NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 19. apríla 2012 (1)
Vec C‑22/11
Finnair Oyj
proti
Timy Lassooy
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Korkein oikeus (Fínsko)]
„Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Náhrada cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu do lietadla – Pojem ,odmietnutie nástupu do lietadla‘ – Vylúčenie z kvalifikovania ako ,odmietnutia nástupu do lietadla‘ – Zrušenie letu spôsobené štrajkom v krajine odletu – Reorganizácia letov nasledujúcich po zrušenom lete – Právo cestujúcich týchto letov na náhradu“
1. Na základe tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania má Súdny dvor po prvýkrát podať výklad pojmu „odmietnutie nástupu do lietadla“ v zmysle článku 2 písm. j) nariadenia (ES) č. 261/2004(2). Toto ustanovenie definuje odmietnutie nástupu do lietadla ako odmietnutie prepravy cestujúcich na leteckej linke, hoci sa riadne prezentovali na nástup, okrem prípadov, keď existujú oprávnené dôvody na odmietnutie nástupu do lietadla v súvislosti so zdravím, s bezpečnosťou alebo ochranou či nedostatočnými cestovnými dokumentmi. Ak je cestujúcemu odmietnutý nástup do lietadla proti jeho vôli, podľa článku 4 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa mu priznáva paušálna náhrada.
2. Táto vec vychádza zo sporu medzi leteckou spoločnosťou Finnair Oyj(3) a Timym Lassooyom. T. Lassooy si rezervoval let Barcelona – Helsinki na 30. júla 2006 o 11.40 hod. V dôsledku štrajku na letisku v Barcelone (Španielsko) 28. júla 2006 sa spoločnosť Finnair rozhodla zreorganizovať svoje lety naplánované na 28., 29. a 30. júla 2006 a odmietla T. Lassooyovi nástup do lietadla, keďže na let, ktorým mal letieť, uprednostnila cestujúcich, ktorí pre tento štrajk nemohli nastúpiť na pravidelný let 29. júla 2006. Timy Lassooy sa teraz dovoláva článku 4 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 a domnieva sa, že Finnair mu má v súlade s týmto ustanovením zaplatiť náhradu.
3. Korkein oikeus (Najvyšší súd, Fínsko) si teda kladie otázku, či pojem „odmietnutie nástupu do lietadla“ v zmysle článku 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004 zahŕňa len odmietnutie nástupu do lietadla z dôvodu prekročenia kapacity rezervácií, alebo či tento pojem zahŕňa aj iné prípady, ako napríklad prípady odmietnutia nástupu do lietadla z dôvodu reorganizácie letov v dôsledku mimoriadnych okolností.
4. Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či kvalifikovanie ako „odmietnutie nástupu do lietadla“ môže byť vylúčené z iných dôvodov, ako sú dôvody súvisiace s cestujúcim, a to najmä z dôvodov súvisiacich s mimoriadnymi okolnosťami.
5. V týchto návrhoch uvediem dôvody, prečo sa domnievam, že pojem odmietnutie nástupu do lietadla zahŕňa nielen prípady prekročenia kapacity rezervácií, ale aj iné, napríklad prevádzkové dôvody.
6. Ďalej vysvetlím, prečo sa podľa môjho názoru má článok 2 písm. j) a článok 4 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že odmietnutie nástupu do lietadla nemôže byť primerane odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami, pričom len odmietnutie nástupu do lietadla cestujúcim odôvodnené dôvodmi súvisiacimi s individuálnou situáciou týchto cestujúcich môže mať za následok vylúčenie tohto odmietnutia z kvalifikovania ako „odmietnutia nástupu do lietadla“. Uvediem tiež dôvody, prečo sa domnievam, že článok 4 ods. 3 a článok 5 ods. 3 tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že letecký dopravca sa nemôže dovolávať mimoriadnych okolností, ktoré ovplyvnili let, na účely oslobodenia sa od povinnosti poskytnúť náhradu, ktorú má voči cestujúcemu, ktorému odmietol nástup na neskorší let, ak toto odmietnutie odôvodňuje reorganizáciou tohto letu v dôsledku mimoriadnych okolností.
7. Nakoniec uvediem, prečo podľa môjho názoru takýto výklad nie je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.
I – Právny rámec
8. Odôvodnenie 1 nariadenia č. 261/2004 uvádza, že konanie Európskeho spoločenstva v oblasti leteckej dopravy by sa malo okrem iného zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich.
9. Odôvodnenie 14 tohto nariadenia stanovuje, že záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s uskutočnením príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu, a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu.
