Vec C‑31/11

Marianne Scheunemann

proti

Finanzamt Bremerhaven

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesfinanzhof)

„Sloboda usadiť sa – Voľný pohyb kapitálu – Priame dane – Daň z dedičstva – Spôsoby výpočtu dane – Nadobudnutie podielu ako jediný spoločník v kapitálovej spoločnosti so sídlom v treťom štáte dedením – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca daňové výhody pre podiel v takýchto spoločnostiach“

Abstrakt rozsudku

Sloboda usadiť sa – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť – Vnútroštátna právna úprava, ktorá na účely výpočtu dane z dedičstva vylučuje uplatnenie niektorých daňových výhod na pozostalosť vo forme podielu v kapitálovej spoločnosti so sídlom v treťom štáte – Možnosť odvolať sa na článok 49 ZFEÚ a nasl. – Neexistencia – Neuplatniteľnosť ustanovení upravujúcich voľný pohyb kapitálu

(Článok 49 ZFEÚ)

Právna úprava členského štátu, ktorá na účely výpočtu dane z dedičstva vylučuje uplatnenie niektorých daňových výhod uplatniteľných na pozostalosť vo forme podielu v kapitálovej spoločnosti so sídlom v treťom štáte, kým v prípade nadobudnutia takéhoto podielu v spoločnosti so sídlom v členskom štáte dedením tieto výhody poskytuje, zasahuje podstatným spôsobom do výkonu slobody usadiť sa v zmysle článku 49 ZFEÚ a nasl., keďže tento podiel umožňuje svojmu majiteľovi vykonávať určitý vplyv na rozhodnutia spoločnosti a určovať jej činnosti. Za predpokladu, že takéto vnútroštátne opatrenie by mohlo mať obmedzujúce účinky na voľný pohyb kapitálu, takéto účinky by bolo potrebné považovať za nevyhnutný dôsledok prípadného obmedzenia slobody usadiť sa a neodôvodňovali by preskúmanie uvedeného opatrenia vo vzťahu k ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa voľného pohybu kapitálu.

Článok 49 ZFEÚ a nasl. sa však nemá uplatňovať v situácii týkajúcej sa podielu v spoločnosti, ktorej sídlo sa nachádza v treťom štáte. Kapitola Zmluvy týkajúca sa slobody usadiť sa totiž neobsahuje nijaké ustanovenie, ktoré by rozširovalo pôsobnosť jej ustanovení na takú situáciu.

(pozri body 30, 33 – 35 a výrok)