Language of document : ECLI:EU:C:2003:244

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

zo 6. mája 2003 (*)

„Ochranné známky – Aproximácia právnych predpisov – Smernica 89/104/EHS – Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku – Rozlišovacia spôsobilosť – Farba ako taká – Oranžová farba“

Vo veci C‑104/01,

ktorej predmetom je návrh podaný podľa článku 234 ES, ktorým Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) navrhuje, aby Súdny dvor v súvislosti s konaním pred týmto vnútroštátnym súdom medzi:

Libertel Groep BV

a

Benelux Merkenbureau,

rozhodol v prejudiciálnom konaní o výklade článku 3 prvej smernice Rady č. 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92),

SÚDNY DVOR,

v zložení: predseda komory J. P. Puissochet, vykonávajúci funkciu predsedu, predsedovia komôr M. Wathelet a C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann D. A. O. Edward, P. Jann, F. Macken, S. von Bahr a J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca),

generálny advokát: P. Léger,

tajomník: F. Contet, hlavná referentka,

vzhľadom na písomné pripomienky predložené:

–        Libertel Groep BV, v zastúpení: D. W. F. Verkade a D. J. G. Visser, advocaten,

–        Benelux Merkenbureau, v zastúpení: C. J. J. C. van Nispen, advocaat,

–        holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster, splnomocnená zástupkyňa,

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: R. Magrill, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci D. Alexander, barrister,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: N. B. Rasmussen a H. H. Speyart, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí ústnych pripomienok, ktoré predniesli: Benelux-Merkenbureau, v zastúpení: C. J. J. C. Van Nispen, holandská vláda, v zastúpení: J. van Bakel, splnomocnený zástupca, vláda Spojeného Kráľovstva, v zastúpení: M. Tappin, barrister, a Komisia, v zastúpení: H. M. H. Speyart, splnomocnený zástupca, na pojednávaní 30. apríla 2002,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. novembra 2002,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Uznesením z 23. februára 2001, doručeným Súdnemu dvoru 5. marca 2001, Hoge Raad der Nederlanden požiadal formou štyroch prejudiciálnych otázok v súlade s článkom 234 ES o výklad článku 3 prvej smernice Rady z 21. decembra 1988 č. 89/104/EHS o aproximácii legislatívy členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92; ďalej len „smernica“).

2        Prejudiciálne otázky vyplynuli zo sporu medzi obchodnou spoločnosťou Libertel Groep BV (ďalej len „Libertel“) a Benelux-Merkenbureau (Úrad priemyselného vlastníctva Beneluxu, ďalej len „BBM“), predmetom ktorého bolo rozhodnutie BBM zamietnuť prihlášku spoločnosti Libertel pre oranžovú farbu na telekomunikačné výrobky a služby.

 Právny rámec

 Parížsky dohovor

3        Na medzinárodnej úrovni je právo ochranných známok upravené v dohovore na ochranu priemyselného vlastníctva podpísanom v Paríži 20. marca 1883 v znení poslednej novely podpísanej v Štokholme 14. júla 1967 (Zbierka dohovorov Spojených národov, číslo 11851, časť 828, s. 305 až 388, ďalej len „Parížsky dohovor“). Všetky členské štáty Európskej únie podpísali tento dohovor.

4        Článok 6 quinquies, B, bod 2 Parížskeho dohovoru stanovuje, že zápis ochrannej známky môže byť odmietnutý alebo vyhlásený za neplatný, ak ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

5        Článok 6 quinquies, C, odsek 1 Parížskeho dohovoru upresňuje, že:

„Pri posudzovaní, či možno známku chrániť, treba prihliadnuť na všetky skutkové okolnosti, najmä na dobu používania známky.“

 Právna úprava Spoločenstva

6        Článok 2 smernice nazvaný „Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku“, stanovuje:

„Ochranná známka sa môže skladať z akéhokoľvek označenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Predovšetkým sú to slová, vrátane mien osôb, vzory, písmená, číslovky, tvar tovaru alebo jeho obalu, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo služby jedného podniku od tovaru alebo služieb iného podniku.“

7        Článok 3 smernice, nazvaný „Dôvody pre zamietnutie alebo neplatnosť“, stanovuje v odsekoch 1 a 3:

„1.      Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, musia byť vyhlásené za neplatné:

a)      označenia, ktoré nemôžu tvoriť ochrannú známku;

b)      ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť;

c)      ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne z označení alebo značiek, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovaru alebo poskytnutia služby, alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;

d)      ochranné známky, ktoré sa skladajú výlučne z označení alebo značiek, ktoré sa stali v obvyklými v bežnej reči alebo v bona fide a v zaužívaných obchodných zvyklostiach;

e)      označenia, ktoré sa skladajú výlučne z týchto prvkov:

–        tvar, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru, alebo

–        tvar tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku, alebo

–        tvar, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu,

...

