Language of document : ECLI:EU:C:2013:692

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 24. októbra 2013 (*)

„Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel – Smernica 72/166/EHS – Článok 3 ods. 1 – Smernica 90/232/EHS – Článok 1 – Dopravná nehoda – Smrť cestujúceho – Právo partnera a maloletého dieťaťa na náhradu ujmy – Nemajetková ujma – Náhrada ujmy – Krytie povinným poistením“

Vo veci C‑22/12,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (Slovensko) z 8. novembra 2011 a doručený Súdnemu dvoru 17. januára 2012, ktorý súvisí s konaním:

Katarína Haasová

proti

Rastislavovi Petríkovi,

Blanke Holingovej,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J. L. da Cruz Vilaça, G. Arestis, J.‑C. Bonichot a A. Arabadžiev (spravodajca),

generálny advokát: N. Jääskinen,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        slovenská vláda, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa,

–        nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,

–        estónska vláda, v zastúpení: M. Linntam, splnomocnená zástupkyňa,

–        Európska komisia, v zastúpení: A. Tokár, splnomocnený zástupca,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. júla 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 10, ďalej len „prvá smernica“) a článku 1 prvého odseku tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Ú. v. ES L 129, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 249, ďalej len „tretia smernica“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Haasovou konajúcou vo svojom mene a v mene svojej maloletej dcéry Kristíny Haasovej, narodenej 22. apríla 1999, proti pánovi Petríkovi a pani Holingovej, ktorého predmetom je náhrada ujmy spôsobenej úmrtím pána Haasa, manžela pani Haasovej a otca Kristíny Haasovej, pri dopravnej nehode, ktorá sa stala na území Českej republiky, na základe zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.

 Právny rámec

 Medzinárodné právo súkromné

3        Článok 3 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody uzavretého v Haagu 4. mája 1971 (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1971“), ktorý ratifikovali Slovenská republika, Česká republika a ďalšie členské štáty Európskej únie, ako aj niektoré tretie krajiny, stanovuje:

„Rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.“

4        Článok 4 tohto dohovoru stanovuje:

„Pokiaľ nevyplýva z článku 5 niečo iné, sú ustanovené tieto výnimky z ustanovení článku 3:

a)      Ak sa na nehode zúčastňuje iba jedno vozidlo, ktoré je registrované v inom štáte, než v ktorom došlo k nehode, sú rozhodné vnútorné predpisy štátu registrácie na určenie zodpovednosti

–        vo vzťahu k vodičovi, vlastníkovi alebo inej osobe majúcej právo k vozidlu bez ohľadu na ich bydlisko,

–        vo vzťahu k postihnutej osobe, ktorou je cestujúci, ktorého bydlisko je v inom štáte, než v ktorom došlo k nehode,

–        vo vzťahu k postihnutej osobe nachádzajúcej sa mimo vozidla v mieste nehody, ak má bydlisko v štáte registrácie.

V prípade, že sú postihnuté dve osoby alebo viac osôb, určí sa rozhodné právo pre každú z nich oddelene.

b)      Ak sa na nehode zúčastňujú dve vozidlá alebo viac vozidiel, platí ustanovenie písmena a) iba v prípade, že všetky vozidlá sú registrované v tom istom štáte.

…“

5        Článok 8 predmetného dohovoru uvádza:

„Rozhodné právo určuje najmä

1.      podmienky a rozsah zodpovednosti,

2.      dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie,

3.      vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť,

4.      spôsob a rozsah náhrady škody,

5.      možnosť prechodu práva na náhradu škody,

6.      osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu,

7.      zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca,

8.      premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času.“

 Právo Únie

6        Článok 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (Ú. v. EÚ L 199, s. 40, ďalej len „nariadenie Rím II“), nazvaný „Vzťah k existujúcim medzinárodným dohovorom“, stanovuje:

„1.      Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnými stranami sú jeden alebo viacero členských štátov v čase prijatia tohto nariadenia a ktoré ustanovujú kolízne normy pre mimozmluvné záväzky.

