Vec T‑321/05
AstraZeneca AB a AstraZeneca plc
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Trh s liekmi proti vredom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 82 ES – Definícia trhu – Významné konkurenčné tlaky – Zneužitie konaní o dodatkových ochranných osvedčeniach pre liečivá a konaní o vydanie povolenia na uvedenie liekov na trh – Klamlivé vyhlásenia – Zrušenie povolení na uvedenie na trh – Prekážky uvádzania generických liekov na trh a súbežných dovozov – Pokuty“
Abstrakt rozsudku
1. Konanie – Žiadosť o dôverné zaobchádzanie – Kritériá
2. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie – Funkcia
(Článok 82 ES; oznámenie Komisie 97/C 372/03, body 2 a 7)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Rozhodnutie, ktoré si vyžaduje komplexné hospodárske alebo technické posúdenie – Súdne preskúmanie – Hranice
(Články 81 ES a 82 ES)
4. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie – Kritériá – Farmaceutické výrobky
(Článok 82 ES)
5. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie – Kritériá – Farmaceutické výrobky
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Dôkazy, ktoré treba predložiť
(Články 81 ES a 82 ES)
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Články 81 ES, 82 ES a 253 ES)
8. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie – Kritériá – Zastupiteľnosť výrobkov na strane dopytu – Uvedenie nového výrobku na trh
(Článok 82 ES; oznámenie Komisie 97/C 372/03, body 15 až 19)
9. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie – Kritériá – Identifikácia konkurenčných tlakov vyvíjaných na výrobok
(Článok 82 ES; oznámenie Komisie 97/C 372/03, bod 3)
10. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Kvalifikácia podľa mimoriadne významného trhového podielu – Farmaceutický podnik
(Článok 82 ES)
11. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Existencia – Nepriame dôkazy – Úroveň uplatňovaných cien – Farmaceutický podnik – Vplyv pokrytia ceny liekov sociálnym zabezpečením
(Článok 82 ES)
12. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Nevyhnutnosť príčinnej súvislosti medzi dominantným postavením a jeho zneužívaním – Neexistencia
(Článok 82 ES)
13. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Existencia – Nepriame dôkazy – Existencia a využívanie práv duševného vlastníctva
(Článok 82 ES)
14. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Existencia – Nepriame dôkazy – Farmaceutický podnik – Prvý subjekt na trhu – Finančná sila podniku
(Článok 82 ES)
15. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Predloženie klamlivých informácií orgánom – Informácie umožňujúce priznanie výhradného práva – Zneužívajúci charakter – Kritériá posúdenia
(Článok 82 ES)
16. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Predloženie klamlivých informácií orgánom – Informácie umožňujúce priznanie výhradného práva – Zneužívajúci charakter – Kritériá posúdenia
(Článok 82 ES)
17. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Začatie uskutočňovania zneužívajúceho postupu – Farmaceutický podnik – Predloženie klamlivých informácií orgánom
(Článok 82 ES)
18. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Predloženie klamlivých informácií orgánom – Informácie umožňujúce priznanie výhradného práva – Zneužívajúci charakter – Kritériá posúdenia
(Článok 82 ES)
19. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Protisúťažné účinky správania, ktoré sa prejavujú v prípade neexistencie dominantného postavenia – Chýbajúca relevantnosť
(Článok 82 ES)
20. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Dôkaz – Dôkazné bremeno – Prezumpcia neviny
(Článok 6 ods. 2 EÚ; článok 82 ES)
21. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Povinnosti dominantného podniku – Farmaceutický podnik – Predloženie klamlivých informácií orgánom – Informácie umožňujúce priznanie výhradného práva
(Článok 82 ES)
22. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Predloženie klamlivých informácií orgánom – Informácie umožňujúce priznanie výhradného práva – Zneužívajúci charakter – Farmaceutický podnik
(Článok 82 ES)
23. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Zrušenie povolení na uvedenie farmaceutických výrobkov na trh – Zrušenie brániace výrobcom generických liekov vo využití skráteného konania
[Článok 82 ES; smernica Rady 65/65, článok 4 tretí odsek bod 8 druhý pododsek písm. a) bod iii)]
24. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Využitie regulačných konaní s cieľom oneskoriť vstup konkurentov na trh – Zneužívajúci charakter – Kritériá posúdenia
(Článok 82 ES)
25. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Súlad zneužívajúceho správania s inými právnymi normami – Chýbajúca relevantnosť
(Článok 82 ES)
26. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Zrušenie povolení na uvedenie farmaceutických výrobkov na trh – Zrušenie brániace výrobcom generických liekov vo využití skráteného konania – Neuplatniteľnosť judikatúry týkajúcej sa unikátnych zariadení
(Článok 82 ES)
27. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Objektívne odôvodnenie – Dôkazné bremeno
(Článok 82 ES)
28. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Povinnosti dominantného podniku – Farmaceutický podnik – Konkurovanie výlučne na základe kvality – Rozsah
29. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pripísateľnosť – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka
(Článok 82 ES)
30. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1)
31. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Jediné a pokračujúce porušenie – Kvalifikácia – Kritériá
(Článok 82 ES)
32. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Zneužitie dominantného postavenia – Farmaceutický podnik – Predloženie klamlivých informácií orgánom, ktoré umožňujú priznanie výhradného práva – Zrušenie povolení na uvedenie farmaceutických výrobkov na trh
(Článok 82 ES)
33. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Cieľ a následky porušenia
(Články 81 ES a 82 ES)
1. V rámci žaloby o neplatnosť, ktorá smeruje proti rozhodnutiu Komisie v oblasti hospodárskej súťaže, môže Všeobecný súd vyhovieť žiadosti žalobcu o dôverné zaobchádzanie s informáciami, ktoré sa nenachádzajú v nedôvernej verzii napadnutého rozhodnutia, ktorá je uverejnená na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž, a teda prístupná verejnosti. Naopak žiadosť o dôverné zaobchádzanie týkajúce sa informácií, ktoré sa nachádzajú v nedôvernej verzii napadnutého rozhodnutia, musí byť zamietnutá. Tieto informácie už totiž v každom prípade stratili prípadne dôverný charakter z dôvodu, že k nim má verejnosť prístup.
(pozri bod 25)
2. Pri uplatňovaní článku 82 ES sa definícia relevantného trhu vykonáva s cieľom definovať okruh, vnútri ktorého treba posúdiť, či je posudzovaný podnik schopný správať sa do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebiteľov.
