NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE
prednesené 8. septembra 2016 (1)
Vec C‑275/15
ITV Broadcasting Limited,
ITV2 Limited,
ITV Digital Channels Limited,
Channel Four Television Corp.,
4 Ventures Limited,
Channel 5 Broadcasting Limited,
ITV Studios Limited
proti
TVCatchup Limited (v reštrukturalizácii),
TVCatchup (UK) Limited,
Media Resources Limited,
za účasti
Secretary of State for Business,
Innovation and Skills,
Virgin Media Limited
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) (Odvolací súd [Anglicko a Wales] [občianskoprávne oddelenie], Spojené kráľovstvo)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Smernica 2001/29/ES – Článok 9 – Pojmy ‚káblové rozvody‘ a ‚prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností‘ – Retransmisia televíznych vysielaní treťou stranou prostredníctvom internetu v určenej oblasti ich príjmu – ‚Live streaming‘“
I – Úvod
1. Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) [Odvolací súd (Anglicko a Wales) (občianskoprávne oddelenie), Spojené kráľovstvo], sa týka výkladu článku 9 smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti(2), ktorý stanovuje, že táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa určitých iných oblastí. Vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o výklad výrazu „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“, ktorý sa v tomto článku uvádza ako jedna z oblastí, ktorých sa smernica 2001/29 nedotýka.
2. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa predkladá v rámci konania, ktoré sa začalo na podnet prevádzkovateľov komerčného televízneho vysielania, ktorí tvrdia, že poskytovatelia služby retransmisie, ktorá umožňuje používateľom „naživo“ prostredníctvom internetového prenosu (tzv. „live streaming“) bezplatne prijímať televízne vysielania, vrátane televízneho vysielania prenášaného žalobkyňami, porušujú ich autorské práva k ich televíznym vysielaniam.
3. Na Súdny dvor už bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania v rámci toho istého sporu. V rozsudku zo 7. marca 2013, ITV Broadcasting a i.(3) Súdny dvor rozhodol, že retransmisia, ktorú uskutočňujú poskytovatelia spornej služby, predstavuje „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.
4. V nadväznosti na tento rozsudok prvostupňový súd rozhodol, že poskytovatelia spornej služby porušujú autorské práva žalobkýň. Vzhľadom na určité dotknuté vysielania sa však tento súd domnieval, že poskytovatelia spornej služby sa môžu opierať o ustanovenie britského práva, ktoré umožňuje káblovú retransmisiu určitých vysielaní v oblasti ich príjmu.
5. Žalobkyne podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý sa Súdneho dvora v podstate pýta, či je takéto vnútroštátne ustanovenie, ktoré obmedzuje výlučné právo, ktoré smernica 2001/29 priznáva nositeľom autorských práv, udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos, zlučiteľné s touto smernicou. Je zjavné, že napadnuté retransmisie nespadajú pod žiadnu z výnimiek ustanovených v článku 5 tejto smernice.
6. Konkrétne sa vnútroštátny súd usiluje zistiť, či sa dotknuté ustanovenie môže naďalej uplatňovať v zmysle článku 9 smernice 2001/29 vzhľadom na to, že ho možno považovať za „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“. Vnútroštátny súd takisto predkladá otázky týkajúce sa výkladu pojmu „káblové rozvody“ použitého v tomto článku, aby zistil, či právo Únie bráni uplatneniu tohto ustanovenia voči retransmisiám uskutočňovaným prostredníctvom internetu.
II – Právny rámec
A – Právo Únie
7. V odôvodnení 60 smernice 2001/29 sa uvádza:
„Ochrana zabezpečená podľa tejto smernice platí bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne ustanovenia alebo právne ustanovenia spoločenstva v iných oblastiach, ako je priemyselné vlastníctvo, ochrana údajov, podmienečný prístup, prístup k verejným dokumentom a pravidlo chronologického využívania médií, ktoré môžu ovplyvniť ochranu autorských práv alebo iných s nimi súvisiacich práv.“
8. Podľa ods. 1 článku 1 s názvom „Rozsah pôsobnosti“ sa smernica 2001/29 týka „právnej ochrany autorských práv a s nimi súvisiacich práv v rámci vnútorného trhu s osobitným dôrazom na informačnú spoločnosť“.
9. Článok 9 uvedenej smernice s názvom „Pokračovanie uplatňovania iných právnych ustanovení“ stanovuje:
„Táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa predovšetkým patentových práv, ochranných známok, dizajnových práv, úžitkových vzorov, topografie polovodičových výrobkov, ochrany typu písma, podmienečného prístupu, prístupu do káblových rozvodov vysielacích spoločností, ochrany národných kultúrnych hodnôt, požiadaviek na právnu záruku, zákonov o kartelových praktikách a nekalej súťaži, obchodného tajomstva, bezpečnosti, dôvernosti, ochrany údajov a súkromia, prístupu k verejným dokumentom a zmluvného práva.“
B – Britské právo
10. § 73 ods. 1, ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 Copyright, Designs and Patents Act 1988 [zákon o autorských právach, úžitkových vzoroch a patentoch z roku 1988, ďalej len „(CDPA)“], nazvaný „Príjem diela vysielaného rozhlasom alebo televíziou a káblová retransmisia tohto vysielania“, v znení uplatniteľnom vo veci samej, stanovuje:
„1. Tento paragraf sa uplatní vtedy, keď sa dielo vysielané zo Spojeného kráľovstva zachytáva a ihneď sa prenáša káblovou retransmisiou.