2.      Toto nariadenie má však medzi členskými štátmi prednosť pred dohovormi uzavretými výlučne medzi dvomi alebo viacerými z nich, v rozsahu, v ktorom sa týkajú otázok upravených týmto nariadením.“

7        Článok 1 prvej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

2.      ‚poškodený‘ znamená akúkoľvek osobu oprávnenú na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými vozidlami;

…“

8        Článok 3 ods. 1 prvej smernice stanovuje:

„Každý členský štát prijme… všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.“

9        Článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Ú. v. ES L 8, 1984, s. 17; Mim. vyd. 06/007, s. 3), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005 (Ú. v. EÚ L 149, s. 14) (ďalej len „druhá smernica“), stanovuje:

„1.      Poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 [prvej smernice] povinne pokrýva škodu na majetku, ako aj ujmy na zdraví.

2.      Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek vyššie poistné krytie, ktoré môže byť stanovené členskými štátmi, každý členský štát požaduje, aby boli sumy, pre ktoré bude poistenie povinné, prinajmenšom:

a)      v prípade ujmy na zdraví výška minimálneho poistného krytia 1 000 000 EUR na poškodeného alebo 5 000 000 EUR na nehodu bez ohľadu na počet poškodených;

b)      v prípade škody na majetku 1 000 000 EUR na nehodu bez ohľadu na počet poškodených.

Ak je to potrebné, môžu členské štáty stanoviť prechodné obdobie maximálne päť rokov odo dňa implementácie smernice [2005/14,] v priebehu ktorého prispôsobia svoje minimálne výšky poistného krytia sumám stanoveným v tomto odseku.

Členské štáty, ktoré stanovia uvedené prechodné obdobie, o tejto skutočnosti informujú Komisiu a uvedú dĺžku trvania prechodného obdobia.

V lehote 30 mesiacov odo dňa implementácie smernice [2005/14] zvýšia členské štáty poistné krytie najmenej na polovicu úrovne ustanovenej v tomto odseku.“

10      Článok 1 tretej smernice okrem iného uvádza, že „poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 [prvej smernice] bude pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúc[u] z prevádzky vozidla“.

 Vnútroštátne právo

 Slovenská právna úprava

11      § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „slovenský Občiansky zákonník“), stanovuje:

„Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“

12      § 13 slovenského Občianskeho zákonníka stanovuje:

„1.      Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

2.      Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

3.      Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.“

13      § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „slovenský zákon o povinnom zmluvnom poistení“) stanovuje:

„1.      Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

2.      Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a)      škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b)      škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c)      účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 [písm.] a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d)      ušlého zisku.

3.      Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.“

 Česká právna úprava

14      § 11 zákona č. 40/1964 Sb., Občiansky zákonník (ďalej len „český Občiansky zákonník“), stanovuje:

„Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“

15      § 13 českého Občianskeho zákonníka stanovuje:

„1.      Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

2.      Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

3.      Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.“

16      § 444 tohto zákonníka stanovuje:

„1.      Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

3.      V prípade usmrtenia prináleží pozostalým jednorazové odškodnenie, a to:

a)      manželovi alebo manželke 240 000 [českých korún (CZK)];

…“

17      § 6 zákona č. 168/1999 Sb. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla (ďalej len „český zákon o povinnom zmluvnom poistení“) stanovuje:

„1.      Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

2.      Ak tento zákon nestanovuje inak, poistený má právo, aby za neho poisťovateľ poškodenému uhradil v rozsahu a vo výške podľa Občianskeho zákonníka:

a)      škodu spôsobenú na zdraví alebo usmrtením;

b)      škodu spôsobenú poškodením, zničením nebo stratou veci, ako aj škodu, ktorá vznikla odcudzením veci, ak fyzická osoba stratila schopnosť opatrovať vec;

c)      ušlý zisk;

d)      účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nároku podľa písmen a) až c); v súvislosti so škodou podľa písmena b) alebo c) však len v prípade uplynutia lehoty podľa § 9 ods. 3 alebo neoprávneného odmietnutia či neoprávneného krátenia poistného plnenia poisťovateľom;

ak poškodený uplatnil a preukázal svoj nárok a ak ku škodovej udalosti, ktorou bola táto škoda spôsobená a za ktorú nesie zodpovednosť poistený, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, s výnimkou obdobia prerušenia tohto poistenia.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

18      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a zo spresnení, ktoré doručil vnútroštátny súd ako odpoveď na žiadosť Súdneho dvora o vysvetlenie podľa článku 101 rokovacieho poriadku, vyplýva, že pán Haas zomrel 7. augusta 2008 pri dopravnej nehode, ktorá sa stala na území Českej republiky a ktorú spôsobil pán Petrík vedúci osobné motorové vozidlo patriace pani Holingovej.

