NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

VERICA TRSTENJAK

prednesené 12. februára 2009 ¹(1)

Vec C‑5/08

Infopaq International A/S

proti

Danske Dagblades Forening

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Højesteret (Dánsko)]

„Smernica 2001/29 – Články 2 a 5 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania – Výnimky a obmedzenia – Prípady dočasného rozmnožovania – Monitorovanie a analýza médií – Výpisy z novinových článkov v rozsahu jedenástich slov“

Obsah

I –   Úvod

II – Právny rámec

III – Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

IV – Konanie pred Súdnym dvorom

V –   Tvrdenia účastníkov konania

A –   O prvej prejudiciálnej otázke

B –   O druhej až dvanástej prejudiciálnej otázke

C –   Trinásta prejudiciálna otázka

VI – Posúdenie generálnou advokátkou

A –   Úvod

B –   Základné charakteristiky procesu spracúvania výpisov z novinových článkov používaného Infopaqom

C –   Výklad článku 2 smernice 2001/29 (prvá prejudiciálna otázka)

D –   Výklad článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 (druhá až dvanásta prejudiciálna otázka)

1.     Obsah a účel článku 5 ods. 1 smernice 2001/29

2.     Podmienka pre uplatnenie článku 5 ods. 1: prípady dočasného rozmnožovania

3.     Preskúmanie štyroch podmienok článku 5 ods. 1 smernice 2001/29

a)     Prvá podmienka: prechodné úkony (druhá až piata otázka)

b)     Druhá podmienka: integrálna a podstatná časť technologického procesu (šiesta, siedma a ôsma otázka)

c)     Tretia podmienka: úkony, ktorých cieľom je umožniť oprávnené použitie (deviata a desiata otázka)

i)     Všeobecné poznámky k podmienke oprávneného použitia (deviata otázka)

ii)   Oprávnené použitie v tejto veci (desiata otázka)

–       Preformulovanie desiatej otázky

–       Analýza a odpoveď na desiatu otázku

d)     Štvrtá podmienka: činnosti, ktoré nemajú samostatný ekonomický význam (jedenásta a dvanásta otázka)

4.     Záver k výkladu článku 5 ods. 1 smernice 2001/29

E –   Výklad článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 (trinásta prejudiciálna otázka)

1.     Spĺňa vytlačenie výpisov z novinových článkov podmienky článku 5 ods. 5 smernice 2001/29?

2.     Spĺňajú prípady dočasného rozmnožovania podmienky článku 5 ods. 5?

3.     Záver k výkladu článku 5 ods. 5 smernice 2001/29

F –   Návrh

VII – Návrh

I –    Úvod

1.        Táto vec nastoľuje citlivú otázku rovnováhy medzi ochranou autorských práv a technologickým vývojom v informačnej spoločnosti. Ochrana autorských práv by na jednej strane nemala brániť v normálnom fungovaní a vývoji nových technológií ale musí na druhej strane rovnako zaručiť primeranú ochranu autorských práv v informačnej spoločnosti. Technologický vývoj totiž umožňuje rýchlejšie a jednoduchšie rozmnožovanie diel, čo je dôvod, pre ktorý sa musí ochrana autorských práv tomuto technologickému vývoju prispôsobiť.

2.        Prejudiciálne otázky položené v tejto veci sa týkajú predovšetkým toho, či ukladanie a tlač výpisov z novinových článkov, kde je výpis zložený z hľadaného slova rovnako ako aj z piatich predchádzajúcich a piatich nasledujúcich slov, v rovnakom poradí ako v novinovom článku, predstavuje rozmnožovanie v zmysle článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti(2) (ďalej len „smernica 2001/29“). Otázky sa rovnako týkajú aj toho, či je systém spracovania týchto výpisov, ktorý zahŕňa skenovanie novinových článkov, ktoré vedie k vytvoreniu obrazového súboru, a konverziu tohto obrazového súboru na textový súbor, rovnako ako aj uloženie výpisu v rozsahu jedenástich slov, povolený, keďže ide o rozmnožovanie, ktoré spĺňa podmienky článku 5 ods. 1 smernice 2001/29. Prostredníctvom svojich prejudiciálnych otázok si napokon vnútroštátny súd želá vedieť, či prípady rozmnožovania v tejto veci spĺňajú podmienky článku 5 ods. 5 smernice 2001/29.

3.        Tieto otázky sa kladú v rámci sporu medzi spoločnosťou Infopaq International A/S (ďalej len „Infopaq“) a Dánskym združením vydavateľov denníkov, v ktorom Infopaq navrhuje, aby vnútroštátny súd rozhodol, že na vypracovanie výpisov z novinových článkov, ktoré pozostávajú z hľadaného slova, ako aj piatich predošlých a piatich nasledujúcich slov, nepotrebuje povolenie majiteľov autorských práv k novinovým článkom.

II – Právny rámec

4.        Odôvodnenia č. 4, 5, 9, 10, 11, 21, 22, 31 a 33 smernice 2001/29 uvádzajú:

„(4)      Harmonizovaný právny rámec týkajúci sa autorských práv a s nimi súvisiacich práv bude prostredníctvom vyššej právnej istoty a zabezpečením vysokej úrovne ochrany duševného vlastníctva podporovať významné investície do tvorivosti a inovácie …

(5)      Technologický rozvoj znásobil a rozlíšil vektory tvorby, výroby a využívania. Hoci nie sú potrebné žiadne nové koncepcie ochrany duševného vlastníctva, súčasné právne predpisy o autorských právach a s nimi súvisiacich právach je potrebné upraviť a doplniť tak, aby primerane zodpovedali súčasnej hospodárskej realite, ako sú napríklad nové formy využívania.

…

(9)      Akákoľvek harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv musí byť založená na vysokej úrovni ochrany, pretože tieto práva sú podstatou pre duševnú tvorbu. Ich ochrana pomáha zaistiť udržiavanie a rozvoj tvorivosti v záujme autorov, interpretov, producentov, spotrebiteľov, kultúry, priemyslu a verejnosti ako celku. Duševné vlastníctvo sa preto považuje za integrálnu súčasť vlastníctva.

(10)      Ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby boli schopní financovať túto prácu. …Primeraná právna ochrana práv duševného vlastníctva je nevyhnutná na zaručenie dostupnosti takejto odmeny a na zaistenie uspokojivej návratnosti týchto investícií.

(11)      Jedným z hlavných spôsobov zabezpečenia potrebných zdrojov pre európsku kultúrnu tvorivosť a produkciu a zabezpečenia nezávislosti a dôstojnosti umeleckých tvorcov a interpretov je prísny a účinný systém ochrany autorských práv a súvisiacich práv.

…

(21)      Táto smernica definuje rozsah činností, na ktoré sa vzťahuje právo reprodukcie vo vzťahu k rôznym užívateľom. To sa musí uskutočniť v súlade s acquis communautaire. Na zabezpečenie právnej istoty v rámci vnútorného trhu je potrebná široká definícia týchto činností.

(22)      Cieľ, ktorým je primeraná podpora šírenia kultúry sa nesmie dosahovať za cenu obetovania prísnej ochrany práv alebo tolerovaním nelegálnych foriem distribúcie falšovaných alebo pirátskych diel.

…

(31)      Je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu práv a záujmov medzi rôznymi kategóriami nositeľov [majiteľov – neoficiálny preklad] práv, ako aj medzi rôznymi kategóriami nositeľov [majiteľov – neoficiálny preklad] práv a používateľmi predmetov ochrany. Existujúce výnimky a obmedzenia práv ustanovené členskými štátmi sa musia prehodnotiť vo vzťahu k novému elektronickému prostrediu. Existujúce rozdiely vo výnimkách a obmedzeniach vzťahujúcich sa na niektoré obmedzené činnosti majú priamy negatívny účinok na fungovanie vnútorného trhu s autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami. Tieto rozdiely by sa mohli ľahko stať výraznejšími vo vzťahu k ďalšiemu rozvoju cezhraničného využívania diel a k cezhraničným aktivitám. Z dôvodu zabezpečenia správneho fungovania vnútorného trhu, je potrebné harmonickejšie definovať tieto výnimky a obmedzenia. Stupeň ich harmonizácie musí vychádzať z ich dopadu na plynulé fungovanie vnútorného trhu.

…

(33)      Na výlučné právo rozmnožovania by sa mala vzťahovať výnimka, ktorá by umožnila, aby niektoré prípady dočasného rozmnožovania, ako sú napríklad prechodné alebo náhodné rozmnožovania tvoriace integrálnu alebo podstatnú časť technologického procesu a uskutočnené na jediný účel umožniť buď účinnú transmisiu v sieti medzi treťou stranou prostredníctvom sprostredkovateľa, alebo na oprávnené použitie diela, alebo iného predmetu ochrany. Dotknuté prípady rozmnožovania nesmú mať žiadnu vlastnú ekonomickú hodnotu. Do tej miery, pokiaľ spĺňajú tieto podmienky, môže táto výnimka zahŕňať také prípady, ktoré umožňujú prezeranie a tiež zrýchlené ukladanie do pamäte osobných počítačov vrátane tých, ktoré umožňujú plynulé fungovanie transmisných systémov, za podmienky, že sprostredkovateľ nemodifikuje danú informáciu a nezasahuje do oprávneného používania technológie na získavanie údajov o používaní informácie, ktorá je široko uznávaná a používaná v priemysle. Používanie sa musí považovať za oprávnené, keď je autorizované nositeľom [majiteľov – neoficiálny preklad] práv alebo keď nie je obmedzené zákonom.“

5.        Článok 2 smernice 2001/29 nazvaný „Právo rozmnožovania“ stanovuje:

„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:

a)      pre autorov k ich dielam;

…“

6.        Podľa ustanovení článku 5 smernice 2001/29 nazvaného „Výnimky a obmedzenia“:

„1.      Prípady dočasného rozmnožovania(3) uvedené v článku 2, ktoré sú prechodné alebo náhodné a sú integrálnou alebo [a – neoficiálny preklad] podstatnou časťou technologického procesu a ktorých jediným účelom je umožniť:

a)      transmisiu v sieti medzi tretími stranami cez sprostredkovateľa alebo

b)      oprávnené použitie

diela alebo iného predmetu ochrany, a ktoré nemá [nemajú – neoficiálny preklad] žiadny samostatný ekonomický význam, je [sú – neoficiálny preklad] vyňaté z práva rozmnožovania ustanoveného v článku 2.

…

3.      Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práv poskytnutých podľa článkov 2 a 3 v nasledujúcich prípadoch:

…

c)      rozmnoženie v tlači, verejný prenos alebo sprístupňovanie zverejnených článkov o bežných hospodárskych, politických alebo náboženských témach alebo vysielaných diel alebo iných predmetov ochrany toho istého charakteru, v prípadoch, keď takéto použitie nie je výslovne vyhradené a pokiaľ je označený zdroj vrátane mena autora alebo použitie diel alebo iných predmetov ochrany v súvislosti so spravodajstvom o bežných udalostiach v rozsahu oprávnenom informatívnym účelom a pokiaľ je označený zdroj vrátane mena autora, ak sa neukáže, že to nie je možné;

d)      citácie na účely kritiky alebo zhrnutia za podmienky, že sa vzťahujú na dielo alebo iný predmet ochrany, ktoré už boli v súlade so zákonom sprístupnené verejnosti, že je označený zdroj vrátane mena autora, pokiaľ sa neukáže, že to nie je možné a že ich použitie je v súlade so prípustnou praxou a v takom rozsahu, aký sa vyžaduje na tento osobitný účel;

…

o)      použitie v niektorých iných menej významných prípadoch, pri ktorých už existujú výnimky alebo obmedzenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov za predpokladu, že ide iba o analógové použitie a že tým nie je ovplyvnený voľný obeh tovarov a služieb v rámci spoločenstva bez toho, aby boli dotknuté iné výnimky a obmedzenia obsiahnuté v tomto článku.

…

5.      Výnimky a obmedzenia ustanovené v odsekoch 1, 2, 3 a 4 sa budú uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním diela alebo predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa [majiteľa – neoficiálny preklad] práv.“

7.        Článok 2 smernice 2001/29 bol do dánskeho práva prebratý § 2 ophavsretslov (autorský zákon)(4), ktorý stanovuje:

„1.      S výnimkou obmedzení upravených v tomto zákone je autorské právo výlučným právom voľne disponovať dielom formou rozmnožovania alebo sprístupňovania diela verejnosti, či už v origináli alebo v upravenej forme, v preklade, v spracovaní do inej literárnej alebo umeleckej formy alebo do inej technickej podoby.

2.      Akékoľvek priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie, v celku alebo čiastočne, akýmikoľvek prostriedkami a v akejkoľvek forme je potrebné považovať za rozmnožovanie. Nahrávanie diela na zariadenia, ktoré ho môžu reprodukovať je potrebné považovať takisto za rozmnožovanie.

…“

8.        Článok 5 ods. 1 smernice 2001/29 bol prebratý do dánskeho práva § 11a ods. 1 dánskeho autorského zákona, ktorý uvádza:

„Dočasné rozmnožovanie je prípustné, ak je:

i)      prechodné alebo náhodné;

ii)      integrálnou alebo podstatnou časťou technického procesu;

iii)      jeho jediným účelom je umožniť transmisiu diela v sieti medzi tretími stranami cez sprostredkovateľa alebo oprávnené použitie diela a

iv)      nemá žiadny samostatný ekonomický význam.“

III – Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

9.        Infopaq vykonáva činnosť monitorovania a analýzy tlače. Monitorovanie tlače spočíva vo vyhotovení zhrnutí(5) vybraných článkov z dánskych denníkov a iných periodík. Články sú vyberané na základe tém vybraných zákazníkmi Infopaqu; zhrnutia sú následne zasielané zákazníkom e-mailom. Na požiadanie tiež Infopaq svojim zákazníkom zasiela výstrižky novinových článkov.

10.      Články sú vyberané na základe postupu nazývaného „zber dát“, ktorý prebieha v piatich fázach.

11.      V prvej fáze zamestnanci Infopaqu manuálne zaregistrujú v elektronickej databáze základné informácie o každej publikácii.

12.      V druhej fáze publikácie skenujú. Pred skenovaním sa odstrihne zadná časť publikácie, takže všetky stránky pozostávajú z voľných listov; vybratý výpis sa teda skenuje. Skenovaním sa vytvorí obrazový súbor(6) pre každú stranu publikácie. Obrazový súbor je potom zaslaný na server optického rozpoznávania písmen(7).

13.      V tretej fáze server optického rozpoznávania písmen konvertuje obrazový súbor na textový súbor. Aby sme boli presnejší, obrázok každého písmena je konvertovaný do kódu nazývaného ASCII(8), ktorý umožňuje počítaču rozpoznať každé jednotlivé písmeno. Tak je napríklad obraz písmen TDC konvertovaný tak, že počítač ho bude môcť rozpoznať ako písmená TDC. Obraz slova je teda konvertovaný na slovo v pravom slova zmysle, ktoré je uložené ako textový súbor a ktorý môže čítať ktorýkoľvek textový procesor. Postup používajúci server optického rozpoznávania písmen sa končí vymazaním obrazového súboru.

14.       Vo štvrtej fáze je textový súbor analyzovaný tak, že sa v ňom vyhľadávajú vopred definované slová. Vždy keď sa v texte objaví hľadané slovo, uloží sa do súboru obsahujúceho názov publikácie, rubriku a stranu, na ktorej sa nachádza predmetné slovo. Zároveň tiež súbor označuje hodnotu, vyjadrenú v percentách od 0 do 100, ktorá označuje miesto hľadaného slova v texte. Na ďalšie zjednodušenie hľadania tohto slova pri neskoršom čítaní článku sa spolu s ním uloží päť slov, ktoré mu predchádzajú a päť slov, ktoré po ňom nasledujú. Táto fáza sa uzatvára vymazaním textového súboru.

15.      V piatej a šiestej fáze tohto postupu sa vytlačí doklad pre všetky strany novín, na ktorých sa hľadané slovo objavuje; tento dokument obsahuje hľadané slovo, ako aj päť slov, ktoré mu predchádzajú a päť slov, ktoré po ňom nasledujú. Vnútroštátny súd predkladá príklad takého dokumentu:

„4. november 2005 – Dagbladet Arbejderen, strana 3:

TDC: 73 % „blížiaci sa predaj telekomunikačného koncernu TDC, ktorý by mal byť kúpený“.

16.      Danske Dagblades Forening (ďalej len „DDF“) je Dánske združenie vydavateľov denníkov, ktorého cieľom je poskytovať svojim členom poradenstvo vo všetkých otázkach týkajúcich sa autorských práv. V roku 2005 sa DDF dozvedelo, že Infopaq vypracúva výpisy z novinových článkov, a to bez súhlasu majiteľov autorských práv – a informovalo o tom Infopaq.

17.      Infopaq namietal proti tvrdeniu, podľa ktorého by mal potrebovať súhlas majiteľov autorských práv na výkon svojej činnosti a v dôsledku toho podala na Østre Landsret žalobu proti DDF, v ktorej navrhoval, aby súd rozhodol, že má právo využívať postup „zberu dát“ bez súhlasu DDF alebo jeho členov. Østre Landsret žalobu zamietol ako nedôvodnú, a preto Infopaq podal odvolanie na vnútroštátny súd (Højesteret).

18.      Vo svojom uznesení vnútroštátny súd uvádza, že v predmetnej veci je nesporné, že sa súhlas majiteľov autorských práv nevyžaduje pokiaľ ide o monitorovanie tlače a vypracúvanie zhrnutí novinových článkov, ak osoba fyzicky číta každú publikáciu, ak sú články vyberané manuálne na základe vopred definovaných hľadaných slov a ak sa manuálne na tomto základe vytvorí dokument uvádzajúci hľadané slovo pochádzajúce z predmetného článku a umiestnenie tohto článku v publikácii. Okrem toho je tiež nesporné, že samotné vytváranie zhrnutí nevyžaduje súhlas majiteľov autorských práv.

