ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (siedma komora)
z 11. júna 2009 (*)
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia namierené proti osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al‑Káida a Talibanom – Zmrazenie finančných prostriedkov – Žaloba o neplatnosť – Prispôsobenie návrhov – Základné práva – Právo na ochranu vlastníckeho práva, právo byť vypočutý a právo na účinné súdne preskúmanie“
Vo veci T‑318/01,
Omar Mohammed Othman, bydliskom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: pôvodne J. Walsh, barrister, F. Lindsley a S. Woodhouse, solicitors, neskôr S. Cox, barrister, a H. Miller, solicitor,
žalobca,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: pôvodne M. Vitsentzatos a M. Bishop, neskôr M. Bishop a E. Finnegan, splnomocnení zástupcovia,
a
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: pôvodne A. van Solinge a C. Brown, neskôr E. Paasivirta a P. Aalto, splnomocnení zástupcovia,
žalovaným,
ktoré v konaní podporuje:
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne J. Collins, neskôr C. Gibbs a E. O’Neill a napokon I. Rao, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne S. Moore, neskôr M. Hoskins, barristers,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom bol pôvodne návrh na zrušenie na jednej strane nariadenia Rady (ES) č. 467/2001 zo 6. marca 2001, ktorým sa zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 337/2000 (Ú. v. ES L 67, s. 1), a na druhej strane nariadenia Komisie (ES) č. 2062/2001 z 19. októbra 2001, ktorým sa tretíkrát mení a dopĺňa nariadenie č. 467/2001 (Ú. v. ES L 277, s. 25), a neskôr návrh na zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou al‑Káida a Talibanom a ruší nariadenie Rady (ES) č. 467/2001 (Ú. v. ES L 139, s. 9; Mim. vyd. 18/001, s. 294) v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (siedma komora),
v zložení: predseda komory N. J. Forwood (spravodajca), sudcovia D. Šváby a E. Moavero Milanesi,
tajomník: K. Pocheć, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 21. januára 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec a okolnosti predchádzajúce sporu
1 Na vysvetlenie právneho rámca uplatniteľného na túto vec sa odkazuje na body 3 až 10 rozsudku Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (C‑402/05 P a C‑415/05 P, Zb. s. I‑6351, ďalej len „rozsudok Súdneho dvora Kadi“).
2 Na vysvetlenie okolností predchádzajúcich sporu pokrývajúcich obdobie od 15. októbra 1999 do 8. marca 2001 a týkajúcich sa najmä prijatia nariadenia Rady (ES) č. 467/2001 zo 6. marca 2001, ktorým sa zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 337/2000 (Ú. v. ES L 67, s. 1), sa odkazuje na body 13 až 30 rozsudku Súdneho dvora Kadi.
3 Dňa 19. októbra 2001 výbor pre sankcie zriadený rezolúciou 1267 (1999) Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (ďalej len „Bezpečnostná rada“) uverejnil addendum k svojmu konsolidovanému zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov podľa rezolúcií 1267 (1999) a 1333 (2000) Bezpečnostnej rady (pozri komuniké SC/7180) z 8. marca 2001, obsahujúcemu najmä meno žalobcu identifikovaného ako osoba spojená s Usámom bin Ládinom.
4 Nariadením Komisie (ES) č. 2062/2001 z 19. októbra 2001, ktorým sa tretíkrát mení a dopĺňa nariadenie č. 467/2001 (Ú. v. ES L 277, s. 25), bolo meno žalobcu doplnené spolu s inými menami do prílohy I uvedeného nariadenia.
5 Bezpečnostná rada 16. januára 2002 prijala rezolúciu 1390 (2002) stanovujúcu opatrenia, ktoré sa majú uložiť vo vzťahu k Usámovi bin Ládinovi, členom organizácie al‑Káida, ako aj Talibanu a iným spojeným fyzickým osobám, skupinám, podnikom alebo právnickým osobám. Táto rezolúcia v odsekoch 1 a 2 v podstate stanovuje zachovanie opatrení, najmä zmrazenia finančných prostriedkov, uložených podľa odseku 4 písm. b) rezolúcie č. 1267 (1999) a odseku 8 písm. c) rezolúcie č. 1333 (2000).
6 Rada usúdila, že na vykonanie tejto rezolúcie je nevyhnutná činnosť Spoločenstva, a 27. mája 2002 prijala spoločnú pozíciu 2002/402/SZBP o obmedzujúcich opatreniach vo vzťahu k Usámovi bin Ládinovi, členom organizácie al‑Káida, ako aj Talibanu a iným spojeným fyzickým osobám, skupinám, podnikom alebo právnickým osobám a o zrušení spoločných pozícií 96/746/SZBP, 1999/727/SZBP, 2001/154/SZBP a 2001/771/SZBP [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 139, s. 4). Článok 3 spoločnej pozície stanovuje najmä zotrvanie zmrazenia finančných prostriedkov a iného finančného majetku alebo ekonomických zdrojov fyzických osôb, skupín, podnikov a právnických osôb uvedených v zozname vypracovanom výborom pre sankcie v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady č. 1267 (1999) a č. 1333 (2000).
7 Rada na základe článkov 60 ES, 301 ES a 308 ES prijala 27. mája 2002 nariadenie (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou al‑Káida a Talibanom a ruší nariadenie (ES) č. 467/2001 (Ú. v. ES L 139, s. 9; Mim. vyd. 18/001, s. 294).
8 Článok 1 nariadenia č. 881/2002 vymedzuje pojmy „finančné prostriedky“ a „zmrazenie finančných prostriedkov“ v podstate rovnako ako článok 1 nariadenia č. 467/2001. Okrem iného definuje, čo treba rozumieť pod pojmom „ekonomické zdroje“.
