ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 20. septembra 2012 (*)
„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Grécky trh s dodávkami hnedého uhlia a grécky veľkoobchodný trh s elektrickou energiou – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES – Udelenie alebo zachovanie práv na ťažbu hnedého uhlia priznaných Helénskou republikou v prospech verejnoprávneho podniku“
Vo veci T‑169/08,
Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: P. Anestis, advokát,
žalobkyňa,
ktorú v konaní podporuje:
Helénska republika, v zastúpení: K. Boskovits a P. Mylonopoulos, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne A. Komninos a M. Marinos, neskôr M. Marinos, advokáti,
vedľajší účastník konania,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: T. Christoforou, A. Bouquet a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Oikonomou, advokát,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Energeiaki Thessalonikis AE, so sídlom v Echedorose (Grécko), v zastúpení: P. Skouris a E. Trova, advokáti,
a
Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & DSA), so sídlom v Kifissii (Grécko), v zastúpení: P. Skouris a E. Trova,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 824 v konečnom znení z 5. marca 2008 o udelení alebo zachovaní platnosti práv na ťažbu hnedého uhlia zo strany Helénskej republiky v prospech spoločnosti Dimosia Epicheirisi Ilektrismou,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso,
tajomník: S. Spyropoulos, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaniach zo 6. apríla 2011 a 2. februára 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, spoločnosť Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), bola založená na základe gréckeho zákona č. 1468 z 2. a 7. augusta 1950 (FEK A’ 169) vo forme verejnoprávneho podniku vo vlastníctve Helénskej republiky a mala výlučné právo na výrobu, prepravu a dodávku elektrickej energie v Grécku.
2 V roku 1996 grécky zákon č. 2414/1996 o modernizácii verejnoprávnych podnikov (FEK A’ 135) umožnil transformáciu žalobkyne na akciovú spoločnosť, ktorej jediným akcionárom bol naďalej štát.
3 Žalobkyňa sa transformovala na akciovú spoločnosť 1. januára 2001 jednak v súlade s gréckym zákonom č. 2773/1999 o liberalizácii trhu s elektrickou energiou (FEK A’ 286), ktorým bola prebratá najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3), a jednak v súlade s gréckym prezidentským dekrétom č. 333/2000 (FEK A’ 278).
4 Helénska republika vlastní 51,12 % akcií žalobkyne. Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 2773/1999 účasť štátu na základnom imaní žalobkyne nemôže byť v nijakom prípade nižšia než 51 % jej akcií s hlasovacím právom, a to aj po zvýšení základného imania. Od 12. decembre 2001 sú akcie žalobkyne kótované na Aténskej burze cenných papierov (Grécko), ako aj na Londýnskej burze cenných papierov (Spojené kráľovstvo).
5 Hnedé uhlie je uhoľnou horninou. Toto tuhé palivo sa používa predovšetkým na výrobu elektrickej energie.
6 Grécko je na piatom mieste, pokiaľ ide o svetovú produkciu hnedého uhlia, a na druhom mieste, hneď za Nemeckom, pokiaľ ide o produkciu hnedého uhlia v rámci Európskej únie. Podľa Institouto geologikon kai metallourgikon erevnon (Grécky inštitút geologického a ložiskového prieskumu) sa všetky známe ložiskové zásoby hnedého uhlia v Grécku do 1. januára 2005 odhadovali na 4 415 miliónov ton. Podľa Európskej komisie existuje v Grécku 4 590 miliónov ton zásob hnedého uhlia.
7 Helénska republika udelila žalobkyni práva na prieskum a ťažbu hnedého uhlia, pokiaľ ide o ložiská, ktorých zásoby dosahujú približne 2 200 miliónov ton; 85 miliónov ton zásob patrí tretím súkromným osobám a približne 220 miliónov ton zásob predstavujú verejné ložiská, v ktorých tretie súkromné osoby síce vykonávajú prieskum a ťažbu, ale sú z nich čiastočne zásobované elektrárne žalobkyne. Nijaké právo na ťažbu nebolo zatiaľ udelené, pokiaľ ide približne o 2 000 miliónov ton zásob hnedého uhlia v Grécku.
8 Všetky grécke elektrárne na hnedé uhlie patria žalobkyni.
9 Po tom, čo smernica 96/92 nadobudla účinnosť, mohla na grécky trh s elektrickou energiou vstúpiť konkurencia.
10 Udeľovanie licencií na výrobu elektrickej energie a výstavbu elektrární je upravené zákonom č. 2773/1999 v znení zmien a doplnení.
11 Grécky zákon č. 3175/2003 (FEK A’ 207) stanovoval vytvorenie povinného denného trhu pre všetkých predajcov a odberateľov elektrickej energie v rámci gréckej prepojenej sústavy, ktorá zahŕňa pevninské Grécko a niektoré grécke ostrovy. Tento trh bol vytvorený v máji 2005.
12 Na tomto povinnom dennom trhu výrobcovia a dovozcovia elektrickej energie dodávajú a predávajú svoju produkciu a dovoz na dennom základe. Presnejšie, výrobcovia a dovozcovia v jeden deň predkladajú ponuky (zahŕňajúce cenu a množstvo elektrickej energie), pričom dodávatelia a zákazníci predkladajú odhady záťaže. Na základe týchto skutočností, cenových ponúk, množstiev a prevádzkových hodín každej elektrárne správca prenosovej sústavy elektrickej energie, nazývaný Hellenic Transmission System Operator SA (HTSO), vypracuje hodinový rozvrh záťaže na ďalší deň.
13 HTSO na účely vypracovania takéhoto plánu zohľadní odhad niektorých povinných dodávok elektrickej energie do sústavy (ako sú dodávky elektrickej energie do sústavy prostredníctvom elektrární vyrábajúcich elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie, produkcia elektrární s kombinovaným systémom výroby tepla a elektrickej energie, povinná produkcia hydroelektrární, dovoz a vývoz). Prednosť na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou tak majú títo predajcovia; za nimi nasledujú ostatní predajcovia (všetky tepelné elektrárne vrátane elektrární na hnedé uhlie, plyn a naftu).
14 Na účely určenia trhovej ceny sa zohľadní najdrahšia z predložených ponúk. Systém je takýto: základnou zásadou je, že hodinové sadzby uplatňované výrobcami musia byť prinajmenšom rovnaké ako variabilné náklady elektrárne; ponuky elektrární, ktoré majú najnižšie variabilné náklady, sa do prenosovej sústavy integrujú ako prvé, s výnimkou elektrární fungujúcich na obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú integrované prednostne; nákupnú a predajnú cenu elektrickej energie určí vždy elektráreň (s najdrahšou ponukou), ktorá bola na účely uspokojenia predmetného dopytu integrovaná do rozvrhu distribúcie ako posledná – nazývaná Okrajová elektráreň sústavy (System Marginal Unit); v bode rovnováhy, keď ponuka zodpovedá dopytu, predstavuje cenová ponuka regulovanú trhovú cenu nazývanú „cenový strop systému“.
15 V roku 2003 bola Komisii doručená sťažnosť jednotlivca, ktorý požiadal o utajenie svojej totožnosti a Komisii oznámil skutočnosť, že podľa legislatívneho dekrétu č. 4029/1959 z 12. a 13. novembra 1959 (FEK A’ 250) a gréckeho zákona č. 134/1975 z 23. a 29. augusta 1975 (FEK A’ 180) Helénska republika udelila žalobkyni výlučnú licenciu na prieskum a ťažbu hnedého uhlia v Grécku. Podľa sťažnosti boli tieto štátne opatrenia v rozpore s článkom 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES.
16 Komisia preskúmala skutkové okolnosti a požiadala žalobkyňu, ako aj Rythmistiki Archi Energias (RAE, úrad pre reguláciu energetických odvetví) o poskytnutie informácií. Žalobkyňa na túto žiadosť odpovedala v listoch z 23. a 30. mája a z 11. júla 2003 a RAE odpovedal v liste z 25. júna 2003.
