NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PAOLO MENGOZZI
prednesené 17. novembra 2010 (1)
Vec C‑275/09
Brussels Hoofdstedelijk Gewest,
P. De Donder,
F. De Becker,
K. Colenbie,
Ph. Hutsebaut,
B. Kockaert,
VZW Boreas,
F. Petit,
V. S. de Burbure de Wezembeek,
L. Van Dessel
proti
Vlaamse Gewest
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Raad van State (Belgicko)]
„Posudzovanie vplyvov na životné prostredie – Pojem ‚stavba‘ letísk“
1. Jeden z najchúlostivejších problémov v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie predstavuje, ako je známe, výklad zoznamu činností, ktoré môžu alebo by mali byť predmetom postupu vedúceho k tomuto posúdeniu, zoznamu obsiahnutého v prílohách smernice, ktorá upravuje túto oblasť. V tejto veci, ktorá sa týka letiska v Bruseli, bude musieť Súdny dvor podať výklad pojmu „stavba“ letiska. Bude potrebné najmä objasniť, či tento pojem môže zahŕňať aj prevádzku existujúcej letiskovej štruktúry, a to bez akejkoľvek fyzickej zmeny.
I – Právny rámec
2. Oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie je upravená smernicou 85/337/EHS(2) (ďalej len „smernica“). Na daný skutkový stav možno uplatniť najmä znenie smernice, ktoré vyplýva zo zmien a doplnení podľa smernice 97/11/ES(3).
3. Článok 1 ods. 2 smernice uvádza tieto definície:
„…
‚projekt‘ znamená:
– realizácia stavieb alebo iných zariadení, alebo plánov,
– iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín;
…
‚povolenie‘ je:
rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt.“
4. Prílohy I a II smernice obsahujú podrobné zoznamy rôznych typov projektov. Článok 4 smernice stanovuje, že projekty uvedené v prílohe I vo všeobecnosti vždy podliehajú posúdeniu vplyvov na životné prostredie. Pokiaľ však ide o projekty, ktoré sú uvedené v prílohe II, členské štáty na základe preskúmania jednotlivých prípadov alebo na základe prahových hodnôt alebo kritérií určujú, ktoré projekty podliehajú posúdeniu vplyvov na životné prostredie.
5. Príloha I obsahujúca zoznam projektov, pri ktorých je vždy potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie, upravuje v bode 7 písm. a) „stavb[u]... letísk so základnou dĺžkou štartovacej dráhy 2 100 metrov a viac“.(4)
6. Príloha II vzťahujúca sa na projekty, pri ktorých je posúdenie vplyvov na životné prostredie možné, ale nie nevyhnutne povinné, zahŕňa v bode 10 písm. d) „výstavb[u] letísk (projekty nezahrnuté v prílohe I)“ a v bode 13 „[akúkoľvek] zmen[u] alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I alebo prílohe II už autorizovaných, vykonaných, alebo v procese vykonávania, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie“.
II – Skutkový stav, konanie na vnútroštátnom súde a prejudiciálne otázky
7. Spor vedený na vnútroštátnom súde sa týka letiska v Bruseli. Ide o letisko vybavené tromi dráhami, ktoré sa v celom rozsahu nachádza na území Flámskeho regiónu (Vlaamse Gewest).
8. Podľa platných predpisov Flámskeho regiónu prevádzka letiska, o aké ide vo veci samej, vyžaduje „environmentálne povolenie“ (milieuvergunning). Ide o správne povolenie na obmedzený čas, nanajvýš na obdobie 20 rokov, ktoré je pre letiská povinné od roku 1999. Toto povolenie nie je upravené právom Únie, a preto je vnútroštátnym nástrojom ochrany životného prostredia zavedeným v Belgicku.
9. Inými slovami, v tejto veci sú predmetom pozornosti dve samostatné povoľovacie konania s funkciou ochrany životného prostredia: environmentálne povolenie upravené jedine vnútroštátnym právom a posudzovanie vplyvov na životné prostredie upravené právom Únie a v dôsledku toho aj vnútroštátnym právom, ktoré smernicu prebralo.
