Language of document : ECLI:EU:C:2009:440

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

ELEANOR SHARPSTON

prednesené 9. júla 2009 1(1)

Vec C‑226/08

Stadt Papenburg

proti

Spolkovej republike Nemecko

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Verwaltungsgericht Oldenburg)

„Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Rozhodnutie členského štátu udeliť súhlas s návrhom zoznamu lokalít európskeho významu, ktorý vypracovala Komisia – Záujmy, ktoré treba zohľadniť – Legitímna dôvera“





1.        Mesto Papenburg (ďalej len „Stadt Papenburg“) je prístavným mestom na rieke Emža v Dolnom Sasku v Nemecku. Je známe svojou veľkou lodenicou Meyer-Werft, založenou v roku 1795, ktorá sa v súčasnosti špecializuje na výrobu rekreačných plavidiel.(2)

2.        Pred každou prepravou lode s veľkým ponorom z lodenice do Severného mora sa musia najprv vykonať špeciálne práce na prehĺbení koryta. Na základe rozhodnutia o prijatí plánu z 31. mája 1994, ktoré vydal Wasser‑ und Schifffahrtsdirektion Nordwest (Riaditeľstvo pre vodnú plavbu a navigáciu na Severozápade), boli Stadt Papenburg, Landkreis Emsland (okres Emsland) a Wasser- und Schifffahrtsamt Emden (Okresný úrad pre lodnú plavbu a navigáciu v Emdene) oprávnení v prípade potreby prehĺbiť koryto Emže. Rieka bežne slúži len lodiam s ponorom do 6,30 m. Účelom prehĺbenia koryta je umožniť lodiam s ponorom 7,30 m dostať sa do Severného mora.

3.        Toto rozhodnutie o prijatí plánu nahrádza všetky ďalšie potrebné povolenia vyžadované podľa nemeckého práva a nemožno ho právne napadnúť.(3) Prehlbovacie práce si teda nevyžadujú ďalší súhlas alebo povolenie pre každý jednotlivý prípad.

4.        Dňa 17. februára 2006 Nemecko Európskej komisii oznámilo časti rieky v smere prúdu patriace do územia Stadt Papenburg pod názvom „Unterems a Außenems (Dolná Emža a Vonkajšia Emža) (DE 2507‑331)“ ako možnú lokalitu európskeho významu v zmysle smernice 92/43/EHS (ďalej len „smernica o ochrane biotopov“)(4).

5.        Komisia vo svojom návrhu zapísala lokalitu do zoznamu lokalít európskeho významu v rámci atlantického regiónu a požiadala spolkovú vládu podľa článku 4 ods. 2 prvého pododseku smernice o ochrane biotopov o udelenie súhlasu. Nemecko by chcelo udeliť súhlas. Stadt Papenburg sa obáva, že po zaradení Unterems a Außenems do zoznamu lokalít európskeho významu budú musieť tieto opatrenia v budúcnosti v každom jednotlivom prípade podliehať zhodnoteniu dosahov podľa článku 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov. Záver takého zhodnotenia by bol celkom neistý a v každom prípade by podstatne vzrástli výdavky a náklady.

6.        Stadt Papenburg podalo 20. februára 2008 žalobu na Verwaltungsgericht Oldenburg (Správny súd v Oldenburgu), v ktorej navrhuje zaviazať Spolkovú republiku Nemecko (ďalej len „spolkovú vládu“), aby sa zdržala udelenia súhlasu. V tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania Verwaltungsgericht Oldenburg žiada Súdny dvor o objasnenie výkladu článku 2 ods. 3, článku 4 ods. 2 a článku 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov.(5)

 Právny rámec

 Smernica o ochrane biotopov

7.        Tretie odôvodnenie smernice o ochrane biotopov uvádza:

„… hlavným cieľom tejto smernice je podpora udržiavania biologickej rôznorodosti, berúc do úvahy hospodárske, spoločenské, kultúrne a regionálne požiadavky, táto smernica prispieva k všeobecnému cieľu udržateľného rozvoja; … udržiavanie takejto biologickej rôznorodosti môže v určitých prípadoch vyžadovať udržiavanie alebo podporu ľudských činností“.

8.        Článok 1 obsahuje niekoľko definícií:

„Na účely tejto smernice:

k)      lokalita s európskym významom [ďalej len ‚LEV‘] znamená lokalitu, ktorá v biogeografickom regióne alebo regiónoch, ku ktorým patrí, prispieva výrazne k udržiavaniu alebo obnoveniu priaznivého stavu ochrany typu prirodzeného biotopu uvedeného v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a môže tiež značne prispieť ku koherencii ekologickej sústavy Natura 2000, uvedenej v článku 3, a/alebo významne prispieva k zachovaniu biologickej rôznorodosti v rámci príslušného biogeografického regiónu alebo regiónov.

…;

l)      osobitné chránené územie [ďalej len ‚OCHÚ‘] znamená lokalitu európskeho významu, označenú členskými štátmi štatutárnym, administratívnym a/alebo zmluvným aktom, kde sa uplatňujú ochranné opatrenia potrebné na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a/alebo populácií druhov, pre ktoré je lokalita vymedzená, v priaznivom stave ochrany;

…“

9.        Článok 2 ods. 3 uvádza:

„Opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.“

10.      Článok 3 stanovuje:

„1.      Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.

Sústava Natura 2000 zahŕňa osobitné chránené územia klasifikované členskými štátmi podľa smernice 79/409/EHS.

2.      Každý členský štát prispieva k vytvoreniu Natura 2000 úmerne k zastúpeniu typov prirodzených biotopov a biotopov druhov v rámci svojho územia, uvedených v odseku 1. Na tento účel a berúc do úvahy ciele uvedené v odseku 1 označí každý členský štát v súlade s článkom 4 lokality ako osobitné chránené územia.

…“

11.      Článok 4 uvádza:

„1.      Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 1) a príslušných vedeckých informácií každý členský štát navrhne zoznam lokalít uvádzajúci, ktoré typy prirodzených biotopov v prílohe I a ktoré druhy v prílohe II, ktoré sú udomácnené na jeho území, sa v týchto lokalitách nachádzajú.

Tento zoznam sa predloží Komisii do troch rokov od oznámenia tejto smernice, spolu s informáciami o každej lokalite.

2.      Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 2) a v rámci ktoréhokoľvek z piatich biogeografických regiónov uvedených v článku 1 písm. c) bode iii) a tiež celého územia uvedeného v článku 2 ods. 1 zriadi Komisia po dohode s každým členským štátom návrh zoznamu [LEV], navrhnutých členskými štátmi, uvádzajúci tie lokality, v ktorých sa vyskytuje jeden alebo viac typov prioritných prirodzených biotopov alebo prioritných druhov.

