Vec C‑278/05
Carol Marilyn Robins a i.
proti
Secretary of State for Work and Pensions
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division]
„Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa – Smernica 80/987/EHS – Prebratie smernice – Článok 8 – Doplnkové podnikové alebo medzipodnikové dôchodkové systémy – Dávky v starobe – Ochrana nadobudnutých nárokov – Rozsah ochrany – Zodpovednosť členského štátu za nesprávne prebratie smernice – Podmienky“
Abstrakt rozsudku
1. Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa – Smernica 80/987
(Smernica Rady 80/987, článok 8)
2. Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa – Smernica 80/987
(Smernica Rady 80/987, článok 8)
3. Právo Spoločenstva – Práva priznané jednotlivcom – Porušenie zo strany členského štátu – Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom
(Smernica Rady 80/987, článok 8)
1. Článok 8 smernice 80/987 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a prostriedky z doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov nebudú postačovať na pokrytie týchto dávok, uspokojenie nadobudnutých nárokov na vyplácanie dávok v starobe nemusí byť nevyhnutne zabezpečené samotnými členskými štátmi a ani nemusí byť zabezpečené v celom rozsahu.
Na jednej strane totiž znenie článku 8 smernice, ktoré všeobecným spôsobom uvádza, že členské štáty „zabezpečia, aby boli prijaté potrebné opatrenia“, neukladá členským štátom povinnosť, aby samy financovali uspokojovanie nárokov na dávky, ktoré majú byť chránené touto smernicou, ale im ponecháva určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o mechanizmus, ktorý má byť na účely tejto ochrany prijatý. Na druhej strane keďže iba všeobecne prikazuje prijať potrebné opatrenia na „ochranu záujmov“ dotknutých osôb, ponecháva členským štátom na účely určenia stupňa ochrany širokú mieru voľnej úvahy, ktorá vylučuje povinnosť zaručiť nároky v celom rozsahu.
(pozri body 35, 36, 45, 46, bod 1 výroku)
2. Článok 8 smernice 80/987 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorý ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby boli prijaté potrebné opatrenia na ochranu záujmov týchto zamestnancov v súvislosti s právami zakladajúcimi nárok na dávky v starobe v rámci doplnkových podnikových dôchodkových systémov bráni systému ochrany, ktorý je v určitých situáciách spôsobilý zabezpečiť uspokojenie nárokov vo výške nedosahujúcej ani polovicu nárokov, ktoré by mohli zamestnancovi prislúchať.
Hoci ani tento článok, ani žiadne iné ustanovenie tejto smernice neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by umožňovala s presnosťou určiť minimálny stupeň vyžadovaný pre ochranu nárokov na vyplatenie dávok z doplnkových podnikových dôchodkových systémov, takýto systém nemožno, s ohľadom na vyjadrenú vôľu zákonodarcu, považovať za systém zodpovedajúci definícii pojmu „ochrana“ použitého v tomto článku.
(pozri body 56, 57, 62, bod 2 výroku)
3. Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušením práva Spoločenstva predpokladá, že porušená právna norma priznáva jednotlivcom práva, porušenie je dostatočne závažné a že medzi porušením povinnosti štátu a škodou spôsobenou poškodeným osobám existuje priama príčinná súvislosť. Podmienka dostatočne závažného porušenia práva Spoločenstva zahŕňa zjavné a závažné prekročenie hraníc voľnej úvahy členským štátom, pričom zložkami, ktoré majú byť v tejto súvislosti zohľadnené, sú predovšetkým stupeň jasnosti a presnosti porušenej právnej normy, ako aj rozsah miery voľnej úvahy, ktorý porušená norma ponecháva vnútroštátnym orgánom. Táto miera voľnej úvahy predstavujúca dôležité kritérium je vo veľkom rozsahu závislá na stupni jasnosti a presnosti porušenej právnej normy.
Článok 8 smernice Rady 80/987 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorý ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby boli prijaté potrebné opatrenia na ochranu záujmov týchto zamestnancov v súvislosti s právami zakladajúcimi nárok na dávky v starobe v rámci doplnkových podnikových dôchodkových systémov, priznáva členským štátom, z dôvodu svojho všeobecného znenia, širokú mieru voľnej úvahy na účely určenia stupňa ochrany nárokov na dávky. Preto zodpovednosť členského štátu za nesprávne prebratie tohto ustanovenia do vnútroštátneho právneho poriadku je podmienená zistením zjavného a závažného prekročenia hraníc voľnej úvahy týmto štátom.
Na účely určenia, či táto podmienka je splnená, musí vnútroštátny súd rozhodujúci v konaní o náhradu škody zobrať do úvahy všetky skutočnosti charakterizujúce konkrétnu situáciu, ktorú posudzuje. Medzi tieto skutočnosti patrí okrem stupňa jasnosti a presnosti porušenej normy a rozsahu miery voľnej úvahy, ktorú porušená norma ponecháva vnútroštátnym orgánom, aj úmyselná alebo neúmyselná povaha nesplnenia povinnosti alebo spôsobenej škody, ospravedlniteľnosť alebo neospravedlniteľnosť prípadného právneho omylu, okolnosť, že postup orgánu Spoločenstva mohol prispieť k opomenutiu, prijatiu alebo zachovaniu opatrení alebo vnútroštátnej praxe, ktoré sú v rozpore s právom Spoločenstva.
(pozri body 69, 70, 72 – 77, 82, bod 3 výroku)