10. Podľa článku 2 písm. j) uvedeného nariadenia pojem „‚odmietnutie nástupu do lietadla‘ znamená odmietnutie prepravy cestujúcich, hoci sa prezentovali na nástup podľa podmienok stanovených v článku 3 ods. 2 okrem prípadov, keď existujú oprávnené dôvody na odmietnutie nástupu do lietadla v súvislosti [najmä v súvislosti – neoficiálny preklad] so zdravím, bezpečnosťou alebo ochranou, alebo nedostatočnými cestovnými dokumentmi“.
11. Článok 4 nariadenia č. 261/2004 znie takto:
„1. Keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva odmietnutie nástupu do lietadla, najprv vyzve dobrovoľníkov aby sa vzdali svojich rezervácií za protislužbu za podmienok dohodnutých medzi príslušným cestujúcim a prevádzkujúcim leteckým dopravcom. Dobrovoľníkom sa poskytuje pomoc v súlade s článkom 8, taká pomoc sa poskytuje dodatočne k náhradám uvedeným v tomto článku.
2. Ak nie je počet dobrovoľníkov dostatočný, aby umožnil nástup do lietadla zostávajúcim cestujúcim s rezerváciou, prevádzkujúci letecký dopravca môže potom odmietnuť cestujúcim nástup do lietadla proti ich vôli.
3. Ak je cestujúcim proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla, prevádzkujúci letecký dopravca im ihneď poskytne náhradu v súlade s článkom 7 a poskytne im pomoc v súlade s článkom 8 a 9.“
12. Podľa článku 5 ods. 3 tohto nariadenia prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu, ktorú by za normálnych okolností musel platiť v prípade zrušenia letu, ak môže preukázať, že zrušenie vyplýva z mimoriadnych okolností, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.
13. Článok 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia v spojení s článkom 4 tohto nariadenia stanovuje paušálnu náhradu vo výške 400 eur pre cestujúcich, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla, v prípade všetkých letov v rámci Spoločenstva dlhších než 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 do 3 500 km.
14. Články 8 a 9 nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 4 tohto nariadenia stanovujú pre cestujúcich, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla, právo na náhradu alebo presmerovanie, ako aj právo na starostlivosť o nich.
II – Skutkové okolnosti a konanie vo veci samej
15. V dôsledku štrajku personálu letiska v Barcelone 28. júla 2006 musel byť pravidelný let Barcelona – Helsinki o 11.40 hod. prevádzkovaný spoločnosťou Finnair zrušený. Finnair sa rozhodla zreorganizovať svoje lety, aby cestujúci na tomto lete nemuseli čakať príliš dlho.
16. Títo cestujúci tak boli prepravení do Helsínk (Fínsko) nasledujúci deň, 29. júla 2006, letom o 11.40 hod., ako aj mimoriadnym letom o 21.40 hod. v ten istý deň. V dôsledku tejto reorganizácie musela časť cestujúcich, ktorí si zakúpili letenku na let 29. júla 2006 o 11.40 hod., počkať do 30. júla 2006 a letela do Helsínk pravidelným letom o 11.40 hod. a mimoriadnym letom, ktorý sa z tohto dôvodu uskutočnil o 21.40 hod. Takisto niektorí cestujúci, ako Timy Lassooy, ktorí si zakúpili letenku na let 30. júla 2006 o 11.40 hod. a ktorí sa riadne prezentovali na nástup, boli do Helsínk prepravení mimoriadnym letom o 21.40 hod.
17. Timy Lassooy, ktorý sa domnieva, že Finnair mu odmietla nástup do lietadla v zmysle článku 4 nariadenia č. 261/2004, podal žalobu na Helsingin käräjäoikeus (prvostupňový súd v Helsinkách), ktorou sa domáha, aby súd zaviazal Finnair zaplatiť mu náhradu stanovenú v článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.
18. Rozhodnutím z 19. decembra 2008 Helsingin käräjäoikeus zamietol žalobu, ktorú podal T. Lassooy, z dôvodu, že uvedené nariadenie uvádza len náhradu cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla v súvislosti s prekročením kapacity rezervácií z ekonomických dôvodov. Tento súd sa domnieval, že článok 4 nariadenia č. 261/2004 sa nemá uplatniť, pretože došlo k reorganizácii letov. Uvedený súd sa domnieval, že let T. Lassooya bol zrušený, hoci k tomuto letu v skutočnosti došlo.
