Odvolanie podané 25. septembra 2014: Spolková republika Nemecko proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) zo 16. júla 2014 vo veci T-295/12, Spolková republika Nemecko/Európska komisia
(vec C-446/14 P)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia, ako aj Prof. Dr. T. Lübbig a Dr. M. Klasse, advokáti)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
1. zrušil v celom rozsahu rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) zo 16. júla 2014 vo veci T-295/12;
2. uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Okrem toho Spolková republika Nemecko v celom rozsahu trvá na svojich žalobných návrhoch uplatňovaných v prvostupňovom konaní.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Predmetom tohto sporu je rozsudok Všeobecného súdu zo 16. júla 2014 vo veci T-295/12, Spolková republika Nemecko/Európska komisia, ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu podanú Spolkovou republikou Nemecko proti rozhodnutiu Európskej komisie z 25. apríla 2012 o opatreniach SA.25051 (C-19/2010) (ex NN 23/2010) prijatých Nemeckom v prospech Zweckverband Tierkörperbeseitigung v Porýní-Falcku, v oblasti Rheingau-Taunus a v okrese Limburg-Weilburg [spisová značka C (2012) 2557 final].
Svojím odvolaním Spolková republika Nemecko Všeobecnému súdu vytýka, že stanovil nesprávnu definíciu kritérií dôkazov uplatňovaných na účely konštatovania „zjavne nesprávneho posúdenia“ v prípade, keď členský štát definuje služby všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „SVEZ“) v odvetví, ktoré nie je predmetom harmonizácie v práve Únie. (Predpokladaným) adresátom pomoci v dotknutom správnom konaní je „Zweckverband Tierkörperbeseitigung v Porýní-Falcku“, subjekt, ktorý získal od štátu kompenzáciu za svoju úlohu v oblasti hygieny v prípade infekcie, ktorá pozostávala z udržiavania kapacít na účely odstraňovania mŕtvych zvierat v uvedenom prípade. Skutočnosť, že Všeobecný súd nekvalifikoval úlohy v oblasti hygieny v prípade infekcie, ktoré sú zverené Zweckverband, ako SVEZ, je rozhodujúca pri kvalifikácii týchto kompenzácií ako pomoci, ktorá sa vykonáva v napadnutom rozsudku.
Spolkový republika Nemecko zakladá svoje odvolanie na troch odvolacích dôvodoch.
Po prvé, ustanovenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 106 ods. 2 ZFEÚ boli porušené nesprávnym výkladom, ku ktorému došlo v napadnutom rozsudku, v tom zmysle, že nemecké orgány sa tým, že dodatočné rezervy kvalifikovali ako SVEZ, dopustili tak závažnému pochybeniu, že podľa Všeobecného súdu sa toto pochybenie kvalifikuje ako „zjavné“. Spolková republika Nemecko tvrdí, že napadnutý rozsudok zasahuje do voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty na účely definovania SVEZ. Podľa Spolkovej republiky Nemecko pri definícii SVEZ v každom prípade nedošlo k žiadnemu „zjavne nesprávnemu posúdeniu“. Spolková republika Nemecko poukazuje na to, že je nespochybniteľné, že v rozhodnutí Komisie sa toto kritérium nikde neuvádza, že Komisia v priebehu konania na Všeobecnom súde takisto vyhlásila, že nebola povinná preukázať existenciu „zjavne nesprávneho posúdenia“ a že úvahy Komisie v spornom rozhodnutí, ako aj posúdenie Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku, nepodporujú údajnú existenciu „zjavne nesprávneho posúdenia“.
Po druhé, článok 107 ods. 1 ZFEÚ bol porušený nesprávnym konštatovaním hospodárskej výhody na základe nesprávneho preskúmania kritérií rozsudku Altmark1 . Spolková republika Nemecko Všeobecnému súdu najmä vytýka, že nesprávne preskúmal tretie kritérium rozsudku Altmark (nevyhnutnosť kompenzácie). Všeobecný súd opomenul skutočnosť, že Komisia sa dopustila z právneho hľadiska nesprávneho preskúmania tým, že nepreskúmala, či sú kompenzácie týkajúce sa dodatočných kapacít vyššie než čisté dodatočné náklady vyplývajúce z ich udržiavania. Namiesto toho Komisia, a podľa jej vzoru aj Všeobecný súd, konštatovali, že takéto náklady neboli nevyhnutné, pričom poukázali na údajnú neexistenciu nevyhnutnosti dodatočných kapacít.
Po tretie je napadnutý rozsudok postihnutý nedostatočným odôvodnením najmä pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého sa údajné pochybenia, ktorých sa dopustili nemecké orgány, musia kvalifikovať ako osobitne závažné a „zjavné“. Nie je tiež vysvetlené, prečo nie je stanovisko nemeckých orgánov neobhájiteľné z každého zamýšľaného hľadiska.
____________1 Rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, EU:C:2003:415).