Žaloba podaná 20. septembra 2013 – Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Európsky parlament, Rada Európskej únie
(vec C-507/13)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: E. Jenkinson, S. Behzadi-Spencer, splnomocnení zástupcovia, a K. Beal, QC)
Žalovaní: Európsky parlament, Rada Európskej únie
Návrhy žalobcu
zrušiť článok 94 ods. 1 písm. g), článok 94 ods. 2 a/alebo článok 162 ods. 1 a 3 smernice CRD IV1 ,
zrušiť článok 450 ods. 1 písm. d), i) a/alebo j) a/alebo článok 521 ods. 2 nariadenia CR2 ,
zaviazať Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Spojené kráľovstvo (UK) sa domáha zrušenia určitého počtu ustanovení niektorých legislatívnych aktov Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie podľa článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Žaloba o zrušenie sa týka „balíka CRD IV“, ktorý nadobudol účinnosť 17. júla 2013. Tento balík sa skladá z novej smernice o dohľade nad úverovými inštitúciami, teda smernice 2013/36/EÚ, a nového nariadenia o požiadavkách na úverové inštitúcie. UK spochybňuje niektoré ustanovenia v týchto právnych aktoch, konkrétne:
článok 94 ods. 1 písm. g), článok 94 ods. 2 a článok 162 ods. 1 a 3 smernice 2013/36/EÚ (smernica CRD IV), ktorá bola uverejnená v Úradnom vestníku 27. júna 2013. Podľa článku 164 smernica nadobudla účinnosť 17. júla 2013.
článok 450 ods. 1 písm. d), článok 450 ods. 1 písm. i), článok 450 ods. 1 písm. j) a článok 521 ods. 2 nariadenia o požiadavkách na úverové inštitúcie, teda nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (nariadenia CR). Nariadenie CR bolo uverejnené v Úradnom vestníku 27. júna 2013, ale nadobudlo účinnosť 28. júna 2013 podľa článku 521 ods. 1. Podľa článku 521 ods. 2 sa má uplatňovať od 1. januára 2014.
V napadnutých právnych aktoch Parlament a Rada zaviedli niekoľko opatrení týkajúcich sa pohyblivých prvkov odmeňovania, ktoré sa môžu vyplácať niektorým zamestnancom inštitúcií (teda úverových inštitúcií a investičných firiem, ako sú definované v článku 4 nariadenia CR). Konkrétne článok 94 ods. 1 písm. g) smernice CRD IV stanovuje obmedzenie týkajúce sa pohyblivej odmeny, ktorú možno vyplatiť niektorým „zamestnancom zodpovedným za podstupovanie značného rizika“. Toto obmedzenie je vo všeobecnosti známe ako „obmedzenie výšky odmien bankárov“ (cap on bankers’ bonuses). Ďalej podľa článku 94 ods. 2 smernice CRD IV normotvorca EÚ uložil Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA), agentúre zriadenej podľa článku 114 ZFEÚ, úlohu určovania kritérií, na základe ktorých sú „zamestnanci zodpovední za podstupovanie značného rizika“ identifikovaní v každej inštitúcii a vypracovania regulačných predpisov pre diskontné sadzby, ktoré možno uplatniť na dlhodobé variabilné odmeňovanie. Článok 450 nariadenia CR vyžaduje, aby inštitúcie po tomto vymedzení verejne sprístupnili niektoré podrobnosti týkajúce sa platov týchto jednotlivcov.UK tvrdí, že napadnuté ustanovenia treba zrušiť, pretože:napadnuté ustanovenia nemajú primeraný právny základ v Zmluve;napadnuté ustanovenia sú neprimerané a/alebo sa pri nich neprihliada na zásadu subsidiarity;napadnuté ustanovenia nadobudli účinnosť spôsobom, ktorý porušuje zásadu právnej istoty;pridelenie niektorých úloh EBA a zverenie niektorých právomocí Komisii je ultra vires;požiadavky o zverejňovaní v nariadení CR porušujú zásadu ochrany údajov a súkromia podľa práva EÚ;v rozsahu, v akom sa vyžaduje, aby sa článok 94 ods. 1 písm. g) uplatňoval aj na zamestnancov inštitúcií mimo EHP, táto požiadavka porušuje článok 3 ods. 5 ZEÚ a zásadu teritoriality stanovenú medzinárodným obyčajovým právom.