2. Autorské právo k vysielanému dielu nie je porušené:
…
b) pokiaľ a v rozsahu, v akom sa dielo vysiela na účely príjmu v oblasti, v ktorej je predmetom káblovej retransmisie a pokiaľ a v rozsahu, v akom je súčasťou uvedenej služby.
3. Autorské právo k akémukoľvek dielu zaradenému do obsahu vysielania nie je porušené, pokiaľ a v rozsahu, v akom je predmetný vysielaný obsah prijímaný v oblasti, v ktorej je predmetom káblovej retransmisie…“
11. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že § 73 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA, ako je citovaný vyššie v texte, je výsledkom zmien a doplnení tohto zákona uskutočnených v roku 2003 s cieľom prebrať smernicu 2001/29 do britského práva.
III – Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom
12. Žalobkyne vo veci samej, a síce ITV Broadcasting Limited, ITV2 Limited, ITV Digital Channels Limited, Channel Four Television Corp., 4 Ventures Limited, Channel 5 Broadcasting Limited a ITV Studios Limited (ďalej len spoločne „žalobkyne vo veci samej“) prevádzkujú komerčné televízne vysielanie na základe voľného prístupu a podľa britského práva sú nositeľkami autorských práv k svojim televíznym vysielaniam, ako aj k filmom a iným dielam a predmetom obsiahnutým v ich vysielaniach. Sú financované z reklamy zaradenej do ich vysielania.
13. Žalobkyne vo veci samej podali na High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division [Vyšší súd (Anglicko a Wales), Chancery Division, Spojené kráľovstvo] žalobu na spoločnosť TVCatchup Limited, v ktorej uviedli, že tým, že služba poskytovaná touto spoločnosťou umožňuje používateľom bezplatne prijímať cez internet „naživo“ („live streaming“) televízne vysielania vrátane tých, ktorých vysielateľmi sú žalobkyne vo veci samej, porušuje ich autorské práva. Sporné služby sú takisto financované z reklamy.
14. High Court of Justice podal na Súdny dvor prvý návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa pojmu „verejný prenos“ uvedený v článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.
15. Súdny dvor rozsudkom zo 7. marca 2013 vydaným vo veci ITV Broadcasting a i.(4) rozhodol, že:
„Pojem ‚verejný prenos‘ v zmysle článku 3 ods. 1 [smernice 2001/29] sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na retransmisiu diel zahrnutých v terestriálnom televíznom vysielaní,
– ktorú poskytuje subjekt odlišný od pôvodného vysielateľa,
– prostredníctvom prenosu údajov cez internet sprístupneným predplatiteľom tohto subjektu, ktorí môžu prijímať túto retransmisiu pripojením sa na jeho server,
– hoci sa títo predplatitelia nachádzajú v oblasti príjmu tohto terestriálneho televízneho vysielania a môžu ho legálne prijímať na televízny prijímač.“
16. V nadväznosti na tento rozsudok High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division [Vyšší súd (Anglicko a Wales), Chancery Division] konštatoval, že TVCatchup Limited porušila autorské práva žalobkýň vo veci samej a vydal príkaz zakazujúci ďalšie porušovanie uvedených autorských práv.
17. Vo vzťahu k trom televíznym kanálom, a to kanálom ITV, Channel 4 a Channel 5 však High Court of Justice usúdil, že TVCatchup Limited sa môže domáhať dôvodu na obranu podľa § 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA v rozsahu, v akom táto spoločnosť umožňovala sledovanie týchto kanálov cez internet predplatiteľom nachádzajúcim sa v pôvodnej oblasti vysielania. V tomto ohľade aj samotný súd usúdil, že výrazy „káblová retransmisia“ použité v článku 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA boli dostatočne široké na to, aby zahŕňali retransmisiu prostredníctvom internetu, avšak s vylúčením retransmisie prostredníctvom mobilných zariadení cez mobilné telefónne siete.
18. Žalobkyne vo veci samej sa odvolali na Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) [Odvolací súd (Anglicko a Wales) (občianskoprávne oddelenie)]. V priebehu konania pred týmto súdom sa TVCatchup Limited dostala do reštrukturalizačného konania. Obchodná činnosť, ktorú dovtedy TVCatchup Limited vykonávala, v súčasnosti vykonáva spoločnosť TVCatchup (UK) Limited na základe licencie, ktorú jej poskytla spoločnosť Media Resources Limited. Obe tieto posledné uvedené spoločnosti podali návrh na vstup do odvolacieho konania ako vedľajší účastníci a ich návrhu sa vyhovelo.