Na účely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku treba totiž možnosti hospodárskej súťaže posudzovať v rámci trhu zahŕňajúceho všetky tovary, ktoré sa so zreteľom na svoje vlastnosti zvlášť hodia na uspokojovanie stálych potrieb a sú málo zameniteľné s inými tovarmi, pričom tieto možnosti treba posudzovať aj s prihliadnutím na podmienky hospodárskej súťaže a štruktúru ponuky a dopytu. Relevantný tovarový trh teda pozostáva zo všetkých tovarov alebo služieb, ktoré spotrebitelia považujú za zastupiteľné na základe ich vlastností, ceny a zamýšľaného účelu použitia.
(pozri body 30, 31)
3. Hoci súd Spoločenstva vo všeobecnosti vykonáva úplné preskúmanie toho, či sú alebo nie sú splnené podmienky na uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže, jeho preskúmanie komplexných ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, sa napriek tomu musí obmedziť na overenie rešpektovania procesných ustanovení a ustanovení upravujúcich povinnosť odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci.
Rovnako platí, že pokiaľ je rozhodnutie Komisie výsledkom zložitých technických posúdení, podliehajú tieto posúdenia v zásade obmedzenému súdnemu preskúmaniu, čo znamená, že súd Spoločenstva nemôže nahrádzať posúdenie Komisie vlastným posúdením skutkového stavu.
Aj keď však súd Spoločenstva priznáva Komisii v ekonomických alebo technických záležitostiach určitú mieru voľnej úvahy, neznamená to, že sa musí zdržať preskúmania spôsobu, akým Komisia vyložila údaje takejto povahy. Súd Spoločenstva musí totiž pri náležitom zohľadnení tvrdení účastníkov konania nielen overiť vecnú správnosť uplatnených dôkazov, ich spoľahlivosť a súlad, ale musí preskúmať aj to, či tieto dôkazy obsahujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podložiť závery, ktoré sa z nich vyvodili.
(pozri body 32, 33)
4. V rámci konania začatého z dôvodu zneužitia dominantného postavenia vo farmaceutickom odvetví môže Komisia na účely definície relevantného trhu založiť svoje posúdenie najmä na väčšej účinnosti dotknutého farmaceutického výrobku, na terapeutickom použití odlišnom od iných farmaceutických výrobkov, na asymetrickom procese nahradenia, ktorým sa vyznačuje nárast predajov a súčasne pokles alebo stagnácia predajov ostatných výrobkov, a na cenových ukazovateľoch, tak ako vyplývajú z platného regulačného rámca.
Pokiaľ ide o terapeutické použitie, na účely vymedzenia relevantného trhu je potrebné zohľadniť rozdiely v mechanizme účinku liekov vtedy, keď majú tieto rozdiely za následok rozdielne terapeutické použitie, a ignorovať ich vtedy, keď si dotknuté lieky zachovávajú podobné terapeutické použitie.
Pokiaľ ide o cenové ukazovatele, osobitosti, ktorými sa vyznačuje mechanizmus hospodárskej súťaže vo farmaceutickom odvetví, nespôsobujú irelevantnosť cenových faktorov pri posúdení konkurenčných tlakov, pričom však tieto faktory treba posúdiť v ich vlastnom kontexte. Vo farmaceutickom odvetví totiž konkurenčné vzťahy reagujú na mechanizmy, ktoré sa líšia od mechanizmov, ktorými sa riadi obvyklé vzájomné konkurenčné pôsobenie na trhoch, ktoré nie sú natoľko intenzívne regulované. V tomto ohľade Komisia nemôže tvrdiť, že schopnosť podniku zachovať ceny nad úrovňou náhrady tam, kde má dopyt sklony k väčšej elasticite, predstavuje v zásade sama osebe dôkaz neexistencie významného konkurenčného tlaku, bez toho, aby preskúmala rozsah, v akom je cena iných potenciálne zastupiteľných výrobkov nahrádzaná vnútroštátnym systémom zdravotného poistenia. Okrem toho skutočnosť, že lekári predpisujúci lieky sa riadia hlavne terapeutickým použitím výrobkov, nespôsobuje úplnú irelevantnosť ukazovateľov založených na cenách, keďže aj tieto ukazovatele sú schopné preukazovať konkurenčné tlaky vyvíjané na posudzované výrobky.
Uvedené skutočnosti predstavujú súhrn relevantných údajov, ktoré postačujú na to, aby odôvodnili záver, že iné farmaceutické výrobky nevyvíjali počas skúmaného obdobia významný konkurenčný tlak na dotknutý výrobok. Za týchto okolností sa Komisia nedopustí zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospeje k záveru, že relevantný tovarový trh tvoril iba uvedený farmaceutický výrobok.
(pozri body 61, 153, 182, 183, 203, 219 – 222)
5. V rámci konania začatého z dôvodu zneužitia dominantného postavenia vo farmaceutickom odvetví môže Komisia na účely definície relevantného trhu oprávnene usúdiť, že odlišné terapeutické použitie dvoch farmaceutických výrobkov určených na liečbu rovnakých ochorení predstavuje prvok, ktorý potvrdzuje záver, že relevantný trh je tvorený iba jedným z týchto výrobkov.
Skutočnosť, že dva farmaceutické výrobky sa predpisujú na liečenie rovnakých ochorení alebo že oba predstavujú spôsob prvotnej liečby, má totiž obmedzený význam, keďže neumožňuje určiť, či so zreteľom na odlišné terapeutické použitie týchto dvoch výrobkov – z ktorých jeden sa predpisuje pri liečbe závažnejších foriem ochorení a druhý pri menej závažných ochoreniach – na seba tieto dva výrobky vyvíjajú významný konkurenčný tlak.
(pozri body 69, 71 – 73)
6. V rámci konania začatého z dôvodu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže je dôležité, aby Komisia oprela svoje posúdenie o všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť v konkrétnom prípade. To najmä znamená, že Komisia je povinná preskúmať osobitne pozorne relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré jej predkladajú podniky zúčastnené na správnom konaní. Nemožno však z toho vyvodiť, že Komisia sa musí spoľahnúť iba na dôkazné prostriedky, ktoré zhromaždila na základe svojho vlastného vyšetrovania. Je jej totiž dovolené, aby sa oprela o dôkazné prostriedky, ktoré predložili účastníci správneho konania, pokiaľ sú tieto dôkazné prostriedky spoľahlivé a relevantné, pričom je na nej, aby ich prípadne doplnila inými dôkazmi, keď sa informácie predložené účastníkmi správneho konania ukážu nedostatočné alebo nesprávne.
