Language of document : ECLI:EU:C:2012:285

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 10. mája 2012 (*)

„Odvolanie – Ochranná známka Spoločenstva – Nariadenie (ES) č. 40/94 – Článok 8 ods. 5 – Slovné ochranné známky Spoločenstva BOTOLIST a BOTOCYL – Obrazové a slovné národné ochranné známky a ochranné známky Spoločenstva BOTOX – Vyhlásenie neplatnosti – Relatívne dôvody zamietnutia – Poškodenie dobrého mena“

Vo veci C‑100/11 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 28. februára 2011,

Helena Rubinstein SNC, so sídlom v Paríži (Francúzsko),

L’Oréal SA, so sídlom v Paríži,

v zastúpení: A. von Mühlendahl, Rechtsanwalt,

odvolateľky,

ďalší účastníci konania:

Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,

žalovaný v prvostupňovom konaní,

Allergan Inc., so sídlom v Irvine (Spojené štáty), v zastúpení: F. Clark, barrister,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia A. Borg Barthet (spravodajca), E. Levits, J.‑J. Kasel a M. Berger,

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. januára 2012,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. februára 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojím odvolaním sa Helena Rubinstein SNC (ďalej len „Helena Rubinstein“) a L’Oréal SA (ďalej len „L’Oréal“) domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2010, Rubinstein a L’Oréal/ÚHVT – Allergan (BOTOLIST a BOTOCYL) (T‑345/08 a T‑357/08, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým sa vo veci T‑345/08 zamietla žaloba podaná spoločnosťou Helena Rubinstein smerujúca k zrušeniu rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 28. mája 2008 (vec R 863/2007‑1) týkajúceho sa konania o vyhlásení neplatnosti medzi Allergan, Inc., a Helena Rubinstein SNC, ktorým sa vo veci T‑357/08 zamietla žaloba podaná spoločnosťou L’Oréal smerujúca k zrušeniu rozhodnutia prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 5. júna 2008 (vec R 865/2007‑1) týkajúceho sa konania o vyhlásení neplatnosti medzi Allergan, Inc., a L’Oréal SA (ďalej spoločne len „sporné rozhodnutia“).

 Právny rámec

2        Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1), ktoré nadobudlo účinnosť 13. apríla 2009. Vzhľadom na čas vzniku skutkových okolností sporu sa však tento spor aj naďalej riadi nariadením č. 40/94.

3        Článok 8 nariadenia č. 40/94 s názvom „Relatívne dôvody zamietnutia“ v odseku 5 stanovuje:

„… na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky v zmysle odseku 2 ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná, ak je zhodná alebo podobná so skoršou ochrannou známkou a má byť zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je skoršia ochranná známka zapísaná, kde v prípade skoršej ochrannej známky má táto ochranná známka v spoločenstve dobré meno a, v prípade skoršej národnej ochrannej známky, ochranná známka má dobré meno v príslušnom členskom štáte a tam, kde používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, by neprávom zvýhodnilo alebo znevýhodnilo rozlišovaciu spôsobilosť alebo povesť ochrannej známky [by neprávom v rozpore s dobrými mravmi využívalo alebo narúšalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzovalo dobré meno skoršej ochrannej známky – neoficiálny preklad].“

4        Článok 52 tohto nariadenia, nazvaný „Relatívne dôvody neplatnosti“, v odseku 1 písm. a) uvádza, že ochranná známka Spoločenstva sa vyhlási za neplatnú na základe návrhu podaného ÚHVT, „ak existuje skoršia ochranná známka, ako je uvedené v článku 8 ods. 2, a podmienky stanovené v odseku 1 alebo odseku 5 daného článku sú splnené“.

5        Článok 63 nariadenia č. 40/94 s názvom „Žaloby pred Súdnym dvorom“ v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1.      Žaloby sa môžu podávať na súdny dvor proti rozhodnutiam odvolacích senátov vo veci odvolaní [Proti rozhodnutiam odvolacích senátov o odvolaní možno podať žalobu na Súdny dvor – neoficiálny preklad].

2.      Žalobu možno podať na základe kompetenčných nedostatkov, porušenia zásadnej procedurálnej požiadavky, porušenia zmluvy, tohto nariadenia alebo akéhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa jeho uplatňovania alebo zneužitia právomoci [Žalobu možno podať z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia zmluvy, tohto nariadenia alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomoci – neoficiálny preklad].

3.      Súdny dvor má právomoc napadnuté rozhodnutie anulovať [zrušiť – neoficiálny preklad] alebo zmeniť.“

6        Článok 73 tohto nariadenia stanovuje, že v rozhodnutiach ÚHVT sú uvedené dôvody, z ktorých sa vychádzalo, a môžu sa opierať len o dôvody alebo dôkazy, ku ktorým mali účastníci konania možnosť predložiť pripomienky.

7        Článok 115 ods. 2 nariadenia č. 40/94 stanovuje, že jazykmi ÚHVT sú angličtina, francúzština, nemčina, taliančina a španielčina. Článok 115 ods. 5 stanovuje, že oznámenie o námietke a žiadosť o výmaz alebo o vyhlásenie neplatnosti sa podávajú v jednom z jazykov ÚHVT.

8        Podľa pravidla 38 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189):

„Ak dôkazy na podporu návrhu nie sú podané v jazyku konania o výmaze alebo konania o vyhlásení… neplatnosti, tak navrhovateľ dodá preklad týchto dôkazov do tohto jazyka v lehote dvoch mesiacov po predložení takýchto dôkazov.“

 Skutkové okolnosti

9        Dňa 6. mája 2002 podala Helena Rubinstein na ÚHVT podľa nariadenia č. 40/94 prihlášku slovného označenia „BOTOLIST“ ako ochrannej známky Spoločenstva. L’Oréal 19. júla 2002 podala podobnú prihlášku v súvislosti so slovným označením „BOTOCYL“.

10      Výrobky uvedené v prihláške patria do triedy 3 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú nasledujúcemu opisu: „voňavky, toaletné vody; sprchovacie gély a soli do kúpeľa na iné ako liečebné účely; toaletné mydlá; telové dezodoranty; kozmetické prípravky, najmä krémy, mlieka, vody, gély a púdre na tvár, telo a ruky; mlieka, gély a oleje – opaľovacie a po opaľovaní (kozmetické prípravky); prípravky na líčenie; šampóny; gély, peny, balzamy a výrobky vo forme rozprašovačov na úpravu vlasov a starostlivosť o vlasy; laky na vlasy; prípravky na farbenie a odfarbovanie vlasov; prípravky na trvalú onduláciu a na kučeravenie vlasov; éterické oleje“.

11      Ochranné známky Spoločenstva BOTOLIST a BOTOCYL (ďalej spoločne len „sporné ochranné známky“) boli zapísané 14. októbra a 19. novembra 2003.

12      Dňa 2. februára 2005 Allergan Inc. (ďalej len „Allergan“) podala návrh na vyhlásenie neplatnosti zápisu sporných ochranných známok pre výrobky uvedené v bode 10 tohto rozsudku.

