NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 19. februára 2009 1(1)
Vec C‑8/08
T‑Mobile Netherlands BV a i.
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný College van Beroep voor het bedrijfsleven, (Holandsko)]
„Hospodárska súťaž – Článok 81 ods. 1 ES – Zosúladené postupy – Postupy, ktoré majú za cieľ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia predmetu – Izolovaný prípad zosúladeného postupu – Príčinná súvislosť medzi zosúladeným postupom a konaním podnikov pôsobiacich na trhu – Dôkazné bremeno – Domnienka príčinnej súvislosti“
I – Úvod
1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania ponúka Súdnemu dvoru príležitosť spresniť kritériá, ktoré musia byť splnené na konštatovanie existencie zosúladeného postupu majúceho protisúťažný cieľ v zmysle článku 81 ods. 1 ES.
2. V zásade ide o určenie toho, či a v akom rozsahu treba, na konštatovanie existencie protisúťažného cieľa, posudzovať konkrétnu situáciu na trhu, konanie podnikov pôsobiacich na tomto trhu a účinky tohto konania na hospodársku súťaž. Okrem toho bude potrebné spresniť pravidlá práva Spoločenstva vzťahujúce sa na úroveň dôkazu vyžadovanú na konštatovanie porušenia článku 81 ES vo vnútroštátnom konaní.
3. Tieto otázky majú nezanedbateľný význam pre účinné uplatňovanie práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže v novom decentralizovanom systéme vychádzajúcom z modernizácie antimonopolného práva nariadením (ES) č. 1/2003(2). Odpovede by mali vziať do úvahy riziká, ktoré by prinieslo uvoľnenie pravidiel Zmluvy ES vo veci hospodárskej súťaže pre európsky vnútorný trh(3), ale aj pre európskeho spotrebiteľa.
II – Právny rámec
A – Právo Spoločenstva
4. Pokiaľ ide o právo Spoločenstva, právny rámec tejto veci je určovaný článkom 81 ods. 1 ES, ktorý uvádza:
„Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným trhom: všetky dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu, najmä tie, ktoré:
a) priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky;
b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície;
c) rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania;
d) uplatňujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voči ostatným obchodným partnerom, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;
e) podmieňujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.“
5. Okrem toho treba citovať nariadenie č. 1/2003, ktorého článok 2 obsahuje konkrétne toto pravidlo o dôkaznom bremene:
„Vo všetkých vnútroštátnych konaniach alebo konaniach spoločenstva, ktoré sa týkajú uplatňovania článkov 81 a 82 Zmluvy, bremeno dokazovania porušenia článku 81 ods. 1 alebo článku 82 Zmluvy znáša strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol…“
6. Tiež je potrebné uviesť poslednú vetu odôvodnenia č. 5 nariadenia č. 1/2003:
„Toto nariadenie nemá vplyv ani na vnútroštátne predpisy o miere dokazovania, ani na povinnosti orgánov hospodárskej súťaže a súdov členských štátov súvisiacich so zisťovaním príslušných faktov týkajúcich sa prípadu za predpokladu, že také predpisy a povinnosti sú kompatibilné so základnými zásadami práva spoločenstva.“
7. Článok 3 nariadenia č. 1/2003 upravuje vzťah medzi článkom 81 ES a vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti hospodárskej súťaže:
„1. Ak orgány hospodárskej súťaže členských štátov alebo vnútroštátne súdy uplatňujú vnútroštátne súťažné právo na dohody, rozhodnutia združení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle článku 81 ods. 1 Zmluvy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj článok 81 Zmluvy na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. …
2. Uplatňovanie vnútroštátneho súťažného práva nemôže viesť k zákazu dohôd, rozhodnutí združení podnikov alebo zosúladených postupov, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, ale ktoré neobmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ods. 1…“
B – Vnútroštátne právo
8. Pokiaľ ide o holandské právo, právny rámec tejto veci je vymedzený zákonom o hospodárskej súťaži (Mededingingswet(4), ďalej len „Mw“) zmenenom a doplnenom zákonom z 9. decembra 2004(5), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2005.
9. Článok 1 Mw obsahuje nasledujúcu definíciu:
„Na účely tohto zákona a právnych predpisov vydaných na jeho základe:
…
h) ‚zosúladené postupy‘ znamenajú zosúladené postupy v zmysle článku 81 ods. 1 Zmluvy.
…“
10. Článok 6 ods. 1 Mw uvádza:
„Dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci holandského trhu alebo jeho časti, sú zakázané.“
11. Uplatňujúc článok 56 ods. 1 písm. a) Mw, správna rada(6) holandského úradu pre hospodársku súťaž (ďalej len „NMa“)(7) môže uložiť pokutu každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá poruší článok 6 ods. 1 Mw.
III – Skutkový stav a spor vo veci samej
Holandský trh s mobilnými telekomunikačnými službami
12. V čase skutkových okolností sporu vo veci samej v roku 2001 disponovalo v Holandsku vlastnou mobilnou telefónnou sieťou päť operátorov, konkrétne Ben Nederland BV(8) (10,6 % trhu), KPN (42,1 %), Dutchtone NV,(9) (9,7 %), Libertel‑Vodafone NV (26,1 %) a Telfort Mobiel BV(10) (11,4 %). Výstavba šiestej mobilnej telefónnej siete nebola možná, pretože sa už neudeľovali žiadne povolenia. Prístup na trh mobilných telekomunikačných služieb bol možný len uzatvorením dohody s jedným alebo s viacerými z piatich existujúcich operátorov.
Balíčky „prepaid“ a zmluvy o službách „postpaid“ v Holandsku
13. V Holandsku pozostáva ponuka mobilných telekomunikačných služieb z tzv. balíčkov prepaid a zmlúv postpaid. Pre balíčky prepaid je charakteristické, že zákazník platí vopred; zakúpením predplatenej karty alebo jej dobitím zákazník nadobúda kredit na čas hovorov, v rozsahu ktorého môže telefonovať. Naopak, charakteristickou črtou zmlúv o službách postpaid je to, že minúty hovorov v určenom období sa fakturujú dodatočne zákazníkovi, ktorý platí okrem iného pevný základný poplatok, ktorý sám môže zahŕňať kredit na určitý počet minút hovorov.
14. Pri uzatvorení zmluvy o službách postpaid alebo pri predlžení jej platnosti prostredníctvom predajcu poskytne predajca mobilný telefón a operátor SIM kartu.(11) Operátor poskytne okrem iného predajcovi províziu za každú uzatvorenú postpaid zmluvu o mobilnej telefónii. K tejto štandardnej provízii môžu byť prirátané doplatky, v závislosti od predajcu a uzatvorenej postpaid zmluvy.
Stretnutie 13. júna 2001
15. Dňa 13. júna 2001 sa konala schôdzka zástupcov operátorov ponúkajúcich mobilné telekomunikačné služby na holandskom trhu. Toto stretnutie sa týkalo najmä krátenia štandardných provízií zmluvným predajcom za zmluvy o službách postpaid od 1. septembra 2001 alebo približne od tohto dňa. Ako vyplýva z uznesenia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, účastníci tohto stretnutia na ňom zmienili aj určité množstvo dôverných informácií.(12)
Spor vo veci samej
16. Rozhodnutím z 30. decembra 2002 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“) NMa konštatovala, že spoločnosti Ben, Dutchtone, KPN, O2 (Telfort) a Vodafone (bývalý Libertel-Vodafone) medzi sebou uzatvorili dohodu alebo zosúladili svoje postupy. NMa dospela k záveru, že predmetné postupy značne obmedzili hospodársku súťaž, a došlo tak k porušeniu zákazu stanoveného článkom 6 ods. 1 Mw. V dôsledku toho uložila dotknutým podnikom pokuty.
