Language of document : ECLI:EU:C:2010:276

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JÁN MAZÁK

prednesené 18. mája 2010 1(1)

Vec C‑119/09

Société fiduciaire nationale d’expertise comptable

proti

Ministre du Budget, des Comptes publics et de la Fonction publique

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Conseil d’État (Francúzsko)]

„Smernica 2006/123/ES – Úplné zákazy obchodných komunikácií v regulovaných povolaniach – Získavanie klientov“





1.        V tejto veci bol Súdny dvor po prvýkrát požiadaný, aby sa vyjadril k výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(2).

2.        Prejudiciálna otázka, ktorú položil Conseil d’État (Francúzsko), sa týka slobody obchodnej komunikácie členov regulovaných povolaní, konkrétne v tejto veci účtovných znalcov, ktorú upravuje článok 24 smernice 2006/123. Táto otázka znie:

„Bolo cieľom smernice… 2006/123… vylúčiť každý všeobecný zákaz akejkoľvek formy obchodnej praktiky pre regulované povolania, ktorých sa týka, alebo bolo jej cieľom ponechať členským štátom možnosť zachovať si všeobecné zákazy pre niektoré obchodné praktiky, akou je činnosť získavania klientov?“

3.        Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, považuje odpoveď Súdneho dvora na svoju otázku potrebnú na to, aby mohol rozhodnúť o žalobe, ktorú podala Société fiduciaire nationale d’expertise comptable (ďalej len „Société fiduciaire“) a žiada ňou zrušenie dekrétu č. 2007‑1387 z 27. septembra 2007 o etických pravidlách vzťahujúcich sa na účtovných znalcov, keďže tento dekrét zakazuje činnosť získavania klientov. Porušenie smernice 2006/123 a najmä jej článku 24 je jedným z dôvodov neplatnosti, ktoré Société fiduciaire uvádza pred vnútroštátnym súdom(3).

4.        V konaní pred Súdnym dvorom písomné pripomienky predložili Société fiduciaire, francúzska, cyperská a holandská vláda, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev. Pojednávanie sa uskutočnilo 23. marca 2010, za prítomnosti splnomocnených osôb Société fiduciaire, splnomocnených zástupcov francúzskej a holandskej vlády a Komisie.

5.        Navrhované odpovede na položenú otázku možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvá skupina zahŕňa odpovede, ktoré navrhla Société fiduciaire, holandská vláda a Komisia. Tieto navrhujú odpovedať tak, že článok 24 ods. 1 smernice 2006/123 pre regulované povolania, ktorých sa týka, vylučuje každý úplný zákaz akejkoľvek formy obchodnej komunikácie, a tým aj zákaz, akým je zákaz sporný vo veci samej, teda zákaz získavania klientov.

6.        Druhá skupina navrhovaných odpovedí zahŕňa odpovede francúzskej a cyperskej vlády. Podľa nich uvedené ustanovenie smernice 2006/123 v podstate nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v rámci regulovaných povolaní zakazuje činnosť získavania klientov.

 Právny rámec

 Smernica 2006/123

7.        Smernica 2006/123 bola prijatá na základe článku 47 ods. 2 prvej a tretej vety ES a článku 55 ES.

8.        Odôvodnenie č. 2 smernice 2006/123 stanovuje:

„Konkurencieschopný trh so službami je nevyhnutný na podporu hospodárskeho rastu a na tvorbu pracovných miest v Európskej únii. Mnohé prekážky v rámci vnútorného trhu v súčasnosti bránia poskytovateľom, najmä malým a stredným podnikom (MSP), rozširovať svoje činnosti za hranice svojho štátu a využívať v plnom rozsahu výhody vnútorného trhu. Táto skutočnosť oslabuje konkurencieschopnosť poskytovateľov z Európskej únie vo svete. Voľný trh, ktorý vyžaduje od členských štátov zrušenie obmedzení týkajúcich sa cezhraničného poskytovania služieb, a zároveň zvyšovanie transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov, by spotrebiteľom umožnil širší výber a lepšie služby za nižšie ceny.“

9.        Odôvodnenie č. 5 smernice 2006/123 uvádza:

„Preto je potrebné odstrániť prekážky týkajúce sa slobody poskytovateľov usadiť sa v členských štátoch a voľného pohybu služieb medzi členskými štátmi a zaručiť príjemcom a poskytovateľom právnu istotu potrebnú na praktický výkon týchto dvoch základných slobôd uvedených v zmluve [ES]. …“