Členské štáty, ktorých lokality s výskytom jedného alebo viacerých typov prioritných prirodzených biotopov a prioritných druhov predstavujú viac ako 5 % celkovej rozlohy ich štátneho územia, môžu po dohode s Komisiou požadovať, aby sa kritériá uvedené v prílohe III (etapa 2) pri výbere všetkých [LEV] uplatňovali na ich území pružnejšie.

Zoznam lokalít vybraných ako [LEV], identifikujúci tie lokality, ktoré predstavujú jeden alebo viac typov prirodzeného miesta výskytu alebo prioritné druhy prijme Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 21.[(6)]

4.      Po schválení lokality európskeho významu v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako [OCHÚ], najneskôr však do šiestich rokov, a vypracuje priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené.

5.      Len čo je lokalita zaradená do zoznamu podľa tretieho pododseku odseku 2, podlieha článku 6 ods. 2, ods. 3 a ods. 4.“

12.      Článok 6 stanovuje:

„1.      Pre [OCHÚ] vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

2.      Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na [OCHÚ] predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

3.      Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

4.      Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.

Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu.“

13.      Príloha III pre etapu 2 s názvom „Hodnotenie európskeho významu tých lokalít, ktoré sú uvedené v národných zoznamoch“ stanovuje:

„1.      Všetky lokality označené členskými štátmi v etape 1 ako lokality s prioritnými typmi prirodzených biotopov a/alebo prioritnými druhmi sa budú považovať za [LEV].

2.      Hodnotenie významu ďalších lokalít uvedených v zoznamoch členských štátov pre spoločenstvo, t. j. podiel na zachovaní alebo obnovení typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II v priaznivom stave ochrany a/alebo na koherencii sústavy Natura 2000, bude zohľadňovať nasledujúce kritériá:

a)      relatívny význam lokality na národnej úrovni;

b)      geografickú situáciu v lokalite vo vzťahu k migračných trasám druhov v prílohe II, a to, či je lokalita súčasťou súvislého ekosystému rozkladajúceho sa na obidvoch stranách jednej alebo viacerých interných hraníc spoločenstva;

c)      celkovú plochu lokality;

d)      počet typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, existujúcich v danej lokalite;

e)      celkovú ekologickú hodnotu lokality pre príslušné biogeografické regióny a/alebo pre celé územie uvedené v článku 2, čo sa týka charakteristických alebo unikátnych aspektov jeho prvkov a spôsobu, akým sú tieto prvky kombinované.“

 Nemecká ústava

14.      Článok 28 ods. 2 Grundgesetz (nemecká ústava, ďalej len „GG“) stanovuje(7):

„Obciam musí byť v medziach stanovených zákonom zaručené právo upravovať všetky miestne záležitosti na vlastnú zodpovednosť. Aj združenia obcí majú v medziach svojej pôsobnosti stanovenej zákonom právo na samosprávu v súlade so zákonom. Záruka [samosprávy] sa vzťahuje aj na základy ich finančnej nezávislosti, najmä na právo obcí zabezpečiť si vlastné finančné zdroje a stanoviť sadzbu dane v závislosti od ekonomického potenciálu daňovníkov.“

15.      Právo na samosprávu zaručené uvedeným ustanovením, tak ako ho vyložil vnútroštátny súd, zahŕňa aj právo obcí na zohľadnenie svojich záujmov, pokiaľ opatrenia presahujúce hranice lokality trvale ovplyvnia rozvoj obce alebo trvale narušia dostatočne konkrétne a pevne stanovené plány obce. To platí aj pre opatrenia mimo územia obce, pokiaľ je obec napriek geografickej vzdialenosti očividne osobitne dotknutá.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

16.      Stadt Papenburg pred vnútroštátnym súdom tvrdilo, že jeho právo na samosprávu chránené článkom 28 ods. 2 GG by bola dotknuté, pokiaľ by Nemecko podľa článku 4 ods. 2 prvého pododseku smernice o ochrane biotopov udelilo súhlas s návrhom zoznamu LEV v rámci atlantického regiónu, ktorý vypracovala Komisia.

17.      Stadt Papenburg uviedlo, že jeho plány a investície ako prístavného mesta s lodenicou, ako aj jeho hospodársky rozvoj závisí od neustáleho zabezpečenia splavnosti Emže veľkými námornými loďami.

18.      Spolková vláda navrhuje žalobu zamietnuť. Zastáva názor, že zohľadnenie záujmov žalobcu pri rozhodovaní o udelení súhlasu s návrhom zoznamu LEV by porušilo právo Spoločenstva. Podľa článku 4 ods. 2 prvého pododseku smernice o ochrane biotopov členský štát môže pri rozhodovaní o súhlase zohľadniť len dôvody ochrany životného prostredia. Spolková vláda subsidiárne argumentuje, že ak by predsa len smernica o ochrane biotopov mala umožniť zohľadnenie komunálnych záujmov, mohol by žalobca uplatňovať na súde nezohľadnenie svojich záujmov aj po prijatí zoznamu. „Preventívny“ zákaz udelenia súhlasu s návrhom zoznamu spolkovou vládou teda nie je nutný.

19.      Verwaltungsgericht Oldenburg uznesením z 31. marca 2008 poskytol mestu Papenburg predbežnú právnu ochranu. Spolková vláda teda až do rozhodnutia o žalobe vo veci samej nesmie udeliť súhlas.

20.      Verwaltungsgericht Oldenburg rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Umožňuje článok 4 ods. 2 prvý pododsek [smernice o ochrane biotopov] členskému štátu odmietnuť udelenie súhlasu s návrhom zoznamu [LEV], ktorý vypracovala Komisia, v súvislosti s jednou alebo viacerými lokalitami z iných dôvodov než z dôvodov ochrany životného prostredia?

2.      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, patria k takýmto dôvodom aj záujmy obcí a združení obcí, najmä ich plány, plány rozvoja a iné záujmy týkajúce sa ďalšieho rozvoja ich oblasti?

3.      V prípade kladnej odpovede na prvú a druhú otázku, vyžaduje vôbec tretie odôvodnenie smernice 92/43/EHS alebo článok 2 ods. 3 tejto smernice alebo iné požiadavky práva Spoločenstva, aby členské štáty alebo Komisia pri udelení súhlasu a pri vypracovaní zoznamu [LEV] zohľadnili takéto dôvody?

4.      V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku, môže z hľadiska práva Spoločenstva obec dotknutá zoznamom po jeho finálnom vypracovaní v súdnom konaní uplatňovať, že zoznam porušuje právo Spoločenstva, lebo jej záujmy neboli zohľadnené, resp. sa zohľadnili nedostatočne?