3.      Prihláška ochrannej známky nebude zamietnutá alebo vyhlásená za neplatnú na základe odseku 1 písm. b), c) alebo d), ak táto ochranná známka nadobudla ešte pred dňom podania prihlášky na základe svojho používania rozlišovaciu spôsobilosť. Okrem toho môže každý členský štát ustanoviť, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na prípad, keď ochranná známka získala túto svoju rozlišovaciu spôsobilosť po dátume podania prihlášky alebo po dátume zápisu.“

8        Článok 6 smernice upresňuje:

„1.      Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím stranám používať v obchodnom styku:

a)      ich vlastné meno alebo adresu;

b)      údaje týkajúce sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;

c)      ochrannú známku, ak je to potrebné na označenie zamýšľaného účelu výrobku alebo služby, predovšetkým ak ide o príslušenstvo alebo náhradné diely.

za predpokladu, že ich tretia strana používa v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.

2.      Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím stranám používať v obchodnom styku skoršie právo, ktoré sa vzťahuje len na istú oblasť, ak je toto právo uznané právnymi predpismi príslušného členského štátu a je využívané len na území, pre ktoré je uznané.“

 Jednotný zákon Beneluxu o ochranných známkach

9        Belgické kráľovstvo, Luxemburské veľkovojvodstvo a Holandské kráľovstvo upravili právo týkajúce sa ochranných známok v spoločnom zákone nazvanom Jednotný zákon Beneluxu o ochranných známkach (Trb. 1962, 58). Tento zákon bol zmenený s účinnosťou od 1. januára 1996 protokolom z 2. decembra 1992 (Trb. 1993,12) a jeho prijatím sa zosúladil právny poriadok týchto troch členských štátov so smernicou.

10      Článok 6a jednotného zákona Beneluxu o ochranných známkach takto pozmenený (ďalej len „JZB“) stanovuje:

„1.      Úrad priemyselného vlastníctva Beneluxu zamietne zápis prihlášky, ak usúdi, že:

a)      prihlasované označenie netvorí ochrannú známku v zmysle článku 1, najmä preto, že nemá rozlišovaciu spôsobilosť v súlade s článkom 6 quinquies B, bod 2 Parížskeho dohovoru;

b)      prihláška sa týka ochranných známok upravených v článku 4 ods. 1 a ods. 2.

2.      Zamietnutie zápisu prihlášky sa musí týkať označenia, ktoré tvorí podstatu ochrannej známky ako celku. Môže sa obmedziť na jeden alebo viac výrobkov, ktorým je ochranná známka určená.

3.      Úrad priemyselného vlastníctva Beneluxu bezodkladne informuje prihlasovateľa písomnou formou o svojom úmysle zamietnuť zápis prihlášky v jej celku alebo sčasti, uvedie dôvody zamietnutia a umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa k zamietnutiu v lehote, ktorú bližšie stanoví vykonávacie nariadenie.

4.      Ak námietky Úradu priemyselného vlastníctva Beneluxu nie sú v stanovenej lehote odstránené, zápis prihlášky sa zamietne v celku alebo sčasti. Úrad priemyselného vlastníctva Beneluxu bezodkladne informuje prihlasovateľa písomnou formou o dôvodoch zamietnutia a poučí ho o možnostiach podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu upravený v článku 6b.

5.      Zamietnutie zápisu prihlášky na všetky výrobky alebo časť výrobkov má za následok úplnú alebo čiastočnú neplatnosť prihlášky. Táto neplatnosť nemá právne účinky, kým neuplynie lehota na podanie opravného prostriedku upravená v článku 6b, alebo kým nie je právoplatne zamietnutý návrh na nariadenie zápisu.“

11      Článok 6b JZB stanovuje:

„Prihlasovateľ môže v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o zamietnutí uvedenom v článku 6a štvrtom odseku podať na Cour d’appel v Bruseli, Gerechtshof v Hágu alebo na Cour d’appel v Luxemburgu návrh na nariadenie zápisu prihlášky. Súd územne príslušný sa určí podľa adresy prihlasovateľa, adresy poverenej osoby alebo poštovej adresy uvedenej pri podaní prihlášky.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12      Libertel je obchodná spoločnosť so sídlom v Holandsku, ktorej hlavným predmetom činnosti je poskytovanie služieb v rámci mobilnej telekomunikácie.

13      BBM je kompetentným orgánom v oblasti ochranných známok v Belgickom kráľovstve, Luxemburskom veľkovojvodstve a Holandskom kráľovstve. Od 1. januára 1996, BBM je príslušný na posudzovanie prihlášok ochranných známok vzhľadom na absolútne dôvody zamietnutia.

14      Libertel prihlásil 27. augusta 1996 na BBM oranžovú farbu ako ochrannú známku na niektoré telekomunikačné výrobky a služby, presnejšie na výrobky triedy 9, telekomunikačné zariadenia a na služby tried 35 až 38, na telekomunikačné služby, ako aj na hmotnú, finančnú a technickú správu telekomunikačných prostriedkov.