(pozri body 78, 79)
7. V rámci konania začatého z dôvodu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže môže povinnosť Komisie uviesť dôvody, pre ktoré nevyužíva niektoré údaje nachádzajúce sa v určitej správe, existovať iba v rozsahu, v akom účastníci správneho konania počas tohto konania uviedli tvrdenia konkrétne založené na týchto údajoch, a pod podmienkou, že sa tieto údaje ukážu relevantné. V žiadnom prípade nemožno od Komisie vyžadovať, aby systematicky uvádzala dôvody, pre ktoré nevyužíva alebo nezohľadňuje niektoré údaje zo správy, keďže stačí, že odôvodní svoje rozhodnutie tak, že uvedie skutkové a právne okolnosti, ktoré tvoria právne odôvodnenie opatrenia, a úvahy, ktoré ju viedli k prijatiu jej rozhodnutia. Táto úvaha platí tým skôr, že od Komisie sa nevyžaduje, aby sa vyjadrila ku všetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré predložil účastník počas správneho konania.
(pozri bod 81)
8. Podľa bodov 15 až 19 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva Komisia posudzuje zastupiteľnosť na strane dopytu s prihliadnutím na teoretický prístup, ktorý spočíva v predpoklade mierneho, 5 až 10 %, ale trvalého zvyšovania ceny výrobku, na základe ktorého je definovaný relevantný trh, a v posúdení, či by toto hypotetické zvyšovanie mohol so ziskom uplatňovať hypotetický monopolista, ktorý vyrába daný výrobok. Podľa tohto ekonomického testu, ak je zastupiteľnosť dostatočná na to, aby vylúčila akýkoľvek záujem na takomto zvyšovaní cien z dôvodu poklesu predaja, ktorý by z neho vyplynul, treba náhradné výrobky považovať za výrobky, ktoré vyvíjajú významný konkurenčný tlak na daný výrobok. Pokiaľ ide o špecifický prípad uvedenia nového výrobku na trh, nie je zriedkavé, že nárast predajov nového výrobku, ktorý čo len čiastočne nahrádza existujúci výrobok, trvá istý čas a v dôsledku toho tieto predaje narastajú postupne.
Na základe tohto teoretického rámca si na účely určenia, či existujúci výrobok vyvíja významný konkurenčný tlak na nový výrobok, treba položiť otázku, či by s prihliadnutím na postupný nárast predajov nového výrobku mierne zvyšovanie ceny nového výrobku viedlo k preorientovaniu sa dopytu na existujúci výrobok, takže toto zvyšovanie ceny by neprinášalo zisk s ohľadom na príjmy, ktoré by boli dosahované, ak by k uvedenému zvyšovaniu cien nedochádzalo. Postupnosť zvyšovania predajov nového výrobku pritom nemusí vymiznúť za okolností, ak by toto zvyšovanie cien prinášalo zisk, a preto by bolo potrebné dospieť k záveru, že existujúci výrobok nevyvíja významný konkurenčný tlak na nový výrobok.
V dôsledku toho sa Komisia môže domnievať, že postupnosť zvyšovania predajov nového výrobku nahrádzajúceho existujúci výrobok v zásade nemôže sama osebe postačovať na záver, že existujúci výrobok vyvíja významný konkurenčný tlak na nový výrobok.
(pozri body 87 – 90)
9. V rámci konania z dôvodu zneužitia dominantného postavenia spočíva definícia relevantného trhu v identifikácii významných konkurenčných tlakov, ktoré boli v rozhodnom období vyvíjané na dotknutý výrobok, a preto sa nestará o konkurenčné tlaky, ktoré tento výrobok mohol vyvíjať na iné výrobky. Pojem relevantný trh sa líši od iných koncepcií trhu často používaných v iných kontextoch, akým je napríklad chápanie trhu ako územia, na ktorom podniky predávajú svoje tovary, alebo všeobecnejšie priemyslu alebo odvetvia, ku ktorému podniky patria. Skutočnosť, že jeden výrobok sa v hospodárskej súťaži zameriava hlavne na druhý výrobok, tak neumožňuje domnievať sa, že prvý výrobok vyvíja významný konkurenčný tlak na druhý výrobok.
Skutočnosť, že príčinou toho, že takéto konkurenčné tlaky neexistujú alebo sú nevýznamné, je regulačný rámec, ktorý určuje podmienky a rozsah vzájomného konkurenčného pôsobenia medzi výrobkami, nemá vplyv na význam, ktorý treba pri definovaní trhu prikladať zisteniu, že tieto konkurenčné tlaky neexistujú alebo sú nevýznamné. Ak je totiž preukázané, že skupina výrobkov nie je významne vystavená konkurenčným tlakom iných výrobkov, takže túto skupinu možno považovať za tvoriacu relevantný tovarový trh, potom má druh alebo povaha faktorov, ktoré chránia túto skupinu výrobkov pred akýmkoľvek významným konkurenčným tlakom, iba obmedzený význam, keďže zistenie, že takéto konkurenčné tlaky neexistujú, umožňuje dospieť k záveru, že podnik, ktorý má dominantné postavenie na takto definovanom trhu, je schopný zasiahnuť do záujmov spotrebiteľov na tomto trhu tým, že zneužívajúcim správaním bráni zachovaniu efektívnej hospodárskej súťaže.
(pozri body 97, 174, 175)
10. Postavenie podniku na trhu s farmaceutickým výrobkom môže byť určené so zohľadnením celého radu faktorov, akými sú význam práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva a iných práv vyplývajúcich z právnej úpravy, výhody spojené s postavením prvého subjektu na trhu, cena ako faktor hospodárskej súťaže, prítomnosť monopsónnych kupujúcich a systémov regulovaných cien a význam investícií do výskumu a vývoja, propagačných činností a finančných zdrojov. Komisia však nemôže ignorovať význam, ktorý treba prikladať tomu, že tento podnik má vo všeobecnosti veľmi veľké trhové podiely počas celého relevantného obdobia vo všetkých dotknutých krajinách.
Rovnako skutočnosť, že inovácia predstavuje podstatný faktor hospodárskej súťaže vo farmaceutickom odvetví, nespochybňuje význam, ktorý treba prikladať veľmi vysokým trhovým podielom tohto podniku posúdeným v ich kontexte.