10. Letisko v Bruseli, ktoré existuje už niekoľko desaťročí, získalo v roku 2000 prvé environmentálne povolenie na obdobie 15 rokov. V roku 2004 bolo povolenie predĺžené bez akýchkoľvek zmien v spôsobe prevádzky na obdobie dvadsať rokov. Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu a ako bolo potvrdené aj na pojednávaní, v priebehu správneho konania sa zvažovala možnosť vykonať určité zmeny v letiskovej štruktúre(5): túto možnosť však vylúčili príslušné vnútroštátne orgány, ktoré tak predĺžili povolenie a ponechali spôsob prevádzky letiska bezo zmeny. Opatrenie o predĺžení povolenia bolo napadnuté na vnútroštátnom súde.
11. V konaní pred vnútroštátnym súdom používajú početní žalobcovia hlavné tvrdenie, podľa ktorého by sa predĺženie environmentálneho povolenia malo spájať s posudzovaním vplyvov na životné prostredie podľa smernice. Za týchto okolností sa vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Ak sú stanovené rôzne povolenia na jednej strane na práce na infraštruktúre letiska so základnou dĺžkou štartovacej dráhy najmenej 2 100 metrov a na druhej strane na prevádzku tohto letiska a posledné povolenie – environmentálne povolenie – je vydané len na určitý čas, má sa pojem ‚stavba‘ podľa bodu 7 písm. a) prílohy [smernice 85/337/EHS], zmenenej a doplnenej [smernicou 97/11/ES], vykladať v tom zmysle, že posúdenie vplyvov na životné prostredie treba uskutočniť nielen pri prácach na infraštruktúre, ale aj pri prevádzke letiska?
2. Vzťahuje sa táto povinnosť uskutočniť posúdenie vplyvov na životné prostredie aj na predĺženie environmentálneho povolenia pre letisko, t. j. v prípade, keď sa predĺženie nespája so zmenou alebo s rozšírením prevádzky, podobne ako v prípade, keď je cieľom takáto zmena alebo rozšírenie?
3. Má sa povinnosť uskutočniť posúdenie vplyvov na životné prostredie v rámci predĺženia environmentálneho povolenia pre letisko posudzovať inak, keď sa už posúdenie vplyvov na životné prostredie predtým uskutočnilo, a to pri príležitosti vydania prevádzkového povolenia, a keď letisko v čase zavedenia povinnosti uskutočniť posúdenie vplyvov na životné prostredie zákonodarcom Spoločenstva, resp. vnútroštátnym zákonodarcom, už bolo v prevádzke?“
12. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 21. júla 2009. Pojednávanie sa uskutočnilo 6. októbra 2010.
III – Analýza
A – Úvodné pripomienky
13. Hoci vnútroštátny súd nevzniesol otázky týmto spôsobom, z ich formulácie jasne vyplýva, že druhá a tretia otázka sú podriadené prvej.
14. Je zrejmé, že z prvej otázky vyplýva požiadavka, aby Súdny dvor objasnil, či pojem „stavba“ letiska zahŕňa aj bežnú prevádzku samotného letiska. Za predpokladu, že by odpoveď na prvú otázku bola kladná, teda že environmentálne povolenie na prevádzku letiska upravené belgickým právom sa musí v tomto a v obdobných prípadoch nevyhnutne spájať s posúdením vplyvov na životné prostredie podľa smernice, z druhej a z tretej otázky vyplýva požiadavka, aby Súdny dvor objasnil, či môže mať význam:
a) skutočnosť, že žiadosť o environmentálne povolenie sa týka iba jeho predĺženia bez akejkoľvek zmeny podmienok prevádzky (druhá otázka);
b) skutočnosť, že posúdenie vplyvov na životné prostredie sa už vykonalo v súvislosti s predchádzajúcou žiadosťou o vydanie environmentálneho povolenia (prvá časť tretej otázky);
c) skutočnosť, že letisko bolo v prevádzke ešte pred nadobudnutím účinnosti právnych predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (druhá časť tretej otázky).
15. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, čiže ak bude vylúčené, že bežná prevádzka letiska je zahrnutá do pojmu „stavba“ podľa prílohy I smernice, nebude potrebné odpovedať na druhú a tretiu otázku.