19.      Tak isto nie je v tejto veci sporné, že postup nazývaný „zber dát“ zahŕňa dva prípady rozmnožovania, konkrétne 1. naskenovanie novinových článkov, na základe ktorého je vytvorený obrazový súbor a 2. konverzia obrazového súboru na textový súbor. Vnútroštátny súd okrem toho tvrdí, že tento postup rovnako zahŕňa ďalšie rozmnožovanie takto spracovaných článkov v tom zmysle, že 3. hľadané slovo je uložené s piatimi slovami, ktoré mu predchádzajú a piatimi slovami, ktoré po ňom nasledujú a že 4. týchto jedenásť slov sa potom vytlačí. Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že účastníci konania vo veci samej sa nezhodujú v otázke, či prípady uvedené pod bodmi 3. a 4. znamenajú rozmnožovanie v zmysle článku 2 smernice 2001/29.

20.      Za týchto okolností vnútroštátny súd uznesením z 21. decembra 2007 rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky(9):

„1      Môže uloženie a následná tlač výpisu z textu článku v novinách pozostávajúceho z hľadaného slova a piatich pred ním a piatich po ňom nasledujúcich slov predstavovať rozmnožovanie(10), ktoré je autorsky chránené článkom 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230)(11)?

2.      Sú okolnosti, za akých prípad rozmnožovania vznikne, relevantné pre posúdenie skutočnosti, či možno rozmnožovanie považovať za „prechodné“ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29?

3.      Môže sa dočasné rozmnožovanie považovať za „prechodné“ v prípade, že rozmnoženina je spracovaná, napríklad vytvorením textového súboru na základe obrazového súboru alebo sú vyhľadávané pasáže textu z textového súboru?

4.      Môže sa dočasné rozmnožovanie považovať za „prechodné“, keď je uložená do pamäte časť rozmnoženiny pozostávajúca z jedného alebo viacerých výpisov z textov v rozsahu 11 slov?

5.      Môže sa dočasné rozmnožovanie považovať za „prechodné“, keď je vytlačená časť rozmnoženiny pozostávajúca z jedného alebo viacerých výpisov z textov v rozsahu 11 slov?

6.      Je štádium technologického procesu, v akom vznikli rozmnoženiny, relevantné pre posúdenie skutočnosti, či dočasné rozmnožovania možno považovať za ‚integráln[u] a podstatn[ú] čas[ť] technologického procesu‘ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29?

7.      Môžu byť dočasné rozmnožovania považované za ‚integráln[u] a podstatn[ú] čas[ť] technologického procesu‘, keď pozostávajú z manuálneho naskenovania celých novinových článkov a pri naskenovaní sú transformované z tlačeného média na digitálne médium?

8.      Môžu byť dočasné rozmnožovania považované za ‚integráln[u] a podstatn[ú] čas[ť] technologického procesu‘, keď pozostávajú z vytlačenej časti rozmnoženiny pozostávajúcej z jedného alebo viacerých výpisov z textov v rozsahu 11 slov?

9.      Zahŕňa ‚oprávnené použitie‘ podľa článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 akúkoľvek formu použitia, ktorá nevyžaduje súhlas majiteľa autorského práva?

10.      Zahŕňa ‚oprávnené použitie‘ podľa článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 naskenovanie celých novinových článkov, následné spracovanie rozmnoženiny, ako aj uloženie a akékoľvek vytlačenie časti rozmnoženiny pozostávajúcej z jedného alebo viacerých výpisov z textov v rozsahu 11 slov zo strany podniku na účely napísania výťahu (zhrnutia) z textu, aj keď majitelia práv nedali na tieto úkony svoj súhlas?

11.      Aké kritériá sa majú zohľadniť pri posúdení skutočnosti, či dočasné rozmnožovania majú ‚samostatný ekonomický význam‘ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky upravené v tomto ustanovení?

12.      Môže sa zvýšenie produktivity používateľa dosiahnuté z dočasného rozmnožovania zohľadniť pri posúdení otázky, či tieto úkony majú ‚samostatný ekonomický význam‘ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29?

13.      Môže sa naskenovanie celých novinových článkov, následné spracovanie rozmnoženiny, ako aj uloženie a akékoľvek vytlačenie časti rozmnoženiny pozostávajúcej z jedného alebo viacerých výpisov z textov v rozsahu 11 slov zo strany podniku bez súhlasu majiteľov autorských práv považovať za ‚niektoré osobitné prípady, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním‘ novinových článkov a ‚ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa [majiteľa – neoficiálny preklad] práv‘ v zmysle článku 5 ods. 5 smernice 2001/29?“

IV – Konanie pred Súdnym dvorom

21.      Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol Súdnemu dvoru doručený
4. januára 2008. V písomnej časti konania predložili svoje pripomienky Infopaq, DDF a Komisia. Na pojednávaní 20. novembra 2008 sa Infopaq, DDF a Komisia vyjadrili ústne a odpovedali na otázky Súdneho dvora.

V –    Tvrdenia účastníkov konania

A –    O prvej prejudiciálnej otázke

22.      Infopaq uvádza, že uloženie a neskoršie vytlačenie výpisu z textu článku z denníka, ktorý obsahuje hľadané slovo a päť pred ním a päť po ňom nasledujúcich slov nepredstavuje rozmnožovanie časti diela v zmysle článku 2 smernice 2001/29. Infopaq zdôrazňuje, že smernica 2001/29 určite nestanovuje minimálny prah počtu slov, nad ktorým už nejde o čiastočné rozmnožovanie, hoci by taký minimálny prah musí každom prípade existovať. Infopaq uvádza, že jedenásť uložených a vytlačených slov neprekračuje určený minimálny počet, ktorý je podmienkou existencie čiastočného rozmnožovania.

23.      Komisia a DDF sú naopak názoru, že uloženie a neskoršie vytlačenie výpisu z textu článku denníka, ktorý obsahuje hľadané slovo rovnako ako aj päť slov, ktoré mu predchádzajú a päť slov, ktoré po ňom nasledujú sú rozmnožovaním, ktoré je chránené článkom 2 smernice 2001/29.

24.      Komisia sa domnieva, že uloženie a vytlačenie výpisu z článku sú spôsobmi rozmnožovania. Zdôrazňuje, že z článku 2 smernice 2001/29 vyplýva, že výlučné právo autorov na rozmnožovanie pokrýva rovnako rozmnožovanie časti diela a že výpis z článku v rozsahu jedenástich slov predstavuje rozmnožovanie časti diela v zmysle tohto článku.

25.      DDF tvrdí, tak ako Komisia, že uloženie a vytlačenie výpisu z článku v rozsahu jedenástich slov predstavuje rozmnožovanie časti diela v zmysle článku 2 smernice 2001/29. DDF zdôrazňuje, že keďže sa vyhľadávané slová objavujú v článku niekoľkokrát, budú rozmnožované veľké časti článku; na ilustráciu tohto názoru predstavuje článok, v ktorom sú podčiarknuté dve vyhľadávané slová a päť pred nimi a päť po nich nasledujúcich slov. Potvrdzuje svoj nesúhlas so stanoviskom rakúskej vlády(12), podľa ktorého časť autorského diela, ktorá je rozmnožovaná, musí sama osebe spĺňať podmienky za tým účelom, aby mohla byť definovaná ako dielo. Tvrdí, že skutočnosť, že pojem a podmienky existencie diela nie sú harmonizované v smernici 2001/29 nebráni Súdnemu dvoru vykladať pojem rozmnožovania časti diela. Posúdenie otázky, či v danej veci ide o rozmnožovanie časti diela by malo byť vykonané nezávisle od podmienok, ktoré pre existenciu diela kladie vnútroštátne právo.

26.       Rakúska vláda sa domnieva, že článok 2 smernice 2001/29 istotne ponúka autorom výlučné právo na rozmnožovanie časti diela, ale že nedefinuje pojem diela a ani neupravuje otázku, za akých konkrétnych podmienok je také dielo chránené. V rozsahu, v akom podmienky ochrany diel nie sú v práve Spoločenstva harmonizované, treba tieto podmienky podľa rakúskej vlády posudzovať na základe vnútroštátneho práva. Vzhľadom na túto skutočnosť rakúska vláda zdôrazňuje, že rozmnožovaná časť diela musí sama osebe spĺňať podmienky na to, aby bola definovaná ako dielo.

B –    O druhej až dvanástej prejudiciálnej otázke

27.      Infopaq a rakúska vláda tvrdia, že ak sa posudzuje proces vypracúvania výpisov z článkov ako úkon prechodného rozmnožovania v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, tento proces je prípustný, keďže spĺňa všetky podmienky tohto článku a to, po prvé, pretože ide o prechodný úkon, po druhé, pretože tento úkon je integrálnou a podstatnou časťou technologického procesu, po tretie, pretože jeho jediným cieľom je umožniť oprávnené použitie diela alebo predmetu práv súvisiacich s autorským právom a, po štvrté, pretože tento úkon nemá žiaden samostatný ekonomický význam.

28.      Infopaq zdôrazňuje pokiaľ ide o prvú podmienku („prechodný“ úkon), že článok 5 ods. 1 smernice 2001/29 sa neobmedzuje iba na prípad dočasného rozmnožovania pri prehľadávaní na internete a ukladaní „cache“ súborov. Podmienka, že úkon by mal byť „prechodný“ sa týka výlučne trvania úkonu prechodného rozmnožovania a prípady rozmnožovania, ktorých trvanie je kratšie alebo rovné tridsiatim sekundám by mali byť považované za „prechodné“.

29.      Pokiaľ ide o druhú podmienku („integráln[a] a podstatn[á] čas[ť] technologického procesu“), Infopaq tvrdí, že pojem integrálnej časti jasne ukazuje, že nie je rozhodujúce, v priebehu akej fázy technologického procesu dochádza k dočasnému rozmnožovaniu.

30.      Pokiaľ ide o tretiu podmienku („oprávnené použitie“), Infopaq tvrdí, že ani z článku 5 ods. 1 ani z odôvodnenia č. 33 smernice 2001/29 nevyplýva, že „oprávnené použitie“ znamená výlučne použitie internetu jeho prehľadávaním a ukladanie „cache“ súborov. „[O]právnené použitie“ znamená každé použitia diela, pre ktoré nie je nevyhnutný súhlas majiteľa autorských práv. Navyše nie je z hľadiska „oprávnené[ho] použiti[a]“ dôležité, kto dielo používa; môže to byť konečný používateľ alebo akákoľvek iná osoba. Rozhodujúcim hľadiskom pre zodpovedanie otázky, či ide o „oprávnené použitie“ je to, či sa v rámci predmetného postupu používa oprávnene získaný originál publikácie.

31.      Pokiaľ ide o štvrtú podmienku („samostatný ekonomický význam“), Infopaq uisťuje, že treba posúdiť otázku samostatného ekonomického významu z hľadiska autora. Navyše, pokiaľ ide o túto podmienku stačí konštatovať, či má úkon dočasného rozmnožovania samostatný ekonomický význam a nie či celý technologický proces má taký význam. Infopaq zdôrazňuje, že konečným cieľom technologického procesu, ktorý používa je napísanie zhrnutia, ktoré je samé osobe oprávnené a že tým neporušuje autorské práva k publikáciám; úkony prechodného rozmnožovania v podobe obrazového súboru a textového súboru teda samé osobe nemajú samostatný ekonomický význam pre majiteľov práv. Ak by „samostatný ekonomický význam“ závisel od toho, že majiteľ autorských práv nedostane odplatu, dochádzalo by tu podľa Infopaq k rozporu s účelom článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

32.      Rakúska vláda si, tak ako Infopaq, myslí, že podmienky článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 sú splnené a tvrdí, že tieto podmienky nie sú obmedzené na prechodné kópie, ktoré sú ukladané počas prenosu medzi rôznymi programami na internete. Podľa nej sú vytvorenie obrazového súboru a jeho konverzia na textový súbor „prechodnými“ úkonmi, keďže tieto rozmnožovania majú krátke trvanie; tieto úkony sú zároveň tiež „integrálnou a podstatnou časťou technologického procesu“. Rakúska vláda tiež uvádza, že používanie diel je „oprávnené“, keďže výpisy z novinových článkov nespĺňajú podmienky ochrany autorských práv. Jediným cieľom postupu využívaného spoločnosťou Infopaq je spracovanie výpisov z novinových článkov na základe vyhľadávaných slov, čo je dôvod, pre ktorý podľa rakúskej vlády nemá „samostatný ekonomický význam“.

33.      DDF a Komisia naopak uvádzajú, že podmienky článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 splnené nie sú.

34.      DDF zdôrazňuje, že článok 5 ods. 1 smernice 2001/29 treba vykladať v závislosti od cieľa tejto smernice a odkazuje v tejto veci na odôvodnenie č. 9 a 10 smernice, z ktorých vyplýva, že jej cieľom je zaručiť vysokú úroveň ochrany autorov, ktorí by mali dostať primeranú odmenu za použitie svojich diel. Ustanovenia smernice, ktoré zaručujú túto ochranu by teda mali byť vykladané rozširujúco, zatiaľ čo ustanovenia, ktoré predvídajú výnimky z tejto ochrany by mali byť vykladané reštriktívne.

35.      DDF uvádza, pokiaľ ide o prvú podmienku („prechodný“ úkon), že úkony rozmnožovania nie sú prechodné, keďže kópie sú trvalé a nie sú vymazávané, zatiaľ čo pojem „prechodný“ znamená, že kópie sú dočasné.

36.      Pokiaľ ide o druhú podmienku („integráln[a] a podstatn[á] čas[ť] technologického procesu“), DDF tvrdí, že účelom tejto podmienky je vylúčiť kópie, ktoré sa automaticky ukladajú v rámci takého procesu. V tejto veci však nie sú kópie vyhotovované automaticky, keďže skenovanie článkov a konverzia obrazového súboru na textový súbor sú iba prechodnou fázou technického spracovania týchto textov. Nejde teda o sprostredkujúci technologický postup. Rozmnožovanie vo forme jedenástich slov nie je okrem toho ani „integrálnou a podstatnou časťou technologického procesu“ keďže jedenásť slov je vytlačených.

37.      Pokiaľ ide o tretiu podmienku („oprávnené použitie“), DDF je názoru, že použitie, ktoré by inak bolo neoprávnené sa nemôže stať oprávneným na základe uplatnenia článku 5 ods. 1 smernice 2001/29. Podľa DDF sa táto vec týka neoprávneného použitia.

38.       Pokiaľ ide o štvrtú podmienku („samostatný ekonomický význam“), DDF uvádza, že táto podmienka sa týka skutočnosti, že použitie rozmnoženiny v predmetnej veci by nemalo mať samostatný ekonomický význam ani pre používateľa (teda pre spoločnosť Infopaq) ani pre majiteľa práv. DDF uvádza, že rozmnoženiny majú pre spoločnosť Infopaq samostatný ekonomický význam, keďže spoločnosť Infopaq by podľa DDF potrebovala 2 až 4 milióny dánskych korún ak mali by byť práce na rozmnožovaní manuálne a nie automatizované. Rozmnoženiny však majú tiež samostatný ekonomický význam pre členov DDF, keďže by mohli získať vyššiu odplatu za udelenie licencií na rozmnožovanie svojich diel.

39.      Komisia si rovnako myslí, že v tejto veci nie sú splnené podmienky článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

40.      Pokiaľ ide o prvú podmienku („prechodný“ úkon), Komisia je názoru, že úkony dočasného rozmnožovania sú prechodné, ak je ich trvanie krátke, napríklad ak ide o rozmnožovanie uskutočňované počas vyhľadávania na internete. Komisia uvádza, že pri posudzovaní otázky, či sú úkony rozmnožovania prechodné treba vziať do úvahy technologický proces, v rámci ktorého dochádza k rozmnožovaniu a najmä skutočnosť, či počas tohto procesu došlo k vyhotoveniu trvalej rozmnoženiny alebo nie. V rámci procesu používaného Infopaqom dochádzalo k vyhotoveniu trvalej rozmnoženiny v podobe jedenástich vytlačených slov a v dôsledku toho skutočnosť, že vytvorené obrazové súbory a textové súbory sú vymazané vtedy, keď sa vytlačí jedenásť slov neznamená, že úkon rozmnožovania je prechodný. Komisia tiež zdôrazňuje, že skutočnosť, že časť rozmnoženiny, ktorá obsahuje jeden alebo viacero výpisov v rozsahu jedenástich slov je vytlačená nemá význam pre posúdenie toho, či možno úkon dočasného rozmnoženia považovať za prechodný.

41.      Čo sa týka druhej podmienky („integráln[a] a podstatn[á] čas[ť] technického procesu“), Komisia si myslí, že štádium technického procesu, v priebehu ktorého sú vykonávané úkony dočasného rozmnožovania nemá význam pre posúdenie toho, či ich treba považovať za „integráln[u] a podstatn[ú] čas[ť] technického procesu“. Komisia zdôrazňuje, že Infopaq niekoľkokrát počas procesu fyzicky dozerá na rozmnožovanie a že môže mať rozmnoženiny uložené v papierovej alebo elektronickej podobe dosť dlho potom, čo zašle výpisy klientom. Elektronické kópie navyše umožňujú použitie, ktoré presahuje jednoduchý elektronický prenos po sieti; v danej veci slúžia elektronické kópie totiž ako základ pre vytvorenie textových súborov. Komisia rovnako uvádza, že tieto prípady dočasného rozmnožovania nemôžu byť „integrálnou a podstatnou časťou technického procesu“ ak zahŕňajú manuálne skenovanie celých novinových článkov, v priebehu ktorého sú konvertované z tlačenej formy do digitálnej formy, keďže tento postup ide ďaleko za to, čo je nevyhnutné na vypracovanie výpisu. Komisia je rovnako názoru, že vytlačenie výpisu nie je prípadom dočasného rozmnožovania a nemôže byť teda „integrálnou a podstatnou časťou technologického procesu“.

42.      Čo sa týka tretej podmienky („oprávnené použitie“), Komisia je názoru, že „oprávnené použitie“ nezahŕňa iba všetky typy použitia, ktoré nevyžadujú súhlas majiteľa autorských práv ale naopak tiež typy použitia, ktoré majiteľ práv povoľuje alebo tie, ktoré nie sú pokryté výlučným právom majiteľa autorských práv alebo tvoria súčasť výnimiek z výlučného práva. Zdôrazňuje tiež, že postup vypracúvania výpisov používaný Infopaqom nie je oprávneným použitím diel, keďže ide o úpravu diela s cieľom vytvorenia krátkeho výpisu z textu.

