ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 13. novembra 2012 (*)
„Dizajn Spoločenstva – Konanie o výmaze – Zapísaný dizajn Spoločenstva zobrazujúci rebrá radiátorov ústredného kúrenia – Skorší dizajn – Dôvod výmazu – Nedostatok osobitého charakteru – Neexistencia odlišného celkového dojmu – Článok 6 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002 – Saturácia stavu v danej oblasti – Povinnosť odôvodnenia“
V spojených veciach T‑83/11 a T‑84/11,
Antrax It Srl, so sídlom v Resane (Taliansko), v zastúpení: L. Gazzola, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: pôvodne G. Mannucci a A. Folliard‑Monguiral, neskôr A. Folliard‑Monguiral a F. Mattina, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konaní pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaniach pred Všeobecným súdom:
The Heating Company (THC), so sídlom v Dilsene (Belgicko), v zastúpení: J. Haber, advokát,
ktorých predmetom sú žaloby podané proti rozhodnutiam tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 2. novembra 2010 (veci R 1451/2009‑3 a R 1452/2009‑3), týkajúcim sa konaní o výmaze medzi The Heating Company (THC) a Antrax It Srl,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a J. Schwarcz,
tajomník: C. Heeren, referentka,
so zreteľom na žaloby podané do kancelárie Všeobecného súdu 11. februára 2011,
so zreteľom na vyjadrenia ÚHVT k žalobám podané do kancelárie Všeobecného súdu 24. mája 2011,
so zreteľom na vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania k žalobám podané do kancelárie Všeobecného súdu 18. mája a 27. júna 2011,
so zreteľom na repliky podané do kancelárie Všeobecného súdu 22. augusta a 19. septembra 2011,
so zreteľom na pripomienky účastníkov konania z 25. a 29. mája 2012 predložené v odpovedi na otázku Všeobecného súdu z 11. mája 2012,
po pojednávaní z 27. júna 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa Antrax It Srl je majiteľkou ôsmych dizajnov Spoločenstva č. 000593959‑0001 až 000593959‑0008, ktorých prihlášky boli podané 25. septembra 2006 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) a uverejnené vo Vestníku dizajnov Spoločenstva 21. novembra 2006 a 20. apríla 2009.
2 Všetky tieto dizajny sa týkajú, ako vyplýva zo samotných prihlášok dizajnov predložených žalobkyňou na ÚHVT, dizajnov radiátorových rebier („modelli di termosifoni“), ktoré sa majú používať na „radiátoroch ústredného kúrenia“ patriacich do triedy 23.03 v zmysle dohody o zriadení medzinárodného triedenia priemyselných vzorov a modelov podpísanej v Locarne 8. októbra 1968 v znení zmien a doplnení.
3 Zo všetkých uvedených dizajnov sú predmetom prejednávaných vecí len dizajny č. 000593959‑0001 a 000593959‑0002 (ďalej len „sporné dizajny“).
4 Sporné dizajny sú zobrazené takto:
– dizajn č. 000593959‑0002:
– dizajn č. 000593959‑0001:
5 Vedľajší účastník konania The Heating Company (THC) podal 16. apríla 2008 na ÚHVT návrhy na výmaz sporných dizajnov, ktoré boli zapísané pod číslami ICD000005312 a ICD000005320. Tieto návrhy na výmaz sa zakladali na článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142), čo je ustanovenie, ktoré odkazuje na podmienky stanovené v článkoch 4 až 9 toho istého nariadenia.
6 Vedľajší účastník konania uviedol na podporu svojich návrhov na výmaz sporných dizajnov označených ako č. 000593959‑0002 a 000593959‑0001 nemecké dizajny, ktoré sú označené číslami 4 a 5 (ďalej len „skoršie dizajny“), uvedené v hromadnej prihláške č. 40110481.8 uverejnenej 10. septembra 2002, ktorá bola rozšírená na Francúzsko, Taliansko a Benelux ako medzinárodný dizajn označený DM/060899.
7 Skoršie dizajny sú zobrazené takto:
– dizajn č. 4:
– dizajn č. 5:
8 Rozhodnutiami z 30. septembra 2009 výmazový odbor vymazal sporné dizajny pre nedostatok novosti v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002.
9 Žalobkyňa podala proti týmto rozhodnutiam odvolania z 27. novembra 2009.
10 Rozhodnutiami tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 2. novembra 2010 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) boli rozhodnutia výmazového odboru zrušené pre nedostatočné odôvodnenie s ohľadom na dôvody výmazu týkajúce sa nedostatku novosti a sporné dizajny boli pre nedostatok osobitého charakteru vymazané.
11 Presnejšie, odvolací senát po svojom konštatovaní, že rozhodnutia výmazového odboru, ktoré sú pred ním napadnuté, nie sú dostatočne odôvodnené s ohľadom na dôvody výmazu týkajúce sa nedostatku novosti (článok 5 nariadenia č. 6/2002), a preto musia byť zrušené, pristúpil k novému preskúmaniu tohto dôvodu výmazu a zamietol ho, pretože rozdiely medzi spornými dizajnmi a skoršími dizajnmi (ďalej spoločne len „predmetné dizajny“) neboli projektom „cudzie“ na rozdiel od produktového kódu či známky kvality, ale týkali sa týchto projektov a nemohli sa z tohto pohľadu zakladať na koncepte „nepodstatných detailov“ v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 6/2002.
12 Odvolací senát ďalej preskúmal dôvod výmazu smerujúci k nedostatku osobitého charakteru [článok 25 ods. 1 písm. b) a článok 6 nariadenia č. 6/2002].
13 V tejto súvislosti odvolací senát definoval informovaného užívateľa v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 ako užívateľa, ktorý kupuje radiátory centrálneho kúrenia s cieľom namontovať si ich vo svojom príbytku a ktorý mal možnosť prezrieť si dizajny radiátorov a porovnať ich na základe nahliadnutia do časopisov o štýle a bývaní, návštevy špecializovaných obchodov a vykonaním rešerše na internete (bod 39 napadnutých rozhodnutí).