17 Komisia zaslala Helénskej republike 1. apríla 2004 výzvu, aby jej oznámila úvodné výhrady, ku ktorým dospela. Konkrétne Komisia poukazuje na opatrenia prijaté na základe legislatívneho dekrétu č. 4029/1959 a zákona č. 134/1975, prostredníctvom ktorých boli žalobkyni udelené práva na prieskum a ťažbu v ložiskách hnedého uhlia v Megalopolise, regióne Ptolemaïs, v uhoľných panvách Amynteonu a Flóriny, pričom platnosť týchto práv sa skončí v rokoch 2026, 2024 a 2018. Komisia takisto poukázala na skutočnosť, že také práva boli udelené v súvislosti s ložiskami v Dráme a Elassone. Dodala, že takéto opatrenia boli prijaté v prospech žalobkyne bez akéhokoľvek peňažného protiplnenia, zatiaľ čo ostatné subjekty, ktorým boli tieto práva udelené, mali povinnosť poskytnúť určité protiplnenie. Vzhľadom na tieto opatrenia, na základe ktorých bol žalobkyni poskytnutý prednostný prístup k najatraktívnejšiemu palivu na výrobu elektrickej energie, sa Komisia domnievala, že Helénska republika v rozpore s článkom 86 ES v spojení s článkom 82 ES umožnila žalobkyni, aby si udržala alebo rozšírila svoje dominantné postavenie, ktoré má na trhu s dodávkami hnedého uhlia na veľkoobchodný trh s elektrickou energiou. Komisia na záver uviedla, že k porušovaniu uvedených ustanovení dochádzalo aspoň od februára 2001, t. j. od dátumu, keď malo Grécko podľa smernice 96/92 liberalizovať trh s elektrickou energiou.
18 Dňa 3. mája 2004 Komisia zaslala kópiu tohto listu žalobkyni, pričom jej poskytla možnosť, aby v tejto veci uviedla svoje pripomienky. Helénska republika a žalobkyňa odpovedali listami z 2. júla 2004. Helénska republika a žalobkyňa vo svojich odpovediach poukázali najmä na nedávny legislatívny vývoj týkajúci sa prijatia zákona č. 3175/2003, vývoj na trhu s elektrickou energiou spolu s udelením licencií na výstavbu nových elektrární v prospech iných subjektov, než je žalobkyňa, a tvrdili, že grécka právna úprava žalobkyni nepriznáva nijaké výlučné právo v súvislosti s ťažbou hnedého uhlia ani s výrobou elektrickej energie z tohto paliva.
19 Komisia v liste z 21. septembra 2005 požiadala Helénsku republiku o niektoré spresnenia a Helénska republika odpovedala v listoch z 22. a 28. novembra 2005 a z 19. júna 2006. Helénska republika v týchto listoch uvádza niekoľko informácií a nových skutkových okolností. Spomenula prijatie gréckeho zákona č. 3426/2005 (FEK A’ 309) a po prvýkrát spomenula sedem malých ložísk hnedého uhlia, v súvislosti s ktorými boli právnickým osobám súkromného práva a fyzickým osobám po roku 1985 udelené práva na prieskum a ťažbu, poskytla zoznam licencií na výstavbu nových elektrární, ktoré boli udelené alebo ich udelenie bolo zamietnuté, a uviedla svoj zámer po prvé zmeniť legislatívny dekrét č. 4029/1959 a zákon č. 134/1975, po druhé prerozdeliť prostredníctvom verejného obstarávania ložiská vo Vevi a vo Vegore a po tretie udeliť práva na ťažbu, pokiaľ ide o ložiská v Dráme a Elassone.
20 Komisia zaslala Helénskej republike 18. októbra 2006 dodatočnú výzvu, v ktorej uviedla závery, ku ktorým dospela na základe nových údajov, ktoré jej boli oznámené. Konkrétne poukázala na to, že tieto nové skutočnosti nezmenili výhrady, ktoré uviedla vo svojej prvej výzve z 1. apríla 2004. Komisia tak opäť zopakovala svoje stanovisko, podľa ktorého Helénska republika tým, že zachovala v platnosti a udelila takmer monopolné práva, na základe ktorých mala žalobkyňa prednostný prístup k hnedému uhliu, poskytla žalobkyni, ktorá je takmer monopolom, možnosť udržať si dominantné postavenie na trhu s výrobou elektrickej energie, pričom vylúčila alebo bránila novým vstupom na trh.
21 V liste z 19. januára 2007 žalobkyňa predložila Komisii svoje pripomienky k dodatočnej výzve a zároveň jej poskytla určité informácie, najmä v súvislosti s právami na ťažbu v niektorých ložiskách hnedého uhlia, výrobnými nákladmi elektrární na hnedé uhlie alebo plyn, trhom s dodávkami hnedého uhlia, ktorý presiahol hranice vnútroštátneho územia, a prípadným zrušením ustanovení legislatívneho dekrétu č. 4029/1959 a zákona č. 134/1975. V tomto liste vzniesla takisto námietky v súvislosti s úvahami Komisie a spochybnila akékoľvek porušenie práva Únie. Žalobkyňa zaslala Komisii nový list 4. apríla 2007, v ktorom uviedla ďalšie skutočnosti týkajúce sa najmä ťažby a možného dovozu hnedého uhlia.
22 Helénska republika odpovedala na dodatočnú výzvu listom z 24. januára 2007. V tomto liste poukázala na súčasnú situáciu týkajúcu sa ložísk hnedého uhlia využívaných žalobkyňou a ďalšími subjektmi. Helénska republika odmietla vo veci samej právny rozbor, pokiaľ ide o uplatnenie „teórie rozšírenia dominantného postavenia“.
23 Dňa 8. februára 2008 žalobkyňa poskytla Komisii údaje týkajúce sa gréckeho trhu s elektrickou energiou na obdobie rokov 2006 a 2007.
24 Dňa 5. marca 2008 Komisia prijala rozhodnutie K(2008) 824 v konečnom znení, o udelení a zachovaní práv na ťažbu hnedého uhlia zo strany Helénskej republiky v prospech žalobkyne (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
25 V tomto rozhodnutí Komisia uvádza, že Helénska republika už od prijatia smernice 96/92, ktorej prebratie bolo stanovené najneskôr na 19. februára 2001, vedela, že trh s elektrickou energiou musí byť liberalizovaný (odôvodnenia 61 a 150).
26 Komisia sa domnieva, že Helénska republika prijala niektoré štátne opatrenia, ktoré sa týkajú dvoch rôznych trhov s výrobkami, pričom prvý z nich je trh s dodávkami hnedého uhlia a druhý je veľkoobchodný trh s elektrickou energiou, ktorý sa týka výroby a dodávok elektrickej energie do elektrární a dovozu elektrickej energie prostredníctvom prepojovacích zariadení. Komisia uvádza, že do mája 2005, t. j. dátumu vytvorenia povinného denného trhu, bol druhý z týchto trhov trh s dodávkami oprávneným odberateľom elektrickej energie vyrobenej v tuzemsku a dovezenej zo zahraničia, a že analýza tohto trhu týkajúca sa obdobia do mája 2004 viedla k rovnakým záverom ako analýza, ktorá bola vypracovaná v súvislosti s veľkoobchodným trhom s elektrickou energiou, ktorý bol k tomuto dátumu potenciálnym trhom. Komisia tak vzhľadom na tento vývoj gréckeho trhu, na ktorý upozornila Helénska republika vo svojom liste z 24. januára 2007, zdôrazňuje, že hoci treba považovať druhý trh za veľkoobchodný trh s elektrickou energiou, je potrebné sa zaoberať tiež tvrdeniami Helénskej republiky, ktoré uviedla na základe pôvodnej definície trhu (odôvodnenie 158 a nasl.). Pokiaľ ide o predmetný geografický trh, trh s dodávkami hnedého uhlia mal údajne vnútroštátny rozmer, zatiaľ čo veľkoobchodný trh s elektrickou energiou bol vymedzený v rámci „územia prepojenej sústavy“ (odôvodnenia 167 až 172).