9 Príloha I nariadenia č. 881/2002 obsahuje zoznam fyzických a právnických osôb a skupín, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov uložené podľa článku 2. Tento zoznam obsahuje okrem iného meno žalobcu.
10 Bezpečnostná rada prijala 20. decembra 2002 rezolúciu č. 1452 (2002) smerujúcu k uľahčeniu dodržiavania povinností v oblasti boja proti terorizmu. Odsek 1 tejto rezolúcie stanovuje určitý počet výnimiek a odchýlok zo zmrazenia finančných prostriedkov a iných ekonomických zdrojov uloženého podľa rezolúcií č. 1267 (1999), 1333 (2000) a 1390 (2002), ktoré môžu štáty povoliť z humanitárnych dôvodov so súhlasom výboru pre sankcie.
11 Bezpečnostná rada prijala 17. januára 2003 rezolúciu č. 1455 (2003), ktorej cieľom je zdokonalenie uplatňovania opatrení uložených podľa odseku 4 písm. b) rezolúcie č. 1267 (1999), odseku 8 písm. c) rezolúcie č. 1333 (2000) a odsekov 1 a 2 rezolúcie č. 1390 (2002). Tieto opatrenia budú podľa odseku 2 rezolúcie č. 1455 (2003) opätovne zdokonalené po uplynutí dvanástich mesiacov, alebo aj skôr, ak to bude potrebné.
12 Rada usúdila, že na vykonanie rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1452 (2002) je nevyhnutná činnosť Spoločenstva, a 27. februára 2003 prijala spoločnú pozíciu 2003/140/SZBP o výnimkách z reštriktívnych opatrení zavedených spoločnou pozíciou 2002/402 (Ú. v. EÚ L 53, s. 62; Mim. vyd. 18/002, s. 80). Článok 1 tejto spoločnej pozície stanovuje, že Európske spoločenstvo zohľadní pri uplatňovaní opatrení uvedených v článku 3 spoločnej pozície 2002/402 výnimky povolené touto rezolúciou.
13 Rada prijala 27. marca 2003 nariadenie (ES) č. 561/2003, ktorým sa mení a dopĺňa, pokiaľ ide o výnimky zo zmrazenia finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov, nariadenie č. 881/2002 (Ú. v. ES L 82, s. 1; Mim. vyd. 18/002, s. 91). V odôvodnení č. 4 tohto nariadenia Rada uvádza, že s ohľadom na rezolúciu č. 1452 (2002) je potrebné upraviť opatrenia uložené Spoločenstvom.
14 Dňa 30. januára 2004 Bezpečnostná rada prijala rezolúciu č. 1526 (2004), ktorej cieľom je jednak zdokonalenie uplatňovania opatrení uložených podľa článku 4 písm. b) rezolúcie č. 1267 (1999), odseku 8 písm. c) rezolúcie č. 1333 (2000) a odsekov 1 a 2 rezolúcie č. 1390 (2002) a jednak posilnenie právomocí výboru pre sankcie. Podľa odseku 3 rezolúcie č. 1526 (2004) budú tieto opatrenia opätovne zdokonalené o 18 mesiacov alebo, ak bude treba, aj skôr.
15 Dňa 29. júla 2005 Bezpečnostná rada prijala rezolúciu č. 1617 (2005). Táto rezolúcia stanovuje okrem iného zachovanie opatrení uložených podľa odseku 4 písm. b) rezolúcie č. 1267 (1999), odseku 8 písm. c) rezolúcie č. 1333 (2000) a odsekov 1 a 2 rezolúcie č. 1390 (2002). Podľa odseku 21 rezolúcie č. 1617 (2005) budú tieto opatrenia, ak bude treba, opätovne preskúmané o 17 mesiacov, s cieľom ich prípadného sprísnenia.
16 Dňa 22. decembra 2006 Bezpečnostná rada prijala rezolúciu č. 1735 (2006). Táto rezolúcia stanovuje okrem iného zachovanie opatrení uložených podľa odseku 4 písm. b) rezolúcie č. 1267 (1999), odseku 8 písm. c) rezolúcie č. 1333 (2000) a odsekov 1 a 2 rezolúcie č. 1390 (2002). Podľa odseku 33 rezolúcie č. 1735 (2006) budú tieto opatrenia opätovne preskúmané o 18 mesiacov alebo, ak bude treba, aj skôr, s cieľom ich prípadného sprísnenia.
17 Nariadením Komisie (ES) č. 374/2008 z 24. apríla 2008, ktorým sa deväťdesiaty štvrtýkrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 (Ú. v. EÚ L 113, s. 15), bol údaj o mene žalobcu v prílohe I nariadenia č. 881/2002 zmenený v nadväznosti na zodpovedajúcu zmenu vykonanú výborom pre sankcie v jeho zozname osôb a skupín, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov podľa dotknutých rezolúcií Bezpečnostnej rady.
18 Dňa 30. júna 2008 Bezpečnostná rada prijala rezolúciu č. 1822 (2008). Táto rezolúcia stanovuje okrem iného zachovanie opatrení uložených podľa odseku 4 písm. b) rezolúcie č. 1267 (1999), odseku 8 písm. c) rezolúcie č. 1333 (2000) a odsekov 1 a 2 rezolúcie č. 1390 (2002). Podľa odseku 40 rezolúcie č. 1822 (2008) budú tieto opatrenia opätovne preskúmané o 18 mesiacov alebo, ak bude treba, aj skôr, s cieľom ich prípadného sprísnenia.