10.      Odôvodnenie č. 7 smernice 2006/123 spresňuje:

„Táto smernica ustanovuje všeobecný právny rámec, ktorý poskytuje prospech širokému spektru služieb, pričom zohľadňuje rozdielne charakteristiky jednotlivých druhov činností alebo povolaní a ich systémy regulácie. …“

11.      Podľa odôvodnenia č. 100 smernice 2006/123:

„Je potrebné ukončiť úplné zákazy obchodn[ých] komunikáci[í] zo strany regulovaných povolaní, avšak nie odstránením zákazov o obsahu obchodnej komunikácie, ale tých, ktoré všeobecne pre dané povolanie zakazujú jednu alebo viacero foriem obchodnej komunikácie, ako napríklad zákaz akejkoľvek reklamy v jednom alebo viacerých daných médiách. Pokiaľ ide o obsah a spôsoby obchodn[ých] komunikáci[í], je potrebné motivovať odborníkov, aby v súlade s právom Spoločenstva vypracovali na úrovni Spoločenstva kódexy správania.“

12.      Článok 4 smernice 2006/123 definuje základné pojmy tejto smernice. Na účely tejto veci sú relevantné dve definície, a to definície pojmu regulované povolanie a pojmu obchodná komunikácia.

13.      Regulované povolania sú definované v článku 4 bode 11 smernice 2006/123 odkazom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(4), konkrétne na jej článok 3 ods. 1 bod a). Podľa tohto ustanovenia sa pod pojmom „regulované povolanie“ rozumie:

„… odborná činnosť alebo skupina odborných činností, ku ktorým prístup, ktorých výkon alebo jedna z foriem výkonu sú priamo alebo nepriamo, na základe legislatívnych, regulačných alebo správnych opatrení podmienené držbou osobitných odborných kvalifikácií; najmä používanie profesijného titulu obmedzené legislatívnymi, regulačnými alebo správnymi opatreniami na osoby s danou odbornou kvalifikáciou stanovuje spôsob výkonu. …“

14.      Podľa článku 4 bodu 12 smernice 2006/123 sa pod pojmom „obchodná komunikácia“ rozumie:

„… každá forma komunikácie určená priamo alebo nepriamo na propagáciu tovaru, služieb alebo mena podniku, organizácie alebo osoby, ktorá vykonáva obchodnú, priemyselnú alebo remeselnícku činnosť alebo regulované povolanie. Nasledujúce formy samy o sebe nepredstavujú obchodn[é] komunikáci[e]:

a)      informácie umožňujúce priamy prístup k činnosti podniku, organizácie alebo osoby, najmä vrátane názvu domény alebo adresy elektronickej pošty;

b)      oznámenia týkajúce sa tovaru, služieb alebo mena podniku, organizácie alebo osoby zostavené nezávisle, najmä ak nie sú poskytnuté za finančnú odplatu.“

15.      Článok 24 smernice 2006/123, nazvaný „Obchodn[é] komunikáci[e] v regulovaných povolaniach“, ktorý sa nachádza v kapitole V uvedenej smernice s názvom „Kvalita služieb“, stanovuje:

„1.      Členské štáty odstránia všetky úplné zákazy obchodn[ých] komunikáci[í] v regulovaných povolaniach.

2.      Členské štáty zabezpečia, aby bol[i] obchodn[é] komunikáci[e] v regulovaných povolaniach v súlade s pravidlami výkonu povolania podľa práva Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú najmä na nezávislosť, dôstojnosť a integritu povolania, ako aj na zachovanie mlčanlivosti spôsobom, ktorý je v súlade s osobitnou povahou každého povolania. Profesijné pravidlá o obchodn[ých] komunikáci[ách] musia byť nediskriminačné, opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu a primerané.“

16.      V súlade s článkom 44 ods. 1 smernice 2006/123 lehota na prebratie uvedenej smernice uplynula 28. decembra 2009.

 Vnútroštátna právna úprava

17.      Etický kódex účtovných znalcov (ďalej len „etický kódex“) je prílohou dekrétu č. 2007‑1387.

18.      Článok 12 tohto etického kódexu uvádza:

„I.      Osobám uvedeným v článku 1 je zakázané vykonávať nevyžiadané získavanie klientov s cieľom ponúkať svoje služby tretím osobám. Účasť týchto osôb na konferenciách, seminároch alebo iných univerzitných alebo vedeckých verejných podujatiach je povolená, pokiaľ pri tejto príležitosti nebudú vykonávať činnosti, ktoré sú podobné činnosti získavania klientov.