19      Vozidlo patriace pani Holingovej, ktoré je zapísané v evidencii na Slovensku a v ktorom sa nachádzal pán Haas, sa zrazilo s nákladným autom evidovaným v Českej republike. Pani Haasová a jej dcéra sa v čase tejto nehody nachádzali na Slovensku.

20      Rozsudkom v trestnej veci uznal Okresný súd Vranov nad Topľou (Slovensko) pána Petríka vinným z trestných činov usmrtenia a ublíženia na zdraví a odsúdil ho na trest odňatia slobody na dva roky s podmienečným odkladom. Podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. c) slovenského trestného zákona mu bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, a to predovšetkým škodu vo výške 1 057,86 eura spôsobenú pani Haasovej.

21      Okrem toho pani Haasová s dcérou žalovali pána Petríka a pani Holingovú o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej stratou manžela, resp. otca na základe § 13 ods. 2 a 3 slovenského Občianskeho zákonníka. Rozsudkom prvostupňového súdu boli pán Petrík a pani Holingová zaviazaní zaplatiť pani Haasovej sumu 15 000 eur ako náhradu uvedenej ujmy. Všetci účastníci konania sa proti tomuto odsudzujúcemu rozsudku odvolali na Krajský súd v Prešove (Slovensko).

22      Tento súd sa domnieva, že vzhľadom na skutkové okolnosti treba uplatniť české hmotné právo, konkrétne § 444 ods. 3 českého Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že v prípade usmrtenia prináleží manželke oprávnenej na náhradu škody jednorazové odškodnenie vo výške 240 000 CZK. Práve v tomto spočíva otázka primeranosti náhrady tejto škody, a teda otázka nároku na dodatočnú náhradu na základe § 11 tohto zákonníka.

23      V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd domnieva, že nárok pani Haasovej a jej dcéry je odvodený od nároku obete dopravnej nehody, keďže život pána Haasa chránil § 11 uvedeného zákonníka. Tento súd spresnil, že § 11 až 16 slovenského a českého Občianskeho zákonníka zaručujú ochranu osobnosti, ktorá zahŕňa najmä ochranu života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy pred „škodou“, čo je pojem, ktorý sa používa v súvislosti s nemajetkovou ujmou, ktorá je dôsledkom neoprávneného zásahu do práva na túto ochranu.

24      Vnútroštátny súd tiež spresnil, že podľa slovenského zákona o povinnom zmluvnom poistení má majiteľ motorového vozidla v prípade škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda a za ktorú zodpovedá, právo, aby za neho poisťovateľ nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody v rozsahu stanovenom týmto zákonom a podľa poistných podmienok, t. j. náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

25      V predmetnom prípade pani Holingová uzavrela zmluvu o povinnom zmluvnom poistení s poisťovňou Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. (ďalej len „Allianz“). Keďže osoba zodpovedná za škodu má právo, aby za ňu poisťovateľ nahradil škodu, za ktorú zodpovedá, poisťovateľ by sa mal stať vedľajším účastníkom konania o náhradu škody, pretože má právny záujem na výsledku sporu. Allianz teda bola na podnet vnútroštátneho súdu vyzvaná na vstup do konania ako vedľajší účastník.

26      Allianz má však uvedený právny záujem iba vtedy, ak je uplatnený nárok krytý povinným poistením zodpovednosti za škodu. Ak by totiž nemajetková ujma, o ktorú ide vo veci samej, nebola krytá povinným poistením, vedľajšie účastníctvo poisťovne Allianz by nebolo odôvodnené.

27      Podľa vnútroštátneho súdu sa v rámci náhrady škody spôsobenej na zdraví nahrádza aj nemajetková ujma, akou je bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Pojem škoda, ktorú kryje poistná zmluva, teda zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, konkrétne nehmotnú, morálnu alebo s tým súvisiacu ujmu.

28      Uvedený súd navyše zastáva názor, že podľa prvej a tretej smernice sú členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na ich území bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených osôb a obetí nehôd a aby akékoľvek škody a ujmy v oblasti krytia povinným poistením cestujúcich motorových vozidiel nezostali neuhradené.