14 Odvolací senát na základe toho uviedol, že „[predmetné dizajny] zobrazovali radiátory zložené z dvoch horizontálnych zberačov s kruhovým prierezom, pripojených na prednú časť [v prípade dizajnov č. 000593959‑0002 a č. 4], respektíve na prednú a zadnú časť [v prípade dizajnov č. 000593959‑0001 a č. 5] radom vertikálnych prvkov (výhrevné rebrá) s obdĺžnikovým prierezom a s malým rozstupom medzi sebou“ (bod 40 napadnutých rozhodnutí).
15 Odvolací senát ďalej dospel k týmto posúdeniam:
„41. Hlavné prvky [predmetných dizajnov] majú rovnaký tvar. Vertikálne rebrá majú obdĺžnikový prierez a zberače zas kruhový. Vzdialenosť medzi zberačmi je tiež zhodná.
42. Celkový vzhľad oboch radiátorov treba považovať za podobný alebo za taký, že u informovaného užívateľa nemôže vyvolať úplne odlišný celkový dojem, či už pozorujeme radiátor spredu, z boku alebo z uhla, ako je tomu najčastejšie v rámci bežného použitia.“
16 Odvolací senát ďalej uviedol, že rozdiely, ktoré medzi predmetnými dizajnmi zdôrazňuje žalobkyňa a ktoré spočívajú po prvé v rozdielnom pomere medzi veľkosťou rebier spredu (ďalej len „šírka“) a ich veľkosťou zboku (ďalej len „hĺbka“), po druhé v rozdielnom pomere medzi šírkou rebier a medzerami medzi nimi a po tretie v rozdielnom pomere medzi priemerom zberača a hĺbkou rebier, nemožno poprieť, ale že ani keď sa prihliadne na všetky tieto rozdiely naraz, nestačí to na to, aby sa z pohľadu informovaného používateľa zmenil celkový dojem, ktorý predmetné dizajny vyvolávajú (body 43 až 47 napadnutých rozhodnutí).
17 Tvrdenie, podľa ktorého treba v tomto prípade prihliadnuť na obmedzenú mieru tvorivej voľnosti pôvodcu, odvolací senát zamietol a uviedol, že s ohľadom na konkrétne radiátorové rebrá sa dajú v oblasti prierezov predstaviť rôzne konfigurácie (bod 48 napadnutých rozhodnutí).
18 Odvolací senát teda dospel k záveru, že sporné dizajny treba vymazať, pretože nemajú osobitý charakter.
Návrhy účastníkov konania
19 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutia, ktorými sa vymazávajú sporné dizajny z dôvodu, že nemajú osobitý charakter, a v dôsledku toho vyhlásil uvedené dizajny za platné,
– zrušil napadnuté rozhodnutia, ktorými bola žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov vedľajšieho účastníka konania v rámci konania pred ÚHVT,
– zaviazal ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania na vrátenie všetkých trov, ktoré vynaložila v týchto konaniach, a akejkoľvek ďalšej sumy, ktorá jej podľa zákona prináleží,
– zaviazal vedľajšieho účastníka konania na vrátenie všetkých trov, ktoré vynaložila v konaní pred ÚHVT, a akejkoľvek ďalšej sumy, ktorá jej podľa zákona prináleží,
20 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žaloby,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
21 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žaloby,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov tohto konania,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania vynaložených pred ÚHVT.
22 Listami z 13. apríla a 27. mája 2011 ÚHVT odovzdal Všeobecného súdu v súlade s článkom 133 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu spisy konaní pred tretím odvolacím senátom, ktoré obsahovali aj spisy konaní pred výmazovým odborom.
23 Po vypočutí účastníkov konania predseda druhej komory Všeobecného súdu uznesením z 29. februára 2012 nariadil v súlade s článkom 50 ods. 1 rokovacieho poriadku spojenie týchto vecí na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.
Právny stav
24 Žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený v podstate na porušení článku 6 nariadenia č. 6/2002.
O prípustnosti dokumentov predložených prvýkrát pred Všeobecným súdom
25 ÚHVT spochybňuje prípustnosť dokumentov predložených v prílohách A 3 a A 4 žalôb pred Všeobecným súdom, pretože tieto dokumenty neboli predložené v nijakej fáze konania pred ÚHVT.
26 Žalobkyňa namieta, že tieto písomnosti nie sú novými dôkazmi, ktoré by menili rámec sporu, ale sú len trojrozmernými vyobrazeniami predmetných dizajnov, ktoré boli vyhotovené s cieľom uľahčiť vizualizáciu základných rozdielov, ktorými sa tieto dizajny vyznačujú a ktoré vyvolávajú u informovaného užívateľa úplne odlišný celkový dojem. Iné by bolo predkladať v rámci konania pred Všeobecným súdom dôkazy, ktoré uvádzajú nové okolnosti alebo na ktorých sa zakladajú nové tvrdenia odlišné od tvrdení predložených pred odvolacím senátom. A iné je zas predložiť v prílohe dokumenty, ktoré majú potvrdiť už uvedené tvrdenia a preukázať nesprávnosť a nedôvodnosť postoja, ktorý ÚHVT zastával v napadnutých rozhodnutiach.
27 Treba uviesť, že bez ohľadu na tvrdenie žalobkyne predstavujú dokumenty predložené ako prílohy A 3 a A 4 žalôb skutočne nové skutočnosti, ktoré odvolací senát nemal k dispozícii.