II.      Osoby uvedené v článku 1 môžu vykonávať propagačné činnosti v rozsahu poskytovania užitočných informácií verejnosti. Prostriedky využité na tento účel musia byť realizované diskrétne a spôsobom, ktorý nepoškodí nezávislosť, dôstojnosť a česť danej profesie, pravidlá týkajúce sa zachovania mlčanlivosti a slušnosti voči klientom a ostatným členom danej profesie. Pokiaľ osoby uvedené v článku 1 akýmkoľvek spôsobom prezentujú svoju činnosť tretím osobám, nesmú si zvoliť takú formu vyjadrenia, ktorá by mohla ohroziť vážnosť ich funkcie alebo imidž ich profesie. Tieto, ako aj všetky ostatné spôsoby komunikácie sú prípustné iba pod podmienkou, že vyjadrenie bude vhodné a zdržanlivé a jeho obsah nebude obsahovať žiadnu nepresnosť, nebude spôsobilý uviesť verejnosť do omylu a nebude obsahovať žiadny porovnávací údaj.“

19.      Etický kódex nadobudol účinnosť 1. decembra 2007 podľa podmienok stanovených v článku 3 dekrétu č. 2007‑1387.

 Posúdenie

20.      Predtým, ako preskúmam prejudiciálnu otázku, rád by som uviedol dve poznámky k skutočnosti, ktorou sa zaoberala aj francúzska vláda vo svojich písomných pripomienkach, a to, že dekrét č. 2007‑1387 bol prijatý po nadobudnutí účinnosti smernice 2006/123, avšak pred uplynutím lehoty na jej prebratie, a že návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný tiež pred týmto dátumom.

21.      V prvom rade by som chcel odkázať na stanovisko, ktoré som zaujal vo veci C‑357/09 PPU, Kadzoev(5), v ktorom som skúmal otázku prípustnosti prejudiciálnych otázok, konkrétne pokiaľ sa týkajú smernice, ktorej lehota na prebratie ešte neuplynula. Na základe tam uvedenej judikatúry som dospel k záveru, že táto okolnosť samotná nemôže byť prekážkou prípustnosti prejudiciálnych otázok.

22.      Ďalej by som chcel pripomenúť, že z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým bola položená prejudiciálna otázka, jasne vyplýva, že tento súd vychádzal zo skutočnosti, že zákaz získavania klientov uvedený v dekréte č. 2007‑1387, pokiaľ by mal byť považovaný za odporujúci článku 24 smernice 2006/123, by vážne ohrozoval jej výkon.

23.      Teraz prejdem k preskúmaniu prejudiciálnej otázky, ktorou vnútroštátny súd žiada Súdny dvor v podstate o to, aby stanovil rozsah povinnosti „odstrániť všetky úplné zákazy obchodn[ých] komunikáci[í] v regulovaných povolaniach“ uvedenej v článku 24 ods. 1 smernice 2006/123.

24.      Vnútroštátny súd vo svojej prejudiciálnej otázke zvažuje dva rôzne prístupy k výkladu uvedenej povinnosti. Podľa prvého prístupu by sa povinnosť vylúčiť všetky úplné zákazy týkala každého úplného zákazu akejkoľvek formy obchodnej komunikácie. Podľa druhého prístupu by sa uvedená povinnosť vzťahovala len na úplný zákaz obchodnej komunikácie vcelku(6), čo by znamenalo, že členské štáty si ponechávajú možnosť zachovať úplné zákazy voči určitým formám obchodných komunikácií.

25.      Domnievam sa, že doslovný výklad článku 24 smernice 2006/123 neumožňuje odpovedať na prejudiciálnu otázku, keďže nevedie k nespornému záveru.

26.      Použitie množného namiesto jednotného čísla vo výraze „úplné zákazy“ môže viesť k dvom opačným záverom, z ktorých ani jeden nie je na prvý pohľad úplne neodôvodnený.

27.      Z prvého záveru, ktorý podporuje najmä Komisia, by vyplývalo, že normotvorca Spoločenstva mal v úmysle odstrániť nielen úplný zákaz obchodnej komunikácie vcelku, ale aj úplné zákazy určitých foriem obchodnej komunikácie.

28.      Podľa druhého záveru, ktorý vyvodzuje francúzska vláda, ide napriek skutočnosti, že normotvorca sa odvoláva na „úplné zákazy“, len o úplný zákaz obchodnej komunikácie v regulovaných povolaniach ako takej, pretože vo väčšine členských štátov až dovtedy neexistoval len jediný úplný zákaz platný pre všetky regulované povolania, ale toľko úplných zákazov, koľko bolo dotknutých povolaní.

