Spojené veci C‑11/06 a C‑12/06

Rhiannon Morgan

proti

Bezirksregierung Köln

a

Iris Bucher

proti

Landrat des Kreises Düren

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané

Verwaltungsgericht Aachen)

„Občianstvo Únie – Články 17 ES a 18 ES – Odmietnutie priznať pomoc na vzdelávanie štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí vykonávajú svoje štúdiá v inom členskom štáte – Požiadavka pokračovania medzi štúdiom v inom členskom štáte a skorším štúdiom počas aspoň jedného roka v zariadení nachádzajúcom sa na území členského štátu pôvodu“

Abstrakt rozsudku

1.        Občianstvo Európskej únie – Ustanovenia Zmluvy – Osobná pôsobnosť

(Články 17 ES a 18 ES)

2.        Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov

(Články 17 ES a 18 ES)

1.        Štátni príslušníci členského štátu, študujúci v inom členskom štáte, majú štatút občanov Únie v zmysle článku 17 ods. 1 ES, a teda sa eventuálne môžu domáhať práv, ktoré patria k tomuto štatútu, vrátane vo vzťahu k ich členskému štátu pôvodu. Medzi situáciami, na ktoré sa vzťahuje uplatnenie práva Spoločenstva, sú aj situácie týkajúce sa výkonu základných slobôd zaručených Zmluvou, najmä tých, ktoré patria do voľného pohybu a pobytu na území členských štátov, ako je to zakotvené v článku 18 ES.

(pozri body 22, 23)

2.        Článkom 17 ES a 18 ES odporuje podmienka, podľa ktorej na získanie pomoci na vzdelávanie poskytovanej na štúdium v inom členskom štáte ako v členskom štáte, ktorého sú študenti, ktorí žiadajú o pomoc na vzdelávanie, štátnymi príslušníkmi, musí byť toto štúdium pokračovaním vzdelávania nadobúdaného počas aspoň jedného roka na území členského štátu pôvodu týchto študentiek.

Dvojnásobná povinnosť nadobúdať vzdelávanie aspoň jeden rok v tomto členskom štáte a pokračovať iba v tom istom vzdelávaní v inom členskom štáte je totiž takej povahy, že z dôvodu osobných nevýhod, dodatočných nákladov a prípadných omeškaní, ktoré zahŕňa, odrádza občanov Únie od toho, aby opustili dotknutý členský štát na účely štúdia v inom členskom štáte a využili takisto ich slobodu voľného pohybu a pobytu v tomto inom členskom štáte, ako je to zakotvené v článku 18 ods. 1 ES.

Takáto podmienka teda nemôže byť považovaná za primeranú cieľom zabezpečiť, aby dotknutí študenti ukončili svoje štúdium v čo najkratšom čase, alebo umožniť vhodný výber štúdia, ktorý sa im ponúka. Starostlivosť zaručiť, že pomoc na vzdelávanie bude priznaná iba tým študentom, ktorí sú schopní dokončiť štúdium, preukázať ich vôľu pokračovať v štúdiu a úspešne a rýchlo ho zavŕšiť, môže tvoriť legitímny cieľ v rámci organizácie takéhoto systému. Skutočnosť uloženia takejto podmienky v rozsahu, v akom môže mať v praxi za následok predĺženie celkovej dĺžky štúdií, sa však zdá rozporuplná s uvedeným cieľom, čiže nevhodná na jeho realizáciu.

Okrem toho môže byť v zásade legitímne, ak členský štát poskytne takúto pomoc na vzdelávanie iba študentom, ktorí preukážu istý stupeň integrácie do spoločnosti v tomto štáte, aby sa vyhol tomu, že poskytovanie pomoci študentom, ktorí si želajú študovať v iných členských štátoch, sa stane nerozumnou záťažou, ktorá by mohla mať následky na celkovú úroveň pomoci poskytovanej týmto štátom. Podmienka prvej fázy štúdia v tomto členskom štáte však nespravodlivo vyzdvihuje skutočnosť, ktorá nie je nevyhnutne ukazovateľom stupňa integrácie do spoločnosti tohto štátu v čase žiadosti o pomoc. Takáto podmienka preto zachádza nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, a teda nemôže byť považovaná za primeranú.

Nakoniec dotknuté obmedzenie nemožno samo osebe považovať za spôsobilé alebo potrebné na zabezpečenie toho, aby neprišlo ku kumulácii s pomocou rovnakej povahy poskytovanou v inom členskom štáte.

(pozri body 18, 30, 35, 36, 39, 43, 44, 46, 50, 51 a výrok)