B – O prvej prejudiciálnej otázke
1. Stanoviská účastníkov konania
16. Hlavný argument, ktorý používajú žalobcovia, aby dosiahli zrušenie povolenia napadnutého na vnútroštátnom súde, spočíva – ako vyplýva z predchádzajúceho – v tvrdení, že vydaniu environmentálneho povolenia na prevádzku letiska malo predchádzať posúdenie vplyvov na životné prostredie. Z tohto dôvodu žalobcovia vo veci samej tak pred vnútroštátnym súdom, ako aj pred Súdnym dvorom osobitne zdôrazňovali nevyhnutnosť, ktorú opakovane potvrdzuje aj judikatúra, aby sa smernica vykladala v širšom zmysle a aby sa tak mohli dosiahnuť ciele ochrany životného prostredia sledované zákonodarcom. Tento širší, teleologicky zameraný výklad by umožnil považovať za povolenie na „stavbu“ letiska aj povolenie, ktoré sa týka iba prevádzky samotného letiska.
17. V tejto súvislosti žalobcovia pripomínajú aj judikatúru Súdneho dvora vzťahujúcu sa na potrebu, aby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie netýkalo iba dôsledkov konkrétnych činností, ktoré sú predmetom povolenia, na životné prostredie, ale aj dôsledkov, ktoré z nich môžu vyplývať nepriamo.
18. Účastníci konania vo veci samej, ktorí sú protistranou v konaní a ktorých v ich stanovisku pred Súdnym dvorom podporujú rakúska a talianska vláda a z veľkej časti aj Komisia, trvajú na skutočnosti, že činnosť „stavby“ letiska predstavuje realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov vo fyzickom zmysle, a teda do tohto pojmu nemožno zahrnúť bežnú „prevádzku“ letiska.
2. Posúdenie
a) O potrebe posúdenia vplyvov na životné prostredie
19. Vo všeobecnosti sa o tom, či určitá činnosť podlieha povinnosti uskutočniť posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa smernice, rozhoduje na základe procesu, ktorý sa skladá z dvoch častí. V prvom rade je potrebné preskúmať, či je predmetná činnosť „projektom“ podľa článku 1 ods. 2 smernice. V takom prípade sa ďalej zisťuje, či je taká činnosť uvedená v rámci výpočtu v prílohách I a II smernice. Povinnosť uskutočniť posúdenie vplyvov na životné prostredie sa vzťahuje iba na tie osobitné činnosti, ktoré sú tu taxatívne vymenované.(6)
i) O povahe „projektu“ činnosti podliehajúcej povoleniu
20. Pripomínam, že predmetom povolenia zo strany vnútroštátnych orgánov je v tejto veci iba prevádzka letiska v Bruseli bez vykonania akýchkoľvek fyzických zásahov s cieľom zmeny existujúcej štruktúry letiska.
21. Podľa môjho názoru táto činnosť nepredstavuje „projekt“ podľa smernice. Samotný pojem „projekt“, tak ako je definovaný v článku 1, zahŕňa realizáciu činností, ktoré menia fyzický vzhľad určitého miesta. To je tiež zrejmé z judikatúry, podľa ktorej „pojem ‚projekt‘ znamená realizáciu stavieb alebo vonkajšie zásahy“.(7)
22. Súdny precedens, ktorý by umožnil prijať širší výklad pojmu „projekt“, možno podľa niektorých účastníkov konania nájsť v rozsudku vyhlásenom vo veci C‑127/02, nazývanej Waddenzee, kde Súdny dvor konštatoval, že činnosť, ktorá je projektom podľa smernice, je mechanický lov mušlí.(8) Napriek zdaniu, že tento rozsudok na prvý pohľad potvrdzuje stanovisko žalobcov vo veci samej, nemení nič na mojom tvrdení v predchádzajúcom odseku. Je potrebné poznamenať, že v prípade Waddenzee, ktorý sa navyše netýkal smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale takzvanej smernice o biotopoch(9), možnosť posúdiť mechanický lov mušlí ako „projekt“ podľa smernice 85/337 účastníci konania nenapadli: podľa všetkého to tak bolo z dôvodu vplyvu takejto aktivity na morské dno, ktorý je porovnateľný s „ťažbou nerastných surovín“, osobitne uvedenou v článku 1 ods. 2 smernice.(10) Uvedený mechanický lov spôsoboval skutočné fyzické zmeny v životnom prostredí, keďže spočíval v narušení niekoľkých centimetrov morského dna.(11)
23. Ako som naznačil, nič podobné sa nevyskytuje v tomto prípade, kde dôsledkom povolenia nie je nijaká zmena fyzického vzhľadu letiska v Bruseli alebo jeho okolia.(12)
24. V dôsledku toho by už v tomto bode bolo možné dať negatívnu odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku, keďže predĺženie environmentálneho povolenia na prevádzku letiska v Bruseli neobsahuje parametre, podľa ktorých by sa posudzovala ako „projekt“ podľa smernice. V každom prípade kvôli úplnosti a pre prípad, že Súdny dvor nebude súhlasiť s prvou časťou mojich úvah, pokúsim sa preskúmať, či môže byť prevádzka letiska zahrnutá medzi činnosti, ktoré sú vymenované v prílohách smernice.