13      Návrhy na vyhlásenie neplatnosti boli odôvodnené existenciou rôznych skorších obrazových a slovných národných ochranných známok a ochranných známok Spoločenstva, ktorých predmetom je označenie „BOTOX“ a ktoré boli zapísané predovšetkým pre výrobky patriace do triedy 5 v zmysle Niceskej dohody, zodpovedajúce nasledujúcemu opisu: „farmaceutické výrobky na liečbu neurologických porúch, svalovej dystónie, porúch hladkého svalstva, autonómnych porúch nervového systému, bolesti hlavy, vrások, hyperhidrózy, športových zranení, mozgovej obrny, kŕčov, triašok a bolestí“. Najstaršia z týchto ochranných známok bola zapísaná 12. apríla 1991 a najmladšia 7. augusta 2003.

14      Uvedené návrhy na vyhlásenie neplatnosti sa opierajú o dôvody stanovené v článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) a článkom 8 ods. 4 a 5 tohto nariadenia.

15      Rozhodnutiami z 28. marca a zo 4. apríla 2007 výmazové oddelenie zamietlo oba návrhy na vyhlásenie neplatnosti.

16      Dňa 1. júna 2007 Allergan podala odvolanie na ÚHVT proti obom rozhodnutiam výmazového oddelenia.

17      Spornými rozhodnutiami prvý odvolací senát ÚHVT týmto dvom odvolaniam vyhovel. Vychádzal predovšetkým z predpokladu, že aj keď sporné ochranné známky nespôsobujú zámenu so „skoršou ochrannou známkou“, návrhy na vyhlásenie neplatnosti opierajúce sa o článok 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 sú dôvodné.

 Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

18      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 22. augusta a 1. septembra 2008 Helena Rubinstein a L’Oréal podali žalobu o zrušenie jednak rozhodnutia ÚHVT vydaného 28. mája 2008 a jednak rozhodnutia ÚHVT vydaného 5. júna 2008.

19      Uznesením predsedu tretej komory Všeobecného súdu z 11. mája 2010 boli veci T‑345/08 a T‑357/08 spojené na účely ústnej časti konania a rozsudku.

20      Na podporu svojich žalôb odvolateľky uviedli v každej z vecí dva rovnaké žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod sa zakladal na porušení článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 a druhý na porušení článku 73 tohto nariadenia.

21      Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, Všeobecný súd v bodoch 38 až 41 napadnutého rozsudku v rámci úvodných poznámok uviedol, že návrhy na vyhlásenie neplatnosti sa opierali o existenciu rôznych obrazových a slovných národných ochranných známok a ochranných známok Spoločenstva, ktorých predmetom je označenie „BOTOX“, z ktorých väčšina bola zapísaná ešte pred prihlásením ochranných známok BOTOLIST a BOTOCYL, čiže pred 6. májom a 19. júlom 2002.

22      Všeobecný súd konštatoval, že odvolací senát sa „dištancoval od prístupu výmazového oddelenia, ktoré svoje rozhodnutia opieralo iba o zápis skoršej ochrannej známky Spoločenstva č. 2015832 s obrazovým označením BOTOX, a domnieval sa, že dobré meno získali tak obrazové ochranné známky, ako aj slovné ochranné známky BOTOX, ktoré boli zapísané pred 6. májom 2002 bez ohľadu na to, či ide o ochranné známky Spoločenstva alebo o národné ochranné známky“. Podľa Všeobecného súdu odlišný postoj odvolacieho senátu dokazuje skutočnosť, že v sporných rozhodnutiach neodkazoval na obrazový prvok ochrannej známky Spoločenstva BOTOX.

23      V tejto súvislosti sa Všeobecný súd v bode 40 napadnutého rozsudku domnieval, že sa pri preskúmaní môže obmedziť na dve skoršie národné ochranné známky, ktoré obsahujú označenie „BOTOX“, zapísané 14. decembra 2000 v Spojenom kráľovstve pre liečbu vrások (ďalej len „skoršie ochranné známky“), keďže ide o územie, v súvislosti s ktorým Allergan predložila najväčší počet dôkazných prostriedkov, a na odôvodnenie uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 postačuje, aby sa preukázal relatívny dôvod zamietnutia v jednom členskom štáte.

24      Všeobecný súd v bode 41 napadnutého rozsudku uviedol, že chce overiť, či sú vo veci samej splnené podmienky na uplatnenie tohto ustanovenia, t. j. po prvé, „či tieto [skoršie ochranné známky] majú dobré meno v Spojenom kráľovstve“, po druhé, „či [sporné] ochranné známky vykazujú podobnosť s uvedenými skoršími ochrannými známkami“, a napokon po tretie, „či používaním bez náležitého dôvodu [sporné] ochranné známky mali neoprávnenú výhodu získanú rozlišovacou spôsobilosťou alebo dobrým menom skorších ochranných známok alebo ich poškodením“. Dodáva, že tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom ustanovenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 sa neuplatnia, ak sa čo len jedna z podmienok nesplní.

25      Po prvé, čo sa týka dobrého mena skorších ochranných známok, Všeobecný súd v bodoch 46 až 63 napadnutého rozsudku preskúmal rôzne dôkazy, ktoré predložila Allergan na podporu návrhov na vyhlásenie neplatnosti a odvolaní podaných na odvolací senát, a to obchodné obraty výrobkov predávaných pod ochrannou známkou BOTOX v rokoch 1999 až 2003 v štrnástich členských štátoch, reklamu na túto ochrannú známku v článkoch, ktoré boli v rokoch 1999 a 2001 uverejnené v anglickom jazyku vo vedeckých časopisoch, rozsah mediálneho pokrytia výrobkov predávaných pod touto ochrannou známkou od roku 2001, predovšetkým v anglickej tlači, zahrnutie slova „BOTOX“ do viacerých slovníkov anglického jazyka, ktoré toto slovo považujú za ochrannú známku, rozhodnutie United Kingdom Intellectual Property Office z 26. apríla 2005 o návrhu na vyhlásenie neplatnosti zápisu ochrannej známky BOTOMASK v Spojenom kráľovstve pre kozmetiku a vyhlásenie vedúceho pracovníka Allergan, ako aj trhovú štúdiu vypracovanú v septembri a októbri 2004 v Spojenom kráľovstve.

26      Pokiaľ ide konkrétne o prípustnosť novinových článkov napísaných v angličtine, ktoré odvolateľky na Všeobecnom súde napadli z dôvodu, že boli uverejnené až po prihlásení sporných ochranných známok, Všeobecný súd v bode 52 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru, podľa ktorej, „aj keď dobré meno skoršej ochrannej známky musí existovať v čase prihlásenia napadnutej ochrannej známky, napriek tomu dokumenty datované po tomto dátume podania prihlášky nemôžu byť zbavené dôkaznej hodnoty, ak umožňujú vyvodenie záverov o situácii v čase podania prihlášky“.