17. Podniky proti tomuto rozhodnutiu podali sťažnosť.
18. Rozhodnutím z 27. septembra 2004 NMa uznala sťažnosti podané T‑Mobile (bývalý Ben), KPN, Orange (bývalý Dutchtone), Vodafone a O2 (Telfort) čiastočne za odôvodnené a čiastočne za neodôvodnené. Zatiaľ čo sa úplne vzdala výhrady vzťahujúcej sa na dohodu v rozpore s právom hospodárskej súťaže, konštatovala, že vskutku došlo k zosúladenému postupu vyvolávajúcemu porušenie nielen článku 6 Mw, ale rovnako článku 81 ods. 1 ES.(13) NMa všetky pokuty znížila.
19. T‑Mobile, KPN, Orange, Vodafone a Telfort podali na Rechtbank te Rotterdam (oblastný súd Rotterdam) žalobu proti rozhodnutiu o sťažnosti.
20. Tento súd rozsudkom z 13. júla 2006 zrušil rozhodnutie vydané vo veci sťažnosti a vrátil vec NMa na nové rozhodnutie.(14)
21. NMa, ako aj tri z dotknutých podnikov, konkrétne T‑Mobile, KPN a Orange, podali proti rozhodnutiu súdu odvolanie na College van Beroep voor het bedrijfsleven, ktorý je vnútroštátnym súdom kladúcim prejudiciálnu otázku.(15) Vodafone je takisto účastníkom sporu vo veci samej, zatiaľ čo podľa vnútroštátneho súdu spoločnosť Orange ním už nie je.
IV – Návrh na začatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom
22. Uznesením z 31. decembra 2007 doručeným Súdnemu dvoru 9. januára 2008 sa College van Beroep voor het bedrijfsleven rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledovné prejudiciálne otázky:
1. Aké kritériá pri uplatnení článku 81 ods. 1 ES sa majú použiť na posúdenie, či cieľom zosúladeného postupu je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu?
2. Má sa článok 81 ES vykladať v tom zmysle, že pri uplatnení tohto ustanovenia vnútroštátnym súdom sa dôkaz príčinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a konaním na trhu má poskytnúť a vyhodnotiť podľa ustanovení vnútroštátneho práva, pokiaľ tieto ustanovenia nie sú menej výhodné ako ustanovenia vzťahujúce sa na obdobné žaloby vnútroštátnej povahy a nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právom Spoločenstva?
3. Platí pri uplatnení pojmu zosúladené postupy podľa článku 81 ES domnienka príčinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a konaním na trhu aj v prípade, že k zosúladenému postupu došlo len raz a podnik, ktorý sa na zosúladení podieľa, je naďalej činný na trhu, alebo iba v prípadoch, keď sa zosúlaďovanie uskutočňovalo v priebehu dlhého obdobia a s určitou pravidelnosťou?
23. V priebehu konania pred Súdnym dvorom predniesli ústne a písomné pripomienky spoločnosti T‑Mobile, KPN, Vodafone, holandská vláda a Komisia Európskych spoločenstiev. NMa sa pripojila k písomným pripomienkam holandskej vlády.
V – Posúdenie
A – Prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania
24. Pokiaľ ide o prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, treba krátko analyzovať dva body.
25. Po prvé, vnútroštátny súd požaduje výklad článku 81 ods. 1 ES, zatiaľ čo sporné rozhodnutie prijaté NMa v spore vo veci samej je založené predovšetkým na vnútroštátnom práve hospodárskej súťaže (článok 6 ods. 1 Mw).
26. Napriek tomu je pravda, že článok 6 ods. 1 Mw veľmi verne odráža článok 81 ods. 1 ES. V takomto prípade z ustálenej judikatúry vyplýva, že existuje nepochybný záujem Spoločenstva na tom, aby ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Spoločenstva boli vykladané jednotným spôsobom.(16)
27. Okrem toho článok 3 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 ukladá NMa povinnosť uplatňovať na zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, popri vnútroštátnom ustanovení článku 6 Mw aj článok 81 ES. To je dôvod, pre ktorý je rozhodnutie o sťažnosti prijaté NMa odôvodnené nielen článkom 6 ods. 1 Mw, ale aj článkom 81 ods. 1 ES. Preto článok 81 ods. 1 ES okrem toho, že v danej veci slúži ako nepriamy zdroj pre výklad článku 6 ods. 1 Mw, je priamo uplatniteľný na spor vo veci samej.
28. V dôsledku toho nič neumožňuje pochybovať o význame prejudiciálnych otázok vzťahujúcich sa na výklad článku 81 ES a na vzťah medzi právom Spoločenstva a vnútroštátnym právom hospodárskej súťaže pre vyriešenie sporu vo veci samej.
29. Po druhé, Vodafone tvrdí, že by bolo nadbytočné odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku, pretože právna situácia už bola objasnená v usmerneniach uverejnených Komisiou.(17) K tomuto treba poznamenať, na jednej strane, že oznámenia Komisie nie sú právne záväzné a nemali by teda prejudikovať výklad, ktorý uskutoční Súdny dvor v konaní podľa článku 234 ES. Na druhej strane, návrh na začatie prejudiciálneho konania by zostal prípustným dokonca aj vtedy, ak by bola právna situácia jasná; v najhoršom prípade by sa naň teda dalo odpovedať prostredníctvom uznesenia prijatého na základe článku 104 ods. 3 rokovacieho poriadku.
30. Napokon, podľa spoločnosti Vodafone by malo byť zjavné, že cieľ sporného zosúladeného postupu nebol v rozpore s hospodárskou súťažou. Toto zhodnotenie je prinajmenšom extravagantné, ak vezmeme do úvahy intenzitu diskusie, ktorú účastníci o tejto záležitosti viedli tak v spore vo veci samej, ako aj pred Súdnym dvorom.
31. Zhrnuté, treba dospieť k záveru, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je v celom rozsahu prípustný.
B – Meritórne posúdenie prejudiciálnych otázok
32. Tri prejudiciálne otázky smerujú k určeniu kritérií, ktoré musia byť splnené na to, aby sa mohla konštatovať existencia zosúladeného protisúťažného postupu v zmysle článku 81 ods. 1 ES.
33. V konečnom dôsledku nejde ani tak o definíciu zosúladeného postupu vo vlastnom zmysle tohto slova. Existuje už totiž ustálená judikatúra, podľa ktorej pojem „zosúladený postup“ predstavuje formu koordinácie medzi podnikmi, ktoré bez toho, aby dospeli k uskutočneniu dohody v pravom slova zmysle, vedome nahrádzajú riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi sebou.(18)
34. V centre tejto veci je vskutku skôr posúdenie protisúťažnej povahy zosúladených postupov a vzájomné vymedzenie medzi tými zosúladenými postupmi, ktoré môžu byť protisúťažné len z dôvodu ich následku, a tými, ktoré nimi sú hneď z dôvodu ich cieľa. Čo sa týka tejto neskôr uvedenej skupiny, vnútroštátny súd sa v skutočnosti pýta, či a v akom rozsahu treba, aby sa mohla konštatovať existencia cieľa v rozpore s hospodárskou súťažou, preskúmavať najskôr konkrétne údaje o trhu, konaní podnikov na trhu a následky tohto konania na hospodársku súťaž.