Konanie a návrhy účastníkov konania
19 Žalobca Omar Mohammed Othman návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. decembra 2001 podal proti Rade a Komisii žalobu podľa článku 230 ES, v ktorej navrhoval, aby Súd prvého stupňa zrušil nariadenia č. 467/2001 a 2062/2001.
20 Rada a Komisia vo svojich vyjadreniach k žalobe podaných do kancelárie Súdu prvého stupňa 15. marca 2002 navrhli, aby Súd prvého stupňa zamietol žalobu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
21 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. mája 2002 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu Rady a Komisie.
22 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 27. mája 2002 žalobca požiadal o právnu pomoc.
23 Uznesením predsedu prvej komory Súdu prvého stupňa z 31. mája 2002 bola písomná časť konania prerušená na žiadosť žalobcu a bez námietok ďalších účastníkov konania až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci T‑306/01, Yusuf a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia.
24 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Súdu prvého stupňa bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k druhej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.
25 Písomná časť konania pokračovala od 21. septembra 2005.
26 Listom kancelárie Súdu prvého stupňa z 3. októbra 2005 bol žalobca vyzvaný, aby sa vo svojej replike vyjadril k novým skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré vznikli od podania žaloby a ktoré môžu mať vplyv na riešenie tohto sporu. Osobitne bol vyzvaný, aby:
– predložil svoje pripomienky k dôsledkom, ktoré sa na účely ďalšieho konania majú vyvodiť zo zrušenia nariadenia č. 467/2001 a jeho nahradenia nariadením č. 881/2002,
– prehodnotil návrhy, dôvody a tvrdenia uvedené v jeho žalobe vo svetle dvoch rozsudkov Súdu prvého stupňa z 21. septembra 2005, Yusuf a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (T‑306/01, Zb. s. II‑3533, ďalej len „rozsudok Súdu prvého stupňa Yusuf“), a Kadi/Rada a Komisia (T‑315/01, Zb. s. II‑3649, ďalej len „rozsudok Súdu prvého stupňa Kadi“).
27 Tým istým listom kancelárie bol žalobca vyzvaný, aby predložil aktualizovanú žiadosť o právnu pomoc.
28 Žalobca vo svojej replike podanej do kancelárie Súdu prvého stupňa 14. novembra 2005 vyhlásil, že zmenil svoju žalobu na účely dosiahnutia zrušenia nariadenia č. 881/2002 (ďalej len „napadnuté nariadenie“) v rozsahu, v akom sa ho týka.
29 Uznesením z 2. decembra 2005 predseda druhej komory Súdu prvého stupňa schválil vstup Spojeného kráľovstva ako vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Rady a Komisie. Vedľajší účastník predložil svoje vyjadrenie v stanovenej lehote.
30 Vo svojej duplike podanej do kancelárie Súdu prvého stupňa 21. decembra 2005 Rada zachovala svoje návrhy predložené vo svojom vyjadrení k žalobe.
31 Komisia vo svojej duplike podanej do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. januára 2006 navrhla, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti nej,
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
32 Vo svojom vyjadrení podanom do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. marca 2006 Spojené kráľovstvo podporilo návrhy Rady a Komisie.
33 Listom tiež podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. marca 2006 Spojené kráľovstvo predložilo žiadosť smerujúcu k tomu, aby informácie uvedené v prílohách vyjadrenia neboli sprístupnené verejnosti.
34 Písomná časť konania sa skončila 3. apríla 2006.
35 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. apríla 2006 žalobca podal aktualizovanú žiadosť o právnu pomoc.
36 Súd prvého stupňa (druhá komora) na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
37 Zatiaľ čo pojednávanie pred druhou komorou Súdu prvého stupňa bolo nariadené na 17. októbra 2006, žalobca podal 22. septembra 2006 ďalšiu žiadosť o prerušenie konania až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora Kadi. Súd prvého stupňa (druhá komora) preto odročil svoje rozhodnutie o otvorení ústnej časti konania a uznesením predsedu druhej komory Súdu prvého stupňa z 9. novembra 2006 bolo konanie prerušené bez námietok ďalších účastníkov konania až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora Kadi.
38 Uznesením predsedu druhej komory Súdu prvého stupňa z 27. októbra 2006 bola žalobcovi priznaná právna pomoc.
39 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Súdu prvého stupňa bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k siedmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec opätovne pridelená.
40 Konanie ďalej pokračovalo od 3. septembra 2008.
41 Listom kancelárie Súdu prvého stupňa zo 16. októbra 2008 boli účastníci konania vyzvaní, aby:
– sa vyjadrili k dôsledkom, ktoré sa podľa nich majú vyvodiť z rozsudku Súdneho dvora Kadi na účely predmetného konania,
– informovali Súd prvého stupňa o vývoji skutkovej a právnej situácie žalobcu v rozsahu, v akom to považujú za potrebné na účely tohto konania.
42 Na túto žiadosť sa odpovedalo listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. októbra 2008 Radou a Komisiou a 31. októbra 2008 žalobcom a Spojeným kráľovstvom.
43 Na základe novej správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (siedma komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
44 Prednesy a odpovede na otázky položené Súdom prvého stupňa boli vypočuté na pojednávaní 21. januára 2009.
45 Na pojednávaní žalobca doplnil svoje návrhy tak, že navrhuje, aby bola Rada zaviazaná na náhradu trov konania.
Skutkový stav
46 Žalobca je jordánsky občan bývajúci od roku 1993 v Spojenom kráľovstve, kde získal v roku 1994 dočasný politický azyl. O jeho žiadosti o konečný azyl nebolo ku dňu začatia tohto konania stále rozhodnuté. Má ženu a päť detí.