19. Vnútroštátny súd, ktorý sa domnieval, že § 73 CDPA sa má vykladať z hľadiska článku 9 smernice 2001/29 a že prejednávaná vec vyvoláva otázky týkajúce sa pôsobnosti tohto článku, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„Pokiaľ ide o výklad článku 9 [smernice 2001/29], najmä vety ‚táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa predovšetkým… prístupu do káblových rozvodov vysielacích spoločností‘:
1. Umožňuje citovaná veta, aby sa naďalej uplatňovalo ustanovenie vnútroštátneho práva s pôsobnosťou pojmu ‚káblové rozvody‘ vymedzenou vnútroštátnym právom, alebo je pôsobnosť tejto časti článku 9 určená významom pojmu ‚káblové rozvody‘ vymedzeným v práve Únie?
2. Pokiaľ je výraz ‚káblové rozvody‘ v článku 9 vymedzený právom Únie, aký je jeho význam? Konkrétne:
a) Je jeho význam z technologického hľadiska špecifický a obmedzený na tradičné káblové siete prevádzkované prevádzkovateľmi tradičných služieb poskytovaných cez káblové rozvody?
b) Subsidiárne, je jeho význam z technologického hľadiska neutrálny a zahŕňa funkčne podobné služby prenášané cez internet?
c) Zahŕňa v oboch prípadoch prenos mikrovlnného žiarenia medzi dvoma pevnými terestriálnymi bodmi?
3. Vzťahuje sa citovaná veta 1. na ustanovenia, podľa ktorých je retransmisia určitého vysielania cez káblové siete povinná, alebo 2. na ustanovenia, ktoré umožňujú káblovú retransmisiu vysielania, a) pokiaľ sú retransmisie súbežné a obmedzené na oblasti, na príjem v ktorých je vysielanie určené, a/alebo b) pokiaľ je predmetom retransmisie vysielanie na kanáloch, na ktoré sa vzťahujú určité povinnosti služby vo verejnom záujme?
4. Pokiaľ je pôsobnosť výrazu ‚káblové rozvody‘ v zmysle článku 9 vymedzená vnútroštátnym právom, podlieha ustanovenie vnútroštátneho práva zásadám práva Únie týkajúcim sa proporcionality a spravodlivej rovnováhy medzi právami nositeľov autorských práv, majiteľov káblových rozvodov a verejným záujmom?
5. Obmedzuje sa článok 9 na ustanovenia vnútroštátneho práva platné ku dňu prijatia smernice, nadobudnutia jej účinnosti alebo uplynutia lehoty na jej prebratie, alebo sa vzťahuje aj na následné ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sa týkajú prístupu do káblových rozvodov vysielacích spoločností?“
20. Písomné pripomienky predložili žalobkyne vo veci samej, TVCatchup (UK) Limited, vláda Spojeného kráľovstva a Európska komisia. Na pojednávaní 25. mája 2016 sa prostredníctvom svojich zástupcov zúčastnili žalobkyne vo veci samej, Virgin Media Limited, vláda Spojeného kráľovstva a Komisia.
IV – Právna analýza
A – O rozsudku ITV Broadcasting a i. a o predmete tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania
21. Súdny dvor rozsudkom zo 7. marca 2013 vo veci ITV Broadcasting a i.(5), z ktorého vychádza tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, rozhodol, že taká retransmisia, akou je retransmisia poskytovaná žalovanými vo veci samej, predstavuje „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.(6)
22. Z uvedeného vyplýva, že takúto retransmisiu nemožno poskytnúť bez súhlasu nositeľa autorského práva, ibaže by táto retransmisia spĺňala podmienky stanovené v článku 5 tejto smernice.(7)
23. Dotknutá vnútroštátna právna úprava, konkrétne § 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA podľa môjho názoru stanovuje výnimku z práva prenosu ustanoveného v článku 3 smernice 2001/29 v tom zmysle, že autorské právo „nie je porušené“ v prípade retransmisie určitých diel vysielaných v oblasti, na príjem v ktorých je vysielanie určené.(8) Toto konštatovanie potvrdzuje skutočnosť, že po formálnej stránke § 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA sa podľa vnútroštátneho súdu vo vnútroštátnom práve kvalifikuje konkrétne ako „výnimka“ a „prostriedok obrany proti porušovaniu autorského práva“.
24. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že žiadny z účastníkov netrvá na tom, že táto právna úprava spadá pod výnimky uvedené v článku 5 smernice 2001/29.
25. Ako uvádza vnútroštátny súd, hlavnou otázkou je teda to, či takáto právna úprava patrí do pôsobnosti článku 9 smernice 2001/29, v dôsledku čoho ju možno považovať za týkajúcu sa „prístupu do káblových rozvodov vysielacích spoločností“ v zmysle tohto článku.(9)
26. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby sa Súdny dvor najskôr zaoberal treťou prejudiciálnou otázkou, ktorá sa v podstate týka tejto kľúčovej otázky.