29      Allianz však utrpenú nemajetkovú ujmu odmieta odškodniť z dôvodu, že zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa podľa nej nevzťahuje na nahradenie ujmy podľa § 13 slovenského Občianskeho zákonníka, keďže právo na náhradu takej ujmy nie je kryté poistením podľa slovenského ani českého zákona o povinnom zmluvnom poistení.

30      Vnútroštátny súd sa domnieva, že táto otázka je dôležitá, pretože v rámci náhrady škody sa má prípadne poskytnúť aj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej osobám oprávneným na jej náhradu po obeti dopravnej nehody, ktorú možno priznať podľa § 13 ods. 2 a 3 platného Občianskeho zákonníka a ktorú treba v širšom ponímaní považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) slovenského zákona o povinnom zmluvnom poistení. To by znamenalo, že náhrada tejto nemajetkovej ujmy by patrila do zodpovednosti, ktorú znáša poisťovateľ v súlade so zmluvou o povinnom zmluvnom poistení.

31      Za týchto okolností Krajský súd v Prešove rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa článok 1 ods. 1 [tretej smernice] [a] člán[ok] 3 ods. 1 [prvej smernice] vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava (akou je právna úprava vyplývajúca z § 4 [slovenského] zákona [o povinnom zmluvnom poistení] a § 6 [českého] zákona [o povinnom zmluvnom poistení]), podľa ktorej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepokrýva nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peňažnej forme, spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla?

2.      V prípade takej odpovede na prvú otázku, že uvedená právna úprava nie je v rozpore s právom [Únie], majú sa ustanovenia § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 [a] § 4 ods. 4 [slovenského] zákona [o povinnom zmluvnom poistení] a § 6 ods. 1, 2 [a] 3 [českého] zákona [o povinnom zmluvnom poistení] vykladať tak, že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v súlade s článkom 1 ods. 1 [tretej smernice] [a] článkom 3 ods. 1 [prvej smernice] priznal nárok na nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ako poškodeným aj v peňažnej forme?“

 O prípustnosti prejudiciálnych otázok

32      Slovenská vláda a Komisia vyslovili pochybnosti o prípustnosti prejudiciálnych otázok, pretože návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje opis skutkového stavu týkajúci sa dopravnej nehody, ktorý je nevyhnutný na pochopenie sporu vo veci samej. Slovenská vláda navyše tvrdí, že tieto prejudiciálne otázky nie sú relevantné na rozhodnutie v danom spore, pretože Allianz nie je jeho účastníkom a rozhodnutie, ktoré v rámci neho vnútroštátny súd vydá, nebude pre túto poisťovňu záväzné.

33      V tejto súvislosti treba uviesť, že vnútroštátny súd v odpovedi na žiadosť Súdneho dvora o vysvetlenie podľa článku 101 jeho rokovacieho poriadku spresnil skutočnosti týkajúce sa dopravnej nehody, ktorá je základom sporu vo veci samej, a spresnil aj to, že odpoveď Súdneho dvora bude rozhodujúca na posúdenie vedľajšieho účastníctva poisťovne Allianz v konaní vo veci samej, a teda aj pokiaľ ide o záväznosť rozsudku, ktorý bude vydaný v danom konaní, voči tejto spoločnosti.

34      Za týchto okolností treba dospieť k záveru, že prejudiciálne otázky sú prípustné.

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej prejudiciálnej otázke

35      Vnútroštátny súd sa svojou prvou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 1 prvej smernice a článok 1 prvý odsek tretej smernice majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.

36      Na úvod treba uviesť, že vnútroštátny súd spresnil, že vzhľadom na články 3 a 4 Haagskeho dohovoru z roku 1971 a článok 28 nariadenia Rím II je rozhodným právom uplatniteľným na okolnosti vo veci samej české právo, a uviedol, že položené otázky sa netýkajú krytia povinným poistením zodpovednosti za škodu upraveného šiestou časťou českého Občianskeho zákonníka, čiže jednorazového odškodnenia upraveného v § 444 daného zákonníka. Tento súd sa totiž domnieva, že § 11 a 13 českého Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu osobnosti sa uplatňujú nezávisle od týchto ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti za škodu, a spresnil, že tieto otázky sa vzťahujú výlučne na krytie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá vyplýva z ustanovení na ochranu osobnosti, povinným poistením zodpovednosti za škodu.