47 Vo februári 2001 bol žalobca zadržaný a zaistený na účely výsluchu v rámci vyšetrovania vedeného podľa Prevention of Terrorism (Temporary Provisions) Act 1989 [zákon o predchádzaní terorizmu (prechodné ustanovenia) z roku 1989]. Počas domovej prehliadky uňho polícia našla a zhabala veľké množstvo hotovosti v rôznych menách (libry, nemecké marky, španielske pesety a doláre Spojených štátov amerických), ktorých protihodnota predstavovala približne 180 000 libier (GBP). Žalobca nijako nevysvetlil pôvod týchto finančných prostriedkov. Dva bankové účty žalobcu, ktorých zostatok predstavoval približne 1 900 GBP, boli okrem toho zmrazené v rámci vykonania opatrení, o ktorých rozhodol výbor pre sankcie.
48 Zo spisu tiež vyplýva, že žalobca sa od roku 2001 ukrýval z dôvodu obavy zo zatknutia a z väzby na neurčitú dobu podľa Anti‑Terrorism, Crime and Security Act 2001 (zákon o bezpečnosti a boji proti kriminalite a terorizmu z roku 2001), ktorý bol práve prijatý Parlamentom Spojeného kráľovstva. Bol zadržaný políciou a uväznený vo väznici v Belmarsh (Spojené kráľovstvo) od 23. októbra 2002 do 13. marca 2005, keď bol prepustený pod prísnym dohľadom v nadväznosti na rozsudok House of Lords (Snemovňa lordov), ktorá rozhodla o nezákonnosti režimu „uväznenia bez rozsudku“ v Spojenom kráľovstve, ktorému podliehal. Žalobca bol opätovne zadržaný 11. augusta 2005 a uväznený vo väznici Long Lartin (Spojené kráľovstvo) podľa nových protiteroristických opatrení prijatých vládou Spojeného kráľovstva. Rozhodnutie tejto vlády vydať žalobcu do Jordánska a dovtedy ho držať vo väzbe, ktoré mu bolo oznámené 11. augusta 2005, bolo predmetom odvolania, ktoré bolo zamietnuté príslušnými súdmi Spojeného kráľovstva. Uvedená vláda však súhlasila s nevykonaním tohto rozhodnutia, očakávajúc výsledok konania začatého žalobcom na Európskom súde pre ľudské práva. Žalobca bol medzitým 17. júna 2008 podmienečne prepustený na slobodu. Toto podmienečné prepustenie zrušila 2. decembra 2008 Special Immigration Appeals Commission (Osobitná komisia pre odvolania vo veciach imigrácie). Odvtedy je žalobca opäť vo väzbe.
Právny stav
O procesných dôsledkoch prijatia napadnutého nariadenia
Tvrdenia účastníkov konania
49 Žalobca vo svojej replike uvádza, že má právo prispôsobiť svoje návrhy tak, aby sa týkali zrušenia napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom sa ho týka. V tomto zmysle poukazuje na bod 55 rozsudku Súdu prvého stupňa Kadi.
50 Rada a Komisia sa vo svojej duplike zhodujú, že v súlade s rozsudkami Súdu prvého stupňa Yusuf a Kadi musí mať žalobca právo presmerovať svoju žalobu proti napadnutému nariadeniu v rozsahu, v akom sa ho týka.
51 Komisia dopĺňa, že z dôvodu tejto novej legislatívnej situácie už nie je žaloba prípustná v rozsahu, v akom smeruje proti nej. Napriek tomu žiada, aby sa z dôvodov hospodárnosti konania a riadneho výkonu spravodlivosti prihliadlo na jej návrhy, obranu a tvrdenia bez toho, aby bolo potrebné povoliť jej nový formálny vstup do konania ako vedľajší účastník. Komisia v tomto zmysle poukazuje na rozsudky Súdu prvého stupňa Yusuf a Kadi (bod 76 a bod 57).
Posúdenie Súdom prvého stupňa
52 Hlavní účastníci konania sa zhodujú v tom, že žalobca má právo prispôsobiť svoje návrhy a dôvody tak, aby smerovali k zrušeniu napadnutého nariadenia, ktorým sa zrušilo a nahradilo nariadenie č. 467/2001, zmenené a doplnené nariadením č. 2062/2001. Vo svojej replike žalobca vyhlásil, že prispôsobuje v tomto zmysle svoje pôvodné návrhy a žalobné dôvody.
53 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ak je rozhodnutie v priebehu konania nahradené iným rozhodnutím, ktoré má ten istý predmet, treba toto rozhodnutie považovať za novú skutočnosť, ktorá umožňuje žalobcovi prispôsobiť jeho návrhy a žalobné dôvody. Požadovať od žalobcu, aby podal novú žalobu, by totiž bolo v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti a s požiadavkou hospodárnosti konania. Okrem toho by bolo nespravodlivé, keby dotknutá inštitúcia mohla na obranu voči výhradám uvedeným v žalobe predloženej súdu Spoločenstva proti určitému rozhodnutiu prispôsobiť napadnuté rozhodnutie alebo ho nahradiť iným a v priebehu súdneho konania sa odvolávať na túto zmenu alebo nahradenie tak, aby druhý účastník konania nemal možnosť rozšíriť svoje pôvodné návrhy a žalobné dôvody na neskoršie rozhodnutie alebo predložiť ďalšie návrhy a žalobné dôvody proti tomuto rozhodnutiu (rozsudky Súdneho dvora z 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia, 14/81, Zb. s. 749, bod 8; z 29. septembra 1987, Fabrique de fer de Charleroi a Dillinger Hüttenwerke/Komisia, 351/85 a 360/85, Zb. s. 3639, bod 11, a zo 14. júla 1988, Stahlwerke Peine-Salzgitter/Komisia, 103/85, Zb. s. 4131, body 11 a 12; rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. februára 2000, CCRE/Komisia, T‑46/98 a T‑151/98, Zb. s. II‑167, bod 33).