5.      Majú neustále uskutočňované prevádzkové práce v plavebnom kanáli ústí riek, ktoré boli právoplatne povolené podľa vnútroštátneho práva ešte pred uplynutím lehoty na prebratie smernice 92/43/EHS, podliehať podľa článku 6 ods. 3 a 4 tejto smernice zhodnoteniu dosahov na lokalitu, ak práce pokračujú aj po zapísaní lokality do zoznamu [LEV]?“

21.      Stadt Papenburg a Komisia predložili písomné pripomienky.

22.      Prednesy Stadt Papenburg, spolkovej vlády a Komisie boli vypočuté na pojednávaní 26. marca 2009.

 Analýza

 O prvej otázke

23.      Článok 4 smernice o ochrane biotopov upravuje postup klasifikovania prirodzených lokalít ako OCHÚ, ktorý je rozdelený na niekoľko etáp spojených s určitými právnymi účinkami a jeho cieľom, ako to vyplýva z článku 3 ods. 2 tejto smernice, je najmä umožniť vytvorenie sústavy Natura 2000.(8)

24.      V rámci etapy 1 uvedeného postupu každý členský štát navrhne a predloží Komisii na základe kritérií stanovených v prílohe III a príslušných vedeckých informácií zoznam lokalít uvádzajúci, ktoré typy prirodzených biotopov v prílohe I a ktoré druhy v prílohe II sa v týchto lokalitách nachádzajú (článok 4 ods. 1). V rámci etapy 2 Komisia na základe kritérií stanovených v prílohe III zriadi po dohode s každým členským štátom návrh zoznamu LEV navrhnutých členskými štátmi. Komisia stanoví zoznam lokalít vybraných ako LEV identifikujúci tie lokality, ktoré predstavujú jeden alebo viac typov prirodzeného miesta výskytu alebo prioritné druhy (článok 4 ods. 2). Po schválení LEV označí príslušný členský štát túto lokalitu ako OCHÚ (článok 4 ods. 4). Len čo je lokalita zaradená do zoznamu podľa článku 4 ods. 2 tretieho pododseku, podlieha článku 6 ods. 2, 3 a 4 (článok 4 ods. 5).

25.      Podstatou prvej otázky je určiť, či môže Nemecko v rámci etapy 2 tohto postupu odmietnuť udelenie súhlasu s návrhom zoznamu LEV vypracovaným Komisiou z iných dôvodov než z dôvodov ochrany životného prostredia.

26.      Vo veci First Corporate Shipping(9) bola Súdnemu dvoru položená otázka, či je členský štát pri rozhodovaní o lokalitách, ktoré má navrhnúť Komisii v rámci etapy 1, oprávnený alebo povinný brať do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky. Súdny dvor uviedol, že kritériá týkajúce sa etapy 1 stanovené v prílohe III sú vymedzené „výlučne s cieľom chrániť prirodzené biotopy a voľne žijúce živočíchy a rastliny uvedené v prílohe I a v prílohe II. Z toho vyplýva, že článok 4 ods. 1 smernice o ochrane biotopov ako taký nestanovuje, aby pri výbere a pri vymedzovaní hraníc lokalít, ktoré majú byť navrhnuté Komisii ako LEV, boli zohľadňované iné požiadavky než požiadavky súvisiace s ochranou prirodzených biotopov, ako aj voľne žijúcich živočíchov a rastlín“.(10)

27.      Súdny dvor okrem iného vyhlásil, že na vypracovanie návrhu zoznamu LEV, ktorý vedie k vytvoreniu súvislej európskej ekologickej sústavy OCHÚ, musí mať Komisia k dispozícii vyčerpávajúci „súpis lokalít, ktoré na vnútroštátnej úrovni predstavujú relevantný ekologický záujem v súvislosti s cieľom ochrany prirodzených biotopov, ako aj voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorý smernica sleduje. Na tento účel sa uvedený zoznam vypracováva na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 1) tejto smernice“. Súdny dvor zdôraznil, že len takto „je možné uskutočniť cieľ stanovený v článku 3 ods. 1 prvom pododseku smernice o ochrane biotopov, ktorým je udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu, ktoré sa môžu nachádzať na obidvoch stranách jednej alebo viacerých vnútorných hraníc Spoločenstva“. Pri vypracúvaní vnútroštátneho zoznamu lokalít členský štát nemôže presne a podrobne poznať stav biotopov v ostatných členských štátoch. Preto nemôže „sám od seba, hoci aj z dôvodov hospodárskych, sociálnych a kultúrnych požiadaviek a regionálnych a miestnych charakteristík vylúčiť lokality, ktoré na vnútroštátnej úrovni predstavujú relevantný ekologický záujem v súvislosti s cieľmi ochrany, bez toho, aby tým bolo ohrozené splnenie tohto cieľa na úrovni Spoločenstva“. Keby mohli členské štáty postupovať týmto spôsobom, „Komisia by nemohla mať istotu, či má k dispozícii vyčerpávajúci zoznam lokalít, ktoré prichádzajú do úvahy ako OCHÚ, a hrozilo by, že cieľ, ktorým je vytvorenie súvislej európskej ekologickej sústavy spojením týchto lokalít, nebude dosiahnutý“.(11)

28.      Súdny dvor teda dospel k záveru, že „článok 4 ods. 1 smernice o ochrane biotopov sa musí vykladať v tom zmysle, že členský štát nemôže pri výbere a pri vymedzovaní hraníc lokalít, ktoré majú byť Komisii navrhnuté ako lokality s európskym významom, brať do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky uvedené v článku 2 ods. 3 uvedenej smernice“.(12)

29.      Možno tie isté úvahy použiť aj na etapu 2 tohto postupu?

30.      Generálny advokát Léger vo svojich návrhoch vo veci First Corporate Shipping uviedol, „že nemožno vylúčiť, že hospodárske a sociálne požiadavky môžu v priebehu etapy 2, teda v čase dohadovania medzi členskými štátmi a Komisiou o výbere LEV, odôvodniť, že určitá lokalita, v ktorej sa vyskytuje niektorý typ prirodzeného biotypu uvedeného v prílohe I alebo pôvodného druhu uvedeného v prílohe II, nebude vybratá ako LEV a v dôsledku toho ani označená ako OCHÚ“.(13)

31.      Na rozdiel od toho, čo tvrdí Stadt Papenburg, tento názor podľa mňa v rozsudku First Corporate Shipping nebol prijatý.(14) V každom prípade zostáva otvorené, či sa to, čo Súdny dvor vyhlásil v súvislosti s etapou 1, vzťahuje aj na etapu 2.