27 Komisia ďalej uvádza, že žalobkyňa má dominantné postavenie na trhu s dodávkami hnedého uhlia. Podiel žalobkyne na celkovom množstve hnedého uhlia vyťaženého v Grécku bol od roku 2000 vždy vyšší než 97 %. Žalobkyňa takisto mala dominantné postavenie na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pretože jej podiel na tomto trhu zostával vyšší než 85 %. Neexistovala nijaká perspektíva pre nový vstup na trh, prostredníctvom ktorého by bola žalobkyni odobratá významná časť veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou a dovoz, ktorý predstavuje 7 % celkovej spotreby, nepredstavoval skutočnú konkurenčnú hrozbu na tomto trhu (odôvodnenie 177). Okrem toho veľkoobchodný trh s elektrickou energiou v rámci gréckej prepojenej sústavy, ktorý predstavoval viac ako 90 % celkovej spotreby elektrickej energie v Grécku, je podstatnou časťou spoločného trhu (odôvodnenie 179).
28 Pokiaľ ide o predmetné štátne opatrenia, Komisia uvádza, že žalobkyni boli na základe legislatívneho dekrétu č. 4029/1959 a zákona č. 134/1975 udelené práva na ťažbu pre 91 % všetkých verejných ložísk hnedého uhlia, v súvislosti s ktorými boli udelené práva. Spresňuje, že tieto opatrenia boli zachované v platnosti, pretože napriek možnostiam, ktoré ponúka banský zákon, ktorý bol zavedený v Grécku legislatívnym dekrétom č. 210/1973 (FEK A’ 277) a následne zmenený a doplnený gréckym zákonom č. 274/1976 (FEK A’ 50), nebolo udelené nijaké právo k významnému ložisku. Navyše uvádza, že žalobkyňa získala bez verejného obstarávania práva na prieskum vo využiteľných ložiskách, a to najmä v Dráme a Elassone, v súvislosti s ktorými neboli zatiaľ udelené nijaké práva na ťažbu. Komisia napokon dodáva, že elektrárne na hnedé uhlie, ktoré sú v Grécku najmenej nákladné, sa najviac používajú, pretože sa v nich vyrába 60 % elektrickej energie, ktorá umožňuje zásobovať prepojenú sústavu (odôvodnenia 185 až 187).
29 Helénska republika tak tým, že v prospech žalobkyne udelila a zachovala v platnosti takmer monopolné práva na ťažbu hnedého uhlia, vytvorila nerovnosť príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou a narušila hospodársku súťaž, čím posilnila dominantné postavenie žalobkyne (odôvodnenie 190).
30 Komisia dospela k záveru, že Helénska republika tým, že udelila a zachovala v platnosti takmer monopolné práva na ťažbu hnedého uhlia verejnoprávnemu podniku, akým je žalobkyňa, zabezpečila žalobkyni prednostný prístup k najatraktívnejšiemu palivu v Grécku na účely výroby elektrickej energie. Helénska republika tak tomuto podniku umožnila, aby si v takmer monopolnom postavení udržal svoje dominantné postavenie na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pričom vylúčila alebo bránila akémukoľvek novému vstupu na trh. Helénska republika preto žalobkyni umožnila, aby napriek liberalizácii veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou chránila svoje takmer monopolné postavenie na trhu a udržala si tak a posilnila svoje dominantné postavenie na tomto trhu (odôvodnenie 238).
31 Napokon Komisia konštatuje, že Helénska republika sa neodvoláva na ustanovenia článku 86 ods. 2 ES s cieľom odôvodniť prijatie opatrení, na základe ktorých boli žalobkyni udelené práva na ťažbu hnedého uhlia (odôvodnenia 239 a 240). Komisia sa takisto domnieva, že štátne opatrenia majú vplyv na obchod medzi členskými štátmi, pretože odrádzajú akýchkoľvek potenciálnych konkurentov od investovania do výroby a dodávok elektrickej energie v Grécku (odôvodnenia 241 až 244).
32 Podľa článku 1 napadnutého rozhodnutia sú § 22 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 4029/1959, § 3 ods. 1 zákona č. 134/1975 a rozhodnutia gréckeho ministra priemyslu, energetiky a technológií z rokov 1976 (FEK B’ 282), 1988 (FEK B’ 596) a 1994 (FEK B’ 633) v rozpore s článkom 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, keďže priznávajú a zachovávajú v platnosti prednostné práva na ťažbu hnedého uhlia v Grécku v prospech žalobkyne, čím vytvárajú situáciu nerovnosti príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pokiaľ ide o prístup k primárnym palivám na výrobu elektrickej energie, a umožňujú žalobkyni, aby si udržala a posilnila svoje dominantné postavenie na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pričom vylučujú alebo bránia akémukoľvek novému vstupu na trh.
33 Treba uviesť, že článok 1 napadnutého rozhodnutia obsahuje vecnú chybu, pretože odkazuje na § 3 ods. 1 zákona č. 134/1975. Zo spisového materiálu vyplýva, že ustanovením, na ktoré sa vzťahuje napadnuté rozhodnutie, je odsek 3 uvedeného paragrafu.
34 V článku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia žiada Helénsku republiku, aby ju v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informovala o opatreniach, ktoré zamýšľa prijať na účely nápravy protisúťažných účinkov štátnych opatrení uvedených v článku 1. Komisia okrem toho uvádza, že tieto opatrenia budú prijaté a vykonané v lehote ôsmich mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia.
Konanie a návrhy účastníkov konania
35 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. mája 2008 podala túto žalobu.
36 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. septembra 2008 Helénska republika podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov žalobkyne.
37 Podaniami doručenými do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. septembra 2008 spoločnosti Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & DSA) a Energeiaki Thessalonikis AE, akciové spoločnosti, ktoré podnikajú v oblasti výroby elektrickej energie v Grécku (ďalej len „podniky“), podali návrh na vstup do konania ako vedľajší účastníci konania na podporu návrhov Komisie. V súlade s článkom 116 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa boli tieto návrhy doručené účastníkom konania. Komisia predložila svoje pripomienky 23. októbra 2008. Podaniami doručenými do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. a 10. novembra 2008 žalobkyňa vzniesla námietky voči obom týmto návrhom na vstup vedľajších účastníkov do konania.
38 Uznesením predsedu siedmej komory Súdu prvého stupňa z 3. decembra 2008 sa povolil vstup Helénskej republiky do tohto konania ako vedľajšieho účastníka konania na podporu návrhov žalobkyne.
39 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. decembra 2008 žalobkyňa požiadala Súd prvého stupňa, aby v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 rokovacieho poriadku v prípade, že Komisia nebude súhlasiť so zmenou vyjadrenia k žalobe z vlastnej iniciatívy, nariadil nahradenie určitej formulácie nachádzajúcej sa v tomto vyjadrení.
40 Vo svojich pripomienkach k návrhu žalobkyne na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania doručených do kancelárie Súdu prvého stupňa 23. januára 2009 Komisia súhlasila so zmenou určitej formulácie vo vyjadrení k žalobe tak, ako navrhla žalobkyňa.
41 Helénska republika predložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania do kancelárie Súdu prvého stupňa 18. februára 2009. V tomto vyjadrení predovšetkým uviedla, že § 3 ods. 3 zákona č. 134/1975, spochybnený v článku 1 napadnutého rozhodnutia, bol zrušený § 36 ods. 3 gréckeho zákona č. 3734/2009 (FEK A’ 8).
42 Uznesením predsedu siedmej komory Súdu prvého stupňa z 18. septembra 2009 sa povolil vstup podnikov do tohto konania ako vedľajších účastníkov konania na podporu návrhov Komisie.
43 Podniky doručili do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. novembra 2009 svoje vyjadrenie vedľajších účastníkov konania.
44 Komisia v listoch z 23. októbra 2008, 19. februára a 16. marca 2009 a žalobkyňa v listoch zo 7. a 10. novembra 2008, 8. januára a 23. júna 2009 a 28. januára 2010 požiadali, aby určité dôverné skutočnosti obsiahnuté v žalobe, vo vyjadrení k žalobe, v replike, duplike, pripomienkach k vyjadreniam Helénskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania, pripomienkach k vyjadreniam podnikov ako vedľajších účastníkov konania neboli týmto podnikom oznámené. Podnikom bola poskytnutá iba nedôverná verzia uvedených procesných úkonov, proti čomu nevzniesli nijakú námietku.