29.      Vzhľadom na to, že doslovný výklad článku 24 smernice 2006/123 nie je postačujúci, je potrebné sa zamerať aj na účel tejto smernice a na miesto, ktoré článok 24 zastáva v štruktúre smernice 2006/123.

30.      Pokiaľ ide o účel smernice 2006/123, vychádzajúc z jej odôvodnení č. 2 a 5, treba konštatovať, že spočíva v odstránení prekážok dvoch základných slobôd Zmluvy, a to slobody usadiť sa a slobody voľného pohybu služieb. Smernica 2006/123 tak prispieva k realizácii vnútorného trhu.

31.      Pokiaľ ide o štruktúru smernice 2006/123, je potrebné pripomenúť, že jej článok 24, ktorý je stredobodom mojich úvah, sa nachádza v kapitole V nazvanej „Kvalita služieb“. Zastávam názor, že sotva možno spochybniť, že cieľom tejto kapitoly vo všeobecnosti a konkrétne jej článku 24 je najmä ochrana záujmov spotrebiteľov. Z umiestnenia článku 24 v rámci smernice 2006/123 teda vyplýva, že uvedený článok má za cieľ prispievať ku kvalite služieb regulovaných povolaní v rámci vnútorného trhu.

32.      Vzhľadom na obsah článku 24 si však možno položiť otázku, čím môže právna úprava obchodných komunikácií prispieť ku kvalite služieb poskytovaných regulovanými povolaniami v rámci vnútorného trhu.

33.      Uvedomujem si, že článok 24 nemá vzhľadom na svoj obsah priamy vplyv na kvalitu dotknutých služieb. Jeho správny výklad a uplatnenie však predstavujú nevyhnutný základ kvalitného poskytovania služieb, najmä v oblasti regulovaných povolaní(7), lebo ide o oblasť, v ktorej je najviditeľnejší problém informačnej asymetrie, ktorá objektívne existuje medzi poskytovateľom a príjemcom služby.

34.      Rôzne formy obchodnej komunikácie v podstate spočívajú v prenose odkazov a informácií potenciálnym klientom, to znamená potenciálnym príjemcom poskytovaných služieb.

35.      Pred prijatím smernice 2006/123 boli osobitné vlastnosti regulovaných povolaní, tak ako ich opísal generálny advokát Jacobs v návrhoch prednesených 23. marca 2000 v spojených veciach Pavlov a i.(8), vo všeobecnosti považované za dôvody zákazu obchodnej komunikácie v regulovaných povolaniach(9).

36.      Vzhľadom na to, že článok 24 ods. 1 smernice 2006/123 ukladá členským štátom povinnosť odstrániť všetky úplné zákazy obchodných komunikácií v regulovaných povolaniach, sa zdá, že prístup sledovaný uvedenou smernicou zmenil predchádzajúci prístup. Treba však prijať záver, že osobitné vlastnosti služieb poskytovaných regulovanými povolaniami si už viac nevyžadujú právnu úpravu ich obchodných komunikácií odlišnú od tej, ktorá sa vzťahuje na ostatné služby?

37.      So zreteľom na článok 24 ods. 2 smernice 2006/123 musí byť odpoveď na takúto otázku záporná. Uvedené ustanovenie ukladá členským štátom povinnosť, aby zabezpečili, že obchodné komunikácie uskutočňované regulovanými povolaniami budú rešpektovať pravidlá výkonu povolania podľa práva Únie, ktoré sa vzťahujú najmä na nezávislosť, dôstojnosť a integritu povolania, ako aj na zachovanie mlčanlivosti spôsobom, ktorý je v súlade s osobitnou povahou každého povolania. Podľa odôvodnenia č. 100 smernice 2006/123 to znamená, že členské štáty sú oprávnené zachovávať zákazy týkajúce sa obsahu a spôsobov obchodnej komunikácie.

38.      Ustanovenia obsiahnuté v odsekoch 1 a 2 článku 24 smernice 2006/123 nie sú vo vzťahu medzi zásadou, v prejednávanej veci odstránenie všetkých úplných zákazov obchodných komunikácií v regulovaných povolaniach, a výnimkou z tejto zásady. Naopak, ustanovenia odseku 2 dopĺňajú zásadu uvedenú v odseku 1. V dôsledku toho sú úplné zákazy obchodných komunikácií v regulovaných povolaniach vylúčené, pričom členské štáty majú možnosť vydať zákazy týkajúce sa obsahu obchodnej komunikácie.

