Vec C‑147/08

Jürgen Römer

proti

Freie und Hansestadt Hamburg

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Arbeitsgericht Hamburg)

„Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Všeobecné zásady práva Únie – Článok 157 ZFEÚ – Smernica 2000/78/ES – Pôsobnosť – Pojem ‚odmena‘ – Vylúčenia – Systém profesijného sociálneho zabezpečenia vo forme doplnkového starobného dôchodku pre bývalých zamestnancov územného celku a ich pozostalých – Metóda výpočtu tohto dôchodku zvýhodňujúca zosobášených príjemcov v porovnaní s príjemcami, ktorí žijú v rámci registrovaného partnerstva – Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie“

Abstrakt rozsudku

1.        Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Pôsobnosť

(Článok 157 ZFEÚ; smernica Rady 2000/78, odôvodnenie č. 22 a článok 3 ods. 3)

2.        Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie

[Smernica Rady 2000/78, články 1, 2 a článok 3 ods. 1 písm. c)]

3.        Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie

(Článok 13 ES; smernica Rady 2000/78, článok 2)

1.        Smernica 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že doplnkové starobné dôchodky, aké sú vyplácané bývalým zamestnancom a ich pozostalým na základe vnútroštátneho zákona, ktoré tvoria odmenu v zmysle článku 157 ZFEÚ, nie sú vyňaté z jej vecnej pôsobnosti ani vzhľadom na jej článok 3 ods. 3, ani vzhľadom na jej odôvodnenie č. 22.

(pozri bod 36, bod 1 výroku)

2.        Článok 1 v spojení s článkom 2 a článkom 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, bránia vnútroštátnemu ustanoveniu, podľa ktorého príjemca žijúci v rámci registrovaného partnerstva dostáva nižší doplnkový starobný dôchodok, než sa poskytuje zosobášenému príjemcovi, ktorý nie je dlhodobo odlúčený, ak:

–        je v dotknutom členskom štáte manželstvo vyhradené osobám odlišných pohlaví a koexistuje s registrovaným partnerstvom, ktoré je vyhradené osobám rovnakého pohlavia, a

–        dochádza k priamej diskriminácii na základe sexuálnej orientácie vzhľadom na skutočnosť, že vo vnútroštátnom práve sa uvedený registrovaný partner nachádza v právnej a skutkovej situácii, ktorá je porovnateľná so situáciou zosobášenej osoby, pokiaľ ide o uvedený dôchodok. Posúdenie porovnateľnosti patrí do právomoci vnútroštátneho súdu a musí byť zamerané na práva a povinnosti manželov a osôb, ktoré uzavreli registrované partnerstvo, ako sú upravené v rámci zodpovedajúcich ustanovení, ktoré sú relevantné so zreteľom na predmet a podmienky poskytnutia predmetnej dávky.

(pozri bod 52, bod 2 výroku)

3.        Ani článok 13 ES, ani smernica 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, neumožňujú do pôsobnosti práva Únie zahrnúť za obdobie pred uplynutím lehoty na prebratie tejto smernice situáciu, v ktorej v súlade s vnútroštátnym ustanovením o doplnkovom starobnom dôchodku a pozostalostnom dôchodku pre zamestnancov verejného zamestnávateľa príjemca žijúci v rámci registrovaného partnerstva dostáva nižší doplnkový starobný dôchodok, než sa poskytuje zosobášenému príjemcovi, ktorý nie je dlhodobo odlúčený.

Za predpokladu, že by takéto ustanovenie predstavovalo diskrimináciu v zmysle článku 2 smernice 2000/78, jednotlivec, na ktorého sa vzťahuje toto ustanovenie, by sa mohol domáhať práva na rovnosť zaobchádzania najskôr po uplynutí lehoty na prebratie uvedenej smernice, a to bez toho, aby bolo potrebné čakať, kým uvedené ustanovenie vnútroštátny zákonodarca zosúladí s právom Únie.

(pozri body 61, 64, bod 3 výroku)