45 Žalobkyňa podporovaná v konaní Helénskou republikou navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
46 Komisia, ktorú v konaní podporujú podniky, navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
47 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol ako predseda pridelený k šiestej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.
48 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (šiesta komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania.
49 V rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, o ktorom sa rozhodlo v súlade s článkom 64 rokovacieho poriadku, Všeobecný súd v listoch zo 14. decembra 2010 vyzval účastníkov konania vo veci samej a Helénsku republiku, aby predložili štatistiky a tabuľky týkajúce sa povinného denného trhu za obdobie od roku 2005 do prijatia napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa a Helénska republika tomuto opatreniu vyhoveli v listoch doručených do kancelárie Všeobecného súdu 1. februára 2011. Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. marca 2011 Komisia vyhovela žiadosti Všeobecného súdu, pričom zaslala dve verzie, z ktorých jedna verzia určená žalobkyni a Helénskej republike bola dôverná a druhá verzia určená podnikom nebola dôverná. Účastníci konania boli vyzvaní, aby predložili svoje pripomienky k obsahu týchto odpovedí na pojednávaní.
50 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 6. apríla 2011.
51 Z dôvodu prekážky na strane sudcu spravodajcu predseda Všeobecného súdu určil na základe článku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku na doplnenie šiestej komory sám seba ako sudcu spravodajcu.
52 Uznesením z 18. novembra 2011 Všeobecný súd (šiesta komora) v novom zložení opätovne otvoril ústnu časť konania a účastníkom konania oznámil, že budú vypočutí na novom pojednávaní.
53 Následne predseda Všeobecného súdu pridelil vec novému predsedovi šiestej komory a určil ho za sudcu spravodajcu.
54 Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na novom pojednávaní 2. februára 2012.
Právny stav
55 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody založené po prvé na nesprávnom právnom posúdení pri uplatňovaní ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení, po druhé na porušení povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 253 ES, po tretie jednak na porušení zásady právnej istoty, zásady legitímnej dôvery a zásady ochrany súkromného vlastníctva a jednak na existencii zneužitia právomoci a po štvrté na porušení zásady proporcionality.
56 Prvý žalobný dôvod sa skladá z piatich častí, ktoré sa zakladajú po prvé na zjavne nesprávnom posúdení pri vymedzení predmetných trhov, po druhé na neexistencii rozšírenia dominantného postavenia z trhu s dodávkami hnedého uhlia na veľkoobchodný trh s elektrickou energiou v súvislosti s výkladom podmienky týkajúcej sa existencie výlučných alebo osobitných práv na účely porušenia článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, po tretie na neexistencii nerovnosti príležitostí na úkor nových konkurentov z dôvodu gréckej právnej úpravy priznávajúcej žalobkyni práva na ťažbu hnedého uhlia, po štvrté na neexistencii rozšírenia dominantného postavenia z trhu s dodávkami hnedého uhlia na veľkoobchodný trh s elektrickou energiou v súvislosti s údajným prednostným prístupom k primárnemu palivu a po piate na zjavne nesprávnom posúdení pri zohľadnení vývoja na gréckom trhu s elektrickou energiou.
57 V napadnutom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, že predmetné štátne opatrenia sa týkali dvoch trhov: primárneho trhu, ktorým je trh s dodávkami hnedého uhlia s vylúčením ostatných palív, a nadväzujúceho trhu, ktorým je trh s výrobou a dodávkami elektrickej energie s vylúčením trhov s prenosom a distribúciou elektrickej energie (odôvodnenia 158 až 166). Pokiaľ ide o relevantné geografické trhy, trh s dodávkami hnedého uhlia má vnútroštátny rozmer a veľkoobchodný trh s elektrickou energiou sa vzťahuje na územie gréckej prepojenej sústavy (odôvodnenia 167 až 171).
58 Podľa Komisie opatrenia prijaté Helénskou republikou tým, že udeľujú žalobkyni práva na ťažbu hnedého uhlia a vylučujú alebo bránia akémukoľvek novému vstupu konkurentov na tento trh, umožňujú žalobkyni, aby si udržala alebo posilnila svoje dominantné postavenie na primárnom trhu, t. j. na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou.
59 Všeobecný súd zastáva názor, že treba najskôr preskúmať druhú a štvrtú časť prvého žalobného dôvodu bez toho, aby bolo v tomto štádiu potrebné vyjadrovať sa k dôvodnosti definície relevantných trhov, ktorú Komisia použila v napadnutom rozhodnutí, čiže k predpokladu, že uvedená definícia nevychádza na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, zo zjavne nesprávneho posúdenia.
Tvrdenia účastníkov konania
60 Žalobkyňa v podstate spochybňuje záver Komisie, podľa ktorého výkon práv na ťažbu hnedého uhlia, ktorých držiteľom je žalobkyňa, viedol k rozšíreniu jej dominantného postavenia z trhu s hnedým uhlím na veľkoobchodný trh s elektrickou energiou v rozpore s ustanoveniami článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES.
61 Po prvé žalobkyňa tvrdí, že aj keď v súvislosti so všeobecnou pôsobnosťou článku 86 ods. 1 ES postačuje, že podnik je verejnoprávnym podnikom, existencia výlučných alebo osobitných práv je nevyhnutnou podmienkou vzniku porušenia ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES z dôvodu rozšírenia dominantného postavenia verejnoprávneho podniku z jedného trhu na iný susediaci trh, ktorý je však odlišným trhom. Vo všetkých rozsudkoch, v ktorých Súdny dvor zistil kombinované porušenie týchto ustanovení tým, že došlo k rozšíreniu dominantného postavenia, totiž dotknutý podnik založil svoje správanie na osobitnom alebo výlučnom práve, ktorého existencia bola rozhodujúca.
62 Žalobkyňa poznamenáva, že nie je držiteľom ani výlučného práva, pretože také právo, pokiaľ ide o ťažbu hnedého uhlia, nevykonáva, a ani osobitného práva, keďže nijaké štátne rozhodnutie nestanovuje počet oprávnených osôb, aj keď tento počet nesmie nevyhnutne prekročiť počet ložísk nachádzajúcich sa na gréckom území.
63 Po druhé žalobkyňa uvádza, že nemá regulačnú právomoc, ktorá by jej umožnila svojvoľne vymedziť činnosť svojich konkurentov a zaviazať ich, aby boli na nej závislí. Nejde ani o narušenie hospodárskej súťaže, pretože žalobkyňa napríklad neukladá svojim konkurentom vysoké náklady a ani im neposkytuje menej vhodnú surovinu na ich činnosť. Nebolo správne, že Komisia nespresnila povahu zneužívajúceho správania, ku ktorému žalobkyňa pristúpila na základe nerovnosti príležitostí.
64 Po tretie Komisia mala vysvetliť alebo prinajmenšom preskúmať, v akom rozsahu údajné porušenie článku 82 ES poškodilo záujmy spotrebiteľov. Súdny dvor v rozsudkoch týkajúcich sa porušenia článku 86 ods. 1 ES a článku 82 ES preskúmal, v akom rozsahu vnútroštátny právny rámec viedol k poškodeniu záujmov spotrebiteľov v zmysle článku 82 druhého odseku písm. b) ES. V prejednávanej veci nejde o skutočné alebo potenciálne poškodenie záujmov spotrebiteľov, a to vzhľadom na skutočnosť, že maloobchodné ceny stanovuje štát zo sociálnych dôvodov na nízkej úrovni.
65 Po štvrté podľa žalobkyne Komisia vymedzila hnedé uhlie ako absolútne nevyhnutný výrobný faktor (essential facility) bez toho, aby preukázala, že by hnedé uhlie bolo absolútne nevyhnutné na účely podnikania na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou.
66 Komisia mala prinajmenšom preukázať, že hnedé uhlie bolo omnoho drahšie než všetky ostatné palivá, a to v tej miere, že bez prístupu k hnedému uhliu by možnosť vstúpiť na veľkoobchodný trh s elektrickou energiou bola vylúčená.