19. Timy Lassooy podal odvolanie na Helsingin hovioikeus (odvolací súd v Helsinkách). Rozsudkom z 31. augusta 2009 Helsingin hovioikeus konštatoval, že spoločnosť T. Lassooyovi odmietla nástup do lietadla proti jeho vôli. Súd sa domnieval, že let nebol zrušený, pretože lietadlo vzlietlo v rovnakom čase a s rovnakými identifikačnými údajmi, aké boli uvedené v potvrdenej rezervácii T. Lassooya. Helsingin hovioikeus sa domnieval, že tak zo znenia nariadenia č. 261/2004, ako aj z prípravných prác vyplýva, že nariadenie sa uplatní nielen na prípady prekročenia kapacity rezervácií, ale aj na niektoré prípady odmietnutia nástupu do lietadla z prevádzkových dôvodov. Finnair teda nie je oslobodená od zodpovednosti z dôvodov súvisiacich so štrajkom a je povinná poskytnúť T. Lassooyovi náhradu podľa článku 7 uvedeného nariadenia. Helsingin hovioikeus zrušil rozhodnutie z 19. decembra 2008 a zaviazal Finnair na zaplatenie sumy 400 eur a úrokov z omeškania.
20. Finnair podala dovolanie na Korkein oikeus. Korkein oikeus má pochybnosti, pokiaľ ide o výklad ustanovení nariadenia č. 261/2004. Rozhodol sa teda prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru viaceré prejudiciálne otázky.
III – Prejudiciálne otázky
21. Korkein oikeus položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa nariadenie… č. 261/2004 a najmä článok 4 vykladať v tom zmysle, že jeho uplatnenie je obmedzené na odmietnutie nástupu do lietadla, ktoré je zapríčinené tým, že prevádzkujúci letecký dopravca z komerčných dôvodov prekročil kapacitu rezervácií, alebo sa [toto] nariadenie uplatní aj na odmietnutie nástupu do lietadla, ktoré bolo zapríčinené inými dôvodmi, napríklad prevádzkovými problémami?
2. Má sa ustanovenie článku 2 písm. j) nariadenia [č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že oprávnené dôvody, ktoré sú v ňom uvedené, sa obmedzujú na faktory vzťahujúce sa na cestujúceho, alebo môže byť odmietnutie nástupu do lietadla oprávnené aj z iných dôvodov? Ak sa má [toto] nariadenie chápať tak, že nástup do lietadla možno zamietnuť aj z iných dôvodov ako z dôvodov súvisiacich s cestujúcim, má sa vykladať v tom zmysle, že odmietnutie nástupu do lietadla možno považovať za oprávnené aj v prípade reorganizácie letov zapríčinenej mimoriadnymi okolnosťami uvedenými v odôvodneniach 14 a 15 [uvedeného] nariadenia?
3. Má sa nariadenie [č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že prevádzkujúci letecký dopravca môže byť zbavený svojej zodpovednosti podľa článku 5 ods. 3 [nariadenia] nielen v prípade letu, ktorý bol zrušený pre mimoriadne okolnosti, ale aj pokiaľ ide o cestujúcich z neskorších letov, ak sa pokúšal negatívne následky mimoriadnej okolnosti – napríklad štrajku –, ktorá sa dotkla jeho prevádzky, rozdeliť na väčší okruh cestujúcich, než je skupina cestujúcich zo zrušeného letu, tak, že neskoršie lety zreorganizoval spôsobom, aby nikto z cestujúcich neprimerane nemeškal? Inými slovami, môže sa letecký dopravca odvolávať na mimoriadne okolnosti aj voči cestujúcim z neskoršieho letu, ktorých cestu predmetná udalosť priamo neovplyvnila? Je v tejto súvislosti veľký rozdiel, ak sa postavenie cestujúceho a jeho právo na náhradu posudzuje podľa článku 4 nariadenia [č. 261/2004] o odmietnutí nástupu do lietadla, alebo podľa článku 5 o zrušení letu?“
IV – Analýza
A – Úvodné pripomienky
22. Domnievam sa, že na účely poskytnutia jasnej odpovede vnútroštátnemu súdu sa otázkami možno zaoberať nasledujúcim spôsobom.
23. Prvá otázka sa týka pojmu „odmietnutie nástupu do lietadla“ v zmysle článku 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004. Konkrétnejšie, vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa len odmietnutie nástupu do lietadla z dôvodu prekročenia kapacity rezervácií, alebo tento pojem zahŕňa aj iné prípady, ako napríklad prípady odmietnutia nástupu do lietadla z dôvodu reorganizácie letov.