54 Táto judikatúra je uplatniteľná aj za predpokladu, že nariadenie, ktoré sa priamo a osobne týka fyzickej alebo právnickej osoby, nahradí v priebehu súdneho konania iné nariadenie s tým istým predmetom.
55 Keďže tento predpoklad vo všetkých bodoch zodpovedá prejednávanej veci, je potrebné vyhovieť žiadosti žalobcu, aby sa jeho žaloba považovala za návrh na zrušenie napadnutého nariadenia v časti týkajúcej sa žalobcu, a umožniť účastníkom konania upraviť ich návrhy, dôvody a tvrdenia vo svetle tejto novej skutočnosti.
56 Za týchto okolností je potrebné usúdiť, že pôvodný návrh žalobcu týkajúci sa čiastočného zrušenia nariadenia č. 467/2001 sa stal bezpredmetným z dôvodu zrušenia tohto nariadenia napadnutým nariadením. Nie je teda potrebné rozhodnúť o tomto návrhu ani o návrhu na čiastočné zrušenie nariadenia č. 2062/2001, keďže sa tento návrh tiež stal bezpredmetným.
57 Z vyššie uvedeného vyplýva, že už nie je potrebné rozhodnúť o žalobe v časti, v ktorej smeruje proti Komisii. Za okolností, akými sú okolnosti v prejednávanej veci, však zásada riadneho výkonu spravodlivosti a požiadavka hospodárnosti konania, o ktorú sa opiera judikatúra citovaná v bode 53 vyššie, tiež odôvodňujú, aby boli zohľadnené návrhy, dôvody a tvrdenia Komisie upravené tak, ako je uvedené v bode 55 vyššie, bez toho, aby bolo potrebné povoliť tejto inštitúcii formálne nanovo vstúpiť do konania podľa článku 115 ods. 1 a článku 116 ods. 6 rokovacieho poriadku ako vedľajšiemu účastníkovi konania, ktorý podporuje návrhy Rady.
58 So zreteľom na vyššie uvedené treba posudzovať túto žalobu tak, že smeruje iba proti Rade, ktorú v konaní podporuje Komisia a Spojené kráľovstvo, a že jej jediným predmetom je návrh na zrušenie napadnutého nariadenia v časti týkajúcej sa žalobcu.
O veci samej
Tvrdenia účastníkov konania
59 Žalobca vo svojej žalobe v podstate uviedol na podporu svojich návrhov na zrušenie nariadení č. 467/2001 a 2062/2001 tri žalobné dôvody založené po prvé na porušení článkov 60 ES a 301 ES, ako aj na prekročení právomoci, po druhé na porušení jeho základných práv tak, ako sú zaručené najmä článkami 3 a 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), ako aj všeobecných zásad proporcionality a subsidiarity, a po tretie na porušení povinnosti odôvodnenia.
60 Vo svojich pripomienkach predložených Súdu prvého stupňa 31. októbra 2008 však žalobca uviedol, že vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora Kadi berie späť prvý a tretí žalobný dôvod.
61 Rada a Komisia vo svojich vyjadreniach k žalobe a Spojené kráľovstvo vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka spochybnili druhý žalobný dôvod na zrušenie uvedením v podstate rovnakých tvrdení, aké uviedli vo svojich odpovediach na podobné dôvody na zrušenie uvedené žalobcami vo veciach, ktoré viedli k vydaniu rozsudkov Súdu prvého stupňa Yusuf, Kadi z 12. júla 2006, Ayadi/Rada (T‑253/02, Zb. s. II‑2139), a Hassan/Rada a Komisia (T‑49/04, Zb. s. II‑52, uverejnenie abstraktu).
62 Žalobca vo svojej replike uviedol nové tvrdenia v rámci žalobného dôvodu založeného na porušení jeho základných práv.
63 Pripustil, že článok 2a napadnutého nariadenia tak, ako bol vložený nariadením č. 561/2003, umožňuje, aby boli dotknutým osobám sprístupnené finančné zdroje a prostriedky nevyhnutné na krytie základných výdavkov a iných mimoriadnych výdavkov. Zdôraznil však, že toto ustanovenie je spísané extrémne zužujúco a že mimoriadne vážne zasahuje dôstojnosť dotknutých osôb.
64 Po prvé dotknuté ustanovenie odníma žalobcovi možnosť mať prostriedky na to, aby požíval bežné aspekty civilizovaného života.
65 Po druhé to isté ustanovenie zakazuje žalobcovi prijať akékoľvek pracovné miesto, akékoľvek povolanie alebo platenú prácu.
66 Po tretie na rozdiel od rezolúcie 1333 (2000), ktorá vykonávala nariadenie č. 467/2001, rezolúcia 1390 (2002), ktorú vykonáva napadnuté nariadenie, nie je časovo obmedzená. Toto nariadenie tak umožňuje trvalé vylúčenie žalobcu z takmer všetkých aspektov sociálneho života.
67 Po štvrté a nakoniec žalobca je zbavený akéhokoľvek súdneho prostriedku nápravy proti obmedzujúcim opatreniam, ktoré sa ho dotýkajú. Rozhodnutie zahrnúť ho do zoznamu pripojeného k napadnutému nariadeniu je čisto politické rozhodnutie Bezpečnostnej rady, prijaté bez akéhokoľvek ohľadu na pravidlá dokazovania a spravodlivosti a podľa úplne mimosúdnych postupov. Neexistuje nijaký právny prostriedok, ani podobný súdnemu, ktorý by bolo možné využiť proti rozhodnutiu Bezpečnostnej rady.