27. Ako už vyplýva z jej znenia, tretia prejudiciálna otázka sa týka tak ustanovení, podľa ktorých je retransmisia určitého vysielania povinná, ako aj ustanovení, ktoré umožňujú káblovú retransmisiu vysielania, a) pokiaľ sú retransmisie súbežné a obmedzené na oblasti, na príjem v ktorých je vysielanie určené, a/alebo b) pokiaľ je predmetom retransmisie vysielanie na kanáloch, na ktoré sa vzťahujú určité povinnosti služby vo verejnom záujme“.(10) Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu však na jednej strane vyplýva, že podľa dotknutej vnútroštátnej úpravy nie je žiadna retransmisia povinná, a na druhej strane, že sa uplatňuje len v situáciách, keď je retransmisia obmedzená na oblasti, na príjem v ktorých je vysielanie určené.(11)
28. Domnievam sa preto, že tretiu predloženú otázku, či sa má článok 9 smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti ustanovenia, a najmä výrazu „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“, patrí taká právna úprava, akou je § 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA, ktorým sa umožňuje káblová retransmisia vysielaných diel bez súhlasu nositeľov autorských práv v prípade, že je retransmisia súbežná a obmedzená na oblasti, na príjem v ktorých je vysielanie určené, a ak ide o retransmisiu vysielaní, ktoré boli pôvodne vysielané na kanáloch podliehajúcich určitým povinnostiam služby vo verejnom záujme.(12)
29. V analýze, ktorá nasleduje, vysvetlím dôvody, pre ktoré sa domnievam, že právna úprava, akou je § 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA, nespadá pod výhradu ustanovenú v článku 9 smernice 2001/29 (časť B). K tomuto záveru sa dospelo bezprostredne z dôvodu povahy a rozsahu pôsobnosti uvedeného článku 9 (časť B.2), ako aj z toho dôvodu, že takáto právna úprava sa nevzťahuje na „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“ v zmysle tohto článku (časť B.3).
30. Z tejto analýzy vyplýva, že netreba rozhodovať o ďalších otázkach predložených vnútroštátnym súdom, akými sú jednak časová pôsobnosť článku 9 smernice 2001/29 (piata prejudiciálna otázka), a jednak výklad slovného spojenia „káblové rozvody“ použitý v uvedenom článku (prvá, druhá a štvrtá prejudiciálna otázka). Pre všetky prípady však predložím zopár pripomienok k výkladu slovného spojenia „káblové rozvody“, aby som reagoval na tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti predložili účastníci konania (časť C).(13)
31. Pokiaľ ide o druhú prejudiciálnu otázku písm. c), teda či tento pojem zahŕňa prenos mikrovlnného žiarenia medzi pevnými terestriálnymi bodmi, vnútroštátny súd neposkytol žiadne vysvetlenie dôvodov, ktoré ho viedli k tomu, aby považoval za nevyhnutné predložiť Súdnemu dvoru túto otázku. Takéto vysvetlenie nemožno vyvodiť ani z rozhodnutia vnútroštátneho súdu alebo pripomienok predložených Súdnemu dvoru, ktoré neobsahujú žiadnu informáciu v tom zmysle, že sporné retransmisie zahŕňajú prenos mikrovlnného žiarenia medzi pevnými terestriálnymi bodmi. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu dvoru, aby v súlade s ustálenou judikatúrou rozhodol, že druhá prejudiciálna otázka v písme. c) je neprípustná.(14)
B – O výklade článku 9 smernice 2001/29 a slovného spojenia „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“ (tretia otázka)
32. Svojou treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či právna úprava, akou je § 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA, patrí do pôsobnosti článku 9 smernice 2001/29, a predovšetkým, či ju možno zahrnúť do pojmu „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“.
1. Navrhované spôsoby výkladu
33. Keďže má vnútroštátny súd pochybnosti o význame slovného spojenia „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“ použitého v článku 9 smernice 2001/29, v rozhodnutí o návrhu na začatie prejudiciálneho konania predkladá tri možné spôsoby výkladu tohto slovného spojenia.
34. Podľa prvého spôsobu výkladu, ktorý zodpovedá stanovisku žalobkýň vo veci samej a Komisie, sa slovné vyjadrenie „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“ týka len tých ustanovení, podľa ktorých sú prevádzkovatelia káblových sietí povinní poskytovať služby rozhlasového a televízneho vysielania, čiže ustanovení týkajúcich sa „povinností prenosu“ (must carry) v zmysle článku 31 smernice 2002/22/ES(15), ďalej len „smernica o univerzálnej službe“.
