Vec C‑549/10 P

Tomra Systems ASA a i.

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Trh s prístrojmi na zber prázdnych nápojových obalov – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 82 ES a článku 54 Dohody o EHP – Dohody o exkluzivite, množstevné záväzky a vernostné zľavy“

Abstrakt rozsudku

1.        Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Objektívny pojem týkajúci sa konania, ktoré môže ovplyvniť štruktúru trhu a jeho dôsledkom je bránenie zachovaniu alebo rozvoju hospodárskej súťaže – Nevyhnutnosť preukázať existenciu protisúťažného úmyslu – Absencia

(Článok 102 ZFEÚ)

2.        Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Blokovanie podstatnej časti trhu dominantným podnikom – Stupeň dominancie na dotknutom trhu – Neexistencia vplyvu – Nevyhnutnosť určiť presný strop blokovania trhu – Absencia

(Článok 102 ZFEÚ)

3.        Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Konanie, ktorého dôsledkom alebo cieľom je bránenie zachovaniu alebo rozvoju hospodárskej súťaže – Retroaktívne zľavy

(Článok 102 ZFEÚ)

4.        Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Zmluvy o výhradnom zásobovaní – Vernostná zľava – Zneužívajúca povaha tohto systému zliav – Kritériá posúdenia

(Článok 102 ZFEÚ)

5.        Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Retroaktívne zľavy – Zneužívajúca povaha – Kritériá posúdenia

(Článok 102 ZFEÚ)

6.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Faktory posúdenia – Zvýšenie všeobecnej úrovne pokút – Prípustnosť – Podmienky

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

1.        Zneužívanie dominantného postavenia zakázané článkom 102 ZFEÚ je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môže ovplyvniť štruktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroveň hospodárskej súťaže už oslabená, a ktoré má zabrániť zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej súťaže na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže, a to s použitím iných prostriedkov, než ktoré ovládajú obvyklú súťaž výrobkov alebo služieb na základe plnení hospodárskych subjektov. Komisia je napriek tomu v rámci svojho preskúmania konania podniku v dominantnom postavení a na účely identifikácie prípadného zneužitia takéhoto postavenia povinná prihliadnuť na všetky relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa uvedeného konania. V tomto ohľade Komisia nevyhnutne musí posúdiť obchodnú stratégiu tohto podniku. V rámci toho je bežné, že Komisia uvádza faktory subjektívnej povahy, a to pohnútky, ktoré stoja za dotknutou obchodnou stratégiou.

Existencia prípadného úmyslu narušiť hospodársku súťaž tak predstavuje iba jednu z mnohých skutkových okolností, na ktoré možno prihliadnuť na účely určenia, či došlo k zneužitiu dominantného postavenia. Komisia však nie je povinná preukázať existenciu takého úmyslu v rámci podniku v dominantnom postavení na účely uplatnenia článku 82 ES.

(pozri body 17 – 21)

2.        Pokiaľ ide o otázku úrovne dominancie dotknutého podniku na vymedzenom trhu na účely určenia existencie zneužitia v rámci jeho činnosti, dominantné postavenie podľa článku 102 ZFEÚ sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umožňuje brániť zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu tým, že mu dáva možnosť správať sa v značnej miere nezávisle vo vzťahu k svojim konkurentom a svojim zákazníkom. Okrem toho toto ustanovenie nezavádza žiadne rozlíšenie ani stupne v pojme dominantné postavenie. Pokiaľ má podnik takú hospodársku silu, ako to vyžaduje článok 102 ZFEÚ, na preukázanie jeho dominantného postavenia na vymedzenom trhu treba jeho konanie posúdiť s ohľadom na toto ustanovenie. Stupeň trhovej sily má však v zásade skôr vplyv na účinky správania dotknutého podniku než na samotnú existenciu zneužívania.

Pokiaľ ide o blokovanie podstatnej časti trhu dominantným podnikom, nemôže byť odôvodnené preukázaním, že časť trhu, ktorú možno ovládnuť, je ešte dostatočná na to, aby uvoľnila miesto obmedzenému počtu konkurentov. Na jednej strane totiž zákazníci, ktorí sa nachádzajú v blokovanej časti trhu, musia mať možnosť využiť všetky stupne hospodárskej súťaže, ktoré sú na trhu možné, a konkurenti musia mať možnosť pôsobiť v normálnej súťaži na celom trhu, a nie iba na jeho časti. Na druhej strane úlohou dominantného podniku nie je určiť, koľko konkurencieschopných konkurentov môže pôsobiť v hospodárskej súťaži, pokiaľ ide o časť dopytu, ktorú je možné ešte ovládnuť.

Okrem toho iba analýza okolností veci umožňuje stanoviť, či postupy podniku v dominantnom postavení môžu vylúčiť hospodársku súťaž. Bolo by však umelé a priori stanoviť, aký je podiel viazaného trhu, nad ktorý môžu mať postupy podniku v dominantnom postavení účinok vylúčenia konkurentov.

Určenie presného prahu blokovania trhu, nad ktorý treba dotknuté postupy považovať za zneužívajúce, teda nie je nevyhnutné na účely uplatnenia článku 102 ZFEÚ.