(pozri body 244, 245, 254)
11. Zdravotné systémy, ktoré charakterizujú trhy s farmaceutickými výrobkami, majú tendenciu potvrdzovať trhovú silu farmaceutických spoločností, keďže ceny liekov sú plne alebo z väčšej časti hradené systémami sociálneho zabezpečenia, čo spôsobuje, že dopyt je do značnej miery neelastický. To platí zvlášť vtedy, keď je farmaceutický podnik, ktorý ako prvý ponúkal nový výrobok s pridanou terapeutickou hodnotu v porovnaní s existujúcimi výrobkami, schopný dosiahnuť vyššiu náhradu, než bude neskôr priznaná „imitujúcim“ výrobkom. Zoči-voči podnikom, ktoré majú postavenie prvého vstupujúceho, sú totiž náhrady garantované systémami sociálneho zabezpečenia na jednej strane určované relatívne vysoko v porovnaní s „imitujúcimi“ výrobkami a na druhej strane umožňujú farmaceutickému podniku, v ktorého prospech sú určené, aby stanovil svoju cenu vysoko bez obavy, že pacienti a lekári sa preorientujú na iné lacnejšie výrobky.
Nezáleží na tom, že schopnosť farmaceutického podniku zachovať si osobitne vysoké trhové podiely pri súčasnom uplatňovaní oveľa vyšších cien je umožnená alebo podporovaná systémami sociálneho zabezpečenia, keďže táto skutočnosť nemá vplyv na zistenie, že uvedený podnik si bol schopný udržať vyššie príjmy ako jeho konkurenti bez toho, aby rôzni aktéri na trhoch farmaceutických výrobkov, a to pacienti, lekári predpisujúci lieky, vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia a jeho konkurenti, boli schopní spochybniť toto privilegované postavenie počas období, ktoré Komisia zohľadnila na účely určenia dominantného postavenia.
Keďže ceny sú ovplyvňované rozhodnutiami orgánov verejnej moci o výške náhrady alebo o maximálnych cenách, nie sú výsledkom obvyklého vzájomného pôsobenia trhových síl. Nemožno sa teda s úspechom odvolávať na konkurenčnú povahu výšky ceny určenej v takomto kontexte, keďže tá bola stanovená bez mechanizmov hospodárskej súťaže, ktoré umožňujú dosiahnuť takúto konkurenčnú úroveň.
(pozri body 262, 263, 265)
12. Zistenie trhovej sily, t. j. schopnosti podniku správať sa do značnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a v konečnom dôsledku spotrebiteľov v tom zmysle, že je najmä schopný udržať ceny na vysokej úrovni pri súčasnom zachovaní oveľa väčších trhových podielov, než majú jeho konkurenti, nie je podmienené schopnosťou podniku používať túto trhovú silu tak, aby bránil zachovaniu efektívnej hospodárskej súťaže. V prípade postupov, ktorých cieľom je vylúčiť alebo obmedziť hospodársku súťaž, sa totiž na to, aby bolo správanie posúdené ako zneužitie dominantného postavenia, nevyžaduje, aby toto správanie vyplývalo z ekonomickej sily podniku alebo aby ho táto ekonomická sila umožňovala, keďže medzi dominantným postavením a jeho zneužívaním sa nevyžaduje žiadna príčinná súvislosť.
(pozri bod 267)
13. Nemožno tvrdiť, že práva vyplývajúce z duševného vlastníctva nepredstavujú relevantný faktor na účely určenia dominantného postavenia. Hoci sa totiž nemožno domnievať, že samotné vlastníctvo práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva priznáva takéto postavenie, napriek tomu môže za určitých okolností vytvoriť dominantné postavenie najmä tým, že umožňuje podniku, aby bránil efektívnej hospodárskej súťaži na trhu. Vlastníctvo a výkon práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva môžu predstavovať významný nepriamy dôkaz dominantného postavenia.
Tvrdenie, že zohľadnenie práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva a ich výkonu, a to dokonca aj takého, ktorý nie je zneužitím, na účely preukázania existencie dominantného postavenia môže znižovať akúkoľvek motiváciu na vytváranie inovačných výrobkov, nemožno prijať. Inovácia je totiž v každom prípade odmenená výhradnosťou, ktorú práva vyplývajúce z duševného vlastníctva vyhradzujú pre jej pôvodcu.
Navyše zakázané nie je samotné dominantné postavenie, ale iba jeho zneužitie. V tomto ohľade sa nemožno domnievať, že keď je nositeľ práva vyplývajúceho z duševného vlastníctva považovaný za subjekt v dominantnom postavení, využívanie tohto práva, ktoré nie je zneužívajúce, nepostačuje na motiváciu inovovať.
Na to, aby existencia spoľahlivej ochrany prostredníctvom práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva predstavovala významný faktor, nemusí byť nevyhnutne spôsobilá vylúčiť všetku hospodársku súťaž na trhu.
(pozri body 270, 273, 274)
14. Komisia môže oprieť svoje posúdenie dominantného postavenia farmaceutického podniku o súhrn skutočností, medzi ktorými sa v prvom rade nachádzajú jeho trhové podiely, ktoré sú oveľa väčšie ako podiely jeho konkurentov. Následne so zreteľom na jednej strane na osobitosti trhov s farmaceutickými výrobkami, ktoré sa vyznačujú „zotrvačnosťou“ lekárov predpisujúcich lieky, a na druhej strane na narastajúce ťažkosti, s ktorými sa stretávajú farmaceutické podniky pri vstupe na trh, akými sú vysoký počet konkurentov a výrobkov už prítomných na tomto trhu, sa Komisia môže domnievať, že postavenie prvého subjektu na trhu predstavuje značnú konkurenčnú výhodu. Okolnosť, že generické výrobky sú schopné uškodiť dominantnému postaveniu farmaceutického podniku, nespochybňuje skutočnosť, že jeho postavenie prvého subjektu na trhu mu priznáva značné konkurenčné výhody.
Navyše, hoci zistenia, že farmaceutický podnik je finančne silnejší v porovnaní so svojimi konkurentmi a že venuje väčšie finančné a ľudské zdroje na výskum a vývoj, ako aj na svoju predajnú silu, samy osebe nestačia na odôvodnenie záveru, že tento podnik mal v posudzovanom období na relevantnom trhu dominantné postavenie, napriek tomu predstavujú súhrn relevantných nepriamych dôkazov umožňujúcich domnievať sa, že uvedený podnik mal v porovnaní so svojimi konkurentmi väčšie zdroje, ktoré boli spôsobilé utvrdiť jeho postavenie na trhu voči nim.
