Odvolanie podané 20. februára 2017: Cellnex Telecom S.A., predtým Abertis Telecom S.A., proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 15. decembra 2016 v spojených veciach T-37/15 a T-38/15, Abertis Telecom Terrestre S.A. a Telecom Castilla-La Mancha, S.A./Európska komisia

(vec C-91/17 P)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Cellnex Telecom S.A., predtým Abertis Telecom S.A. (v zastúpení: J. Buendía Sierra a A. Lamadrid de Pablo, abogados)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia a SES Astra

Návrhy odvolateľky

zrušiť napadnutý rozsudok,

definitívne rozhodnúť o žalobe o neplatnosť a zrušiť rozhodnutie Komisie a

zaviazať Európsku komisiu a spoločnosť SES Astra na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozsudkom bolo potvrdené rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci týkajúcej sa rôznych opatrení prijatých verejnými orgánmi autonómneho spoločenstva Kastília-La Manacha s cieľom zabezpečiť, aby signál digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (DTT) bol prenášaný do vzdialených oblastí, v ktorých žije menej ako 2,5 % obyvateľstva. V tomto rozhodnutí Komisia pripustila, že z faktického hľadiska by bez verejného zásahu trh túto službu neponúkal. Napriek tomu v rozhodnutí spochybňuje skutočnosť, že španielske právne predpisy kvalifikujú túto činnosť ako službu všeobecného hospodárskeho záujmu, a to s tým, že z formálneho hľadiska verejné orgány nedefinovali túto činnosť „jednoznačne“ ako verejnú službu ani jej poskytovaním nikoho nepoverili. Rovnako uvádza, že tieto orgány v každom prípade nemajú oprávnenie zvoliť v rámci úpravy služby všeobecného hospodárskeho záujmu určitú technológiu.

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza dva odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal Všeobecný súd dopustiť v napadnutom rozsudku pri výklade článku 14, článku 106 ods. 2 a článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj Protokolu č. 26 ZFEÚ o službách všeobecného záujmu.

V odvolaní sa konkrétne uvádza, že v napadnutom rozsudku Všeobecný súd pochybil v tom, že:

pri posudzovaní jednotlivých aktov definujúcich a zadávajúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu prekročil hranicu „zjavne nesprávneho posúdenia“,

neprimerane obmedzil „širokú diskrečnú právomoc“, ktorú členské štáty majú tak pri definovaní, ako aj pri „úprave služby všeobecného hospodárskeho záujmu“, a ktorá teda zahŕňa voľbu podrobných podmienok poskytovania služby všeobecného hospodárskeho záujmu a voľbu konkrétnej technológie, a to bez ohľadu na to, či sú obsiahnuté v definujúcom alebo v samostatnom akte,

posudzoval platné španielske právo, pričom skreslil znenie posudzovaných ustanovení a judikatúry, v ktorej sú vyložené, pričom sám ich vyložil spôsobom, ktorý je v zjavnom rozpore s ich obsahom a niektorým údajom pripísal význam, ktorý v súvislosti s inými údajmi nemajú,

nedospel k záveru, že k „definovaniu“ služby všeobecného hospodárskeho záujmu a k „povereniu“ jedného alebo viacerých podnikov službou všeobecného hospodárskeho záujmu môže dôjsť jedným alebo viacerými aktmi,

nedospel k záveru, že „definovanie“ služby všeobecného hospodárskeho záujmu a „poverenie“ nemusí byť vyjadrené použitím jednej konkrétnej formulácie alebo výrazu, ale vyžaduje faktickú a funkčnú analýzu a

údajne prijaté zvýhodnenie stanovil ako celkovú sumu podľa zmlúv uzavretých verejnými orgánmi a neprihliadal na to, že táto suma nie je nenávratnou dotáciou, ale protiplnením za tovary a služby, ktoré dotknutý podnik poskytuje štátu.

____________