1. O prvej prejudiciálnej otázke: kritériá pre konštatovanie existencie zosúladeného postupu majúceho za cieľ obmedzovanie hospodárskej súťaže
35. Prvá otázka smeruje v zásade k zisteniu kritérií umožňujúcich určiť, či je cieľom zosúladeného postupu vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu.
36. Vieme, že NMa vytýka skupine holandských podnikov ponúkajúcich mobilné telekomunikačné služby to, že si pri stretnutí v júni 2001 vymenili dôverné informácie a o týchto informáciách diskutovali, čo malo viesť ku koordinovanému zníženiu určitých provízií určených ich zmluvným predajcom.
37. Výmena informácií medzi konkurentmi nemá nevyhnutne za cieľ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu v zmysle článku 81 ods. 1 ES.(19)
38. Preukazovanie existencie protisúťažného cieľa musí teda zohľadňovať okolnosti danej veci. Kritériá sú také isté ako pre dohody medzi podnikmi a rozhodnutia združení podnikateľov v zmysle článku 81 ods. 1 ES.(20) Preto môže byť judikatúra vzťahujúca sa na dohody a rozhodnutia prenesená na zosúladené postupy.
39. Na účely zistenia, či má zosúladený postup protisúťažný cieľ, sa teda treba venovať jeho obsahu(21) a cieľom, ktoré sleduje(22); subjektívne úmysly účastníkov môžu byť doplňujúce, ale nemali by byť rozhodujúce(23). Treba tiež zohľadniť právny a hospodársky kontext, do ktorého zosúladený postup patrí.(24)
40. Sú to najmä obsah a hospodársky kontext zosúladeného postupu holandských mobilných operátorov, ktoré vedú v tejto veci k sporu. Jednoduchšie povedané, tak vnútroštátny súd, ako aj T‑Mobile, KPN a Vodafone vyjadrili pochybnosti pokiaľ ide otázku, či vzhľadom na cieľ zosúladeného postupu a jeho hospodárske okolnosti možno naozaj hovoriť o cieli, ktorý je v rozpore s hospodárskou súťažou v zmysle článku 81 ods. 1 ES.
41. Na pozadí týchto pochybností rozviniem svoju analýzu kritérií umožňujúcu posúdiť protisúťažnú povahu cieľa takého zosúladeného postupu ako je ten, ktorý je predmetom sporu v konaní vo veci samej.
a) Všeobecné pripomienky k pojmu protisúťažný cieľ
42. Najskôr treba pripomenúť, že protisúťažný cieľ a protisúťažný následok nie sú kumulatívnymi ale alternatívnymi podmienkami pre uplatnenie zákazu vysloveného v článku 81 ods. 1 ES.(25) Inak povedané, zosúladené postupy sú zakázané, nezávisle od ich následkov, pokiaľ je ich cieľ v rozpore s hospodárskou súťažou.(26) Zohľadňovanie konkrétnych účinkov zosúladeného postupu je nadbytočné, pokiaľ je jeho cieľom vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu.(27) Taký postup je totiž zakázaný dokonca aj pri neexistencii protisúťažných následkov na trhu.(28)
43. Zákaz určitých postupov iba z dôvodu ich protisúťažného cieľa je založený na okolnosti, že určité podoby zosúladeného konania medzi podnikmi možno považovať za škodlivé pre normálne fungovanie hospodárskej súťaže už z dôvodu ich povahy.(29) Podrobenie takých postupov, zjavne škodlivých pre spoločnosť, úplnému zákazu („zákazu per se“) prináša právnu istotu a umožňuje všetkým hospodárskym subjektom na trhu prispôsobiť v dôsledku toho svoje konanie. Toto prispieva okrem iného k racionálnemu využitiu zdrojov správnych orgánov poverených kontrolou hospodárskej súťaže a súdov a tieto zdroje šetrí.
44. Určite sa treba vyhnúť príliš rozširujúcemu výkladu pojmu zosúladeného postupu majúceho protisúťažný cieľ(30), a to z dôvodu radikálnych následkov, ktorým v prípade porušenia článku 81 ods. 1 ES môžu byť vystavené podniky.(31) Tomuto pojmu však nemožno dávať ani príliš zužujúci výklad, ktorý by v praxi potlačil zákaz „porušení na základe cieľa“ zakotvený v primárnom práve a zbavil by tak článok 81 ods. 1 ES časti jeho praktickej efektívnosti. Formulácia tohto ustanovenia hneď ukazuje, že zakazuje tak zosúladené postupy majúce cieľ odporujúci hospodárskej súťaži, ako aj zosúladené postupy majúce následok odporujúci hospodárskej súťaži.(32)
45. Na rozdiel od toho, čo, ako sa zdá, si myslí vnútroštátny súd, zákaz „porušení na základe cieľa“ by teda nemal byť vykladaný v tom zmysle, že existencia protisúťažného cieľa zakladá iba určitú domnienku protiprávnosti, ktorá môže byť vyvrátená neexistenciou negatívnych následkov na fungovanie trhu v konkrétnom prípade.(33) Taký výklad by totiž viedol k nedovolenému zlúčeniu dvoch eventualít, ktoré článok 81 ods. 1 ES chcel oddeliť: zákazu akéhokoľvek zosúladeného postupu majúceho protisúťažný cieľ na jednej strane a zákazu každého zosúladeného postupu majúceho protisúťažný následok na druhej strane.
46. Zašlo by sa teda priďaleko, ak by sa konštatovanie o existencii protisúťažného cieľa podriadilo konštatovaniu o existencii alebo neexistencii konkrétnych protisúťažných následkov, či už ide o následky pre konkurenta, spotrebiteľa alebo verejnosť vo všeobecnosti. Pre zákaz upravený článkom 81 ods. 1 ES naopak stačí, aby bol zosúladený postup vzhľadom na pravidlá o všeobecne známych skutočnostiach spôsobilý vyvolať negatívne následky na hospodársku súťaž.(34) Inak povedané, musí byť jednoducho konkrétne – to znamená berúc do úvahy jeho právny a hospodársky kontext – spôsobilý(35) vylučovať, obmedzovať alebo skresľovať hospodársku súťaž na spoločnom trhu. Otázka, či a v akom rozsahu k takému následku skutočne dochádza, môže mať význam iba pre výpočet výšky pokút a posúdenie práv na náhradu škody.
47. Zákaz „porušení na základe cieľa“ zakotvený v článku 81 ods. 1 ES sa tiež podobá na Gefährdungsdelikte (ohrozovacie trestné činy) trestného práva. Ktokoľvek, kto sa posadí za volant vozidla po tom, čo skonzumoval značné množstvo alkoholu alebo drog, sa vystavuje vo väčšine právnych poriadkov trestným alebo administratívnym sankciám a málo záleží na tom, či niekoho v cestnej premávke ohrozil, alebo či dokonca spôsobil nehodu. Rovnako podnik uchyľujúci sa k zosúladeným postupom, ktoré majú protisúťažný cieľ, porušuje európske právo hospodárskej súťaže a vystavuje sa peňažným sankciám, pričom len málo záleží na tom, či sú účastníci trhu alebo verejnosť vo všeobecnosti poškodení alebo nie.
