Odvolanie podané 2. septembra 2014: Quimitécnica.com – Comércio e Indústria Química, S.A., a José de Mello – Sociedade Gestora de Participações Sociais, S.A., proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 26. júna 2014 vo veci T-564/10, Quimitécnica.com a de Mello/Komisia
(vec C-415/14 P)
Jazyk konania: portugalčina
Účastníci konania
Odvolateľky: Quimitécnica.com – Comércio e Indústria Química, S.A., a José de Mello – Sociedade Gestora de Participações Sociais, S.A. (v zastúpení: J. Calheiros, advokát)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateliek
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:
zrušil podľa článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 26. júna 2014 (vec T-564/10), ktorým sa zamietla žaloba, ktorou sa odvolateľky domáhali zrušenia rozhodnutia Komisie, ktoré prijal účtovník Komisie v liste z 8. októbra 2010, v rozsahu, v akom stanovuje, aby bola finančná zábezpeka podľa článku 85 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/20021 poskytnutá bankou s dlhodobým ratingom „AA“, a v rozsahu, v akom odvolateľkám ukladá povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Komisia,
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania,
vyhovel – po zrušení napadnutého rozsudku – tvrdeniam, ktoré odvolateľky uviedli v konaní na prvom stupni, a v dôsledku toho čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie, ktoré prijal účtovník Komisie v liste z 8. októbra 2010, v rozsahu, v akom stanovuje, aby bola finančná zábezpeka podľa článku 85 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 poskytnutá bankou s dlhodobým ratingom „AA“,
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy prvostupňového konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú dva odvolacie dôvody:
1. Prvý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení nachádzajúcom sa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorým bolo zamietnuté tvrdenie odvolateliek uvedené v žalobe podanej na Všeobecný súd v súvislosti s nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia prijatého Komisiou 8. októbra 2010, v ktorom sa vyžaduje, aby bola finančná zábezpeka poskytnutá bankou s dlhodobým ratingom „AA“.
V napadnutom rozsudku sa uznáva, že rozhodnutie prijaté 8. októbra 2010 neobsahuje výslovné odôvodnenie, pokiaľ ide o povinnosť stanoviť rating banky poskytujúcej zábezpeku. Uvádza sa však, že základ odôvodnenia Komisie vyplýva zo samotnej požiadavky.
V súlade s ustanovením článku 296 ZFEÚ musia byť odôvodnené všetky akty, vrátane rozhodnutí.
„Základ odôvodnenia Komisie“ musí vyplývať z odôvodnenia rozhodnutia a nie zo samotného sporného aktu.
Uvedené platí najmä v prípade, keď by „ochrana finančných záujmov Únie“, ktorá by mohla predstavovať „základ odôvodnenia Komisie“, mohla byť primerane zabezpečená prostredníctvom bankovej zábezpeky, ktorú ponúkli odvolateľky v liste zaslanom Komisii 3. septembra 2010.
Na druhej strane v roku 2010, keď Komisia stanovila túto požiadavku, sa zdalo celkom nevhodné zvoliť rating ako jediné kritérium na účely poskytnutia bankovej zábezpeky, keďže toto kritérium, ktoré je objektívne diskutabilné, vyžadovalo ucelenejšie, jasnejšie a výslovnejšie odôvodnenie.
Takisto skutočnosť, že dodatočná lehota na úhradu sa poskytuje v rámci výkonu diskrečnej právomoci, zvyšuje úroveň povinnosti odôvodnenia v porovnaní s úrovňou uplatniteľnou v prípade výkonu regulovaných právomocí.
Okrem toho v rozhodnutí nie je vôbec uvedený predpis Spoločenstva, ktorý by mohol byť základom tejto požiadavky.
Keďže, ako sa uvádza v napadnutom rozsudku, rozhodnutie Komisie z 8. októbra 2010 neobsahuje nijaké výslovné odôvodnenie týkajúce sa požiadavky ratingu banky vydávajúcej zábezpeku, napadnutý rozsudok obsahuje pochybenie spočívajúce v prijatí záveru, že sporný akt neobsahuje nedostatočné odôvodnenie, na ktoré poukazujú odvolateľky v žalobe podanej na Všeobecný súd.