43.      Pokiaľ ide o štvrtú podmienku („samostatný ekonomický význam“), Komisia uvádza, že kritériá posúdenia tejto podmienky vyplývajú z odôvodnenia č. 33 smernice 2001/29 a že na základe neho nemajú úkony rozmnožovania „samostatný ekonomický význam“ vtedy, ak nemodifikujú informácie a ak nezasahujú do oprávneného použitia technológie, ktorá je odvetvím uznávaná a používaná v značnej miere pre získavanie údajov o používaní informácií. Komisia je rovnako názoru, že postup používaný Infopaqom jej umožňuje zvýšiť jeho produktivitu, pretože také spracovanie výpisov je oveľa rýchlejšie a lacnejšie; podľa Komisie treba túto skutočnosť zohľadniť pri hodnotení toho, či majú úkony „samostatný ekonomický význam“.

C –    Trinásta prejudiciálna otázka

44.      Infopaq je, pokiaľ ide o trinástu otázku, názoru, že článok 5 ods. 5 smernice 2001/29 nestanovuje samostatné podmienky, ktoré by mohli byť splnené nad rámec podmienok článku 5 ods. 1 tejto smernice; ak sú podmienky článku 5 ods. 1 splnené, nie je nevyhnutné preskúmavať podmienky článku 5 ods. 5 smernice.

45.      Rakúska vláda zastáva názor, že podmienky článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 sú splnené, ale svoje stanovisko bližšie neodôvodňuje.

46.      DDF zastáva názor, pokiaľ ide o trinástu otázku, že dané prípady rozmnožovania nespĺňajú podmienky článku 5 ods. 5 smernice 2001/29. Infopaq používa toto rozmnožovanie na to, aby znížil svoje náklady v porovnaní so svojimi konkurentmi. Podľa DDF sú navyše prípady rozmnožovania takého rozsahu a významu, že nemôže ísť o bežné využívanie diela; neodôvodnene poškodzujú oprávnené záujmy majiteľov autorských práv, ktorí by mohli získať odplatu udelením licencie povoľujúcej také použitie.

47.      Komisia zastáva názor, že na trinástu otázku v zásade nie je nevyhnutné odpovedať, keďže činnosť Infopaqu nespadá pod výnimku článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, ale aj napriek tomu na túto otázku ponúka odpoveď. Tvrdí, že článok 5 ods. 5 nazvaný „trojfázový test“ je porovnateľný s článkom 13 dohody TRIPS (Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva). Komisia zdôrazňuje, že v zásade by mal byť „trojfázový test“ článku 5 ods. 5 uplatňovaný spôsobom odlišným od hodnotenia na základe článku 5 ods. 1 a že podmienka článku 5 ods. 5, ktorá sa týka „bežn[ého] využívan[ia] diela“ je podobná podmienke článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, podľa ktorej by mal mať prípad dočasného rozmnožovania „samostatný ekonomický význam“. Podstatnou otázkou pre dve citované podmienky je teda to, či dané rozmnožovanie umožňuje elektronický prenos údajov bez samostatného ekonomického významu alebo či pridávajú význam, ktorý ide za rámec prenosu údajov. V rozsahu, v akom majú prípady rozmnožovania v tejto veci pre Infopaq ekonomický význam nejde o bežné využívanie diela, čo je dôvod, pre ktorý nie sú podľa Komisie splnené podmienky článku 5 ods. 5.

VI – Posúdenie generálnou advokátkou

A –    Úvod

48.      Táto vec sa týka výkladu rozsahu práva na rozmnožovanie ako aj výnimiek a obmedzení práva na rozmnožovanie tak, ako sú upravené v smernici 2001/29, ktorá harmonizuje určité aspekty autorského práva a práv príbuzných autorskému prácu v informačnej spoločnosti(13). Právo rozmnožovania predstavuje základ autorských práv(14), výlučné právo autora povoliť alebo zakázať rozmnožovanie svojho diela. Rozsah výlučného práva autora vo vzťahu k rozmnožovaniu závisí od rozsahu danému definícii pojmu rozmnožovanie diela.

49.      V minulosti bolo definovanie pojmu rozmnožovanie jednoduchšie, a to vzhľadom na obmedzené množstvo spôsobov rozmnožovania,(15) ale s rozvojom informačných technológií a možnosťou digitálneho rozmnožovania sa zvýšilo množstvo jednoduchších a rýchlejších možností rozmnožovania. V dôsledku skutočnosti, že rozmnožovanie je jednoduchšie a rýchlejšie treba, na jednej strane, zabezpečiť primeranú ochranu autorských práv; táto ochrana by mala byť napriek tomu na druhej strane dosť pružná na to, aby nebránila rozvoju alebo normálnemu fungovaniu nových technológií.(16) Aby sme odpovedali na prejudiciálne otázky v tejto veci, mali by sme sa oprieť o primeranú rovnováhu medzi dostatočne vysokou ochranou a zároveň dostatočne pružnou ochranou autorských práv.

50.      Otázky položené vnútroštátnym súdom v tejto veci možno zoskupiť do troch kategórií, ktorým bude zodpovedať tiež štruktúra argumentácie v týchto návrhoch. V prvej kategórií, ktorá pokrýva prvú prejudiciálnu otázku, sa nachádza výklad pojmu „rozmnožovanie“ obsiahnutého v článku 2 smernice 2001/29. Druhá kategória, ktorá pokrýva druhú až dvanástu prejudiciálnu otázku, sa týka výkladu výnimky z práva rozmnožovania uvedenej v článku 5 ods. 1 tejto smernice, ktorá sa určitých podmienok povoľuje dočasné rozmnožovanie. Tretia kategória pozostávajúca z trinástej prejudiciálnej otázky sa týka výkladu článku 5 ods. 5 smernice, na základe ktorého sa môžu výnimky a obmedzenia práva rozmnožovania uplatniť iba v určitých osobitných prípadoch, ktoré nie sú v rozpore s bežným využitím diela alebo iného predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv.

51.      Vo svojich návrhoch najskôr v krátkosti predstavím podstatné črty postupu spracúvania výpisov z novinových článkov pred tým, ako odpoviem na prejudiciálne otázky v rámci analýzy troch kategórií.

B –    Základné charakteristiky procesu spracúvania výpisov z novinových článkov používaného Infopaqom

52.      Ako uvádza vnútroštátny súd, v tomto prípade nie je sporné, že postup spracovania výpisov z novinových článkov (teda postup nazývaný „skenovanie dát“) tak, ako je používaný Infopaqom, nepochybne zahŕňa dva prípady rozmnožovania, konkrétne 1. vytvorenie obrazového súboru na základe skenovania novinových článkov a 2. konverziu obrazového súboru na textový súbor. Neexistuje však zhoda v názore na otázku, či rozmnožovanie zahŕňa rovnako aj 3. uloženie každého hľadaného slova s piatimi slovami, ktoré mu predchádzajú a piatimi slovami, ktoré po ňom nasledujú rovnako ako aj 4. vytlačenie týchto jedenástich slov.

53.      Budem preto nižšie analyzovať otázku, či uloženie hľadaného slova s piatimi slovami, ktoré mu predchádzajú a piatimi slovami, ktoré po ňom nasledujú a vytlačenie týchto jedenástich slov znamená rozmnožovanie v zmysle článku 2 smernice 2001/29.

C –    Výklad článku 2 smernice 2001/29 (prvá prejudiciálna otázka)

54.      Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či možno považovať uloženie a následné vytlačenie výpisu z textu článku z denníka obsahujúceho hľadané slovo rovnako ako aj päť slov, ktoré mu predchádzajú a päť slov, ktoré po ňom nasledujú, za rozmnožovanie v zmysle článku 2 smernice 2001/29.

55.      Článok 2 smernice 2001/29 stanovuje, že členské štáty ustanovia v prospech autorov a vo vzťahu k ich dielam „výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti“. Z tohto článku teda vyplýva, že rozmnožovanie diel nie je možné bez súhlasu autora, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o rozmnožovanie celých týchto diel alebo ich častí. Článok 2 smernice 2001/29 napriek tomu nedefinuje pojem „rozmnožovanie“ rovnako ako ani nedefinuje kedy a za akých podmienok ide o „rozmnožovanie časti“, čo je dôvod, pre ktorý budem analyzovať oba pojmy v rámci analýzy prvej otázky.

56.      Tak, ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora je pri definovaní pojmov „rozmnožovanie“ a „rozmnožovanie časti“ potrebné brať do úvahy skutočnosť, že z požiadavky jednotného uplatňovania práva Spoločenstva vyplýva, že pojmy a podmienky ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré rovnako ako ustanovenia smernice 2001/29 výslovne neobsahuje žiaden odkaz na právo členských štátov na účely vymedzenia zmyslu a významu tohto ustanovenia, sa musia vykladať samostatným a jednotným spôsobom v celom Spoločenstve.(17) Vzhľadom na túto požiadavku môžem podľa môjho názoru definovať pojem „rozmnožovanie“ diela ako zachytenie diela na určený informačný nosič.(18) „Rozmnožovanie časti“ možno teda chápať ako zachytenie iba časti diela na určený informačný nosič.

57.      Navyše zo znenia článku 2 smernice vyplýva, že pojem „rozmnožovanie“ treba chápať extenzívne, keďže zahŕňa „priame alebo nepriame“, „dočasné alebo trvalé“, „akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou“ a „v celku alebo v časti“ rozmnožovanie. Požiadavka extenzívneho výkladu rovnako vyplýva z odôvodnenia č. 21 tejto smernice, ktoré stanovuje, že smernica by mala určiť „rozsah činností, na ktoré sa vzťahuje právo reprodukcie vo vzťahu k rôznym užívateľom“ a že „na zabezpečenie právnej istoty v rámci vnútorného trhu je potrebná široká definícia týchto činností.“ Široký výklad pojmu rozmnožovania je nevyhnutný na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany autorských práv, ktorú sa smernica 2001/29 usiluje založiť.(19) Z rozširujúceho výkladu pojmu „rozmnožovanie“ možno rovnako vyvodzovať argument pre rozširujúci výklad pojmu „rozmnožovanie časti“: ak je pojem „rozmnožovanie“ vykladaný rozširujúco, treba a maiori ad minus vykladať rozširujúco všetky typy rozmnožovania, vrátane rozmnožovania časti diela, keďže iba tak možno zabezpečiť vysokú úroveň ochrany autorských práv.

58.      Výklad pojmu „rozmnožovanie časti“ by nás však nemal viesť k absurdnému a prehnane technickému výkladu, na základe ktorého by sme tam zaradili akúkoľvek podobu rozmnožovania diela, akokoľvek malý a nevýznamný by mohol byť fragment diela. Treba podľa mňa pri výklade tohto pojmu nájsť strednú cestu medzi technicky inšpirovaným výkladom a skutočnosťou, že rozmnoženina časti diela musí mať aj náplň, osobitný charakter a – pokiaľ ide o určenú časť diela – určitú duševnú hodnotu, ktorá je dôvodom, pre ktorý ju treba chrániť autorským právom. Myslím si, že na to, aby sa určilo, či v danom prípade ide o rozmnožovanie časti diela sa treba oprieť o dva prvky. Po prvé, treba určiť, či je rozmnoženina časti diela skutočne totožná s časťou originálu diela (prvok totožnosti). V prípade rozmnoženiny časti novinového článku to konkrétne znamená, že treba konštatovať, či sa v rozmnoženine nachádzajú rovnaké slová ako v novinovom článku a či sa tieto slová uvádzajú v rovnakom poradí. Po druhé treba určiť, či možno na základe rozmnoženiny časti rozpoznať obsah diela alebo s určitosťou stanoviť, že ide o presnú kópiu časti daného diela (prvok rozoznania). V prípade rozmnoženiny časti novinového článku to konkrétne znamená, že možno stanoviť, že predmetný rozmnožený výpis čerpá presne z daného novinového článku.(20) Nemožno teda definovať rozmnoženinu v časti čisto na základe rozsahu(21) alebo na základe kritéria de minimis, ktoré by presne určilo, aké percento diela musí byť rozmnožované, aby išlo o rozmnožovanie časti alebo, v tejto veci, koľko slov z daného diela stačí na to, aby išlo o rozmnožovanie časti.(22) Existenciu čiastočného rozmnožovania treba konštatovať na základe konkrétnej veci.

59.      Na základe kritérií uvedených v bode 58 možno podľa môjho názoru v tejto veci konštatovať, že uloženie a následné vytlačenie výpisu z textu článku z denníka, ktorý obsahuje hľadané slovo rovnako ako aj päť slov, ktoré mu predchádzajú a päť slov, ktoré po ňom nasledujú možno definovať ako rozmnožovanie časti tohto článku v zmysle článku 2 smernice 2001/29. Tak kritérium totožnosti, ako aj kritérium rozoznania sú totiž splnené.

60.      Po prvé, v tejto veci je jedenásť slov, ktoré sú vytlačené vo výpise tými istými slovami ako jedenásť slov novinového článku; ich poradie je tiež rovnaké ako v článku. Po druhé, sled jedenástich slov je podľa mňa dostatočne dlhý – pri porovnaní výpisu s textom novinového článku – na to, aby sme mohli konštatovať, že tento sled slov výpisu pochádza presne z daného novinového článku. Zdôrazňujem, že v tejto veci je konkrétne cieľom výpisov pozostávajúcich z hľadaného slova rovnako ako aj piatich slov, ktoré mu predchádzajú a piatich slov, ktoré po ňom nasledujú uľahčiť čitateľovi vyhľadanie hľadaného slova v článku.(23)

61.      Treba okrem toho v tejto veci konštatovať, že Infopaq pre každý článok tlačí hľadané slovo rovnako ako aj päť slov, ktoré mu predchádzajú a päť slov, ktoré po ňom nasledujú a to zakaždým, keď sa toto slovo objaví v texte článku. Čiže, ako správne zdôrazňuje DDF(24), môže sa stať, že tak bude vytlačená väčšia časť novinového článku čo nepochybne znamená rozmnožovanie časti tohto článku v zmysle článku 2 smernice 2001/29.

62.      Vzhľadom na predložené dôvody treba podľa môjho názoru odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že uloženie a následné vytlačenie výpisu z článku z denníka, ktorý obsahuje hľadané slovo rovnako ako aj päť slov, ktoré mu predchádzajú a päť slov, ktoré po ňom nasledujú treba považovať za rozmnožovane v zmysle článku 2 smernice 2001/29.

D –    Výklad článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 (druhá až dvanásta prejudiciálna otázka)

63.      Vnútroštátny súd kladie niekoľko otázok, ktoré sa týkajú výkladu článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, čo je dôvod, pre ktorý ich budem analyzovať spoločne. Ide o druhú až dvanástu prejudiciálnu otázku, ktorými by si vnútroštátny súd v zásade želal dozvedieť sa, či proces spracovania výpisov z novinových článkov používaný Infopaqom možno použiť bez súhlasu majiteľov autorských práv, lebo spadá pod výnimku uvedenú v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, ktorá za určitých podmienok vylučuje prípady dočasného rozmnožovania z práva rozmnožovania.

64.      V rámci nasledujúcej argumentácie najskôr predstavím obsah a účel článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 pred tým, ako budem analyzovať jednotlivé podmienky tohto článku a súvisiace otázky.

1.      Obsah a účel článku 5 ods. 1 smernice 2001/29

65.      Smernica 2001/29 upravuje v článku 5 ods. 1 výnimku z práva rozmnožovania pre určité prípady dočasného rozmnožovania. Z článku 5 ods. 1 vyplýva, že z práva rozmnožovania sú vyňaté prípady rozmnožovania, ktoré spĺňajú nasledovné podmienky:

–        musí ísť o prípad dočasného rozmnožovania,

–        tento prípad dočasného rozmnožovania musí ešte spĺňať štyri nasledovné podmienky: po prvé, ide o prechodné alebo náhodné úkony, po druhé, tieto úkony sú integrálnou a podstatnou časťou technického procesu, po tretie, jeho jediným účelom je umožniť buď transmisiu diela v sieti medzi tretími cez sprostredkovateľa alebo oprávnené použitie diela alebo predmetu práv príbuzných autorskému právu a po štvrté, tieto úkony nemajú samostatný ekonomický význam.

66.      Výnimka v článku 5 ods. 1 bola zahrnutá do smernice 2001/29 za účelom vyňatia určitých prípadov dočasného rozmnožovania, ktoré sú integrálnou časťou technického procesu zo širokej definície práva rozmnožovania; ich jediným účelom je umožniť inú podobu používania určeného diela.(25) Odôvodnenie č. 33 smernice 2001/29 cituje ako príklady prípadov dočasného rozmnožovania, ktoré majú byť vyňaté z práva rozmnožovania, prezeranie internetu a vytváranie „cache“ kópií (umožňujúcich zrýchlené prezeranie) vrátane úkonov, ktoré umožňujú efektívne fungovanie transmisných systémov.(26) Tieto prípady rozmnožovania sú povolené na základe tohto odôvodnenia „za podmienky, že sprostredkovateľ nemodifikuje danú informáciu a nezasahuje do oprávneného používania technológie na získavanie údajov o používaní informácie, ktorá je široko uznávaná a používaná v priemysle“. Ak by tieto prípady neboli vyňaté zo širokej definície práva rozmnožovania, pre nové technológie by to znamenalo, že by museli získať povolenie majiteľa autorských práv pre akékoľvek rozmnožovanie bez ohľadu na skutočnosť, že trvá iba krátko a je technicky nevyhnutné.(27) V praxi by to napríklad znamenalo, že by bolo potrebné získať súhlas majiteľa autorských práv pre každý prípad predbežného uloženia do pamäte (caching)(28), ktoré umožňuje bežné použitie informačných technológií a internetu vďaka automatickému vytváraniu dočasných digitálnych kópií údajov.(29) Vzhľadom na hore uvedené na objasnenie dodávam, že výnimka v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 sa netýka iba prípadov dočasného rozmnožovania, ku ktorému dochádza na internete ale naopak všetkých prípadov rozmnožovania, ktoré spĺňajú všeobecné podmienky uvedené v tomto článku.(30)

67.      Poznamenávam ešte, že v rámci analýzy základu článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 treba jasne rozlišovať medzi, na jednej strane, prípadmi dočasného rozmnožovania, u ktorých treba skúmať, či spĺňajú podmienky tohto článku a na druhej strane formami použitia daného diela, ktoré tieto prípady rozmnožovania umožňujú. Tak napríklad predbežné uloženie do pamäte umožňuje používateľom internetu čítať a informovať sa o obsahu siete. Dočasné ukladanie do pamäte RAM počítača(31) umožňuje používateľovi vytvárať rozmnoženinu audio alebo video záznamu. V analýze základu článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 treba vždy rozlišovať medzi prípadmi dočasného rozmnožovania a definitívnou podobou použitia daného diela, ktorú tieto prípady dočasného rozmnožovania umožňujú. Toto rozlišovanie bude osobitne dôležité pri analýze tretej podmienky článku 5 ods. 1, na základe ktorej musia prípady dočasného rozmnožovania umožňovať oprávnené použitie diela(32).