68 Rada a Komisia vo svojich duplikách a Spojené kráľovstvo vo svojom vyjadrení spochybnili tieto nové tvrdenia, odkazujúc najmä na rozsudky Súdu prvého stupňa Yusuf a Kadi.
69 Žalobca vo svojich pripomienkach podaných do kancelárie Súdu prvého stupňa 31. októbra 2008 uviedol, že sa nachádzal v rovnakej situácii ako žalobcovia vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Súdneho dvora Kadi. Žiadny z nich nikdy nedostal od Rady nijakú informáciu týkajúcu sa dôkazov v ich neprospech na odôvodnenie prijatia obmedzujúcich opatrení uložených napadnutým nariadením.
70 Podľa žalobcu musí Súd prvého stupňa vo svetle rozsudku Súdneho dvora Kadi (body 336, 348, 349 a 370) uznať, že napadnuté nariadenie porušuje jeho práva na obhajobu, jeho právo na účinné súdne preskúmanie a jeho právo vlastniť majetok a že tento akt musí byť z týchto dôvodov zrušený v rozsahu, v akom sa ho týka.
71 Vo svojich pripomienkach podaných do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. októbra 2008 Rada uznala, že v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Kadi bolo nevyhnutné žalobcovi poskytnúť odôvodnenie, umožniť mu predložiť jeho pripomienky v tomto ohľade a prihliadnuť na ne pred prijatím nového rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, ktoré sa ho týka.
72 Prijali sa nevyhnutné kroky s cieľom získať požadované dôkazy na vypracovanie tohto odôvodnenia bez toho, aby bola Rada spôsobilá uviesť, kedy mohlo byť oznámené žalobcovi. Rada sa zaviazala konať čo najrýchlejšie na účely dodržania práv na obhajobu žalobcu a informovania Súdu prvého stupňa o ďalšom postupe.
73 Komisia vo svojich pripomienkach podaných do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. októbra 2008 tiež uznala, že situácia žalobcu bola zhodná so situáciou žalobcov vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Súdneho dvora Kadi v rozsahu, v akom boli tieto prostriedky zmrazené najskôr podľa nariadenia č. 467/2001, neskôr podľa nariadenia č. 881/2002, bez toho, aby mu boli oznámené dôvody tohto opatrenia. Preto je potrebné opätovne preskúmať jeho situáciu vzhľadom na toto posledné uvedené nariadenie po tom, čo mu bude oznámené odôvodnenie a umožní sa mu predložiť jeho pripomienky. Podľa Komisie kroky v tomto zmysle prebiehali v rozhodnom čase v rámci výboru pre sankcie, ale mohli trvať niekoľko týždňov.
74 Komisia napriek tomu upozornila Súd prvého stupňa na skutočnosť, že na rozdiel od toho, čo sa uviedlo vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Súdneho dvora Kadi, žalobca nespochybnil svojím druhým žalobným dôvodom jeho samotné začlenenie do sporného zoznamu, ale len jeho dôsledky na existenčné prostriedky, najmä prerušenie platenia jeho dávok sociálneho zabezpečenia.
75 Spojené kráľovstvo sa vo svojich pripomienkach podaných do kancelárie Súdu prvého stupňa 31. októbra 2008 pripojilo k pripomienkam predloženým Radou na základe výzvy Súdu prvého stupňa.
76 Rada a Komisia na pojednávaní vo svetle rozsudku Súdneho dvora Kadi uznali, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v rámci konania, v priebehu ktorého neboli dodržané práva žalobcu na obhajobu.
77 Tieto inštitúcie okrem iného vysvetlili, že kroky prijaté najmä v rámci výboru pre sankcie s cieľom zosúladiť postupy Spoločenstva o zmrazení finančných prostriedkov so zásadami uvedenými Súdnym dvorom v jeho rozsudku Kadi (pozri body 71 a 72 vyššie) zatiaľ nemohli byť v prípade žalobcu ukončené.
78 Rada a vedľajší účastníci požiadali Súd prvého stupňa, aby v prípade zrušenia napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, ponechal jeho účinky počas určitého krátkeho obdobia podľa vzoru postupu Súdneho dvora podľa článku 231 ES v jeho rozsudku Kadi.
79 Spojené kráľovstvo v tejto súvislosti konkrétnejšie uviedlo, odkazujúc na bod 373 tohto rozsudku, že takéto zrušenie s okamžitým účinkom je spôsobilé vážne a nenapraviteľne zasiahnuť účinnosť obmedzujúcich opatrení, ktoré ukladá toto nariadenie, a že Spoločenstvo musí konať, keďže v čase predchádzajúcom jeho prípadné nahradenie novým nariadením by žalobca mohol prijať opatrenia smerujúce k vyhnutiu sa tomu, aby opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov boli naňho ešte uplatniteľné.
80 Okrem toho, keďže prípadný rozsudok o zrušení by sa zakladal na rovnakých zisteniach, najmä procesných, ako tých, na ktorých je založený rozsudok Súdneho dvora Kadi, Spojené kráľovstvo pripomenulo, že v bode 374 tohto rozsudku Súdny dvor uviedol, že nemožno vylúčiť, že vo svojej podstate sa uloženie takýchto opatrení dotknutým osobám môže ukázať ako odôvodnené. O takýto prípad by osobitne išlo v predmetnej veci, ako to potvrdzujú viaceré rozhodnutia prijaté voči žalobcovi súdmi Spojeného kráľovstva príslušnými v oblasti terorizmu.
