ sa používa v odôvodnení č. 6 a v odôvodnení č. 34; pojem „uniforme“ sa používa v odôvodnení č. 22, ako aj v názve článku 16 nariadenia č. 1/2003; pojem „cohérent(e)“ sa používa v odôvodneniach č. 14, č. 17, č. 21, ako aj v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1/2003. Ako som už zdôraznil v bode 33 týchto návrhov, toto rozlišovanie nie je nevyhnutne relevantné vo všetkých jazykových verziách nariadenia č. 1/2003.


13 – Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


14 – Pozri rozsudky z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 173; z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C‑308/04 P, Zb. s. I‑5977, bod 37, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, už citovaný, bod 22.


15 – Bez toho, aby bolo zaujaté konečné stanovisko k tejto otázke sa zdá, že tézu Komisie podporujú posúdenia, ktoré boli vykonané v rozsudku z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia (C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, body 292 až 294), podľa ktorých prospech, ktorý podniky mohli získať zo svojich protisúťažných postupoch je prinajmenšom implicitne súčasťou faktorov, na ktoré treba prihliadať pri posúdení závažnosti porušení, keďže zohľadnenie tohto faktoru môže zabezpečiť odstrašujúcu povahu pokuty.


16 – V praxi sa táto úloha ťažko vymedzuje, najmä v porovnaní s úlohou vedľajšieho účastníctva: pozri DE SCHUTTER, O.: Le tiers à l’instance devant la Cour de justice Eurde l’Union européenne. In: RUIZ FABRI, H., SOREL, J.‑M.: Le tiers à l’instance. Paris: Pedone, 2005.


17 – V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 15 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1/2003 oprávňuje Komisiu požiadať o dokumenty, ktoré sú potrebné na posúdenie veci len na to, aby si mohla pripraviť svoje pripomienky.


18 – Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie č. 21 nariadenia č. 1/2003, ako aj, pokiaľ ide o vec samu osebe, článok 89h ods. 3 Mededingingswet.


19 – V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že holandská vláda súhlasí s konštatovaním Komisie, že holandský zákon o dani z príjmov za rok 2001 vylučuje daňovú odpočítateľnosť pokút uložených Komisiou za porušenie zákazu stanoveného v článku 81 ods. 1 ES.