35. Podľa druhého spôsobu výkladu, ktorý zodpovedá stanovisku TVCatchup (UK) Limited, Virgin Media Limited a vlády Spojeného kráľovstva, sa článok 9 smernice 2001/29 vzťahuje jednak na ustanovenia, podľa ktorých je retransmisia určitých vysielaní prevádzkovateľmi mobilných sietí povinná a na ustanovenia, ktoré v záujme verejnej služby umožňujú retransmisiu určitých obsahov v príslušnej oblasti príjmu.
36. Podľa tretieho spôsobu výkladu sa slovné spojenie „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“, ktoré je uvedené v článku 9 smernice 2001/29, nevzťahuje na prostriedky obrany voči porušeniam autorských práv, ale skôr na prístup k fyzickej infraštruktúre v členských štátoch.
2. O výhrade ustanovenej v článku 9 smernice 2001/29
37. Ako už vyplýva z jeho názvu a znenia, článok 9 smernice 2001/29 sa týka „pokračovania uplatňovania iných právnych ustanovení“, platí „bez toho, aby boli dotknuté“ ustanovenia týkajúce sa určitých iných oblastí. V odôvodnení 60 tejto smernice sa spresňuje, že ustanovenia uvedeného článku 9 sú ustanovenia, ktoré sa týkajú „iných oblastí“ a ktoré „môžu ovplyvniť ochranu autorských práv alebo iných s nimi súvisiacich práv“.(16)
38. Článok 9 smernice 2001/29 neumožňuje žiadne výnimky z práv ustanovených článkami 2 až 4 tejto smernice. Výnimky sú predmetom komplexnej harmonizácie v zmysle článku 5 uvedenej smernice.(17) Cieľom článku 9 je naopak zachovať účinok ustanovení uplatniteľných v určitých iných oblastiach, ako sú oblasti harmonizované uvedenou smernicou.(18) Výklad v tomto zmysle potvrdzuje vymenovanie oblastí uvedených v predmetnom článku 9, v ktorom sa okrem iného uvádzajú ochranné známky, dizajnové vzory, ochrana národných kultúrnych hodnôt, zákony o kartelových praktikách a nekalej súťaži, ochrana osobných údajov a súkromia, ako aj zmluvné právo.(19)
39. Toto konštatovanie samo osebe umožňuje vylúčiť, že právna úprava, akou je tá v § 73 ods. 2 písm. b) a ods. 3 CDPA, ktorý ustanovuje výnimku z výlučného práva prenosu zakotveného v článku 3 smernice 2001/29, by mohla patriť do pôsobnosti článku 9 tejto smernice.
40. Toto konštatovanie platí nezávisle od skutočnosti, že retransmisia diel, na ktoré sa vzťahuje právna ochrana, sa uskutočňuje prostredníctvom káblových rozvodov alebo internetového streamingu. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že slovné spojenie „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 znamená akýkoľvek prenos diel, ktoré sú predmetom právnej ochrany nezávisle od použitého technického prostriedku alebo postupu,(20) a akýkoľvek prenos alebo retransmisia diela, pri ktorom sa použil osobitný technický postup, musí byť v zásade v jednotlivých prípadoch povolený autorom predmetného diela.(21)
41. Uvedená judikatúra zodpovedá cieľu, ktorý sleduje smernica 2001/29, t. j. prispôsobiť pravidlá v oblasti autorských práv a s nimi súvisiacich práv z hľadiska technologického vývoja, ktorý viedol k vytvoreniu nových foriem využívania diel,(22) a pritom zabezpečiť vysoký stupeň ochrany autorov, ktorý im bude umožňovať dostávať primeranú odmenu za využívanie ich diel vrátane diel pri verejnom prenose.(23) Podotýkam, že nositeľom autorských práv sa nevypláca žiadna odmena za retransmisiu, ktorú umožňuje § 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA.(24)
42. Opačný výklad článku 9 smernice 2001/29 v tom zmysle, že do jeho pôsobnosti patrí právna úprava, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, by bol podľa môjho názoru v rozpore s cieľom harmonizácie, ktorý sledujú články 3 a 5 tejto smernice.
43. Okrem toho výklad, ktorý odporúčam, nemožno spochybniť tvrdeniami namierenými proti nemu, najmä tvrdeniami vlády Spojeného kráľovstva.