48. Tomu neodporuje rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci GlaxoSmithKline Services/Komisia,(36) ktorého sa dovolával KPN. Je pravdou, že bod 147 tohto rozsudku – ktorého formulácia vyvoláva značné nejasnosti – vyslovuje, že protisúťažná povaha dohody nemôže byť vyvodzovaná iba zo samotného čítania jej ustanovení vykonaného v ich kontexte, ale je „potrebné“ tiež predvídať jej následky. Podľa mňa táto citovaná pasáž jednoducho znamená, že predmet dohody (alebo postupu) musí byť posúdený nie abstraktne, ale konkrétne, zohľadniac jeho právny a hospodársky rámec, ako aj osobitnosti predmetného trhu; vo veci GlaxoSmithKline Súd prvého stupňa zastával názor, že osobitosti spočívali v skutočnosti, že vnútroštátna právna úprava v značnom rozsahu vyňala ceny spod voľného pôsobenia ponuky a dopytu a podrobila ich určovaniu alebo kontrolovaniu orgánmi štátu. V tomto výklade neexistuje žiaden rozpor medzi bodom 147 rozsudku GlaxoSmithKline a bodom 46 týchto návrhov. Ak by však mal byť uvedený bod 147 vykladaný v tom zmysle, že pre konštatovanie existencie protisúťažného cieľa je v každom prípade „potrebné“ konštatovať konkrétne následky na hospodársku súťaž, potom sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
49. Ako sme totiž videli, na to, aby existoval protisúťažný cieľ, nie je nevyhnutné venovať sa konkrétnym následkom zosúladeného postupu; stačí, aby bol zosúladený postup konkrétne spôsobilý vyvolať protisúťažné následky.
b) Protisúťažný cieľ vo veci, akou je prejednávaná vec
50. NMa vysvetľuje zosúladený postup konštatovaný v tejto veci skutočnosťou, že niekoľko holandských operátorov mobilných telekomunikačných služieb si vymenilo informácie o svojich zámeroch znížiť úroveň určitých provízií určených ich zmluvným predajcom.
51. Taká výmena dôverných informácií medzi konkurentmi týkajúcich sa očakávaného konania v zásade môže mať protisúťažné následky vtedy, keď obmedzuje hospodársku súťaž zmierňovaním alebo odstraňovaním miery neistoty o fungovaní predmetného trhu.(37) V tomto kontexte nie je dôležité, či taká výmena informácií predstavovala hlavný cieľ nadviazania kontaktu, alebo k nej došlo iba pri príležitosti (alebo pod zámienkou) nadviazania kontaktu, ktorý bol sám osebe zbavený akéhokoľvek protisúťažného cieľa.(38)
– Problematika výmeny informácií medzi konkurentmi v kontexte požiadavky autonómie uplatniteľnej v práve hospodárskej súťaže
52. Treba mať na zreteli, že autonómia hospodárskych subjektov je základnou podmienkou účinnej hospodárskej súťaže. Okrem iného práve kvôli tomu sú samotné pravidlá hospodárskej súťaže v Zmluve ES tiež založené na predpoklade, že každý hospodársky subjekt si musí autonómne určiť politiku, ktorú na spoločnom trhu mieni sledovať. Táto požiadavka autonómie bráni akémukoľvek nadväzovaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol ovplyvniť konanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu alebo odhaliť takému konkurentovi konanie, ktorého sa podnik sám rozhodol pridŕžať na trhu alebo konanie, ktoré plánuje podniknúť, pretože tieto kontakty môžu viesť k podmienkam hospodárskej súťaže nezodpovedajúcim obvyklým podmienkam predmetného trhu.(39)
53. To platí ešte viac, pokiaľ sa výmena informácií týka silne koncentrovaného oligopolistického trhu.(40) Pritom sa zdá, že presne toto bol prípad holandského trhu mobilných telekomunikačných služieb v roku 2001. Ako to vyplýva z uznesenia vnútroštátneho súdu o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, iba päť podnikov tam v tom čase malo svoju vlastnú mobilnú sieť, z ktorých jeden – KPN – mal 40 % podiel na trhu a zriaďovanie nových nezávislých sietí bolo vylúčené neexistenciou dostupných licencií.(41)
54. V tomto ohľade je bezvýznamné, či jediná spoločnosť jednostranne informuje svojich konkurentov o konaní, ktoré má v úmysle podniknúť na trhu, alebo či sa všetky dotknuté spoločnosti vzájomne informujú o svojich úvahách a zámeroch. Na to, aby sa ihneď zmiernil stupeň neistoty o fungovaní predmetného trhu pre všetky dotknuté subjekty, s rizikom obmedzenia hospodárskej súťaže a výskytu zosúladených konaní totiž stačí, aby sa odhalil jediný podnik a poskytol svojim konkurentom dôverné informácie o svojej budúcej obchodnej politike.
– Nie je nevyhnutná priama spojitosť so spotrebiteľskou cenou
55. Vnútroštátny súd, KPN a Vodafone tvrdia, že výmena informácií a zosúladený postup sa týkali iba provízií zmluvných predajcov a nemali priamy dopad na spotrebiteľské ceny. Tieto ceny boli určované výlučne v rámci vzťahov medzi poskytovateľom mobilných telekomunikačných služieb a jeho zákazníkmi bez toho, aby mohli zmluvní predajcovia v tomto ohľade vykonávať čo i len najmenší vplyv.
56. Toto tvrdenie pri preskúmaní neobstojí. Zosúladené postupy totiž môžu mať protisúťažný cieľ dokonca aj vtedy, ak nemajú priamy dopad na spotrebiteľov a na ceny platené spotrebiteľmi.
57. Z formulácie článku 81 ods. 1 ES hneď vyplýva, že bráni všetkým formám prekážok, obmedzení alebo narušení hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu. Ani rozličné príklady citované v písm. a) až e) článku 81 ods. 1 ES nenaznačujú, že by boli zakázané iba protisúťažné postupy majúce priamy dopad na konečných spotrebiteľov.
58. Práve naopak, článok 81 ES je súčasťou režimu zabezpečujúceho, aby nebola hospodárska súťaž na vnútornom trhu skresľovaná [článok 3 ods. 1 písm. g) ES]. V dôsledku toho, podobne ako ostatné pravidlá hospodárskej súťaže v Zmluve ES, smeruje k ochrane nielen, a ani nie v prvom rade, priamych záujmov jednotlivých účastníkov hospodárskej súťaže alebo spotrebiteľov, ale aj k ochrane štruktúry trhu, a tým hospodárskej súťaže ako takej (ako inštitútu). Je pravda, že týmto spôsobom je spotrebiteľ tiež nepriamo chránený. Ak je totiž hospodárska súťaž vo vlastnom zmysle tohto slova skreslená, treba sa tiež obávať dôsledkov pre spotrebiteľov.(42)
59. Zosúladený postup má teda protisúťažný cieľ nielen vtedy, keď môže mať priame dopady na spotrebiteľov alebo na ceny nimi platené alebo – ako to uviedol T‑Mobile – na „consumer welfare“ (blaho spotrebiteľa). Protisúťažný cieľ môže byť naopak považovaný za preukázaný vtedy, keď je zosúladený postup spôsobilý vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu. Toto totiž naznačuje, že zosúladený postup môže mať prinajmenšom nepriamo tiež negatívne dopady na spotrebiteľov.
