Vec C‑575/11

Eleftherios‑Themistoklis Nasiopoulos

proti

Ypourgos Ygeias kai Pronoias

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Symvoulio tis Epikrateias)

„Uznávanie diplomov a titulov – Smernica 2005/36/ES – Povolanie fyzioterapeuta – Čiastočné a obmedzené uznávanie odbornej kvalifikácie – Článok 49 ZFEÚ“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 27. júna 2013

Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Pracovníci – Uznávanie diplomov a dokladov o vzdelaní – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca čiastočný prístup k povolaniu regulovanému v hostiteľskom členskom štáte – Obmedzenie – Odôvodnenie – Ciele ochrany verejného zdravia a spotrebiteľa – Zohľadnenie rozsahu rozdielov v oblastiach činností

(Článok 49 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36, článok 4 ods. 2 a článok 14 ods. 1)

Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá z čiastočného prístupu k povolaniu fyzioterapeuta regulovanému v hostiteľskom členskom štáte vylučuje štátneho príslušníka tohto štátu, ktorý získal v inom členskom štáte doklad o vzdelaní, ako je doklad o vzdelaní maséra a zdravotníckeho hydroterapeuta, ktorý mu v tomto druhom členskom štáte umožňuje vykonávať časť činností tvoriacich súčasť povolania fyzioterapeuta, ak sú rozdiely v oblastiach činností natoľko významné, že v skutočnosti musí absolvovať úplné vzdelanie, aby získal prístup k povolaniu fyzioterapeuta.

Takáto právna úprava je totiž spôsobilá sťažiť výkon slobody usadiť sa alebo ho urobiť menej príťažlivým a nemôže byť odôvodnená naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. V tejto súvislosti na jednej strane aj keď povolanie fyzioterapeuta, a teda maséra akéhokoľvek druhu, nepatrí do oblasti lekárskych povolaní, ale do oblasti zdravotníctva, táto oblasť zahŕňajúca širokú škálu rôznorodých činností na základe svojej povahy patrí do systému vzájomného uznávania regulovaných povolení, ako ho stanovuje právo Únie. Na druhej strane príjemca služieb poskytovaných masérom a zdravotníckym hydroterapeutom požíva de facto osobitnú obozretnosť nariadenú vo vzťahu k ochrane zdravia. Preto vylúčenie hoci len čiastočného prístupu k povolaniu fyzioterapeuta presahuje nielen rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ochrany spotrebiteľa, ale aj rámec toho, čo sa vyžaduje na úrovni ochrany zdravia v prípade, keď je v členskom štáte pôvodu a v hostiteľskom členskom štáte stupeň podobnosti oboch povolaní taký, že ich možno v podstate považovať za „porovnateľné“, a teda za „to isté povolanie“ v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií. V takýchto prípadoch medzery vzdelania žiadateľa vo vzťahu k vzdelaniu požadovanému v hostiteľskom členskom štáte možno účinne doplniť uplatnením kompenzačných opatrení upravených v článku 14 ods. 1 smernice 2005/36 a zabezpečiť tak úplnú integráciu dotknutej osoby do profesijného systému v hostiteľskom členskom štáte.

Naproti tomu v prípadoch neuvedených v smernici 2005/36, ak rozdiely v oblastiach činností sú natoľko významné, že žiadateľ v skutočnosti musí absolvovať úplné vzdelanie, aby mohol v inom členskom štáte vykonávať činnosti, na ktoré má kvalifikáciu, takáto požiadavka predstavuje faktor z objektívneho hľadiska spôsobilý odradiť dotknutú osobu od vykonávania týchto činností v hostiteľskom členskom štáte.

(pozri body 28 – 33, 35 a výrok)