(pozri body 38, 39, 42, 43, 46)

3.        Z hľadiska preukázania zneužívania dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ stačí preukázať, že zneužívajúce konanie podniku v dominantnom postavení smeruje k obmedzeniu hospodárskej súťaže alebo, inými slovami, že konanie má alebo môže mať taký účinok.

Pri existencii systému retroaktívnych zliav, ktorý zavádza mechanizmus vernostných zliav, ktorým dodávateľ vytláča svojich konkurentov a „odsáva“ vo svoj prospech spornú časť dopytu, teda nie je potrebné vykonať analýzu konkrétnych účinkov zliav na hospodársku súťaž, keďže na účely zistenia porušenia článku 102 ZFEÚ stačí preukázať, že dotknuté konanie môže mať taký účinok.

(pozri body 68, 79)

4.        Čo sa týka zliav poskytovaných podnikom v dominantnom postavení jeho zákazníkom, môžu byť v rozpore s článkom 102 ZFEÚ, aj keď nezodpovedajú nijakému z príkladov uvedených v jeho odseku 2. V prípadoch, keď podnik v dominantnom postavení používa určitý systém zliav, toto postavenie zneužíva, ak bez toho, aby svojim zákazníkom ukladal formálnu povinnosť, uplatňuje režim vernostných zliav, či už na základe dohôd uzavretých s týmito zákazníkmi, alebo jednostranne, to znamená zliav viazaných na podmienku, že zákazník, inak nezávisle od objemu nákupov, ktorý môže byť značný alebo minimálny, pokrýva svoje potreby výlučne alebo z významnej časti od podniku v dominantnom postavení. V tejto súvislosti treba posúdiť všetky okolnosti, predovšetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, a preskúmať, či je cieľom zliav prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na žiadnom ekonomickom plnení, ktoré by ich odôvodňovalo, zbaviť kupujúceho možnosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto možnosť obmedziť, brániť konkurentom vo vstupe na trh, uplatňovať na obchodných partnerov nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilniť dominantné postavenie skreslením hospodárskej súťaže.

V dôsledku toho treba systém zliav považovať za odporujúci článku 102 ZFEÚ, ak má brániť zásobovaniu zákazníkov podniku v dominantnom postavení u konkurenčných výrobcov.

(pozri body 69 – 72)

5.        Pokiaľ ide o posúdenie zneužívajúcej povahy systému retroaktívnych zliav uplatňovaného podnikom v dominantnom postavení, fakturácia „záporných cien“ – to znamená nižších cien, než je režijná cena – zákazníkom nepredstavuje podmienku predchádzajúcu konštatovaniu zneužívajúcej povahy takéhoto systému zliav.

Všeobecný súd sa správne domnieva, že takýto systém zliav má protisúťažnú povahu, ak po prvé navádzanie na zásobovanie sa výlučne alebo takmer výlučne u niektorých podnikov je osobitne silné vtedy, ak sú prahy kombinované so systémom, podľa ktorého sa výhoda spojená s prekročením buď prahu prémie, alebo výhodnejšieho prahu rozdelí na všetky nákupy uskutočnené zákazníkom počas sledovaného obdobia, a nie výlučne na objem nákupov prekračujúci dotknutý prah. Po druhé kombinácia systému zliav individuálneho pre každého zákazníka a prahov stanovených na základe odhadnutých potrieb zákazníka alebo objemov nákupov uskutočnených v minulosti predstavuje významné navádzanie na zásobovanie sa pre všetky alebo takmer všetky nevyhnutné zariadenia od tohto podniku a umelo zvyšuje náklady na prechod k inému dodávateľovi, hoci aj pre malé množstvo jednotiek. Po tretie retroaktívne zľavy sa často uplatňujú na niektorých najväčších zákazníkov tohto podniku s cieľom poistiť si ich vernosť. Nakoniec ich správanie nie je objektívne odôvodnené alebo nevytvára podstatné prínosy výkonnosti, ktoré prevyšujú nad protisúťažnými účinkami na spotrebiteľov.

Navyše mechanizmus vylúčenia, ktorý vytvárajú retroaktívne zľavy, nevyžaduje, aby dominantný podnik obetoval zisky, pretože náklady na zľavy sú rozdelené na veľký počet jednotiek. Retroaktívnym priznaním zľavy môže byť priemerná cena získaná dominantným podnikom podstatne vyššia ako náklady a môže vytvoriť vyššiu priemernú mieru zisku. Systém retroaktívnych zliav však spôsobuje, že pre zákazníka je skutočná cena posledných jednotiek veľmi nízka z dôvodu sacieho účinku.

(pozri body 73, 75, 78)

6.        Závažnosť porušení sa musí stanoviť v závislosti od početných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziať do úvahy.

Okrem toho predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôže slúžiť ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej súťaže a rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú indikatívnu povahu, pokiaľ ide o existenciu diskriminácie. Skutočnosť, že Komisia v minulosti uložila pokuty určitej úrovne za určité kategórie porušenia, ju teda nemôže zbaviť možnosti zvýšiť túto úroveň, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie vykonania politiky hospodárskej súťaže Únie, ktorá je aj naďalej výlučne vymedzená nariadením č. 1/2003. Vykonanie tejto politiky totiž vyžaduje, aby Komisia mohla prispôsobiť úroveň pokút potrebám tejto politiky v danej oblasti.

(pozri body 104 – 107)