32.      Domnievam sa, že sa to na ňu vzťahuje.

33.      Pokiaľ ide o etapu 2 postupu, článok 4 ods. 2 smernice o ochrane biotopov stanovuje, že Komisia po dohode s každým členským štátom zriadi návrh zoznamu LVS na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 2). Hodnotiace kritériá stanovené pre etapu 2 sú rovnako ako kritériá stanovené pre etapu 1 vymedzené výlučne so zreteľom na cieľ, ktorým je ochrana prirodzených biotopov alebo voľne žijúcich živočíchov a rastlín uvedených v prílohe I a v prílohe II.(15) Smernica o ochrane biotopov stanovuje jedinú výnimku, ktorá sa vzťahuje na členské štáty s lokalitami s výskytom jedného alebo viacerých typov prioritných prirodzených biotopov a prioritných druhov predstavujú viac ako 5 % celkovej rozlohy ich štátneho územia, ktoré môžu po dohode s Komisiou požadovať, aby sa kritériá uvedené v prílohe III (etapa 2) pri výbere všetkých LEV uplatňovali na ich území pružnejšie (článok 4 ods. 2 druhý pododsek). V prejednávanej veci sa tejto výnimky nikto nedovolával. Okrem iného, aj keby niektorý členský štát patril do tejto kategórie, smernica o ochrane biotopov neobsahuje žiadne iné kritériá (napríklad hospodárske a sociálne), ktoré by sa mohli v tejto etape uplatniť. Tá len stanovuje, aby sa kritériá uvedené v prílohe III, ktoré sú čisto environmentálneho charakteru, uplatňovali pružnejšie.

34.      Tu by sa tiež možno dala uviesť paralela so smernicou 79/409/EHS (ďalej len „smernica o ochrane vtáctva“).(16) Článok 4 ods. 1 a 2 tejto smernice ukladá členským štátom, aby prijali zvláštne opatrenia týkajúce sa ochrany biotopov určitých druhov, a najmä aby územia, ktoré sú najvhodnejšie na ich ochranu, označili ako osobitne chránené územia (ďalej len „OCHÚ“). Článok 3 ods. 1 smernice o ochrane biotopov predpokladá vytvorenie súvislej európskej ekologickej sústavy osobitných chránených území pod názvom Natura 2000, ktorá zahŕňa aj OCHÚ klasifikované členskými štátmi podľa smernice o ochrane vtáctva. Tieto dve smernice sú teda úzko spojené.(17)

35.      Vo veci Royal Society for the Protection of Birds(18) bola Súdnemu dvoru položená otázka, či sa vyššie uvedené ustanovenia majú vykladať v tom zmysle, že členský štát môže pri výbere a pri vymedzovaní hraníc OCHÚ brať do úvahy požiadavky ekonomickej povahy, ktoré odrážajú také naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu, akými sú dôvody uvedené v článku 6 ods. 4 smernice o ochrane biotopov. Súdny dvor rozhodol, že naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu, ktoré by podľa článku 6 ods. 4 smernice o ochrane biotopov mohli odôvodniť realizáciu plánu alebo projektu, ktorý môže významne ovplyvniť OCHÚ, môžu zahŕňať prípadne aj dôvody sociálnej a ekonomickej povahy. Súdny dvor ale konštatoval, že článok 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov v rozsahu, v akom mení prvú vetu článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva, zaviedol postup, ktorý umožňuje členským štátom z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu a za určitých podmienok prijať plán alebo projekt, ktorý môže pravdepodobne významne ovplyvniť OCHÚ, a teda zmeniť takto rozhodnutie o klasifikácii niektorého takéhoto územia a zredukovať jeho plochu, no nepriniesol žiadnu zmenu, pokiaľ ide o prvotnú etapu klasifikácie územia ako OCHÚ uvedenú v článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva. Z toho vyplýva, že aj v rámci smernice o ochrane biotopov sa klasifikácia území ako OCHÚ musí v každom prípade uskutočniť podľa kritérií, ktoré pripúšťa článok 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva a že požiadavky ekonomickej povahy, ako naliehavý dôvod vyššieho verejného záujmu umožňujúci odchýliť sa od povinnosti klasifikovať určité územie podľa jeho environmentálnej hodnoty, nemôžu byť v tejto etape zohľadnené.(19)

36.      Smernica o ochrane biotopov a smernica o ochrane vtáctva sú súčasťou systému zavedeného s cieľom prispieť k vytvoreniu sústavy Natura 2000. Domnievam sa, že by bolo nekoherentné a tiež nezlučiteľné s cieľom smernice o ochrane biotopov, keby členské štáty mohli na základe ekonomických kritérií odmietnuť udelenie súhlasu s návrhom zoznamu LEV podľa samotnej smernice o ochrane biotopov, keď Súdny dvor jasne uviedol, že pri výbere lokalít podľa článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva v znení smernice o ochrane biotopov nemožno tieto kritériá zohľadniť.

37.      Okrem toho v rozsudku Royal Society for the Protection of Birds Súdny dvor vyhlásil, že tieto záujmy môžu byť podľa článku 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov zohľadnené v neskoršej etape.(20) Práve toto uvádza článok 2 ods. 3 smernice o ochrane biotopov, ktorý stanovuje, že opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.

38.      Komisia však správne konštatuje, že článok 2 ods. 3 nepredstavuje všeobecnú odchýlku od ustanovení smernice o ochrane biotopov. Podobnú formuláciu možno nájsť v článku 2 smernice o ochrane vtáctva.(21) Súdny dvor vyhlásil, že toto ustanovenie nepredstavuje samostatnú odchýlku od všeobecného režimu zavedeného smernicou o ochrane vtáctva, no uvádza, že smernica berie do úvahy jednak potrebu účinnej ochrany vtáctva a jednak tiež ekonomické požiadavky.(22) Domnievam sa, že toto tvrdenie možno mutatis mutandis uplatniť aj na článok 2 ods. 3 smernice o ochrane biotopov.

39.      Ustanovením smernice o ochrane biotopov, ktoré umožňuje brať do úvahy záujmy ekonomickej povahy, je teda z vecného hľadiska ustanovenie článku 6 ods. 4.

