Language of document : ECLI:EU:C:2014:2120

UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

zo 17. júla 2014 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana verejného zdravia – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca povinné očkovanie maloletých detí – Právo rodičov odmietnuť toto očkovanie – Článok 168 ZFEÚ – Charta základných práv Európskej únie – Články 33 a 35 – Vykonanie práva Únie – Neexistencia – Zjavný nedostatok právomoci Súdneho dvora“

Vo veci C‑459/13,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. augusta 2013 a doručený Súdnemu dvoru 19. augusta 2013, ktorý súvisí s konaním:

Milica Široká

proti

Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predseda deviatej komory M. Safjan (spravodajca), sudkyne A. Prechal a K. Jürimäe,

generálny advokát: N. Jääskinen,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        M. Široká, v zastúpení: K. Bystrická, advokátka,

–        slovenská vláda, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa,

–        česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–        nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,

–        francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas a S. Menez, splnomocnení zástupcovia,

–        maďarská vláda, v zastúpení: Z. Fehér, K. Szíjjártó a M. Tátrai, splnomocnení zástupcovia,

–        poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: H. Krämer a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude rozhodnutá odôvodneným uznesením v súlade s článkom 53 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

vydal toto

Uznesenie

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 168 ZFEÚ, článku 33 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) v spojení s článkom 6 ods. 3 ZEÚ, ako aj článku 35 Charty.

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi M. Širokou a Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vo veci odmietnutia M. Širokej splniť si povinnosť stanovenú vnútroštátnou právnou úpravou podrobiť svoje maloleté dieťa očkovaniu proti niektorým ochoreniam.

 Právny rámec

3        § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. z 21. júna 2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení uplatniteľnom na spor vo vnútroštátnom konaní stanovuje:

„1.      Fyzické osoby sú povinné:

d)      podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.

3.      Ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 zástupca dieťaťa.“

4        § 56 ods. 1 a 2 uvedeného zákona stanovuje:

„1.      Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto:

k)      nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2.

2.      … Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur.“

5        § 5 ods. 3 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z. z 10. decembra 2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, v znení uplatniteľnom na spor vo vnútroštátnom konaní stanovuje:

„Podrobnosti o očkovacích postupoch na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek a na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, sú uvedené v prílohe č. 2.“

6        Príloha č. 2 časť A bod 1 písm. b) tejto vyhlášky stanovuje:

„V šiestom roku života sa vykonáva preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a proti detskej obrne; v 13. roku života sa vykonáva preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne očkovacou látkou so zníženým obsahom antigénov“.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

7        Milica Široká je matka dieťaťa narodeného v roku 2005.

8        Napriek tomu, že vnútroštátna právna úprava stanovuje v šiestom roku života povinné preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne, M. Široká a otec dieťaťa ako jeho zákonní zástupcovia ho v období od júna 2010 do júna 2011 tomuto očkovaniu odmietli podrobiť.

9        Milica Široká uviedla na odôvodnenie svojho rozhodnutia viacero argumentov. Po prvé tvrdila, že podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny ‑ Dohovoru o ochrane ľudských právach a biomedicíne, uzavretého v Oviede 4. apríla 1997 – má každý právo očkovanie odmietnuť. Po druhé uviedla, že v Slovenskej republike nie je povinné očkovanie stanovené samotným zákonom, ale podzákonným právnym predpisom. Po tretie M. Široká tvrdila, že efektívnosť predmetného očkovania nie je dostatočne preukázaná a je sprevádzaná množstvom nežiaducich účinkov na jej dieťa, ktoré nie je spôsobilé byť hrozbou pre verejné zdravie len preto, že nie je očkované. Po štvrté zdôraznila, že svojím rozhodnutím odmietnuť toto očkovanie si iba uplatňovala základné ľudské práva matky.

10      Regionálny úrad verejného zdravotníctva ako prvostupňový správny orgán a Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán rozhodli, že M. Široká sa odmietnutím podrobiť svoje dieťa očkovaniu dopustila priestupku. Preto jej bola uložená pokuta vo výške 100 eur.

11      Milica Široká podala proti rozhodnutiu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky žalobu na Krajský súd v Nitre, ktorý ju zamietol rozsudkom z 20. marca 2013. Podľa krajského súdu mala M. Široká zákonnú povinnosť zabezpečiť očkovanie svojho dieťaťa a v danom prípade sa dopustila priestupku. Krajský súd v Nitre tiež uviedol, že správne orgány jej uložili pokutu v primeranej výške.

12      Milica Široká sa proti tomuto rozsudku odvolala na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa vnútroštátneho súdu je otázku povinného alebo dobrovoľného očkovania maloletých ako prevencie ľudských chorôb nutné riešiť predovšetkým z hľadiska práva Únie.

13      Za týchto podmienok sa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa vykladať článok 35 [Charty] v duchu európskej právnej tradície, že každý nositeľ tohto práva je oprávnený si vybrať, či využije alebo odmietne prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti spolu s možnosťou využívať lekársku starostlivosť bez ohľadu na príkazové podmienky ustanovené vnútroštátnymi zákonmi a postupmi, alebo verejný záujem na zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia euroobčanov taký výber jednotlivcovi neumožňuje?