15      Príloha prihlášky obsahovala v časti určenej na vyobrazenie ochrannej známky obdĺžnikovú plochu oranžovej farby a v časti určenej na opis ochrannej známky slovo „oranžová“ bez toho, aby bol uvedený akýkoľvek kód farby.

16      Listom z 21. februára 1997 BBM informoval Libertel, že predbežne zamieta zápis tohto označenia. Usúdil, že pokiaľ Libertel nepreukáže, že prihlásené označenie skladajúce sa výlučne z oranžovej farby nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť používaním, toto označenie nemá žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 6a ods. 1 písm. a) JZB.

17      Libertel podal proti tomuto predbežnému zamietnutiu námietku. BBM dospel k záveru, že nie je opodstatnené prehodnotiť toto predbežné zamietnutie, a listom z 10. septembra 1997 oznámil svoje definitívne zamietnutie.

18      V súlade s článkom 6b JZB, Libertel podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok na Gerechtshof te´s-Gravenhage (Holandsko), ktorý ho rozhodnutím zo 4. júna 1998 zamietol.

19      Libertel požiadal 3. augusta 1998 o zrušenie rozsudku na Hoge Raad der Nederlanden.

20      Počas skúmania tohto sporu pred Hoge Raad vznikli otázky týkajúce sa správneho uplatnenia článku 6a ods. 1 písm. a) JZB, ako aj výkladu článku 3 ods. 1 písm. b) smernice. Následne Hoge Raad uznesením z 23. februára 2001 postúpil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1)      Môže obyčajná konkrétna farba, vyobrazená ako taká alebo určená medzinárodným kódom, mať rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) smernice pre určité výrobky a služby?

2)      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

–        za akých okolností je možné pripustiť, že obyčajná konkrétna farba má rozlišovaciu spôsobilosť v uvedenom zmysle?

–        môže skutočnosť, že prihláška na zápis ochrannej známky je podaná na veľké množstvo výrobkov a služieb alebo na konkrétny výrobok a službu alebo na konkrétnu skupinu výrobkov a služieb, ovplyvniť odpoveď na prvú otázku?

3)      Na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti, ktorú môže mať určitá farba chránená známkou, je potrebné preskúmať, či existuje verejný záujem odôvodňujúci, aby táto farba zostala dostupná všetkým tak, ako to je v prípade označení slúžiacich na určenie zemepisného pôvodu?

4)      Musí Úrad priemyselného vlastníctva Beneluxu na účely odpovede na otázku, či označenie prihlásené ako ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) smernice, obmedziť svoje posúdenie rozlišovacej schopnosti na abstraktné okolnosti, alebo musí brať ohľad na všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä na používanie tohto označenia a na spôsob tohto používania?“

 O prejudiciálnych otázkach

 Úvodné úvahy

21      Prejudiciálne otázky týkajúce sa článku 3 smernice smerujú k tomu, či a ak áno za akých okolností môže farba ako taká, bez priestorového určenia, mať rozlišovaciu spôsobilosť pre určité výrobky a služby.

22      Skúmanie týchto otázok si najprv vyžaduje stanoviť, či farba ako taká môže tvoriť ochrannú známku v zmysle článku 2 smernice.

23      Za týmto účelom farba ako taká musí spĺňať tri podmienky. Po prvé musí tvoriť označenie. Po druhé toto označenie sa musí dať graficky vyjadriť. Po tretie toto označenie musí byť spôsobilé odlíšiť výrobky a služby jedného podniku od výrobkov a služieb iných podnikov.

24      Rada Európskej únie a Komisia urobili spoločné vyhlásenie uvedené v zápisnici zo zasadnutia Rady pri prijímaní smernice, podľa ktorého „považujú, že článok 2 smernice nevylučuje možnosť ... zapísať ako ochrannú známku kombináciu farieb alebo samostatnú farbu ... pod podmienkou, že takéto označenia sú spôsobilé odlíšiť výrobky a služby jedného podniku od výrobkov a služieb iných podnikov“ (Ú. v. ÚHVT č. 5/96, s.607).

25      Napriek tomu, takéto vyhlásenie nemôže slúžiť na výklad ustanovení sekundárneho práva ak, ako to je v tomto prípade, obsah vyhlásenia nie je vyjadrený v znení dotknutého ustanovenia a teda nemá právny účinok (rozsudky z 26. februára 1991, Antonissen, C‑292/89, Zb. s. I‑745, bod 18, a z 29. mája 1997 VAG Sverige, C‑329/95, Zb. s. I‑2675, bod 23). Rada a Komisia navyše výslovne uznali toto obmedzenie v preambule svojho vyhlásenia, podľa ktorej „vyhlásenia Rady a Komisie, ktorých znenie je uvedené nižšie, netvoria súčasť znenia právnej normy, a preto neurčujú spôsob jej vykladania Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev.“

26      Z uvedeného vyplýva, že Súdny dvor je príslušný stanoviť, či článok 2 smernice má byť vykladaný v tom zmysle, že farba ako taká môže tvoriť ochrannú známku.