60. Obmedziť dosah zákazu vysloveného v článku 81 ods. 1 ES na postupy majúce priamy vplyv na spotrebiteľské ceny by zbavilo toto ustanovenie, ktoré je kľúčové pre vnútorný trh, veľkej časti jeho praktickej efektívnosti.
– Stačí výmena informácií o izolovaných parametroch hospodárskej súťaže
61. Na rozdiel od názoru nepriamo obhajovaného vnútroštátnym súdom nie je nevyhnutné, aby sa zosúladený postup vzťahoval na všetky parametre hospodárskej súťaže. Môže mať cieľ odporujúci hospodárskej súťaži dokonca aj vtedy, keď sa týka iba izolovaných parametrov, ako sú napríklad štandardné provízie zmluvných predajcov.
62. Ak totiž podnik jednostranne zníži sumu provízií priznaných svojim zmluvným predajcom, títo budú obvykle menej naklonení rokovať o zmluvách medzi konečnými spotrebiteľmi a týmto podnikom, takže tým môže byť ohrozená časť trhu, pričom teda bude môcť byť zaujímavejšie pre nezávislých zmluvných predajcov(43) podporovať distribúciu výrobkov iných podnikov.(44) Tomuto hospodárskemu riziku – neodvrátiteľnému v prípade, ak sú podmienky hospodárskej súťaže normálne – sa možno vyhnúť alebo ho zmierniť v prípade, ak podniky znížia svoje provízie nie jednostranne ale, ako je to v tomto prípade, viac menej súčasne, v rámci zosúladeného postupu, ktorý zmenší neistotu pokiaľ ide o konanie ich konkurentov na trhu. Tento mechanizmus môže vylúčiť alebo prinajmenšom obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu. Preto má zosúladený postup takéhoto druhu protisúťažný cieľ.
63. K tomuto pristupuje skutočnosť, že provízie zmluvných predajcov sú, z hľadiska operátorov mobilných telefónnych sietí, cenou služieb, ktoré im títo zmluvní predajcovia poskytujú keď rokujú o zmluvách o službách postpaid. Ako Komisia správne zdôraznila, z príkladu objavujúceho sa v článku 81 ods. 1 písm. a) ES vyplýva, že zosúladený postup u nákupných cien sleduje cieľ, ktorý je v rozpore s hospodárskou súťažou a je zakázaný právom Spoločenstva.
– Dopad podmienok na trhu na konanie konkurentov
64. Vodafone ďalej tvrdí, že štandardné odmeny zmluvných predajcov by v každom prípade museli byť znížené z dôvodu situácie panujúcej v danej dobe na trhu. Súbežnému konaniu určitých podnikov nemožno pripisovať protisúťažný cieľ vtedy, ak toto konanie možno vysvetliť štruktúrou trhu a hospodárskou situáciou, ktorá na ňom vládne.
65. Toto tvrdenie nepovažujem za presvedčivé a nepresvedčilo by ma ani v prípade, ak by posúdenie situácie na trhu v rozhodujúcom období vykonané spoločnosťou Vodafone bolo správne.
66. Určite že zhodné konanie konkurenčných podnikov nemožno vždy vysvetliť zosúladeným postupom odporujúcim hospodárskej súťaži.(45) Všeobecná situácia na trhu môže tiež viesť dotknuté podniky k prispôsobeniu sa podobným spôsobom.(46)
67. Môže však existovať značná neistota pokiaľ ide o presný deň, rozsah a spôsoby prispôsobenia, ktoré musí podnik zaviesť. Výmena informácií spôsobilých vylúčiť neistotu v mysli dotknutých subjektov má protisúťažný cieľ. To je však podľa údajov, ktoré nám boli poskytnuté presne taká výmena informácií, ku ktorej došlo v tomto prípade a ktorá predstavuje zásadný rozdiel medzi touto vecou a vecou „pâte de bois“, na ktorú sa odvoláva Vodafone.(47)
68. Predmetom informácií vymenených v priebehu stretnutia v júni 2001 totiž nebola ani tak skutočnosť, že došlo k úprave určitých provízií – čo je vec, ktorá bola pravdepodobne už prezradená prinajmenšom pokiaľ ide o jedného z konkurentov – ako skôr spôsob, akým túto úpravu uskutočnia rôzne podniky, teda deň, rozsah a spôsoby zníženia štandardnej provízie zmluvných predajcov.
69. Nič nenaznačuje, že by hospodársky kontext v roku 2001 vylučoval akúkoľvek možnosť efektívnej hospodárskej súťaže pokiaľ ide o deň, rozsah a spôsoby možného zníženia štandardných odplát zmluvných predajcov.(48)
70. Článok 81 ES nezakazuje hospodárskym subjektom orientovať svoje konanie podľa informácií o danom trhu a rozumne sa prispôsobovať tak možným zmenám hospodárskeho a právneho rámca ako aj vývoju konania ostatných podnikov.(49) Zakazuje však akékoľvek prispôsobenie sa vyúsťujúce do obchádzania pravidiel fungovania slobodnej hospodárskej súťaže, napríklad prostredníctvom zosúlaďovania budúceho konania konkurentov na trhu, ktoré by umožnilo čo i len v tom najmenšom rozsahu uniknúť tlaku vyplývajúcemu z hospodárskej súťaže a rizikám trhu.
71. Upustiť od uplatňovania článku 81 ES na také postupy by vyústilo do ochrany konkurentov proti hospodárskej súťaži a uprednostnenia záujmov dotknutých podnikov na ujmu verejného záujmu na neskreslenej hospodárskej súťaži [článok 3 ods. 1 písm. g) Zmluvy ES]. Cieľom práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže však musí byť ochrana nie konkurentov, ale hospodárskej súťaže, keďže z nej budú mať nepriamo prospech rovnako spotrebitelia ako aj verejnosť vo všeobecnosti.
c) Predbežný záver
72. V tomto štádiu svojej analýzy môžem teda uviesť, že:
Zosúladený postup má cieľ odporujúci hospodárskej súťaži v zmysle článku 81 ods. 1 ES vtedy, keď je svojim obsahom a cieľom a vzhľadom na svoj právny a hospodársky rámec konkrétne spôsobilý vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu. Nie je nevyhnutné, aby bola hospodárska súťaž skutočne vylúčená, obmedzená alebo skreslená, ani aby existovala priama spojitosť medzi zosúladeným postupom a spotrebiteľskými cenami.
Výmena dôverných obchodných informácií medzi konkurentmi sleduje cieľ odporujúci hospodárskej súťaži vtedy, keď môže obísť pravidlá fungovania hospodárskej súťaže vylúčením neistoty, pokiaľ ide o obchodné konanie zamýšľané dotknutými podnikmi.
2. O druhej prejudiciálnej otázke: domnienka príčinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a konaním na trhu
73. Druhá prejudiciálna otázka smeruje v zásade k zisteniu toho, či podmienky, ktoré treba splniť na preukázanie príčinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a konaním na trhu, vyplývajú výlučne z práva Spoločenstva, alebo – pri rešpektovaní určitých obmedzení práva Spoločenstva – z vnútroštátneho práva.