27      Všeobecný súd zároveň v bode 54 tohto rozsudku zamietol tvrdenia odvolateliek, ktoré sa zakladajú na neprípustnosti článkov uverejnených vo vedeckých časopisoch a všeobecnej tlači z dôvodu, že neboli preložené do francúzštiny, jazyka konania na ÚHVT. Všeobecný súd sa domnieval, že samotná existencia týchto článkov je „významná pre šírenie dobrého mena ochrannej známky BOTOX v prípade širokej verejnosti, nezávisle od pozitívneho alebo negatívneho obsahu [týchto článkov]“.

28      Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateliek založené na neprípustnosti rozhodnutia United Kingdom Intellectual Property Office z 26. apríla 2005, pretože toto rozhodnutie bolo vydané až po podaní prihlášok sporných ochranných známok, Všeobecný súd tvrdenie zamietol s odkazom na judikatúru citovanú v bode 52 napadnutého rozsudku.

29      Napokon v súvislosti s tvrdením odvolateliek týkajúcim sa neprípustnosti vyhlásenia vedúceho pracovníka Allergan a trhovej štúdie, pretože tieto dôkazné prostriedky boli prvý raz predložené až pred odvolacím senátom, Všeobecný súd v bode 62 tohto rozsudku uviedol, že podľa článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 „[ÚHVT] môže nebrať do úvahy skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas“, lebo odvolací senát má širokú mieru voľnej úvahy. Všeobecný súd rozhodol, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolací senát výslovne nerozhodol o prípustnosti týchto dôkazných prostriedkov, konkludentne, ale nevyhnutne uvedené dôkazy v konaní pripustil.

30      V bode 64 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že vzhľadom na všetky dôkazy, ktoré predložila Allergan, odvolací senát neporušil článok 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 tým, že sa domnieval, že ochranná známka BOTOX v súvislosti s „farmaceutickými výrobkami na liečbu vrások“ už v čase podania prihlášky sporných ochranných známok mala v Spojenom kráľovstve dobré meno.

31      Po druhé, pokiaľ ide o podobnosť sporných ochranných známok, Všeobecný súd v bodoch 69 až 79 napadnutého rozsudku preskúmal, či sa odvolací senát nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že sa domnieval, že medzi skoršími ochrannými známkami a spornými ochrannými známkami existuje určitý stupeň podobnosti, takže verejnosť vníma súvislosť medzi týmito ochrannými známkami.

32      Všeobecný súd v podstate potvrdil názor odvolacieho senátu, ktorý na účely posúdenia podobnosti sporných ochranných známok zohľadnil skutočnosť, že predponu „boto“ majú uvedené ochranné známky spoločnú. Podľa jeho názoru, ktorý sa odlišuje od názoru odvolateliek, slabika „bot“ nemá osobitný význam a neodkazuje na účinnú látku farmaceutického výrobku, ktorý predáva Allergan, t. j. botulotoxín. Súčasne tvrdí, že nebol uplatnený nijaký dôvod, ktorý by mohol ozrejmiť, prečo by sa mala uprednostniť táto slabika pred predponou „boto“, ktorú zohľadnil odvolací senát.

33      Všeobecný súd rozhodol, že aj za predpokladu, že by sa označenie „BOTOX“ rozložilo na časť „bo“ pre „botulinum“ a „tox“ pre „toxín“, odkazujúc na použitú účinnú látku, toto označenie prinajmenšom v Spojenom kráľovstve nadobudlo vnútornú alebo používaním nadobudnutú rozlišovaciu spôsobilosť.

34      Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku takisto konštatoval, že „významný podiel ochrannej známky BOTOX na trhu v Spojenom kráľovstve, a to vo výške 74,3 % v roku 2003, ako aj stupeň znalosti ochrannej známky odbornou verejnosťou zvyknutou na farmaceutickú liečbu vrások vo výške 75 % postačuje na preukázanie existencie značného stupňa znalosti známok na trhu“.

35      Podľa Všeobecného súdu odvolací senát správne konštatoval, že výrobky, na ktoré sa vzťahujú sporné ochranné známky, síce sú odlišné, pretože Allergan predáva farmaceutické výrobky na liečbu vrások a odvolateľky predávajú kozmetické výrobky, ale patria do „príbuzných odvetví trhu“.

36      Všeobecný súd dospel k záveru, že odvolací senát správne rozhodol, že príslušná skupina verejnosti prirodzene navzájom spája sporné ochranné známky s ochrannou známkou s dobrým menom BOTOX ešte predtým, než si ho spojí s výrazom „botulinum“.

37      Po tretie, pokiaľ ide o posúdenie účinkov používania sporných ochranných známok na skoršie ochranné známky, Všeobecný súd v bode 81 napadnutého rozsudku uviedol, že v tejto súvislosti existujú tri rozdielne typy rizík. Predovšetkým by používanie ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, bez náležitého dôvodu mohlo viesť k poškodeniu rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky. Ďalej by toto používanie mohlo narušiť dobré meno skoršej ochrannej známky. Napokon majiteľ prihlasovanej ochrannej známky by mohol používaním svojej známky neprávom ťažiť z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena skoršej ochrannej známky. Na to, aby sa uplatnil článok 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94, postačuje, aby existovalo jedno z týchto troch rizík.

38      Všeobecný súd síce v bode 87 napadnutého rozsudku uznal, že odvolací senát bol pri posudzovaní účinkov používania sporných ochranných známok veľmi stručný, avšak zároveň poukázal na to, že odvolací senát uvedený nedostatok odôvodnil tým, že skutočnosť, že príslušná skupina verejnosti nevyhnutne bude vidieť spojitosť medzi spornými ochrannými známkami, bola podrobne rozobratá v rámci správneho konania a konania pred Všeobecným súdom.

39      Všeobecný súd v bode 88 napadnutého rozsudku uviedol tvrdenie Allergan, že sporné ochranné známky mali konkrétne získať prospech z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena nadobudnutého ochrannou známkou BOTOX v oblasti liečby vrások, čoho účinkom by bolo oslabenie hodnoty tejto ochrannej známky. Podľa Všeobecného súdu sú tieto riziká dostatočne závažné a nehypotetické na to, aby odôvodňovali uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94. Všeobecný súd zdôraznil, že na pojednávaní odvolateľky uznali, že aj keď ich výrobky neobsahujú botulotoxín, ich zámerom bolo získať prospech z obrazu, ktorý sa spája s týmto výrobkom a týka sa ochrannej známky BOTOX, ktorá je v tejto súvislosti jedinou ochrannou známkou.

40      Všeobecný súd teda prvý žalobný dôvod v celom rozsahu zamietol.

41      Čo sa týka druhého žalobného dôvodu, Všeobecný súd v bode 93 napadnutého rozsudku konštatoval, že odvolací senát v sporných rozhodnutiach uviedol odôvodnenie umožňujúce pochopiť príčiny, pre ktoré má ochranná známka BOTOX dobré meno.

42      Všeobecný súd takisto v bode 94 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporné rozhodnutia obsahujú dostatočné odôvodnenie účinkov používania sporných ochranných známok bez náležitého dôvodu, ktoré odvolateľkám umožnilo získať všetky informácie potrebné na spochybnenie dôvodov uvedených odvolacím senátom pred Všeobecným súdom.