81 Žalobca namietal voči tejto žiadosti Rady a vedľajších účastníkov.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
82 Je nepochybné, že pokiaľ ide o konanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia, ako aj čo sa týka dosahu, účinkov a prípadného odôvodnenia obmedzenia využitia práva vlastniť majetok vyplývajúceho z obmedzujúcich opatrení upravených týmto nariadením, žalobca sa nachádza v skutkovej a právnej situácii v každom bode porovnateľnej so situáciou žalobcov vo veciach, ktoré viedli k vydaniu rozsudku Súdneho dvora Kadi.
83 Pokiaľ ide v prvom rade o konanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia, treba uviesť, že Rada v žiadnom štádiu neinformovala žalobcu o skutočnostiach zistených proti nemu, ktoré odôvodnili pôvodné zahrnutie jeho mena do prílohy I uvedeného nariadenia a v dôsledku toho uloženie ním upravených obmedzujúcich opatrení.
84 Nespochybnilo sa totiž, že žalobcovi nebola v tejto súvislosti poskytnutá nijaká informácia, či už v nariadení č. 467/2001, zmenenom a doplnenom nariadením č. 2062/2001, ktoré prvýkrát spomenulo jeho meno v zozname osôb, subjektov a organizácií dotknutých zmrazením finančných prostriedkov, v spornom nariadení alebo v ktoromkoľvek neskoršom štádiu.
85 Vzhľadom na to, že Rada ani neoznámila žalobcovi skutočnosti pripísané v jeho neprospech na odôvodnenie obmedzujúcich opatrení, ktoré mu boli uložené, ani mu nepriznala právo získať vedomosť o týchto skutočnostiach v primeranej lehote po uložení týchto opatrení, žalobca nemal možnosť účinne sa vyjadriť v tomto ohľade. V dôsledku toho práva na obhajobu žalobcu, osobitne právo byť vypočutý, neboli dodržané (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 348).
86 Navyše vzhľadom na to, že nebol informovaný o skutočnostiach pripísaných v jeho neprospech, a vzhľadom na vzťahy už vysvetlené Súdnym dvorom v bodoch 336 a 337 jeho rozsudku Kadi, ktoré existujú medzi právami na obhajobu a právom na účinné súdne preskúmanie, žalobca nemohol ani brániť svoje práva vo vzťahu k týmto skutočnostiam za uspokojivých podmienok pred súdom Spoločenstva, takže sa musí konštatovať aj porušenie tohto práva na účinné súdne preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 349).
87 Nakoniec treba konštatovať, že toto porušenie sa nenapravilo v rámci tohto konania, keďže Rada neuviedla nijakú okolnosť na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 350).
88 Súd prvého stupňa môže preto iba určiť, že nie je spôsobilý preskúmať zákonnosť napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, takže je potrebné dospieť k záveru, že aj z tohto dôvodu základné právo na účinné súdne preskúmanie, ktoré požíva, nebolo v predmetnej veci dodržané (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 351).
89 V dôsledku toho treba rozhodnúť, že napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, bolo prijaté bez poskytnutia akejkoľvek záruky, pokiaľ ide o oznámenie skutočností v jeho neprospech alebo jeho vypočutie v tejto súvislosti, takže je potrebné dospieť k záveru, že toto nariadenie bolo prijaté podľa konania, v priebehu ktorého práva na obhajobu neboli dodržané, čo malo tiež za následok, že bola porušená zásada účinnej súdnej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 352).
90 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že dôvody, ktoré uviedol žalobca vo svojej replike (pozri bod 67 vyššie) a vo svojich pripomienkach podaných do kancelárie 31. októbra 2008 (pozri bod 69 vyššie) na podporu svojich návrhov na zrušenie napadnutého nariadenia a ktoré boli založené na porušení jeho práv na obhajobu, osobitne pravidiel týkajúcich sa zabezpečovania dôkazov, ako aj práva na účinné súdne preskúmanie, sú dôvodné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 353).
91 Pokiaľ ide v druhom rade o dosah, účinky a prípadné odôvodnenie obmedzenia využitia práva vlastniť majetok vyplývajúceho z obmedzujúcich opatrení upravených napadnutým nariadením, treba doplniť, že toto nariadenie bolo v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, prijaté bez toho, aby mu poskytlo akúkoľvek záruku, ktorá by mu umožnila predložiť vec príslušným orgánom, a to v situácii, v ktorej obmedzenie jeho vlastníckych práv musí byť považované za značné vzhľadom na všeobecný rozsah a skutočné pretrvávanie obmedzujúcich opatrení, ktorých je predmetom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 369).
92 Treba preto dospieť k záveru, že za okolností, akými sú okolnosti v predmetnej veci, predstavuje uloženie obmedzujúcich opatrení, ktoré obsahuje sporné nariadenie voči žalobcovi, z dôvodu jeho zahrnutia do zoznamu obsiahnutého v prílohe I uvedeného nariadenia, neodôvodnené obmedzenie jeho práva vlastniť majetok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 370).
93 V dôsledku toho v rozsahu, v akom niektoré výhrady uvedené žalobcom v jeho replike (pozri body 63 až 66 vyššie) na podporu jeho návrhov na zrušenie napadnutého nariadenia môžu byť chápané ako založené na porušení základného práva na ochranu vlastníckeho práva, sú tiež dôvodné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 371).
94 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, musí byť zrušené.
95 Za okolností, akými sú okolnosti v predmetnej veci, nie je potrebné vyhovieť žiadosti podanej Radou a vedľajšími účastníkmi konania na pojednávaní a smerujúcej k tomu, aby boli účinky napadnutého nariadenia zachované počas určitého krátkeho obdobia podľa článku 231 ES.