(pozri body 278, 280, 285, 286)
15. Predloženie klamlivých informácií orgánom verejnej moci, ktoré ich mohli uviesť do omylu a tým umožniť priznanie výhradného práva, na ktoré podnik nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratšiu dobu, je postupom, ktorý nemá nič spoločné s hospodárskou súťažou na základe kvality a ktorý môže zvlášť obmedzovať hospodársku súťaž. Takéto správanie nezodpovedá ani osobitnej zodpovednosti, ktorú má podnik v dominantnom postavení, nepoškodiť správaním, ktoré nemá nič spoločné s hospodárskou súťažou na základe kvality, efektívnu a neskreslenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu.
Z objektívnej povahy pojmu zneužitie vyplýva, že klamlivú povahu vyhlásení odovzdaných orgánom verejnej moci treba posúdiť na základe objektívnych skutočností a že preukázanie úmyselnej povahy správania a zlá viera podniku v dominantnom postavení sa nevyžaduje na účely zistenia zneužitia dominantného postavenia. Posúdenie klamlivej povahy vyhlásení poskytnutých orgánom verejnej moci na účely nenáležitého získania výhradných práv treba vykonať in concreto a môže sa líšiť v závislosti od okolností charakteristických pre každú vec. Treba najmä preskúmať, či vzhľadom na kontext, v ktorom bol príslušný postup realizovaný, mohol tento postup viesť orgány verejnej moci k nenáležitému vytvoreniu regulačných prekážok hospodárskej súťaže napríklad protiprávnym udelením výhradného práva v jeho prospech. Obmedzená voľná úvaha orgánov verejnej moci alebo neexistencia ich povinnosti preskúmať správnosť alebo pravdivosť oznámených informácií môžu v tomto ohľade predstavovať relevantné skutočnosti, ktoré treba zohľadniť na účely určenia, či je dotknutý postup spôsobilý viesť k vzniku regulačných prekážok hospodárskej súťaže.
Okrem toho, pokiaľ je podniku v dominantnom postavení protiprávne udelené výhradné právo v dôsledku pochybenia z jeho strany vo svojej komunikácii s orgánmi verejnej moci, jeho osobitná zodpovednosť nepoškodiť prostriedkami, ktoré nemajú nič spoločné s hospodárskou súťažou na základe kvality, efektívnu a neskreslenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu, od neho prinajmenšom vyžaduje, aby o tom informoval orgány verejnej moci, aby im umožnil napraviť túto protiprávnosť.
Hoci preukázanie úmyselnej povahy správania spôsobilého oklamať orgány verejnej moci sa nevyžaduje na účely zistenia zneužitia dominantného postavenia, táto úmyselná povaha napriek tomu predstavuje relevantnú skutočnosť, ktorú Komisia môže v prípade potreby zohľadniť. Skutočnosť, že pojem zneužitie dominantného postavenia má objektívny obsah a nezahŕňa úmysel spôsobiť škodu, nevedie k záveru, že úmysel uchýliť sa k postupom, ktoré nemajú nič spoločné s hospodárskou súťažou na základe kvality, je v každom prípade irelevantný, keďže takýto úmysel možno vždy zohľadniť na podloženie záveru, že dotknutý podnik sa dopustil zneužitia dominantného postavenia, hoci tento záver musí v prvom rade spočívať na objektívnom zistení skutočnej realizácie zneužívajúceho správania.
Napokon samotná skutočnosť, že niektoré orgány verejnej moci sa nenechali zneužiť a odhalili nesprávnosť informácií poskytnutých na podloženie žiadostí o udelenie výhradných práv, alebo že konkurenti po protiprávnom udelení výhradných práv dosiahli ich zrušenie, nestačí na záver, že klamlivé vyhlásenia v každom prípade neboli spôsobilé uspieť. Len čo je totiž preukázané, že správanie je objektívne spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž, jeho zneužívajúca povaha nemôže závisieť od náhodnosti v reakciách tretích osôb.
V dôsledku toho Komisia správne uplatní článok 82 ES, keď usúdi, že je zneužitím dominantného postavenia, keď podnik v tomto postavení predloží patentovým úradom objektívne klamlivé vyhlásenia, ktoré môžu tieto úrady viesť k udeleniu dodatkových ochranných osvedčení, na ktoré podnik nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratšiu dobu, a ktoré sú tak spôsobilé obmedziť alebo vylúčiť hospodársku súťaž.
(pozri body 355 – 361)
16. Keď je právo vyplývajúce z duševného vlastníctva udelené orgánom verejnej moci, bežne sa predpokladá, že je platné a že jeho držba podnikom je oprávnená. Samotné vlastníctvo výhradného práva podnikom má obvykle za následok, že konkurenti zostávajú stranou, keďže v súlade s verejnoprávnou úpravou musia toto výhradné právo rešpektovať. S tvrdením, podľa ktorého uznanie existencie zneužitia dominantného postavenia vyžaduje, aby výhradné právo získané v dôsledku klamlivých vyhlásení bolo vykonávané, teda nemožno súhlasiť.
Okrem toho protiprávne nadobudnutie výhradného práva nemôže predstavovať zneužitie dominantného postavenia iba vtedy, keď má za následok úplné vylúčenie hospodárskej súťaže. Skutočnosť, že dotknuté správanie sa týka nadobudnutia práva vyplývajúceho z duševného vlastníctva, neodôvodňuje takúto podmienku.
Navyše, len čo správanie patrí do pôsobnosti pravidiel hospodárskej súťaže, uplatňujú sa tieto pravidlá bez ohľadu na to, že toto správanie môže byť upravované aj inými pravidlami sledujúcimi odlišné ciele, či už vnútroštátneho alebo iného pôvodu. Obdobne existencia špecifických opravných prostriedkov patentového systému nemôže zmeniť podmienky uplatňovania zákazov stanovených v práve hospodárskej súťaže, a najmä vyžadovať preukázanie protisúťažných následkov vyvolaných týmto správaním.
(pozri body 362, 364, 366)
17. Pokyny na podanie žiadostí o udelenie dodatkových ochranných osvedčení odovzdané patentovým zástupcom nemožno považovať za rovnocenné so samotnými žiadosťami o udelenie dodatkových ochranných osvedčení podanými na patentové úrady. Komisia sa teda dopustí nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdi, že zneužívanie dominantného postavenia, ktorého sa dopustil podnik v dominantnom postavení na trhu s farmaceutickými výrobkami, sa začalo, keď boli patentovým zástupcom odovzdané pokyny na účely podania žiadostí o udelenie dodatkových ochranných osvedčení na patentové úrady. Očakávaný následok údajnej klamlivosti vyhlásení, a to vydanie dodatkového ochranného osvedčenia, totiž môže nastať až od okamihu, keď sú na patentové úrady podané žiadosti o udelenie dodatkových ochranných osvedčení, a nie od okamihu, keď patentoví zástupcovia, ktorí v tomto prípade zohrávajú iba úlohu sprostredkovateľov, dostanú pokyny týkajúce sa týchto žiadostí.