37      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z odôvodnení prvej a druhej smernice vyplýva, že tieto smernice na účely účinnej realizácie spoločného trhu smerujú na jednej strane k zabezpečeniu voľného pohybu tak motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na území Únie, ako aj osôb vo vozidle a na druhej strane k zabezpečeniu porovnateľného zaobchádzania s poškodenými účastníkmi nehôd spôsobených týmito vozidlami bez ohľadu na to, kde presne na území Únie došlo k nehode (rozsudok z 23. októbra 2012, Marques Almeida, C‑300/10, bod 26 a citovaná judikatúra).

38      Prvá smernica, spresnená a doplnená druhou a treťou smernicou, teda ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú na ich území, bola krytá poistením, a spresňuje najmä druhy škôd a okruh poškodených, tretích osôb, na ktoré sa toto poistenie musí vzťahovať (rozsudok Marques Almeida, už citovaný, bod 27 a citovaná judikatúra).

39      Treba však pripomenúť, že povinnosť krytia poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám motorovými vozidlami sa odlišuje od rozsahu náhrady tejto škody vyplývajúcej zo zodpovednosti poisteného za škodu. Zatiaľ čo povinnosť krytia poistením je zabezpečená a definovaná právnou úpravou Únie, rozsah náhrady škody sa v zásade spravuje vnútroštátnym právom (rozsudok Marques Almeida, už citovaný, bod 28 a citovaná judikatúra).

40      V tejto súvislosti už Súdny dvor rozhodol, že z cieľa prvej, druhej a tretej smernice, ako aj z ich znenia vyplýva, že ich zámerom nie je harmonizácia režimov zodpovednosti za škodu v členských štátoch a že podľa súčasného stavu právneho poriadku Únie sú členské štáty stále oprávnené upraviť režim zodpovednosti za škodu, ktorý sa uplatňuje na dopravné nehody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel (rozsudok Marques Almeida, už citovaný, bod 29 a citovaná judikatúra).

41      V dôsledku toho a predovšetkým vzhľadom na článok 1 bod 2 prvej smernice sú za súčasného stavu právneho poriadku Únie členské štáty v zásade oprávnené v rámci svojich režimov zodpovednosti za škodu upraviť najmä škody spôsobené motorovými vozidlami, ktoré sa musia nahradiť, rozsah ich náhrady a osoby, ktoré majú na ich náhradu nárok.

42      Súdny dvor však spresnil, že členské štáty musia pri výkone svojich právomocí v tejto oblasti dodržiavať právo Únie a že ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú náhradu škody pri nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, nemôžu odňať prvej, druhej a tretej smernici potrebný účinok (rozsudok Marques Almeida, už citovaný, bod 31 a citovaná judikatúra).

43      Pokiaľ ide o krytie škôd spôsobených motorovými vozidlami, ktoré sa musia nahradiť podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu, povinným poistením, článok 3 ods. 1 druhá veta prvej smernice členským štátom – ako uviedla nemecká vláda – nepochybne ponecháva právo určiť, aká škoda bude krytá a aké budú podmienky povinného poistenia zodpovednosti za škodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 1996, Ruiz Bernáldez, C‑129/94, Zb. s. I‑1829, bod 15).

44      V každom prípade, článok 1 druhej smernice s cieľom znížiť rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov týkajúcimi sa rozsahu povinnosti krytia poistením stanovil v oblasti zodpovednosti za škodu povinné krytie škody na majetku, ako aj ujmy na zdraví v určitých sumách. Článok 1 tretej smernice túto povinnosť rozšíril na krytie ujmy na zdraví spôsobenej všetkým cestujúcim okrem vodiča (rozsudok Ruiz Bernáldez, už citovaný, bod 16).

45      Členské štáty sú teda povinné zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorá sa uplatňuje podľa ich vnútroštátneho práva, bola krytá poistením v súlade s ustanoveniami prvej, druhej a tretej smernice (rozsudok Marques Almeida, už citovaný, bod 30 a citovaná judikatúra).