27      V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nemožno predpokladať, že farba ako taká tvorí označenie. Za normálnych okolností farba je iba obyčajnou vlastnosťou vecí. Napriek tomu však môže tvoriť označenie. Závisí to od kontextu jej používania. Samotná farba ako taká môže vo vzťahu k určitému výrobku alebo službe tvoriť označenie.

28      Navyše, ako o tom už Súdny dvor rozhodol, grafické vyjadrenie v zmysle článku 2 smernice, má umožniť označeniu, aby bolo vizuálne vyjadrené, najmä s pomocou tvarov, čiar alebo znakov tak, aby mohlo byť presne určené (rozsudok z 12. decembra 2002, Sieckmann, C‑273/00, Zb. s. I‑11737, bod 46).

29      Aby splnilo svoju funkciu, grafické vyjadrenie v zmysle článku 2 smernice, má byť jasné, presné, tvoriť samostatný a úplný celok, ľahko prístupné, zrozumiteľné, trvalé a objektívne (rozsudok Sieckmann, už citovaný, body 47 až 55).

30      V tomto prípade sa otázky položené Súdnemu dvoru týkajú prihlášky na zápis farby ako takej, ktorej vyjadrenie pozostáva zo vzorky farby na plochej ploche, zo slovného opisu farby a/alebo medzinárodne uznaného identifikačného kódu farby.

31      Obyčajná vzorka farby však nespĺňa podmienky uvedené v bodoch 28 a 29 tohto rozsudku.

32      Okrem toho vzorka farby sa môže časom znehodnotiť. Nedá sa vylúčiť, že niektoré podklady umožňujú trvale zachytiť farbu. Napriek tomu iné podklady, najmä papier, neumožňujú ochrániť odtieň farby od znehodnotenia časom. V takom prípade odovzdaná vzorka farby nemá trvalý charakter vyžadovaný článkom 2 smernice (pozri rozsudok Sieckmann, už citovaný, bod 53).

33      Z uvedeného vyplýva, že odovzdanie vzorky farby netvorí vo svojej podstate grafické vyjadrenie v zmysle článku 2 smernice.

34      Naopak slovný opis farby vyjadrený slovami, ktoré sú zložené zo znakov, tvorí grafické vyjadrenie farby (pozri v tejto súvislosti rozsudok Sieckmann, už citovaný, bod 70).

35      Slovný opis farby však nespĺňa nevyhnutne vo všetkých prípadoch podmienky uvedené v bodoch 28 a 29 tohto rozsudku. Táto otázka musí byť posúdená vzhľadom na okolnosti každého prípadu.

36      Vzorka farby v kombinácii s jej slovným opisom môže tvoriť grafické vyjadrenie v zmysle článku 2 smernice pod podmienkou, že slovný opis je presný, tvorí samostatný a úplný celok, ľahko prístupný, zrozumiteľný a objektívny.

37      Z rovnakých dôvodov ako tie, ktoré sú uvedené v bode 34 tohto rozsudku, označenie farby medzinárodne uznaným identifikačným kódom môže tvoriť grafické vyjadrenie. Takéto kódy sú považované za presné a trvalé.

38      Ak vzorka farby spolu s jej slovným opisom nespĺňa podmienky grafického vyjadrenia ustanovené v článku 2 smernice, najmä pre nedostatok presnosti alebo trvalosti, predmetný nedostatok môže byť v takomto prípade odstránený pridaním označenia farby medzinárodne uznaným identifikačným kódom.

39      Čo sa týka toho, či farba ako taká je spôsobilá odlíšiť výrobky a služby jedného podniku od výrobkov a služieb iných podnikov v zmysle článku 2 smernice, treba posúdiť, či farby ako také sú schopné alebo nie šíriť presné informácie, najmä pokiaľ ide o pôvod tovaru alebo služieb.

40      V tejto súvislosti, je potrebné pripomenúť, že farby umožňujú šíriť niektoré myšlienkové asociácie a vyvolávať pocity, ale vzhľadom na svoju podstatu nie sú veľmi schopné šíriť presné informácie. A to o to menej, že sú bežne a vo veľkej miere používané v reklame a v zavádzaní na trh výrobkov a služieb vzhľadom na ich silu príťažlivosti bez toho, aby obsahovali akúkoľvek presnú správu.