40.      Článok 6 smernice o ochrane biotopov zaväzuje členské štáty vytvoriť ochranné opatrenia potrebné pre OCHÚ (článok 6 ods. 1), aby sa na OCHÚ predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené (článok 6 ods. 2) a podriadiť „akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je pre ňu potrebný, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu“, odhadu dosahov ex ante, ktoré na OCHÚ môže mať (článok 6 ods. 3). Článok 6 ods. 4 stanovuje pre členský štát (obmedzenú) možnosť nezohľadniť negatívny odhad dosahov ex ante na lokalitu a povoliť predmetný plán alebo projekt z dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy. Vtedy je však členský štát povinný prijať všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená, a informovať o nich Komisiu.(23)

41.      Článok 6 ods. 4 smernice o ochrane biotopov teda výslovne označuje etapu v rámci postupu, v ktorej môžu byť zohľadnené záujmy ekonomickej povahy. Aby nedošlo k ohrozeniu cieľa smernice o ochrane biotopov, je podľa mňa potrebné, aby boli pri výbere LEV zohľadnené len kritériá ochrany životného prostredia. Také záujmy ekonomickej povahy, akými sú záujmy vo veci samej, možno zohľadniť až po tom, ako bude v súlade s týmito kritériami vypracovaný úplný zoznam LEV. Vo výnimočných prípadoch to môže viesť k tomu, že sa v realizácii plánu alebo projektu, ktorý môže mať negatívny dosah na lokalitu, bude pokračovať.

42.      Preto som dospela k záveru, že článok 4 ods. 2 prvý pododsek smernice o ochrane biotopov neumožňuje členskému štátu odmietnuť udelenie súhlasu s návrhom zoznamu LEV, ktorý vypracovala Komisia z iných dôvodov než z dôvodov ochrany životného prostredia.

43.      Druhá, tretia a štvrtá otázka položené vnútroštátnym súdom sa všetky zakladajú na predpoklade kladnej odpovede na prvú otázku. Vzhľadom na odpoveď, ktorú Súdnemu dvoru navrhujem dať na prvú otázku, sa druhou, treťou a štvrtou otázkou netreba zaoberať.

 O piatej otázke

44.      Piatou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či neustále uskutočňované prevádzkové práce v plavebnom kanáli ústí riek, ktoré boli právoplatne povolené podľa vnútroštátneho práva ešte pred uplynutím lehoty na prebratie smernice o ochrane biotopov,(24) majú podľa článku 6 ods. 3 alebo ods. 4 smernice podliehať zhodnoteniu dosahov na lokalitu, ak práce pokračujú aj po zapísaní lokality, na ktorú by mohli mať negatívny dosah, do zoznamu LEV.

45.      Odpoveď na túto otázku závisí od toho, či práce na prehlbovaní koryta, o ktoré ide vo veci samej, predstavujú „plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality, alebo pre ňu nie je potrebný, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu“. Existujú dva skoršie rozsudky, ktoré by k tomuto mohli poskytnúť užitočné usmernenia.

46.      Vo veci Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging(25) bola Súdnemu dvoru položená otázka, či mechanický lov srdcoviek, ktorý sa vykonáva už po mnohé roky, ale na ktorý sa vydáva zásadne každý rok povolenie na obmedzené obdobie, pričom sa zakaždým nanovo posudzuje, či sa táto činnosť môže vykonávať, a ak áno, tak v ktorej časti lokality, spadá pod pojem „plán“ alebo „projekt“ uvedený v článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov. Po tom, ako Súdny dvor konštatoval, že smernica o ochrane biotopov pojmy „plán“ a „projekt“ nedefinuje, odkázal na definíciu „projektu“ podľa článku 1 ods. 2 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie(26) a rozhodol, že mechanický lov srdcoviek je pod tento pojem zahrnutý. Súdny dvor rozhodol, že pojem „projekt“ obsiahnutý v smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je dôležitý pre vymedzenie pojmu plán alebo projekt v zmysle smernice o ochrane biotopov, pretože cieľom týchto smerníc je vylúčiť, aby činnosti, ktoré môžu poškodzovať životné prostredie, boli povolené bez predbežného preskúmania ich vplyvov na životné prostredie. Pojem plán alebo projekt uvedený v článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov teda zahŕňa takú činnosť, akou je mechanický lov srdcoviek.

47.      Súdny dvor ďalej vyhlásil, že skutočnosť, že uvedená činnosť sa v predmetnej lokalite pravidelne vykonáva po mnohé roky a že sa na ňu vydáva každý rok povolenie, pričom sa zakaždým nanovo posudzuje, či sa tu táto činnosť môže vykonávať, a ak áno, tak v ktorej časti lokality, nebráni sama osebe tomu, aby bola pri každom podaní žiadosti považovaná za osobitný plán alebo osobitný projekt v zmysle smernice o ochrane biotopov.(27)

48.      V konaní o nesplnenie si povinnosti vedenom proti Írsku Komisia tvrdila, že tento štát v rokoch 1992 až 1997 realizoval v rozpore s ustanoveniami článku 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov projekt odvodnenia, ktorý mohol významne ovplyvniť OCHÚ Glen Lough, a to bez toho, aby predtým uskutočnil primeraný odhad dosahov tohto projektu alebo uplatnil primeraný rozhodovací mechanizmus.(28) Generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch prednesených v uvedenej veci pripomenula, že Súdny dvor už v rozsudku Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging(29) pri definovaní pojmu projekt vychádzal z definície obsiahnutej v článku 1 ods. 2 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Generálna advokátka teda zastáva názor, že udržiavacie práce môžu tiež predstavovať zásahy do prírodného prostredia alebo krajiny, predovšetkým keď poškodzujú biotop, ktorý je najvhodnejší na ochranu vtáctva.(30) Súdny dvor zaujal rovnaký prístup.(31)

49.      So zreteľom na spomínanú judikatúru sa domnievam, že práce na prehlbovaní koryta, o ktoré ide vo veci samej, spadajú nepochybne pod pojem „plán alebo projekt“ podľa článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov. Zámerom Súdneho dvora je zrejme zachovať široký rozsah pôsobnosti článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov.(32)

50.      V uznesení vnútroštátneho súdu sa však uvádza, že práce na prehlbovaní koryta boli právoplatne povolené miestnymi orgánmi ešte pred uplynutím lehoty na prebratie smernice o ochrane biotopov, a preto sa u nich v budúcnosti nebude vyžadovať ďalšie povolenie. Znamená to, že všetky práce na prehlbovaní koryta na rieke Emža (minulé a budúce) treba považovať za jediný „plán alebo projekt“, ktorý bol právoplatne povolený pred uplynutím lehoty na prebratie smernice o ochrane biotopov, a preto sa naňho nevzťahuje článok 6 ods. 3?