43      V dôsledku toho Všeobecný súd zamietol druhý žalobný dôvod, ako aj žalobu ako celok.

 Návrhy predložené Súdnemu dvoru

44      Odvolateľky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnutý rozsudok,

–        zamietol odvolania, ktoré podala Allergan proti rozhodnutiam výmazového oddelenia z 28. marca a zo 4. apríla 2007, a

–        zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania, ktoré vznikli v rámci odvolacieho konania, konania pred Všeobecným súdom, ako aj odvolacím senátom ÚHVT.

45      ÚHVT a Allergan navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolateľky na náhradu trov konania.

 O odvolaní

46      Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú štyri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod sa zakladá na porušení článku 52 ods. 1 a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94. Druhým odvolacím dôvodom odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil článok 115 nariadenia č. 40/94 v spojení s pravidlom 38 ods. 2 nariadenia č. 2868/95. Tretí a štvrtý odvolací dôvod sa zakladajú na porušení článkov 63 a 73 nariadenia č. 40/94.

 O prvom odvolacom dôvode

47      Prvý odvolací dôvod sa skladá zo štyroch častí.

 O prvej časti

–       Argumentácia účastníkov konania

48      Prvou časťou prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď pri preskúmaní návrhu na vyhlásenie neplatnosti vychádzal z dvoch skorších ochranných známok zapísaných v Spojenom kráľovstve, ktoré netvorili základ sporných rozhodnutí. Odvolací senát ÚHVT svoje rozhodnutia oprel len o skoršiu ochrannú známku Spoločenstva č. 2015832, pozostávajúcu z obrazového označenia „BOTOX“.

49      ÚHVT a Allergan zastávajú názor, že prvú časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú, pretože odvolací senát v sporných rozhodnutiach výslovne neodkazoval na zápis tejto skoršej obrazovej ochrannej známky Spoločenstva.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

50      Všeobecný súd v bode 38 napadnutého rozsudku konštatoval, že návrhy na vyhlásenie neplatnosti, ktoré predložila Allergan, sa zakladajú na zápise viacerých obrazových a slovných národných ochranných známok a ochranných známok Spoločenstva, ktoré obsahujú označenie „BOTOX“ a ktoré boli takmer všetky zapísané pred podaním žiadostí o zápis sporných ochranných známok BOTOLIST a BOTOCYL 6. mája a 19. júla 2002. Všeobecný súd v tejto súvislosti odkázal na bod 2 sporných rozhodnutí, ktorý vymenováva tieto ochranné známky.

51      Všeobecný súd v bode 39 napadnutého rozsudku rozhodol, že odvolací senát nepostupoval podľa prístupu výmazového oddelenia, ktoré oprelo svoje rozhodnutia iba o zápis skoršej obrazovej ochrannej známky Spoločenstva č. 2015832, a že odvolací senát rozhodol, že dobré meno mali jednak obrazové ochranné známky a jednak slovné ochranné známky BOTOX zapísané pred 6. májom 2002, a to bez ohľadu na to, či išlo o ochranné známky Spoločenstva alebo národné ochranné známky. Všeobecný súd zároveň uviedol, že odlišný postoj odvolacieho senátu dokazuje skutočnosť, že v sporných rozhodnutiach neodkazoval na obrazový prvok skoršej ochrannej známky Spoločenstva č. 2015832.

52      Vzhľadom na tieto rozdielne prvky sa Všeobecný súd pri preskúmaní oprávnene mohol obmedziť na skoršie národné ochranné známky zapísané v Spojenom kráľovstve 14. decembra 2000 pre liečbu vrások, pretože išlo o územie, v súvislosti s ktorým Allergan predložila najväčší počet dôkazných prostriedkov.

53      Treba ešte konštatovať, že odvolateľky sa vo všeobecnosti odvolávajú na to, že odvolací senát, rovnako ako výmazové oddelenie, oprel svoje posúdenie iba o skoršiu obrazovú ochrannú známku Spoločenstva, pričom neuvádzajú nijaký dôkaz na podporu svojej argumentácie.

54      Z toho vyplýva, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu musí byť zamietnutá.

 O druhej časti

–       Argumentácia účastníkov konania

55      V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že skoršie ochranné známky mali dobré meno.

56      Čo sa týka príslušnej skupiny verejnosti, odvolateľky síce nenapadli posúdenie uskutočnené v tejto súvislosti Všeobecným súdom, t. j. že táto verejnosť pozostáva zo širokej verejnosti a zdravotníkov, ale tvrdia, že Všeobecný súd osobitne neposúdil existenciu dobrého mena v súvislosti s každou z týchto dvoch kategórií osôb tvoriacich príslušnú skupinu verejnosti.

57      V súvislosti s relevantným územím napadnutý rozsudok neuvádza žiadny údaj o území, na ktorom by skoršie ochranné známky boli považované za známky, ktoré majú dobré meno.

58      Pokiaľ ide o preukázanie dobrého mena, odvolateľky spochybňujú niektoré dôkazné prostriedky, ktoré predložila Allergan, a to objem predaja výrobkov predávaných pod ochrannou známkou BOTOX uvedený v bodoch 46 a 47 napadnutého rozsudku, ako aj reklamu na ochrannú známku BOTOX vo vedeckých časopisoch uvedenú v bodoch 48 a 49 tohto rozsudku. Pokiaľ ide o rozsiahle mediálne pokrytie týchto výrobkov uvedené v bodoch 50 až 54 tohto rozsudku, odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd tento dôkaz nesprávne posúdil, pretože nebol podložený dôkazom o tom, že noviny a časopisy, v ktorých sa uverejnili články o výrobkoch predávaných pod ochrannou známkou BOTOX, sa distribuovali v Spojenom kráľovstve. Odvolateľky sa domnievajú, že posúdenie Všeobecného súdu v bodoch 55 a 56 napadnutého rozsudku, ktoré sa týka zahrnutia výrazu „BOTOX“ do viacerých slovníkov, sa zakladá na nesprávnom posúdení skutkového stavu. Odvolateľky zároveň tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 60 až 63 napadnutého rozsudku v súvislosti s trhovou štúdiou vypracovanou v septembri a októbri 2004 v Spojenom kráľovstve skreslil dôkazy. Z tohto hľadiska spochybňujú relevantnosť tejto štúdie, lebo neobsahuje dôkaz, ktorý mala preložiť Allergan, potvrdzujúci spojitosť medzi údajmi, ktoré sú v nej obsiahnuté, a situáciou ku dňu podania žiadosti o zápis sporných ochranných známok.

59      Pokiaľ ide o rozhodnutie United Kingdom Intellectual Property Office z 26. apríla 2005, odvolateľky sa domnievajú, že tento dôkaz Všeobecný súd nemal pripustiť, keďže sa vzťahuje na iný právny spor, v ktorom odvolateľky nie sú účastníkmi konania.

60      ÚHVT sa domnieva, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako sčasti neprípustná a sčasti nedôvodná.

