Vec T‑188/12

Patrick Breyer

proti

Európskej komisii

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Vyjadrenia predložené Rakúskou republikou v rámci konania o nesplnení povinnosti pred Súdnym dvorom – Zamietnutie prístupu“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 27. februára 2015

1.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Rozhodnutie inštitúcie zamietajúce prístup k dokumentom – Dokumenty predložené v priebehu konania – Žaloba, ktorá sa stala bezpredmetnou – Zastavenie konania

(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

2.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Pojem dokument – Rozsah

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 2 ods. 3 a článok 3 písm. a)]

3.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Pojem dokument – Rozsah – Vyjadrenia členského štátu vypracované v priebehu ukončeného súdneho konania pred Súdnym dvorom – Zahrnutie

[Článok 258 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 2 ods. 3 písm. a) a článok 4 ods. 2]

4.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Rozsah – Vylúčenie dokumentov Súdneho dvora spadajúcich do rámca jeho súdnej činnosti – Pojem – Vyjadrenia prednesené členským štátom v rámci ukončeného konania o nesplnení povinnosti – Vylúčenie

(Článok 15 ods. 3 štvrtý pododsek ZFEÚ a článok 258 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 a 5)

5.      Súdne konanie – Prejednávanie vecí pred Všeobecným súdom – Ochrana poskytnutá účastníkom konania proti zneužitiu procesných dokumentov – Rozsah – Zverejnenie vyjadrenia protistrany k žalobe na internete – Neprípustnosť – Zohľadnenie pri rozdelení trov konania

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 87 ods. 3, Pokyny pre tajomníka Všeobecného súdu, článok 5 ods. 8)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 27 – 29)

2.      Pojem „dokument“, ktorý je široko definovaný v článku 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, pokrýva „akýkoľvek obsah bez ohľadu na to, aké je jeho médium (napísaný na papieri alebo uložený v elektronickej forme, alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam), týkajúci sa akejkoľvek veci vzťahujúcej sa na politiku, činnosť a rozhodnutia, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti príslušného orgánu“ Únie. Táto definícia je v podstate založená na existencii uchovaného obsahu, ktorý možno reprodukovať alebo doň nahliadať po jeho vytvorení, pričom povaha média, na ktorom je obsah uložený, druh a povaha uloženého obsahu, rovnako ako veľkosť, dĺžka, význam alebo úprava obsahu, nie sú z hľadiska otázky, či je obsah pokrytý uvedenou definíciou, dôležité a jediné obmedzenie týkajúce sa obsahu, ktorý môže byť predmetom tejto definície, je podmienka, že uvedený obsah sa musí týkať politík, činností alebo rozhodnutí spadajúcich do právomocí dotknutej inštitúcie.

(pozri body 41, 42)

3.      Preto musia byť vyjadrenia členského štátu predložené Súdnemu dvoru v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ a zaslané Komisii ako účastníčke konania, označené za dokumenty, ktoré inštitúcia má v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v spojení s jeho článkom 3 písm. a).

Tento záver nemôže spochybniť skutočnosť, že vyjadrenia nie sú adresované uvedenej inštitúcii, ktorá je účastníčkou konania, ale Súdnemu dvoru, a že tejto inštitúcii Súdny dvor doručil len kópie. Na jednej strane síce v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 spadajú do jeho pôsobnosti len dokumenty, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má v držbe, toto ustanovenie však nijako nepodmieňuje uplatnenie uvedeného nariadenia na dokumenty, ktoré orgán dostal, tým, že mu dotknutý dokument musí byť adresovaný a priamo zaslaný jeho autorom. V rovnakom zmysle vzhľadom na to, že pojem dokument je predmetom široko koncipovanej definície v článku 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001, ktorá je založená na existencii uchovaného obsahu, je potrebné sa domnievať, že na existenciu dokumentu v zmysle tohto ustanovenia nemá nijaký vplyv skutočnosť, že sporné vyjadrenia boli Komisii zaslané vo forme kópií, a nie vo forme originálov.

Okrem toho zo širokej definície pojmu dokument, ako aj z formulácie a samotnej existencie výnimky týkajúcej sa ochrany súdnych konaní v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001, vyplýva, že normotvorca Únie nemal v úmysle vylúčiť činnosť inštitúcií súvisiacu so súdnymi konaniami z práva občanov na prístup k dokumentom. Platí to o to viac, že uvedené nariadenie ani nevyníma činnosti inštitúcií súvisiace so súdnym konaním zo svojej pôsobnosti, ani svoju pôsobnosť neobmedzuje len na ich administratívnu činnosť. Navyše boli vyjadrenia Komisii zaslané v kontexte žaloby o nesplnenie povinnosti, ktorú táto inštitúcia podala v rámci svojich právomocí podľa článku 258 ZFEÚ, Komisii teda boli doručené v rámci výkonu jej právomocí.

