Odvolanie podané 28. septembra 2011: Schindler Holding Ltd, Schindler Management AG, Schindler SA, Schindler Sàrl, Schindler Liften BV a Schindler Deutschland Holding GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júla 2011 vo veci T-138/07, Schinder Holding Ltd a i./Európska komisia, Rada Európskej únie

(vec C-501/11 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolatelia: Schindler Holding Ltd, Schindler Management AG, Schindler SA, Schindler Sàrl, Schindler Liften BV, Schindler Deutschland Holding GmbH (v zastúpení: R. Bechtold a W. Bosch, Rechtsanwälte, ako aj profesor Dr. J. Schwarze)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľov

Odvolateľky navrhujú

1.    zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júla 2011 (vec T-138/07);

2.    zrušiť rozhodnutie Komisie z 21. februára 2007 (COMP/E-1/38.823 - výťahy a eskalátory),

subsidiárne zrušiť alebo znížiť pokuty uložené odvolateľkám v tomto rozhodnutí;

3.    subsidiárne k návrhom v bode 1 a v bode 2 vrátiť vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie v súlade s právnym posúdením v rozsudku Súdneho dvora;

4.    v každom prípade zaviazať Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli odvolateľkám v konaní na Všeobecnom súde a Súdnom dvore.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľky celkovo uvádzajú trinásť odvolacích dôvodov:

Všeobecný súd po prvé porušil zásadu deľby právomocí a požiadavky na konanie v právnom štáte tým, že zastáva názor, že Komisia je príslušná pre uloženie pokút bez toho, aby sám Všeobecný súd preskúmal rozhodnutie Komisie v celom rozsahu.

Všeobecný súd po druhé porušil zásadu priamosti dokazovania tým, že pripustil vykonanie dokazovania prostredníctvom korunných svedkov, ako sa to uskutočňuje v súčasnej praxi Komisie.

Všeobecný súd po tretie porušil zásadu presnosti (článok 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej len "EDĽP") tým, že článok 23 ods. 2 nariadenia 1/2003¹ považoval za dostatočne presný právny základ pre uloženie pokút.

Všeobecný súd po štvrté nezohľadnil, že usmernenia Komisie o ukladaní pokút z roku 1998 sú z dôvodu nepríslušnosti Komisie neúčinné.

Všeobecný súd po piate neprávom odmietol, že usmernenia Komisie z roku 1998 o ukladaní pokút porušujú zákaz spätnej účinnosti a zásadu legitímnej dôvery.

Všeobecný súd po šieste porušil zásadu zavinenia a prezumpciu neviny (článok 27 ods. 2 nariadenia 1/2003; článok 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ďalej len "Charta", článok 6 ods. 2 EDĽP) tým, že nepovažoval za potrebné dotknutej spoločnosti pripísať porušenie vykonané pracovníkmi resp. toto pripísanie neurobil.

Všeobecný súd po siedme neprávom vychádzal zo spoluzodpovednosti spoločnosti Schindler Holding. Uplatňované zásady týkajúce sa spoluzodpovednosti materskej spoločnosti zasahovali do právomocí členských štátov. Súdny dvor navyše príliš extenzívne vyložil judikatúru Súdneho dvora, ako aj porušil prezumpciu neviny (článok 48 ods. 1 Charty a článok 6 ods. 2 EDĽP).

Všeobecný súd po ôsme právne nesprávne považoval limity článku 23 ods. 2 nariadenia 1/2003 za nepresiahnuté.

Spoločnosti Schindler Holding sa porušili aj jej majetkové práva tým, že stanovenie pokuty sa prejavuje ako vyvlastnenie (článok 17 ods. 1 Charty, článok 1 prvého dodatkového protokolu EDĽP).

Všeobecný súd po desiate právne nesprávne považoval príliš vysoké základné sumy, z ktorých vychádzala Komisia, za opodstatnené.

Všeobecný súd po jedenáste neprávom toleroval, že Komisia neakceptovala určité okolnosti ako poľahčujúce. Všeobecný súd najmä nezohľadnil dobrovoľné ukončenie kartelu v Nemecku, ako aj opatrenia na dosiahnutie súladu prijaté odvolateľkami.

Všeobecný súd po dvanáste za odôvodnené považoval príliš malé zníženie pokút z dôvodu spolupráce stanovené Komisiou, resp. Komisiou neprávom nepriznané zníženie. Nezohľadňuje pritom príspevky odvolateliek. Nezohľadňuje ani, že Komisia právne nesprávne poskytla príliš malé zníženie z dôvodu spolupráce mimo oznámenia o zhovievavosti.

Všeobecný súd po trináste porušil zásadu proporcionality tým, že výšku pokút považoval ešte za prípustnú.

____________

¹ - Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).