Vec C‑501/11 P

Schindler Holding Ltd a i.

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Kartely – Trh montáže a údržby výťahov a eskalátorov – Zodpovednosť materskej spoločnosti za porušenie kartelového práva, ktorého sa dopustila jej dcérska spoločnosť – Holdingová spoločnosť – Vnútropodnikový program dodržiavania pravidiel (‚Compliance‑Programme‘) – Základné práva – Zásady právneho štátu pri stanovovaní uložených pokút – Rozdelenie právomocí a zásady zákonnosti, zákazu retroaktivity, legitímnej dôvery a zodpovednosti za zavinenie – Nariadenie (ES) č. 1/2003 – Článok 23 ods. 2 – Platnosť – Zákonnosť usmernení Komisie z roku 1998“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 18. júla 2013

1.        Žaloba o neplatnosť – Napadnutý akt – Posúdenie zákonnosti na základe informácií dostupných v čase prijatia aktu – Retrospektívne úvahy – Neexistencia vplyvu

(Článok 263 ZFEÚ)

2.        Základné práva – Európsky dohovor o ľudských právach – Nástroj formálne nezačlenený do právneho poriadku Únie

(Článok 6 ods. 3 ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 52 ods. 3)

3.        Právo Európskej únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Súdne preskúmanie rozhodnutí prijatých Komisiou v oblasti hospodárskej súťaže – Preskúmanie zákonnosti a neobmedzenej právomoci posúdenia, právneho aj vecného – Porušenie – Neexistencia

(Článok 263 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; nariadenie rady č. 1/2003, článok 31)

4.        Odvolanie – Dôvody – Neexistencia presnej kritiky k bodu odôvodnenia Všeobecného súdu – Neuvedenie kritizovaných bodov napadnutého rozsudku – Neprípustnosť

[Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 112 ods. 1 písm. c)]

5.        Odvolanie – Dôvody – Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní – Neprípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, článok 58; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 42 ods. 2 a článok 113 ods. 2)

6.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Voľná úvaha priznaná Komisii článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 – Porušenie zásady zákonnosti trestov – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

7.        Akty inštitúcií – Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže – Právna povaha – Pravidlo postupu orientačnej povahy – Povinnosť dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania – Právomoc inštitúcií na ich prijatie

(Článok 290 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

8.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Uplatnenie metód stanovovania pokút – Porušenie zásady zákazu retroaktivity – Neexistencia – Porušenie zásady legitímnej dôvery – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

9.        Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Osobná pôsobnosť – Podnik – Pojem – Hospodárska jednotka, ktorá sa skladá z materskej spoločnosti a dcérskych spoločností – Pripísanie porušenia takej hospodárskej jednotke – Prípustnosť – Porušenie zásady osobnej zodpovednosti – Neexistencia

(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ)

10.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti – Vyvrátiteľnosť – Určenie obchodnej politiky – Kritériá posúdenia jej prípadnej nezávislej povahy

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

11.      Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov – Neprípustnosť

(Článok 256 ods. 1 druhý pododsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

12.      Právo Európskej únie – Zásady – Základné práva – Právo vlastniť majetok

(Charta základných práv Európskej únie, článok 17)

13.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Povinnosť zohľadniť konkrétny dopad na trh – Rozsah – Účinok protisúťažného postupu – Nerozhodné kritérium

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)

14.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Právny rámec – Usmernenia prijaté Komisiou – Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút výmenou za spoluprácu obvinených podnikov – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenia Komisie 98/C 9/03 a 2002/C 45/03, bod 21)

15.      Odvolanie – Právomoc Súdneho dvora – Spochybnenie, z dôvodov spravodlivosti, posúdenia Všeobecného súdu o sume pokút uložených podnikom, ktoré porušili pravidlá hospodárskej súťaže podľa Zmluvy – Vylúčenie – Spochybnenie tohto posúdenia z dôvodov založených na porušení zásady proporcionality – Prípustnosť

(Článok 261 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)

1.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 31, 56, 65)

2.        Hoci – ako potvrdzuje článok 6 ods. 3 ZEÚ – základné práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach sú ako všeobecné zásady súčasťou práva Únie a hoci článok 52 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie vyžaduje, aby práva obsiahnuté v Charte, ktoré zodpovedajú právam zaručeným týmto dohovorom, mali rovnaký zmysel a rozsah, ako majú práva priznané uvedeným dohovorom, tento dohovor nepredstavuje, kým k nemu Únia nepristúpila, právny nástroj formálne začlenený do právneho poriadku Únie.