39.      Domnievam sa, že predchádzajúce úvahy zjavne naznačujú, že normotvorca Spoločenstva mal v úmysle odstrániť nielen úplný zákaz celkovej obchodnej komunikácie, ale skôr všetky úplné zákazy jednotlivých foriem obchodnej komunikácie v regulovaných povolaniach. Takýto výklad článku 24 pravdepodobne podporuje odôvodnenie č. 100 smernice 2006/123, podľa ktorého sa odstránenie úplných zákazov obchodných komunikácií v regulovaných povolaniach netýka zákazov o obsahu obchodnej komunikácie, ale tých, ktoré všeobecne pre dané povolanie zakazujú jednu alebo viacero foriem obchodnej komunikácie.

40.      Tento záver však úplne nerieši problém načrtnutý v prejudiciálnej otázke.

41.      Vzhľadom na nejasnosť pojmu „získavanie klientov“ je potrebné si položiť otázku, či ide o dostatočne autonómnu formu obchodnej komunikácie (čo naznačuje, že jej zákaz je v rozpore s požiadavkou vyplývajúcou z článku 24 ods. 1 smernice 2006/123 vykladaného v súlade s posúdením, ktoré som uviedol vyššie), alebo ide len o osobitný spôsob („možný spôsob“) uskutočnenia reklamy ako formy obchodnej komunikácie.

42.      Smernica 2006/123 obsahuje len všeobecnú definíciu pojmu obchodná komunikácie, bez toho, aby spresňovala jej rôzne formy, alebo uvádzala ich príklad. Článok 4 bod 12 uvedenej smernice vymedzuje tento pojem dvoma spôsobmi: jednak pozitívne (čo patrí pod pojem obchodná komunikácia), jednak negatívne (čo uvedený pojem nezahŕňa). Obchodná komunikácia definovaná pozitívne predstavuje „každú formu komunikácie určenú priamo alebo nepriamo na propagáciu tovaru, služieb alebo mena podniku, organizácie alebo osoby, ktorá vykonáva obchodnú, priemyselnú alebo remeselnícku činnosť alebo regulované povolanie“. V rámci negatívneho vymedzenia nasledujúce formy samy osebe nepatria pod pojem obchodná komunikácia:

„a)      informácie umožňujúce priamy prístup k činnosti podniku, organizácie alebo osoby, najmä vrátane názvu domény alebo adresy elektronickej pošty;

b)      oznámenia týkajúce sa tovaru, služieb alebo mena podniku, organizácie alebo osoby zostavené nezávisle, najmä ak nie sú poskytnuté za finančnú odplatu“.

43.      Ako som už uviedol, ide o veľmi všeobecnú definíciu, ale zároveň treba pripustiť, že je to definícia dostatočne pružná, aby sa prispôsobila rýchlemu vývoju v sektore komunikácie.

44.      Právo Únie, o nič viac ako smernica 2006/123, neobsahuje žiadnu právnu definíciu pojmu „získavanie klientov“. Navyše môže byť jeho obsah v právnych poriadkoch rôznych členských štátov odlišný. Pokiaľ ide o etický kódex, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, pod pojmom získavanie klientov v zmysle zákazu uvedeného v jeho článku 12 sa rozumie skontaktovanie sa účtovného znalca s treťou osobou, ktorá o tento kontakt nepožiadala, s cieľom ponúknuť jej svoje služby.

45.      Zastávam názor, že obsah pojmu získavanie klientov možno stanoviť odvolaním sa na tri skutočnosti. Dve z nich v podstate zodpovedajú tým, ktoré uviedla francúzska vláda. Ide po prvé o prvok pohybu spočívajúci v nadviazaní priameho a osobného kontaktu zo strany zástupcu regulovaného povolania s treťou osobou, ktorá o tento kontakt nepožiadala, a po druhé o obsahový prvok spočívajúci v odovzdaní obchodného odkazu. Nemôže však ísť o akýkoľvek obchodný odkaz, môže to byť len odkaz, ktorý prekračuje hranice informácií o činnostiach člena dotknutého regulovaného povolania, ktorý ponúka svoje služby. Tretí prvok sa týka individualizácie príjemcu uvedeného obchodného odkazu.

46.      Táto definícia z predmetného pojmu vylučuje získavanie klientov prostredníctvom médií, akými sú televízia, rádio alebo tlač. V týchto prípadoch totiž chýba prvok individualizácie príjemcu obchodného odkazu. Naopak telefón, pošta alebo elektronická pošta predstavujú typické nástroje získavania klientov(10).

