Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Helsingin hovioikeus (Fínsko) 30. júna 2014 – Nike European Operations Netherlands BV/Sportland Oy, v konkurze
(vec C-310/14)
Jazyk konania: fínčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Helsingin hovioikeus
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa a odvolateľka: Nike European Operations Netherlands BV
Žalovaná a odporkyňa: Sportland Oy, v konkurze
Prejudiciálne otázky
Má sa článok 13 nariadenia o konkurznom konaní1 vykladať v tom zmysle, že formuláciou „tohto úkonu v danom prípade“ sa myslí to, že právny úkon vzhľadom na všetky skutkové okolnosti prípadu nie je napadnuteľný?
Ak je odpoveď na prvú otázku kladná a ak sa účastník konania, voči ktorému smeruje napadnutie úkonu, odvolal na ustanovenie práva v zmysle článku 13 prvej zarážky, podľa ktorej zaplatenie splatného dlhu možno napadnúť len za podmienok uvedených v tomto ustanovení, ktoré nie sú uvedené v žalobe podanej na základe práva štátu, v ktorom sa začalo konkurzné konanie:
i) existujú dôvody, ktoré zakazujú výklad článku 13 v tom zmysle, že účastník konania napádajúci právny úkon musí po tom, ako sa dozvedel o tomto ustanovení, uplatniť tieto okolnosti, pokiaľ podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa začalo konkurzné konanie, musí uviesť všetky okolnosti odôvodňujúce žalobu o neplatnosť, alebo
ii) musí účastník konania, voči ktorému smeruje napadnutie úkonu, preukázať, že tieto okolnosti nenastali a že podľa sporného ustanovenia napadnutie nie je možné bez toho, aby sa účastník konania napádajúci právny úkon na tieto okolnosti odvolal?
Bez ohľadu na odpoveď na druhú otázku bod i), má sa článok 13 vykladať v tom zmysle, že:
i) účastník konania, voči ktorému smeruje napadnutie úkonu, nesie dôkazné bremeno týkajúce sa toho, že okolnosti uvedené v ustanovení v konkrétnom prípade nenastali, aleboii) dôkazné bremeno týkajúce sa existencie týchto okolností sa určí podľa práva uplatniteľného na uvedený právny úkon, pri ktorom ide o právo iného členského štátu, než je štát, v ktorom sa začalo konkurzné konanie, a ktoré stanovuje, že dôkazné bremeno znáša účastník konania napádajúci právny úkon, aleboiii) možno článok 13 vykladať aj v tom zmysle, že dôkazné bremeno sa upraví podľa vnútroštátnych ustanovení štátu súdu?Má sa článok 13 vykladať v tom zmysle, že formulácia „právo neposkytuje žiadne prostriedky na odporovanie tohto úkonu“ sa týka okrem ustanovení práva o konkurznom konaní, ktoré sa na právny úkon vzťahujú, aj všeobecných ustanovení a zásad uplatniteľných na tento právny úkon?V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku:i) Má sa článok 13 vykladať v tom zmysle, že účastník konania, voči ktorému smeruje
napadnutie úkonu, musí preukázať, že právo v zmysle článku 13 neobsahuje žiadne všeobecné či osobitné ustanovenia alebo zásady, podľa ktorých je možné napadnutie na základe predložených skutkových okolností, aii) podľa článku 13 súd môže, pokiaľ sa domnieva, že účastník konania, voči ktorému smeruje napad
nutie úkonu, predložil dostatočné dôvody, požadovať od druhého účastníka konania dôkaz o ustanovení konkurzného práva in
ého členského štátu alebo o všeobecnom ustanovení uplatniteľnom na právny úkon patriacom do práva iného členského štátu, než je štát, v ktorom sa začalo konkurzné konanie v zmysle článku 13, podľa ktorého je predsa len možné úkon napadnúť?
________________________1 Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000
z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Ú. v. ES