61      Po prvé, čo sa týka stupňa všeobecnej známosti skorších ochranných známok v súvislosti s každou z týchto kategórií osôb tvoriacich príslušnú skupinu verejnosti, ÚHVT tvrdí, že každá ochranná známka, ktorá má pre širokú verejnosť dobré meno, musí byť považovaná za známu aj pre odbornú verejnosť.

62      Po druhé, pokiaľ ide o relevantné územie, ÚHVT sa domnieva, že Všeobecný súd tým, že preskúmanie obmedzil na dve skoršie ochranné známky zapísané v Spojenom kráľovstve, dal jasne najavo, že relevantným územím je Spojené kráľovstvo.

63      Po tretie, pokiaľ ide o preukázanie dobrého mena, ÚHVT a Allergan uvádzajú, že tvrdenia odvolateliek týkajúce sa dobrého mena boli na jednej strane nesprávne z dôvodu, že ich cieľom bolo spochybniť dôkaznú hodnotu každého opravného prostriedku, hoci tieto dôkazné prostriedky musia byť posúdené ako celok, a na druhej strane sú ich tvrdenia neprípustné, pretože sa týkajú skutkových okolností.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

64      Po prvé treba konštatovať, že tvrdenie odvolateliek o údajnom nesprávnom právnom posúdení zo strany Všeobecného súdu, ktoré sa týka dobrého mena skorších ochranných známok v súvislosti s dvomi kategóriami osôb tvoriacimi príslušnú skupinu verejnosti, sa zakladá na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku.

65      Z bodov 48, 49 a 54 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že Všeobecný súd v súvislosti s dôkaznými prostriedkami preukazujúcimi dobré meno skorších ochranných známok preskúmal reklamu na ochrannú známku BOTOX uskutočnenú najmä uverejňovaním článkov v anglickom jazyku jednak vo vedeckých časopisoch určených lekárom a jednak vo všeobecnej tlači.

66      Ako už uviedol ÚHVT, následne treba pri ochrannej známke, ktorá má pre širokú verejnosť dobré meno, vychádzať z predpokladu, že je v zásade známa pre odborníkov. Nemožno s určitosťou tvrdiť, že dobré meno ochrannej známky BOTOX odborníkom nebolo známe, pretože známka mala široké mediálne pokrytie výrobkov predávaných pod touto ochrannou známkou pre širokú verejnosť a výraz „BOTOX“ bol zahrnutý do slovníkov anglického jazyka.

67      Všeobecný súd sa teda konštatovaniami, z ktorých vyplýva, že zohľadnil tak širokú verejnosť, ako aj zdravotníkov, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 64 napadnutého rozsudku rozhodol, že ochranná známka BOTOX v čase podania prihlášok sporných ochranných známok, t. j. 6. mája, resp. 19. júla 2002, mala dobré meno v Spojenom kráľovstve pre „farmaceutické výrobky na liečbu vrások“ z hľadiska každej kategórie tvoriacej príslušnú skupinu verejnosti.

68      V dôsledku toho tvrdenie, že Všeobecný súd nevykonal žiadnu osobitnú analýzu existencie dobrého mena skorších ochranných známok v súvislosti s každou z týchto dvoch kategórií osôb tvoriacich príslušnú skupinu verejnosti, treba zamietnuť.

69      Po druhé v súvislosti s absenciou údajov týkajúcich sa územia, na ktorom boli skoršie ochranné známky považované za známky s dobrým menom, treba na jednej strane uviesť, že zo skutočnosti, že Všeobecný súd obmedzil posúdenie len na dve národné ochranné známky zapísané v Spojenom kráľovstve 14. decembra 2000, jasne vyplýva, že za relevantné územie považoval územie Spojeného kráľovstva.

70      Na druhej strane z jednotlivých dôkazov, ktoré Všeobecný súd zohľadnil, napr. články v tlači napísané v angličtine a uverejnené vo vedeckých časopisoch, resp. v anglických denníkoch, zahrnutie výrazu „BOTOX“ do slovníkov anglického jazyka a rozhodnutie United Kingdom Intellectual Property Office, vyplýva, že posúdenie dobrého mena skorších ochranných známok sa uskutočnilo vzhľadom na celé územie Spojeného kráľovstva.

71      Tvrdenie, že Všeobecný súd sa v súvislosti s vymedzením relevantného územia dopustil nesprávneho právneho posúdenia, preto musí byť zamietnuté.

72      Po tretie, pokiaľ ide o preukázanie dobrého mena ochrannej známky BOTOX, treba najskôr konštatovať, že Všeobecný súd v tejto súvislosti uskutočnil celkové posúdenie dôkazných prostriedkov predložených Allergan, ako vyplýva z bodu 64 napadnutého rozsudku. Tvrdenia odvolateliek, ktorými napádajú preukázanie tohto dobrého mena, sa pritom vzťahujú na každý z dôkazov samostatne. V dôsledku toho, ako už uviedol generálny advokát v bode 20 návrhov, aj keby mal Súdny dvor uznať opodstatnenosť niektorých tvrdení odvolateliek, nevyvrátilo by to posúdenie Všeobecného súdu, keďže by bolo ešte potrebné určiť váhu, akú mal v celkovom posúdení Všeobecného súdu ten dôkazný prostriedok, ktorý by sa mal vylúčiť. Nijaké takéto tvrdenie sa však v odvolaní odvolateliek nenachádza.

73      Za týchto okolností v rozsahu, v akom odvolateľky spochybňujú dôkaznú hodnotu dôkazných prostriedkov, napr. objem predaja výrobkov predávaných pod ochrannou známkou BOTOX, ako aj reklamu na túto ochrannú známku vo vedeckých časopisoch, stačí konštatovať, že touto argumentáciou chcú odvolateľky v skutočnosti dosiahnuť nové posúdenie týchto dôkazných prostriedkov pred Súdnym dvorom.

74      Podľa ustálenej judikatúry však Súdny dvor nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré Všeobecný súd uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokiaľ totiž boli tieto dôkazy riadne získané a dodržali sa všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Všeobecnému súdu posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať dôkazom, ktoré mu boli predložené. Toto posúdenie teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 8. mája 2008, Eurohypo/ÚHVT, C‑304/06 P, Zb. s. I‑3297, bod 33 a citovaná judikatúra).

75      Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že sa vo veci samej nenamietalo skreslenie, tvrdenie odvolateliek spochybňujúce dôkaznú hodnotu niektorých dôkazných prostriedkov treba zamietnuť ako neprípustné.

76      V súvislosti s tvrdením odvolateliek, že Všeobecný súd skreslil dôkazy týkajúce sa rozsahu mediálneho pokrytia výrobkov predávaných pod ochrannou známkou BOTOX a týkajúce sa štúdie trhu zo septembra a z októbra 2004 v Spojenom kráľovstve a že jeho posúdenie zahrnutia výrazu „BOTOX“ do viacerých slovníkov sa zakladalo na skreslení skutkového stavu, treba konštatovať, že odvolateľky síce uviedli skreslenie týchto dôkazov alebo skreslenie skutkového stavu, avšak obmedzili sa len na spochybnenie ich relevantnosti prostredníctvom všeobecných a nepodložených tvrdení a ich zámerom v skutočnosti bolo dosiahnuť nové posúdenie týchto dôkazných prostriedkov Súdnym dvorom.