74. Aby existoval zosúladený postup v zmysle článku 81 ods. 1 ES, musia byť splnené tri podmienky: po prvé, zosúladenie postupu medzi predmetnými podnikmi, po druhé, konanie na trhu nadväzujúce na toto zosúladenie postupu a po tretie, účinná príčinná súvislosť medzi týmito dvoma prvkami;(50) nie je však nevyhnutné, aby predmetné konanie vyvolalo konkrétne obmedzenie hospodárskej súťaže.(51)
75. Judikatúra Súdneho dvora zavádza vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej, s výhradou dôkazu opaku zaťažujúceho hospodárske subjekty majúce záujem ho využiť, podniky podieľajúce sa na zosúladenom postupe a aktívne na trhu zohľadňujú informácie vymenené so svojimi konkurentmi na účely určenia ich konania na tomto trhu.(52)
76. Otázka College van Beroep voor het bedrijfsleven smeruje k objasneniu toho, či je táto domnienka príčinnej súvislosti uplatňovaná na úrovni Spoločenstva rovnako potrebná pre vnútroštátne súdy a orgány vtedy, keď uplatňujú článok 81 ES.
77. Otázka, či a za akých podmienok možno predpokladať príčinnú súvislosť medzi zosúladením postupu a konaním na trhu, patrí pod pravidlá dokazovania. Je pravdou, že otázky dokazovania sú často považované za otázky týkajúce sa hmotného práva.(53) V tejto veci však pojem zosúladeného postupu jednoducho naznačuje, že konanie dotknutých podnikov musí byť spôsobené zosúladením postupu. Naopak, pojem zosúladeného postupu v zmysle článku 81 ods. 1 ES neprináša žiadnu informáciu – čokoľvek si o tom myslí holandská vláda a Komisia – pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých musí byť považovaná príčinná súvislosť medzi zosúladením postupu a konaním na trhu za preukázanú.
78. V konaniach, v ktorých boli napadnuté rozhodnutia prijaté Komisiou vo veci antimonopolného práva, súd Spoločenstva vo všeobecnosti pri neexistencii výslovnej úpravy riešil otázky vzťahujúce sa na dôkaz a poukázal na všeobecne uznávané zásady. Koniec koncov Komisii na základe zásady necessitas probandi incumbit ei qui agit prináleží, aby v prípade sporu o existencii porušenia pravidiel preukázala porušenia, ktoré konštatuje, a zaobstarala dôkazy, ktorými môže z právneho hľadiska dostatočne preukázať existenciu skutočností zakladajúcich porušenie.(54) V tomto kontexte Súdny dvor prijal dokonca aj nepriame dôkazy.(55)
79. Naopak, Súdny dvor uviedol, že uplatnenie článku 86 Zmluvy ES (teraz článok 82 ES) vnútroštátnymi orgánmi je v zásade upravené pravidlami vnútroštátneho práva,(56) vrátane dokazovania porušenia článku 86.(57) Nič neodôvodňuje, že by to malo byť inak, pokiaľ ide o článok 81 ES (predtým článok 85 Zmluvy ES)(58), a to nezávisle od toho, či otázky dokazovania majú byť nadviazané na hmotné alebo procesné právo.
80. Je pravda, že dnes existuje článok 2 nariadenia č. 1/2003, ktorý podrobuje dôkazné bremeno výslovnej právnej úprave platiacej rovnako pre vnútroštátne postupy uplatňovania článkov 81 ES a 82 ES. Domnienka príčinnej súvislosti, o ktorú tu ide, sa však napriek tomu, čo si o tom myslí Komisia, netýka dôkazného bremena alebo presunu tohto bremena(59), ale úrovne požadovaného dôkazu.(60)
81. Úroveň dôkazu požadovaného vo vnútroštátnom konaní nie je vždy upravená právom Spoločenstva. Toto sa osobitne jasne ukáže vtedy, keď preskúmame článok 2 vo svetle preambuly nariadenia č. 1/2003. Podľa jeho odôvodnenia č. 5 totiž toto nariadenie neovplyvňuje vnútroštátne ustanovenia o úrovni požadovaného dôkazu. Právo Spoločenstva teda nebráni vnútroštátnym súdom, aby sa odvolávali na vnútroštátne právo na určenie úrovne dôkazu požadovaného v rámci uplatňovania článkov 81 ES a 82 ES, a to bez zohľadnenia toho, či otázky vzťahujúce sa na úroveň dôkazu tvoria súčasť hmotného alebo procesného práva.
82. Predsa však v rámci uplatnenia vnútroštátnych ustanovení a zásad vo veci úrovne dôkazu musí vnútroštátny súd rešpektovať určité minimálne požiadavky práva Spoločenstva vychádzajúce po prvé, zo zásady ekvivalencie, po druhé, zo zásady efektivity a po tretie, zo všeobecných zásad práva Spoločenstva.(61)
83. Pokiaľ ide o zásadu ekvivalencie, vnútroštátne pravidlá o úrovni dôkazu nesmú byť menej priaznivé ako pravidlá uplatňované v ekvivalentných konaniach upravených vnútroštátnym právom hospodárskej súťaže. V takej veci, ako je táto, to znamená, že na dokázanie porušenia článku 81 ES nesmie byť vnútroštátny orgán ochrany hospodárskej súťaže podrobený prísnejším požiadavkám ako v prípade dokazovania porušenia článku 6 Mw. V tejto veci zásada ekvivalencie zjavne nespôsobuje žiadne osobitné ťažkosti.
84. Čo sa týka zásady efektivity, vnútroštátne pravidlá o úrovni dôkazu nesmú znemožniť alebo príliš sťažiť využitie pravidiel hospodárskej súťaže uvedených v Zmluve ES. Okrem toho v prípade porušenia práva Spoločenstva musí vnútroštátne právo bdieť nad uplatňovaním efektívnych, primeraných a odradzujúcich sankcií.(62)
85. V tomto kontexte treba najmä vziať do úvahy skutočnosť, že pravidlá hospodárskej súťaže článkov 81 ES a 82 ES sa uplatňujú od 1. mája 2004(63) v decentralizovanom systéme silne závislom od spolupráce vnútroštátnych správnych a súdnych orgánov.(64) Rozhodujúci význam treba v tomto ohľade pripísať ochrane jednotnosti uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže v Spoločenstve. Bolo by totiž v rozpore tak so základným cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre podniky na európskom vnútornom trhu ako aj v rozpore s ambíciou zabezpečiť jednotnú ochranu záujmov spotrebiteľov v celom Spoločenstve, keby uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže vyjadrených v článkoch 81 ES a 82 ES odhaľovalo príliš veľké odchýlky medzi správnymi a súdnymi orgánmi členských štátov. To je okrem iného dôvod, pre ktorý sa myšlienka, že články 81 ES a 82 ES musia byť uplatňované jednotným spôsobom ťahá ako červená niť celým nariadením č. 1/2003.(65)
86. Určite nič z toho neukladá členským štátom povinnosť vo svojom vnútroštátnom práve vo všetkých ohľadoch prispôsobiť úroveň dôkazu požadovanú na účely konštatovania porušenia článku 81 ES úrovni dôkazu požadovanej súdmi Spoločenstva pri preskúmavaní platnosti rozhodnutí prijatých Komisiou na základe článku 81 ES. Ako to ukazuje odôvodnenie č. 5 nariadenia č. 1/2003, zákonodarca Spoločenstva úmyselne prijal skutočnosť, že existujú určité odchýlky v praxi členských štátov.(66) Ako správne zdôraznila spoločnosť KPN, také odchýlky vyplývajú z vnútornej podstaty decentralizovaného systému uplatňovania práva.