(pozri body 32, 124)

3.        Skutočnosť, že rozhodnutia ukladajúce pokuty v oblasti hospodárskej súťaže sú prijímané Komisiou, nie je sama osebe v rozpore s článkom 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Pokiaľ ide o zásadu účinnej súdnej ochrany, čo je všeobecná zásada práva Únie vyjadrená v súčasnosti v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a zodpovedajúca v práve Únie článku 6 ods. 1 uvedeného dohovoru, súd Únie má neobmedzenú súdnu právomoc, ktorú mu priznáva článok 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 261 ZFEÚ a ktorá ho oprávňuje nahradiť posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo penále. Keďže preskúmanie upravené Zmluvami predpokladá, že súd Únie uskutoční tak právne, ako aj vecné preskúmanie a že má právomoc posúdiť dôkazy, zrušiť napadnuté rozhodnutie a zmeniť výšku pokút, nezdá sa, že by preskúmanie zákonnosti podľa článku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokiaľ ide o sumu pokuty podľa článku 31 nariadenia č. 1/2003, bolo v rozpore s požiadavkami zásady účinnej súdnej ochrany, ktorá je v súčasnosti zakotvená v článku 47 Charty.

(pozri body 33, 36, 38)

4.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 43 – 45, 81, 84, 106)

5.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 54, 55, 83, 106)

6.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 56 – 58)

7.        Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže nie sú legislatívou ani legislatívou prijatou na základe delegovanej právomoci v zmysle článku 290 ods. 1 ZFEÚ a nepredstavujú ani právny základ pre ukladanie pokút v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sa ukladajú len na základe článku 23 nariadenia č. 1/2003. Tieto usmernenia predstavujú orientačné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridŕžať a od ktorého sa správny orgán nemôže v jednotlivom prípade odkloniť bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania a obmedzujú sa na opis metódy preskúmania porušenia uplatňovanej Komisiou a kritérií, ktoré si Komisia stanovila, aby ich zohľadňovala pri určovaní výšky pokuty. Nijaké ustanovenie Zmlúv pritom inštitúcii nebráni prijať takéto orientačné pravidlá postupu. Z toho vyplýva, že Komisia bola oprávnená prijať uvedené usmernenia.

(pozri body 66 – 69)

8.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 75)

9.        Hoci má zásada osobnej zodpovednosti právnických osôb mimoriadny význam najmä z pohľadu zodpovednosti v oblasti občianskeho práva, nemusí byť relevantná pri stanovení porušiteľa podľa práva hospodárskej súťaže, ktoré sa spája s určitým konaním podnikov. Autori Zmlúv sa rozhodli pre použitie pojmu podnik, aby tak označili porušiteľa podľa práva hospodárskej súťaže, a nie pojmu spoločnosť alebo právnická osoba, použitých v článku 54 ZFEÚ. Pojem podnik označuje hospodársku jednotku, hoci sa táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska skladá z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Z toho vyplýva, že ak hospodársky subjekt poruší pravidlá hospodárskej súťaže, za toto porušenie aj zodpovedá.

(pozri body 101 – 104, 129)

10.      Cieľom domnienky rozhodujúceho vplyvu, ktorý na dcérsku spoločnosť pod úplnou alebo takmer úplnou kontrolou vykonáva jej materská spoločnosť, je najmä zachovávanie rovnováhy medzi dôležitosťou cieľa spočívajúceho v potláčaní správania porušujúceho pravidlá hospodárskej súťaže, predovšetkým článku 81 ES, a zabrániť jeho opakovaniu na jednej strane, a na druhej strane požiadavkami niektorých všeobecných zásad práva Únie, ako najmä zásad prezumpcie neviny, individualizácie sankcií a právnej istoty, ako aj práva na obhajobu vrátane zásady rovnosti účastníkov konania. Subjekty, ktoré ju chcú vyvrátiť, môžu predložiť akýkoľvek dôkaz, ktorý môže preukázať, že dcérska spoločnosť a materská spoločnosť nepredstavujú jeden hospodársky subjekt, ale že dcérska spoločnosť sa na trhu správa samostatne.