ii) O možnosti zahrnúť činnosť podliehajúcu povoleniu medzi činnosti vymenované v prílohách smernice
25. Aj keby sme ad absurdum pripustili, že by sa prevádzka letiska v Bruseli mohla považovať za „projekt“ podľa smernice, je podľa môjho názoru zjavné, že táto činnosť nemôže byť zahrnutá do pojmu „stavba“ letísk podľa prílohy I smernice.(13)
26. Na jednej strane terminológia používaná v smernici nie je dvojznačná, a aj z porovnania rôznych jazykových znení(14) jednoznačne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu v bode 7 písm. a) prílohy I bolo odkázať na „stavbu“ v bežnom zmysle. Ide teda o realizáciu diel, ktoré predtým neexistovali, alebo o fyzickú zmenu existujúcich stavieb.
27. Na druhej strane zo štúdia judikatúry vyplýva, že aj Súdny dvor vykladá toto ustanovenie rovnakým spôsobom. Je pravda, že Súdny dvor prisúdil pojmu „stavba“ letísk široký význam. Konkrétne tým však chcel povedať iba to, že tento pojem obsahuje okrem stavebných prác týkajúcich sa letiskových dráh aj „stavebné práce týkajúce sa budov, zariadení alebo vybavenia letiska“.(15) Je teda zrejmé, že aj judikatúra pevne trvá na názore, že „stavba“ nemôže v skutočnosti znamenať nič iné ako „stavbu“. V ďalšom rozsudku týkajúcom sa písmen b) a c) toho istého bodu 7 prílohy I smernice, kde je použitý rovnaký termín „stavba“, Súdny dvor uviedol, že tento termín môže zahŕňať aj „projekt prestavby“ (ak je významný), pevne však trval na názore, že činnosti, ktoré sa označujú týmto slovom, musia mať fyzický charakter.(16)
28. Zahrnúť do pojmu „stavba“ aj bežnú prevádzku letiska by teda znamenalo nezohľadniť text smernice tak, ako ho napokon Súdny dvor doposiaľ vždy vykladal. Aj keď ustálená judikatúra zastáva názor, že smernica 85/337/EHS má veľmi široký rozsah,(17) teleologický výklad tejto smernice nemôže prevážiť nad jasne vyjadrenou vôľou zákonodarcu.
29. Posledná pripomienka, ktorá sa mi zdá v tejto veci nevyhnutná, sa týka odvolaní, predovšetkým zo strany žalobcov vo veci samej, na súdne rozhodnutia, ktoré konštatovali potrebu, aby posudzovanie vplyvov na životné prostredie nezohľadňovalo iba priame dôsledky plánovaných činností na životné prostredie, ale aj dôsledky nepriame. Týmto spôsobom sa napríklad v prípade stavebných prác pri zdvojení existujúcej železničnej trate musí posúdenie vplyvov na životné prostredie týkať nielen vplyvov samotných stavebných prác, ale aj dlhodobých vplyvov na životné prostredie, ktoré môže spôsobiť zvýšená premávka vlakov.(18) Keďže z pohľadu žalobcov vo veci samej môže mať predĺženie povolenia na prevádzku letiska významný vplyv na životné prostredie, aj tomuto povoleniu by malo vždy predchádzať posúdenie vplyvov.