44. Po prvé tvrdenie vlády Spojeného kráľovstva vznesené v priebehu pojednávania, podľa ktorého vnútroštátne legislatívne režimy týkajúce sa povolení pre prevádzkovateľov káblových sietí, ich infraštruktúry a retransmisie ich vysielaní predstavujú inú oblasť uvedenú v článku 9 smernice 2001/29, nemá v tejto smernici žiadnu oporu. Hoci ustanovenia týkajúce sa káblovej infraštruktúry členských štátov a podmienok prístupu na trh elektronických komunikácií celkom iste patria do inej oblasti, ako je oblasť harmonizovaná prostredníctvom tejto smernice,(25) nie je to prípad ustanovení, ako sú § 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA, ktoré sú vyslovene predmetom harmonizácie ustanovenej v smernici 2001/29, konkrétne v oblasti ochrany autorských práv.(26)
45. Tento záver nemôže ovplyvniť skutočnosť, že retransmisia, ktorú umožňuje dotknutá právna úprava, sa obmedzuje na obsah vysielania na kanáloch, na ktoré sa vzťahujú určité povinnosti služby vo verejnom záujme. Vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek zmienky v tomto zmysle v texte smernice 2001/29 a prípravných prácach k tejto smernici, nepovažujem za odôvodnené poskytovať takýmto obsahom menšiu ochranu, ako je ochrana upravená v článku 3 tejto smernice.(27)
46. Po druhé na rozdiel od tvrdenia vlády Spojeného kráľovstva článok 9 smernice 2001/29 nepredstavuje „úplné vyňatie z harmonizácie“. Kým článok 1 tejto smernice nazvaný „Rozsah pôsobnosti“ vyníma vo svojom odseku 2 z harmonizácie ustanovenej v tejto smernici určité ustanovenia acquis Únie, ktoré by v prípade neexistencie tohto výslovného vyňatia patrili do pôsobnosti tejto smernice,(28) účelom článku 9 nie je vymedziť rozsah pôsobnosti smernice 2001/29, ale skôr zabezpečiť jej právnu istotu(29) tým, že bude predchádzať nečakaným právnym dôsledkom jej prijatia.
47. Po tretie ciele § 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA, ktorými sú podľa vlády Spojeného kráľovstva poskytnúť spotrebiteľom väčší výber v oblasti verejnoprávnych vysielacích spoločností tým, že sa im umožní prijímať nimi vysielané obsahy v oblastiach, v ktorých je zlý terestriálne prijímaný televízny signál, a podporiť prevádzkovateľov káblových sietí v tom, aby budovali káblové siete, nemôžu mať žiadny vplyv na výklad rozsahu pôsobnosti článku 9 smernice 2001/29.(30) V tomto ohľade pripomínam, že Súdny dvor v rozsudku ITV Broadcasting a i.(31) výslovne vylúčil skutočnosť, že sporné retransmisie možno považovať iba za technický prostriedok ako zabezpečiť alebo vylepšiť príjem pôvodného vysielania v oblasti pokrytia, pričom podľa judikatúry Súdneho dvora by v takomto prípade nešlo o „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. V tomto kontexte sa tvrdenie vlády Spojeného kráľovstva v skutočnosti rovná výzve, aby Súdny dvor zásadne zmenil uvedenú judikatúru bez toho, aby to bolo odôvodené.
48. Na záver niet podľa môjho názoru pochýb o tom, že právna úprava, akou je § 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA, nepatrí do pôsobnosti článku 9 smernice 2001/29.
49. Tento záver platí bez ohľadu na výklad slovného spojenia „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“ použitého v článku 9 smernice. V nasledujúcej časti však dokážem, že preskúmaním tohto slovného spojenia možno dospieť k rovnakému záveru.
3. O výklade slovného spojenia „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“ uvedeného v článku 9 smernice 2001/29
50. Slovné spojenie „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“ použité v článku 9 smernice 2001/29 na prvý pohľad vyvoláva dojem, že odkazuje na všeobecne známy právny pojem acquis Únie. Moja analýza však naznačuje, že v tomto prípade to tak nie je.
51. Pokiaľ viem, toto slovné spojenie sa použilo iba v rámci prípravných prác a v judikatúre týkajúcej sa smernice 2001/29,(32) ako aj smernice 2012/28,(33) pričom normotvorca Únie si pri koncipovaní článku 7 smernice 2012/28 zvolil takmer rovnaké formulácie ako tie, ktoré sú uvedené v článku 9 smernice 2001/29.(34)
52. Napriek absencii spresnení významu slovného spojenia „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“, poskytnutých v rámci uvedených prípravných prác a uvedenej judikatúry(35), niet podľa môjho názoru pochýb o tom, že právna úprava, akou je § 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA, nespadá pod toto slovné spojenie.
53. Po prvé napriek určitým jazykovým odlišnostiam(36) je podľa mňa nesporné, že toto slovné spojenie označuje „prístup“ do „káblových rozvodov“. Na základe toho nevidím žiadnu spojitosť medzi článkom 9 smernice 2001/29 týkajúcim sa „prístupu do káblových rozvodov“ a dotknutou britskou právnou úpravou, ktorá ustanovuje, že vysielanie môže byť predmetom „káblovej retransmisie“. Domnievam sa, že výraz „káblové rozvody“ bol použitý v oboch týchto právnych úpravách v odlišných kontextoch.