77      Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 74 tohto rozsudku, tieto tvrdenia treba zamietnuť ako neprípustné.

78      Napokon pokiaľ ide o tvrdenie odvolateliek o neprípustnosti rozhodnutia United Kingdom Intellectual Property Office z 26. apríla 2005 z dôvodu, že sa týka iného sporu, treba poukázať na to, že zistenia uvedené v tomto rozhodnutí predstavujú samy osebe skutočnosť, ktorá, ak je relevantná, môže byť Všeobecným súdom zohľadnená v rámci vlastného nezávislého posúdenia skutkového stavu s cieľom preukázať dobré meno skorších ochranných známok v Spojenom kráľovstve. Okrem toho odvolateľky neuviedli nič, čo by spochybňovalo správnosť zistení obsiahnutých v tomto rozhodnutí, ani pred ÚHVT, ani na Všeobecnom súde, ako to vyplýva z bodu 58 napadnutého rozsudku.

79      Tvrdenie odvolateliek, že rozhodnutie United Kingdom Intellectual Property Office z 26. apríla 2005 je údajne neprípustné, treba zamietnuť ako nedôvodné.

80      Z uvedeného vyplýva, že druhú časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako sčasti neprípustnú a sčasti nedôvodnú.

 O tretej časti

–       Argumentácia účastníkov konania

81      V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že potvrdil existenciu súvislosti medzi skoršími ochrannými známkami BOTOX a spornými ochrannými známkami na základe spoločného prvku „bot“ alebo „boto“, pretože tento spoločný slovný prvok má opisný alebo všeobecný charakter, keďže odkazuje na „botulotoxín“. Takáto súvislosť nemôže existovať, lebo prihlasovateľ ochrannej známky musí mať oprávnenie zahrnúť takýto opisný prvok do svojej ochrannej známky.

82      Podľa ÚHVT a Allergan musí byť tretia časť zamietnutá ako neprípustná z dôvodu, že sa týka skutkovej otázky, ktorá patrí do právomoci nezávislého posúdenia Všeobecným súdom.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

83      Vzhľadom na to, že treťou časťou prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky napádajú analýzu Všeobecného súdu v bodoch 70 až 73 napadnutého rozsudku, ktorou súd preukázal, že predpona „bot“ alebo „boto“ nie je opisná, treba konštatovať, že takéto posúdenie je posúdením skutkových okolností.

84      Ako vyplýva z článku 256 ZFEÚ a článku 58 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, odvolanie sa obmedzuje len na právne otázky, a preto je Všeobecný súd príslušný výlučne na konštatovanie skutkového stavu, s výnimkou prípadu, ak vecná nesprávnosť jeho záverov vyplýva z údajov v spise, ktoré mu boli predložené, a na posúdenie tohto skutkového stavu. Posúdenie skutkového stavu teda nepredstavuje, s výhradou prípadu skreslenia dôkazov predložených Všeobecnému súdu, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha kontrole Súdneho dvora (pozri najmä rozsudky z 5. júna 2003, O’Hannrachain/Parlament, C‑121/01 P, Zb. s. I‑5539, bod 35, ako aj z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C‑431/07 P, Zb. s. I‑2665, bod 137).

85      Keďže však nebolo uvedené nijaké skreslenie skutkových okolností ani dôkazov predložených Všeobecnému súdu, pokiaľ ide o posúdenie uvedené v bodoch 70 až 73 napadnutého rozsudku, je opodstatnené túto tretiu časť zamietnuť ako neprípustnú v rozsahu, v akom tieto konštatovania napáda.

86      Naproti tomu odvolateľky touto časťou zároveň tvrdia, že prihlasovateľ ochrannej známky musí mať právo zahrnúť do ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, prvok, ktorý je súčasťou skoršej ochrannej známky tretej osoby, v rozsahu, v akom má tento spoločný prvok opisný charakter. Treba konštatovať, že pri tomto tvrdení ide o právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania.

87      V tejto súvislosti treba uviesť, že táto argumentácia sa zakladá na domnienke, že spoločný prvok „bot“ alebo „boto“ je opisný.

88      Na jednej strane z bodov 70 až 73 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd rozhodol, že predpona „bot“ alebo „boto“ nie je opisná. Na druhej strane z bodov 83 až 85 tohto rozsudku vyplýva, že tvrdenia odvolateliek spochybňujúce toto posúdenie nemôžu byť preskúmané Súdnym dvorom v rámci odvolania.

89      Za týchto podmienok je tretia časť prvého odvolacieho dôvodu, v ktorej odvolateľky uvádzajú, že mali právo do sporných ochranných známok zahrnúť spoločný prvok so skoršou ochrannou známkou, keďže tento prvok je opisný, irelevantná.

90      Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

 O štvrtej časti

–       Argumentácia účastníkov konania

91      Štvrtou časťou prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že považoval za preukázané riziko ujmy spôsobenej dobrému menu skorších ochranných známok. Posúdenie Všeobecného súdu v bode 88 napadnutého rozsudku, že konkrétnym zámerom sporných ochranných známok je získať prospech z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena skorších ochranných známok BOTOX v oblasti liečby vrások, nie je opreté o nijaký dôkaz. Odvolateľky zároveň uvádzajú, že hoci sa sporné ochranné známky prípadne zmieňovali o botulotoxíne, ich zámerom, úmyslom alebo vôľou nebolo spájať ich s ochrannou známkou BOTOX, ktorá je zapísaná pre farmaceutické výrobky vydávané len na lekársky predpis.

92      Podľa ÚHVT a Allergan sa táto časť musí zamietnuť ako nedôvodná. Súvislosť medzi skoršími ochrannými známkami a spornými ochrannými známkami totiž môže viesť k zneužitiu dobrého mena skorších ochranných známok, pretože vyvoláva dojem, že kozmetické výrobky odvolateliek majú účinok porovnateľný s účinkom výrobku BOTOX. To by spôsobilo oslabenie hodnoty skorších ochranných známok.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

93      Treba uviesť, že na to, aby majiteľ skoršej ochrannej známky mohol požívať ochranu podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94, musí predložiť dôkaz, že by používanie ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, bez náležitého dôvodu nečestne ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena skoršej ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena skoršej ochrannej známky. Na tento účel majiteľ skoršej ochrannej známky nie je povinný preukázať existenciu skutočného a bezprostredného zásahu do svojej ochrannej známky v zmysle tohto článku 8 ods. 5. Ak sa predpokladá, že takýto zásah vyplynie z možného používania neskoršej ochrannej známky majiteľom tejto známky, nemožno nútiť majiteľa skoršej ochrannej známky čakať, kým sa to skutočne stane, aby mohol dať uvedené používanie zakázať. Majiteľ skoršej ochrannej známky však musí preukázať existenciu skutočností, na základe ktorých je možné dospieť k rozhodnutiu, že existuje vážne riziko, že by k takému zásahu mohlo v budúcnosti dôjsť (pozri analogicky rozsudok z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C‑252/07, Zb. s. I‑8823, body 37 a 38).