(pozri body 370, 372)
18. Na to, aby správanie predstavovalo zneužitie dominantného postavenia, sa vôbec nevyžaduje, aby priamo ovplyvňovalo hospodársku súťaž. V situácii, v ktorej dotknuté postupy, ak sa preukážu, nemožno nijako považovať za súčasť obvyklej hospodárskej súťaže výrobkov na základe výkonnosti podniku, postačuje preukázať, že tieto postupy sú so zreteľom na hospodársky alebo regulačný kontext, v ktorom k nim dochádza, spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž. Schopnosť dotknutého postupu obmedziť hospodársku súťaž teda môže byť nepriama pod podmienkou, že je z právneho hľadiska dostatočne preukázané, že je tento postup skutočne spôsobilý obmedziť hospodársku súťaž.
Okrem toho správanie, ktorého cieľom je vylúčiť konkurentov, na dosiahnutie výsledku často vyžaduje prispenie zo strany tretích osôb, či sú to orgány verejnej moci alebo aktéri na trhu, pretože toto správanie je v praxi zriedka spôsobilé vyvolať priamy následok na postavenie konkurentov v hospodárskej súťaži. Úspech postupu vylučovania konkurentov, ktorý spočíva vo vytvorení prekážok vstupu regulačnej povahy prostredníctvom protiprávneho nadobudnutia výhradného práva, tak nevyhnutne závisí od reakcie orgánov verejnej moci alebo dokonca od reakcie vnútroštátnych súdov v sporoch prípadne začatých konkurentmi s cieľom zrušenia týchto práv. Vyhlásenia smerujúce k protiprávnemu nadobudnutiu výhradných práv predstavujú zneužitie iba vtedy, ak sa preukáže, že so zreteľom na objektívne okolnosti, v ktorých boli urobené, sú tieto vyhlásenia skutočne spôsobilé viesť orgány verejnej moci k udeleniu požadovaného výhradného práva.
Napokon okolnosť, že následok klamlivých vyhlásení na hospodársku súťaž sa prejaví až o niekoľko rokov, nespôsobuje, že dotknuté správanie, ak sa preukáže, stráca zneužívajúcu povahu.
(pozri body 376, 377, 380)
19. Skutočnosť, že podnik už nemá dominantné postavenie v čase, keď jeho zneužívajúce správanie vyvolá následky, nemení právnu kvalifikáciu jeho konania, keďže k tomuto konaniu došlo v čase, keď bol v dominantnom postavení, a teda mal osobitnú zodpovednosť nepoškodiť svojím správaním efektívnu a neskreslenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu.
(pozri bod 379)
20. Dôkazné bremeno existencie okolností zakladajúcich porušenie článku 82 ES nesie Komisia. V dôsledku toho je na nej, aby zabezpečila dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať existenciu skutočností zakladajúcich porušenie.
Ak má však súd v tomto ohľade pochybnosť, musí byť táto pochybnosť na prospech podniku, ktorý je príjemcom rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia právne dostatočne preukázala existenciu daného porušenia, ak má v tomto ohľade naďalej pochybnosť, čo platí najmä v rámci žaloby smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta.
V takejto situácii je totiž nutné zohľadniť zásadu prezumpcie neviny, tak ako vyplýva najmä z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorá je súčasťou základných práv, ktoré podľa judikatúry Súdneho dvora, znovu potvrdenej okrem iného článkom 6 ods. 2 EÚ, predstavujú všeobecné zásady práva Spoločenstva. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň závažnosti ukladaných sankcií sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä v konaniach týkajúcich sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále.
Je teda nevyhnutné, aby sa Komisia pri preukázaní porušenia oprela o presné a súhlasné dôkazy. Komisia však nemusí nevyhnutne predložiť takéto dôkazy pre každý aspekt porušenia. Stačí, že tejto požiadavke zodpovedá súbor nepriamych dôkazov, na ktorý sa odvoláva inštitúcia, posudzovaný celkovo, ktorého rôzne zložky sú schopné navzájom sa potvrdzovať.
(pozri body 474 – 477, 839)
21. Podnik v dominantnom postavení, ktorý vo vyhláseniach predložených patentovým úradom na účely žiadostí o vydanie dodatkových ochranných osvedčení nahradí dátumy vydania technických povolení na uvedenie liekov na trh vo viacerých členských štátoch dátumami zodpovedajúcimi uverejneniu ceny lieku v týchto krajinách, nemôže rozumne nevedieť, že ak aktívne neprezradí výklad textov uplatniteľných v danej oblasti, ktorého sa chce pridržiavať a na ktorom sa zakladá výber oznámených dátumov, tieto vyhlásenia môžu oklamať patentové úrady. Bez toho, aby bolo potrebné, aby Komisia preukázala zlú vieru tohto podniku alebo jeho pozitívne podvodný úmysel, stačí uviesť, že takéto správanie, ktoré sa vyznačuje zjavným nedostatkom transparentnosti, je v rozpore s osobitnou zodpovednosťou, ktorú má podnik v dominantnom postavení, nepoškodiť svojím správaním efektívnu a neskreslenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu.
(pozri body 491, 493)
22. Farmaceutický podnik, ktorý počas viacerých rokov zaujme ucelenú a priamočiaru líniu správania, ktoré sa vyznačuje odovzdávaním klamlivých vyhlásení patentovým úradom viacerých členských štátov na účely získania dodatkových ochranných osvedčení, na ktoré nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratšiu dobu, zneužíva svoje dominantné postavenie. Takéto klamlivé vyhlásenia sú postupom založeným výlučne na prostriedkoch, ktoré nemajú nič spoločné s hospodárskou súťažou na základe kvality. Takéto správanie slúži iba na to, aby nenáležite udržalo výrobcov generických výrobkov mimo trhu prostredníctvom získania dodatkových ochranných osvedčení v rozpore s právnym rámcom, ktorý ich zavádza.