47.      Dve skutočnosti ma vedú k záveru, že v rámci práva Únie sa získavanie klientov nepovažuje za osobitnú formu obchodnej komunikácie, ale len za špecifický spôsob uskutočnenia reklamy ako formy obchodnej komunikácie.

48.      V prvom rade treba uviesť smernicu 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch(11), ktorej článok 86 ods. 1 definuje „reklamu liekov“ ako „akúkoľvek formu podomového oboznamovania, agitačnú činnosť alebo podnecovanie smerujúce k podpore predpisovania, vydávania, predaja alebo spotreby lieku“. Súčasťou uvedeného ustanovenia je aj demonštratívny výpočet foriem reklamy, ku ktorým patria aj činnosti zodpovedajúce definícii získavania klientov, ktorú uvádzam. Ide napríklad o reklamu liekov u osôb kvalifikovaných na ich predpisovanie alebo vydávanie, alebo o návštevy lekárskych zástupcov zabezpečujúcich odbyt liečiv u osôb kvalifikovaných na predpisovanie alebo vydávanie liekov.

49.      Po druhé považujem za dôležité citovať rozsudok, ktorý vydal Súdny dvor vo veci Alpine Investments(12). V bode 28 uvedeného rozsudku Súdny dvor konštatoval, že telefonické získavanie klientov predstavuje „rýchly a priamy spôsob reklamy a nadviazania kontaktu“.

50.      Vzhľadom na moju definíciu získavania klientov, definíciu uvedenú v smernici 2001/83, ako aj definíciu v už citovanom rozsudku Alpine Investments je potrebné vyvodiť záver, že zákaz získavania klientov sám osebe nie je v rozpore s požiadavkou vyplývajúcou z článku 24 ods. 1 smernice 2006/123, keďže získavanie klientov nepredstavuje dostatočne autonómnu formu komunikácie, ktorú by bolo možné odlíšiť od reklamy, ale naopak, ide len o spôsob uskutočnenia reklamy.

51.      V dôsledku toho by bolo možné konštatovať, že zákaz získavania klientov vzťahujúci sa na účtovných znalcov, ktorý je obsiahnutý v článku 12 etického kódexu, môže predstavovať uskutočnenie možnosti uvedenej v článku 24 ods. 2 smernice 2006/123 kontrolovať obsah a spôsoby uskutočnenia obchodnej komunikácie pravidlami výkonu povolania, ktoré sa vzťahujú najmä na nezávislosť, dôstojnosť a integritu regulovaného povolania, ako aj na zachovanie mlčanlivosti.

52.      Platnosť tohto predpokladu napokon závisí od odpovede na dve otázky. Po prvé ide o to, či získavanie klientov uskutočňované účtovnými znalcami predstavuje ohrozenie nezávislosti, dôstojnosti a integrity regulovaného povolania, ako aj zachovania mlčanlivosti. Pokiaľ to tak je, treba po druhé zistiť, či zákaz získavania klientov uložený účtovným znalcom je nediskriminačný, opodstatnený naliehavým dôvodom všeobecného záujmu a primeraný.

53.      Pokiaľ ide o získavanie klientov ako hrozby pre hodnoty uvedené v článku 24 ods. 2 smernice 2006/123, zastávam názor, že tento spôsob reklamy sa týka najmä nezávislosti účtovných znalcov.

54.      Nezávislosť predstavuje základnú zásadu, ktorá sa týka samotnej podstaty povolania účtovných znalcov. Uplatnením mutatis mutandis definície nezávislosti, ktorú Súdny dvor stanovil vo svojom rozsudku z 9. marca 2010, Komisia/Nemecko(13), možno nezávislosť účtovných znalcov definovať ako vylúčenie akéhokoľvek príkazu a iného priameho alebo nepriameho vonkajšieho vplyvu, ktorý by mohol spochybniť vykonávanie ich úloh.

55.      Domnievam sa, že je všeobecne známe, že priamy a osobný kontakt medzi potenciálnym klientom na jednej strane a účtovným znalcom na druhej strane, v rámci ktorého účtovný znalec ponúka svoje služby (čo predstavuje jedno z charakteristických kritérií získavania klientov), môže viesť k vzniku osobného vzťahu, ktorý predpokladá možnosť ovplyvnenia. Treba zdôrazniť, že ide o známu skutočnosť (všeobecne známu), potvrdenú praxou bez toho, aby ju bolo vo všeobecnosti potrebné dokazovať. V konkrétnom prípade je určite vždy vhodné preukázať, že priamy a osobný kontakt mal na účtovného znalca taký vplyv, že jeho činnosť už nemožno považovať za nezávislú.