30. Podľa môjho názoru je zjavné, že stanovisko, ktoré zastávajú žalobcovia, okrem toho, že nie je – ako bolo uvedené – v súlade s textom smernice, sa vyznačuje zásadnou chybou. Tá spočíva v nerozlíšení dvoch rozličných úrovní, a to úrovne predmetu posudzovania vplyvov na jednej strane a úrovne podmienok, ktorých splnenie má za následok posudzovanie vplyvov, na strane druhej. Inými slovami, je zjavné, že v prípade stavby alebo významnej zmeny letiska vyvstáva povinnosť vykonať posúdenie vplyvov, pričom je potrebné preskúmať nielen bezprostredné vplyvy stavebných prác, ale aj nepriame vplyvy, ktoré môžu zasiahnuť životné prostredie na základe ďalšej činnosti letiska. Ak však, tak ako v tomto prípade, nebola splnená základná podmienka na vykonanie posúdenia vplyvov, pretože sa neuskutočňuje nijaká fyzická stavebná alebo rekonštrukčná činnosť na štruktúre letiska, je otázka rozsahu posúdenia vplyvov bezpredmetná.
b) O judikatúre týkajúcej sa udeľovania povolenia v rámci konania „na etapy“
31. Téma, ktorá si v tomto prípade zasluhuje osobitnú pozornosť a na ktorú v písomných pripomienkach osobitne upozornila Komisia, sa týka možnosti uplatniť judikatúru Súdneho dvora o udeľovaní povolenia v rámci konania „na etapy“. Podľa tejto judikatúry sa aj v rámci konania o opatrení, ktoré sa priamo netýka činnosti podliehajúcej posúdeniu vplyvov na životné prostredie podľa príloh smernice, môže uložiť povinnosť vykonať posúdenie vplyvov, pokiaľ by toto posúdenie predstavovalo „etapu“ jedného „povoľovacieho konania“.(19) Ak totiž vnútroštátne právo stanovuje viacetapové konanie, ktoré spočíva v rozhodnutí vo veci samej a vo vykonávacom rozhodnutí, je to v zásade práve rozhodnutie vo veci samej, ktoré si vyžaduje posúdenie vplyvov, a to aj vtedy, keď má úkon, ktorým sa povoľuje uskutočnenie činností s možným vplyvom na životné prostredie, charakter vykonávacieho rozhodnutia.(20)
32. Neexistujú dôvody, ktoré by spochybňovali túto judikatúru Súdneho dvora, a teda je jednoznačné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha preskúmať povoľovacie konanie stanovené vnútroštátnym právom a zistiť, či boli splnené podmienky na jej uplatnenie.
33. Zdá sa mi však podstatné dôkladne poukázať na dôležitý prvok, ktorý by v tomto prípade vylučoval možnosť uplatniť uvedenú judikatúru. Mám na mysli skutočnosť, že keď Súdny dvor zisťoval, či sa môže povolenie udelené na základe vnútroštátnych právnych predpisov považovať za súčasť viacetapového povoľovacieho konania, vždy tak robil v súvislosti s konaním, ktorého cieľom bolo realizovať činnosti spadajúce tak do definície projektu, ako aj do jednej z kategórií vymenovaných v prílohách smernice.
34. Inými slovami, povolenie, ktoré vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie, nie je akýmkoľvek povolením, ale povolením, ktoré je súčasťou konania s cieľom realizovať činnosť, ktorá podľa smernice podlieha povinnosti vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie. Zmysel smernice by sa úplne poprel, ak by bola následkom uplatnenia judikatúry o udeľovaní povolenia v rámci viacetapového konania okolnosť, že by sa vyžadovalo posúdenie vplyvov na životné prostredie bez splnenia potrebných materiálnych predpokladov, čiže bez existencie jedného z projektov, pre ktoré smernica posúdenie vplyvov vyžaduje.
35. Je potrebné poznamenať, že hlavným cieľom predmetnej judikatúry je zabrániť tomu, aby mohli rôzne vnútroštátne postupy na udelenie povolenia vytvoriť skutočné medzery pri uplatňovaní smernice. Taká situácia by mohla nastať, ak by bolo posúdenie vplyvov: a) lokalizované do fázy, v ktorej by už nemalo nijaký zmysel, pretože rozhodnutie o realizácii prác bolo vynesené predtým; b) vynechané s tvrdením, že určité rozhodnutie v rámci projektu spadajúceho pod smernicu je v skutočnosti iba vykonávacím úkonom predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré bolo vynesené v čase neuplatniteľnosti smernice.(21) Z týchto dôvodov môže byť v prípade viacetapových povoľovacích konaní potrebné, aby sa posúdenie vplyvov vykonalo už v okamihu plánovania, aj keď o samotnom povolení sa rozhoduje až neskôr.