51.      Je nepochybné, že článok 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov sa logicky nedá uplatniť spätne. Preto sa v súvislosti s prácami na prehlbovaní koryta, ktoré boli povolené a uskutočnené pred uplynutím lehoty na prebratie smernice o ochrane biotopov, nemohlo vyžadovať žiadne zhodnotenie dosahov ex ante.(33)

52.      Ako som však naznačila vo svojich návrhoch vo veci Valloni e steppe pedegarganiche, domnievam sa, že „pokiaľ – a v rozsahu v akom – existujú ďalšie projekty alebo ďalšie fázy toho istého celkového projektu, ktoré sa dajú prirodzene rozlíšiť od jeho skorších fáz, podliehajú tieto projekty povinnosti podľa článku 6 ods. 3. Taktiež by sa na ne (aspoň potenciálne) mohli vzťahovať ustanovenia o vyššom verejnom záujme podľa článku 6 ods. 4“.(34)

53.      Zastávam teda názor, že všetky ďalšie práce na prehlbovaní koryta alebo prevádzkové práce na rieke Emža podliehajú povinnosti vykonať odhad dosahov ex ante podľa článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov.

54.      Generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch prednesených vo veci Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging uviedla, že účinné zabránenie neúmyselnému poškodzovaniu lokalít Natura 2000 predpokladá, že všetky potenciálne škodlivé opatrenia budú podľa možnosti podliehať postupu uvedenému v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, a že preto treba pojmy „plán“ a „projekt“ vykladať extenzívne. Generálna advokátka zobrala do úvahy skutočnosť, že lov srdcovky jedlej v súčasnej forme je uskutočňovaný už niekoľko rokov, no uviedla, že ani pojem „plán“, ani pojem „projekt“ nevylučuje, aby sa opatrenie vykonávané opakovane v pravidelných odstupoch mohlo zakaždým považovať za samostatný plán alebo projekt. Generálna advokátka Kokott osobitne poznamenala, že práve preto, že sú predmetné opatrenia uskutočňované opakovane, nemá takéto chápanie pojmov „plán“ a „projekt“ za následok neprimerané zaťaženie. Pokiaľ zostávajú účinky z roka na rok rovnaké, je možné v ďalšej fáze skúmania jednoducho s odvolaním sa na skúmanie z predošlých rokov konštatovať, že nemožno očakávať žiadne významné nepriaznivé vplyvy. Ak sa zmenia okolnosti, potom nemožno vylúčiť vykonanie opakovaného rozsiahleho skúmania, ale naopak, toto skúmanie je opodstatnené.(35)

55.      Tento prístup dáva zmysel.

56.      Dodávam, že podľa môjho názoru pojem „plán alebo projekt“ podľa článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov musí byť autonómnym pojmom práva Spoločenstva. Tento pojem nemôže závisieť od povahy správneho rozhodnutia, ktorým sa povoľuje určitá činnosť podľa vnútroštátneho práva, bez toho, aby tým bol ohrozený cieľ smernice. Vychádzajme napríklad z predpokladu, že dávno pred uplynutím lehoty na prebratie smernice o ochrane biotopov prijme niektorý členský štát správne povolenie na neobmedzený lov vlkov.(36) Takéto všeobecné povolenie na lov vlkov by nemalo nepodliehať zhodnoteniu z hľadiska smernice o ochrane biotopov len z toho dôvodu, že vnútroštátne správne rozhodnutie je právoplatné.

57.      Komisia uvádza, že ochrana legitímnej dôvery a nadobudnutých práv bráni tomu, aby sa procesné predpisy uplatnili na situácie, ktoré už boli povolené, a že Stadt Papenburg a Meyer‑Werft majú legitímnu dôveru týkajúcu sa splavnosti rieky Emža. Komisia teda dospela k záveru, že zhodnotenie dosahov ex ante podľa článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov sa nemôže vzťahovať na práce na prehlbovaní koryta, ktoré spadajú ešte do rámca pôvodného správneho povolenia vydaného podľa nemeckého správneho práva. Komisia zastáva názor, že článok 6 ods. 2 smernice o ochrane biotopov, ktorý ukladá členských štátom podniknúť primerané kroky, aby sa na OCHÚ predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, zaisťuje primeranú ochranu životného prostredia.

58.      Stadt Papenburg analogicky odkazuje na rozsudok Kühne & Heitz(37), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že (za určitých podmienok)(38) zo zásady spolupráce, ktorú upravuje článok 10 ES, vyplýva pre správny orgán rozhodujúci v tomto zmysle o návrhu povinnosť opätovne preskúmať právoplatné správne rozhodnutie, aby bol zohľadnený výklad relevantného ustanovenia, ku ktorému medzičasom dospel Súdny dvor.

59.      Domnievam sa, že tento prístup nie je správny.

60.      V prejednávanej veci nejde o to, aby správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie o povolení prác na prehlbovaní koryta, toto rozhodnutie preskúmal. Vynára sa skôr otázka, či normatívny akt Spoločenstva – v tomto prípade smernica – môže zmeniť právnu situáciu založenú správnym opatrením, ktoré bolo prijaté podľa vnútroštátneho práva pred uplynutím lehoty na jej prebratie a ktoré naďalej vytvára právne účinky.

61.      Ako zdôraznil Súdny dvor v rozsudku VEMW a i., zásada ochrany legitímnej dôvery patrí medzi základné zásady Spoločenstva a možnosť dovolávať sa tejto zásady je prístupná každému hospodárskemu subjektu, v ktorom inštitúcia vzbudila odôvodnené očakávania(39). V prejednávanej veci však inštitúcie Spoločenstva neuskutočnili nič, čo by naznačovalo, že právny stav platný pred prijatím smernice o ochrane biotopov bude platiť donekonečna.

62.      Je pravda, že nemecké miestne orgány skutočne prijali opatrenie povoľujúce budúce práce na prehlbovaní koryta rieky Emža. No toto opatrenie bolo prijaté 31. mája 1994,(40) čiže viac ako dva roky po prijatí smernice o ochrane biotopov (21. mája 1992), avšak desať dní pred uplynutím lehoty na prebratie smernice (10. júna 1994).(41) Súdny dvor vysvetlil, že ak je opatrný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídať prijatie aktu Spoločenstva, ktorý je spôsobilý dotknúť sa jeho záujmov, nemôže sa odvolávať na výhody zásady ochrany legitímnej dôvery, ak bol tento akt prijatý. V prejednávanej veci bolo už sporné opatrenie prijaté. Okrem toho členský štát nemôže zaväzovať Spoločenstvo takým spôsobom, že by nemohlo začať alebo pokračovať vo svojej environmentálnej politike a plniť svoju úlohu zakotvenú v článku 2 ES, ktorou je podporovať vysokú úroveň ochrany a zlepšovanie kvality životného prostredia.(42)