2.      Podmienka pre uplatnenie článku 5 ods. 1: prípady dočasného rozmnožovania

68.      Zo znenia článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 jasne vyplýva, že výnimka predpokladaná týmto článkom povoľuje výlučne úkony dočasného rozmnožovania. Podmienkou uplatnenia tejto výnimky je to, aby bol daný úkon rozmnožovania dočasný; preskúmam, či tento prípad dočasného rozmnožovania tiež spĺňa ďalšie podmienky tohto článku. Pred analýzou toho, či postup spracovania výpisov z novinových článkov používaný Infopaqom spĺňa jednotlivé podmienky tohto článku budem teda musieť preskúmať, ktoré prípady rozmnožovania v rámci tohto procesu môžu byť tiež definované ako prípady dočasného rozmnožovania.

69.      V procese spracovania výpisov z novinových článkov používanom spoločnosťou Infopaq možno identifikovať niekoľko prípadov rozmnožovania. Novinové články sú najskôr naskenované, čím sa vytvorí obrazový súbor, ktorý je potom konvertovaný na textový súbor; zo skutkových okolností vyplýva, že obrazový súbor je vymazaný po konverzii na textový súbor, pričom textový súbor je vymazaný po vypracovaní výpisu z novinového článku. Hľadané slová z takto spracúvaných novinových článkov, rovnako ako aj päť slov, ktoré im predchádzajú a päť slov, ktoré po nich nasledujú sú následne uložené a vytlačené.

70.      Skenovanie a konverzia obrazového súboru na textový súbor sú iba prípravnými krokmi pre uloženie a vytlačenie výpisu z novinového článku v rozsahu jedenástich slov. Obrazové a textové súbory sú počas procesu alebo ihneď po ňom vymazané, na konci procesu spracúvania výpisov. Skenovanie a konverziu obrazového súboru na textový súbor možno teda podľa mňa definovať ako prípady dočasného rozmnožovania.

71.      Pokiaľ ide o otázku, či možno definovať uloženie výpisu jedenástich slov z novinového článku ako prípad dočasného rozmnožovania, v uznesení vnútroštátneho súdu podľa môjho názoru nie je dosť informácií. Vnútroštátny súd vo svojom uznesení iba tvrdí, že spolu s hľadaným slovom je ukladaných päť slov, ktoré mu predchádzajú a päť slov, ktoré po ňom nasledujú,(33) ale neuvádza, počas akej doby zostávajú tieto slová uložené v pamäti počítača. Túto skutkovú okolnosť by teda mal objasniť vnútroštátny súd.

72.      Nezávisle od spôsobu, akým sa definuje ukladanie výpisov v rozsahu jedenástich slov, vytlačenie takéhoto článku nemožno podľa môjho názoru definovať ako prípad dočasného rozmnožovania. Vytlačenie na papier treba totiž považovať za trvalé rozmnožovanie.(34) Trvalé rozmnožovanie samozrejme neznamená časovo neobmedzené trvanie, keďže ho možno zničiť, ale používateľ tejto rozmnoženiny sa sám rozhoduje, kedy ju zničí. Zdôrazňujem, pokiaľ ide o vytlačenie výpisu, že nespadá pod prípady, ktoré by mali iba umožniť inú podobu rozmnožovania diela, ako je to účelom výnimky v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29. Vytlačenie výpisu z novinového článku je trvalým rozmnožením v procese spracovania výpisov ako ho vykonáva Infopaq, čo je dôvod, pre ktorý v tejto veci bude predovšetkým dôležité vedieť, či konečné rozmnoženie znamená oprávnené využitie diela(35), ktoré umožňujú úkony prechodného rozmnožovania, vykonané v rámci tohto procesu.

73.      Preskúmam ďalej, či skenovanie článkov, konverzia obrazových súborov na textové súbory a ukladanie výpisov v rozsahu jedenástich slov, ktoré umožňujú vytlačenie výpisov v rozsahu jedenástich slov, spĺňajú podmienky článku 5 ods. 1.

3.      Preskúmanie štyroch podmienok článku 5 ods. 1 smernice 2001/29

a)      Prvá podmienka: prechodné úkony (druhá až piata otázka)

74.      Prvá podmienka, ktorú by mal prípad dočasného rozmnožovania spĺňať v rámci článku 5 ods. 1 je, že by mal byť prechodný alebo náhodný. Keďže sa otázky vnútroštátneho súdu týkajú presne len toho aspektu, či prípady rozmnožovania v tejto veci sú prechodnými úkonmi, obmedzím sa na výklad tejto podmienky a nebudem analyzovať, či sú tieto úkony náhodné. Druhá až piata prejudiciálna otázka sa týkajú výkladu podmienky prechodného úkonu.

75.      Vnútroštátny súd formuloval druhú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že sa pýta, či okolnosti, za ktorých sú úkony dočasného rozmnožovania uskutočňované, majú význam pre to, aby boli považované za prechodné úkony v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29. Napriek tomu vo svojom uznesení nespresňuje, na aké okolnosti táto otázka odkazuje. Nie je jasné, či vnútroštátny súd má na mysli formy rozmnožovania (skenerom, prostredníctvom OCR a uložením), dobu existencie rozmnoženiny alebo iné okolnosti. Keďže presne neviem, na aké okolnosti vnútroštátny súd odkazuje a nemôžem teda poskytnúť na túto otázku jednoduchú kladnú alebo zápornú odpoveď, zdá sa mi, že je potrebné ju preformulovať tak, aby som mohla poskytnúť užitočnú odpoveď.

76.      Treba preto preformulovať druhú otázku v takom zmysle, že vnútroštátny súd sa pýta, aké okolnosti sú relevantné pre posúdenie určených úkonov dočasného rozmnožovania ako prechodných v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

77.      Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či možno prípad dočasného rozmnožovania považovať za prechodný v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, ak sa rozmnožovanie uskutočňuje spracúvaním textového súboru na základe obrazového súboru alebo vyhľadávaním sledu slov na základe textového súboru. Tretia otázka by mala byť tiež čiastočne preformulovaná, keďže sa v nej vnútroštátny súd pýta, či je úkon rozmnožovania prechodný ak sa rozmnožovanie uskutočňuje vyhľadávaním „pasáží textu… na základe textového súboru“. Keďže samotné vyhľadávanie sledu slov nie je rozmnožovaním, treba chápať tretiu otázku tak, že vnútroštátny súd sa pýta, či prípad dočasného rozmnožovania možno považovať za prechodný, ak sa rozmnožovanie uskutočňuje napríklad spracovaním textového súboru na základe obrazového súboru.

78.      Štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či možno dočasné rozmnožovanie(36) považovať za prechodné v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 vtedy, keď sa ukladá časť rozmnoženiny pozostávajúca z jedného alebo viacerých výpisov z textu v rozsahu jedenástich slov.

79.       Vo svojej piatej otázke sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či možno rozmnožovanie považovať za prechodné v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 ak sa vytlačí časť rozmnoženiny pozostávajúca z jedného alebo viacerých výpisov z textu v rozsahu jedenástich slov.

80.      Aby som odpovedala na tieto prejudiciálne otázky, treba najskôr preskúmať význam skutočnosti, že dočasné rozmnožovanie je prechodné.

81.      Rozmnožovanie je podľa môjho názoru prechodné, pokiaľ rozmnoženina existuje iba počas veľmi krátkeho obdobia.(37) Samozrejme ihneď vyvstáva otázka, kde sa nachádza rozdiel medzi prechodným rozmnožovaním a dočasným rozmnožovaním. Podľa môjho názoru spočíva rozdiel v skutočnosti, že prechodné rozmnožovanie trvá počas veľmi krátkeho okamihu, zatiaľ čo dočasné rozmnožovanie môže trvať počas dlhšieho obdobia.(38) Prípadmi prechodného rozmnožovania sú teda prípady dočasného rozmnožovania, ktoré majú mimoriadne krátke trvanie, ktoré sú efemérne a ktoré zároveň ihneď po zrode zanikajú.(39) Isteže, trvanie dočasného rozmnožovania je obmedzené v čase, ale môže byť dlhšie ako trvanie prechodného rozmnožovania.(40) Je samozrejme veľmi ťažké, ba i úplne nemožné, presne hneď na začiatku určiť, ako dlho by mala rozmnoženina existovať na to, aby ju bolo možné definovať ako prechodnú; to bude potrebné určiť v každom jednotlivom prípade a vzhľadom na všetky okolnosti veci.

82.      Treba teda podľa môjho názoru odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že podstatnou okolnosťou, relevantnou pre posúdenie daného rozmnožovania ako prechodného v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 je to, že rozmnoženina existuje iba veľmi krátky čas, aj keď pri posudzovaní treba zohľadňovať všetky skutkové okolnosti konkrétnej veci.

83.      V tejto veci je teda obrazový súbor, ktorý je vytvorený pri skenovaní novinového článku práve tak ako textový súbor, ktorý je vytvorený pri konverzii obrazového súboru neskôr pri vypracovaní výpisu z novinového článku vymazaný. Infopaq vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že nevyhnutné trvanie je aspoň tridsať sekúnd. Podľa môjho názoru možno v tejto veci tvrdiť, na základe skutočnosti, že nevyhnutné trvanie je mimoriadne krátke a že oba súbory sú vymazávané, že ide o prechodné rozmnožovanie.

84.      Treba teda podľa môjho názoru odpovedať na tretiu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že ak sa dočasné rozmnožovanie vykonáva spracovaním textového súboru na základe obrazového súboru a ak sú oba súbory vymazané, za takých okolností, ako sú okolnosti tejto veci treba toto rozmnožovanie považovať za prechodné v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

85.      Pokiaľ ide o ukladanie výpisu z novinového článku, už som v bode 71 týchto návrhov uviedla, že vnútroštátny súd vo svojom uznesení neposkytol žiadne objasnenie k trvaniu uloženia výpisu v rozsahu jedenástich slov.

86.      Treba teda podľa môjho názoru odpovedať na štvrtú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že vnútroštátny súd musí na základe kritérií stanovených v odpovedi na druhú prejudiciálnu otázku posúdiť, či možno rozmnožovanie považovať za prechodné v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 vtedy, keď sa ukladá časť rozmnoženiny pozostávajúca z jedného alebo viacerých výpisov v rozsahu jedenástich slov.

87.      Pokiaľ ide o vytlačenie výpisu z novinového článku, už som v bode 72 týchto návrhov uviedla, že tam nejde o dočasné rozmnožovanie a že tento úkon nemožno teda a fortiori považovať za prechodné rozmnožovanie.

88.      Treba teda podľa môjho názoru odpovedať na piatu prejudiciálnu otázku tak, že rozmnožovanie nemožno považovať za prechodné v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, ak je za takých okolností, ako sú okolnosti tejto veci vytlačená časť rozmnoženiny, ktorá pozostáva z jedného alebo viacerých výpisov v rozsahu jedenástich slov.

b)      Druhá podmienka: integrálna a podstatná časť technologického procesu (šiesta, siedma a ôsma otázka)

89.      Druhá podmienka, ktorá musí byť splnená prípadom dočasného rozmnožovania v rámci článku 5 ods. 1 je, že musí byť integrálnou a podstatnou časťou technologického procesu. K výkladu tejto podmienky vo väzbe na skenovanie a konverziu obrazového súboru na textový súbor smeruje šiesta a siedma prejudiciálna otázka, zatiaľ čo ôsma prejudiciálna otázka sa týka vytlačenia výpisu z novinového článku. Vnútroštátny súd sa výslovne nepýta, či je uloženie výpisu z novinového článku rovnako integrálnou a podstatnou časťou technického procesu.

90.      Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či štádium technického procesu, v priebehu ktorého sú vykonávané úkony dočasného rozmnožovania, je relevantné na to, aby tieto úkony mohli byť považované za integrálnu a podstatnú časť technického procesu v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

91.      V siedmej otázke sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či úkony dočasného rozmnožovania môžu byť integrálnou a podstatnou časťou technologického procesu v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 ak pozostávajú z manuálneho skenovania celých novinových článkov, pri ktorom sú novinové články konvertované z tlačeného média na digitálne médium.

92.      Ôsmou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či úkony dočasného rozmnožovania môžu byť integrálnou a podstatnou časťou technického procesu v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, ak zahŕňajú vytlačenie rozmnoženiny, ktorá obsahuje jeden alebo viacero výpisov z textu v rozsahu jedenástich slov.

93.      Pre odpoveď na šiestu a siedmu otázku treba najskôr analyzovať, kedy je daný prípad rozmnožovania integrálnou a podstatnou časťou technologického procesu.(41) Treba predovšetkým určiť, do akej miery má byť zužujúcim výklad podmienky, podľa ktorej má byť dočasné rozmnožovanie integrálnou a podstatnou časťou technologického procesu. Z právnej vedy vyplýva, že základná dilema pri výklade tejto podmienky spočíva v otázke, či rozmnožovanie predstavuje integrálnu a podstatnú časť technologického procesu iba preto, lebo tento úkon je nevyhnutným prvkom technologického procesu, bez ktorého by tento technologický proces nebol možný alebo či do tejto kategórie spadajú tiež iné úkony, ktoré nie sú nevyhnutným prvkom tohto technologického procesu.(42)

94.      Podľa mňa – a väčšinového názoru právnej vedy(43) – nie je nevyhnutné, aby bolo rozmnožovanie nevyhnutným prvkom určeného technologického procesu na to, aby predstavovalo jeho integrálnu a podstatnú časť. Táto skutočnosť vyplýva už z dôvodovej správy k návrhu smernice 2001/29, v ktorej Komisia tvrdí, že cieľom článku 5 ods. 1 je vylúčiť prípady dočasného rozmnožovania, ktoré „vyžaduje technológia“.(44) Možno z toho rovnako vyvodiť, že je bezvýznamné, v akom štádiu technologického procesu k dočasnému rozmnožovaniu dochádza.

95.      Treba teda podľa môjho názoru odpovedať na šiestu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že štádium technologického procesu, v priebehu ktorého dochádza k prípadom dočasného rozmnožovania, nie je relevantné pre otázku, či ich treba považovať za integrálnu a podstatnú časť technologického procesu v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

96.      Aby sme odpovedali na siedmu otázku v tejto veci, treba určiť, čo v rámci postupu spracúvania výpisov z novinových článkov predstavuje technologický proces. Pozostáva technologický proces iba zo skenovania a konverzie obrazového súboru na textový súbor alebo sa naopak týka celého postupu spracúvania výpisov z novinových článkov?

97.      Podľa môjho názoru technologický proces v tejto veci zahŕňa celý postup spracovania výpisov z novinových článkov. Do tohto procesu teda patrí skenovanie a konverzia obrazového súboru na textový súbor rovnako ako aj uloženie a vytlačenie hľadaného slova s piatimi slovami, ktoré mu predchádzajú a piatimi slovami, ktoré po ňom nasledujú. Všetky uvedené prvky tvoria teda súčasť toho istého technologického procesu. Z tohto hľadiska sú skenovania článkov a konverzia obrazového súboru na textový súbor v každom prípade integrálnou a podstatnou časťou technologického procesu.

98.      Treba teda podľa môjho názoru odpovedať na siedmu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že ak úkony dočasného rozmnožovania pozostávajú z manuálneho skenovania celých novinových článkov, pri ktorom sú novinové články konvertované z tlačeného média na digitálne médium, za takých okolností ako sú okolnosti tejto veci predstavujú tieto prípady rozmnožovania integrálnu a podstatnú časť technologického procesu v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

99.       Aby som odpovedala na ôsmu otázku, musím objasniť, či vytlačenie rozmnoženiny, ktorá pozostáva z jedného alebo viacerých výpisov z textu v rozsahu jedenástich slov môže byť integrálnou a podstatnou časťou technologického procesu v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29. Ako som už uviedla v bode 97 týchto návrhov, vytlačenie výpisu z novinového článku musí v zásade tiež byť považované za integrálnu a podstatnú časť technického procesu. Treba napriek tomu v tomto ohľade poznamenať, že vytlačenie nie je prípadom dočasného rozmnožovania, čo je dôvod, pre ktorý nespĺňa podmienku uplatnenia článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

100. Treba teda podľa môjho názoru na ôsmu prejudiciálnu otázku odpovedať v tom zmysle, že za takých okolností, ako sú okolnosti tejto veci, nie je vytlačenie výpisu prípadom dočasného rozmnožovania, čo je dôvod, pre ktorý ho nebude možné odôvodniť na základe článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 a je v dôsledku toho irelevantné, či toto rozmnožovanie môže byť integrálnou a podstatnou časťou technologického procesu.

c)      Tretia podmienka: úkony, ktorých cieľom je umožniť oprávnené použitie (deviata a desiata otázka)

101. Tretia podmienka článku 5 ods. 1 vyžaduje, aby bolo jediným cieľom dočasného rozmnožovania umožniť buď transmisiu diela v sieti medzi tretími stranami cez sprostredkovateľa alebo oprávnené použitie diela. Keďže v tejto veci je zjavné, že nejde o transmisiu v sieti a pretože sa prejudiciálna otázka týka výlučne tej časti tretej podmienky, ktorá sa týka oprávneného použitia diela, sústredím sa vo svojej analýze na preskúmanie podmienky oprávneného použitia. Deviata a desiata prejudiciálna otázka sa týkajú podmienky oprávneného použitia.

i)      Všeobecné poznámky k podmienke oprávneného použitia (deviata otázka)

102. Svojou deviatou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či oprávnené použitie diela v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 zahŕňa všetky formy použitia diela, ktoré nevyžadujú súhlas majiteľa autorského práva.