41      Napriek tomu toto faktické skonštatovanie neodôvodňuje principiálny zákaz považovať farby ako také za spôsobilé odlíšiť výrobky a služby jedného podniku od výrobkov a služieb iných podnikov. V zásade nemôže byť vylúčené, že existujú situácie, kedy farba ako taká môže slúžiť ako označenie pôvodu výrobkov alebo služieb jedného podniku. Je teda potrebné uznať, že farby ako také sú spôsobilé odlíšiť výrobky a služby jedného podniku od výrobkov a služieb iných podnikov v zmysle článku 2 smernice.

42      Z uvedeného vyplýva, že farba ako taká môže za vyššie uvedených podmienok tvoriť ochrannú známku v zmysle článku 2 smernice.

43      Vo svetle úvah uvedených v bodoch 22 až 42 tohto rozsudku je možné pristúpiť k preskúmaniu prejudiciálnych otázok.

 O tretej otázke

44      Je vhodné preskúmať najprv tretiu otázku, ktorou sa vnútroštátny súd pýta, či na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti, ktorú môže mať určitá farba chránená známkou, je potrebné skúmať, či existuje verejný záujem odôvodňujúci, aby táto farba zostala k dispozícii všetkým tak, ako to je v prípade označení slúžiacich na určenie zemepisného pôvodu.

45      Podľa niektorých pripomienok predložených Súdnemu dvoru so súčasnými technickými možnosťami je možné rozlíšiť veľmi veľké množstvo odtieňov farieb. Toto tvrdenie môže byť pravdivé, ale nie je náležité vo vzťahu k tejto otázke. Na určenie toho, či farba ako taká môže byť zapísaná ako ochranná známka, je potrebné zobrať do úvahy hľadisko príslušnej verejnosti.

46      Z dôvodu nedostatku akejkoľvek indície o opaku vo vnútroštátnom uznesení, ktorým boli položené prejudiciálne otázky, je potrebné usudzovať, že vec, ktorá je predmetom posúdenia pred vnútroštátnym súdom, sa týka výrobkov a služieb určených všetkým spotrebiteľom. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade treba za príslušnú verejnosť považovať priemerného spotrebiteľa, ktorý je normálne informovaný a primerane pozorný a rozvážny (pozri rozsudok z 22. júna 1999, Llyod Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, Zb. s. I‑3819, bod 26).

47      Množstvo farieb, ktoré je táto verejnosť schopná odlíšiť, nie je príliš vysoké, pretože verejnosť má zriedka možnosť priamo porovnať výrobky zafarbené rôznymi odtieňmi farieb. Z uvedeného vyplýva, že množstvo farieb skutočne dostupných ako ochranné známky na odlíšenie výrobkov alebo služieb musí byť považované za obmedzené.

48      Podľa ustálenej judikatúry, právo vyplývajúce z ochrannej známky tvorí základný prvok systému fungujúcej hospodárskej súťaže, ktorá je ustanovená a chránená zmluvou ES (pozri rozsudky zo 17. októbra 1990, HAG II, C‑10/89, Zb. s. I‑3711, bod 13, a z 23. februára 1999, BMW, C‑63/97, Zb. s. I‑905, bod 62). Práva a možnosti, ktoré vyplývajú z ochrannej známky jej majiteľovi musia byť posúdené s ohľadom na tento cieľ.

49      Okrem toho v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice zapísaná ochranná známka dáva jej majiteľovi výlučné právo pre určené výrobky alebo služby, ktoré mu umožňuje monopolizovať označenie zapísané ako ochranná známka bez časového obmedzenia.

50      Možnosť zápisu ochrannej známky môže byť obmedzená z dôvodov vyplývajúcich z verejného záujmu.

51      Dôvody zamietnutia zápisu vypočítané v článku 3 smernice treba teda vykladať s ohľadom na verejný záujem, ktorý každý z nich obsahuje (pozri rozsudok z 18. júna 2002, Philips, C‑299/99, Zb. s. I‑5475, bod 77).

52      Vo vzťahu k článku 3 ods. 1 písm. c) smernice Súdny dvor uznal, že zámerom tohto ustanovenia je ochrana verejného záujmu, ktorý vyžaduje, aby označenia alebo opisné údaje skupiny výrobkov alebo služieb, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky, mohli byť slobodne všetkými používané (rozsudky zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C‑108/97 a C‑109/97, Zb. s. I‑2779, bod 25, a z 8. apríla 2003, Linde a. i., C‑53/01 až C‑55/01, Zb. s. I‑3161, bod 73).

53      Takisto vo vzťahu k článku 3 ods. 1 písm. e) smernice Súdny dvor už uviedol, že cieľom tohto ustanovenia je ochrana verejného záujmu, ktorý vyžaduje, aby tvar, ktorého základné vlastnosti súvisia s technickou funkciou a boli vybrané, aby ju naplnili, mohol byť voľne používaný všetkými (pozri už citované rozsudky Philips, bod 80 a Linde a. i., bod 72).