28 Tieto dokumenty, ktoré boli po prvýkrát predložené až pred Všeobecným súdom, nemožno vziať do úvahy. Podanie žaloby na Všeobecný súd totiž smeruje k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT podľa článku 61 nariadenia č. 6/2002 v tom zmysle, že úlohou Všeobecného súdu nie je opätovne skúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na nové predložené dokumenty. Vyššie uvedené dokumenty teda treba odmietnuť bez toho, aby bolo potrebné skúmať ich dôkaznú silu [rozsudok Všeobecného súdu z 18. marca 2010, Grupo Promer Mon Graphic/ÚHVT – PepsiCo (Vyobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy), T‑9/07, Zb. s. II‑981, bod 24; pozri tiež analogicky rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, Zb. s. I‑2213, bod 54, a rozsudok Všeobecného súdu z 23. mája 2007, Henkel/ÚHVT – SERCA (COR), T‑342/05, neuverejnený v Zbierke, bod 31].
29 K rovnakému záveru treba dospieť – ako na pojednávaní uviedli ÚHVT a vedľajší účastník konania – s ohľadom na písomnosti predložené v prílohe k pripomienkam žalobkyne z 29. mája 2012, ktoré boli prvýkrát predložené na podporu jej tvrdenia, podľa ktorého existovala saturácia v danom odbore.
O jedinom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 6 nariadenia č. 6/2002
30 V rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa pri posúdení osobitého charakteru sporných dizajnov dopustil nesprávneho posúdenia. Rozdiely medzi dotknutými dizajnmi sú také, že celkové dojmy vyvolané u informovaného užívateľa sú pri týchto dizajnoch odlišné, a teda že sporným dizajnom nechýba osobitý charakter.
31 ÚHVT a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
32 Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 je dizajn chránený dizajnom Spoločenstva, len ak je nový a má osobitý charakter.
33 Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 má zapísaný dizajn Spoločenstva osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky alebo, ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.
34 Článok 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 spresňuje, že pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.
35 Článok 63 nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že „v konaniach pred [ÚHVT tento] úrad preskúma skutočnosti z vlastného podnetu [ex offo ‑ neoficiálny preklad][,] v konaniach týkajúcich sa návrhu na výmaz je však úrad viazaný pri tomto skúmaní skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami predloženými účastníkmi a návrhmi, o ktoré sa žiada…“.
36 Po prvé, pokiaľ ide o definíciu informovaného užívateľa, treba pripomenúť, že podľa judikatúry sa pojem „informovaný užívateľ“ v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002 netýka výrobcu ani predávajúceho výrobkov, v ktorých má byť dotknutý dizajn stelesnený alebo na ktorý má byť použitý. Informovaný užívateľ je osobou, ktorá je osobitne obozretná a má určitú znalosť o doterajšom stave v danej oblasti, t. j. o predošlých dizajnoch týkajúcich sa dotknutých výrobkov, ktoré boli sprístupnené ku dňu podania prihlášky sporného dizajnu (rozsudok Vyobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy, už citovaný v bode 28 vyššie, bod 62).
37 Navyše postavenie „užívateľa“ predpokladá, že dotknutá osoba používa výrobok, v ktorom je stelesnený dizajn, v súlade s účelom, na ktorý je tento výrobok určený [rozsudok Všeobecného súdu z 22. júna 2010, Shenzhen Taiden/ÚHVT – Bosch Security Systems (Komunikačné zariadenie), T‑153/08, Zb. s. II‑2517, bod 46].
38 Prívlastok „informovaný“ okrem toho naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým odborníkom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutej oblasti, disponuje určitou mierou znalostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká (rozsudok Komunikačné zariadenie, už citovaný v bode 37 vyššie, bod 47).
39 Táto okolnosť však neznamená, že informovaný užívateľ je nad rámec skúseností získaných používaním predmetného výrobku schopný rozlíšiť aspekty vzhľadu výrobku, ktoré sú diktované technickou funkciou výrobku, od aspektov vzhľadu, ktoré sú voliteľné (rozsudok Komunikačné zariadenie, už citovaný v bode 37 vyššie, bod 48).
40 V rozsudku z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic (C‑281/10 P, Zb. s. I‑10153, bod 53), Súdny dvor uviedol, že pojem informovaný užívateľ sa má chápať tak, že sa nachádza niekde v strede medzi priemerným spotrebiteľom uplatňovaným v oblasti ochranných známok, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické znalosti a ktorý priamo neporovnáva kolidujúce ochranné známky, a odborníkom s podrobnými technickými znalosťami. Pojem informovaný užívateľ tak možno chápať ako pojem označujúci užívateľa, ktorý nie je len priemerne pozorný, ale je aj osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti, alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti.
41 V tomto prípade odvolací senát definoval informovaného užívateľa ako užívateľa, ktorý kupuje radiátory centrálneho kúrenia s cieľom namontovať si ich vo svojom príbytku. Odvolací senát dodal, že užívateľ musí byť „informovaný“ v tom zmysle, že mal možnosť prezrieť si dizajny radiátorov a porovnať ich na základe nahliadnutia do časopisov o štýle a bývaní, návštevy špecializovaných obchodov a vykonaním rešerše na internete. Inými slovami, táto osoba bez toho, aby bola odborníkom v oblasti dizajnov (akou by bol architekt alebo interiérový dekoratér), vie, aká je ponuka na trhu, a pozná vývoj štýlu a základné vlastnosti výrobku (bod 39 napadnutých rozhodnutí).
42 Treba uviesť, že táto definícia, s ktorou žalobkyňa navyše súhlasí, je správna.
43 Po druhé, pokiaľ ide o posúdenie osobitého charakteru dizajnu, článok 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že pri tomto posúdení treba zohľadniť mieru tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe daného dizajnu.
44 Miera tvorivej voľnosti pôvodcu dizajnu sa určuje najmä podľa obmedzení spojených so znakmi súvisiacimi s technickým fungovaním výrobku alebo časti výrobku, alebo aj s právnymi ustanoveniami, ktorým podlieha výrobok, na ktorom je dizajn použitý. Tieto obmedzenia vedú k ustáleniu niektorých znakov, ktoré sa tak stali spoločnými pre dizajny používané na dotknutý výrobok [rozsudky Všeobecného súdu Vyobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy, už citovaný v bode 28 vyššie, bod 67, a z 9. septembra 2011, Kwang Yang Motor/ÚHVT – Honda Giken Kogyo (Motor s vnútorným spaľovaním), T‑11/08, neuverejnený v Zbierke, bod 32].