103. Aby som odpovedala na deviatu prejudiciálnu otázku, je potrebné objasniť, čo znamená podmienka oprávneného použitia diela v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

104. Z odôvodnenia č. 33 smernice 2001/29 vyplýva, že použitie diela je považované za oprávnené(45) „keď je autorizované nositeľom práv alebo keď nie je obmedzené zákonom“. Na základe uvedeného odôvodnenia možno dospieť k záveru, že použitie diela je oprávnené v troch prípadoch. Po prvé, použitie je oprávnené vtedy, keď ide o formu použitia diela, pre ktorú nie je nevyhnutné povolenie majiteľa autorského práva – napríklad čítanie novinových článkov. Ak však ide o použitie diela vo forme rozmnožovania, ako je to v tomto prípade, alebo o inú formu použitia, pre ktorú sa v zásade požaduje súhlas majiteľa autorského práva(46), použitie je oprávnené, po druhé, ak majiteľ autorského práva použitie výslovne povolil alebo, po tretie, ak je toto použitie povolené na základe jednej z výnimiek a obmedzení stanovených článkom 5 ods. 2 a 3(47) smernice 2001/29, ak predmetný členský štát prebral túto výnimku alebo obmedzenie do vnútroštátneho práva a ak je použitie zlučiteľné s článkom 5 ods. 5 smernice.

105. Treba teda podľa môjho názoru odpovedať na deviatu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že oprávnené použitie diela v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 zahŕňa všetky formy použitia diela, pre ktoré nie je potrebný súhlas majiteľa autorských práv alebo ktoré je výslovne povolené majiteľom autorských práv; v prípade použitia diela vo forme rozmnožovania nie je súhlas majiteľa autorského práva nevyhnutný, ak je rozmnožovanie povolené na základe jednej z výnimiek stanovených článkom 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29, ak dotknutý členský štát prebral túto výnimku alebo obmedzenie do vnútroštátneho práva a ak je rozmnožovanie zlučiteľné s článkom 5 ods. 5 smernice 2001/29.

ii)    Oprávnené použitie v tejto veci (desiata otázka)

106. Svojou desiatou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či oprávnené použitie diela v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 zahŕňa skenovanie celých novinových článkov vykonávané spoločnosťou, následné spracovanie rozmnoženiny ako aj uloženie a prípadné vytlačenie rozmnoženiny pozostávajúcej z jedného alebo viacerých výpisov z textu v rozsahu jedenástich slov, na účely napísania zhrnutia textu touto spoločnosťou, hoci majiteľ autorského práva túto činnosť nepovolil. Desiata otázka musí byť podľa môjho názoru preformulovaná(48) a predkladám teda nižšie dôvody tohto preformulovania.

–       Preformulovanie desiatej otázky

107. Desiata prejudiciálna otázka je položená tak, ako keby sa podmienka oprávneného použitia týkala všetkých prípadov rozmnožovania, ku ktorým dochádza v priebehu procesu spracovania výpisov z novinových článkov využívaným Infopaqom. Takto formulovaná položená otázka vychádza z mylného chápania článku 5 ods. 1 smernice 2001/29. Nemožno totiž vykladať podmienku oprávneného použitia diela v tom zmysle, že by vyžadovala, aby dočasné rozmnožovania museli samé osebe predstavovať oprávnené použitie diela; túto podmienku treba naopak chápať tak, že prípady dočasného rozmnožovania musia umožňovať iné použitie diela, ktoré musí byť samé oprávnené. Vezmime si nasledovný príklad: ak vzdelávacie zariadenie vyhotoví v priebehu výučby a na ilustratívne účely kópiu – teda rozmnoženinu – určeného diela, ako je video záznam vysielania s náučným obsahom, a počas tohto rozmnožovania je kópia tohto video záznamu dočasne uložená v pamäti RAM počítača, táto dočasná kópia, ktorá je vytvorená v pamäti RAM umožní rozmnoženie na vzdelávacie účely, ktoré je oprávnené na základe článku 5 ods. 3 písm. a) smernice 2001/29(49). Dočasná kópia, ktorá je vytvorená v pamäti RAM však bude oprávnená iba ak tiež spĺňa všetky ostatné podmienky článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, to znamená, ak je prechodná alebo náhodná, ak je integrálnou a podstatnou časťou technického procesu a ak nemá samostatný ekonomický význam. Ak by sa vykladali podmienky oprávneného použitia podľa článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 v tom zmysle, že úkon dočasného rozmnožovania je oprávneným použitím, znamenalo by to, že z hľadiska oprávnenosti tohto úkonu dočasného rozmnožovania by už nemuseli byť splnené ostatné podmienky tohto článku a článok 5 ods. 1 smernice 2001/29 by bol zbavený svojho účelu.

108. Pri analýze na základe článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 teda treba jasne rozlišovať medzi prípadmi dočasného rozmnožovania, ktoré musia spĺňať všetky podmienky tohto článku a prípadom trvalého rozmnožovania alebo inou formou použitia diela, ktorú umožňujú tieto prípady dočasného rozmnožovania a ktorý musí predstavovať oprávnené použitie diela. V tejto veci sa použitie diela, to znamená novinového článku, prejavuje vo vytlačení výpisu z novinového článku v rozsahu jedenástich slov.

109. V uznesení vnútroštátneho súdu sa výslovne neuvádza, či sú tieto výpisy z novinových článkov používané ako interný podklad pre písanie zhrnutí novinových článkov alebo iba ako pomôcka pri výbere novinových článkov, pre ktoré sa zhrnutia spracúvajú. V uznesení vnútroštátneho súdu tak nie je žiadna zmienka pokiaľ ide o metódu vypracúvania zhrnutí a či prípadne obsahujú doslovnú citáciu výpisu v rozsahu jedenástich slov. Vzhľadom na to, že skutkové okolnosti nie sú jasne opísané, nie je vylúčené, že Infopaq zasiela výpisy v rozsahu jedenástich slov priamo svojim klientom, čím by sa im umožnilo z kontextu vyvodiť, ktoré novinové články by pre nich boli zaujímavé. V každom prípade výpisy v rozsahu jedenástich slov sú využívané týmto spôsobom alebo iným spôsobom v rámci obchodnej činnosti spoločnosti Infopaq spočívajúcej v písaní zhrnutí novinových článkov.

110. Bez ohľadu na to nemožno podľa môjho názoru v tejto veci usudzovať, že písanie zhrnutí, ktoré by Infopaq zasielal svojim klientom, predstavuje použitie diela a že podmienka oprávneného použitia diela v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 by bola splnená, v rozsahu, v akom je písanie zhrnutí prípustné na základe dánskeho práva. Nemožno rozumieť tejto veci tak, že proces vypracúvania výpisov z novinových článkov, tak ako je využívaný Infopaqom, umožňuje písanie zhrnutí. Je určite pravdou, že proces vypracúvania uvedených výpisov pravdepodobne podstatne zjednodušuje písanie zhrnutí, nemožno však tvrdiť, že ho umožňuje. Infopaq by rovnako mohol vypracúvať zhrnutia novinových článkov celkom bez predtým pripravených výpisov v rozsahu jedenástich slov. Písanie zhrnutí okrem toho nevyhnutne nenasleduje po procese vypracúvania výpisov v rozsahu jedenástich slov, čo je dôvod, pre ktorý nemožno vykladať písanie zhrnutí ako poslednú fázu procesu vypracúvania výpisov, ktorý písanie zhrnutí umožňuje.

111. V dôsledku toho treba chápať desiatu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa v podstate usiluje zistiť, či skenovanie celých novinových článkov, následné spracovanie rozmnoženiny a uloženie diela, ktorá pozostáva z jedného alebo viacerých výpisov z textu v rozsahu jedenástich slov, umožňuje oprávnené použitie diela v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, pokiaľ sú výpisy z textov v rozsahu jedenástich slov vytlačené a sú využívané pre činnosť tejto spoločnosti pozostávajúcej z písania zhrnutí novinových článkov, hoci ju majiteľ dotknutých práv nepovolil.

–       Analýza a odpoveď na desiatu otázku

112. Pri analýze tejto prejudiciálnej otázky možno najskôr vo všeobecnosti uviesť, že využívanie novinových článkov vo forme čiastočnej rozmnoženiny, teda vo forme výpisov v rozsahu jedenástich slov, bude oprávnené v dvoch prípadoch: ak majiteľ autorských práv toto čiastočné rozmnožovanie výslovne povolí alebo ak je možné odôvodniť toto čiastočné rozmnožovanie na základe jednej z výnimiek a obmedzení práva rozmnožovania, ktoré stanovuje smernica 2001/29 v článku 5 ods. 2 a 3, ak ich Dánsko upravilo vo vnútroštátnom práve a ak sú zlučiteľné s článkom 5 ods. 5 tejto smernice.

113. V tejto veci zo skutkových okolností jasne vyplýva, že majitelia autorských práv neudelili svoj súhlas na vypracúvanie výpisov z novinových článkov a vypracovanie týchto výpisov nebude môcť byť na tomto základe oprávnené. Budem teda ďalej analyzovať, či v tejto veci môže byť použitie novinových článkov vo forme rozmnožovania výpisov z tých istých novinových článkov oprávnené na základe jednej z výnimiek a obmedzení článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29. Budem analyzovať, či je tento prípad rozmnožovania zlučiteľný s článkom 5 ods. 5 smernice 2001/29 v rámci odpovede na trinástu prejudiciálnu otázku, ktorá sa týka výkladu článku 5 ods. 5 tejto smernice.

114. V spojitosti s výnimkami a obmedzeniami práva rozmnožovania podľa článku 5 ods. 2 a 3 treba zdôrazniť dva aspekty. Po prvé, výnimky a obmedzenia obsiahnuté v článku 5 ods. 2 a 3 nie sú kogentné a členské štáty ich do vnútroštátneho práva preberajú len ak si to želajú. To vyplýva z úvodnej vety článku 5 ods. 2 a 3 smernice, ktorá uvádza, že členské štáty „môžu“ stanoviť tieto výnimky a obmedzenia.(50) V tejto veci vnútroštátny súd neposkytol žiaden údaj pokiaľ ide o výnimky a obmedzenia, ktoré sú upravené Dánskom v jeho vnútroštátnej právnej úprave čo je dôvod, pre ktorý sa v týchto návrhoch uspokojím s analýzou toho, ako treba vykladať rozličné výnimky a obmedzenia; konečná analýza základu týchto výnimiek a obmedzení bude však musieť byť uskutočnená vnútroštátnym súdom. V tejto veci bude teda musieť vnútroštátny súd preskúmať, ktoré z výnimiek a obmedzení článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29 boli Dánskom upravené v jeho vnútroštátnej právnej úprave a overiť, či rozmnožovanie časti novinových článkov vo forme výpisov v rozsahu jedenástich slov môže predstavovať oprávnené použitie novinových článkov.

115. Po druhé, výnimky a obmedzenia článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29 sú – tak, ako to vyplýva z jej odôvodnenia č. 32(51) – stanovené taxatívnym spôsobom, čo znamená, že členské štáty nemôžu do vnútroštátneho práva zaviesť iné výnimky a obmedzenia ako sú tie, ktoré sú zakotvené smernicou. Dánsko teda nemôže vo vnútroštátnom práve upraviť, že rozmnoženina časti novinového článku vo forme výpisov z uvedených článkov je prípustná napriek tomu, že slúži na vypracovanie zhrnutí, ak tento úkon nie je prípustný na základe jednej z výnimiek a obmedzení práva rozmnožovania uvedených v článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29.

116. Jedinou výnimkou, ktorá by sa mohla na prvý pohľad zdať relevantnou v tejto veci je výnimka podľa článku 5 ods. 3 písm. c)(52), ktorá povoľuje rozmnožovanie v tlači a použitie diela v súvislosti so spravodajstvom o bežných udalostiach(53). Tento článok upravuje dve výnimky z práva rozmnožovania. Prvá výnimka, ktorú povoľuje je „rozmnoženie v tlači, verejný prenos alebo sprístupňovanie zverejnených článkov o bežných hospodárskych, politických alebo náboženských témach… v prípadoch, keď takéto použitie nie je výslovne vyhradené a pokiaľ je označený zdroj vrátane mena autora“. Druhá výnimka, ktorú povoľuje je „použitie diel alebo iných predmetov ochrany v súvislosti so spravodajstvom o bežných udalostiach v rozsahu oprávnenom informatívnym účelom a pokiaľ je označený zdroj vrátane mena autora, ak sa neukáže, že to nie je možné“.

117. Zostáva pravdou, že podľa môjho názoru žiadna z výnimiek podľa článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29 – dokonca ak by ju aj Dánsko upravilo vo svojej vnútroštátnej právnej úprave – by nemohla odôvodniť rozmnožovanie častí novinových článkov vo forme výpisov v rozsahu jedenástich slov.

118. Prvá výnimka, ktorá je upravená článkom 5 ods. 3 písm. c) toto rozmnožovanie odôvodniť nemôže, keďže nejde o rozmnožovanie v tlači, do ktorého tradične spadajú noviny a časopisy.(54) Taktiež sa táto vec netýka šírenia na verejnosti ani sprístupňovania zverejnených článkov verejnosti.(55) Verejný prenos totiž zahŕňa šírenie alebo retransmisiu diela smerom k verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania.(56) Sprístupnenie verejnosti naopak znamená sprístupnenie diela verejnosti, ktorá nie je prítomná na mieste, kde toto zverejnenie vzniká.(57) Ak by aj Infopaq zasielal svojim klientom výpisy z novinových článkov prostredníctvom e-mailu, nešlo by o verejný prenos(58) alebo sprístupňovanie verejnosti.(59)

119. Rozmnožovanie častí novinových článkov vo forme ich výpisov nemôže byť teda odôvodnené na základe druhej výnimky podľa článku 5 ods. 3 písm. c) smernice, ktorá povoľuje informovanie o bežných udalostiach. Táto výnimka povoľuje totiž použitie diel v spojitosti s nezávislou činnosťou informovania o bežných udalostiach(60); určené dielo teda môže byť použité v rámci informovania o danej bežnej udalosti. Okrem toho, ak by sa pripustilo, že novinové články môžu byť rozmnožované na základe výnimky, ktorá povoľuje spravodajstvo o bežných udalostiach, išlo by sa proti účelu prvej výnimky podľa článku 5 ods. 3 písm. c), ktorá sa výslovne týka rozmnožovania, verejného prenosu a sprístupňovania článkov o bežných hospodárskych, politických alebo náboženských témach a ktorá v tomto zmysle, pokiaľ ide o tieto články, predstavuje lex specialis vo vzťahu k druhej výnimke podľa tohto článku.

120. Rozmnožovanie častí novinových článkov by teda nemalo znamenať oprávnené použitie týchto novinových článkov na základe ktorejkoľvek z výnimiek alebo obmedzení upravených v článku 5 ods. 2 alebo článku 5 ods. 3 smernice 2001/29.

121. Treba teda podľa môjho názoru odpovedať na desiatu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že skenovanie celých novinových článkov, následné spracovanie rozmnoženiny a uloženie rozmnoženého diela, ktoré obsahuje jeden alebo viacero výpisov z textu v rozsahu jedenástich slov za takých okolností, ako sú okolnosti tejto veci, neumožňuje oprávnené použitie diela v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, pretože výpisy z textu v rozsahu jedenástich slov sú vytlačené a sú používané v rámci činnosti tohto podniku spočívajúcej v písaní zhrnutí novinových článkov, hoci majiteľ práva túto činnosť nepovolil.

d)      Štvrtá podmienka: činnosti, ktoré nemajú samostatný ekonomický význam (jedenásta a dvanásta otázka)

122. Štvrtá podmienka, ktorú musí dočasné rozmnožovanie spĺňať na základe článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 na to, aby ho bolo možné vyňať z práva rozmnožovania je, že nemá žiaden samostatný ekonomický význam.(61)

123. Jedenásta a dvanásta prejudiciálna otázka sa dotýkajú výkladu tejto podmienky. Jedenástou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, aké kritérium sa musí uplatniť pri posúdení otázky, či prípady dočasného rozmnožovania majú samostatný ekonomický význam v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29. Dvanástou otázkou sa pýta, či zvýšenie produktivity používateľov v dôsledku prípadov dočasného rozmnožovania možno zohľadniť pri posúdení otázky, či tieto úkony majú samostatný ekonomický význam v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

124. Podmienka samostatného ekonomického významu v smernici 2001/29 definovaná nie je. Význam tejto podmienky nemožno presnejšie vyvodiť ani z odôvodnenia návrhu smernice, z ktorého vyplýva, že treba zo smernice vyňať prípady rozmnožovania, ktoré majú samostatný ekonomický význam.(62) Pri výklade tejto podmienky treba objasniť, čo znamená, že daný prípad rozmnožovania má ekonomický význam, čo znamená, že tento ekonomický význam je nezávislý a objasniť osobu, pre ktorú(63) musí mať tento prípad rozmnožovania samostatný ekonomický význam.