54. Kým článok 9 smernice 2001/29 sa vzťahuje na „káblové rozvody“, do ktorých sa požaduje poskytnutie prístupu, britská právna úprava sa vzťahuje na „káblové rozvody“, ktoré slúžia ako prostriedok na retransmisiu. Inými slovami, článok 9 tejto smernice sa netýka sprístupnenia vysielaných obsahov verejnosti, ako podľa všetkého uvádza TVCatchup (UK) Limited, Virgin Media Limited a vláda Spojeného kráľovstva, ale skôr prístupu do siete.(37)
55. Po druhé znak rovnosti, ktorý kladú TVCatchup (UK) Limited, Virgin Media Limited a vláda Spojeného kráľovstva medzi slovné spojenia „poskytovať prístup do káblových rozvodov“ a „byť predmetom káblovej retransmisie“, sa javí ako nelogický, pretože smernica 2001/29 už obsahuje vo svojom článku 1 ods. 2 písm. c) ustanovenie, v ktorom sa výslovne hovorí o „káblovej retransmisii“.(38)
56. Po tretie v acquis Únie sa slovné spojenie „prístup do káblových rozvodov“ podľa môjho názoru používa medzi dodávateľmi v súvislosti s otázkou prístupu do káblových sietí,(39) ktorá bola predmetom harmonizácie na úrovni Únie, najmä prostredníctvom smernice 2002/19/ES, ďalej len „prístupová smernica“(40).
57. Podľa svojho článku 1 ods. 1 smernica 2002/19 harmonizuje „spôsob, akým členské štáty regulujú prístup a prepojenie elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov“.(41) Z uvedeného článku vyplýva, že „prístup“ je predmetom spoločného regulačného rámca opísaného v smernici 2002/21, ďalej len „rámcová smernica“(42), ktorej cieľom je podľa Komisie „podporiť hospodársku súťaž na trhoch elektronických komunikácií, zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a chrániť základné záujmy užívateľov, ktoré nie sú chránené trhovými silami“.(43)
58. Najlogickejší by bol preto taký výklad, že slovné spojenie „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“ použité v článku 9 smernice 2001/29 odkazuje na tento regulačný rámec, a najmä na ustanovenia „prístupovej smernice“.(44) Mimochodom, podotýkam, že legislatívne postupy prijatia „rámcových smerníc“ a „prístupových smerníc“ sa čiastočne časovo prekrývajú s legislatívnym postupom prijatia smernice 2001/29.(45)
59. Domnievam sa však, že stačí konštatovať, že právna úprava, akou je § 73 ods. 2 písm. b) a § 73 ods. 3 CDPA, ktorý sa nevzťahuje na prístup do siete, nespadá pod slovné spojenie „prístup do káblových rozvodov vysielacích spoločností“ použité v článku 9 smernice 2001/29, takže nie je potrebné, aby Súdny dvor rozhodol o presnom význame tohto slovného spojenia.
60. Vzhľadom na predchádzajúce pripomienky navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tretiu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že právna úprava umožňujúca káblovú retransmisiu vysielaných diel bez súhlasu nositeľov autorských práv, pokiaľ je táto retransmisia súbežná a obmedzená na oblasti, na príjem v ktorých je vysielanie určené, bez ohľadu na to, či je predmetom retransmisie vysielanie na kanáloch, na ktoré sa vzťahujú určité povinnosti služby vo verejnom záujme, nepatrí do pôsobnosti článku 9 smernice 2001/29.
61. So zreteľom na odpoveď na tretiu prejudiciálnu otázku, ktorú som práve navrhol, podľa ktorej článok 9 smernice 2001/29 nie je ratione materiae uplatniteľný na vnútroštátnu právnu úpravu dotknutú vo veci samej, sa domnievam, že netreba rozhodovať o piatej prejudiciálnej otázke, ktorá sa týka časovej pôsobnosti uvedeného ustanovenia.
62. Z tohto konštatovania tiež vyplýva, že sa netreba zaoberať otázkami vznesenými vnútroštátnym súdom, ktoré sa týkajú výkladu pojmu „káblové rozvody“ použitého v článku 9 smernice 2001/29, t. j. prvou, druhou a štvrtou prejudiciálnou otázkou. V nasledujúcej časti však pre každý prípad uvediem zopár pripomienok k výkladu tohto pojmu. Tieto pripomienky umožnia vyvrátiť tvrdenie TVCatchup a Virgin Media Limited, podľa ktorého je uvedený pojem dostatočne široký na to, aby zahŕňal vysielanie cez internet.
C – O pojme „káblové rozvody“ použitom v článku 9 smernice 2001/29 (prvá, druhá a štvrtá otázka)
1. O autonómii pojmu „káblové rozvody“
63. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či pojem „káblové rozvody“ použitý v článku 9 smernice 2001/29 možno vykladať ako autonómny pojem práva Únie.
64. Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z potreby jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Únii.(46)
65. V texte smernice 2001/29 sa pritom nenachádza žiadny odkaz na vnútroštátne právne poriadky v súvislosti s významom pojmu „káblové rozvody“ uvedeným v článku 9 tejto smernice. Z toho teda vyplýva, že táto formulácia sa má na účely uplatnenia tejto smernice chápať tak, že sa vzťahuje na autonómny pojem práva Únie, ktorý treba vykladať jednotne na celom jej území.