45 Preto čím má pôvodca dotknutého dizajnu pri jeho tvorbe väčšiu voľnosť, tým menej stačia menšie rozdiely medzi porovnávanými dizajnmi na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkový odlišný dojem. Naopak čím je voľnosť pôvodcu pri tvorbe dizajnu obmedzenejšia, tým menšie rozdiely medzi porovnávanými dizajnmi stačia na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkový odlišný dojem. Vysoká miera voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu tak posilňuje záver, že porovnávané dizajny, ktoré nevykazujú podstatné rozdiely, vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem (rozsudok Motor s vnútorným spaľovaním, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 33).
46 V bode 48 napadnutých rozhodnutí dospel odvolací senát k záveru, že tvrdenie žalobkyne o obmedzenej miere tvorivej voľnosti pôvodcu nie je presvedčivé. Odvolací senát uviedol, že pokiaľ ide konkrétne o radiátorové rebrá, dajú sa v oblasti prierezov predstaviť rôzne konfigurácie, ako to dokazujú iné dizajny, ktoré sú predmetom prihlášok žalobkyne č. 000593959‑0003 až 000593959‑0008.
47 Treba konštatovať, že postoj odvolacieho senátu je správny.
48 Pokiaľ ide totiž o stvárnenie rebier, nijaký účastník nepreukázal, ba ani netvrdil, že by tvorivá voľnosť pôvodcu bola zvlášť obmedzená. Práve naopak sa zdá, že pôvodca môže pri voľbe rebier vyberať z veľkej škály rôznych tvarov, ako to napokon ilustrujú dizajny žalobkyne č. 000593959‑0003 až 000593959‑0008.
49 Pokiaľ ide o stvárnenie zberačov, žalobkyňa nijako nepreukázala, že by existovali technické či právne požiadavky, ktoré by obmedzovali mieru tvorivej voľnosti pôvodcu. Tvrdenie žalobkyne, že „nie je náhoda, že priemer zberačov na radiátoroch, ktoré [vedľajší účastník konania], [žalobkyňa] a veľká väčšina výrobcov radiátorov skutočne vyrába, je ustálený a má priemer 34 alebo 35 mm“, tak nielen že nepredstavuje dôkaz o existencii technických alebo právnych obmedzení, ktoré by výrobcom radiátorov tento priemer ukladali, ale práve naopak z neho výslovne vyplýva, že použitie iných priemerov zberačov – dokonca nezávisle od toho, či sa použijú iné tvary ako s kruhovým prierezom – je nielen možné, ale aj využívané.
50 Tieto úvahy sú napokon podporené odpoveďou žalobkyne uvedenou v jej replike, ktorou reagovala na poznámku ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania, že neexistuje dôkaz o technických alebo právnych obmedzeniach v danej oblasti. Žalobkyňa totiž ako jedinú odpoveď na túto poznámku uvádza, že „prinajmenšom na účely tohto konania majú výrobky vedľajšieho účastníka a žalobkyne rovnaký priemer zberača a [že] to bezpochyby predstavuje skutočné referenčné kritérium pri porovnávacej analýze oboch modelov radiátorov“. Treba však konštatovať, že prípadná okolnosť, že radiátory konkrétne vyrábané účastníkmi konania podľa príslušných dizajnov obsahujú zberače rovnakého priemeru, nemení nič na tom, že sa s ohľadom na zberače nijako nepreukázalo, že by existovali akékoľvek technické či právne obmedzenia tvorivej voľnosti pôvodcu.
51 Napokon sa nepreukázala ani existencia technických či právnych obmedzení týkajúca sa usporiadania medzi radiátorovými rebrami a jeho zberačmi.
52 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že ako uviedol ÚHVT, odvolací senát sa v podstate v bode 48 napadnutých rozhodnutí správne domnieval, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu nebola obmedzená.
53 Po tretie treba preskúmať posúdenie odvolacieho senátu týkajúce sa osobitého charakteru sporných dizajnov, ktoré napadla žalobkyňa.
54 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa dopustil pochybenia, keď uviedol, že v predmetných dizajnoch „je aj veľkosť bočných výstupkov zberačov zhodná“ (bod 41 napadnutých rozhodnutí). Sporné dizajny sú v skutočnosti zobrazené – pokiaľ ide o zberače – prerušenými čiarami, pretože nemajú vopred definovanú dĺžku, pričom v každom prípade sa na nich, na rozdiel od skorších dizajnov, nenachádza nijaký bočný výstupok. V dôsledku toho skutočnosť, že na rozdiel od skorších dizajnov sa pri sporných dizajnoch na zberačoch nenachádza nijaký bočný výstupok, predstavuje prvý podstatný rozdiel medzi predmetnými dizajnmi, ktorý odvolací senát neprávom nezohľadnil.
55 Na úvod treba konštatovať, ako to napokon ÚHVT pripúšťa pred Všeobecným súdom, že sporné dizajny neobsahujú žiadny nárok s ohľadom na okraje zberačov, a najmä nijakú vzdialenosť, ktorú by tieto zberače mali s ohľadom na posledné rebro. Túto absenciu nárokov možno vyvodiť z prerušených čiar, ktoré v náhľadoch na sporné dizajny zakončujú stvárnenie zberačov.
56 Toto konštatovanie o neexistencii nároku na krajné časti zberačov je navyše v súlade so skutočnosťou, že sporné dizajny – ako výslovne vyplýva z prihlášok na zápis podaných žalobcom – nepredstavujú dizajny „radiátorov ústredného kúrenia“, ale konkrétnejšie dizajny „radiátorových rebier“ (modelli di thermosifoni), ktoré sa majú použiť na radiátoroch ústredného kúrenia.