125. Ekonomický význam znamená, že dočasné rozmnožovanie musí prinášať osobe, ktorá ho vykonáva ekonomickú výhodu; nepriamo – alebo ak by majiteľ autorského práva získal primeranú odmenu – tento úkon rozmnožovania prináša tiež ekonomickú výhodu majiteľovi autorských práv.(64) Ekonomickou výhodou môže byť napríklad zisk alebo zníženie nákladov, zvýšenie produktivity a obdobné výhody.(65)

126. Kľúčovým faktorom pre určenie, či je tento ekonomický význam samostatný, je podľa môjho názoru to, či ekonomické výhody plynú z úkonov dočasného rozmnožovania. O taký samostatný ekonomický význam by išlo napríklad vtedy, ak by Infopaq zasielal svojim klientom, okrem zhrnutí novinových článkov, uvedené novinové články naskenované, za ktoré by získavala odplatu alebo ak by klienti Infopaqu mohli získať prístup, napríklad prostredníctvom internetového spojenia, k skenovaným novinovým článkom. Rovnako by malo samostatný ekonomický význam, ak by Infopaq vykonával činnosť skenovania novinových článkov vo vlastnom zmysle slova, ktoré novinové články by zasielala klientom e-mailom a za ktoré by získavala od svojich klientom odplatu.(66) Samotná možnosť, že Infopaq by mohol ťažiť konkrétne ekonomické výhody z týchto dvoch prípadov rozmnožovania nestačí na splnenie podmienky samostatného ekonomického významu; spoločnosť by túto činnosť musela skutočne vykonávať.

127. Treba teda podľa môjho názoru odpovedať na jedenástu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že pri posudzovaní toho, či prípady dočasného rozmnožovania majú samostatný ekonomický význam v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 treba určiť, či ekonomická výhoda vyplýva priamo z úkonov dočasného rozmnožovania.

128. V tejto veci znamená skenovanie novinových článkov a konverzia obrazového súboru na textový súbor rovnako ako aj ukladanie výpisov(67) z novinových článkov pre Infopaq zníženie nákladov a zároveň zvýšenie produktivity a úsporu času. Je nesporné, že tieto prípady rozmnožovania majú ekonomický význam pre Infopaq, ale nemajú podľa môjho názoru samostatný ekonomický význam. V tejto veci pre existenciu samostatného ekonomického významu nestačí, aby sa tento úkon rozmnožovania iba podieľal, a to všeobecným spôsobom, na tom, aby bolo spracúvanie výpisov Infopaqom efektívnejšie. Skenovanie, konverzia obrazového súboru na textový súbor rovnako ako aj ukladanie výpisov z novinových článkov sú totiž iba súčasťou rozsiahlejšieho procesu spracúvania výpisov a nemajú samostatný ekonomický význam.(68) V tejto veci treba samostatný ekonomický význam skenovania, konverzie obrazového súboru na textový súbor a ukladania výpisov z novinových článkov posudzovať nezávisle od ekonomického významu, ktorý má konečné vytlačenie výpisov z novinových článkov pre Infopaq. Treba teda podľa môjho názoru zotrvať na tom, že skenovanie článkov a konverzia obrazového súboru na textový súbor rovnako ako aj ukladanie výpisov nemajú samostatný ekonomický význam.

129. Treba v dôsledku toho odpovedať na dvanástu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že zvýšenie produktivity pre používateľa v dôsledku dočasného rozmnožovania za takých okolností, ako sú okolnosti tejto veci, by nemalo byť zohľadňované pri posudzovaní toho, či majú tieto úkony samostatný ekonomický význam v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

4.      Záver k výkladu článku 5 ods. 1 smernice 2001/29

130. Opierajúc sa o analýzu podmienok článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 a o odpovede na druhú až dvanástu prejudiciálnu otázku môžem tvrdiť, že na základe výnimiek z práva rozmnožovania podľa článku 5 ods. 1 tejto smernice nie je možné odôvodniť prípady rozmnožovania, ktoré sú vykonávané v priebehu takého procesu spracúvania výpisov z novinových článkov, aký využíva Infopaq. To v praxi znamená, že Infopaq by mal získať súhlas majiteľov autorských práv na spracovanie výpisov.

E –    Výklad článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 (trinásta prejudiciálna otázka)

131. Svojou trinástou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či naskenovanie celých novinových článkov podnikom, následné spracovanie rozmnoženiny, rovnako ako aj uloženie a vytlačenie výsledku rozmnožovania pozostávajúceho z jedného alebo viacerých výpisov z textu v rozsahu jedenástich slov, vykonané bez súhlasu majiteľa práva možno považovať za osobitné prípady, ktoré nie sú v rozpore s bežným využívaním novinových článkov a neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy majiteľa práva v zmysle článku 5 ods. 5 smernice 2001/29.

132. Vzhľadom na skutočnosť, že som už pri analýze podmienok článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 konštatovala, že prípady rozmnožovania v tejto veci nespĺňajú podmienky tohto článku smernice, nie je v zásade nevyhnutné overovať, či tieto prípady rozmnožovania spĺňajú podmienky článku 5 ods. 5. Článok 5 ods. 5 smernice 2001/29 totiž zdôrazňuje dodatočné podmienky, ktoré by mali spĺňať prípady rozmnožovania, ak už spĺňajú podmienky článku 5 ods. 1. Pre prípad, že by bol Súdny dvor názoru, že úkony rozmnožovania vykonávané Infopaqom spĺňajú podmienky článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, v krátkosti budem nižšie analyzovať, či tieto úkony rozmnožovania spĺňajú podmienky článku 5 ods. 5 smernice.

133. V tejto veci treba podľa môjho názoru pri analýze na základe článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 opätovne rozlišovať medzi úkonmi trvalého rozmnožovania – teda vytlačením výpisov z novinových článkov – a úkonmi rozmnožovania, ktoré tieto úkony trvalého rozmnožovania umožňujú – teda skenovaním novinových článkov, konverziou obrazového súboru na textový súbor rovnako ako aj ukladaním výpisu z novinového článku. Ak by mal totiž Súdny dvor pri preskúmaní na základe článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 skonštatovať, že úkon trvalého rozmnožovania, ktorý umožňujú prípady dočasného rozmnožovania, môže predstavovať oprávnené použitie diela na základe jednej z výnimiek a obmedzení práva rozmnožovania podľa článku 5 ods. 2 a 3 smernice, treba ešte pre splnenie podmienky oprávneného použitia preskúmať, či tento prípad trvalého rozmnožovania spĺňa podmienky článku 5 ods. 5 smernice. Až v tento okamih bude podmienka oprávneného použitia podľa článku 5 ods. 1 smernice účinne splnená. Až keď bude táto podmienka splnená – so všetkými ostatnými podmienkami článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 – bude možné preskúmavať, či podmienky článku 5 ods. 5 smernice sú rovnako splnené prípadmi rozmnožovania, ktoré umožňujú toto konečné použitie. Ďalej teda najskôr preskúmam, či úkon konečného rozmnožovania (vytlačenie výpisov z novinových článkov) spĺňa podmienky článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 ešte pred skúmaním, či sú tieto podmienky splnené prípadmi rozmnožovania, ktoré tento úkon umožňujú (skenovanie novinových článkov, konverzia obrazového súboru na textový súbor a uloženie(69) výpisu z novinového článku).

1.      Spĺňa vytlačenie výpisov z novinových článkov podmienky článku 5 ods. 5 smernice 2001/29?

134. Z článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 vyplýva, že výnimky a obmedzenia toho istého článku sa uplatňujú, po prvé, výlučne v týchto osobitných presne vymedzených prípadoch ktoré, po druhé, nie sú v rozpore s bežným využívaním diela a ktoré, po tretie, neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy majiteľa práv(70). Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Podmienky článku 5 ods. 5 smernice 2001/29, ktoré sú v právnej vede obvykle nazývané „trojfázový test“(71) boli prijaté v smernici podľa vzoru medzinárodných dohovorov a konkrétne článku 9 ods. 2 Bernského dohovoru(72), článku 10 Dohovoru o Svetovej organizácii duševného vlastníctva o autorskom práve(73) a článku 13 dohovoru TRIPS(74). Tak ako vyplýva z odôvodnenia č. 44 smernice 2001/29, výnimky a obmedzenia, ktoré smernica upravuje musia byť uplatňované v súlade s medzinárodnými záväzkami(75). Článok 5 ods. 5 smernice 2001/29 teda musí byť vykladaný so zohľadnením uvedených medzinárodných dohovorov.

135. Prvá podmienka článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 vyžaduje, aby sa výnimky a obmedzenia uplatňovali iba v niektorých osobitných prípadoch. Táto podmienka znamená, že výnimky a obmedzenia musia byť jasne definované a že musia byť založené na konkrétnych určených cieľoch(76). Pokiaľ ide o výnimku podľa článku 5 ods. 3 písm. c), osobitným cieľom, na ktorom je táto výnimka založená je informovanie verejnosti o bežných udalostiach; je napriek tomu rovnako pravdou, že táto výnimka nevylučuje prinajmenšom nepriamo obchodný účel informovania o bežných udalostiach.(77)

136. Ak by Súdny dvor skonštatoval, že rozmnožovanie výpisov z novinových článkov predstavuje oprávnené použitie na základe článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29, už by nepriamo vychádzal z predpokladu, že účelom rozmnožovania výpisov z novinových článkov je informovanie verejnosti. Určite by sa mohlo tvrdiť, že rozmnožovanie časti novinových článkov vo forme výpisov celkom nezodpovedá tomuto účelu a že jeho prvoradý účel je obchodný, pričom informovanie je druhoradým cieľom. Predsa však, keď napríklad časopis zverejní článok iného časopisu, keď sa v rozhlase číta časť článku z novín alebo keď sa určitá časť výstavy zaznamená pri televíznej reportáži o tejto výstave, tieto médiá využívajú diela nie len s cieľom informovania verejnosti ale naopak tiež na obchodné účely. Pokiaľ ide o rozmnožovanie výpisov z novinových článkov, možno teda podľa môjho názoru rovnako konštatovať, že keďže tieto sú využívané na písanie zhrnutí týchto článkov, sú využívané na informovanie verejnosti. Možno teda podľa môjho názoru tvrdiť, že tam ide o osobitný prípad v zmysle prvej podmienky článku 5 ods. 5 smernice 2001/29. Prvá podmienka článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 je teda splnená pre tlač výpisov z novinových článkov.

137. Druhá podmienka článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 vyžaduje, aby konkrétne prípady, v ktorých sa výnimky a obmedzenia uplatňujú, neboli v rozpore s bežným využívaním diela. Bežné využívanie novinových článkov znamená, že noviny, v ktorých sú tieto články zverejnené sú predávané a že je z predaja dosahovaný zisk; ekonomické výhody, ktoré možno čerpať na základe novinových článkov by sa mali vracať majiteľom autorských práv.(78) Ak by bol dopad na trh predaja novín citeľný a predaj novín by klesal, bolo by to v rozpore s bežným využívaním.(79)

138. Rozmnožovanie výpisov z novinových článkov umožňuje Infopaqu rýchlo identifikovať, ktoré články sú dôležité a pre ktoré musí napísať zhrnutie. Infopaq môže takto napísať zhrnutia pre všetky novinové články, čo je dôvod, pre ktorý si už jej klienti nemusia noviny kupovať.(80) Rozmnožovanie výpisov z novinových článkov teda podľa môjho názoru ovplyvňuje ich bežné využívanie a druhá podmienka článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 nie je v dôsledku toho splnená.

139. Tretia podmienka článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 vyžaduje, aby konkrétne prípady, v ktorých sa uplatňujú výnimky a obmedzenia neodôvodnene nepoškodzovali oprávnené záujmy majiteľa práv. V rámci tretej podmienky nestačí jednoduchý dopad na oprávnené záujmy majiteľa práv – ktoré sú určite ovplyvnené každou výnimkou alebo obmedzením; tento dopad naopak nesmie byť neodôvodnený.(81) Treba pri tejto príležitosti vziať do úvahy kvantitatívnu a kvalitatívnu povahu tohto dopadu.(82)

140. V tejto veci je výpis z novinového článku vypracúvaný pre všetky články obsahujúce predmetné hľadané slová. Ak sa hľadané slovo v týchto článkoch objavuje často, z kvantitatívneho hľadiska to znamená, že tieto výpisy z novinových články sú možno vypracúvané pre množstvo článkov. Ak sa niekoľko rôznych hľadaných slov objavuje v tom istom článku znamená to tiež, že pre jeden článok je prípadne vypracovaných niekoľko výpisov. Už som konštatovala pri analýze druhej podmienky článku 5 ods. 5 smernice 2001/29, že rozmnožovanie týchto výpisov má nepriamy dopad, cez písanie zhrnutí, na predaj novinových článkov, čo je dôvod, pre ktorý majú majitelia autorských práv rovnako oprávnený záujem podieľať sa na ziskoch Infopaqu. Vzhľadom na skutočnosť, že výpisy sú vypracúvané pre veľké množstvo novinových článkov, predstavuje to podľa môjho názoru neodôvodnenú škodu spôsobenú oprávneným záujmom majiteľov práv. Treba teda podľa môjho názoru konštatovať, že pokiaľ ide o tlač výpisov z novinových článkov, tretia podmienka článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 tiež nie je splnená.

141. Dôsledkom skutočnosti, že vytlačenie výpisov z novinových článkov nespĺňa druhú a tretiu podmienku článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 je to, že nemôže predstavovať oprávnené použitie novinových článkov v zmysle článku 5 ods. 1 tejto smernice.

2.      Spĺňajú prípady dočasného rozmnožovania podmienky článku 5 ods. 5?

142. Pretože som v bode 141 týchto návrhov konštatovala, že výpisy z novinových článkov nemôžu predstavovať oprávnené použitie novinových článkov, možno tvrdiť, že skenovanie, konverzia obrazového súboru na textový súbor a ukladanie(83) výpisov z novinových článkov neumožňuje oprávnené použitie diela a že tak nespĺňajú podmienky článku 5 ods. 1 smernice 2001/29. V rozsahu, v akom nemôžu byť tieto prípady rozmnožovania odôvodnené na základe článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, nemôžu byť pri tej istej príležitosti samostatne odôvodnené na základe podmienok článku 5 ods. 5 tejto smernice. Treba teda vo vzťahu k prípadom dočasného rozmnožovania zotrvať na tom, že nespĺňajú podmienky článku 5 ods. 5 tejto smernice.

3.      Záver k výkladu článku 5 ods. 5 smernice 2001/29

143. Vzhľadom na analýzu vykonanú na základe článku 5 ods. 5 smernice 2001/29 treba podľa môjho názoru odpovedať na trinástu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že skenovanie celých novinových článkov vykonávané podnikom, následné spracovanie rozmnoženiny rovnako ako aj uloženie a vytlačenie časti rozmnoženiny, ktorá obsahuje jeden alebo viacero výpisov z textu v rozsahu jedenástich slov za takých okolností, ako sú okolnosti tejto veci, nemôže byť považované za niektoré osobitné prípady, ktoré nie sú v rozpore s bežným využívaním novinových článkov a neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy majiteľa práv v zmysle článku 5 ods. 5 smernice 2001/29.

F –    Návrh

144. Analýza uskutočnená v týchto návrhoch preukázala, že súbor úkonov uskutočňovaných Infopaqom v rámci procesu spracúvania výpisov z novinových článkov predstavuje prípady rozmnožovania v zmysle článku 2 smernice 2001/29. Tieto prípady rozmnožovania nemôžu byť pripustené na základe výnimky z práva rozmnožovania, ako ju upravuje článok 5 ods. 1 smernice 2001/29 a nie sú zlučiteľné s článkom 5 ods. 5 tejto smernice. Infopaq teda musí na uskutočňovanie týchto úkonov získať súhlas majiteľov autorských práv.

VII – Návrh

145. Vzhľadom na hore uvedené dôvody navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky položené v tejto veci Højesteret takto:

1.         Uloženie a následné vytlačenie výpisu článku z denníka, ktorý obsahuje hľadané slovo rovnako ako aj päť slov, ktoré mu predchádzajú a päť slov, ktoré po ňom nasledujú treba považovať za rozmnožovanie v zmysle článku 2 smernice 2001/29.

2.         Podstatnou okolnosťou, relevantnou pre posúdenie daného rozmnožovania ako prechodného v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 je to, že rozmnoženina existuje iba veľmi krátky čas, aj keď pri posudzovaní treba zohľadňovať všetky okolnosti konkrétnej veci.

3.         Ak sa dočasné rozmnožovanie vykonáva spracovaním textového súboru na základe obrazového súboru a ak sú oba súbory vymazané, za takých okolností, ako sú okolnosti tejto veci, treba toto rozmnožovanie považovať za prechodné v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

4.         Vnútroštátny súd musí na základe kritérií stanovených v odpovedi na druhú prejudiciálnu otázku posúdiť, či možno rozmnožovanie považovať za prechodné v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 vtedy, keď sa ukladá časť rozmnoženiny pozostávajúca z jedného alebo viacerých výpisov v rozsahu jedenástich slov.

5.         Rozmnožovanie nemožno považovať za prechodné v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, ak je za takých okolností, ako sú okolnosti tejto veci, vytlačená časť rozmnoženiny, ktorá pozostáva z jedného alebo viacerých výpisov v rozsahu jedenástich slov.

6.         Štádium technologického procesu, v priebehu ktorého dochádza k prípadom dočasného rozmnožovania nie je relevantné pre otázku, či ich treba považovať za integrálnu a podstatnú časť technologického procesu v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

7.         Ak úkony dočasného rozmnožovania pozostávajú z manuálneho skenovania celých novinových článkov, pri ktorom sú novinové články konvertované z tlačeného média na digitálne médium, za takých okolností ako sú okolnosti tejto veci, predstavujú tieto prípady rozmnožovania integrálnu a podstatnú časť technologického procesu v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

8.         Za takých okolností ako sú okolnosti tejto veci nie je vytlačenie výpisu prípadom dočasného rozmnožovania, čo je dôvod, pre ktorý ho nebude možné odôvodniť na základe článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 a je v dôsledku toho irelevantné, či toto rozmnožovanie môže byť integrálnou a podstatnou časťou technologického procesu.

9.         Oprávnené použitie diela v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 zahŕňa všetky formy použitia diela, pre ktoré nie je potrebný súhlas majiteľa autorských práv alebo ktoré je výslovne povolené majiteľom autorských práv; v prípade použitia diela vo forme rozmnožovania nie je súhlas majiteľa autorských práv nevyhnutný, ak je rozmnožovanie povolené na základe jednej z výnimiek stanovených článkom 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29, ak dotknutý členský štát prebral túto výnimku alebo obmedzenie do vnútroštátneho práva a ak je rozmnožovanie zlučiteľné s článkom 5 ods. 5 smernice 2001/29.