2. Druhý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení nachádzajúcom sa v napadnutom rozsudku, ktorým bolo zamietnuté tvrdenie odvolateliek uvedené v žalobe podanej na Všeobecný súd v súvislosti s porušením Zmluvy – a to konkrétne zásady proporcionality.
Z článku 85 nariadenia č. 2342/2002 vyplýva, že v prípade splnenia podmienok a predpokladov stanovených v uvedenom článku, kto prijme rozhodnutie Spoločenstva (v tomto prípade účtovník), musí posúdiť žiadosť o poskytnutie dodatočnej lehoty na úhradu, ktorú podal dotknutý podnik, a musí jej vyhovieť, ak sú splnené uvedené požiadavky a zákonné podmienky na poskytnutie tejto dodatočnej lehoty.
„Široká miera voľnej úvahy“, ktorá sa priznáva účtovníkovi Komisie podľa článku 85 uvedeného nariadenia, sa prejavuje pri posudzovaní žiadosti o poskytnutie dodatočnej lehoty na úhradu, ktorú podal dotknutý podnik, a v jej poskytnutí, a to bez toho, aby sa uplatňovala na druh bankovej zábezpeky, ktorú účtovník Komisie považuje za prípustnú, keďže na účely preskúmania sporného aktu nestačí potvrdiť, či išlo o zjavne nevhodný výsledok na účely dosiahnutia stanovených cieľov, ako sa nesprávne uvádza v napadnutom rozsudku.
Zábezpeka na prvé vyžiadanie vydaná úverovou inštitúciou, ktorá je prispôsobená modelu vyžadovanému Komisiou, predstavuje vhodný a primeraný prostriedok zabezpečenia platby dlžných súm. Celý portugalský súdny systém – a tiež všeobecne systémy ostatných štátov Európskej únie – akceptujú poskytnutie bankovej zábezpeky na najrozličnejšie účely, vrátane odkladu výkonu súdnych rozhodnutí a najmä prípadného okamžitého výkonu Komisiou pred vnútroštátnymi súdmi na účely zaplatenia splatnej pokuty.
V prejednávanej veci zábezpeka, ktorú ponúkli odvolateľky a ktorú Komisia neakceptovala, bola vydaná Banco Comercial Português, S.A., teda úverovou inštitúciou so sídlom v Európskej únii, ktorá podlieha predpisom o dozore a konsolidácii stanoveným samotnými inštitúciami Spoločenstva. Zdá sa teda, že neexistuje dôvod, aby v záujme obrany práv Spoločenstva bola vylúčená možnosť, že zábezpeka bude vydaná uvedenou bankou, a aby sa požadovalo, aby zábezpeka bola vydaná bankou s dlhodobým ratingom „AA“.
Navyše je verejne známou aktuálna situácia, keď ratingy portugalských bánk boli ovplyvnené zmenou ratingu Portugalskej republiky. Preto v súčasnosti neexistuje žiadna banka sídliaca v Portugalsku, ktorá by spĺňala ratingové kritériá („AA“ dlhodobo), ako to požaduje rozhodnutie Komisie. Táto okolnosť sa uvádza v napadnutom rozsudku v časti s názvom „Skutkové okolnosti vo veci samej“, avšak v odôvodnení uvedeného rozsudku sa neuvádza.
Rozhodnutie Komisie teda nespĺňa kritérium nevyhnutnosti (ktoré predstavuje dôležitý aspekt zásady proporcionality), keďže z možných opatrení sa Komisia rozhodla pre opatrenie, ktoré za aktuálnych okolností najviac poškodzuje záujmy odvolateliek.
Existuje teda jasný nepomer medzi požiadavkou stanovenou Komisiou (zábezpeka vydaná európskou bankou s dlhodobým ratingom „AA“) a sledovaným cieľom (ochrana práva Komisie na prijatie súm), takže napadnuté rozhodnutie obsahuje pochybenie, keďže sa v ňom uvádza, že sporný akt nie je v rozpore so zásadou proporcionality.
____________1 Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145).