67 Helénska republika, ktorá sa opiera o rozsudok Súdneho dvora z 23. apríla 1991, Höfner a Elser (C‑41/90, Zb. s. I‑1979), a o nasledujúcu judikatúru, tvrdí, že Komisia neuviedla nijaký existujúci alebo tiež potenciálny spôsob zneužitia dominantného postavenia zo strany žalobkyne. V tomto spore by však existencia takéhoto zneužitia predstavovala nevyhnutnú a predchádzajúcu podmienku na účely uplatnenia článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES. Komisii však nepostačuje preukázať, že štátne opatrenie vytvára nerovnosť príležitostí na trhu. Navyše Komisia nepreukázala existenciu silnej príčinnej súvislosti medzi postavením žalobkyne na primárnom trhu a údajným porušením na nadväzujúcom trhu.
68 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne a Helénskej republiky.
69 Podľa názoru Komisie tvrdenie žalobkyne, že dominantný podnik by mal takisto požívať osobitné alebo výlučné práva na to, aby išlo o porušenie ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES, a ďalej, že v prejednávanej veci mu takéto osobitné alebo výlučné práva neboli udelené, je právne nedôvodné. Pôsobnosť týchto ustanovení sa neobmedzuje na štátne opatrenia, ktoré udeľujú osobitné alebo výlučné práva, pričom ďalej takéto výlučné práva boli udelené žalobkyni v dôsledku samotného poskytnutia licencie na ťažbu v ložisku hnedého uhlia.
70 Komisia dodáva, že aj keď v rozsudkoch, ktoré citovala žalobkyňa, udelenie osobitných alebo výlučných práv zohrávalo úlohu pri posúdení porušenia, to však nebráni zastávať názor, že v prípade verejnoprávneho podniku je jedno alebo viacero štátnych opatrení v rozpore s ustanoveniami článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES bez toho, aby bola nevyhnutná existencia osobitného alebo výlučného práva. Súdny dvor to okrem iného tak rozhodol v rozsudku z 22. mája 2003, Connect Austria (C‑462/99, Zb. s. I‑5197). Komisia takisto poznamenáva, že špecifiká vecí, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, neboli rovnaké ako v predmetnej veci.
71 Komisia pripomína, že práva na ťažbu zo zásob hnedého uhlia v danom regióne, získané na základe sporných legislatívnych ustanovení a ministerských nariadení, poskytli žalobkyni právo na výlučnú ťažbu z týchto zásob. Hoci skutočnosť, že udelenie výlučného práva žalobkyni na ťažbu hnedého uhlia, vnímané jednotlivo, nepredstavuje samo osebe porušenie ustanovení článku 86 ods. 1 ES a článku 82 ES, tieto práva – posudzované ako celok – poskytujú žalobkyni prednostný a výlučný prístup k všetkým verejným zásobám hnedého uhlia v Grécku, v ktorých je možné ťažiť. Tento výsledok Komisia v napadnutom rozhodnutí kvalifikuje ako „prednostný prístup“ a „takmer monopolné práva“, aby opísala situáciu žalobkyne, ktorá má na predmetnom trhu dominantné postavenie.
72 Komisia na pojednávaní 2. februára 2012 v odpovedi na otázku Všeobecného súdu uviedla, že uplatnenie článku 86 ods. 1 sa v prejednávanej veci uskutočnilo na základe kritéria „verejnoprávneho podniku“.
73 Komisia, ktorá sa opiera o už citovaný rozsudok Connect Austria, tvrdí, že na uplatnenie teórie rozšírenia dominantného postavenia nie je nevyhnutné, aby dominantný podniky vykonával regulačnú úlohu na susednom trhu.
74 Tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia mala preskúmať potenciálnu ujmu, ktorá bola spotrebiteľom spôsobená porušením ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES, je nedôvodné. Prax, ktorá má vplyv na štruktúru hospodárskej súťaže na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou v Grécku, sa považuje za nepriamo poškodzujúcu spotrebiteľov.
75 Komisia pripomína, že založila svoj záver konštatujúci porušenie ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES na rozsudkoch Súdneho dvora z 19. marca 1991, Francúzsko/Komisia (C‑202/88, Zb. s. I‑1223), z 13. decembra 1991, GB Inno BM (C‑18/88, Zb. s. I 5941); z 12. februára 1998, Raso a i. (C‑163/96, Zb. s. I‑533), a už citovanom rozsudku Connect Austria. Táto judikatúra uznáva existenciu porušenia článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, keď štátne opatrenia narúšajú hospodársku súťaž tým, že vytvárajú nerovnosť príležitostí medzi subjektmi bez toho, aby zároveň požadovali definíciu konkrétneho zneužitia, či už skutočného, alebo potenciálneho. Komisia preto zamieta tvrdenie, podľa ktorého mala okrem nerovnosti príležitostí preukázať aj konkrétne zneužite zo strany žalobkyne.
76 Na rozdiel od argumentácie Helénskej republiky sa Komisia domnieva, že odkaz v už citovanom rozsudku Connect Austria na nerovnosť príležitostí a kritériá vypracované Súdnym dvorom v už citovanej veci Höfner a Elser nie sú kumulatívnymi podmienkami.
77 Komisia spochybňuje tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého mala považovať jej takmer monopolný prístup k hnedému uhliu za formu „essential facility“, pretože tento pojem nepoužila.
78 Pokiaľ ide o údajnú neatraktívnu povahu hnedého uhlia ako prostriedku na výrobu elektrickej energie, Komisia na jednej strane pripomína, že niektoré podniky predložili žiadosti v rámci verejného obstarávania týkajúceho sa práva na ťažbu v ložiskách hnedého uhlia vo Vevi. Na druhej strane žalobkyňa preukázala nesporný záujem o výstavbu nových elektrární na hnedé uhlie alebo o nahradenie existujúcich elektrární. To postačuje na zamietnutie tvrdení žalobkyne v tejto súvislosti.
Posúdenie Všeobecným súdom
79 Podľa článku 86 ods. 1 ES členské štáty v prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým priznávajú osobitné alebo výlučné práva, neustanovia ani neponechajú v účinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami Zmluvy o ES, najmä s pravidlami v oblasti hospodárskej súťaže, avšak s výhradou článku 86 ods. 2 ES. Tento článok sa neuplatňuje samostatne, ale len v spojení s ostatnými ustanoveniami Zmluvy.
80 Komisia v prejednávanej veci uplatnila článok 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES. Toto posledné uvedené ustanovenie zakazuje zneužívanie dominantného postavenia na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti zo strany podniku v rozsahu, v akom tým môže byť narušený obchod medzi členskými štátmi.
81 Komisia v článku 1 napadnutého rozhodnutia zastávala názor, že predmetné štátne opatrenia boli v rozpore s týmito kombinovanými ustanoveniami, keďže priznávali a zachovávali v platnosti prednostné práva na ťažbu hnedého uhlia v Grécku v prospech žalobkyne. To vytvára situáciu nerovnosti príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pokiaľ ide o prístup k primárnym palivám na výrobu elektrickej energie, a umožňuje žalobkyni, aby si udržala alebo posilnila svoje dominantné postavenie na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pričom je vylúčený alebo zabránený akýkoľvek nový vstup na trh.
82 Žalobkyňa v podstate vznáša voči tomuto záveru Komisie dve výhrady.
83 Vo svojej prvej výhrade žalobkyňa tvrdí, že hoci článok 86 ods. 1 ES je v zásade uplatniteľný na verejnoprávne podniky, ktorým členské štáty neudelili osobitné alebo výlučné práva, z judikatúry vyplýva, že na preukázanie porušenia tohto ustanovenia, ktoré bolo uplatnené v spojení s článkom 82 ES z dôvodu rozšírenia dominantného postavenia, je potrebné, aby dotknutý podnik požíval výlučné alebo osobitné právo v zmysle článku 86 ods. 1 ES. V prípade práv na ťažbu hnedého uhlia, ktoré jej boli udelené, však o takéto právo nejde.
84 Vo svojej druhej výhrade žalobkyňa tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala existenciu skutočného alebo potenciálneho zneužitia dominantného postavenia žalobkyne na dotknutých trhoch, pričom to bola povinná urobiť na účely uplatnenia článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES. Treba najskôr preskúmať túto výhradu.