2.      Má sa vykladať článok 168 [ZFEÚ], a to najmä jeho odseky 1 a 4 písm. c) v tom duchu, že cieľ Únie spočívajúci najmä v prevencii ľudských chorôb a ochorení a tiež v odstraňovaní zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie neumožňuje euroobčanovi odmietnuť tzv. povinné očkovanie, lebo sa týmto postojom stáva hrozbou pre verejné zdravie?

3.      Prelamuje zodpovednosť rodičov v zmysle čl. 33 [Charty] v spojení s článkom 6 ods. 3 [ZFEÚ], ktorý sa týka najmä zjednocovacieho princípu spoločných ústavných tradícií, verejný záujem na ochranu zdravia v prospech rodičovskej starostlivosti o maloleté deti?“

 O právomoci Súdneho dvora

14      Podľa článku 53 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak Súdny dvor zjavne nie je príslušný rozhodnúť o veci, môže po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania.

15      V tejto veci je potrebné uplatniť uvedené ustanovenie.

16      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ môže Súdny dvor vykladať právo Únie len v medziach právomocí, ktoré sú mu zverené (pozri rozsudok McB., C‑400/10 PPU, EU:C:2010:582, bod 51; uznesenie Sociedade Agrícola e Imobiliária da Quinta de S. Paio, C‑258/13, EU:C:2013:810, bod 16, ako aj rozsudok Torralbo Marcos, C‑265/13, EU:C:2014:187, bod 27).

17      V danom prípade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátne konanie sa týka vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje pre rodičov povinnosť podrobiť svoje maloleté deti očkovaniu proti niektorým ochoreniam.

18      Vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou, ktorú treba preskúmať ako prvú, v podstate pýta, či sa má článok 168 ods. 1 a ods. 4 písm. c) ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že neumožňuje občanovi Únie odmietnuť očkovanie, ktoré vnútroštátna právna úprava stanovila ako povinné s cieľom ochrany verejného zdravia.

19      V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že článok 168 ZFEÚ, ktorý sa týka právomoci Únie v oblasti verejného zdravia, neukladá členským štátom nijakú povinnosť vzťahujúcu sa na očkovanie maloletých detí, ktorej by sa bolo možné dovolávať na účely preskúmania zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení s právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Sbarigia, C‑393/08, EU:C:2010:388, bod 37, a uznesenie Grisoli, C‑315/08, EU:C:2011:618, bod 16).

20      Súdny dvor pritom vylúčil svoju právomoc, keď je zjavné, že ustanovenie práva Únie predložené Súdnemu dvoru na výklad sa nemôže uplatniť (rozsudky Reisdorf, C‑85/95, EU:C:1996:466, bod 16; Woningstichting Sint Servatius, C‑567/07, EU:C:2009:593, bod 43, a Impacto Azul, C‑186/12, EU:C:2013:412, bod 18). V danej veci ide o tento prípad, pokiaľ sa týka článku 168 ZFEÚ.

21      Z uvedeného vyplýva, že Súdny dvor zjavne nie je príslušný odpovedať na druhú otázku položenú vnútroštátnym súdom.

22      Pokiaľ ide o prvú otázku položenú vnútroštátnym súdom, tá sa týka výkladu článku 35 Charty a tretia otázka vnútroštátneho súdu sa týka výkladu článku 33 Charty v spojení s článkom 6 ods. 3 ZEÚ.

23      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že rozsah pôsobnosti Charty je vzhľadom na konanie členských štátov vymedzený v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie (rozsudok Åkerberg Fransson, C‑617/10, EU:C:2013:105, bod 17, ako aj uznesenie Sociedade Agrícola e Imobiliária da Quinta de S. Paio, EU:C:2013:810, bod 18).

24      Pokiaľ právna situácia nespadá do pôsobnosti práva Únie, Súdny dvor nemá právomoc o nej rozhodnúť a prípadne uvádzané ustanovenia Charty nemôžu samy osebe túto právomoc založiť (pozri rozsudok Åkerberg Fransson, EU:C:2013:105, bod 22, ako aj uznesenie Sociedade Agrícola e Imobiliária da Quinta de S. Paio, EU:C:2013:810, bod 20).

25      V danom prípade treba konštatovať, že vnútroštátne rozhodnutie neobsahuje nijakú konkrétnu skutočnosť umožňujúcu sa domnievať, že predmet vnútroštátneho konania týkajúci sa očkovania maloletých detí proti niektorým ochoreniam sa týka výkladu alebo uplatnenia iných pravidiel práva Únie, než sú pravidlá nachádzajúce sa v Charte, s tým dôsledkom, že spor vo vnútroštátnom konaní nepatrí medzi situácie, v ktorých sa vykonáva právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.

26      Za týchto okolností Súdny dvor tiež zjavne nie je príslušný odpovedať na prvú a tretiu otázku položené vnútroštátnym súdom.

27      Z vyššie uvedeného vyplýva, že Súdny dvor zjavne nie je príslušný odpovedať na otázky položené Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

 O trovách

28      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Súdny dvor Európskej únie zjavne nie je príslušný odpovedať na otázky položené vo veci C‑459/13 rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. augusta 2013.

Podpisy


* Jazyk konania: slovenčina.