Okrem toho zahrnutie vyjadrení predložených členským štátom v rámci súdneho konania do pôsobnosti nariadenia č. 1049/2001 nenarúša cieľ osobitných pravidiel prístupu k dokumentom týkajúcim sa súdnych konaní. Ochranu týchto konaní totiž možno zabezpečiť uplatnením výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001, pričom je potrebné spresniť, že na účely výkladu výnimky týkajúcej sa ochrany súdnych konaní je možné zohľadniť skutočnosť, že osobitné pravidlá vzťahujúce sa na súdy Únie neupravujú právo tretích osôb na prístup k vyjadreniam predloženým týmto súdom v rámci súdnych konaní.

(pozri body 48 – 51, 53, 54, 57, 61, 104, 105)

4.      Vyjadrenia predložené Súdnemu dvoru členským štátom v rámci žaloby o nesplnení povinnosti, ktorú proti nemu podala Komisia, majú rovnako ako vyjadrenia Komisie osobitné vlastnosti, keďže sa vzhľadom na svoju povahu podieľajú aj na súdnej činnosti Súdneho dvora. Keďže žalovaný členský štát má právo použiť vo svojich vyjadreniach všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii na zabezpečenie svojej obrany, vyjadrenia tohto členského štátu poskytujú Súdnemu dvoru informácie, na základe ktorých musí potom tento súd vyhlásiť svoje rozhodnutie.

V tejto súvislosti vyjadrenia predložené členským štátom v rámci konania o nesplnení povinnosti nespadajú – rovnako ako vyjadrenia Komisie – napriek tomu, že sú súčasťou činnosti súdov Únie, do rámca výnimky z práva na prístup k dokumentom, ktorú v súvislosti so súdnou činnosťou Súdneho dvora zakotvil článok 15 ods. 3 štvrtý pododsek ZFEÚ. Odhliadnuc od toho, že vyjadrenia vypracované členským štátom na účely súdneho konania majú spoločné osobitné vlastnosti, je potrebné poukázať na to, že ani z článku 15 ods. 3 štvrtého pododseku ZFEÚ, ani zo skutočnosti, že tieto vyjadrenia pochádzajú od rôznych autorov, a napokon ani z ich povahy na účely ich zaradenia do pôsobnosti práva na prístup k dokumentom nevyplýva nevyhnutnosť rozdielneho prístupu k vyjadreniam pochádzajúcim od Komisie a k vyjadreniam pochádzajúcim od členského štátu. To znamená, že článok 15 ods. 3 štvrtý pododsek ZFEÚ nemožno vykladať v tom zmysle, že z neho v súvislosti s prístupom k vyjadreniam vypracovaným inštitúciou na účely súdneho konania vyplýva akékoľvek autorské pravidlo, ktoré by vyžadovalo rozdielny prístup k vyjadreniam vypracovaným inštitúciou na účely súdneho konania a k vyjadreniam vypracovaným členským štátom v rámci sporovej časti konania o nesplnení povinnosti.

Naopak je potrebné rozlišovať medzi vylúčením súdnej činnosti Súdneho dvora z práva na prístup k dokumentom v zmysle článku 15 ods. 3 štvrtého pododseku ZFEÚ na jednej strane a vyjadreniami vypracovanými na účely tejto činnosti, ktoré síce sú súčasťou uvedenej činnosti, avšak nespadajú do rámca výnimky uvedenej v tomto ustanovení, a naopak sú predmetom práva na prístup k dokumentom. Článok 15 ods. 3 štvrtý pododsek ZFEÚ teda nebráni zahrnutiu vyjadrení predložených členským štátom v rámci súdneho konania do pôsobnosti nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, avšak za predpokladu, že budú splnené podmienky jeho uplatnenia a s tým, že nebudú dotknuté ani prípadné výnimky stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia, ani možnosť členského štátu požiadať podľa odseku 5 tohto ustanovenia dotknutú inštitúciu o nezverejnenie jeho vyjadrení.

(pozri body 72, 73, 79 – 83)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 118 – 120)