94      Okrem toho určenie, či sa používaním označenia neoprávnene získava prospech z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky, si vyžaduje celkové posúdenie, ktoré musí zohľadniť všetky relevantné faktory daného prípadu (rozsudok z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C‑487/07, Zb. s. I‑5185, bod 44).

95      Všeobecný súd v bode 82 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že majiteľ skoršej ochrannej známky nie je povinný preukázať existenciu skutočného a bezprostredného zásahu do svojej ochrannej známky, avšak musí predložiť dôkazy, na základe ktorých možno jednoznačne predpokladať (nielen hypotetické) riziko budúceho nečestného využívania alebo narúšania, a že tento predpoklad možno dokázať najmä na základe logických vyvodení vyplývajúcich z preskúmania pravdepodobností a zohľadnením bežných praktík v predmetnom obchodnom odvetví, ako aj všetkých ostatných okolností prípadu.

96      Zároveň treba konštatovať, že podľa analýzy jednotlivých skutočností Všeobecný súd dospel k záveru, že medzi skoršími ochrannými známkami a spornými ochrannými známkami existuje súvislosť. Všeobecný súd predovšetkým v bodoch 70 až 72 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporné ochranné známky majú spoločnú predponu „boto“, ktorú nemožno považovať za skratku výrazu „botulínový“ alebo „botulinum“, v bodoch 73 a 74 tohto rozsudku rozhodol o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti označenia „BOTOX“, v bode 76 uvedeného rozsudku rozhodol o význame dobrého mena skorších ochranných známok a v bode 78 tohto rozsudku konštatoval, že dotknuté výrobky patria „do príbuzných odvetví trhu“. Všeobecný súd súčasne spresnil, že príslušná skupina verejnosti si túto súvislosť vytvorí ešte predtým, než si sporné ochranné známky spojí s výrazom „botulinum“. Všeobecný súd zároveň v bode 88 napadnutého rozsudku uviedol, že odvolateľky na pojednávaní uznali, že hoci ich výrobky neobsahujú botulotoxín, chceli získať prospech z obrazu, ktorý sa spája s týmto výrobkom a týka sa ochrannej známky BOTOX.

97      Za týchto okolností, ako už uviedol generálny advokát v bode 36 návrhov, Všeobecný súd po celkovom posúdení relevantných skutočností dospel v bode 88 napadnutého rozsudku k záveru, že sporné ochranné známky chceli získať prospech z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena nadobudnutých skoršími ochrannými známkami BOTOX. V dôsledku toho nie je dôvodné tvrdenie odvolateliek, že existencia zámeru parazitovania sa neopierala o nijaký dôkaz.

98      Navyše sa musí zamietnuť tvrdenie odvolateliek, že aj keby sporné ochranné známky prípadne obsahovali odkaz na botulotoxín, ich zámerom nebolo, aby boli spájané s ochrannou známkou BOTOX. Toto tvrdenie má totiž spochybniť posúdenie zo strany Všeobecného súdu, že predpona „boto“ nie je opisná a nemožno ju považovať za odkaz na botulotoxín, o ktorý sa opiera konštatovanie v bode 88 napadnutého rozsudku. Toto posúdenie je však posúdením skutkového stavu, ktoré podľa judikatúry uvedenej v bode 84 tohto rozsudku nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania.

99      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy musí byť štvrtá časť prvého odvolacieho dôvodu zamietnutá. Prvý odvolací dôvod treba teda zamietnuť v celom rozsahu.

 O druhom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

100    Druhým odvolacím dôvodom odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že porušil článok 115 nariadenia č. 40/94 a pravidlo 38 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 z dôvodu, že zamietol žalobný dôvod, v ktorom odvolateľky rozhodnutiu vytýkali, že odvolací senát rozhodol o prípustnosti novinových článkov uverejnených v anglickom jazyku, hoci mali byť preložené do jazyka konania pred odvolacím senátom, t. j. do francúzštiny.

101    ÚHVT spochybňuje túto argumentáciu spoločnosti Allergan a uvádza, že tento druhý odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako nedôvodný, lebo pravidlo 38 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, ktoré upravuje konanie o vyhlásení neplatnosti, nestanovuje sankciu pre prípad, že žiadateľ o vyhlásenie neplatnosti nepredloží preklad dôkazov predložených na podporu žiadosti do jazyka konania.

 Posúdenie Súdnym dvorom

102    Treba pripomenúť, že podľa judikatúry pravidlo, podľa ktorého dôkazy predkladané na podporu námietky alebo návrhu na vyhlásenie neplatnosti musia byť predkladané v jazyku konania alebo k nim musí byť pripojený preklad do tohto jazyka, je odôvodnené potrebou dodržiavať zásadu kontradiktórnosti konania, ako aj rovnosť podmienok v konaní inter partes [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 30. júna 2004, GE Betz/ÚHVT – Atofina Chemicals (BIOMATE), T‑107/02, Zb. s. II‑1845, bod 72, a zo 6. novembra 2007, SAEME/ÚHVT – Racke (REVIAN’s), T‑407/05, Zb. s. II‑4385, bod 35].

103    Vo veci samej nemožno vychádzať z predpokladu, že nepreloženie novinových článkov napísaných v anglickom jazyku zasiahlo do výkonu práva odvolateliek na obranu, pretože mohli pred Všeobecným súdom spochybniť dôkaznú hodnotu týchto článkov, keďže v bode 112 svojho odvolania samy uvádzajú, že obsahu článkov rozumeli, a anglický jazyk bol jazykom konania pred Všeobecným súdom.

104    Okrem toho treba konštatovať, ako už rozhodol Všeobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku, že odvolateľky ani pred výmazovým oddelením, ani pred odvolacím senátom nevzniesli námietku alebo nenapadli zohľadnenie dôkazov predložených v anglickom jazyku, ktoré boli pripojené k návrhu na vyhlásenie neplatnosti sporných ochranných známok.

105    V dôsledku toho je potrebné druhý odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

 O štvrtom dôvode

106    V záujme riadneho výkonu spravodlivosti sa treba štvrtým odvolacím dôvodom zaoberať ešte pred tretím odvolacím dôvodom.

 Argumentácia účastníkov konania

107    Štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že porušil článok 73 nariadenia č. 40/94 tým, že zamietol ich žalobný dôvod týkajúci sa neodôvodnenia sporných rozhodnutí v súvislosti so záverom o existencii dobrého mena skorších ochranných známok BOTOX, ako aj rizika ujmy, ktorá im hrozí.

108    ÚHVT uvádza, že štvrtý odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako neprípustný, pretože odvolateľky len opakujú dôvod, ktorý už pred Všeobecným súdom uviedli.