56.      Prinajmenšom možno vyvodiť záver, že priamy a osobný kontakt medzi potenciálnym klientom na jednej strane a účtovným znalcom na druhej strane, v rámci ktorého účtovný znalec ponúka svoje služby, zahŕňa skutočné riziko ohrozenia jeho nezávislosti. Z tohto hľadiska sa zákaz získavania klientov stanovený pre účtovných znalcov podieľa na predchádzaní situáciám, v ktorých môžu vzniknúť pochybnosti týkajúce sa nezávislosti účtovných znalcov.

57.      Z predchádzajúceho vyplýva, že zákaz získavania klientov zakotvený v etickom kódexe je možné považovať za pravidlo výkonu povolania, ktoré chráni nezávislosť povolania účtovných znalcov.

58.      Zostáva určiť, či zákaz získavania klientov stanovený pre účtovných znalcov je so zreteľom na dané požiadavky nediskriminačný, opodstatnený naliehavým dôvodom všeobecného záujmu a primeraný.

59.      Veľmi dobre si uvedomujem skutočnosť, že zákaz získavania klientov ako taký predstavuje prekážku slobodného poskytovania služieb. Tak to môže byť aj v prípade iných pravidiel výkonu povolania, ktorých cieľom je udržať nezávislosť, dôstojnosť a integritu danej profesie, ako aj zachovávanie mlčanlivosti. Z tohto dôvodu článok 24 ods. 2 smernice 2006/123 vyžaduje, aby dotknuté pravidlá výkonu povolania boli nediskriminačné, opodstatnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu a primerané. Ide o podmienky, ktoré sú konštantne spájané s odôvodnením prekážok základných slobôd vnútorného trhu.

60.      Nediskriminačná povaha zákazu získavania klientov, ktorý je uvedený v etickom kódexe, nie je vo veci samej spochybnená.

61.      Pokiaľ ide o odôvodnenie zákazu získavania klientov naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, problém vzniká, ak vezmeme do úvahy článok 16 ods. 1 písm. b) smernice 2006/123, v zmysle ktorého členské štáty nemôžu podmieniť prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie na svojom území splnením požiadaviek, ktoré nie sú opodstatnené dôvodmi verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia alebo ochrany životného prostredia.

62.      Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že pravidlá výkonu povolania, ktoré predstavujú prekážku slobodného poskytovania služieb, možno odôvodniť len štyrmi dôvodmi uvedenými v článku 16 ods. 1 písm. b) smernice 2006/123. Takýto výklad by však znemožnil výkon článku 24 ods. 2 prvej vety smernice 2006/123, ktorý stanovuje dôvody opodstatňujúce existenciu etických pravidiel, akým je vo veci samej zákaz získavania klientov, a to dôvody nezávislosti, dôstojnosti, integrity regulovaného povolania a zachovania mlčanlivosti. Nemožno vyžadovať, aby tie isté etické pravidlá mali zároveň aj iné dôvody.

63.      V dôsledku toho treba konštatovať, že ochrana nezávislosti, dôstojnosti, integrity regulovaného povolania, ako aj zachovania mlčanlivosti sú v zmysle článku 24 ods. 2 smernice 2006/123 považované za naliehavý dôvod všeobecného záujmu.

64.      Článok 24 ods. 2 smernice 2006/123 predstavuje vzhľadom na pravidlo uvedené v článku 16 ods. 1 písm. b) tejto smernice lex specialis, takže na účely právnej úpravy obsahu a podmienok obchodných komunikácií v regulovaných povolaniach je možné takisto uplatniť naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré sú demonštratívne stanovené v prvom uvedenom ustanovení a odlišujú sa od dôvodov vymenovaných v článku 16 ods. 1 písm. b) smernice 2006/123.

65.      V bodoch 53 až 57 týchto návrhov som už objasnil, že zákaz získavania klientov možno opodstatniť dôvodmi, ktoré sa týkajú ochrany nezávislosti účtovných znalcov.

66.      Pokiaľ ide o otázku primeranosti zákazu získavania klientov, domnievam sa, že takéto opatrenie neprekračuje hranice toho, čo je vhodné a potrebné na realizáciu legitímnych cieľov, ktoré toto opatrenie sleduje.