54      Čo sa týka zápisu farieb ako takých ako ochranná známka bez priestorového vymedzenia, obmedzené množstvo skutočne dostupných farieb má za následok, že aj nízky počet zápisov ochrannej známky pre určené služby alebo výrobky, by vyčerpal celú paletu dostupných farieb. Takýto široký monopol by nebol zlučiteľný so systémom fungujúcej hospodárskej súťaže, najmä preto, že jeho dôsledkom by bol vznik neoprávnenej konkurenčnej výhody v prospech jedného podnikateľa. Ani ekonomickému rozvoju a ani podpore podnikateľského ducha by neprospelo, keby už existujúci podnikatelia si mohli dať zapísať ako ochranné známky všetky farby skutočne dostupné na ujmu novo založených podnikateľov.

55      Je teda potrebné uznať, že v oblasti práva ochranných známok Spoločenstva existuje verejný záujem neúmerne neobmedzovať dostupnosť farieb pre iných podnikateľov ponúkajúcich podobné výrobky alebo služby ako tie, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky.

56      Čím väčší je počet výrobkov alebo služieb, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky, tým viac môže byť z nej vyplývajúce výlučne právo neprimerané a môže tak ohroziť systém fungujúcej hospodárskej súťaže, ako aj verejný záujem neúmerne neobmedzovať dostupnosť farieb pre iných podnikateľov ponúkajúcich podobné výrobky alebo služby ako tie, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky.

57      Komisia vo svojich pripomienkach uvádza, že myšlienka, z ktorej vyplýva, že niektoré označenia majú ostať dostupné a teda nemôžu byť chránené, je skôr upravená v článku 6 smernice, ako v článkoch 2 a 3 smernice. Toto tvrdenie nemôže byť prijaté.

58      Článok 6 smernice upravuje obmedzenia účinku ochrannej známky po jej zápise. Tvrdenie Komisie obhajuje minimálnu kontrolu dôvodov zamietnutia upravených v článku 3 smernice pri posudzovaní prihlášky ochrannej známky. Nebezpečenstvo, že niektorí podnikatelia by si privlastnili určité označenia, ktoré by mali ostať dostupné, je odstránené obmedzeniami stanovenými v uvedenom článku 6 v štádiu, kde nastávajú účinky zapísanej ochrannej známky. Príslušnému úradu sa takýmto prístupom v podstate odoberie právomoc posúdiť dôvody zamietnutia uvedené v článku 3 smernice v priebehu konania o prihláške ochrannej známky, pričom sa táto právomoc presunie na súdny orgán poverený zabezpečením skutočného výkonu práv vyplývajúcich z ochrannej známky.

59      Takýto prístup nie je v súlade s koncepciou smernice, ktorá spočíva na preskúmaní uskutočnenom pred zápisom a nie na preskúmaní a posteriori. Žiadne ustanovenie smernice nedovoľuje vyvodiť takýto záver zo znenia článku 6 smernice. Naopak počet a detailná povaha prekážok zápisu upravených v článku 2 a 3 smernice, ako aj široký rozsah možností podať opravný prostriedok v prípade zamietnutia, naznačujú, že preskúmanie uskutočnené v priebehu konania o prihláške ochrannej známky nesmie byť zanedbateľné. Toto preskúmanie musí byť presné a úplné, aby nedošlo k zápisu ochranných známok nezákonným spôsobom. Tak ako o tom už Súdny dvor rozhodol, je potrebné z dôvodov právnej istoty a dobrej správy vecí verejných zabezpečiť, aby ochranné známky, ktorých užívanie by mohlo byť úspešne spochybnené pred súdnym orgánom, neboli zapísané. (rozsudok z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb. s. I‑5507, bod 21).

60      Z uvedeného vyplýva, že na tretiu prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti, ktorú môže mať určitá farba chránená známkou, je potrebné zobrať do úvahy verejný záujem neúmerne neobmedzovať dostupnosť farieb pre iných podnikateľov ponúkajúcich podobné výrobky alebo služby ako tie, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky.

 O prvej prejudiciálnej otázke a o písm. a) druhej prejudiciálnej otázky

61      Prvou prejudiciálnou otázkou a písm. a) druhej prejudiciálnej otázky, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či, a ak áno, za akých podmienok, môže byť farbe ako takej priznaná rozlišovacia spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 3 ods. 3 smernice.

62      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že základnou funkciou ochrannej známky je zabezpečiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi označenie pôvodu výrobku alebo služby chránenej známkou, umožňujúc mu odlíšiť bez akejkoľvek možnej pochybnosti tento výrobok alebo službu od tých, ktoré majú iný pôvod (pozri najmä rozsudok Canon, už citovaný, bod 28 a rozsudok zo 4. októbra 2001, Merz & Krell, C‑517/99, Zb. s. I‑6959, bod 22). Ochranná známka musí odlíšiť dotknuté výrobky alebo služby v tom zmysle, že pochádzajú od určeného podniku. V tejto súvislosti, je potrebné zobrať do úvahy tak bežné používanie ochranných známok ako označení pôvodu v danom odvetví, ako aj vnímanie príslušnej verejnosti.