57 V tomto ohľade je potrebné uviesť, že odkaz na „radiátory ústredného kúrenia“ (radiatori per riscaldamento), ktorý ÚHVT vykonal ex offo v zápisoch uverejnených vo Vestníku dizajnov Spoločenstva, vyplýva z čisto administratívnej iniciatívy ÚHVT, ktorej cieľom je tieto zápisy klasifikovať podľa nezáväznej terminológie triedenia zavedeného Locarnskou dohodou (už citovanou v bode 2 vyššie). Táto iniciatíva nenahrádza ani nespôsobuje neplatnosť opisu sporných dizajnov – dizajnov radiátorových rebier – uvedeného v prihláškach [pozri v tejto súvislosti článok 36 ods. 6 nariadenia č. 6/2002 a článok 3 nariadenia (ES) č. 2245/2002 Komisie z 21. októbra 2002, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 6/2002 (Ú. v. ES L 341, s. 28; Mim. vyd. 13/031, s. 14)].
58 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že všetky odkazy uvedené v tomto prípade na výstupky zberačov predmetných dizajnov, či už ide o posúdenie, že sú zhodné alebo že môžu byť zhodné, alebo naopak o tvrdenie, že sú rozdielne, presahujú rámec ochrany nárokovaný spornými dizajnmi, a teda sú irelevantné.
59 Odvolací senát teda v bode 41 napadnutých rozhodnutí dospel k nesprávnemu záveru, že „veľkosť bočných výstupkov zberačov [sporných dizajnov bola] zhodná“.
60 Bez ohľadu na to, čo o tomto závere tvrdí ÚHVT, tento záver odvolacieho senátu predstavuje skutočne jeden z tých záverov, na ktorých sa v bode 41 napadnutých rozhodnutí zakladá tvrdenie odvolacieho senátu uvedené v bode 42 daných rozhodnutí, podľa ktorého „celkový vzhľad [predmetných dizajnov] treba považovať za podobný alebo za taký, že nemôže vyvolať u informovaného užívateľa podstatne odlišný celkový dojem“.
61 Toto nesprávne posúdenie odvolacieho senátu však nemôže viesť k zrušeniu napadnutých rozhodnutí, ak sa preukáže, že ostatné závery odvolacieho senátu, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, týkajúce sa tvarov, usporiadania a proporčných pomerov medzi rebrami a zberačmi, umožňujú právne dostatočným spôsobom podložiť záver, že sporné dizajny nemajú osobitý charakter.
62 Pokiaľ ide o ostatné závery, odvolací senát najskôr uviedol, že predmetné dizajny mali spoločné to, že boli na nich zobrazené dva horizontálne zberače s kruhovým prierezom pripojené na prednú časť (v prípade dizajnov č. 000593959‑0002 a č. 4), respektíve na prednú a zadnú časť (v prípade dizajnov č. 000593959‑0001 a č. 5) radom vertikálnych prvkov (výhrevné rebrá) s obdĺžnikovým prierezom a s malým rozstupom medzi sebou (bod 40 napadnutých rozhodnutí).
63 Odvolací senát konštatoval, že hlavné prvky predmetných dizajnov mali rovnaký tvar. Poukázal na skutočnosť, že výhrevné rebrá majú obdĺžnikový prierez a zberače zas kruhový (bod 41 napadnutých rozhodnutí).
64 Odvolací senát ďalej uviedol, že isteže nemožno poprieť rozdielne rozmery, ktoré medzi predmetnými dizajnmi zdôrazňuje žalobkyňa v tvrdeniach, ktoré mu predložila, a ktoré spočívajú po prvé v rozdielnom pomere medzi šírkou a hĺbkou rebier, po druhé rozdielnom pomere medzi šírkou rebier a medzier medzi nimi a po tretie rozdielnom pomere medzi priemerom zberača a hĺbkou rebier, ale že ani keď sa prihliadne na všetky tieto rozdiely naraz, nestačí to na to, aby sa z pohľadu informovaného používateľa zmenil celkový dojem, ktorý predmetné dizajny vyvolávajú (body 43 až 47 napadnutých rozhodnutí).
65 Proti týmto úvahám žalobkyňa v podstate opakuje svoju argumentáciu už uvedenú pred ÚHVT, založenú na rozdielnych pomeroch rozmerov predmetných dizajnov, ktoré považuje za dostatočne odlišné na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali podstatne odlišný celkový dojem. Žalobkyňa tak pri predmetných dizajnoch porovnáva pomer hĺbky k šírke rebier (2,2/1 v prípade skorších dizajnov a 1,7/1 v prípade sporných dizajnov) a pomer medzery medzi dvoma rebrami k šírke jedného rebra (1/1 v prípade skorších dizajnov a 0,6/1 v prípade sporných dizajnov).
66 Podľa žalobkyne je nepopierateľné, že skoršie dizajny sú oveľa hlbšie ako sporné dizajny a že medzery medzi rebrami sú na skorších dizajnoch oveľa väčšie ako na sporných dizajnoch. Z toho údajne vyplýva jasný a podstatný rozdiel v celkovom dojme vyvolanom u informovaného užívateľa.
67 Na úvod treba uviesť, že požadovaná ochrana sa týka dizajnov, a to nezávisle od konkrétnych rozmerov výrobkov, na ktoré sa majú tieto dizajny použiť, a že navyše žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz o akomkoľvek právnom alebo technickom obmedzení, ktoré by zberačom radiátorov ústredného kúrenia určovalo rovnaký priemer (pozri v tejto súvislosti body 49 a 50 vyššie).
68 V tejto súvislosti treba dodať, že okolnosť, že žalobkyňa by síce bezpochyby mohla v prílohách A 2 žalôb predložiť zobrazenie predmetných dizajnov v takých mierkach, na ktorých sa dali porovnať viditeľné priemery zberačov, nič nemení na tom, že vôbec nie je preukázané, že by tieto zberače museli byť v dôsledku technických alebo právnych obmedzení konkrétne vyrábané v rovnakom priemere.