96 Čas, ktorý už uplynul od vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora Kadi 3. septembra 2008, totiž výrazne prevyšuje maximálne obdobie troch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku, považované Súdnym dvorom za primerané na to, aby sa Rade umožnilo napraviť porušenia konštatované v predmetnom prípade s prihliadnutím na významný dopad dotknutých obmedzujúcich opatrení, o ktoré ide, na práva a slobody dotknutých osôb (rozsudok Súdneho dvora Kadi, body 375 a 376).
97 Hoci je pravda, že toto obdobie bolo určené s odkazom iba na prípad dvoch dotknutých osôb vo veciach, ktoré viedli k vydaniu rozsudku Súdneho dvora Kadi, a to pána Kadiho a Al Barakaat International Foundation, nič to nemení na skutočnosti, že Rada nemohla opomenúť, že prípad žalobcu, ktorý je v každom bode porovnateľný (pozri bod 82 vyššie), nevyhnutne vyžadoval rovnakú reakciu z jej strany. Inštitúcie, ktoré sú účastníkmi tohto konania, okrem toho potvrdili, že bezprostredne po vyhlásení uvedeného rozsudku prijali kroky, najmä v rámci výboru pre sankcie, s cieľom zosúladiť všetky konania Spoločenstva o zmrazení finančných prostriedkov so zásadami uvedenými v tomto rozsudku (pozri body 72 a 73 vyššie).
98 Navyše podľa článku 60 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora, ktorého uplatniteľnosť v tejto veci nespochybnil žiadny z účastníkov konania vyzvaný na vyjadrenie v tomto smere, a odchylne od článku 244 ES nadobúdajú rozhodnutia Súdu prvého stupňa, ktoré vyhlasujú nariadenia za neplatné, právoplatnosť až po uplynutí odvolacej lehoty uvedenej v prvom pododseku článku 56 tohto štatútu alebo, ak bolo v rámci tejto lehoty podané odvolanie, po jeho zamietnutí. Okrem času, ktorý uplynul od vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora Kadi, teda Rada v každom prípade disponuje minimálnou lehotou dvoch mesiacov predĺženou o lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť 10 dní od doručenia predmetného rozsudku na napravenie konštatovaných porušení prípadným prijatím nového obmedzujúceho opatrenia voči žalobcovi. Táto okolnosť okrem toho odlišuje tento prípad od prípadu, ktorý viedol k vydaniu rozsudku Súdneho dvora Kadi, ktorý bol v celom rozsahu vykonateľný v súlade s článkom 244 ES.
99 Za týchto okolností riziko vážneho a nenapraviteľného zásahu do účinnosti obmedzujúcich opatrení, ktoré ukladá napadnuté nariadenie a ktoré musí Spoločenstvo vykonať, uvedené Súdnym dvorom v jeho rozsudku Kadi (bod 373), sa nezdá byť v predmetnej veci dostatočne vysoké vzhľadom na významný dopad týchto opatrení na práva a slobody žalobcu na odôvodnenie zachovania účinkov uvedeného nariadenia počas obdobia, ktoré presahuje obdobie upravené v článku 60 Štatútu Súdneho dvora.
O trovách
100 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku uvedeného poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Podľa článku 87 ods. 6 ak Súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podľa voľnej úvahy.
101 Rada v predmetnej veci nemala úspech vzhľadom na to, že nariadenie č. 881/2002 je opodstatnené zrušiť v rozsahu, v akom sa týka žalobcu v súlade s jeho návrhmi, zatiaľ čo už nie je potrebné rozhodnúť o pôvodnom návrhu na zrušenie nariadenia č. 467/2001, zmeneného a doplneného nariadením č. 2062/2001, a to najmä v časti smerujúcej proti Komisii.
102 Žalobca vo svojich písomnostiach pred Súdom prvého stupňa nenavrhol, aby bola Rade uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Na pojednávaní však uviedol, že navrhoval, aby bola Rade uložená povinnosť nahradiť tieto trovy.
103 Z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti vyplýva, že skutočnosť, že účastník konania, ktorý mal vo veci úspech, predložil návrh v tomto zmysle až na pojednávaní, nebráni tomu, aby sa jeho návrhu vyhovelo [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. decembra 2008, Budějovický Budvar/ÚHVT – Anheuser‑Busch (BUD), T‑225/06, T‑255/06, T‑257/06 a T‑309/06, Zb. s. II‑3555, bod 206 a tam citovanú judikatúru].
104 Za týchto okolností a vzhľadom na zmenu predmetu sporu, ako aj procesný štatút Komisie (pozri body 56 až 58 vyššie) je v zmysle už citovaných ustanovení opodstatnené rozhodnúť, že Rada znáša okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania žalobcu, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
105 V súlade s článkom 97 ods. 3 rokovacieho poriadku, keďže žalobcovi sa priznala právna pomoc a Súd prvého stupňa zaviazal Radu, aby znášala trovy konania, ktoré mu vznikli, bude Rada povinná nahradiť pokladnici Súdu prvého stupňa sumy vopred zaplatené z dôvodu právnej pomoci.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (siedma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. O návrhoch na zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 467/2001 zo 6. marca 2001, ktorým sa zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 337/2000 a nariadenie Komisie (ES) č. 2062/2001 z 19. októbra 2001, ktorým sa tretíkrát mení a dopĺňa nariadenie č. 467/2001, už nie je potrebné rozhodovať.
2. Nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou al‑Káida a Talibanom a ruší nariadenie č. 467/2001, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka Omara Mohammeda Othmana.
3. Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania pána Othmana, ako aj sumy, ktoré boli vopred zaplatené pokladnicou Súdu prvého stupňa z dôvodu právnej pomoci.
4. Komisia Európskych spoločenstiev a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.
Forwood | Šváby | Moavero Milanesi |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júna 2009.
Podpisy