63      Príslušnú verejnosť, tak ako je definovaná v bode 46 tohto rozsudku, tvorí priemerný spotrebiteľ, ktorý je normálne informovaný a primerane pozorný a rozvážny.

64      Je potrebné zobrať do úvahy okolnosť, že priemerný spotrebiteľ má len zriedka možnosť priamo porovnať rôzne ochranné známky a musí sa spoľahnúť na nedokonalú podobu, ktorú si zapamätal (pozri v iných súvislostiach rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný, bod 26, a rozsudok z 20. marca 2003, LTJ Diffusion, C‑291/00, Zb. s.I‑2799, bod 52).

65      Vnímanie príslušnej verejnosti nie je nevyhnutne rovnaké v prípade označenia, ktoré tvorí farba ako taká, a v prípade slovnej alebo obraznej ochrannej známky, ktorú tvorí označenie nezávislé od vzhľadu výrobkov, ktoré označuje. V skutočnosti, ak má verejnosť vo zvyku ihneď vnímať slovné alebo obrazné ochranné známky ako označenia pôvodu výrobku, toto nevyhnutne neplatí, keď označenie splýva so vzhľadom výrobku, pre ktorý je podaná prihláška na zápis ochrannej známky. Spotrebitelia nemajú vo zvyku určovať pôvod výrobku na základe jeho farby alebo obalu, ak chýba akýkoľvek textový alebo grafický prvok, pretože farba ako taká v zásade nie je podľa súčasných obchodných zvyklostí používaná ako prostriedok identifikácie. Farba ako taká za normálnych okolností nemá vlastnosti umožňujúce odlíšiť výrobky určitého podniku.

66      Priznať farbe ako takej rozlišovaciu spôsobilosť pred akýmkoľvek používaním prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch, najmä ak počet výrobkov alebo služieb, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky, je veľmi obmedzený a ak je relevantný trh veľmi špecifický.

67      Aj keď farba ako taká nemá pôvodne rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) smernice, môže ju nadobudnúť vo vzťahu k požadovaným výrobkom alebo službám používaním v súlade s odsekom 3 toho istého článku. Takáto rozlišovacia spôsobilosť môže byť nadobudnutá, potom ako prebehne normálny proces oboznámenia dotknutej verejnosti. V takom prípade, príslušný úrad musí v ich celistvosti posúdiť prvky, ktoré dokazujú, že ochranná známka nadobudla schopnosť identifikovať dotknutý výrobok ako výrobok pochádzajúci od určitého podniku a teda spôsobilosť odlíšiť tento výrobok od výrobkov iných podnikov (rozsudok Windsurfing Chiemsee, už citovaný, bod 49).

68      Je teda potrebné odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že farba ako taká bez priestorového určenia, môže pre určité výrobky a služby mať rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 3 ods. 3 smernice, a to hlavne pod podmienkou, že jej grafické vyjadrenie bude jasné a presné, bude tvoriť samostatný a úplný celok, bude ľahko prístupné, zrozumiteľné, trvalé a objektívne. Uvedená podmienka nemôže byť splnená jednoduchým vyobrazením uvedenej farby na papieri, ale môže byť splnená uvedením jej medzinárodne uznaného identifikačného kódu.

69      Na písm. a) druhej prejudiciálnej otázky je treba odpovedať tak, že farbe ako takej je možné priznať rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 3 ods. 3 smernice pod podmienkou, že vo vzťahu k vnímaniu príslušnej verejnosti má ochranná známka schopnosť identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky, ako výrobok alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a odlíšiť tento výrobok alebo službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov.

 O písm. b) druhej prejudiciálnej otázky

70      Písmenom b) druhej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd pýta, či skutočnosť, že prihláška na zápis samotnej farby ako ochrannej známky je podaná pre veľké množstvo výrobkov alebo služieb, alebo pre konkrétny výrobok alebo službu, alebo pre konkrétnu skupinu výrobkov a služieb, je pri posudzovaní relevantné, či táto farba má rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) smernice.

71      Vo svetle úvah uvedených v bodoch 56, 66 a 67 tohto rozsudku je potrebné odpovedať na písm. b) druhej prejudiciálnej otázky tak, že skutočnosť, že prihláška na zápis samotnej farby ako ochrannej známky je podaná pre veľké množstvo výrobkov alebo služieb, alebo pre konkrétny výrobok alebo službu, alebo pre konkrétnu skupinu výrobkov a služieb, je relevantná spolu s ostatnými okolnosťami prípadu, a to tak pre posúdenie rozlišovacej spôsobilosti farby, pre ktorú bola podaná prihláška na zápis ochrannej známky, ako aj pre posúdenie, či jej zápis vyhovie verejnému záujmu neúmerne neobmedzovať dostupnosť farieb pre iných podnikateľov ponúkajúcich podobné výrobky alebo služby ako tie, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky.