46      Z toho vyplýva, že sloboda členských štátov určiť, aká škoda bude krytá a aké budú podmienky povinného poistenia, bola obmedzená druhou a treťou smernicou tým, že tieto smernice stanovili povinné krytie niektorých škôd v určitých minimálnych sumách. Medzi škodami, ktoré musia byť kryté, sa v súlade s článkom 1 ods. 1 druhej smernice nachádza najmä ujma na zdraví.

47      Ako uviedol generálny advokát v bodoch 68 až 73 návrhov a ako rozhodol Súdny dvor EZVO vo svojom rozsudku z 20. júna 2008, Celina Nguyen/The Norwegian State (E‑8/07, EFTA Court Report, s. 224, body 26 a 27), vzhľadom na odlišnosti medzi rôznymi jazykovými verziami článku 1 ods. 1 druhej smernice a článku 1 prvého odseku tretej smernice, ako aj na cieľ, ktorý tri uvedené smernice chránia, treba uviesť, že pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu.

48      Podľa ustálenej judikatúry sa totiž ustanovenia práva Únie majú vykladať a uplatňovať jednotne na základe znení vypracovaných vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (pozri najmä rozsudok z 8. decembra 2005, Jyske Finans, C‑280/04, Zb. s. I‑10683, bod 31 a citovanú judikatúru).

49      Keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej smernice v podstate používajú pojem „ujma na zdraví“, ako aj pojem „osobná ujma“, treba sa sústrediť na štruktúru a účel týchto ustanovení a smernice. V tejto súvislosti treba uviesť, že tieto pojmy dopĺňajú pojem „škoda na majetku“, a pripomenúť, že uvedené ustanovenia a smernica sa snažia najmä o posilnenie ochrany obetí. Za týchto okolností treba uplatniť extenzívny výklad uvedených pojmov, ktorý je uvedený v bode 47 tohto rozsudku.

50      V dôsledku toho medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore.

51      Pokiaľ ide o osoby, ktoré sa môžu domáhať náhrady tejto nemajetkovej ujmy, na jednej strane treba uviesť, že z článku 1 bodu 2 v spojení s článkom 3 ods. 1 prvou vetou prvej smernice vyplýva, že ochrana, ktorá musí byť zaručená podľa tejto smernice, platí pre akúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu oprávnená na náhradu škody spôsobenej motorovými vozidlami.

52      Na druhej strane treba spresniť, ako uviedol generálny advokát v bode 78 návrhov, a na rozdiel od tvrdenia nemeckej vlády, že tretia smernica nezúžila okruh chránených osôb, ale naopak, stanovila povinné krytie škôd, ktoré vznikli niektorým osobám považovaným za zvlášť zraniteľné.

53      Okrem toho, keďže pojem škoda uvedený v článku 1 bode 2 prvej smernice nie je nijako presnejšie vymedzený, v rozpore s tvrdením estónskej vlády nič nenaznačuje, že ak sa niektoré druhy škody, akou je nemajetková ujma, majú nahradiť podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu, mali by sa vylúčiť z tohto pojmu.

54      Na základe žiadneho ustanovenia v prvej, druhej ani tretej smernici nemožno dospieť k záveru, že normotvorca Únie si želal zúžiť ochranu zaručenú týmito smernicami len na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti.

55      Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá povinným poistením v určitých minimálnych sumách určených v článku 1 ods. 2 druhej smernice.

56      V prejednávanej veci by to tak malo byť, pretože podľa informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, majú osoby nachádzajúce sa v postavení pani Haasovej a jej dcéry v súlade s § 11 a 13 českého Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku úmrtia ich manžela, resp. otca.

57      Tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená slovenskou vládou, podľa ktorej tieto paragrafy patria do tej časti českého i slovenského Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka zásahov do ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle týchto zákonníkov nezávislá od časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova.

58      Keďže totiž zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z § 11 a 13 českého Občianskeho zákonníka, vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice.

59      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú položenú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 prvej smernice, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice a článok 1 prvý odsek tretej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

 O druhej prejudiciálnej otázke

60      Vzhľadom na odpoveď Súdneho dvora na prvú prejudiciálnu otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

 O trovách

61      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

Podpisy


* Jazyk konania: slovenčina.