Žaloba podaná 26. júna 2014 – Kendrion/Súdny dvor Európskej únie

(vec T-479/14)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Kendrion NV (Zeist, Holandsko) (v zastúpení: P. Glazener a T. Ottervanger, advocaten)

Žalovaný: Súdny dvor Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje zaviazať Súdny dvor Európskej únie, aby

jej nahradil škodu za materiálnu ujmu vo výške 2 308 463,98 eura alebo minimálne vo výške, ktorú Všeobecný súd považuje za primeranú,

jej nahradil škodu za nemateriálnu ujmu vo výške 11 050 000,000 eur, podporne, minimálne vo výške 1 700 000,00 eur, napokon podporne, minimálne vo výške, ktorú určia účastníci konania na základe spôsobov stanovených Všeobecným súdom alebo minimálne vo výške, ktorú Všeobecný súd považuje za primeranú,

v oboch prípadoch spolu s úrokmi z omeškania od 26. novembra 2013 vo výške, ktorú určí Všeobecný súd ako primeranú,

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Súdny dvor rozsudkom z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia (C-50/12 P, EU:C:2013:771) rozhodol, že bolo porušené právo zaručené článkom 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie v konaní pred Všeobecným súdom vo veci T-54/06, Kendrion/Komisia, ktoré sa týkalo žaloby o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia Komisie K(2005) 4634 v konečnom znení z 30. novembra 2005 v konaní podľa článku 81 [ES] (vec COMP/F/38.354 – Priemyselné vrecia), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, ako aj v rozsahu, v akom sa týka zrušenia alebo, podporne, zníženia pokuty, ktorá bola žalobkyni uložená.

Súdny dvor okrem toho rozhodol, že porušenie povinností vyplývajúcich z článku 47 Charty základných práv Európskej únie treba potrestať žalobou na náhradu škody na Všeobecnom súde, keďže taká žaloba predstavuje účinný prostriedok nápravy.

Žalobkyňa uvádza, že Súdny dvor už v tomto rozsudku rozhodol, že sú splnené podmienky dostatočne kvalifikovaného porušenia právnej normy, ktorá má priznať práva jednotlivcovi.Žalobkyňa ďalej tvrdí, že konanie trvalo päť rokov a deväť mesiacov, zatiaľ čo podľa jej názoru treba za primerané považovať dva roky a šesť mesiacov, takže primeraná dĺžka konania bola prekročená o tri roky a tri mesiace. Ak by sa vec rozhodla v primeranej lehote, bol by rozsudok vydaný 26. augusta 2010 a nie 26. novembra 2013.Materiálna ujma, ktorá žalobkyni vznikla na základe neprimerane dlhého konania, sa skladá z dodatočného finančného zaťaženia, ktoré musela v danom období znášať. Táto ujma pozostáva z úrokov vypočítaných Komisiou z pokuty vo výške 34 000 000 eur a z výdavkov, ktoré jej za toto obdobie vznikli v súvislosti s poskytnutou bankovou zárukou za zaplatenie pokuty s úrokmi. Táto suma by sa znížila o výdavky v spojení s financovaním zaplatenia pokuty s úrokmi pre Úniu, ktoré bola dlžná k 26. augustu 2010, ak by Všeobecný súd vydal rozsudok k tomuto dátumu.Ako náhradu za nemateriálnu ujmu, ktorá vznikla žalobkyni v dôsledku neprimeranej dĺžky konania, žiada za každý rok, o ktorý bola primeraná dĺžka konania na Všeobecnom súde prekročená, primerané odškodnenie vo výške 10 % pokuty a za neúplný rok zodpovedajúcu časť z 10 %. Takéto odškodnenie je primerané, keďže k dátumu prijatia rozhodnutia Komisia zvyčajne zvyšovala pokuty za každý rok porušenia o 

10 %.Žalobkyňa podporne žiada primerané odškodnenie vo výške 5 % pokuty za nemateriálnu ujmu. Táto suma zodpovedá odškodneniu, ktoré považoval Súdny dvor za primerané v obdobných prípadoch za podstatné prekročenie lehôt pri posudzovaní pokút v konaniach o karteloch.