24. Druhá a tretia otázka spolu podľa môjho názoru súvisia. Vnútroštátny súd totiž týmito dvomi otázkami v skutočnosti vedie Súdny dvor k tomu, aby sa zaoberal vplyvom, ktorý môžu mať mimoriadne okolnosti na systém náhrad a pomoci zavedený článkom 4 nariadenia č. 261/2004.
25. Svojou druhou otázkou teda vnútroštátny súd v podstate zisťuje, či sa má článok 2 písm. j) tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že kvalifikovanie ako „odmietnutie nástupu do lietadla“ môže byť vylúčené len z dôvodov súvisiacich s cestujúcim, ktorému je nástup do lietadla odmietnutý, alebo či sú na účely takéhoto vylúčenia prípustné aj iné dôvody, ako napríklad reorganizácia letov v dôsledku mimoriadnych okolností.
26. Prvou časťou tretej otázky sa vnútroštátny súd pýta na dosah účinkov zrušenia letu v dôsledku mimoriadnych okolností. Vnútroštátny súd sa totiž v podstate pýta, či oslobodenie od povinnosti poskytnúť náhradu v prípade zrušenia letu v dôsledku mimoriadnych okolností, ako je stanovené v článku 5 ods. 3 uvedeného nariadenia, možno rozšíriť na prípady odmietnutia nástupu do lietadla, ak letecký dopravca toto odmietnutie odôvodňuje reorganizáciou tohto letu v dôsledku týchto mimoriadnych okolností.
27. Druhú časť tretej otázky chápem tak, že vnútroštátny súd sa pýta, či neexistuje nerovnosť zaobchádzania medzi cestujúcimi, ktorých let bol zrušený, a cestujúcimi, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla, keďže prvej kategórii cestujúcich by v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 nebola poskytnutá náhrada v prípade mimoriadnych okolností, zatiaľ čo druhá kategória cestujúcich by podľa článku 4 toho istého nariadenia mala právo na náhradu.
B – O prejudiciálnych otázkach
28. Prostredníctvom analýzy obsahu pojmu „odmietnutie nástupu do lietadla“ v zmysle článku 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004 má Súdny dvor príležitosť vyjadriť sa k rozsahu článku 4 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý stanovuje, že cestujúcemu, ktorému je proti jeho vôli odmietnutý nástup do lietadla, musí letecký dopravca poskytnúť náhradu a pomoc v súlade s článkami 7 až 9 uvedeného nariadenia.
29. Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho doslovné znenie, ale aj kontext, v ktorom sa nachádza, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.(4)
30. Pojem „odmietnutie nástupu do lietadla“ je definovaný v článku 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004 ako „odmietnutie prepravy cestujúcich, hoci sa prezentovali na nástup podľa podmienok stanovených v článku 3 ods. 2[(5),] okrem prípadov, keď existujú oprávnené dôvody na odmietnutie nástupu do lietadla [najmä v súvislosti] so zdravím, bezpečnosťou alebo ochranou, alebo nedostatočnými cestovnými dokumentmi“.
31. Po samotnom prečítaní článku 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004 nie je možné určiť, či pojem odmietnutie nástupu do lietadla zahŕňa len prípady prekročenia kapacity rezervácií. Zistiť, aký úmysel mal normotvorca Únie, je teda potrebné v kontexte tohto ustanovenia a so zreteľom na ciele sledované týmto nariadením.
32. Cieľom uvedeného nariadenia je nahradiť nariadenie (EHS) č. 295/91(6). Európska komisia totiž vo svojom návrhu nariadenia(7) uviedla, že nariadenie č. 295/91 nie vždy odradí leteckých dopravcov od uplatňovania postupov nadmerného odmietania nástupu do lietadla alebo rušenia letov ani ich nepodnecuje k vyváženiu svojich obchodných výhod znížením ceny pre cestujúceho. Týmito postupmi tak neustále trpel príliš veľký počet cestujúcich.(8)
33. S prijatím nariadenia č. 261/2004 bol oznámený cieľ vyplniť medzery nariadenia č. 295/91 a znížiť frekvenciu uplatňovania odmietnutí nástupu do lietadla tým, že podnieti leteckých dopravcov, aby našli dobrovoľníkov ochotných vzdať sa svojej rezervácie za určité protivýhody namiesto toho, aby cestujúcim zabraňovali nastúpiť do lietadla.(9)