69 V dôsledku toho všetky tvrdenia žalobkyne, že skoršie dizajny sú „hlbšie“ ako sporné dizajny, alebo že medzery medzi rebrami sú na skorších dizajnoch „väčšie“ ako na sporných dizajnoch, alebo tiež že radiátory, ktoré môžu byť realizované podľa sporných dizajnov, obsahujú na jeden meter radiátora „44 rebier“, pričom radiátory realizované podľa skorších dizajnov obsahujú „24 rebier, ktoré sú zjavne širšie a sú medzi nimi väčšie medzery“, nie sú vôbec relevantné, pretože predstavujú porovnania vykonané podľa konkrétnych rozmerov vypočítaných na základe nedoloženého predpokladu, že zberače vyobrazené na predmetných dizajnoch majú nevyhnutne rovnaký priemer.
70 Z tých istých dôvodov sa žalobkyňa mýli, keď tvrdí, že odvolací senát primerane neposúdil rozmery dotknutých dizajnov, pretože tieto dizajny neporovnal na základe toho, aby zberače vyobrazené na týchto dizajnoch dal do rovnakých rozmerov.
71 Napokon v prejednávanej veci sú na účely porovnania celkových dojmov, ktoré dotknuté dizajny vyvolávajú, a nad rámec ostatných relevantných úvah týkajúcich sa výberu tvarov a usporiadania rebier a zberačov relevantné iba úvahy týkajúce sa rozdielov, ktoré spočívajú v pomeroch jednotlivých rozmerov v rámci každého z dizajnov.
72 S ohľadom na tieto úvodné poznámky je potrebné uviesť, že je skutočne pravda – ako napokon konštatoval aj sám odvolací senát –, že medzi predmetnými dizajnmi existujú určité rozdiely, ktoré spočívajú v pomeroch jednotlivých rozmerov v rámci každého z dizajnov.
73 Odvolací senát teda zopakoval skutočnosti, ktoré uviedla žalobkyňa pred ÚHVT, pričom spomenul rozdiely, ktoré spočívajú v pomeroch hĺbky k šírke rebier (2/1 v prípade skorších dizajnov a 1,7/1 v prípade sporných dizajnov) (bod 44 napadnutých rozhodnutí), v pomeroch medzery medzi dvoma rebrami k šírke jedného rebra (1/1 v prípade skorších dizajnov a 0,6/1 v prípade sporných dizajnov) (bod 45 napadnutých rozhodnutí) a v pomeroch priemeru zberača k hĺbke rebier (v prípade skorších dizajnov je zberač menší ako hĺbka rebra a v prípade sporných dizajnov je zas väčší) (bod 46 napadnutých rozhodnutí).
74 Odvolací senát sa v podstate domnieval, že tieto rozdiely, či už sa zohľadnia samostatne, alebo vo vzájomnej súvislosti, nie sú tak podstatné, aby zmenili celkový dojem vyvolaný predmetnými dizajnmi (body 44 až 47 napadnutých rozhodnutí).
75 V tejto súvislosti odvolací senát ďalej odmietol názor žalobkyne, podľa ktorého bola miera tvorivej voľnosti pôvodcu obmedzená (bod 48 napadnutých rozhodnutí).
76 V tomto štádiu preskúmavania posúdenia odvolacieho senátu treba uviesť, že aj keby bol tento posledný záver odvolacieho senátu správny (pozri body 46 až 52 vyššie), nič to nemení na skutočnosti, že žalobkyňa v konaní pred ÚHVT predložila inú otázku, ktorá je relevantná pre posúdenie miery pozornosti informovaného užívateľa, pokiaľ ide o rozdiely medzi predmetnými dizajnmi.
77 Zo samých napadnutých rozhodnutí totiž vyplýva, že žalobkyňa uviedla tak pred výmazovým odborom (pozri bod 4 druhú vetu napadnutých rozhodnutí), ako aj pred odvolacím senátom [pozri bod 11 písm. c) druhú vetu napadnutých rozhodnutí] tvrdenie, podľa ktorého je odvetvie radiátorov tvorených rebrami a zberačmi s ohľadom na dizajn saturované, v dôsledku čoho rozdiely, ktoré spočívajú v pomeroch jednotlivých rozmerov v rámci každého z predmetných dizajnov sa pri porovnaní aspektov, ktoré sú spoločné pre uvedené dizajny, nielen že nemôžu považovať za nepodstatné, ale práve naopak, sú pre informovaného užívateľa okamžite viditeľné, a teda vyvolávajú odlišný celkový dojem.
78 Z napadnutých rozhodnutí tiež vyplýva, že žalobkyňa pred odvolacím senátom pripomenula, že tieto argumenty boli obšírne podložené počas konania pred výmazovým odborom, ktorý sa nimi nezaoberal, resp. sa s nimi zaoberal len do tej miery, že ich odmietol [bod 11 písm. c) in fine napadnutých rozhodnutí].
79 Treba konštatovať, že hoci sa odvolací senát výslovne zmienil o týchto tvrdeniach žalobkyne týkajúcich sa saturácie stavu v danej oblasti, v napadnutých rozhodnutiach k nim neuviedol nijaké odôvodnenie, a to dokonca ani v tom zmysle, aby ich odmietol ako nepreukázané.
80 Konkrétne a na rozdiel od tvrdení ÚHVT uvedených v jeho vyjadreniach k žalobe pred Všeobecným súdom sa ÚHVT v bode 48 napadnutých rozhodnutí touto otázkou nezaoberal, ale zaoberal sa len otázkou obmedzenia tvorivej voľnosti pôvodcu na základe technických alebo právnych obmedzení, čo je odlišná otázka.
