Vec C‑360/10
Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers CVBA (SABAM)
proti
Netlog NV
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Rechtbank van eerste aanleg te Brussel)
„Informačná spoločnosť – Autorské právo – Internet – Poskytovateľ hostingových služieb – Spracovanie informácií uložených na internetovej platforme sociálnej siete – Zavedenie systému filtrovania týchto informácií s cieľom zabrániť sprístupneniu súborov porušujúcich autorské práva – Neexistencia všeobecnej povinnosti monitorovať ukladané informácie“
Abstrakt rozsudku
Aproximácia právnych predpisov – Informačná spoločnosť – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Ochrana osobných údajov v sektore elektronických komunikácií
(Charta základných práv Európskej únie, články 8 a 11; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31, článok 15 ods. 1, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48, článok 3 ods. 1)
Smernica 2000/31 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode, smernica 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti a smernica 2004/48 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, posudzované vo vzájomnej súvislosti a vykladané vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany uplatniteľných základných práv, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vydaniu súdneho príkazu vnútroštátnym súdom, ktorý by poskytovateľovi hostingových služieb ukladal povinnosť zaviesť systém filtrovania:
– informácií uložených na jeho serveroch používateľmi jeho služieb,
– ktorý sa bude uplatňovať bez rozdielu na všetkých jeho používateľov,
– preventívne,
– výlučne na jeho náklady a
– bez časového obmedzenia,
spôsobilý identifikovať elektronické súbory obsahujúce hudobné, kinematografické alebo audiovizuálne diela, o ktorých navrhovateľ tvrdí, že k nim má práva duševného vlastníctva, s cieľom blokovať sprístupnenie uvedených súborov, ktorých výmena porušuje autorské právo, verejnosti.
Takýto súdny príkaz by totiž uvedenému poskytovateľovi zároveň ukladal povinnosť aktívne monitorovať skoro všetky údaje každého z používateľov jeho služieb, aby sa zabránilo akýmkoľvek budúcim porušeniam práv duševného vlastníctva, čím by mu ukladal povinnosť všeobecného monitorovania zakázanú článkom 15 ods. 1 smernice 2000/31. Okrem toho by predstavoval jednoznačné porušenie slobody podnikania poskytovateľa hostingových služieb, pretože by mu ukladal povinnosť na vlastné náklady zaviesť komplexný, finančne nákladný a časovo neobmedzený systém informačných technológií, čo by bolo v rozpore s podmienkami stanovenými v článku 3 ods. 1 smernice 2004/48, ktorý vyžaduje, aby opatrenia na zabezpečenie dodržiavania práv duševného vlastníctva neboli zbytočne zložité alebo nákladné. Takýto súdny príkaz by preto nerešpektoval požiadavku zabezpečiť náležitú rovnováhu medzi ochranou práva duševného vlastníctva, ktorá je priznaná nositeľom autorského práva, na jednej strane a ochranou slobody podnikania, ktorá je priznaná subjektom, ako sú poskytovatelia hostingových služieb, na druhej strane. Účinky takéhoto súdneho príkazu by sa navyše neobmedzovali len na poskytovateľov hostingových služieb, keďže sporný systém filtrovania by mohol tiež porušovať základné práva ich používateľov, konkrétne ich právo na ochranu osobných údajov, ako aj ich slobodu prijímať a rozširovať informácie, ktoré sú chránené v článkoch 8 a 11 Charty základných práv Európskej únie. Na jednej strane by súdny príkaz zahŕňal identifikáciu, systematickú analýzu a spracovanie informácií týkajúcich sa profilov vytvorených na sociálnej sieti používateľmi tejto siete, pričom tieto informácie predstavujú chránené osobné údaje, pretože v zásade umožňujú identifikáciu uvedených používateľov. Na druhej strane by mohol ohroziť informačnú slobodu, lebo daný systém by mohol nedostatočne rozlišovať medzi protiprávnym a oprávneným obsahom tak, že jeho používanie by mohlo viesť k zablokovaniu komunikácie s oprávneným obsahom.
(pozri body 38, 46 – 50, 52 a výrok)