 O štvrtej prejudiciálnej otázke

72      Štvrtou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či pre posúdenie toho, či ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 3 ods. 3, smernice, musí úrad príslušný v oblasti zápisu ochranných známok uskutočniť abstraktné alebo konkrétne preskúmanie prihlášky, a brať ohľad na všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä na uskutočnené používanie ochrannej známky.

73      V prvom rade treba konštatovať, že odôvodnenie č. 12 smernice upresňuje, že „všetky členské štáty spoločenstva sú viazané Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva“ a že „je nevyhnutné, aby ustanovenia tejto smernice boli v úplnom súlade s ustanoveniami Parížskeho dohovoru“.

74      Článok 6 quinquies, C, odsek 1 Parížskeho dohovoru upresňuje, že „pri posudzovaní, či možno známku chrániť, treba prihliadnuť na všetky skutkové okolnosti, najmä na dobu používania známky.“

75      V druhom rade zápis označenia ako ochrannej známky je vždy požadovaný vo vzťahu k výrobkom alebo službám uvedeným v prihláške. Teda rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky musí byť posúdená na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré je podaná prihláška na zápis, a na strane druhej vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou verejnosťou.

76      Úrad príslušný v oblasti zápisu ochranných známok sa teda musí ubezpečiť, že označeniu nechýba rozlišovacia spôsobilosť vo vzťahu k výrobkom alebo službám podniku, ktorý podal prihlášku na zápis ochrannej známky. Preskúmanie úradu nemôže byť vykonané in abstracto, ale musí byť nevyhnutne vykonané in concreto. Toto preskúmanie prihliadne na všetky náležité okolnosti prípadu, zahŕňajúc v konkrétnom prípade, aj uskutočnené používanie označenia, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky.

77      Na štvrtú prejudiciálnu otázku je treba teda odpovedať tak, že na posúdenie toho, či ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 3 ods. 3 smernice, musí úrad príslušný v oblasti zápisu ochranných známok uskutočniť konkrétne preskúmanie prihlášky, a brať ohľad na všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä na uskutočnené používanie ochrannej známky.

 O trovách

78      Holandská vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako ani Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR,

o otázkach, ktoré mu predložil Hoge Raad der Nederlanden, uznesením z 23. februára 2001, rozhodol takto:

1.      Farba ako taká, bez priestorového určenia, môže pre určité výrobky a služby mať rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 3 ods. 3 prvej smernice Rady z 21. decembra 1988 č. 89/104/EHS o aproximácii legislatívy členských štátov v oblasti ochranných známok, a to hlavne pod podmienkou, že jej grafické vyjadrenie bude jasné a presné, bude tvoriť samostatný a úplný celok, bude ľahko prístupné, zrozumiteľné, trvalé a objektívne. Uvedená podmienka nemôže byť splnená jednoduchým vyobrazením uvedenej farby na papieri, ale môže byť splnená uvedením jej medzinárodne uznaného identifikačného kódu.

2.      Na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti, ktorú môže mať určitá farba chránená známkou, je potrebné zobrať do úvahy verejný záujem neúmerne neobmedzovať dostupnosť farieb pre iných podnikateľov ponúkajúcich podobné výrobky alebo služby ako tie, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky.

3.      Farbe ako takej je možné priznať rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 3 ods. 3 smernice 89/104, pod podmienkou, že vo vzťahu k vnímaniu príslušnej verejnosti má ochranná známka schopnosť identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky ako výrobok alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a odlíšiť tento výrobok alebo službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov.

4.      Skutočnosť, že prihláška na zápis ako ochrannej známky farby ako takej je podaná pre veľké množstvo výrobkov alebo služieb, alebo pre konkrétny výrobok alebo službu, alebo pre konkrétnu skupinu výrobkov a služieb, je relevantná spolu s ostatnými okolnosťami prípadu, a to tak pre posúdenie rozlišovacej spôsobilosti farby, pre ktorú bola podaná prihláška na zápis ochrannej známky, ako aj pre posúdenie toho, či jej zápis vyhovie verejnému záujmu neúmerne neobmedzovať dostupnosť farieb pre iných podnikateľov ponúkajúcich podobné výrobky alebo služby ako tie, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky.

5.      Pre posúdenie toho, či ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 3 ods. 3 smernice, musí úrad príslušný v oblasti zápisu ochranných známok uskutočniť konkrétne preskúmanie prihlášky a brať ohľad na všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä na uskutočnené používanie ochrannej známky.

Puissochet

Wathelet

Timmermans

Gulmann

Edward

Jann

Macken

von Bahr

Cunha Rodrigues

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. mája 2003.

Tajomník

 

      Predseda

R. Grass

 

      G. C. Rodríguez Iglesias


* Jazyk konania: holandčina