81 Konštatovanie, že tvorivá voľnosť pôvodcu nie je obmedzená technickými alebo právnymi obmedzeniami, totiž nijako neodpovedá na otázku, či de facto nepretrváva situácia „saturácie stavu v danej oblasti“ v dôsledku existencie iných dizajnov radiátorov ústredného kúrenia alebo radiátorov, ktoré majú rovnaké celkové charakterové črty ako predmetné dizajny, pričom táto situácia saturácie stavu v danej oblasti by mohla spôsobiť, že informovaný užívateľ bude citlivejší na rozdiely, ktoré spočívajú v pomeroch jednotlivých rozmerov v rámci každého z dizajnov.
82 ÚHVT a vedľajší účastník konania, na ktorých sa Všeobecný súd obrátil v súvislosti s odôvodnením napadnutých rozhodnutí, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa saturácie stavu v danej oblasti, nespochybňujú, že také odôvodnenie napadnutých rozhodnutí chýba. Práve naopak, ÚHVT vo svojich pripomienkach z 29. mája 2012 v podstate pripúšťa, že toto odôvodnenie chýba.
83 ÚHVT však zároveň vo svojich pripomienkach z 29. mája 2012 a neskôr na pojednávaní uviedol, že jednak žalobkyňa netvrdila, že saturácia stavu v danej oblasti mohla ovplyvniť vnímanie dizajnu informovaným užívateľom, ale tvrdila len to, že dôsledkom takej saturácie môže byť miera tvorivej voľnosti pôvodcov obmedzená, a jednak, že toto jej tvrdenie je nesprávne.
84 Subsidiárne ÚHVT, ktorého podporuje vedľajší účastník konania, tvrdí, že žalobkyňa každopádne saturáciu stavu v danej oblasti nepreukázala a že ÚHVT nemusel odpovedať na argumenty, ktoré sú bezvýznamné alebo irelevantné. ÚHVT tiež pripomína rozsudok Komunikačné zariadenie, už citovaný v bode 37 vyššie (bod 58), pričom tvrdí, že Všeobecný súd v uvedenom rozsudku vylúčil relevantnosť saturácie stavu v danej oblasti, ktorá súvisí len s tým, že v oblasti dizajnu sa presadzuje určitý trend, ako aj potvrdil zásadu, že existencia takéhoto trendu nie je relevantná pri posúdení osobitého charakteru.
85 Pokiaľ ide o prvé tvrdenie ÚHVT uvedené v jeho pripomienkach z 29. mája 2012 a neskôr na pojednávaní, týkajúce sa toho, čo žalobkyňa tvrdila a netvrdila pred výmazovým odborom a odvolacím senátom, treba konštatovať, že toto jeho tvrdenie priamo vyvracajú tak konštatovania uvedené v bodoch 77 až 79 vyššie, ako aj odkaz, ktorý sám ÚHVT urobil v bode 15 svojho vyjadrenia k žalobe, na tvrdenie žalobkyne pred odvolacím senátom založené na saturácii v danej oblasti. Nemožno teda dôvodne spochybniť tú skutočnosť, že žalobkyňa tvrdila pred ÚHVT existenciu saturácie stavu v danej oblasti, ktorá môže ovplyvniť vnímanie predmetných dizajnov informovaným užívateľom, a že ÚHVT toto tvrdenie správne rozpoznal.
86 Druhé tvrdenie ÚHVT, podľa ktorého obmedzená miera tvorivej voľnosti pôvodcov nemôže vyplývať zo saturácie stavu v danej oblasti, sa teda javí ako irelevantné.
87 Jedinou relevantnou otázkou je otázka, či odvolací senát preskúmal tvrdenie žalobkyne o existencii saturácie stavu v danej oblasti, ktorá mohla ovplyvniť vnímanie predmetných dizajnov informovaným užívateľom. Ako sa však už konštatovalo, odpoveď na túto otázku, či došlo k preskúmaniu zo strany ÚHVT, je záporná.
88 ÚHVT, ktorý podporuje vedľajší účastník konania, vo svojich subsidiárne predložených tvrdeniach tvrdí, že žalobkyňa každopádne saturáciu stavu v danej oblasti pred ním nepreukázala a že nemusel odpovedať na argumenty, ktoré sú bezvýznamné alebo irelevantné.
89 V prvom rade, pokiaľ ide o odkaz na to, že ÚHVT nie je povinný odpovedať na argumenty, ktoré sú bezvýznamné alebo irelevantné, treba konštatovať, ako sa už uviedlo v bode 81 vyššie, že prípadná saturácia stavu v danej oblasti vyplývajúca z údajnej existencie iných dizajnov radiátorových rebier alebo radiátorov, ktoré majú rovnaké celkové charakterové črty ako predmetné dizajny, bola relevantná, pretože môže spôsobiť, že informovaný užívateľ bude citlivejší na rozdiely, ktoré spočívajú v pomeroch jednotlivých rozmerov v rámci rôznych dizajnov.
90 Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobkyňa pred ÚHVT nepreukázala saturáciu stavu v danej oblasti, je nutné konštatovať, že tento záver predstavuje – ako v podstate namieta žalobkyňa – pokus o oneskorené odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, ktoré je pred Všeobecným súdom neprípustné. Podľa ustálenej judikatúry totiž odôvodnenie v zásade musí byť oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako akt, ktorý jej spôsobuje ujmu, pričom jeho absenciu nemožno napraviť tým, že sa dotknutá osoba dozvie dôvody aktu v konaní pred súdom Európskej únie (rozsudky Súdneho dvora z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb. s. 2861, bod 22, a z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 463; rozsudok Všeobecného súdu z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, T‑228/02, Zb. s. II‑4665, bod 139).
91 Navyše v rozsahu, v akom by sa toto tvrdenie ÚHVT, že sa saturácia stavu v danej oblasti nepreukázala v správnom konaní, rovnako ako návrhy, argumenty a nové písomnosti predložené žalobkyňou v jej pripomienkach z 29. mája 2012, malo chápať ako návrh predložený Všeobecnému súdu, aby sám preskúmal otázku existencie takej saturácie a jej vplyvu na vnímanie dotknutých dizajnov informovaným užívateľom, je potrebné ho odmietnuť.
