ROZHODNUTIE SÚDNEHO DVORA
(komora príslušná preskúmať rozhodnutie)
z 9. septembra 2014
„Preskúmanie“
Vo veci C‑417/14 RX,
ktorej predmetom je návrh na preskúmanie podaný prvým generálnym advokátom podľa článku 62 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie z 9. augusta 2014,
SÚDNY DVOR (komora príslušná preskúmať rozhodnutie),
v zložení: predseda komory T. von Danwitz (spravodajca), sudcovia E. Juhász, A. Rosas, D. Šváby a C. Vajda,
vydal toto
Rozhodnutie
1 Návrh prvého generálneho advokáta na preskúmanie sa týka rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie (odvolacia komora) Missir Mamachi di Lusignano/Komisia (T‑401/11 P, EU:T:2014:625). Týmto rozsudkom Všeobecný súd zrušil rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie Missir Mamachi di Lusignano/Komisia (F‑50/09, EU:F:2011:55), zamietajúci žalobu o mimozmluvnú zodpovednosť Únie, ktorú podal Livio Missir Mamachi di Lusignano, smerujúcu na jednej strane k zrušeniu rozhodnutia Európskej komisie z 3. februára 2009, ktorým táto zamietla jeho žiadosť o náhradu škody spôsobenej vraždou jeho syna Alessandra, úradníka Európskej únie, a na druhej strane k uloženiu povinnosti Komisii zaplatiť jemu, ako aj právnym nástupcom jeho syna rôzne sumy nahrádzajúce majetkové a nemajetkové ujmy vyplývajúce z tejto vraždy.
2 Táto žaloba je založená na nesplnení povinnosti Komisie zabezpečiť ochranu svojich úradníkov a smeruje k náhrade nemajetkovej ujmy spôsobenej samotnému úradníkovi, ktorej sa žalobca domáha v mene detí zosnulého úradníka v postavení právnych nástupcov, ako aj k náhrade majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcovi a deťom zosnulého úradníka v postavení členov jeho rodiny.
3 Pokiaľ ide o návrh na náhradu škody spôsobenej žalobcovi a deťom zosnulého úradníka, Všeobecný súd Európskej únie dospel k záveru, že Súd pre verejnú službu Európskej únie mal konštatovať, že nie je príslušný o ňom rozhodnúť, keďže tento návrh patrí do príslušnosti Všeobecného súdu Európskej únie. V dôsledku toho mal návrh postúpiť Všeobecnému súdu v súlade s článkom 8 ods. 2 prílohy I Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.
4 Pokiaľ ide o návrh na náhradu škody spôsobenej úradníkovi pred jeho smrťou, Všeobecný súd Európskej únie rozhodol, že Súd pre verejnú službu Európskej únie, aj keď bol príslušný o ňom rozhodnúť, nepostupoval správne, keď ho odmietol ako neprípustný na základe pravidla „zhody“ medzi návrhom a administratívnou sťažnosťou. Keďže spor nebol z hľadiska tohto návrhu v stave dovoľujúcom o ňom rozhodnúť, Všeobecný súd Európskej únie konštatoval, že by bolo potrebné vrátiť túto časť veci Súdu pre verejnú službu Európskej únie. Ten je však povinný konštatovať, že mu, ako aj Všeobecnému súdu Európskej únie, boli predložené veci s rovnakým predmetom a že je v súlade s článkom 8 ods. 3 druhým pododsekom prílohy I Štatútu Súdneho dvora povinný zrieknuť sa svojej príslušnosti a umožniť tak, aby o týchto veciach rozhodol Všeobecný súd Európskej únie.
5 Za týchto podmienok Všeobecný súd Európskej únie, ktorý sa považoval za súd, ktorý je príslušný rozhodnúť o všetkých návrhoch, rozhodol postúpiť si vec ako súdu prvého stupňa.
6 Z článku 256 ods. 2 ZFEÚ vyplýva, že rozhodnutia vydané Všeobecným súdom Európskej únie o odvolaní proti rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu Európskej únie môžu vo výnimočných situáciách podliehať preskúmaniu Súdnym dvorom za podmienok a v rámci obmedzení uvedených v Štatúte Súdneho dvora, ak existuje vážne nebezpečenstvo, že by mali vplyv na jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie.
7 Návrh prvého generálneho advokáta na preskúmanie z 9. augusta 2014 je založený na článku 62 Štatútu Súdneho dvora, podľa ktorého môže prvý generálny advokát navrhnúť, aby Súdny dvor preskúmal rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie, ak sa domnieva, že existuje vážne nebezpečenstvo, že by bola ovplyvnená jednota alebo vnútorný súlad práva Únie.
8 V tejto súvislosti z článku 193 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že komora príslušná preskúmať rozhodnutie na základe takéhoto návrhu na preskúmanie rozhodne, či treba rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie preskúmať, a ak ide o taký prípad, v rozhodnutí o preskúmaní rozhodnutia Všeobecného súdu Európskej únie sa uvedú iba otázky, ktoré budú predmetom preskúmania.
9 V predmetnej veci sa komora príslušná preskúmať rozhodnutie domnieva, že je opodstatnené preskúmať rozsudok Missir Mamachi di Lusignano/Komisia (EU:T:2014:625).
10 Otázka, ktorej sa uvedené preskúmanie týka, je uvedená v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (komora príslušná preskúmať rozhodnutie) rozhodol:
1) Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (odvolacia komora) Missir Mamachi di Lusignano/Komisia (T‑401/11 P, EU:T:2014:625) treba preskúmať.
2) Preskúmanie sa bude týkať otázky, či rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie Missir Mamachi di Lusignano/Komisia (T‑401/11 P, EU:T:2014:625) má vplyv na jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie tým, že uvedený Všeobecný súd ako odvolací súd rozhodol, že je príslušný rozhodnúť ako súd prvého stupňa o žalobe o mimozmluvnú zodpovednosť Únie
– založenú na nesplnení povinnosti inštitúcie zabezpečiť ochranu svojich úradníkov,
– podanej tretími osobami v postavení právnych nástupcov zosnulého úradníka, ako aj v postavení člena rodiny úradníka,
– ktorá smeruje k náhrade nemajetkovej ujmy spôsobenej samotnému zosnulému úradníkovi, ako aj majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej týmto tretím osobám.
3) Subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a účastníci konania na Všeobecnom súde Európskej únie môžu v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie písomné pripomienky k tejto otázke.
Podpisy