Vec C‑152/11

Johann Odar

proti

Baxter Deutschland GmbH

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Arbeitsgericht München)

„Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78/ES – Zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe veku a zdravotného postihnutia – Odstupné v prípade prepustenia – Sociálny plán stanovujúci zníženie výšky odstupného vyplácaného zdravotne postihnutým pracovníkom“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 6. decembra 2012

1.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Všeobecné alebo hypotetické otázky – Otázka, ktorá má abstraktnú a čisto hypotetickú povahu so zreteľom na predmet sporu vo veci samej – Neprípustnosť

(Článok 267 ZFEÚ)

2.        Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Pôsobnosť

[Smernica Rady 2000/78, článok 1 a článok 3 ods. 1 písm. c)]

3.        Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Zákaz diskriminácie na základe veku – Prepustenie z prevádzkových dôvodov – Objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie – Právna úprava spadajúca pod podnikový systém sociálneho zabezpečenia, ktorá v prípade pracovníkov tohto podniku starších ako 54 rokov prepustených z prevádzkových dôvodov stanovuje odlišný spôsob výpočtu odstupného od bežnej metódy a vedie k vyplateniu nižšieho odstupného týmto pracovníkom – Prípustnosť – Podmienky

(Smernica Rady 2000/78, článok 2 ods. 2 a článok 6 ods. 1)

4.        Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Zákaz diskriminácie na základe zdravotného postihnutia – Prepustenie z prevádzkových dôvodov – Právna úprava spadajúca pod podnikový systém sociálneho zabezpečenia, ktorá v prípade pracovníkov tohto podniku starších ako 54 rokov prepustených z prevádzkových dôvodov stanovuje rozdielne spôsoby výpočtu odstupného a vedie k vyplateniu nižšieho odstupného týmto pracovníkom – Nepriama diskriminácia na základe zdravotného postihnutia – Neprihliadnutie na riziko, ktorému sú vystavené osoby s ťažkým zdravotným postihnutím – Prekročenie toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sociálnej politiky – Neprípustnosť

(Smernica Rady 2000/78, článok 2 ods. 2)

1.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 24, 26, 28)

2.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 31 – 34)

3.        Článok 2 ods. 2 a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave spadajúcej pod podnikový systém sociálneho zabezpečenia, ktorá stanovuje, že v prípade pracovníkov tohto podniku starších ako 54 rokov a prepustených z prevádzkových dôvodov sa na rozdiel od bežnej metódy výpočtu, ktorá zohľadňuje najmä počet odpracovaných rokov v podniku, výška odstupného, na ktorý majú nárok, vypočíta na základe najskoršieho možného odchodu do dôchodku, takže odstupné vyplatené týmto pracovníkom je nižšie než odstupné vyplývajúce z uplatnenia tejto bežnej metódy, pričom sa však rovná minimálne polovici výšky odstupného vypočítaného na základe tejto bežnej metódy.

Keďže cieľom takej vnútroštátnej úpravy je ochrana mladších pracovníkov a ich zaradenie do pracovného života s prihliadnutím na potrebu spravodlivého rozdelenia vymedzených finančných prostriedkov sociálneho plánu poskytnutím kompenzácie do budúcnosti, možno také rozdielne zaobchádzanie odôvodniť ako výnimku zo zásady zákazu diskriminácie na základe veku, pretože prostriedky použité na dosiahnutie týchto cieľov sú primerané a nevyhnutné a nejdú nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie.

(pozri body 42, 43, 46, 54, bod 1 výroku)

4.        Článok 2 ods. 2 smernice 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave spadajúcej pod podnikový systém sociálneho zabezpečenia, ktorá stanovuje, že v prípade pracovníkov tohto podniku starších ako 54 rokov a prepustených z prevádzkových dôvodov sa na rozdiel od bežnej metódy výpočtu, ktorá zohľadňuje najmä počet odpracovaných rokov v podniku, výška odstupného, na ktorý majú nárok, vypočíta na základe najskoršieho možného odchodu do dôchodku, takže odstupné vyplatené týmto pracovníkom je nižšie než odstupné vyplývajúce z uplatnenia tejto bežnej metódy, pričom sa však rovná minimálne polovici výšky odstupného vypočítaného na základe tejto bežnej metódy, a ktorá na účely tohto iného výpočtu zohľadňuje možnosť poberať predčasný starobný dôchodok vyplácaný z dôvodu zdravotného postihnutia.

Zdá sa totiž, že hoci sporná právna úprava sleduje legitímne ciele, nezohľadnila tak riziko, ktorému sú vystavené osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj skutočnosť, že toto riziko rastie v súvislosti s ich blížiacim sa dôchodkovým vekom. Tieto osoby majú pritom osobitné potreby súvisiace jednak s ochranou, ktorú si vyžaduje ich stav, a jednak s nevyhnutnosťou prihliadať na skutočnosť, že tento stav sa môže zhoršiť. Preto treba prihliadať na riziko, že osoby s ťažkým zdravotným postihnutím čelia vysokým finančným potrebám súvisiacim s ich zdravotným postihnutím a/alebo že v dôsledku toho, že sa blížia k dôchodkovému veku, sa môžu tieto finančné potreby zvýšiť. Ak sa nezohľadní táto skutočnosť a pristúpi sa k vyplateniu odstupného pracovníkovi s ťažkým zdravotným postihnutím v prípade prepustenia z prevádzkových dôvodov v nižšej sume než pracovníkovi bez zdravotného postihnutia, má sporná právna úprava za následok výrazné narušenie legitímnych záujmov pracovníkov s ťažkým zdravotným postihnutím a ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov sociálnej politiky.

(pozri body 67 – 70, 72, bod 2 výroku)