34. Normotvorca Únie chcel teda nariadením č. 261/2004 zaviesť striktné a odstrašujúce pravidlá voči leteckým dopravcom.
35. Aby boli tieto pravidlá plne účinné, pojem odmietnutie nástupu do lietadla treba vykladať extenzívne a nemožno ho obmedzovať na prekročenie kapacity rezervácií. Jasne to vyplýva z prípravných prác, ktoré predchádzali prijatiu tohto nariadenia. Podľa normotvorcu Únie má totiž uplatňovanie odmietnutia nástupu do lietadla dve príčiny. Prvou príčinou je presunutie na neskorší let v prípade cestujúcich, ktorí nemôžu letieť tým letom, na ktorý majú rezerváciu, z prevádzkových dôvodov, ako sú oneskorený prílet, zrušenie nadväzujúcich letov alebo nahradenie pokazeného lietadla lietadlom s menšou kapacitou. S presunom cestujúcich tak vzniká neočakávaná požiadavka na miesta v lietadle, niekedy taká, že cestujúcim z nasledujúceho letu je odmietnutý nástup do lietadla. Druhou príčinou je nedostavenie cestujúceho sa k odbaveniu v stanovenom čase, v dôsledku ktorej dochádza k prekročeniu kapacity rezervácií.(10)
36. Potreba extenzívneho výkladu pojmu „odmietnutie nástupu do lietadla“ vyplýva aj z cieľa, ktorý sa nariadenie č. 261/2004 snaží dosiahnuť. Pripomínam totiž, že cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich v leteckej doprave, pričom odmietnutie nástupu do lietadla spôsobuje týmto cestujúcim vážne problémy a nepohodlie.(11) V tejto súvislosti Súdny dvor vo svojom rozsudku Sturgeon a i., už citovanom, rozhodol, že ustanovenia priznávajúce práva cestujúcim v leteckej doprave, vrátane ustanovení priznávajúcich právo na náhradu, sa musia vykladať extenzívne.(12)
37. Keby sa pripustilo, že pojem odmietnutie nástupu do lietadla zahŕňa len prípady prekročenia kapacity rezervácií, malo by to za následok odopretie akejkoľvek ochrany cestujúcim, ktorí sa nachádzajú v situácii T. Lassooya.
38. Pripomínam totiž, že v spore vo veci samej sa Timy Lassooy riadne dostavil na nástup do lietadla, ktorý mu bol odmietnutý v dôsledku rozhodnutia Finnair zreorganizovať svoje lety a uprednostniť cestujúcich, ktorých let bol dva dni predtým zrušený z dôvodu štrajku. Let, na ktorý mal T. Lassooy rezerváciu, sa uskutočnil v stanovenom čase a v stanovený deň.
39. Preto keby som sa domnieval, že v prípade T. Lassooya nešlo o odmietnutie nástupu do lietadla, nemohol by sa dovolávať článku 4 nariadenia č. 261/2004, ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa zrušenia ani ustanovení týkajúcich sa meškania letov. Cestujúci, ktorý je v rovnakej situácii ako Timy Lassooy, pretože letecký dopravca jednostranne prijal rozhodnutie zreorganizovať svoje lety, by nespadal do žiadnej z kategórií stanovujúcich ochranné opatrenia voči cestujúcim v leteckej doprave, ktorým sú spôsobené vážne problémy a nepohodlie. Letecký dopravca by nielenže nebol povinný zaplatiť mu náhradu za vzniknutú škodu, ale ani, a to predovšetkým, poskytnúť mu pomoc, teda riešiť okamžité potreby tohto cestujúceho priamo na mieste. Tento cestujúci by tak bol ponechaný sám na seba, čo by bolo absolútne v rozpore s cieľom sledovaným uvedeným nariadením, ktorým je, ako pripomínam, zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich v leteckej doprave.
40. Okrem toho by to tiež mohlo mať za následok snahu niektorých leteckých dopravcov obchádzať ustanovenia nariadenia č. 261/2004 a zbaviť sa svojich povinností, pričom by ignorovali vôľu normotvorcu Únie, ktorý odôvodnene považoval za potrebné posilniť práva cestujúcich v leteckej doprave.(13) Pre týchto dopravcov by tak bolo veľmi ľahké vyhovárať sa na reorganizáciu letov alebo na akékoľvek iné dôvody, než je prekročenie kapacity rezervácií, s cieľom odmietnuť cestujúcemu nástup do lietadla a vyhnúť sa povinnosti zaplatiť mu náhradu alebo sa o neho postarať.
41. So zreteľom na všetky tieto skutočnosti sa preto domnievam, že článok 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem odmietnutie nástupu do lietadla zahŕňa nielen prípady prekročenia kapacity rezervácií, ale aj iné dôvody, ako napríklad prevádzkové dôvody.