Na účely zistenia, či dcérska spoločnosť určuje svoje správanie na trhu samostatne, treba vziať do úvahy všetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizačnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú dcérsku spoločnosť s materskou spoločnosťou a ktoré môžu byť v každom jednotlivom prípade iné, a preto ich nemožno taxatívne vymedziť. V tomto kontexte obchodná politika predstavuje len jednu okolnosť spomedzi viacerých a navyše ju nemožno vykladať reštriktívne.

Okrem toho prijatie kódexu správania materskou spoločnosťou, ktorý mal zabrániť jej dcérskym spoločnostiam v porušovaní práva hospodárskej súťaže a zodpovedajúcich usmernení, jednak nič nemení na existencii porušenia konštatovaného vo vzťahu k nej a jednak neumožňuje preukázať, že uvedené dcérske spoločnosti určovali svoju obchodnú politiku samostatne. Uplatňovanie uvedeného kódexu správania svedčí skôr o tom, že materská spoločnosť efektívne ovládala obchodnú politiku svojich dcérskych spoločností. Skutočnosť, že niektorí zamestnanci dcérskych spoločností sa rozhodli nedodržiavať tento kódex správania, nestačí na preukázanie toho, že obchodná politika dotknutých dcérskych spoločností mala samostatnú povahu.

(pozri body 108 – 110, 112 – 114)

11.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 115, 158, 159)

12.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 124, 128)

13.      V rámci určenia výšky pokuty uloženej za porušenie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, ak konkrétny dopad porušenia na trh je okolnosťou, ktorá sa pri hodnotení závažnosti porušenia zohľadňuje, ide len o jedno z kritérií, medzi ktoré patria aj samotná povaha porušenia a veľkosť relevantného geografického trhu. Z toho vyplýva, že vplyv protisúťažného postupu na trh nie je sám osebe určujúcim kritériom pri posudzovaní základnej sumy pokuty. Skutočnosti týkajúce sa úmyslu môžu byť dôležitejšie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených účinkov, najmä ak ide o porušenia, ktoré sú skutočne závažné, napríklad rozdeľovanie trhov. Navyše z bodu 1 A prvého odseku usmernení k metóde stanovovania pokút uložených pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže vyplýva, že tento dopad sa má zohľadniť, len ak je možné ho merať. V dôsledku toho, ak by súd Únie zohľadnil konkrétny dopad predmetného porušenia na trh za predpokladu, že by tento dopad bol skutočne merateľný, urobil by tak len na doplnenie.

(pozri body 134 – 136)

14.      Keď súd Únie vykonáva preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, nemôže sa v snahe vyhnúť sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania opierať o mieru voľnej úvahy Komisie, a to ani pokiaľ ide o výber zohľadnených dôkazov pri uplatňovaní kritérií uvedených v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže, ani pokiaľ ide o hodnotenie týchto dôkazov. Takéto pravidlo sa uplatní aj vtedy, keď súd Únie preskúmava, či Komisia správne uplatnila oznámenie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov výmenou za spoluprácu obvinených podnikov. V každom prípade, zásada rovnosti zaobchádzania nebráni tomu, aby sa priaznivo zaobchádzalo len s podnikom, ktorý poskytne značne pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, pretože toto ustanovenie sleduje legitímny cieľ.

(pozri body 155, 159)

15.      Súdnemu dvoru, pokiaľ rozhoduje o právnych otázkach v rámci odvolania, neprináleží nahrádzať z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Všeobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výške pokút uložených podnikom za porušenie práva Únie týmito podnikmi. Konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výšky pokuty, môže Súdny dvor len vtedy, ak dospeje k záveru, že výška sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporčná.

V tejto súvislosti skutočnosť, či s pokutou je spojené neprimerané zaťaženie osoby, ktorej bola uložená, nemožno posudzovať len na základe jej nominálnej hodnoty. Jej neprimeranosť závisí v rozhodujúcej miere od schopnosti tejto osoby ju zaplatiť. Ak sú pokuty uložené podniku, ktorý predstavuje hospodársku jednotku a ktorý sa len formálne skladá z viacerých právnických osôb, schopnosť zaplatiť pokutu týchto osôb nemožno posudzovať individuálne.

(pozri body 164, 165, 168, 169)