87. Bolo by však nezlučiteľné so zásadou efektivity, aby vnútroštátne súdy podriadili hodnotenie dôkazu porušenia článkov 81 ES alebo 82 ES vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže alebo súkromnými žalobcami(67) takým prísnym požiadavkám, aby sa tento dôkaz stal nadmerne sťaženým alebo prakticky nemožným. Vnútroštátne súdy najmä nemajú právo zanedbávať osobitosti vlastné hodnoteniu dôkazu v rámci konštatovania porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.
88. Tieto osobitosti zahŕňajú skutočnosť, že vo väčšine prípadov sa existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí vydedukovať z určitého množstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.(68) Je totiž bežné, že činnosti a stretnutia v rámci protisúťažných postupov a dohôd sa uskutočňujú tajne a dokumentácia, ktorá sa na ne vzťahuje, je obmedzená na minimum.(69)
89. Je to najmä z dôvodu týchto osobitostí režimu dokazovania porušení pravidiel hospodárskej súťaže, že správny orgán alebo osoba, na ktorej spočíva dôkazné bremeno, musí mať možnosť vyvodiť závery založené na pravidlách hodnotenia všeobecne známych skutočností vychádzajúce z obvyklého priebehu vecí. Prináleží teda protistrane – obvykle podniku obvinenému z narušenia hospodárskej súťaže – namietať proti týmto záverom prima facie založeným na pravidlách hodnotenia všeobecne známych skutočností a na obvyklom priebehu udalostí a to predložením presvedčivých dôkazov opaku, kedy pri nepredložení takých dôkazov budú uvedené závery považované za závery uspokojujúce požiadavky vo veci dôkazného bremena.(70) Inak povedané, dokonca bližšie k otázke rozdelenia dôkazného bremena, účastníci sú jeden po druhom vyzývaní splniť svoju povinnosť vysvetliť svoje tvrdenia.(71)
90. Okrem toho domnienka príčinnej súvislosti medzi zosúladením postupu a konaním na trhu, tak ako ju Súdny dvor uznáva pre zosúladené postupy, nie je ničím iným ako oprávneným záverom vyvodzovaným z pravidiel hodnotenia všeobecne známych skutočností. Ak je preukázané zosúladenie postupu medzi dvoma alebo viacerými podnikmi a ak tieto podniky následne konajú v súlade s týmto zosúladeným postupom, zdá sa byť normálne dospieť k názoru, že existuje príčinná súvislosť medzi zosúladením postupu a konaním na trhu, ibaže podniky s podporou dôkazov opaku môžu poskytnúť pre svoje konanie iné presvedčivé vysvetlenie.(72)
91. Keď si však, tak ako v tomto prípade, konkurenti vymieňajú názory na možné zníženie provízií ponúkaných ich zmluvným predajcom predtým, ako v skutočnosti pristúpia k zníženiam viac alebo menej paralelným, bolo by v rozpore so zdravým rozumom veriť – pri neexistencii iných pravdepodobných vysvetlení – že výmena informácií nevstupuje aspoň sčasti do dôvodov ich konania na trhu.(73) Predpokladá sa totiž, že podniky zúčastňujúce sa na zosúlaďovaní postupu a naďalej pôsobiace na trhu pri určovaní svojho konania na tomto trhu obvykle zohľadňujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi.(74)
92. Napokon treba pripomenúť, že v rámci stíhania a sankcionovania porušení článkov 81 ES a 82 ES sú vnútroštátne orgány a súdy povinné rešpektovať zásady práva Spoločenstva, a najmä základné práva uznané na úrovni Spoločenstiev.(75) Tieto základné práva, ktoré sú uplatniteľné v konaniach sankcionujúcich porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, zahŕňajú prezumpciu neviny,(76) ktorá tvorí súčasť ústavných tradícií členských štátov a ktorú možno rovnako vyvodiť z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;(77) nedávno bola okrem iného zakotvená do článku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.(78)
93. K porušeniu prezumpcie neviny však nedochádza vtedy, ak sú v konaniach vo veci hospodárskej súťaže určité závery vyvodzované z pravidiel hodnotenia všeobecne známych skutočností za predpokladu, že dotknutým podnikom je ponechaná možnosť tieto závery vyvrátiť.(79) Dokonca aj klasické trestné právo totiž pripúšťa nepriamy dôkaz a použitie pravidiel hodnotenia všeobecne známych skutočností.
94. Na účely zhrnutia treba konštatovať, že:
V konaniach pred vnútroštátnymi súdmi je úroveň dôkazu vyžadovaného na preukázanie existencie porušenia článku 81 ES určovaná vnútroštátnym právom so zohľadnením zásady ekvivalencie, zásady efektivity a všeobecných zásad práva Spoločenstva.
Zásada efektivity vylučuje podrobenie dôkazu porušenia článku 81 ES takým prísnym požiadavkám, aby sa tento dôkaz stal nadmerne sťaženým alebo prakticky nemožným. Vnútroštátne súdy najmä nemajú právo zanedbávať osobitosti vlastné hodnoteniu dôkazu v rámci konštatovania porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a musia umožniť využitie pravidiel hodnotenia všeobecne známych skutočností pre zhodnotenie udalostí prebiehajúcich obvyklým spôsobom.
S výhradou dôkazu opaku, ktorý zaťažuje dotknuté podniky, vnútroštátne súdy musia takisto vychádzať z predpokladu, že podniky zúčastňujúce sa na zosúlaďovaní postupu a naďalej pôsobiace na trhu pri určovaní svojho konania na tomto trhu zohľadňujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi.
3. O tretej prejudiciálnej otázke: domnienka príčinnej súvislosti vtedy, keď zosúladený postup zostáva izolovaný
95. Dopĺňajúc druhú otázku, tretia otázka v zásade smeruje k zisteniu toho, či sa domnienka príčinnej súvislosti medzi zosúladením postupu a konaním na trhu môže uplatňovať iba na zosúladenie postupu uskutočňované v priebehu dlhého obdobia alebo či sa uplatňuje tiež na zosúlaďovanie postupu, ku ktorému došlo len raz, za predpokladu, že podniky, ktoré sa na zosúlaďovaní zúčastňovali, sú naďalej činné na trhu.
96. V pozadí tejto otázky je skutočnosť, že zástupcovia holandských mobilných operátorov sa zišli iba raz, v júni 2001.
97. T‑Mobile, KPN a Vodafone vidia v domnienke príčinnej súvislosti výnimku, ktorú treba vykladať zužujúco a ktorú treba uplatňovať iba na pravidelné zosúlaďovanie postupov medzi podnikmi bez toho, aby ju bolo možné rozšíriť na izolovaný akt.