42. Hoci podľa mňa pojem odmietnutie nástupu do lietadla nezahŕňa len prípady prekročenia kapacity rezervácií, v súčasnosti je potrebné položiť si otázku, či situáciu, akou je situácia Timyho Lassooya, možno vylúčiť z kvalifikovania ako „odmietnutia nástupu do lietadla“ v zmysle článku 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004 z dôvodov súvisiacich s reorganizáciou letov v dôsledku mimoriadnych okolností.
43. Finnair sa totiž domnieva, že dôvody, ktoré viedli k odmietnutiu nástupu do lietadla T. Lassooyovi na let, na ktorý mal rezerváciu, boli oprávnenými dôvodmi na odmietnutie nástupu do lietadla, pretože tieto dôvody súviseli so zdravím, s bezpečnosťou alebo ochranou v súlade s týmto ustanovením. Finnair sa tiež domnieva, že vzhľadom na to, že nariadenie č. 261/2004 stanovuje obmedzenie zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade mimoriadnych okolností, ktorým nemohol zabrániť, odmietnutie nástupu do lietadla T. Lassooyovi bolo odôvodnené. Pokiaľ ide o vnútroštátny súd, ten si kladie otázku, či oprávnené dôvody na odmietnutie nástupu do lietadla nesúvisia len s cestujúcim, ktorému bol tento nástup do lietadla odmietnutý.
44. Hoci je pravda, že použitie príslovky „najmä“ v článku 2 písm. j) nariadenia č. 261/2004 preukazuje, že zoznam dôvodov vylúčenia kvalifikovania ako „odmietnutia nástupu do lietadla“ nie je vyčerpávajúci, domnievam sa, že tieto dôvody musia byť obmedzené len na dôvody súvisiace s individuálnou situáciou cestujúceho.
45. Primerane odôvodnené odmietnutie nástupu do lietadla v zmysle tohto ustanovenia má totiž za následok vylúčenie dotknutého cestujúceho z akejkoľvek možnosti poskytnutia náhrady a akejkoľvek pomoci. Keďže teda ide o výnimku z ochranných pravidiel zavedených týmto nariadením v prospech cestujúcich v leteckej doprave, je potrebné vykladať ju doslovne v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora.(14)
46. Odmietnutie nástupu do lietadla má tú osobitosť, že sa týka cestujúceho a nie letu ako takého. Samozrejme, môže sa stať, že nástup do toho istého lietadla bude odmietnutý viacerým cestujúcim. Na rozdiel od prípadov zrušenia a meškania letu však odmietnutie nástupu do lietadla nemá za následok rovnaký vplyv na všetkých cestujúcich. Ide o individuálne opatrenie svojvoľne prijaté leteckým dopravcom voči cestujúcemu, ktorý však splnil všetky podmienky požadované na účely nástupu do lietadla.
47. Toto individuálne opatrenie stráca svojvoľnú povahu, len ak sa samotný cestujúci dopustí pochybenia, napríklad tým, že predloží neplatné doklady totožnosti, alebo ak svojím správaním ohrozí bezpečnosť letu a/alebo ostatných cestujúcich, napríklad keď je pod vplyvom alkoholu alebo sa správa násilne. Podľa môjho názoru sa v takomto prípade článok 4 nariadenia č. 261/2004 neuplatňuje a cestujúci sa nemôže domáhať žiadnej náhrady ani starostlivosti z dôvodu, že rozhodnutie o odmietnutí nástupu do lietadla cestujúcemu je pripísateľné práve jemu.
48. Naopak so zreteľom na cieľ tohto nariadenia, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich v leteckej doprave, sa domnievam, že rozhodnutie o odmietnutí nástupu do lietadla založené na dôvodoch úplne nezávislých od dotknutého cestujúceho nemôže spôsobiť, že tomuto cestujúcemu bude odopretá akákoľvek ochrana. Ako som už uviedol v bodoch 37 až 40 týchto návrhov, keby totiž z kvalifikovania ako „odmietnutia nástupu do lietadla“ bola vylúčená situácia, o akú ide v prípade T. Lassooya, v dôsledku toho by mu bola odopretá akákoľvek náhrada alebo starostlivosť.
49. Mimoriadne okolnosti vedúce leteckého dopravcu k reorganizácii letov, ako je to v prejednávanej veci, podľa môjho názoru nemôžu spochybniť túto analýzu.
50. Predovšetkým, keďže koncept mimoriadnych okolností má za cieľ obmedziť, ba dokonca oslobodiť leteckého dopravcu od zodpovednosti, ak dotknutej udalosti nebolo možné zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia(15), treba ho uplatňovať obmedzene.