66. Z tohto dôvodu netreba odpovedať na štvrtú prejudiciálnu otázku, ktorá vzniká len za predpokladu, že by Súdny dvor rozhodol, že pojem „káblové rozvody“ uvedený v článku 9 smernice 2001/29 nepredstavuje autonómny pojem práva Únie.
2. O výklade pojmu „káblové rozvody“
67. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou v písmenách a) a b), ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate usiluje zistiť, či je význam výrazu „káblové rozvody“ uvedený v článku 9 smernice 2001/29 z technologického hľadiska špecifický a obmedzený na tradičné káblové siete prevádzkované prevádzkovateľmi tradičných služieb poskytovaných cez káblové rozvody, alebo či je jeho význam z technologického hľadiska neutrálny a zahŕňa funkčne podobné služby prenášané cez internet.
68. Z nasledujúcich dôvodov sa prikloním k stanovisku žalobkýň vo veci samej, vlády Spojeného kráľovstva a Komisie, podľa ktorého výraz „káblové rozvody“ v zmysle článku 9 smernice 2001/29 zahŕňa iba klasické káblové siete.
69. Najprv treba zdôrazniť, že výraz „káblové rozvody“ je uvedený nielen v článku 9 smernice 2001/29, ale aj v článku 1 ods. 2 písm. c), v článku 2 písm. e) a v článku 3 ods. 2 písm. d) tejto smernice.(47) Tento pojem je ďalej uvedený v niektorých smerniciach, na ktorých sa zakladá smernica 2001/29,(48) čiže smerniciach 92/100/EHS(49), 93/83 a 93/98/EHS(50).
70. Za týchto podmienok a vzhľadom na požiadavky jednotnosti právneho poriadku Únie a jeho koherentnosti musia mať pojmy používané všetkými týmito smernicami ten istý význam, iba žeby normotvorca Únie vyjadril v presnom legislatívnom kontexte odlišnú vôľu.(51)
71. Pojem „káblové rozvody“ nevymedzuje žiadna z vyššie uvedených smerníc. Za týchto okolností je potrebné tento pojem vykladať pri zohľadnení kontextu, v ktorom sa tento pojem nachádza, a tiež cieľov, ktoré smernica 2001/29 sleduje.(52)
72. Pokiaľ ide o kontext, v ktorom sa vyskytuje výraz „káblové rozvody“, treba uviesť, že výraz „káblové rozvody“ je uvedený vo všetkých dotknutých smerniciach v spojení s inými technológiami, najmä technológiou „satelitného“ vysielania.(53) Formulácia „po drôte alebo vzduchom vrátane káblov a satelitu“ použitá v článku 2 písm. e) a v článku 3 ods. 2 písm. d) smernice 2001/29(54) naznačuje, že výrazy „kábel“ a „satelit“ tvoria podkategórie širších výrazov „drôt“ a „vzduchom“.(55)
73. Pokiaľ ide o ciele, ktoré sleduje smernica 2001/29, pripomínam, že táto smernica bola prijatá s cieľom naplniť na úrovni Únie výzvy v oblasti ochrany autorských práv a s nimi súvisiacich práv, ktoré predstavujú nové služby informačnej spoločnosti umožňované vďaka internetu.(56) V tomto kontexte treba vychádzať z predpokladu, že normotvorca Únie si plne uvedomoval voľbu terminológie použitej v tejto smernici. Inými slovami, ak by normotvorca Únie chcel prisúdiť pojmu „káblové rozvody“ v zmysle smernice 2001/29 význam, ktorý je z technologického hľadiska neutrálny, treba si uvedomiť, že by si pravdepodobne zvolil všeobecnejší pojem, napríklad „drôt“ alebo prinajmenšom by bol spresnil, že pojem „káblové rozvody“, resp. „kábel“ zahŕňa aj iné technológie, ako je napríklad prenos prostredníctvom internetu.(57)
74. Všetky predchádzajúce úvahy smerujú k záveru, že výraz „káblové rozvody“ použitý v článku 9 smernice 2001/29 je obmedzený na tradičné káblové siete prevádzkované prevádzkovateľmi tradičných služieb poskytovaných cez káblové rozvody. Takýto záver je mimochodom logickým dôsledkom rozlíšenia, ktoré rámcová smernica a prístupová smernica zaviedli medzi jednotlivými typmi elektronických komunikačných sietí.(58)
V – Návrh
75. So zreteľom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu predložil Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) [Odvolací súd (Anglicko a Wales) (občianskoprávne oddelenie), Spojené kráľovstvo], takto:
Článok 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že do rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia nepatrí právna úprava umožňujúca káblovú retransmisiu vysielaných diel bez súhlasu nositeľov autorských práv, pokiaľ je táto retransmisia súbežná a obmedzená na oblasti, na príjem v ktorých je vysielanie určené, bez ohľadu na to, či je predmetom retransmisie vysielanie na kanáloch, na ktoré sa vzťahujú určité povinnosti služby vo verejnom záujme.