85 V uvedenej súvislosti sa spor v prejednávanej veci zameriava predovšetkým na otázku, či Komisia mala zistiť skutočné alebo potenciálne zneužitie dominantného postavenia žalobkyne alebo či postačovalo, aby preukázala, že predmetné štátne opatrenia narušili hospodársku súťaž tým, že vytvorili nerovnosť príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi v prospech žalobkyne. Účastníci konania v tejto súvislosti vyvodzujú z judikatúry Súdneho dvora, ktorá vykladá článok 86 ods. 1 ES uplatňovaný v spojení s článkom s článkom 82 ES, rozdielne závery.
86 Najskôr treba poznamenať, že zákazy stanovené v článku 86 ods. 1 ES sú určené členským štátom, zatiaľ čo článok 82 ES je určený podnikom a zakazuje im zneužívanie dominantného postavenia. V prípade kombinovaného uplatnenia týchto dvoch ustanovení možno porušenie článku 86 ods. 1 ES členským štátom preukázať len vtedy, ak je štátne opatrenie v rozpore s článkom 82 ES. Vynára sa teda otázka, v akom rozsahu sa musí zistiť zneužitie dominantného postavenia podniku, hoci len potenciálne, keďže toto zneužitie má spojitosť so štátnym opatrením.
87 Pokiaľ ide o dodávku hnedého uhlia, zo spisu vyplýva, že Helénska republika udelila na základe § 22 legislatívneho dekrétu č. 4029/1959 a § 3 ods. 3 zákona č. 134/1975 približne z 4 500 miliónov ton celkových zásob hnedého uhlia v Grécku žalobkyni práva na ťažbu hnedého uhlia v ložiskách, ktorých zásoby predstavujú zhruba 2 200 miliónov ton. Tieto štátne opatrenia, ktoré boli prijaté pred liberalizáciou trhu s elektrickou energiou, boli zachované v platnosti a naďalej ovplyvňujú trh s dodávkami hnedého uhlia.
88 Zo spisu takisto vyplýva, že napriek záujmu, ktorý konkurenti žalobkyne prejavili, nijaký hospodársky subjekt nemohol od Helénskej republiky získať práva na ťažbu v ložiskách hnedého uhlia, aj keď má Grécko približne 2 000 miliónov ton hnedého uhlia, ktoré ešte nebolo vyťažené.
89 Nemožnosť mať prístup k ložiskám hnedého uhlia, ktoré je ešte k dispozícii, sa vzťahovala na ostatné hospodárske subjekty, avšak nie na žalobkyňu. Ako žalobkyňa správne uviedla na pojednávaní 2. februára 2012, neudelenie licencie na ťažbu hnedého uhlia závisí výlučne na vôli Helénskej republiky. Na trhu s dodávkami hnedého uhlia sa úloha žalobkyne obmedzila na ťažbu v ložiskách, v súvislosti s ktorými mala práva, pričom Komisia netvrdila, že zneužila svoje dominantné postavenie na tomto trhu, pokiaľ ide o prístup k hnedému uhliu.
90 Podľa Komisie nemožnosť konkurentov žalobkyne vstúpiť na trh s dodávkami hnedého uhlia má vplyv na veľkoobchodný trh s elektrickou energiou. Keďže hnedé uhlie je najatraktívnejším palivom v Grécku, jeho ťažba umožňuje vyrábať elektrickú energiu s nízkymi variabilnými nákladmi, čo podľa Komisie zaručuje, že takto vyrobená elektrická energia môže vstúpiť na povinný denný trh s výhodnejším ziskom než elektrická energia vyrobená z iných palív. To má podľa Komisie za následok, že žalobkyňa si môže udržať alebo posilniť svoje dominantné postavenie na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, pričom je vylúčený alebo zabránený akýkoľvek nový vstup na trh.
91 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že po liberalizácii veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou bol vytvorený povinný denný trh a že pravidlá jeho fungovania nie sú v napadnutom rozhodnutí spochybnené. Ako teda vyplýva z bodov 11 až 14 vyššie, predajcovia na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou, a to žalobkyňa a jej konkurenti, musia tento systém rešpektovať. Navyše žalobkyňa sa na tomto trhu nachádzala pred jeho liberalizáciou.
92 Komisia však nepreukázala, že prednostný prístup k hnedému uhliu mohol vytvoriť situáciu, v ktorej žalobkyňa mohla samotným výkonom svojich práv na ťažbu zneužiť dominantné postavenie na veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou alebo pristúpiť k takémuto zneužitiu na tomto trhu. Rovnako Komisia žalobkyni nevytýka, že bez objektívneho odôvodnenia rozšírila svoje dominantné postavenie na trhu s dodávkami hnedého uhlia na veľkoobchodný trh s elektrickou energiou.
93 Keď Komisia len konštatovala, že žalobkyňa, bývalý monopolný podnik, si naďalej udržiava dominantné postavenie na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou vďaka výhode, ktorú jej dáva prednostný prístup k hnedému uhliu, a že táto situácia vytvára nerovnosť príležitostí na tomto trhu medzi žalobkyňou a ostatnými podnikmi, z právneho hľadiska dostatočne neidentifikovala ani nepreukázala, k akému zneužitiu v zmysle článku 82 ES predmetné štátne opatrenie žalobkyňu viedlo alebo mohlo viesť.
94 Treba dodať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí najskôr uviedla, pričom uvádzala už citovaný rozsudok Raso a i.(bod 27), judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej členský štát porušuje zákazy stanovené v článku 86 ods. 1 ES a článku 82 ES v prípade, ak samotné uplatňovanie osobitných alebo výlučných práv, ktoré mu boli priznané, vedie predmetný podnik k zneužívaniu jeho dominantného postavenia alebo ak tieto práva môžu vyvolať situáciu, na základe ktorej tento podnik pristúpi k takémuto zneužitiu. Ide o ustálenú judikatúru, ktorá je spomenutá najmä v rozsudkoch Súdneho dvora Höfner a Elser, už citovaný (bod 29), z 10. decembra 1991, Merci convenzionali porto di Genova (C‑179/90, Zb. s. I‑5889, bod 17); z 11. decembra 1997, Job Centre (C‑55/96, Zb. s. I‑7119, bod 31), a z 1. júla 2008, MOTOE (C‑49/07, Zb. s. I‑4863, body 50 a 51).
95 Z týchto rozsudkov, ktoré boli prejednávané na Súdnom dvore, však vyplýva, že Súdny dvor po tom, čo pripomenul, že samotné vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia na základe štátneho opatrenia v zmysle článku 86 ods. 1 ES nie je samo osebe nezlučiteľné s článkom 82 ES, v každom jednotlivom prípade overil, či uplatňovanie osobitných alebo výlučných práv, ktoré mu boli priznané štátnym opatrením, vedie predmetný podnik k zneužívaniu jeho dominantného postavenia.
96 Treba uviesť, že v už citovanom rozsudku Raso a i. Súdny dvor uznal, že vzhľadom na to, že predmetné vnútroštátne ustanovenie nielenže prístavnej spoločnosti udelilo výlučné právo poskytnúť pracovnú silu podnikom, ktoré sú oprávnené vykonávať činnosť v prístave, ale jej tiež umožnilo konkurovať týmto podnikom na trhu s prístavnými službami, sa táto prístavná spoločnosť nachádzala v situácii konfliktu záujmov. To malo za následok, že predmetná spoločnosť zneužila svoje výlučné právo tým, že svojim konkurentom na trhu prevádzky prístavov stanovila pri poskytovaní pracovnej sily vysoké ceny alebo im dala k dispozícii pracovnú silu, ktorá bola na prácu, ktorú mali vykonať, menej vhodná (rozsudok Raso a i., už citovaný, body 28 a 30).
97 V už citovanom rozsudku MOTOE išlo o to, či článku 82 ES a článku 86 ods. 1 ES odporovala vnútroštátna právna úprava priznávajúca právnickej osobe, ktorá mohla sama organizovať motocyklové preteky a komerčne ich využívať, právomoc vydávať súhlasné stanovisko k žiadostiam o povolenie podaným na účely organizovania týchto pretekov bez toho, aby táto právomoc podliehala obmedzeniam, povinnostiam alebo kontrole. Súdny dvor uznal, že to, že tomuto subjektu boli na základe štátneho opatrenia udelené predmetné práva, de facto znamenalo, že sa mu udelila právomoc určiť osoby oprávnené organizovať uvedené preteky, ako aj stanoviť podmienky, za ktorých boli tieto preteky organizované, a poskytla sa mu tak zjavná výhoda oproti jeho konkurentom, v dôsledku ktorej mohol zabrániť prístupu ostatných subjektov na dotknutý trh (rozsudok MOTOE, už citovaný, bod 51).