92 Treba totiž pripomenúť, že právomoc na zmenu priznaná Všeobecnému súdu neznamená, že mu je priznaná právomoc vykonať posúdenie, ktoré ešte nevykonal sám odvolací senát, a preto výkon právomoci zmeniť rozhodnutie v zásade musí byť obmedzený na situácie, v ktorých Všeobecný súd po preskúmaní posúdenia vykonaného odvolacím senátom môže na základe preukázaných skutkových a právnych okolností stanoviť, aké rozhodnutie bol odvolací senát povinný prijať (rozsudok Súdneho dvora z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, Zb. s. I‑5853, bod 72).
93 Napokon, pokiaľ ide o odkaz ÚHVT na rozsudok Komunikačné zariadenie (už citovaný v bode 37 vyššie, bod 58), treba uviesť, že tento odkaz je irelevantný.
94 Vo veci Komunikačné zariadenie totiž tvrdenie žalobcu spočívalo v podstate v tom, že tvorivá voľnosť pôvodcu bola obmedzená najmä snahou vyhovieť všeobecnému trendu v oblasti dizajnu (rozsudok Komunikačné zariadenie, už citovaný v bode 37 vyššie, bod 52 in fine). Všeobecný súd toto tvrdenie odmietol, pričom uviedol, že všeobecný trend v oblasti dizajnu je relevantný nanajvýš vo vzťahu k estetickému vnímaniu predmetného dizajnu, a môže tak prípadne ovplyvniť obchodný úspech výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený (rozsudok Komunikačné zariadenie, už citovaný v bode 37 vyššie, bod 58).
95 Týmto spôsobom Všeobecný súd len odmietol, že by všeobecný trend v oblasti dizajnu bolo možné považovať za faktor obmedzujúci tvorivú voľnosť pôvodcu, keďže práve táto voľnosť pôvodcovi umožňuje objaviť nové tvary a nové trendy, ako aj inovovať v rámci existujúceho trendu.
96 Všeobecný súd naopak v rozsudku Komunikačné zariadenie (už citovaný v bode 37 vyššie) vôbec nechcel uviesť, že situáciu saturácie stavu v danej oblasti treba považovať za irelevantnú pri posúdení osobitého charakteru dizajnu. Daný súd nanajvýš z posúdenia osobitého charakteru vylúčil akékoľvek úvahy týkajúce sa estetického vnímania preskúmavaného dizajnu alebo obchodného úspechu výrobku, v ktorom je tento dizajn stelesnený (pozri v tomto zmysle rozsudok Komunikačné zariadenie, už citovaný v bode 37 vyššie, bod 58 in fine).
97 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že hoci sa v napadnutých rozhodnutiach výslovne zmieňuje argument žalobkyne týkajúci sa saturácie stavu v danej oblasti a hoci bol tento argument relevantný pri posúdení osobitého charakteru sporných dizajnov, neobsahujú tieto rozhodnutia žiadne odôvodnenie, ktoré by sa tohto argumentu týkalo.
98 Podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia, ktorá má za cieľ na jednej strane poskytnúť zainteresovanej osobe dostatočné údaje o tom, či je rozhodnutie riadne odôvodnené alebo či prípadne trpí vadami umožňujúcimi napadnúť jeho zákonnosť na súde Únie, a na druhej strane umožniť súdu Spoločenstva vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C‑199/99 P, Zb. s. I‑11177, bod 145, a Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 90 vyššie, bod 462), predstavuje základnú zásadu práva Únie, od ktorej je možné sa odchýliť iba vzhľadom na naliehavé dôvody (pozri rozsudok Všeobecného súdu z 29. septembra 2005, Napoli Buzzanca/Komisia, T‑218/02, Zb. VS s. I‑A‑267, II‑1221, bod 57 a tam citovanú judikatúru).
99 Vzhľadom na tieto skutočnosti, že okrem nesprávnych posúdení, ktoré boli konštatované v bodoch 59 až 61 vyššie, odvolací senát neodôvodnil napadnuté rozhodnutia týkajúce sa otázky relevantnej pri posúdení osobitého charakteru sporných dizajnov, treba napadnuté rozhodnutia zrušiť v rozsahu, v akom nimi boli vymazané sporné dizajny, a vo zvyšnej časti žaloby zamietnuť.
O trovách
100 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT nemal v podstate úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkyne.
101 Podľa článku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku vedľajší účastník konania, ktorý vstúpil do konania na podporu ÚHVT, znáša svoje vlastné trovy konania.
102 Okrem toho žalobkyňa navrhla zaviazať ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania vzniknutých v konaní pred odvolacím senátom. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na základe článku 136 ods. 2 rokovacieho poriadku sa náklady nevyhnutne vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom považujú za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. Nie je to však tak pri nákladoch vynaložených v súvislosti s konaním pred výmazovým odborom. Preto sa návrhu žalobkyne smerujúcemu k tomu, aby bol vedľajší účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, zaviazaný na náhradu trov správneho konania pred ÚHVT, môže vyhovieť, iba pokiaľ ide o nevyhnutné náklady vynaložené žalobcom v konaniach pred odvolacím senátom.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutia tretieho odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 2. novembra 2010 (veci R 1451/2009‑3 a R 1452/2009‑3) sa zrušujú v rozsahu, v akom nimi boli vymazané dizajny č. 000593959‑0001 a 000593959‑0002.
2. V zostávajúcej časti sa žaloby zamietajú.
3. ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Antrax It Srl v konaní pred Všeobecným súdom.
4. The Heating Company (THC) znáša svoje vlastné trovy konania, ktoré vznikli v konaní pred Všeobecným súdom, a je povinná nahradiť trovy konania Antrax It Srl v konaní pred odvolacím senátom.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. novembra 2012.
Podpisy