(pozri body 598, 608, 609)
23. Na to, aby bolo možné o žiadosti o vydanie povolenia na uvedenie generického lieku na trh rozhodovať v skrátenom konaní upravenom v článku 4 treťom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65 týkajúcej sa humánnych liekov, musí byť povolenie na uvedenie referenčného lieku na trh ešte stále platné v dotknutom členskom štáte v čase podania tejto žiadosti. Využitie skráteného konania už nie je možné po zrušení povolenia na uvedenie referenčného lieku na trh.
Údaje týkajúce sa výsledkov farmakologických, toxikologických a klinických testov, ktoré podnik vykonáva, aby získal originálne povolenie na uvedenie na trh, sú výsledkom investície, ktorú vynakladá na to, aby mohol uviesť liek na trh. Pre takúto investíciu sú charakteristické postupy, ktoré sú súčasťou hospodárskej súťaže na základe kvality a z ktorých majú prospech spotrebitelia.
Smernica 65/65 uznala záujem na ochrane tejto investície tým, že upravila obdobie výhradnosti na využívanie týchto údajov v prospech ich majiteľa. Po uplynutí tohto obdobia výhradnosti však už článok 4 tretí odsek bod 8 písm. a) bod iii) smernice 65/65 nepriznáva držiteľovi originálneho lieku výhradné právo využívať výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov založené v spise a umožňuje výrobcom v podstate podobných liekov, aby využili existenciu týchto údajov pri získavaní povolenia na uvedenie na trh v skrátenom konaní.
Za týchto okolností správanie, ktoré malo zabrániť výrobcom generických výrobkov, aby uplatnili svoje právo využiť výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov predložené na účely uvedenia originálneho výrobku na trh, nemá po uplynutí obdobia výhradnosti žiadny základ v oprávnenej ochrane investície, ktorá je súčasťou hospodárskej súťaže na základe kvality, lebo podnik už podľa smernice 65/65 nemá výhradné právo využívať výsledky týchto farmakologických, toxikologických a klinických testov.
Zrušenie povolení na uvedenie na trh zo strany podniku môže jedine zabrániť tomu, aby žiadatelia o vydanie povolení na uvedenie v podstate podobných liekov na trh mohli využiť skrátené konanie, a tak obmedziť alebo spomaliť vstup generických výrobkov na trh. V závislosti od postoja, ktorý zaujali vnútroštátne orgány v prípade zrušenia povolenia na uvedenie výrobku na trh z iných dôvodov než dôvodov týkajúcich sa verejného zdravia, môže byť takéto zrušenie rovnako spôsobilé zabrániť súbežným dovozom.
Okolnosť, že podnik je oprávnený požiadať o zrušenie svojich povolení na uvedenie liekov, ktoré vyrába, na trh, nie je nijako spôsobilá vyňať toto správanie zo zákazu stanoveného článkom 82 ES.
Okolnosť, že právny rámec ponúka alternatívny spôsob získania povolenia na uvedenie na trh, neodstraňuje zneužívajúcu povahu správania podniku v dominantnom postavení, ktoré pri objektívnom posúdení má jediný cieľ znemožniť využitie skráteného konania upraveného v článku 4 treťom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, a teda udržať výrobcov generických výrobkov čo najdlhšie mimo trhu a zvýšiť ich náklady na prekonanie prekážok vstupu na trh.
Napokon okolnosť, že zdržanie spôsobené konkurentom pri vstupe na trh nemožno presne vyhodnotiť, nemá vplyv na úvahu, podľa ktorej toto správanie môže obmedziť hospodársku súťaž, pokiaľ je preukázané, že toto zrušenie má za následok, že nie je možné využiť cestu skráteného konania.
(pozri body 669, 670, 674 – 677, 812, 829, 831)
24. Hoci existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik v takomto postavení práva chrániť vlastné obchodné záujmy v prípade ich ohrozenia, tento podnik nemôže využívať regulačné konania tak, aby zabránil vstupu konkurentov na trh alebo ho sťažil, pokiaľ neexistujú dôvody týkajúce sa ochrany oprávnených záujmov, ktoré má podnik zúčastňujúci sa hospodárskej súťaže na základe kvality, alebo pokiaľ neexistuje objektívne odôvodnenie.
V prípade správania, ktoré spočíva vo využívaní regulačných konaní bez akéhokoľvek základu v hospodárskej súťaži na základe kvality, preukázanie toho, že vzhľadom na hospodársky alebo regulačný kontext, do ktorého toto správanie patrí, je spôsobilé obmedzovať hospodársku súťaž, stačí na účely jeho kvalifikácie ako zneužitia dominantného postavenia.
(pozri bod 672, 817, 824, 845)
25. Protiprávnosť zneužívajúceho správania z pohľadu článku 82 ES nesúvisí s jeho súladom alebo nesúladom s inými právnymi úpravami. Zneužitia dominantného postavenia spočívajú vo väčšine prípadov v správaní, ktoré je inak zákonné z pohľadu iných odvetví práva než práva hospodárskej súťaže.
(pozri bod 677)
26. Judikatúra týkajúca sa „unikátnych zariadení“ sa v podstate vzťahuje na okolnosti, za ktorých odmietnutie dodávky zo strany podniku v dominantnom postavení predovšetkým prostredníctvom výkonu vlastníckeho práva môže predstavovať zneužitie dominantného postavenia. Táto judikatúra sa tak vzťahuje najmä na situácie, v ktorých možno slobodný výkon výhradného práva, ktoré je odmenou za vynaloženú investíciu alebo výtvor, obmedziť v záujme neskreslenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu.
V prípade farmaceutického podniku v dominantnom postavení, ktorý si nechá zrušiť povolenia na uvedenie liekov, ktoré vyrába, na trh, tak, aby nebolo možné uplatniť skrátené konanie upravené v článku 4 treťom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65 týkajúcej sa humánnych liekov, čím obmedzuje používanie informácií vyplývajúcich z farmakologických, toxikologických a klinických testov, sa judikatúra týkajúca sa „unikátnych zariadení“ neuplatní. Také správanie totiž nespočíva v odmietnutí poskytnúť prístup k výsledkom farmakologických, toxikologických a klinických testov založeným v spise, keďže podnik nemôže v žiadnom prípade na základe svojho údajného vlastníckeho práva zabrániť tomu, aby sa vnútroštátne orgány opierali o tieto údaje v skrátenom konaní. Navyše dôvodom toho, že po zrušení povolenia na uvedenie referenčného lieku na trh už nemožno využiť skrátené konanie, nie je snaha zabezpečiť výrobcovi referenčného lieku výhradnosť údajov, ktoré poskytol, ale snaha zabezpečiť ochranu verejného zdravia, ktorá je hlavným cieľom smernice 65/65.