67.      Vzhľadom na pojem „získavanie klientov“, ako som ho definoval v týchto návrhoch(14), považujem zákaz získavania klientov za právny prostriedok vhodný na obmedzenie rámca priameho a osobného kontaktu medzi potenciálnym klientom na jednej strane a účtovným znalcom na druhej strane, prostredníctvom ktorého účtovný znalec ponúka svoje služby, a v dôsledku toho vhodný na posilnenie výkonu nezávislosti tohto regulovaného povolania.

68.      Keďže právna úprava, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, je dostatočne presná a jej uplatnenie možno kontrolovať a riadiť vhodným prostriedkom, táto úprava neprekračuje hranice toho, čo je nevyhnutné na uskutočnenie legitímnych cieľov, ktoré sleduje. Treba dodať, že formy obchodných komunikácií, ktoré sú pre účtovných znalcov naďalej povolené, a spôsoby ich uplatnenia, sú zjavne dostatočné na to, aby im umožnili informovať potenciálnych klientov o svojich činnostiach v súlade so zámerom normotvorcu Spoločenstva, ktorý je vyjadrený v článku 24 smernice 2006/123.

 Návrh

69.      S ohľadom na uvedené navrhujem Súdnemu dvoru odpovedať na prejudiciálnu otázku položenú zo strany Conseil d’État takto:

Vzhľadom na to, že získavanie klientov predstavuje osobitný spôsob uskutočnenia jednej z foriem obchodných komunikácií, a to reklamy, článok 24 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá zakazuje účtovným znalcom vykonávať akúkoľvek nevyžiadanú činnosť s cieľom ponúkať svoje služby tretím osobám, za predpokladu, že táto úprava je nediskriminačná, opodstatnená jedným z naliehavých dôvodov všeobecného záujmu, ktoré sú demonštratívne uvedené v článku 24 ods. 2 smernice 2006/123, a primeraná.


1 –      Jazyk prednesu: francúzština.


2 –      Ú. v. EÚ L 376, s. 36.


3 –      Société fiduciaire takisto uviedla žalobný dôvod založený na porušení smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“) (Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399). Prejudiciálna otázka položená Súdnemu dvoru sa však netýka tejto stránky veci. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že tento súd sa takisto domnieva, že odpoveď na tento žalobný dôvod závisí od odpovede Súdneho dvora na prejudiciálnu otázku.


4 –      Ú. v. EÚ L 255, s. 22.


5 –      Stanovisko bolo prednesené 10. novembra 2009, body 28 – 47.


6 –      Pokiaľ ide o regulované povolania, tento zákaz nebol výnimočnej povahy. Francúzska právna úprava týkajúca sa účtovných znalcov, ktorá predchádzala prijatiu dekrétu č. 2007‑1387, tak v podstate obsahovala úplný zákaz obchodnej komunikácie v celku.


7 –      Význam kvality služieb poskytovaných v rámci regulovaných povolaní opísal generálny advokát Léger v návrhoch vo veci Arduino (rozsudok z 19. februára 2002, C‑35/99, Zb. s. I‑1529, bod 112), ktoré boli prednesené 10. júla 2001. Konštatovania generálneho advokáta Légera ani s odstupom času nestrácajú na relevantnosti.


8 –      Rozsudok z 12. septembra 2000, C‑180/98 až C‑184/98, Zb. s. I‑6451. V tomto ohľade nie je rozhodujúce, že tento opis bol uskutočnený z pohľadu práva hospodárskej súťaže.


9 –      V roku 2008, teda po nadobudnutí účinnosti smernice 2006/123, Súdny dvor pripustil právnu úpravu zakazujúcu akejkoľvek osobe a najmä poskytovateľom zubnej starostlivosti v rámci slobodného povolania alebo zubnej ordinácie robiť akúkoľvek reklamu v oblasti zubnej starostlivosti (rozsudok z 13. marca 2008, Doulamis, C‑446/05, Zb. s. I‑1377). Je pravda, že Súdny dvor sa v podstate vyjadroval len vzhľadom na článok 81 ES. V tejto veci sa Súdny dvor nezaoberal otázkou súladu spornej právnej úpravy a slobodného poskytovania služieb.


10 –      Pokiaľ ide o získavanie klientov elektronickou poštou, pripomínam, že článok 13 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií („smernica o súkromí a elektronických komunikáciách“, Ú. v. ES L 201, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514), podriaďuje povolenie na používanie elektronickej pošty na účely priamej reklamy predchádzajúcim súhlasom účastníkov.


11 –      Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69.


12 –      Rozsudok z 10. mája 1995, C‑384/93, Zb. s. I‑1141.


13 –      C‑518/07, Zb. s. I‑1885, bod 30.


14 –      Pozri bod 45 týchto návrhov.