Vec C‑321/05

Hans Markus Kofoed

proti

Skatteministeriet

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný

Østre Landsret)

„Smernica 90/434/EHS – Spoločný systém zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií – Vnútroštátne rozhodnutie, ktorým sa zdaňuje výmena obchodných podielov – Výmena obchodných podielov – Rozdelenie dividend krátko po výmene akcií – Zneužitie práva“

Abstrakt rozsudku

1.        Aproximácia právnych predpisov – Spoločný systém zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov – Smernica 90/434

[Smernica Rady 90/434, článok 2 písm. d)]

2.        Akty inštitúcií – Smernice – Vykonanie členskými štátmi

(Článok 249 tretí odsek ES)

3.        Aproximácia právnych predpisov – Spoločný systém zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov – Smernica 90/434

[Smernica Rady 90/434, článok 11 ods. 1 písm. a)]

1.        Smernica 90/434 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov sa má vykladať v tom zmysle, že spoločný systém zdaňovania obsahujúci rôzne daňové výhody, ktoré táto smernica zavádza, sa uplatňuje rovnako na všetky operácie zlúčenia, rozdelenia, prevodu majetku a výmeny akcií bez ohľadu na ich dôvody, či už sú finančné, ekonomické, alebo čisto daňové.

V tejto súvislosti pojem „platba v hotovosti“ vyplatená spoločníkom spoločnosti nadobudnutej v rámci výmeny akcií v zmysle článku 2 písm. d) tejto smernice upravuje peňažné plnenia, ktoré sú protiplnením k operácii nadobudnutia, teda plnenia, ktoré boli dodatočne záväzne dohodnuté na účely získania účasti na základnom kapitále nadobúdajúcej spoločnosti, a to nezávisle na prípadných dôvodoch takejto operácie. V zmysle uvedeného ustanovenia sa pojem „platba v hotovosti“ preto nedá kvalifikovať ako peňažné plnenie uskutočnené nadobúdajúcou spoločnosťou v prospech spoločníkov nadobudnutej spoločnosti, a to z jednoduchého dôvodu určitej dočasnej väzby alebo inej súvislosti s operáciou nadobudnutia alebo z dôvodu prípadného úmyslu podvodu. Naopak, je potrebné preskúmať v každom konkrétnom prípade pri zohľadnení všetkých okolností, či má sporné plnenie povahu protiplnenia doplňujúceho operáciu nadobudnutia.

Z toho vyplýva, že dividenda vyplatená nadobúdajúcou spoločnosťou spoločníkom nadobudnutej spoločnosti krátko po výmene akcií, ktorá nie je neoddeliteľnou súčasťou protiplnenia, ktoré sa má zaplatiť nadobúdajúcou spoločnosťou, sa nemôže zahrnúť do výpočtu „platby v hotovosti“ upravenej v článku 2 písm. d) smernice.

(pozri body 27 – 31, 33, 48 a výrok)

2.        Všetky orgány členského štátu, ktoré uplatňujú vnútroštátne právo, ho musia vykladať, pokiaľ možno, v čo najväčšej miere vo svetle znenia a účelu smerníc Spoločenstva, aby dosiahli ňou sledovaný výsledok. Je pravdou, že táto požiadavka jednotného výkladu nesmie ísť tak ďaleko, aby smernica sama a nezávisle od vnútroštátneho vykonávacieho predpisu ukladala povinnosti jednotlivcom alebo určovala, alebo sprísňovala trestnú zodpovednosť tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení, štát však môže namietať, aby sa vo vzťahu k jednotlivcom vykladalo vnútroštátne právo v súlade so smernicou.

(pozri bod 45)

3.        V zmysle článku 11 ods. 1 písm. a) smernice 90/434 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov môžu členské štáty odmietnuť uplatniť vo výnimočných a konkrétnych prípadoch všetky ustanovenia smernice alebo jej častí alebo môžu zrušiť všetky výhody vyplývajúce z operácie výmeny akcií, ak má táto operácia za svoj hlavný cieľ alebo jeden z hlavných cieľov daňový únik alebo vyhýbanie sa plateniu daní.

Ak existujú určité domnienky, ktoré by mohli odôvodňovať uplatnenie uvedeného článku, ale ak vnútroštátne právo dotknutého členského štátu neobsahuje osobitné ustanovenie, ktoré by ho preberalo, zdaňovanie výmeny predmetných podielov sa môže odôvodniť, ak existuje vo vnútroštátnom práve ustanovenie alebo všeobecná zásada, podľa ktorej sa zneužitie práva zakazuje, alebo iné ustanovenia o daňových únikoch alebo vyhýbaní sa plateniu dane, ktoré by sa mohli vykladať v súlade s uvedeným článkom.

(pozri body 37, 39, 46, 48 a výrok)