(pozri body 679, 682, 683)
27. Hoci je Komisia povinná zohľadniť možné objektívne odôvodnenie správania, ktoré je spôsobilé predstavovať zneužitie dominantného postavenia, je povinnosťou dotknutého podniku, aby toto objektívne odôvodnenie uplatnil počas správneho konania a uviedol tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré sa naň vzťahujú. To platí predovšetkým vtedy, keď má dotknutý podnik ako jediný vedomosť o tomto objektívnom odôvodnení alebo sa prirodzene nachádza v lepšej situácii než Komisia, aby odhalil a preukázal jeho existenciu.
Zákonnosť aktu Spoločenstva treba posudzovať v závislosti od informácií, ktoré mohla mať inštitúcia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala, takže pred súdom Spoločenstva sa nemožno odvolávať na skutkové okolnosti, ktoré neboli uplatnené počas správneho konania.
(pozri body 686, 687)
28. Vypracovanie stratégie farmaceutickým podnikom, dokonca aj v dominantnom postavení, ktorej cieľom je, aby bolo minimalizované zhoršenie jeho predajov a aby bol schopný čeliť hospodárskej súťaži generických výrobkov, je legitímne a predstavuje súčasť obvyklej hospodárskej súťaže, pokiaľ plánované správanie nevylučuje postupy, ktoré sú súčasťou hospodárskej súťaže na základe kvality, z ktorej môžu mať prospech spotrebitelia.
Neexistencia povinnosti podniku v dominantnom postavení chrániť záujmy konkurenčných spoločností však nespôsobuje súlad postupov uplatňovaných výlučne s cieľom vylúčiť konkurentov s článkom 82 ES. Samotná vôľa podniku v dominantnom postavení zabezpečiť vlastné obchodné záujmy a chrániť sa proti hospodárskej súťaži zo strany generických výrobkov a súbežných dovozov totiž neodôvodňuje uchýlenie sa k postupom, ktoré nemajú nič spoločné s hospodárskou súťažou na základe kvality.
(pozri body 804, 816)
29. Právo hospodárskej súťaže Spoločenstva uznáva, že rôzne spoločnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jednu hospodársku entitu, a teda jeden podnik, ak tieto spoločnosti neurčujú svoje správanie na trhu samostatne.
Na to, aby dané správanie bolo možné kvalifikovať ako zneužitie v zmysle článku 82 ES, sa nevyžaduje, aby bolo realizované na základe stratégie vypracovanej vedením skupiny spoločností.
Správanie uskutočnené jednou zo spoločností, ktoré patria k hospodárskej entite predstavovanej skupinou, je tiež spôsobilé porušiť článok 82 ES.
Navyše, pokiaľ materská spoločnosť v celom rozsahu ovláda dcérsku spoločnosť, nie je potrebné skúmať, či materská spoločnosť môže určujúcim spôsobom ovplyvňovať politiku svojej dcérskej spoločnosti, keďže tá sa zákonite riadi politikou vytýčenou rovnakými štatutárnymi orgánmi, ktoré určujú politiku materskej spoločnosti.
(pozri body 818 – 820)
30. Ak žalobca v samotných tvrdeniach vysvetlených v žalobe a replike požaduje od Všeobecného súdu, aby znížil výšku pokút, ktoré mu Komisia uložila z dôvodu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, pričom v časti žalobných návrhov opomenie toto zníženie formálne navrhnúť, takéto opomenutie nebráni tomu, aby Všeobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc, pokiaľ ide o pokuty. Aj pri chýbajúcich formálnych žalobných návrhoch je totiž Všeobecný súd oprávnený znížiť neprimerane vysokú pokutu, pretože takéto rozhodnutie nejde nad rámec žalobných návrhov, ale práve naopak, vedie k čiastočnému vyhoveniu žalobe.
(pozri bod 884)
31. Pojem jediné a pokračujúce porušenie sa vzťahuje na všetky konania, ktoré sú súčasťou celkového plánu, z dôvodu ich zhodného cieľa skresľujúceho hospodársku súťaž vnútri spoločného trhu. Na účely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a pokračujúceho porušenia treba overiť, či sa tieto konania navzájom dopĺňajú v tom zmysle, že každé z nich má čeliť jednému alebo viacerým dôsledkom obvyklej hospodárskej súťaže, a či na základe vzájomného pôsobenia prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto celkovom pláne. V tomto ohľade je namieste zohľadniť každú okolnosť, ktorá by mohla preukázať alebo spochybniť takúto väzbu, akými sú napríklad obdobie uplatňovania, obsah (vrátane použitých metód) a zároveň cieľ rôznych dotknutých konaní.
Za jediné a pokračujúce porušenie sa považuje správanie farmaceutického podniku, ktoré je konštantné v čase, je výsledkom stratégie vypracovanej jeho centrálnymi orgánmi a vyznačuje sa odovzdávaním klamlivých vyhlásení patentovým úradom viacerých krajín na účely získania dodatkových ochranných osvedčení, na ktoré nemal nárok alebo na ktoré mal nárok na kratšiu dobu.
(pozri body 892, 893)
32. Zneužitie dominantného postavenia spočívajúce v klamlivých vyhláseniach úmyselne predkladaných podnikom s cieľom získať výhradné práva, na ktoré nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratšiu dobu, a s cieľom udržať konkurentov mimo trhu, je zjavne závažným porušením. Okolnosť, že také zneužitie je celkom nové, nemôže spochybniť tento záver so zreteľom na to, že povaha týchto postupov zjavne odporuje hospodárskej súťaži na základe kvality. Okrem toho skutočnosť, že správanie s takými istými charakteristikami nebolo ešte v predchádzajúcich rozhodnutiach Komisie preskúmané, nezbavuje podnik zodpovednosti.
Vážne porušenie predstavuje taktiež zneužitie dominantného postavenia farmaceutickým podnikom, ktoré spočíva v zrušení povolení na uvedenie liekov, ktoré vyrába, na trh, s cieľom vytvoriť prekážky vstupu generických výrobkov na trh vo viacerých krajinách a súbežných dovozov v iných krajinách, čím smeruje k fragmentácii spoločného trhu.
(pozri bod 901)
33. V rámci určenia výšky pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva môžu mať faktory týkajúce sa cieľa správania väčší význam na účely určenia výšky pokuty ako faktory týkajúce sa jeho následkov.
(pozri body 902, 911)