98 V už citovanom rozsudku Höfner a Elser mal Súdny dvor overiť, či udržanie si monopolu na sprostredkovanie riadiacich a vedúcich pracovníkov podnikov, spočívajúceho predovšetkým v sprostredkovaní kontaktu uchádzačov o zamestnanie so zamestnávateľmi, čo je činnosť, ktorú vykonáva verejný úrad práce na základe výlučného práva, predstavovalo porušenie ustanovení článku 90 ods. 1 Zmluvy o ES (teraz článok 86 ods. 1 ES) v spojení s ustanoveniami článku 86 Zmluvy o ES (teraz článok 82 ES). Súdny dvor uznal, že išlo o porušenie článku 86 ods. 1 ES, ak samotné uplatňovanie výlučných práv, ktoré mu boli priznané, viedlo verejný úrad k zneužitiu svojho dominantného postavenia, čo bol prípad, keď verejný úrad nebol zjavne spôsobilý uspokojiť dopyt po takomto druhu činností na trhu a keď skutočný výkon týchto činností prostredníctvom súkromných spoločností bol znemožnený tým, že bolo zachované v platnosti zákonné ustanovenie, ktoré zakazovalo uvedené činnosti pod hrozbou neplatnosti príslušných zmlúv (rozsudok Höfner a Elser, už citovaný, body 30, 31 a 34).
99 V tomto rozsudku Súdny dvor identifikoval štátne opatrenie, ktoré viedlo verejný úrad k zneužívajúcemu konaniu v zmysle článku 86 druhého odseku písm. b) Zmluvy o ES [teraz článok 82 druhý odsek písm. b) ES] vzhľadom na to, že činnosť verejného úradu mohla spočívať v obmedzení poskytovaného plnenia na ujmu žiadateľov o predmetnú službu.
100 V už citovanom rozsudku Job Centre Súdny dvor takisto konštatoval, že vnútroštátne opatrenie mohlo vytvoriť situáciu, v ktorej bolo plnenie obmedzené v zmysle článku 82 druhého odseku písm. b) ES. Podľa Súdneho dvora totiž členský štát tým, že pod hrozbou trestných a správnych sankcií zakáže akúkoľvek sprostredkovateľskú činnosť medzi dopytom po zamestnaní a ponukou zamestnania, keď ju nevykonávajú verejné úrady práce, vytvára situáciu, v ktorej je plnenie v zmysle článku 82 druhého odseku písm. b) ES obmedzené, pokiaľ tieto úrady nie sú zjavne spôsobilé uspokojiť dopyt po takomto druhu činností na trhu práce (rozsudok Job Centre, už citovaný, body 32 a 35).
101 Už citovaný rozsudok Merci convenzionali porto di Genova sa týka vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej mal podnik výlučné právo na prevádzku prístavov, predovšetkým pokiaľ ide o nalodenie, vylodenie a pohyb tovaru v prístave vo všeobecnosti.
102 V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že členský štát porušil článok 86 ods. 1 ES, keď vytvoril situáciu, v ktorej podnik, ktorému boli udelené výlučné práva, z tohto dôvodu pristúpil k tomu, že buď vyžadoval platbu za nevyžiadané služby, alebo fakturoval neprimerané ceny, či zamietol využívanie modernej technológie, alebo poskytol zníženia ceny niektorým užívateľom, pričom tieto zníženia súbežne kompenzoval tak, že zvýšil ceny fakturované ostatným užívateľom (body 19 a 20). V tejto súvislosti však Súdny dvor výslovne odkázal na článok 86 druhý odsek písm. a) až c) Zmluvy o ES [teraz článok 82 druhý odsek písm. a) až c) ES].
103 Z týchto rozsudkov, pripomenutých v bodoch 96 až 102 vyššie, vyplýva, že zneužitie dominantného postavenia podniku, ktorý požíva výlučné alebo osobitné právo, môže vyplývať z možnosti vykonávať toto právo zneužívajúcim spôsobom alebo byť priamym následkom tohto práva. Z tejto judikatúry však nevyplýva, že samotná skutočnosť, že predmetný podnik sa z dôvodu štátneho opatrenia nachádza vo výhodnejšej situácii v porovnaní s jeho konkurentmi, sama osebe predstavuje zneužitie dominantného postavenia.
104 Komisia, ktorá sa opierala najmä o už citované rozsudky Francúzsko/Komisia, GB Inno BM a Connect Austria, pritom tvrdí, že svoj záver konštatujúci porušenie ustanovení článku 86 ods. 1 ES v spojení s ustanoveniami článku 82 ES konkrétne zakladá na judikatúre, podľa ktorej systém nenarušenej hospodárskej súťaže, akým je ten, ktorý stanovuje Zmluva, možno zabezpečiť iba v prípade, ak je zaručená rovnosť príležitostí medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi. Štátne opatrenie predstavuje porušenie článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, ak spôsobuje nerovnosť príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi a v dôsledku toho skreslenie hospodárskej súťaže.
105 Z týchto rozsudkov však nevyplýva, že aby bolo možné domnievať sa, že došlo k porušeniu článku 86 ods. 1 ES uplatňovaného v spojení s článkom 82 ES, postačuje preukázať, že štátne opatrenie narušuje hospodársku súťaž tým, že vytvára nerovnosť príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi, pričom nie je potrebné identifikovať zneužitie dominantného postavenia podniku.
106 V už citovanom rozsudku GB Inno BM totiž Régie des télégraphes et des téléphones (RTT) mal podľa belgického zákona monopol na vytvorenie a prevádzku verejnej telekomunikačnej siete a takisto kumuloval právomoci povoliť alebo zamietnuť pripojenie telefonických prístrojov k sieti, právomoc určovať technické normy, ktoré musia tieto prístroje spĺňať, a právomoc kontrolovať, či prístroje, ktoré ním neboli vyrobené, zodpovedajú špecifikáciám, ktoré schválil. Súdny dvor najskôr konštatoval, že ak si podnik, ktorý mal monopol na trhu v oblasti vytvorenia a prevádzky siete, vyhradí bez toho, aby to bolo objektívne nevyhnutné susedný, ale oddelený trh, v prejednávanom prípade trh v oblasti dovozu, uvádzania na trh, prepojenia, prevádzky a údržby prístrojov pripájaných k tejto sieti, a to tým, že odstráni akúkoľvek hospodársku súťaž zo strany ostatných podnikov, ide o porušenie článku 82 ES (rozsudok GB Inno BM, už citovaný, body 15 a 19).
107 Následne Súdny dvor po pripomenutí, že článok 82 ES sa týka len protisúťažného správania, ktoré podniky prijali zo svojej vlastnej iniciatívy a nie štátnych opatrení, zastával názor, že štátne opatrenie predstavuje porušenie článku 90 Zmluvy o ES (teraz článok 86 ES) v spojení s článkom 82 ES, ak spôsobuje rozšírenie dominantného postavenia verejnoprávneho podniku alebo podniku, ktorému štát udelil osobitné alebo výlučné práva. Podľa Súdneho dvora totiž článok 86 ES zakazuje členským štátom, aby na základe zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení uviedli tieto podniky do situácie, do ktorej by sa tieto podniky nemohli dostať samostatným konaním bez toho, aby neporušili ustanovenia článku 82 ES (bod 20).
108 Na pojednávaní 2. februára 2012 Komisia tvrdila, že Súdny dvor v bode 24 uvedeného rozsudku, a to v odpovedi na tvrdenie RTT, rozhodol, že nebolo nevyhnutné skonštatovať zneužívajúce konanie podniku.