36. Judikatúra o viacetapovom povoľovacom konaní sa teda radí medzi tie rozhodnutia, prostredníctvom ktorých mal Súdny dvor v úmysle predísť situácii, v ktorej by sa smernica dala obísť alebo by mohla byť zbavená významu iným spôsobom. Iné typické príklady súdnych výrokov toho istého druhu predstavujú rozsudky vzťahujúce sa na umelé rozdelenie projektov s cieľom zabrániť dosiahnutiu prahovej hodnoty, ktorú stanovuje smernica alebo vnútroštátne právne predpisy,(22) ako aj rozsudky, ktoré objasnili obmedzený rozsah dispozičnej právomoci jednotlivých štátov vo vzťahu k projektom uvedeným v prílohe II smernice.(23)
37. Ako už bolo uvedené, v tomto prípade však dôsledkom environmentálneho povolenia v súvislosti s prevádzkou letiska v Bruseli nebola nijaká fyzická zmena tohto letiska, ani nesúviselo s etapou konania, ktoré by mohlo k takej zmene viesť. Letisko v Bruseli existuje niekoľko desaťročí, existovalo teda skôr, ako boli prijaté nielen predpisy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale aj vnútroštátne predpisy o environmentálnom povolení. Zrejme teda neexistuje „projekt“, pre ktorý by bolo povinné posúdenie vplyvov podľa smernice.
38. V dôsledku toho v tomto prípade judikatúra o viacetapových povoľovacích konaniach podľa môjho názoru nie je uplatniteľná, pretože vydanie environmentálneho povolenia, ktoré je predmetom sporu, nesúvisí s nijakým z projektov vymenovaných v smernici, ani so súčasným, ani s budúcim, ani s minulým.
39. Na záver skúmania prvej prejudiciálnej otázky navrhujem Súdnemu dvoru odpovedať na túto otázku tak, že za okolností ako vo veci samej povolenie na prevádzku letiska, pri ktorej nedochádza k nijakej fyzickej zmene štruktúry letiska, nespadá do pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
C – O druhej a tretej prejudiciálnej otázke
40. Vzhľadom na negatívnu odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku z dvojakého dôvodu neexistencie „projektu“ podľa smernice a nemožnosti zahrnúť bežnú „prevádzku“ do pojmu „stavba“ letiska druhú a tretiu otázku podľa môjho názoru nie je potrebné preskúmať.
41. Ak prijmeme predpoklad, že samotná prevádzka letiska bez akejkoľvek činnosti smerujúcej k fyzickej zmene letiska nepredstavuje „stavbu“ letiska podľa bodu 7 prílohy I smernice, tieto dve otázky nie sú, ako už bolo uvedené, viac relevantné.
42. Okrem toho, ak by bola odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku kladná, odpoveď na ďalšie dve otázky by bolo možné jednoducho nájsť v judikatúre Súdneho dvora.
43. Najmä skutočnosť, že určitá činnosť, ktorá je projektom podľa smernice, periodicky podlieha povoľovaciemu konaniu, vo všeobecnosti nebráni uskutočniť potrebné posúdenie vplyvov predmetnej aktivity na životné prostredie pri príležitosti opätovného predĺženia povolenia.(24)
44. Ak by sa navyše pripustilo, že „prevádzka“ letiska je „stavbou“ podľa smernice, skutočnosť, že letisko bolo v prevádzke už predtým, ako sa mohli uplatniť predpisy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, by bola irelevantná: rozhodujúca by bola skutočnosť, že predĺženie povolenia na činnosť podliehajúcu posúdeniu vplyvov (takou činnosťou by v tomto prípade bola prevádzka letiska) sa uskutočňuje po nadobudnutí účinnosti príslušných predpisov.(25) Na druhej strane, ak smernicu (ako som už navrhol) vykladáme tak, že za „stavbu“ letiska možno považovať iba činnosti, ktorých následkom je fyzická zmena letiska, skutočnosť, že táto štruktúra existovala už pred nadobudnutím účinnosti predpisov o posudzovaní vplyvov, je automaticky dôvodom na oslobodenie od tejto povinnosti. Samozrejme, je to tak iba dovtedy, kým táto štruktúra nebude predmetom stavebných a/alebo rekonštrukčných prác.(26)
IV – Návrh
45. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby na prejudiciálne otázky Raad van State Súdny dvor odpovedal takto:
Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie sa nevzťahuje na povoľovacie konanie na prevádzku letiska, pri ktorej nedochádza k nijakej fyzickej zmene letiskovej štruktúry.