Vec C‑681/13

Diageo Brands BV

proti

Simiramida‑04 EOOD

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Uznávanie a výkon rozsudkov – Dôvody zamietnutia – Porušenie verejného poriadku členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie – Rozhodnutie súdu iného členského štátu, ktoré je v rozpore s právom Únie v oblasti ochranných známok – Smernica 2004/48/ES – Dodržiavanie práv duševného vlastníctva – Trovy konania“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. júla 2015

1.        Súdne konanie – Ústna časť konania – Opätovné začatie – Podmienky

(Článok 252 druhý odsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 23; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 83)

2.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Uznávanie a výkon rozsudkov – Dôvody odmietnutia – Porušenie verejného poriadku členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie – Podmienky – Posúdenie súdom štátu, v ktorom sa žiada o uznanie – Hranice – Preskúmanie Súdnym dvorom

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 34 bod 1 a článok 36)

3.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Uznávanie a výkon rozsudkov – Dôvody odmietnutia – Porušenie verejného poriadku členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie – Podmienky – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 34 ods. 1; smernica Rady 89/104, článok 5 ods. 3)

4.        Aproximácia právnych predpisov – Dodržiavanie práv duševného vlastníctva – Smernica 2004/48 – Pôsobnosť – Žaloba o náhradu škody spôsobenej zhabaním, ktoré bolo nariadené a neskôr zrušené – Zahrnutie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48)

5.        Aproximácia právnych predpisov – Dodržiavanie práv duševného vlastníctva – Smernica 2004/48 – Trovy konania – Pojem – Trovy konania vzniknuté v rámci konania o uznaní rozhodnutia vydaného v druhom členskom štáte – Zahrnutie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48, článok 14)

1.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 34 – 37)

2.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 40 – 44)

3.        Článok 34 bod 1 nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že rozhodnutie vydané v členskom štáte je v rozpore s právom Únie, neodôvodňuje, aby toto rozhodnutie nebolo uznané v inom členskom štáte z dôvodu, že porušuje verejný poriadok tohto posledného uvedeného štátu, pretože uvedené nesprávne právne posúdenie nepredstavuje zjavné porušenie právnej normy považovanej za podstatnú v právnom poriadku Únie, a teda v právnom poriadku členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie, alebo práva uznaného ako základné v týchto právnych poriadkoch. O takú situáciu nejde v prípade nesprávneho posúdenia, ktoré má vplyv na uplatnenie ustanovenia, akým je článok 5 ods. 3 prvej smernice 89/104 o ochranných známkach, zmenenej a doplnenej Dohodou o Európskom hospodárskom priestore.

V tejto súvislosti sa uvedený článok 5 ods. 3 smernice 89/104 radí do smernice minimálnej harmonizácie, ktorá má za cieľ čiastočne priblížiť rôznorodé legislatívy členských štátov v oblasti ochranných známok. Nemožno z toho vyvodiť, že chyba pri vykonávaní tejto smernice by neprijateľným spôsobom narúšala právny poriadok Únie v tom zmysle, že by ohrozovala jeho základnú zásadu.

Okrem toho, ak súd skúma prípadnú existenciu zjavného porušenia verejného poriadku štátu, v ktorom sa žiada o uznanie, súd tohto štátu musí zohľadniť skutočnosť, že s výnimkou osobitných okolností, ktoré by sťažovali alebo znemožnili uplatnenie opravných prostriedkov v členskom štáte pôvodu, osoby podliehajúce súdnej právomoci musia v tomto členskom štáte použiť všetky dostupné prostriedky nápravy s cieľom včas predísť takémuto porušeniu. Režim uznávania a výkonu upravený nariadením č. 44/2001 je totiž založený na vzájomnej dôvere vo výkon súdnictva v Únii. Práve táto dôvera, ktorú členské štáty vzájomne priznávajú svojim súdnym orgánom, umožňuje dospieť k záveru, že v prípade nesprávneho uplatnenia vnútroštátneho práva alebo práva Únie systém prostriedkov nápravy zavedený v každom členskom štáte, doplnený mechanizmom prejudiciálneho konania stanoveným v článku 267 ZFEÚ, poskytuje osobám podliehajúcim súdnej právomoci dostatočnú záruku.

(pozri body 48 – 52, 63, 64, 68, bod 1 výroku)

4.        Ustanovenia smernice 2004/48 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva nemajú za cieľ upraviť všetky aspekty spojené s právami duševného vlastníctva, ale len tie z nich, ktoré sa na jednej strane týkajú dodržiavania týchto práv a na druhej strane ich porušenia, pričom stanovujú existenciu účinných právnych prostriedkov určených na predchádzanie, ukončenie alebo nápravu akéhokoľvek porušenia existujúceho práva duševného vlastníctva. Z opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy upravených smernicou 2004/48 vyplýva, že právne prostriedky určené na zabezpečenie ochrany práv duševného vlastníctva sú doplnené žalobami o náhradu škody, ktoré sú s nimi úzko spojené. Konanie, ktorého predmetom je náhrada škody spôsobenej zhabaním najskôr nariadeným súdnymi orgánmi členského štátu na účely predídenia bezprostrednému porušeniu práv duševného vlastníctva, neskôr zrušeným tými istými orgánmi z dôvodu, že existencia porušenia sa nepreukázala, predstavuje dôsledok žaloby podanej majiteľom práva duševného vlastníctva s cieľom dosiahnuť vyhlásenie opatrenia s okamžitým účinkom, ktoré mu umožnilo bez toho, aby musel čakať na rozhodnutie vo veci samej, predísť prípadnému porušeniu jeho práva. Takáto žaloba o náhradu škody zodpovedá zárukám upraveným touto smernicou v prospech žalovaného ako protihodnote prijatia predbežného opatrenia, ktoré zasiahlo jeho záujmy. Z toho vyplýva, že také konanie patrí do pôsobnosti smernice 2004/48.

(pozri body 73 – 76)

5.        Článok 14 smernice 2004/48 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na trovy konania vzniknuté účastníkom konania v rámci žaloby o náhradu škody podanej v členskom štáte na účely náhrady škody spôsobenej zhabaním vykonaným v inom členskom štáte, ktorého predmetom bolo predísť porušeniu práva duševného vlastníctva, ak v rámci tejto žaloby o náhradu škody vzniká otázka uznania rozhodnutia vydaného v tomto druhom členskom štáte, ktoré konštatuje nedôvodnosť tohto zhabania.

S ohľadom na cieľ tejto smernice, ktorým je jednak posilniť úroveň ochrany duševného vlastníctva, aby sa zabránilo tomu, že poškodená strana bude odradená od začatia súdneho konania na účely ochrany svojich práv a jednak na širokú a všeobecnú formuláciu tohto článku 14, ktorá odkazuje na úspešnú stranu a na neúspešnú stranu, bez spresnenia a vymedzenia, pokiaľ ide o povahu konania, na ktoré sa pravidlo, ktoré stanovuje, musí uplatniť, sa toto ustanovenie totiž uplatní na trovy konania vzniknuté v rámci každého konania, ktoré patrí do pôsobnosti tejto smernice.

(pozri body 77, 78, 80, bod 2 výroku)