10.         Skenovanie celých novinových článkov, následné spracovanie rozmnoženiny a uloženie rozmnoženého diela, ktoré obsahuje jeden alebo viacero výpisov textu v rozsahu jedenástich slov za takých okolností, ako sú okolnosti tejto veci, neumožňuje oprávnené použitie diela v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, pretože výpisy textu v rozsahu jedenástich slov sú vytlačené a sú používané v rámci činnosti tohto podniku spočívajúcej v písaní zhrnutí novinových článkov, hoci majiteľ práva túto činnosť nepovolil.

11.         Pri posudzovaní toho, či prípady dočasného rozmnožovania majú samostatný ekonomický význam v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 treba určiť, či ekonomická výhoda vyplýva priamo z úkonov dočasného rozmnožovania.

12.         Zvýšenie produktivity pre používateľa v dôsledku dočasného rozmnožovania za takých okolností, ako sú okolnosti tejto veci, by nemalo byť zohľadňované pri posudzovaní toho, či majú tieto úkony samostatný ekonomický význam v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

13.         Skenovanie celých novinových článkov vykonávané podnikom, následné spracovanie rozmnoženiny rovnako ako aj uloženie a vytlačenie časti rozmnoženiny, ktorá obsahuje jeden alebo viacero výpisov textu v rozsahu jedenástich slov za takých okolností, ako sú okolnosti tejto veci, nemôže byť považované za niektoré osobitné prípady, ktoré nie sú v rozpore s bežným využívaním novinových článkov a neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy majiteľa práv v zmysle článku 5 ods. 5 smernice 2001/29.

1 – Jazyk prednesu: slovinčina.

2 – Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230.

3 –      Táto poznámka sa netýka slovenskej verzie týchto návrhov.

4 – Bekendtgørelse af lov om ophavsret, nr. 763 af 30. juni 2006 (úplné znenie zákona o autorských právach, č. 763 z 30. júna 2006). Preklad úplného znenia dánskeho zákona o autorských právach do angličtiny je dostupný na internetovej stránke dánskeho ministerstva kultúry: http://www.kum.dk/sw832.asp.

5 – Uznesenie vnútroštátneho súdu neuvádza, ako sú tieto zhrnutia vyhotovované a aký je ich presný obsah. Rovnako nie je jasne uvedené, aký je vzťah medzi týmito zhrnutiami a výpismi z novinových článkov pozostávajúcich z hľadaného slova rovnako ako aj piatich slov, ktoré mu predchádzajú a piatich slov, ktoré po ňom nasledujú (pozri bod 15 týchto návrhov). Nikde v uznesení o návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je výslovne uvedené, či sú výpisy v rozsahu jedenástich slov používané výlučne interne alebo či rovnako existuje možnosť, že tieto výpisy by boli zasielané klientom Infopaqu.

6 – Ide o súborový formát TIFF (Tagged Image File Format).

7 – Ide o server nazývaný OCR (Optical Character Recognition).

8 – ASCII je skratkou pre American Standard Code for Information Interchange.

9 – Táto poznámka sa netýka slovenskej verzie týchto návrhov.

10 –      Táto poznámka sa netýka slovenskej verzie týchto návrhov.

11 –      Vnútroštátny súd vo svojich prejudiciálnych otázkach používa pre smernicu 2001/29 výraz „smernica Infosoc“; „Infosoc“ je skratkou anglického výrazu „information society“ (informačná spoločnosť). Vzhľadom na následné použitie skratky tejto smernice v týchto návrhoch budem používať výraz „smernica 2001/29“.

12 – K stanovisku rakúskej vlády pozri bod 26 týchto návrhov.

13 – Smernica 2001/29 kladie dôraz najmä na ochranu autorských práv a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti ale neobmedzuje sa na túto oblasť. Jej cieľom je, na jednej strane, vďaka zosúladeniu určitých aspektov autorských práv a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti podieľať sa na fungovaní vnútorného trhu a na druhej strane, uviesť do praxe určité medzinárodné záväzky v tejto oblasti. Pokiaľ ide o posledne uvedený aspekt, ide predovšetkým, ako to vyplýva z pätnásteho odôvodnenia smernice 2001/29, o uvedenie do praxe záväzkov z dvoch medzinárodných dohovorov prijatých v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva (OMPI), konkrétne „Dohovoru Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve“ a „Dohovoru Svetovej organizácie duševného vlastníctva o výkonoch a zvukových záznamoch“. Pozri v právnej vede napríklad LEHMANN, M.: The EC Directive on the Harmonisation of Certain Aspects of Copyright and Related Rights in the Information Society – A Short Comment. In: International review of industrial property and copyright law, č. 5/2003, s. 521.

14 – Pozri v tomto zmysle zelenú knihu „Autorské právo a súvisiace práva v informačnej spoločnosti“ KOM(95) 382 v konečnom znení, s. 49; VIVANT, M.: Directive 2001/29/EC on the harmonisation of certain aspects of copyright and related rights in the information society. In: LODDER, A. R., KASPERSEN, H.W.K. (ed.): Edirectives: Guide to European Union Law on E-Commerce, Kluwer Law International. Haag 2002, s. 98; LEHMANN, M.: c. d., s. 523, poznámka pod čiarou 18.

15 – Pozri v tomto zmysle zelenú knihu „Autorské právo a súvisiace práva v informačnej spoločnosti“ KOM(95) 382 v konečnom znení.

16 – Umožniť rozvoj a bežné fungovanie nových technológií napríklad znamená, že je povolené rozmnožovanie, ktoré je technicky nevyhnutné pre bežné fungovanie internetu alebo pre využívanie programov. To napríklad jasne vyplýva z odôvodnenia č. 33 smernice 2001/29, na základe ktorého treba vyňať z práva rozmnožovania úkony, ktoré umožňujú prehliadanie a vytváranie kópií „cache“; požiadavka, aby právo rozmnožovania neznemožňovalo obvyklé fungovanie nových technológií vyplýva rovnako z ostatných smerníc, ako je smernica Rady 2001/29 zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. ES L 122, 1991, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 230), ktorá v odôvodnení č. 17 uvádza, že „výlučné práva autora zabrániť neoprávnenému rozmnožovaniu jeho diela treba podriadiť obmedzenej výnimke umožňujúcej pri počítačovom programe vyhotovenie rozmnoženiny technicky potrebnej na využívanie tohto programu jeho oprávneným nadobúdateľom“.

17 – Pozri napríklad rozsudky zo 7. decembra 2006, SGAE, C‑306/05, Zb. s. I‑11519, bod 31; z 9. novembra 2000, Yiadom, C‑357/98, Zb. s. I‑9265, bod 26, a zo 6. februára 2003, SENA, C‑245/00, Zb. s. I‑1251, bod 23.

18 – Pozri v právnej vede napríklad VIVANT, M.: c. d., s. 98, ktorý definuje rozmnožovanie ako „zachytenie“ diela na podklad. KRITHARS, T.: The Challenge of Copyright in Information Society. Copyright on the Internet: Current Legal Aspects. In: Revue hellénique de droit international, č. 1/2003, s. 22 (s odkazmi na judikatúru k právu Spojeného kráľovstva) obrazne opisuje právo na rozmnožovanie ako: „To, čo stojí za to rozmnožovať, stojí za to, na prvý pohľad, chrániť [autorskými právami]“.

19 – Cieľ vysokej úrovne ochrany vyplýva najmä z odôvodnenia č. 9 smernice 2001/29, ktoré uvádza, že „akákoľvek harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv musí byť založená na vysokej úrovni ochrany, pretože tieto práva sú podstatou pre duševnú tvorbu“; tento cieľ rovnako nepriamo vyplýva zo a odôvodnenia č. 4 a č. 10. Odôvodnenie č. 4 uvádza, že „harmonizovaný právny rámec týkajúci sa autorských práv a s nimi súvisiacich práv bude prostredníctvom vyššej právnej istoty a zabezpečením vysokej úrovne ochrany duševného vlastníctva podporovať významné investície do tvorivosti a inovácie“; odôvodnenie č. 10 smernice stanovuje, že autori musia „za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu“ a že „primeraná právna ochrana práv duševného vlastníctva je nevyhnutná na zaručenie dostupnosti takejto odmeny“. Požiadavka vysokej úrovne ochrany, ktorá by im umožnila získať primeranú odmenu za používanie ich diel, bola potvrdená judikatúrou; pozri v tomto ohľade rozsudok zo 7. decembra 2006, SGAE, C‑306/05, Zb. s. I‑11519, bod 36.

20 – Možno rovnako ako príklad uviesť rozmnožovanie časti obrazu. Ak obraz predstavuje postavu na bielom pozadí, nedalo by sa skonštatovať na fotografii (to znamená rozmnoženine), na ktorej bude časť tvorená bielym podkladom, o aký obraz ide. Ak je však na fotografii časť postavy a ak je zjavné, že ide o presnú rozmnoženinu tohto obrazu, pôjde o čiastočnú rozmnoženinu. Dodajme ešte extrémnejší príklad: ak by sa vo výpisoch z novinových článkov vypracovaných Infopaqom objavil iba jeden pojem, napríklad „a“ alebo iba názov určeného podniku, nedalo by sa uviesť, z ktorého novinového článku tento výpis pochádza a v takom prípade by nešlo o rozmnožovanie časti diela.

21 – Pokiaľ ide o problémy s kvantitatívnym určovaním dĺžky citácií na porovnanie uvádzam, že v rámci komentárov k článku 10 ods. 1 Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel (z 9. septembra 1886, doplnený v Paríži 4. mája 1896, zmenený v Berlíne 13. novembra 1908, doplnený v Berne 20. marca 1914, zmenený v Ríme 2. júna 1928, v Bruseli 26. júna 1948, v Štokholme 14. júla 1967, v Paríži 24. júla 1971 a zmenený 28. septembra 1979), ktorý povoľuje citácie, bola vylúčená otázka najväčšieho prípustného rozsahu citácií a bolo potvrdené, že kvantitatívne obmedzenie dĺžky možno ťažko uplatniť. Pozri napríklad RICKETSON, S., GINSBURG, J.C.: International Copyright and Neighbouring Rights. The Berne Convention and Beyond. zv. I, Oxford University Press, New York 2005, s. 788, bod 13.42; RICKETSON, S.: The Berne Convention for the protection of literary and artistic works: 1886 – 1986. Centre for Commercial Law Studies, Queen Mary College; Kluwer, London 1987, s. 493, bod 9.23.

22 – Pre známe básne a citáty bude pre rozmnožovanie stačiť niekoľko slov. Tak napríklad citát „Aj Ty, Brutus?“ obsahuje iba tri slová, možno však s určitosťou potvrdiť, že ide o rozmnoženinu časti slov z drámy „Julius Caesar“ od Williama Shakespeara. Ak naopak vezmeme ako príklad tri slová výpisu z novinového článku zmieňovaného vnútroštátnym súdom (pozri bod 15 týchto návrhov) – „predaj telekomunikačného koncernu“ – je veľmi ťažké s určitosťou uviesť, že ide o presnú rozmnoženinu časti konkrétneho novinového článku.

23 – Pozri bod 14 týchto návrhov.

24 – Pozri bod 25 týchto návrhov.

25 – Odôvodnenie návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zosúladí niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti KOM(97) 628 v konečnom znení, s. 29, bod 3.

26 – Dodávam, že príklady úkonov rozmnožovania, ktoré majú byť vyňaté na základe článku 5 ods. 1, sú rovnako citované správou Komisie pre Radu, Európsky parlament a Hospodársku a sociálnu radu o uplatňovaní smernice 2001/29/ES o zosúladí niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti SEC(2007) 1556, s. 3: rozmnoženiny na internetových routeroch, rozmnoženiny uskutočňované počas prehľadávania internetu, v pamäti RAM (Random Access Memory) alebo v pamäti cache.

27 – Pozri v tomto zmysle napríklad LEHMANN, M.: c. d., s. 523, 524.

28 – HUGENHOLTZ, P.B.: Caching and Copyright: The Right of Temporary Copying. In: European Intellectual Property Review, p. 10/2000, s. 482 – definuje „caching“ ako „automatické vytváranie dočasných počítačových kópií údajov… s cieľom mať tieto údaje ihneď dostupné pre následné použitie“.

29 – KRITHARS, T.: c. d., s. 34, podčiarkuje, že smernica 2001/29 na základe článku 5 ods. 1 vylučuje vyhotovovanie „cache“ kópií (caching) z práva rozmnožovania. Pozri napríklad HUGENHOLTZ, P. B.: c. d., s. 482 a nasl., ktoré z hľadiska ochrany autorských práv analyzuje rozličné typy predbežného ukladania do pamäte (caching).

30 – Toto hľadisko je potvrdené tiež odôvodnením návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zosúladí niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti KOM(97) 628 v konečnom znení, s. 29, bod 3, z ktorého vyplýva, že výnimka článku 5 ods. 1 sa tak ako internetu týka aj prípadov rozmnožovania, ku ktorým nedochádza na internete. Tak napríklad PLAZA PENADÉS, J.: Propiedad intelectual y sociedad de la información (la Directiva comunitaria 2001/29/CE). In: PAULA BLASCO GASCÓ, F. (ed.): Contratación y nuevas tecnologías, Consejo General del Poder Judicial, Madrid 2005, s. 147.

31 – Pamäť RAM (Random Access Memory) funguje tak, že údaje sú do nej dočasne ukladané tak, aby sa umožnilo fungovanie počítača; keď používateľ vypne počítač, údaje uložené v RAM sú vymazané. Pozri v tomto zmysle KRITHARAS, T.: c. d., s. 22; WESTKAMO, G.: Transient Copying and Public Communications: The Creeping Evolution of Use and Access Rights in European Copyright Law. In: George Washington International Law Review, č. 5/2004, s. 1057, poznámka pod čiarou 2.

32 – Pozri bod 101 a nasl. týchto návrhov.

33 – Táto informácia je uvedená vnútroštátnym súdom v bode 2 uznesenia vnútroštátneho súdu opisujúceho postup vyhotovovania výpisov z novinových článkov.

34 – Pozri štúdiu „Study on the implementation and effect in Member States’ laws of Directive 2001/29/EC on the harmonisation of certain aspects of copyright and related rights in the information society“, Institute for Information Law, Université d’Amsterdam, Holandsko 2007, dostupná na adrese http://ec.europa.eu/internal_market/copyright/docs/studies/infosoc-study_en.pdf, s. 23, ktorá trvalou rozmnoženinou rozumie „trvalú fyzickú kópiu“ a dočasnou rozmnoženinou „dočasnú neviditeľnú kópiu“.

35 – Pozri bod 101 a nasl. týchto návrhov.

36 – Vnútroštátny súd používa pojem „prípad dočasného rozmnožovania“; keďže som už v bode 71 týchto návrhov uviedla, že nie je jasné, či v prípade uloženia výpisu pozostávajúceho z jedenástich slov ide o prípad dočasného rozmnožovania, budem pri analýze prejudiciálnych otázok používať iba pojem „prípad rozmnožovania“.

37 – V tomto zmysle rovnako štúdia „Study on the implementation and effect in Member States' laws of Smernice 2001/29/EC on the harmonisation of certain aspects of copyright and related rights in the information society“, citované dielo (poznámka pod čiarou 34), s. 32, ktorá podčiarkuje, že pojem „prechodný“ v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 sa týka „veľmi krátkeho obdobia“.

38 – Toto rovnako vyplýva z obvyklého významu v rozličných jazykoch pojmov „prechodný“ a „dočasný“. V angličtine pojem „temporary“ („dočasný“) znamená „trvajúci obmedzený čas“, zatiaľ čo pojem „transient“ („prechodný“) znamená „krátkeho trvania“; pozri Oxford Dictionary of English, 2. vydanie, Oxford University Press, Oxford 2005. Rovnako v nemčine pojem „vorübergehend“ („dočasný“) je definovaný ako „určený čas; dočasný“, zatiaľ čo pojem „flüchtig“ („prechodný“) je (pod bodom 3 pojmu „flüchtig“) definovaný ako „rýchlo prebiehajúci, ktorý netrvá dlho“; pozri Duden – Deutsches Universalwörterbuch, 6. vydanie, Mannheim 2006. Vo francúzštine pojem „provisoire“ znamená „ktorý existuje, uskutočňuje sa iba na obmedzený čas očakávajúc niečo definitívne“, zatiaľ čo pojem „transitoire“ znamená „ktorý nepretrvá“; pozri Nouveau Larousse Encyclopédique, zväzok 2, Larousse, Paríž 2003. V taliančine pojem „temporaneo“ („dočasný“) znamená „ktorý trvá počas obmedzeného obdobia, ktorý nie je definitívny“, zatiaľ čo pojem „transitorio“ („prechodný“) znamená „ktorý trvá krátko“; pozri Dizionario Italiano Sabatini Coletti, Giunti, Florencia 1997. Je však pravdou, že tam ide o drobné odchýlky, ktoré treba koniec koncov vyvodiť z kontextu tak, aby sme dospeli k definitívnemu významu konkrétneho pojmu.

39 – Pozri štúdiu „Study on the implementation and effect in Member States’ laws of Smernice 2001/29/EC on the harmonisation of certain aspects of copyright and related rights in the information society“, c. d., s. 32.

40 – Tamže.

41 – Právna veda zdôrazňuje, že nie je úplne jasné, čo to znamená. Pozri napríklad HART, M.: The Copyright in the Information Society Directive: An Overview. In: European Intellectual Property Review, č. 2/2002, s. 59. MAYER, H.-P.: Richtlinie 2001/29/EG zur Harmonisierung bestimmter Aspekte des Urheberrechts und der verwandten Schutzrechte in der Informationsgesellschaft. In: Europäische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht, č. 11/2002, s. 327, ktorý túto podmienku považuje za „problematickú“.

42 – Táto dilema pri výklade podmienky, podľa ktorej dočasné rozmnožovanie musí byť integrálnou a podstatnou časťou technického procesu je uvedená napríklad v štúdii „Study on the implementation and effect in Member States’ laws of Directive 2001/29/EC on the harmonisation of certain aspects of copyright and related rights in the information society“, c. d., s. 33. Pozri tiež SPINDLER, G.: Europäisches Urheberrecht in der Informationsgesellschaft. In: Gewerblicher Rechtsschutz und Urheberrecht, č. 2/2002, s. 111.

