Žaloba podaná 10. júla 2017 – Európska komisia/Francúzska republika
(vec C-416/17)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J.-F. Brakeland, W. Roels, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Francúzska republika
Návrhy žalobkyne
určiť, že Francúzska republika si tým, že ponecháva v účinnosti právnu úpravu ktorej cieľom je zamedziť dvojitému hospodárskemu zdaneniu dividend a ktorá umožňuje materskej spoločnosti uplatniť v prípade zrážky dane, ktorú je povinná zaplatiť, keď svojim akcionárom prerozdeľuje dividendy, ktoré jej vyplatili jej dcérske spoločnosti, zápočet dane spojený s vyplácaním týchto dividend, ak pochádzajú od dcérskej spoločnosti so sídlom vo Francúzsku, ale uvedenú možnosť neposkytuje, ak dané dividendy pochádzajú od dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, pretože na základe tejto právnej úpravy nevzniká v prípade dividend pochádzajúcich od dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte právo na priznanie zápočtu dane spojeného s výplatou uvedených dividend touto dcérskou spoločnosťou, v rozsahu, v akom sa podľa judikatúry Štátnej rady vyhovie žiadostiam o vrátenie zrážkovej dane, ktorá bola vyrubená v rozpore s právom Únie v zmysle rozsudku Súdneho dvora vo veci C-310/09, Accor1 , na základe troch obmedzení:
právo na vrátenie zrážkovej dane, ktorá bola neoprávnene vyrubená, je obmedzené odmietnutím zohľadniť zdanenie, ktorým boli zaťažené dcérske spoločnosti nižšej úrovne so sídlom mimo Francúzska,
právo na vrátenie zrážkovej dane, ktorá bola neoprávnene vyrubená, je obmedzené neprimeranými požiadavkami týkajúcimi sa dokazovania,
právo na vrátenie zrážkovej dane, ktorá bola neoprávnene vyrubená, je obmedzené obmedzením započítaním dane tretej osobe vo výške hodnoty dividendy prerozdelenej vo Francúzsku, ktorá pochádza od dcérskej spoločnosti so sídlom mimo Francúzska, pričom Štátna rada, najvyšší správny súd rozhodujúci v poslednej inštancii, stanovila tieto obmedzenia bez toho, aby položila Súdnemu dvoru otázku, aby určil zlučiteľnosť týchto obmedzení s právom Únie,
nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zásady ekvivalencie a efektívnosti a z článkov 49, 63 a 267 tretieho odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
uložil Francúzskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Európska komisia vytýka Francúzskej republike, že vzhľadom na ustálenú judikatúru Štátnej rady, jej najvyššieho správneho súdu, odmietla priznať plný účinok rozsudku Súdneho dvora vo veci C-310/09, Ministre du Budget, des Comptes publics et de la Fonction publique/Accor SA, najmä tým, že v prípade vrátenia neoprávnene vyrubenej dane, konkrétne v prípade zrážkovej dane z hnuteľného majetku, stanovila obmedzenia odporujúce právu Únie.
Súdny dvor vo svojom rozsudku Accor konštatoval, že francúzska daňová právna úprava, ktorej cieľom je zamedziť dvojitému hospodárskemu zdaneniu dividend, ponecháva v účinnosti diskrimináciu v oblasti zdanenia dividend, ktoré pochádzajú z iných členských štátov EÚ. Zdanenia, ktoré sú podľa Súdneho dvora v rozpore s právom Únie, sa majú teda vrátiť.
Komisia sa domnieva, že Francúzsko nedodržiava rozsudok Súdneho dvora v hľadiska troch osobitných bodov:
nezohľadňuje zdanenie, ktoré už bolo zaplatené nefrancúzskymi dcérskymi spoločnosťami nižšej úrovne,
s cieľom obmedziť právo dotknutých spoločností na vrátenie dane, ponecháva v účinnosti obmedzenia v súvislosti s dokazovaním, pričom nerešpektuje kritéria stanovené Súdnym dvorom,
v celom rozsahu obmedzuje odpočet dane tretej osoby z dividendy vyplatenej nefrancúzskou dcérskou spoločnosťou.
Tieto porušenia okrem toho súvisia so skutočnosťou, že Štátna rada si nesplnila povinnosť položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku podľa článku 267 ZFEÚ.
____________
1 Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 15. septembra 2011 vo veci C-310/09, Ministre du Budget, des Comptes publics et de la Fonction publique/Accor SA, EU:C:2011:581.