63.      Zásada právnej istoty najmä vyžaduje, aby právna úprava, ktorá má nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov, bola jasná a presná a aby jej uplatnenie bolo predvídateľné pre tých, ktorí jej podliehajú. Nemožno však veriť v absolútnu nemennosť legislatívy, je možné len spochybniť spôsob uplatnenia takejto zmeny. Rovnako zásada právnej istoty nevyžaduje neexistenciu legislatívnej zmeny, ale skôr vyžaduje, aby zákonodarca zohľadnil osobitnú situáciu hospodárskych subjektov a v prípade potreby prispôsobil uplatňovanie nových právnych predpisov.(43)

64.      Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ neexistujú prechodné ustanovenia, uplatní sa nová norma priamo na budúce následky situácie, ktorá nastala za účinnosti predchádzajúcej normy(44), a že rozsah pôsobnosti zásady ochrany legitímnej dôvery nemôže byť rozšírený do tej miery, aby bránil vo všeobecnosti uplatneniu novej právnej úpravy na budúce účinky situácií, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.(45)

65.      Samozrejme, chápem oprávnený záujem mesta Papenburg a jeho lodeníc na tom, aby bola rieka Emža splavná a aby sa lode, ktoré vyrábajú, mohli dostať do mora. Je však dôležité zdôrazniť, že smernica o ochrane biotopov obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú zohľadniť osobitné situácie takých miest, akým je Stadt Papenburg, vďaka odchýlke stanovenej v článku 6 ods. 4.(46)

66.      Záujmy mesta Papenburg a jeho lodeníc môžu byť teda chránené aj bez toho, aby sa článok 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov vykladal príliš reštriktívne a spôsobom umožňujúcim ohroziť jej cieľ, ktorým je ochrana životného prostredia.

67.      Ak práce na prehlbovaní koryta Emže spočívajú v podstate v opakovane uskutočňovaných rovnakých činnostiach, je rozumné predpokladať, že zhodnotenie dosahov ex ante podľa článku 6 ods. 3 nebude predstavovať neprimerané zaťaženie. Ak nevyhnutné práce na prehlbovaní koryta prekročia v konkrétnom prípade rozsah týchto opakovane uskutočňovaných prác, musí sa vykonať rozsiahlejšie skúmanie.(47) Ak by sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu práce na prehlbovaní koryta museli uskutočniť,(48) článok 6 ods. 4 umožňuje Nemecku neprihliadnuť na tento negatívny odhad dosahov ex ante a práce na prehlbovaní koryta povoliť. V tomto prípade by však Nemecko muselo prijať všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená, a informovať Komisiu o prijatých kompenzačných opatreniach.

68.      Komisia tvrdí, že by sa mal uplatniť len článok 6 ods. 2. Pripomínam však, že odsek 2 a odsek 3 článku 6 plnia v rámci smernice o ochrane biotopov odlišné funkcie. V rozsudku Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging(49) Súdny dvor rozhodol, že odsúhlasenie plánu alebo projektu na základe konania podľa článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov robí nadbytočným akékoľvek súčasné použitie všeobecnej ochrannej normy podľa odseku 2 tohto článku. To preto, že povolenie plánu alebo projektu podľa článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov nevyhnutne predpokladá, že plán alebo projekt nemôže nepriaznivo ovplyvniť integritu dotknutej lokality a ani nie je spôsobilý vyvolať poškodzovanie alebo podstatné rušenie v zmysle článku 6 ods. 2.

69.      Súdny dvor však ďalej uviedol, že „nemôže… byť vylúčené, že sa taký plán alebo projekt ukáže byť neskôr, a to aj v prípade, keď nedošlo k žiadnemu pochybeniu, za ktoré by zodpovedali príslušné vnútroštátne orgány, spôsobilý spôsobiť takéto poškodzovanie alebo rušenie“. Za týchto okolností umožňuje článok 6 ods. 2 smernice o ochrane biotopov vyhovieť zásadnému cieľu udržať a uchrániť kvalitu životného prostredia spolu s ochranou prirodzeného životného prostredia, vrátane ochrany pre voľne žijúce zvieratá a pre rastlinstvo.(50)

70.      Preto sa domnievam, že budúce práce na prehlbovaní koryta rieky Emža musia podliehať zhodnoteniu dosahov ex ante podľa článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov. Článok 6 ods. 2 má zohrávať len obmedzenú úlohu, avšak doplňujúcu a v konečnom dôsledku dôležitú.

71.      Preto som dospela k záveru, že neustále uskutočňované prevádzkové práce v plavebnom kanáli ústí riek, ktoré boli právoplatne povolené podľa vnútroštátneho práva ešte pred uplynutím lehoty na prebratie smernice o ochrane biotopov, musia podľa článku 6 ods. 3 alebo ods. 4 smernice podliehať zhodnoteniu dosahov na lokalitu, ak tieto práce pokračujú aj po zapísaní lokality do zoznamu LEV.

 Návrh

72.      Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa môjho názoru na otázky, ktoré položil Verwaltungsgericht Oldenburg, potrebné odpovedať takto:

–        Článok 4 ods. 2 prvý pododsek smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín neumožňuje členskému štátu odmietnuť udelenie súhlasu s návrhom zoznamu lokalít európskeho významu, ktorý vypracovala Komisia, z iných dôvodov než z dôvodov ochrany životného prostredia.

–        Neustále uskutočňované prevádzkové práce v plavebnom kanáli ústí riek, ktoré boli právoplatne povolené podľa vnútroštátneho práva ešte pred uplynutím lehoty na prebratie smernice 92/43, musia podľa článku 6 ods. 3 alebo ods. 4 smernice podliehať zhodnoteniu dosahov na lokalitu, ak práce pokračujú aj po zapísaní lokality do zoznamu lokalít európskeho významu.


1 – Jazyk prednesu: angličtina.


2 – Pozri http://www.meyerwerft.de


3 – Pozri § 75 ods. 1 VwVfG (Verwaltungsverfahrensgesetz – zákon o správnom konaní).


4 – Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 03/012, s. 284).


5 – Prejudiciálne otázky sú uvedené v bode 20 nižšie.


6 –      Článok 21 odkazuje na regulačný postup výboru podľa článkov 5 a 7 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, s. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124).


7 – Táto poznámka pod čiarou nemá z hľadiska slovenského prekladu návrhov význam.


8 – Rozsudok zo 7. novembra 2000, First Corporate Shipping, C‑371/98, Zb. s. I‑9235, bod 20.


9 – Tamže.


10 – Tamže, body 14 až 16.


11 – Tamže, body 22 až 24.