98. S týmto názorom nesúhlasím.
99. Rozsudky, v ktorých Súdny dvor uznal domnienku príčinnej súvislosti, neumožňujú povedať ani to, že táto domnienka by bola výnimkou z pravidla, ani to, že by sa uplatňovala iba na pravidelné alebo opakované zosúlaďovania postupov podnikmi. Naopak, podľa formulácie používanej Súdnym dvorom môže byť domnienka príčinnej súvislosti považovaná za normálny prípad. „Platí“ veľmi všeobecným spôsobom a je podriadená iba jedinému obmedzeniu: dôkazu opaku, ktorý zaťažuje dotknutý podnik.(80)
100. Poukázanie Súdnym dvorom na myšlienku pravidelného zosúlaďovania v priebehu dlhého obdobia nepredstavuje dodatočné obmedzenie domnienky príčinnej súvislosti. Naopak, treba ho vykladať v tom zmysle, že táto domnienka je ešte posilnená vtedy, keď podniky svoje postupy zosúlaďovali na pravidelnom základe v priebehu dlhého obdobia. Potvrdzujú to okrem iného aj slová „Tak by to bolo ešte viac, keby…“.(81)
101. Nepozorujem ani, že by bolo možné vyvodiť všeobecné obmedzenie domnienky príčinnej súvislosti z judikatúry Súdu prvého stupňa uvádzanej spoločnosťou T‑Mobile(82), v ktorej išlo o účasť na niekoľkých stretnutiach s cieľom odporujúcim hospodárskej súťaži.
102. Ak predpokladáme, že rozlišovaním medzi účasťou na jedinom stretnutí a účasťou na viacerých stretnutiach(83) vo veci Anic generálny advokát Cosmas pomýšľal na slabšiu podobu domnienky príčinnej súvislosti, treba konštatovať, že Súdny dvor ho v tomto ohľade nenasledoval.
103. Obmedzenie dosahu domnienky príčinnej súvislosti na pravidelné zosúlaďovania postupov v priebehu dlhého obdobia nie je dôvodné ani z vecného hľadiska. Podľa môjho názoru totiž neexistuje pravidlo hodnotenia všeobecne známych skutočností, podľa ktorého by jediná výmena informácií medzi konkurentmi nemohla viesť k zosúladeniu postupu odporujúcemu hospodárskej súťaži a podľa ktorého by zosúladenie bolo možné iba v rámci pravidelných kontaktov v priebehu dlhého časového obdobia.(84) Rovnako prezumpcia neviny, ktorej sa niektorí účastníci dovolávajú, neukladá povinnosť nakladať z hľadiska príčinnej súvislosti s izolovaným prípadom zosúladenia postupu inak, ako s pravidelným zosúlaďovaním postupov v priebehu dlhého časového obdobia.
104. Ako správne poznamenáva holandská vláda, je to predmet zosúlaďovania a okolnosti vlastné trhu, ktoré určujú, s akou frekvenciou, v akých intervaloch a akým spôsobom musia konkurenti nadviazať vzájomný kontakt na to, aby dospeli k zosúladeniu svojho konania na trhu.
105. Ak dotknuté podniky vytvárajú dohodu so zložitým, prepracovaným systémom ustáleným v čase o zosúladení postupov vo veľkom množstve aspektov ich konania na trhu, môžu mať potrebu pravidelných kontaktov v priebehu dlhého obdobia. Naopak, ak, ako je to v tomto prípade, je zosúladenie jednorazové a týka sa jedinečnej harmonizácie konania na trhu pri izolovanom parametri hospodárskej súťaže, môže stačiť jediný kontakt na to, aby sa uskutočnil protisúťažný cieľ zamýšľaný dotknutými podnikmi a v dôsledku toho, aby sa vytvoril dôvod ich neskoršieho konania na trhu.
106. Samotná skutočnosť, že došlo iba k jedinému kontaktu teda nevyhnutne neznamená, že by dôkazy boli nedostatočné. Jediným určujúcim hľadiskom je totiž to, či nadviazanie kontaktu – hoci by išlo len o izolovanú výmenu informácií, pri príležitosti jediného stretnutia – umožnilo podnikom zosúladiť ich konanie na trhu a dospieť tak k nahradeniu rizík hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou. V tejto veci všetky dostupné informácie naznačujú, že to bol práve taký prípad, pretože prvý kontakt bol ihneď nasledovaný znížením štandardných odplát zmluvných predajcov.
107. Množstvo a pravidelnosť kontaktov medzi konkurentmi však zostáva indikátorom trvania a závažnosti porušenia. Musia byť zohľadnené pri výpočte prípadnej pokuty(85) a môžu zasiahnuť do určenia možnej náhrady škody v prospech tretích osôb, najmä v prípade, ak uplatniteľný vnútroštátny právny poriadok umožňuje uložiť sankčnú náhradu škody.(86)
108. Na záver konštatujem, že:
Hoci došlo iba k jedinému zosúladeniu postupu medzi konkurentmi naďalej pôsobiacimi na trhu, je možné uplatniť vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej toto zosúladenie postupu malo dopad na ich konanie na trhu. Táto domnienka sa uplatňuje konkrétne v prípade jednorazového zosúladenia týkajúceho sa jedinej harmonizácie konania na trhu pri izolovanom parametri hospodárskej súťaže.
VI – Návrh
109. Vychádzajúc z hore uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor na otázky položené College van Beroep voor het bedrijfsleven odpovedal takto:
1. a) Zosúladený postup má cieľ odporujúci hospodárskej súťaži v zmysle článku 81 ods. 1 ES vtedy, keď je svojím obsahom a cieľom a vzhľadom na svoj právny a hospodársky rámec konkrétne spôsobilý vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu. Nie je nevyhnutné, aby bola hospodárska súťaž skutočne vylúčená, obmedzená alebo skreslená, alebo aby existovala priama spojitosť medzi zosúladeným postupom a spotrebiteľskými cenami.
b) Výmena dôverných obchodných informácií medzi konkurentmi sleduje cieľ odporujúci hospodárskej súťaži vtedy, keď môže obísť pravidlá fungovania hospodárskej súťaže vylúčením neistoty, pokiaľ ide o obchodné konanie zamýšľané dotknutými podnikmi.
2. a) V konaniach pred vnútroštátnymi súdmi je úroveň dôkazu vyžadovaného na preukázanie existencie porušenia článku 81 ES určovaná vnútroštátnym právom so zohľadnením zásady ekvivalencie, zásady efektivity a všeobecných zásad práva Spoločenstva.
b) Zásada efektivity vylučuje podrobenie dôkazu porušenia článku 81 ES takým prísnym požiadavkám, aby sa tento dôkaz stal nadmerne sťaženým alebo prakticky nemožným. Vnútroštátne súdy najmä nemajú právo zanedbávať osobitosti vlastné hodnoteniu dôkazu v rámci konštatovania porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a musia umožniť využitie pravidiel hodnotenia všeobecne známych skutočností pre zhodnotenie udalostí prebiehajúcich obvyklým spôsobom.
c) S výhradou dôkazu opaku, ktorý zaťažuje dotknuté podniky, vnútroštátne súdy musia takisto vychádzať z predpokladu, že podniky zúčastňujúce sa na zosúlaďovaní postupu a naďalej pôsobiace na trhu pri určovaní svojho konania na tomto trhu zohľadňujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi.
3. Hoci došlo iba k jedinému zosúladeniu postupu medzi konkurentmi naďalej pôsobiacimi na trhu, je možné uplatniť vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej toto zosúladenie postupu malo dopad na ich konanie na trhu. Táto domnienka sa uplatňuje konkrétne v prípade jednorazového zosúladenia týkajúceho sa jedinej harmonizácie konania na trhu pri izolovanom parametri hospodárskej súťaže.