51. Ďalej konštatujem, že odôvodnenie 15 nariadenia č. 261/2004 uvádza, že „za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie[(16)] jedného alebo viacerých letov takého lietadla“. Normotvorca Únie zjavne nestanovil, že by sa letecký dopravca mohol v prípade odmietnutia nástupu do lietadla odvolávať na mimoriadne okolnosti. V tejto súvislosti, ako správne pripomenula fínska vláda, má cestujúci aj v prípade zrušenia alebo meškania letu v dôsledku mimoriadnych okolností právo na presmerovanie a starostlivosť podľa článkov 5 a 6 tohto nariadenia. Naopak normotvorca Únie nestanovil nič podobné, pokiaľ ide o cestujúceho, ktorému je odmietnutý nástup do lietadla. Ako som už uviedol, dotknutému cestujúcemu nie je poskytnutá žiadna starostlivosť ani pomoc, ak jeho situácia nespadá do pôsobnosti článku 4 uvedeného nariadenia. To podľa môjho názoru potvrdzuje, že normotvorca Únie nemal v úmysle, aby kvalifikovanie ako „odmietnutie nástupu do lietadla“ mohlo byť vylúčené z dôvodov súvisiacich s mimoriadnymi okolnosťami.
52. Rovnaké konštatovania možno podľa môjho názoru vyvodiť, pokiaľ ide o možnosť rozšíriť oslobodenie od povinnosti poskytnúť náhradu v prípade zrušenia letu v dôsledku mimoriadnych okolností na prípad odmietnutia nástupu do lietadla na neskorší let, ak letecký dopravca toto odmietnutie odôvodňuje reorganizáciou tohto letu v dôsledku mimoriadnych okolností.
53. Navyše dodávam, že z odôvodnenia 15 nariadenia č. 261/2004 vyplýva, že o mimoriadnu okolnosť ide vtedy, keď sa rozhodnutie riadenia letovej prevádzky týka konkrétneho lietadla v konkrétny deň.(17) V prejednávanej veci sa mimoriadne okolnosti, a to štrajk personálu letiska, dotkol len letu 28. júla 2006 o 11.40 hod., keďže len tento let bol zrušený. Hoci v dôsledku týchto okolností skutočne nebolo možné uskutočniť tento let, keďže Finnair nemohla nijako ovplyvniť udalosti, ktoré sa udiali na letisku v Barcelone, v prípade letov 29. a 30. júla 2006 to tak nie je, keďže Finnair mohla sama rozhodnúť, či uprednostní cestujúcich letu z 28. júla 2006. Štrajk na letisku v Barcelone v tento deň nemal v žiadnom prípade za následok, že by Finnair bola nútená odmietnuť T. Lassooyovi nástup do lietadla dva dni po zrušenom lete.
54. Bola to samotná Finnair, ktorá prijala rozhodnutie o reorganizácii letov, a toto rozhodnutie nemôže viesť k tomu, že cestujúcemu v leteckej doprave, ktorý sa riadne dostavil na nástup do lietadla, bude odopretá akákoľvek ochrana.
55. Bezpochyby je pravda, že štrajk na letisku nemožno pripísať spoločnosti Finnair. Ako však vyplýva z prípravných prác predchádzajúcich prijatiu nariadenia č. 261/2004, cieľom systému náhrad a pomoci cestujúcim v leteckej doprave zavedeného normotvorcom Únie je predovšetkým chrániť týchto cestujúcich. Normotvorca teda prijal jednoduché riešenie, podľa ktorého všetky povinnosti týkajúce sa tohto systému sú v kompetencii dopravcu, ktorý let zabezpečuje. Toto riešenie je praktické, keďže dopravca, ktorý zabezpečuje let, disponuje personálom a zástupcami na letiskách, ktorí môžu prísť cestujúcim na pomoc. Ide o systém priamy, jednoduchý, a teda ľahko pochopiteľný pre cestujúcich.(18)
56. Ak sa dopravca domnieva, že nemá znášať dôsledky štrajku na letisku, má podľa článku 13 nariadenia č. 261/2004 právo žiadať odškodnenie od kohokoľvek, vrátane tretích osôb, v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.
57. Takémuto môjmu výkladu by bolo možné oponovať skutočnosťou, že postavenie cestujúceho, ktorému letecký dopravca odmietol nástup do lietadla v dôsledku mimoriadnych okolností, ako je to v prejednávanej veci, by bolo výhodnejšie ako postavenie cestujúceho, ktorého let bol v dôsledku týchto okolností zrušený alebo mal meškanie, keďže prvému cestujúcemu by bola poskytnutá náhrada, ale druhému nie. Podľa fínskej vlády by toto mohlo byť v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.
58. Podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.(19) V rozpore s tým, čo tvrdí fínska vláda(20), sa však nedomnievam, že cestujúci, ktorí sú obeťami zrušenia alebo meškania letu, sú v rovnakej situácii ako cestujúci, ktorým letecký dopravca odmietol nástup do lietadla.
59. V bode 46 týchto návrhov som totiž uviedol, že odmietnutie nástupu do lietadla sa netýka všetkých cestujúcich na tom lete, ale jedného alebo viacerých, ktorí sa však riadne dostavili na nástup do lietadla. Na základe samotného svojvoľne prijatého rozhodnutia leteckého dopravcu sa cestujúci, ktorému bol odmietnutý nástup do lietadla, nezúčastní na lete, na ktorý mal rezerváciu, na lete, ktorý sa uskutoční podľa plánu stanoveného leteckým dopravcom. Inak je to v prípade zrušenia alebo meškania letu, keďže za týchto predpokladov sa situácia týka a postihuje všetkých cestujúcich rovnako.
60. Ak je let zrušený alebo mešká v dôsledku mimoriadnych okolností, letecký dopravca nie je povinný zaplatiť náhradu stanovenú v článku 7 nariadenia č. 261/2004, keďže tento dopravca nemohol udalosti nijako ovplyvniť.(21) Keďže za problémy a nepohodlie spôsobené cestujúcim nezodpovedá uvedený dopravca, náhrada, ktorá má odstrašujúcu funkciu(22), nie je odôvodnená.
61. Naopak nie je to tak v prípade, ak je cestujúcemu odmietnutý nástup do lietadla, ako v prejednávanej veci, po tom, čo letecký dopravca rozhodol o reorganizácii letov v dôsledku mimoriadnych okolností. Letecký dopravca spôsobí týmto samotným rozhodnutím problémy a nepohodlie jednému alebo viacerým cestujúcim, ktorí sú vybratí úplne náhodným spôsobom. Z tohto dôvodu, keďže spôsobená škoda je pripísateľná leteckému dopravcovi, povinnosť zaplatiť náhradu pretrváva, aby odradila leteckého dopravcu od uplatňovania takéhoto postupu a aby sa uprednostňovalo uplatnenie výzvy pre dobrovoľníkov, ktorí súhlasia so vzdaním sa rezervácie v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia č. 261/2004.
62. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa teda domnievam, že článok 2 písm. j) a článok 4 tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že odmietnutie nástupu do lietadla nemožno primerane odôvodniť mimoriadnymi okolnosťami, pričom len odmietnutie nástupu do lietadla cestujúcim, ktoré je odôvodnené dôvodmi súvisiacimi s individuálnou situáciou týchto cestujúcich, môže mať za následok vylúčenie tohto odmietnutia z kvalifikovania ako odmietnutia nástupu do lietadla.
63. Okrem toho článok 4 ods. 3 a článok 5 ods. 3 uvedeného nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že letecký dopravca sa nemôže dovolávať mimoriadnych okolností, ktoré ovplyvnili let, na účely oslobodenia sa od povinnosti poskytnúť náhradu cestujúcemu, ktorému odmieta nástup do lietadla na neskorší let, ak toto odmietnutie odôvodňuje reorganizáciou tohto letu v dôsledku mimoriadnych okolností.
64. Takýto výklad nie je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.
V – Návrh
65. So zreteľom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal Korkein oikeus takto:
1. Článok 2 písm. j) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem odmietnutie nástupu do lietadla zahŕňa nielen prípady prekročenia kapacity rezervácií, ale aj iné, ako napríklad prevádzkové dôvody.
2. Článok 2 písm. j) a článok 4 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že odmietnutie nástupu do lietadla nemožno primerane odôvodniť mimoriadnymi okolnosťami, pričom len odmietnutie nástupu do lietadla cestujúcim, ktoré je odôvodnené dôvodmi súvisiacimi s individuálnou situáciou týchto cestujúcich, môže mať za následok vylúčenie tohto odmietnutia z kvalifikovania ako odmietnutia nástupu do lietadla.
Článok 4 ods. 3 a článok 5 ods. 3 tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že letecký dopravca sa nemôže dovolávať mimoriadnych okolností, ktoré ovplyvnili let, na účely oslobodenia sa od povinnosti poskytnúť náhradu cestujúcemu, ktorému odmieta nástup do lietadla na neskorší let, ak toto odmietnutie odôvodňuje reorganizáciou tohto letu v dôsledku mimoriadnych okolností.
Takýto výklad nie je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.