12 – Tamže, bod 25.


13 – Bod 51 návrhov.


14 – Stadt Papenburg odkazuje najmä na bod 20 rozsudku: „Rovnako je potrebné pripomenúť, že článok 4 smernice o ochrane biotopov upravuje postup klasifikovania prirodzených lokalít ako OCHÚ, ktorý je rozdelený na niekoľko etáp spojených s určitými právnymi účinkami, ktorého cieľom je najmä, ako to vyplýva z článku 3 ods. 2 tejto smernice, umožniť vytvorenie sústavy Natura 2000“. Nie je mi jasné, ako by sa dal tento bod rozsudku vyložiť tak, aby obsahoval niečo v súvislosti s postojom generálneho advokáta.


15 – Pokiaľ ide o etapu 1, pozri rozsudok First Corporate Shipping, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 15. Kritériá týkajúce sa etapy 2 sú vymenované v bode 13 vyššie.


16 – Smernica Rady z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98).


17 – Pozri takisto článok 7 smernice o ochrane biotopov, ktorý spája smernicu o ochrane biotopov a smernicu o ochrane vtáctva tým, že stanovuje, že záväzky vyplývajúce z článku 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o ochrane biotopov nahradia akékoľvek záväzky vyplývajúce z článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva, pokiaľ ide o územia klasifikované ako OCHÚ podľa článku 4 ods. 1 alebo podobne uznané podľa článku 4 ods. 2 smernice o ochrane vtáctva. Pozri takisto moje návrhy prednesené vo veci C‑388/05, Komisia/Taliansko (rozsudok z 20. septembra 2007, nazývaný „Valloni e steppe pedegarganiche“, Zb. s. I‑7555, bod 40).


18 – Rozsudok z 11. júla 1996, C‑44/95, Zb. s. I‑3805.


19 – Tamže, body 38 až 41.


20 – Tamže, bod 41.


21 – „Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zachovanie populácie druhov uvedených v článku 1 na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo na prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni.“


22 – Rozsudok z 8. júla 1987, Komisia/Belgicko, 247/85, Zb. s. 3029, bod 8.


23 – Pozri moje návrhy prednesené vo veci Valloni e steppe pedegarganiche, už citované v poznámke pod čiarou 17, body 44 a 45.


24 – Ako som už uviedla v poznámke pod čiarou 7 k bodu 16 vo svojich návrhoch prednesených vo veci Valloni e steppe pedegarganiche, už citovaných v poznámke pod čiarou 17, určenie presného termínu nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Súdny dvor neskôr stanovil, že správnym dátumom je 10. jún 1994: pozri rozsudok z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko, C‑418/04, Zb. s. I‑10947, bod 32.


25 – Rozsudok zo 7. septembra 2004, C‑127/02, Zb. s. I‑7405.


26 – Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248). Článok 1 ods. 2 stanovuje, že „realizácia stavieb alebo iných zariadení, alebo plánov“ a „iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín“ sa musia považovať za „projekty“.


27 – Rozsudok Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, body 21 až 28.


28 – Rozsudok Komisia/Írsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, bod 248.


29 – Rozsudok Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 24.


30 – Návrhy vo veci Komisia/Írsko, už citovanej v poznámke pod čiarou 24, bod 175.


31 – Rozsudok Komisia/Írsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, body 248 až 257.


32 – Tu je azda možné vyvodiť analógiu s ustanovením článku 28 ES, ktorému Súdny dvor podobne priznáva veľmi širokú pôsobnosť. Pozri napríklad rozsudok zo 4. júna 2009, Mickelsson a Roos, C‑142/05, Zb. s. I‑4273, bod 24 a tam citovanú judikatúru.


33 – Pozri analogicky moje návrhy prednesené vo veci Valloni e steppe pedegarganiche, už citované v poznámke pod čiarou 17, bod 51.


34 – Návrhy už citované v poznámke pod čiarou 17, bod 52.


35 – Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citovanej v poznámke pod čiarou 25, body 30 až 38.


36 – O lov vlkov išlo vo veci Komisia/Fínsko (rozsudok zo 14. júna 2007, C‑342/05, Zb. s. I‑4713).


37 – Rozsudok z 13. januára 2004, C‑453/00, Zb. s. I‑837.


38 – Teda „ak má [správny orgán, na ktorý bol podaný návrh o preskúmanie právoplatného správneho rozhodnutia] podľa vnútroštátneho práva právomoc zrušiť toto rozhodnutie; [ak] sa dotknuté rozhodnutie stalo právoplatným na základe rozsudku vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni; [ak] je uvedený rozsudok vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, ktorá po ňom nasledovala, založený na nesprávnom výklade práva Spoločenstva, ktorý bol prijatý bez toho, aby bol na Súdny dvor podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa podmienok stanovených v článku 234 treťom odseku ES a [ak] sa dotknutá osoba obrátila na správny orgán ihneď po tom, ako sa dozvedela o uvedenej judikatúre“ (rozsudok Kühne & Heitz, už citovaný v poznámke pod čiarou 37, bod 28).


39 – Rozsudok zo 7. júna 2005, C‑17/03, Zb. s. I‑4983, body 73 a 74 a tam citovaná judikatúra.


40 – Pozri bod 2 vyššie.


41 – Pozri poznámku pod čiarou 24 vyššie.


42 – Pozri tiež článok 3 ods. 1 písm. l) ES, články 6 ES a 174 ES až 176 ES. Pozri analogicky rozsudok VEMW a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 39, body 74, 75 a 79 a tam citovanú judikatúru.


43 – Rozsudok VEMW a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 39, body 80 a 81.


44 – Pozri najmä rozsudky z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz‑Meyer, C‑162/00, Zb. s. I‑1049, bod 50, a z 21. januára 2003, Nemecko/Komisia, C‑512/99, Zb. s. I‑845, bod 46.


45 – Pozri najmä rozsudky zo 14. januára 1987, Nemecko/Komisia, 278/84, Zb. s. 1, bod 36; z 29. júna 1999, Butterfly Music, C‑60/98, Zb. s. I‑3939, bod 25, a Pokrzeptowicz‑Meyer, už citovaný v poznámke pod čiarou 44, bod 55.


46 – Pozri analogicky rozsudok VEMW a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 39, bod 82.


47 – Pozri tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citované v poznámke pod čiarou 25, bod 38.


48 – Je skoro isté, že na účely prepravy lodí z lodenice do mora neexistujú žiadne „alternatívne riešenia“; okrem toho „naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu“ zahŕňajú dôvody sociálnej alebo ekonomickej povahy.


49 – Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 25, body 35 a 36.


50 – Rozsudok Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod 37.