43 – Tak ako v SPINDLER, G.: c. d., s. 111; štúdia „Study on the implementation and effect in Member States’ laws of Directive 2001/29/EC on the harmonisation of certain aspects of copyright and related rights in the information society“, c. d., s. 33.

44 – Odôvodnenie návrhu hovorí o „certain acts of reproduction which are dictated by technology“; (určitých prípadoch rozmnožovania, ktoré sú diktované technológiou). Odôvodnenie návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti KOM(97) 628 v konečnom znení, s. 29.

45 – Táto poznámka pod čiarou sa netýka slovenskej verzie týchto návrhov.

46 – Verejný prenos diela, sprístupňovanie verejnosti alebo distribúcia diela.

47 – Pokiaľ ide o skutočnosť, že podmienka oprávneného použitia sa dotýka oprávneného použitia na základe článku 5 ods. 2 a 3 smernice 2001/29, pozri napríklad WAELDE, C., MacQUEEN, H.: The Scope of Copyright. In: Electronic Journal of Comparative Law, č. 3/2006, s. 63; pozri rovnako štúdiu „Study on the implementation and effect in Member States’ laws of Directive 2001/29/EC on the harmonisation of certain aspects of copyright and related rights in the information society“, c. d., s. 34, ktorá zdôrazňuje, že podmienka oprávneného použitia podľa článku 5 ods. 1 sa týka právnych noriem mimo článku 5 ods. 1.

48 – Pozri bod 111 týchto návrhov.

49 – Príklad je uvedený v štúdii „Study on the implementation and effect in Member States’ laws of Directive 2001/29/EC on the harmonisation of certain aspects of copyright and related rights in the information society“, c. d., s. 34: rozmnožovanie diela v pamäti RAM, ktoré je zároveň vytvorené v kópii pre súkromné použitie v súlade s [vnútroštátnym právnym predpisom preberajúcim] článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 môže byť vyňaté z práva rozmnožovania na základe článku 5 ods. 1 písm. b) tejto smernice, keďže používanie, ktoré umožňuje – kópia na súkromné použitie – je oprávnené.

50 – Článok 5 ods. 2 smernice 2001/29 upravuje výnimky a obmedzenia práva rozmnožovania podľa článku 2 smernice, zatiaľ čo článok 5 ods. 3 upravuje výnimky a obmedzenia práva rozmnožovania podľa článku 2 a práva verejného prenosu diel a práva na sprístupňovanie predmetov práv príbuzných autorskému právu verejnosti podľa článku 3 tejto smernice.

51 – Tridsiate druhé odôvodnenie smernice 2001/29 uvádza, že „kompletné vymenovanie výnimiek a obmedzení práva rozmnožovania“.

52 – V súvislosti s týmto článkom dodávam, že bol zahrnutý do smernice 2001/29 podľa vzoru článku 10a Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel citovaného v poznámke pod čiarou 21. Presnejšie, prvá výnimka upravená článkom 5 ods. 3 písm. c) bola prijatá do smernice 2001/29 podľa vzoru článku 10a ods. 1 Bernského dohovoru, zatiaľ čo druhá výnimka podľa článku 5 ods. 3 písm. c) bola prijatá do smernice 2001/29 podľa vzoru článku 10a ods. 2 Bernského dohovoru.

53 – Ostatné výnimky nemôžu byť v tejto veci relevantné. Uveďme najmä, v spojení s výnimkou článku 5 ods. 3 písm. d), ktorá povoľuje „rozmnoženie v tlači, verejný prenos alebo sprístupňovanie zverejnených článkov o bežných hospodárskych, politických alebo náboženských témach alebo vysielaných diel alebo iných predmetov ochrany toho istého charakteru, v prípadoch, keď takéto použitie nie je výslovne vyhradené a pokiaľ je označený zdroj vrátane mena autora alebo použitie diel alebo iných predmetov ochrany v súvislosti so spravodajstvom o bežných udalostiach v rozsahu oprávnenom informatívnym účelom a pokiaľ je označený zdroj vrátane mena autora, ak sa neukáže, že to nie je možné“, že v tejto veci by určite mohli byť výpisy novinových článkov charakterizované ako citácie ale nejde o citácie na účely kritiky alebo zhrnutia. Tieto citácie totiž nie sú používané v kritikách alebo zhrnutiach predmetných novinových článkov ale sú naopak používané v rámci činnosti vyhotovovania zhrnutí novinových článkov.

54 – Tak napríklad BERGER, C.: Elektronische Pressespiegel und Informationsrichtlinie. Zur Vereinbarkeit einer Anpassung des § 49 UrhG an die Pressespiegel-Entscheidung des BGH mit der Informationsrichtlinie. In: Computer und Recht, č. 5/2004, s. 363; GLAS, V.: Die urheberrechtliche Zulässigkeit elektronischer Pressespiegel. Zugleich ein Beitrag zur Harmonisierung der Schranken des Urheberrechts in den Mitgliedstaaten der EU. Mohr Siebeck, Tübingen 2008, s. 131. Taktiež z právnej vedy zaoberajúcej sa výkladom tohto článku 10a ods. 1 Bernského dohovoru, po vzoru ktorého bola do smernice 2001/29 prijatá prvá výnimka článku 5 ods. 3, vyplýva, že pod túto podmienku tradične patria noviny a časopisy; pozri napríklad RICKETSON, S.: c. d., s. 501, bod 9.30 a s. 503, bod 9.32. Právna veda rovnako potvrdzuje, že článok 10a ods. 1 Bernského dohovoru v zásade nebráni rozšíreniu na internetové vydania novín a časopisov; pozri k tomuto predmetu napríklad RICKETSON, S., GINSBURG, J.C.: c. d., s. 801, bod 4.

55 – Právo verejného prenosu diel a právo sprístupňovania diel verejnosti sú upravené článkom 3 ods. 1 smernice 2001/29, ktorá uvádza, že „členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí“.

56 – Smernica 2001/29 konkretizuje verejný prenos v dvadsiatom druhom odôvodnení, z ktorého vyplýva, že verejný prenos zahŕňa „každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká“ a zahŕňa „všetky transmisie a retransmisie diel smerom k verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania“. Spadá pod to napríklad verejné vykonanie, rozhlasové vysielanie, vysielanie káblovými rozvodmi alebo satelitom diel alebo predmetov práv príbuzných autorským právam.

57 – Sprístupňovanie verejnosti je konkretizované dvadsiatym štvrtým odôvodnením smernice z ktorého vyplýva, že ide o „všetky činnosti, pri ktorých sa predmetov ochrany sprístupňuje verejnosti, ktorá nie je prítomná na mieste, kde činnosť sprístupnenia vzniká“. Z právnej vedy zaoberajúcej sa dohovormi Svetovej organizácie duševného vlastníctva (Dohovor Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve a Dohovor Svetovej organizácie duševného vlastníctva o výkonoch a zvukových záznamoch), ktoré sú prebraté do práva Spoločenstva smernicou 2001/29 vyplýva, že sprístupňovane verejnosti znamená sprístupňovanie verejnosti prostredníctvom informačných systémov, vďaka ktorým možno získať konkrétne dielo; pozri FISCOR, M.: The Law of Copyright and the Internet. The 1996 WIPO Treaties, their Interpretation and Implementation. Oxford University Press, New York 2002, s. 183, bod 4.56. Pozri tiež REINBOTHE, J., von LEWINSKI, S.: The WIPO Treaties 1996. The WIPO Copyright Treaty and The WIPO Performances and Phonograms Treaty. Commentary and Legal Analysis, Butterworths, London 2002, s. 109, bod 20.

58 – Zaslanie e‑mailom nepochybne nie je transmisiou ani retransmisiou diela verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania.

59 – Zasielanie výpisov z novinových článkov jednotlivým klientom e-mailom by podľa môjho názoru nemalo byť považované za sprístupňovanie verejnosti. Tak ako vyplýva z článku 3 ods. 2 smernice 2001/29, podmienkou existencie sprístupňovania verejnosti je, aby mala verejnosť k dielam prístup z miesta a v čase individuálne zvolenom. Táto podmienka však nie je splnená v prípade zasielania e-mailom, keďže ide o korešpondenciu s presne určeným adresátom, s konkrétnymi klientmi, v rámci ktorej títo klienti nemajú sami prístup k rozmnoženinám častí novinových článkov a ani si sami nevyberajú okamih, v ktorý k nim pristupujú. Právna veda rovnako zdôrazňuje, že transmisia diela e-mailom nespadá pod sprístupňovane verejnosti. Pozri napríklad von LEWINSKI, S.: Die Multimedia-Richtlinie – Der EG-Richtlinienvorschlag zum Urheberrecht in der Informationsgesellschaft. In: MultiMedia und Recht, č. 3/1998, s. 116; SPINDLER, G.: c. d., s. 108.

60 – GLAS, V.: c. d., s. 144. Taký výklad je rovnako potvrdený článkom 10a ods. 2 Bernského dohovoru, ktorý slúžil ako vzor pre prijatie tejto výnimky v smernici 2001/29 a ktorý uvádza: „Tak isto sa vyhradzuje zákonodarstvám štátov Únie ustanoviť podmienky, za ktorých sa môžu pri spravodajstve o aktuálnych udalostiach fotografiou, filmom, vysielaním rozhlasom alebo televíziou alebo prenosom po drôte na verejnosť rozmnožovať a sprístupňovať verejnosti v miere odôvodnenej sledovaným informačným účelom literárne alebo umelecké diela pri takej udalosti videné alebo vypočuté“ (Kurzívou zvýraznila generálna advokátka). V právnej vede pozri RICKETSON, S., GINSBURG, J.C. c. d., s. 802 (bod 13.54) na s. 805 (bod 13.55).

61 – Právna veda zdôrazňuje, že táto podmienka sa nenachádza ani v medzinárodných dohovoroch ani vo vnútroštátnom autorskom práve. Pozri v tomto zmysle WESTKAMP, G.: c. d., s. 1101. Pozri rovnako štúdiu „Study on the implementation and effect in Member States’ laws of Directive 2001/29/EC on the harmonisation of certain aspects of copyright and related rights in the information society“, c. d., s. 35.

62 – Odôvodnenie návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, KOM(97) 628 v konečnom znení, s. 37.

63 – Zásadnou otázkou je, či úkon rozmnožovania má samostatný ekonomický význam pre toho, kto vykonáva dané úkony rozmnožovania alebo pre majiteľa autorských práv.

64 – Pozri štúdiu „Study on the implementation and effect in Member States’ laws of Directive 2001/29/EC on the harmonisation of certain aspects of copyright and related rights in the information society“, c. d., s. 35, ktorá rovnako argumentuje v tomto zmysle a zdôrazňuje, že – ak má článok 5 ods. 1 smernice 2001/29 skutočný význam – samostatný ekonomický význam by nemal byť vykladaný výlučne z hľadiska záujmov majiteľov práv.

65 – CORBET, J.: De ontwerp-richtlijn van 10 december 1997 over het auteursrecht en de naburige rechten in de Informatiemaatscjhappij’. In: Informatierecht/AMI, č. 5/1998, s. 96, ktorý tvrdí, že ukladanie kópií „cache“ (caching) má ekonomický význam, keďže zvyšuje rýchlosť prenosu údajov, čo je dôvod pre ktorý služby, pre ktoré existuje prenos údajov, sú príťažlivejšie pre klientov. Corbet však hovorí výlučne o ekonomickom význame a nie o samostatnom ekonomickom význame. Pozri tiež HUGENHOLTZ, P.B., KOELMAN, K.: Digital Intellectual Property Practice Economic Report, Institute for Information Law (IViR), s. 24, poznámka pod čiarou 36, správa dostupná na adrese www.ivir.nl/publications/hugenholtz/PBH-DIPPER.doc.

66 – Právna veda tiež zdôrazňuje, že rozmnožovanie, ktoré by predstavovalo samostatnú ekonomickú činnosť by malo samostatný ekonomický význam. Pozri v tomto zmysle HUGENHOLTZ, P. B.: c. d., s. 488; WESTKAMP, G.: c. d., s. 1098; HUGENHOLTZ, P.B., KOELMAN, K.: c. d., s. 24.

67 – Táto analýza sa vzťahuje na ukladane novinových článkov ak vnútroštátny súd skonštatuje, že ide o prípad dočasného rozmnožovania; v opačnom prípade by ukladanie výpisov nemalo byť odôvodňované na základe článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

68 – Pozri argumentáciu WESTKAMP, G.: c. d., s. 1101, ktorá zdôrazňuje, že treba vždy vyhodnotiť ekonomický význam úkonov dočasného rozmnožovania v závislosti od konečného, trvalejšieho rozmnožovania.

69 – Na ukladanie výpisov z novinových článkov sa táto analýza vzťahuje, ak vnútroštátny súd skonštatuje, že ide o prípad dočasného rozmnožovania; v opačnom prípade by nemalo byť ukladanie výpisov odôvodňované na základe článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.

70 – V spojitosti s článkom 5 ods. 5 smernice 2001/29 si želám zdôrazniť, že toto ustanovenie kladie dodatočné podmienky pre uplatnenie výnimiek a obmedzení práva rozmnožovania, práva verejného prenosu, práva sprístupňovania verejnosti a práva rozširovania diela alebo predmetu práv príbuzných autorskému právu. Tak ako vyplýva z ustanovení tohto článku, článok 5 smernice 2001/29 sa týka „výni[miek] a obmedzen[í] ustanoven[ých] v odsekoch 1, 2, 3 a 4“; tieto odseky upravujú výnimky a obmedzenia práva rozmnožovania (ods. 2 a 3), práva verejného prenosu a sprístupňovania verejnosti (odsek 3) a práva na distribúciu (odsek 4).

71 – Pozri napríklad HART, M.: c. d., s. 61; KRITHARAS, T.: c. d., s. 30; LEHMANN, M.: c. d., s. 526.

72 – Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel, citované dielo (poznámka pod čiarou 21). Isteže Spoločenstvo nie je stranou Bernského dohovoru, ale určité ustanovenia v smernici 2001/29 formulovalo podľa vzoru tohto dohovoru. Pozri zoznam účastníkov Bernského dohovoru na adrese http://www.wipo.int/treaties/en/ShowResults.jsp?country_id=ALL&start_year=ANY&end_year=ANY&search_what=C&treaty_id=15.

73 – Európske spoločenstvá sú zmluvnou stranou Zmluvy Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve; pozri zoznam zmluvných strán na adrese http://www.wipo.int/treaties/en/ShowResults.jsp?country_id=ALL&start_year=ANY&end_year=ANY&search_what=C&treaty_id=16.

74 – Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva. Spoločenstvo je zmluvnou stranou dohody TRIPS; právomoc pre uzatvorenie tejto dohody je rozdelená medzi Spoločenstvo a členské štáty; pozri stanovisko Súdneho dvora z 15. novembra 1994 (stanovisko 1/94, Zb. s. I‑5267, bod 3).

75 – Odôvodnenie č. 44 okrem iného uvádza, že výnimky a obmedzenia „sa nemôžu uplatňovať spôsobom, ktorý poškodzuje oprávnené záujmy nositeľa [majiteľa – neoficiálny preklad] práv, alebo ktorý je v rozpore s normálnym využívaním jeho diela alebo iného predmetu ochrany“. Toto odôvodnenie teda výslovne odkazuje na dve z podmienok, ktoré kladie článok 5 ods. 5 smernice 2001/29.

76 – Takým konkrétnym cieľom je napríklad rozmnožovanie diela na vzdelávacie účely, v prospech osôb s telesným postihnutím alebo z dôvodu verejnej bezpečnosti. Pokiaľ ide o konkrétne výnimky v týchto oblastiach, pozri článok 5 ods. 3 písm. a), b) a e) smernice 2001/29. Pozri v právnej vede RICKETSON, S., GINSBURG, J.C.: c. d., s. 764, bod 13.12; REINBOTHE, J., von LEWINSKI, S.: c. d., s. 124, bod 15.

77 – Poznamenávam v tomto ohľade, že výnimka článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29 výslovne nepotvrdzuje, že informovanie verejnosti o bežných udalostiach by nemalo mať obchodný účel; tým sa výnimka článku 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29 líši napríklad od výnimiek odseku 2 písm. b) alebo c) tejto smernice, ktoré výslovne zakazujú, aby sa rozmnožovania pre súkromné použitie alebo rozmnožovania uskutočňované verejne prístupnými knižnicami a vzdelávacími inštitúciami vykonávali pre podnikateľský prospech.

78 – Pozri v tomto zmysle FISCOR, M.: c. d., s. 516, bod C10.03.

79 – REINBOTHE, J., von LEWINSKI, S.: c. d., s. 125, bod 18, zdôrazňuje, že v rámci tejto podmienky treba definovať relevantný trh pre využívane diela, ktorý by daná výnimka nemohla ovplyvniť. V tomto kontexte predkladá príklad (bod 19), že predaj kopírovaných skrípt by ovplyvnil trh so skriptami a nemohol by byť teda odôvodnený na základe výnimky, ktorá povoľuje rozmnožovanie na vzdelávacie účely.

80 – Treba k tejto analýze pristúpiť nezávisle od skutočnosti, že – ako to tvrdí vnútroštátny súd a dvaja účastníci sporu vo veci samej – vyhotovovanie zhrnutí je prípustné na základe dánskej právnej úpravy. Ako príklad poznamenávam, že čítanie kopírovaných kníh nie je zakázané, to však ešte neodôvodňuje neobmedzené kopírovanie knihy.

81 – FISCOR, M.: c. d., s. 516, bod C10.03.

82 – REINBOTHE, J., von LEWINSKI, S.: c. d., s. 126 a 127, bod 22.

83 – Táto analýza platí pre ukladanie výpisov z novinových článkov ak by vnútroštátny súd skonštatoval, že ide o prípady dočasného rozmnožovania; v opačnom prípade by ukladanie výpisov nemohlo byť odôvodnené na základe článku 5 ods. 1 smernice 2001/29.