109 Súdny dvor však dbal o to, aby uviedol, že zverenie podniku uvádzajúcemu na trh koncové prístroje úlohy formalizovať špecifiká, ktorým budú musieť koncové prístroje zodpovedať, kontrolovať ich uplatňovanie a schváliť tieto prístroje, mu priznalo právomoc svojvoľne určiť, ktoré koncové prístroje bolo možné k verejnej sieti pripojiť, a poskytlo mu tak zjavnú výhodu oproti jeho konkurentom (bod 25). Súdny dvor zastával názor, že rozšírenie monopolu na vytvorenie a prevádzku telefonickej siete na trhu s telefónnymi prístrojmi bez objektívnej potreby je samo osebe zakázané na základe článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, pokiaľ toto rozšírenie bolo spôsobené štátnym opatrením (rozsudok GB Inno BM, už citovaný, body 23 až 25).
110 V už citovanom rozsudku Connect Austria boli verejnoprávnemu podniku, ktorý požíva výlučné právo prevádzkovať analógové mobilné telekomunikačné siete, bezodplatne pridelené frekvencie DCS 1800, čo mu umožnilo byť jediným operátorom, ktorý mohol ponúkať úplný súbor technicky dostupných mobilných telekomunikačných služieb, pričom jednému z jeho konkurentov, Connect Austria, bola udelená licencia na poskytovanie mobilných telekomunikačných služieb vo frekvenčnom pásme DCS 1800 za poplatok (body 43 až 45).
111 Súdny dvor konštatoval, že vnútroštátna právna úprava, na základe ktorej mohli byť verejnoprávnemu podniku v dominantnom postavení pridelené ďalšie frekvencie vo frekvenčnom DCS 1800 bez toho, aby mu bol uložený osobitný poplatok, pričom nový podnik, ktorý vstúpil na predmetný trh, musel zaplatiť poplatok za svoju licenciu DCS 1800, mohla viesť verejnoprávny podnik v dominantnom postavení k porušeniu ustanovení článku 82 ES tým, že rozširuje alebo posilňuje jeho dominantné postavenie. Keďže v tomto prípade je narušenie hospodárskej súťaže spôsobené štátnym opatrením, ktoré vytvára situáciu, v ktorej nie je rovnosť príležitostí medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi zabezpečená, toto opatrenie mohlo predstavovať porušenie článku 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES (rozsudok Connect Austria, už citovaný, bod 87). V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že verejnoprávny podnik sa bude môcť nachádzať v situácii, v ktorej predovšetkým pristúpi k tomu, že bude ponúkať znížené tarify osobitne potenciálnym predplatiteľom systému DCS 1800 a viesť intenzívnu reklamnú kampaň za takých podmienok, že Connect Austria bude mať problémy mu konkurovať (bod 86). Súdny dvor tak zohľadnil aj správanie verejnoprávneho podniku na trhu.
112 Rovnako v už citovanom rozsudku Francúzsko/Komisia (bod 51) Súdny dvor po tom, čo uviedol, že systém neskreslenej hospodárskej súťaže, akým je ten, ktorý stanovuje Zmluva, nemohol zaručiť, či bola zabezpečená rovnosť príležitostí medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi, pripomenul, že poverenie podniku, ktorý uvádza na trh koncové prístroje úlohou formalizovať špecifiká, ktorým budú musieť zodpovedať koncové prístroje, kontrolovať ich uplatnenie a schvaľovať tieto prístroje, mu priznáva právomoc svojvoľne určiť, ktoré koncové prístroje sa môžu pripojiť k verejnej sieti a poskytuje mu tak zjavnú výhodu oproti jeho konkurentom.
113 Hoci je teda pravda, že Súdny dvor použil formulácie pripomenuté v bode 104 vyššie, na ktoré sa odvoláva Komisia, táto inštitúcia sa nemôže opierať len o tieto z rozsudkov samostatne vyvodené formulácie bez toho, aby vzala do úvahy ich kontext.
114 Na pojednávaní 2. februára 2012 Komisia na podporu svojho tvrdenia takisto poukázala na rozsudok Súdneho dvora z 25. júna 1998, Dusseldorp a i. (C‑203/96, Zb. s. I‑4075).
115 Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, holandské orgány určili spoločnosť AVR Chemie CV ako jediný konečný subjekt na spaľovanie nebezpečných odpadov vo vysokovýkonnej rotačnej peci. Spoločnosti Chemische Afvalstoffen Dusseldorp BV sa v Nemecku zamietlo povolenie vyvážať svoje olejové filtre, teda nebezpečný odpad, z dôvodu, že v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami spracovanie odpadu zabezpečovala spoločnosť AVR Chemie. Súdny dvor konštatoval, že tým, že sa spoločnosti Chemische Afvalstoffen Dusseldorp zakázalo vyvážať jej olejové filtre, sa jej prakticky uložila povinnosť zveriť svoje odpady určené na zhodnotenie tuzemskému podniku, ktorý mal výlučné právo spaľovať nebezpečný odpad, napriek tomu, že kvalita ponúkaného spracovania v inom členskom štáte bola porovnateľná s kvalitou tuzemského podniku.
116 Súdny dvor rozhodol, že takáto povinnosť, ktorá zvýhodňovala vnútroštátny podnik tým, že mu umožňovala spracovať odpad, ktorý bol určený na spracovanie tretím podnikom, mala za následok obmedzenie odbytu v rozpore s článkom 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES (rozsudok Dusseldorp a i., už citovaný, bod 63).
117 Je pravda, ako zdôrazňuje Komisia, že obmedzenie odbytu konštatované v tejto veci vyplývalo z toho, že na základe holandského zákona bolo podniku AVR Chemie udelené výlučné právo na spracovanie nebezpečných odpadov, čo bránilo akémukoľvek inému spôsobu zabezpečujúcemu spracovanie predmetného produktu, a nie zo spôsobu, ktorým tento podnik vykonával svoje výlučné právo. Nič to nemení na skutočnosti, že Súdny dvor identifikoval zneužitie, ku ktorému pristúpil podnik v dominantnom postavení na základe holandského zákona, a síce obmedzenie odbytu na ujmu spotrebiteľov v zmysle článku 82 druhého odseku písm. b) ES. Okrem toho treba uviesť, že Súdny dvor v tomto rozsudku uviedol, že svoje úvahy založil na judikatúre, podľa ktorej členský štát porušuje zákazy uvedené v článku 86 ES v spojení s článkom 82 ES, ak prijme opatrenie, na základe ktorého podnik, ktorému udelil výlučné práva, pristúpi k zneužitiu svojho dominantného postavenia (bod 61).
118 Nezdá sa teda, že judikatúra, na ktorú sa odvoláva Komisia, umožňuje nezohľadniť judikatúru citovanú v bode 94 vyššie a vychádzať len z toho, či nerovnosť príležitostí medzi hospodárskymi subjektmi, keďže je narušená hospodárska súťaž, spôsobuje štátne opatrenie. Komisia tak nemôže tvrdiť, že nebola povinná identifikovať a preukázať zneužitie dominantného postavenia, ku ktorému predmetné štátne opatrenie viedlo alebo mohlo viesť žalobkyňu. Ako sa však konštatovalo v bodoch 87 až 93 vyššie, dôkaz v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí chýba.
119 Z toho vyplýva, že výhrada uvedená v bode 84 vyššie, ktorú uviedla žalobkyňa v rámci druhej a štvrtej časti prvého žalobného dôvodu, je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie sa musí preto zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné predložené výhrady, časti a žalobné dôvody.
O trovách
120 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazať na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
121 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú vlastné trovy konania. Helénska republika teda znáša vlastné trovy konania. Okrem toho podľa článku 87 ods. 4 posledného odseku tohto rokovacieho poriadku je opodstatnené zaviazať podniky, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, na náhradu svojich vlastných trov konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie K(2008) 824 v konečnom znení z 5. marca 2008 o udelení alebo zachovaní platnosti práv na ťažbu hnedého uhlia zo strany Helénskej republiky v prospech spoločnosti Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI) sa zrušuje.
2. Európska komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli DEI.
3. Helénska republika, Elliniki Energeia kai Anaptyxi AE (HE & DSA) a Energeiaki Thessalonikis AE znášajú vlastné trovy konania.
Kanninen | Wahl | Soldevila Fragoso |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. septembra 2012.
Podpisy