109    V každom prípade podľa ÚHVT a Allergan treba tento dôvod zamietnuť ako nedôvodný, pretože odvolací senát nebol povinný výslovne odôvodniť vlastné posúdenia týkajúce sa hodnoty každého dôkazného prostriedku, ktorý mu bol predložený, ani nebol povinný odôvodnenie oprieť o skutkové okolnosti.

 Posúdenie Súdnym dvorom

110    Najprv treba uviesť, že odvolateľky tvrdením, že Všeobecný súd porušil článok 73 nariadenia č. 40/94, keď zamietol ich žalobný dôvod založený na neuvedení odôvodnenia v sporných rozhodnutiach, spochybňujú výklad alebo uplatňovanie práva Únie Všeobecným súdom. V takom prípade právne body skúmané v prvostupňovom konaní môžu byť znova prerokované v priebehu odvolacieho konania. Ak by totiž žalobca nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už uvedených pred Všeobecným súdom, odvolacie konanie by bolo čiastočne zbavené zmyslu (pozri najmä rozsudky zo 6. marca 2003, Interporc/Komisia, C‑41/00 P, Zb. s. I‑2125, bod 17, a z 18. decembra 2008, Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, Zb. s. I‑10053, bod 110). Štvrtý odvolací dôvod je teda prípustný.

111    V dôsledku toho treba pripomenúť, ako už uviedol Všeobecný súd v bode 92 napadnutého rozsudku, že povinnosť odôvodniť rozhodnutia ÚHVT uvedená v článku 73 nariadenia č. 40/94 má dvojaký cieľ, a to na jednej strane umožniť dotknutým subjektom spoznať dôvody prijatého opatrenia, aby mohli chrániť svoje práva, a na druhej strane umožniť súdu Únie vykonávať kontrolu zákonnosti rozhodnutia.

112    Takúto povinnosť možno splniť bez toho, aby bolo potrebné výslovne a vyčerpávajúco odpovedať na všetky predložené tvrdenia.

113    Vo veci samej Všeobecný súd v bode 93 napadnutého rozsudku rozhodol, že odvolací senát v sporných rozhodnutiach uviedol dôvody, prečo má ochranná známka BOTOX dobré meno. V tejto súvislosti uviedol, že uvedené „dôvody vyplývajú jednak zo zhrnutia skutkových okolností, ktoré sú relevantné pre analýzu, a jednak z vlastného právneho posúdenia, ktoré uskutočnil v [sporných] rozhodnutiach odvolací senát“.

114    Ďalej je ešte potrebné konštatovať, že podrobné tvrdenia, ktoré odvolateľky predložili Všeobecnému súdu a ktoré sú zhrnuté v bode 27 napadnutého rozsudku, týkajúce sa spochybnenia dôkaznej hodnoty viacerých dôkazných prostriedkov, ktoré preukazujú dobré meno uvedenej ochrannej známky, alebo ich prípustnosti, dokazujú, že odvolateľky mohli uplatniť svoje právo na obranu.

115    Na základe toho Všeobecný súd mohol v súvislosti s existenciou dobrého mena ochrannej známky BOTOX zamietnuť žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení sporných rozhodnutí bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

116    Pokiaľ ide o odôvodnenie rizika ujmy spôsobenej skorším ochranným známkam, hoci Všeobecný súd konštatoval, že odôvodnenie bolo veľmi stručné, domnieval sa, že sporné rozhodnutia obsahujú dôvody, ktoré môžu dokázať, že spornými ochrannými známkami chceli odvolateľky získať neoprávnený prospech z rozlišovacej spôsobilosti skorších ochranných známok. Všeobecný súd v tejto súvislosti odkazoval na body 42 až 44 rozhodnutia Helena Rubinstein a body 43 až 45 rozhodnutia L’Oréal, ktoré sa uvádzajú v bode 86 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd dodal, že odvolateľky mali k dispozícii všetky relevantné informácie na to, aby mohli vo svojich žalobách toto odôvodnenie napadnúť.

117    Okrem toho treba konštatovať, že odvolateľky sa obmedzili na kategorické tvrdenie, že sporné rozhodnutia nie sú z tohto hľadiska odôvodnené, pričom nepredložili nijaký argument podporujúci ich tvrdenie ani nepreukázali, akým spôsobom údajné nedostatočné odôvodnenie zasiahlo do ich práva podať žalobu.

118    Za týchto okolností sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol žalobný dôvod založený na nedostatku odôvodnenia sporných rozhodnutí, pokiaľ ide o riziko ujmy spôsobenej skorším ochranným známkam.

119    Z toho vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

 O treťom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

120    Vo svojom treťom odvolacom dôvode odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil článok 63 nariadenia č. 40/94. Tento odvolací dôvod je rozdelený na dve časti.

121    V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd pri analýze dobrého mena skorších ochranných známok na jednej strane zohľadnil iné ochranné známky, ktoré sa odlišujú od známok, ktoré preskúmali výmazové oddelenie a odvolací senát, a na druhej strane osobitne preskúmal dôkazné prostriedky, ktoré predložila Allergan, hoci odvolací senát ich vôbec neanalyzoval.

122    Druhou časťou tohto odvolacieho dôvodu odvolateľky Všeobecnému súdu vytýkajú, že neprávom zohľadnil dôkazy o dobrom mene skorších ochranných známok BOTOX, ktoré boli prvý raz predložené až pred odvolacím senátom a ktorých prípustnosť odvolateľky napadli, a to vyhlásenie vedúceho pracovníka spoločnosti Allergan a trhovú štúdiu. Odvolací senát tieto dôkazy nezohľadnil, lebo sa opieral iba o nepriamu reklamu a široké mediálne pokrytie.

123    ÚHVT spolu s Allergan tvrdia, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný, pretože Všeobecný súd neprekročil hranice vymedzené pre súdnu kontrolu.

124    Pokiaľ ide o prvú časť tohto odvolacieho dôvodu, ÚHVT poukazuje na to, že odvolací senát nie je povinný výslovne odôvodniť vlastné posúdenia týkajúce sa hodnoty každého dôkazného prostriedku, ktorý mu bol predložený. Všeobecný súd sa iba zaoberal každým tvrdením odvolateliek v ich žalobe.

125    Pokiaľ ide o druhú časť tohto odvolacieho dôvodu, treba predpokladať, že odvolací senát vyhlásenie vedúceho pracovníka spoločnosti Allergan a trhovú štúdiu považoval za prípustné dôkazy, pretože ak by tieto dôkazy považoval za oneskorene podané, musel by podľa článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 výslovne zaujať stanovisko k ich prípustnosti.

 Posúdenie Súdnym dvorom

126    Pokiaľ ide o prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu, treba z dôvodov uvedených v rámci preskúmania prvej časti prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť výhradu, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že vychádzal z iných skorších ochranných známok, a to z dvoch národných ochranných známok zapísaných v Spojenom kráľovstve, ktoré sa odlišujú od známok, ktoré preskúmalo výmazové oddelenie a odvolací senát.

127    V súvislosti s výhradou, že Všeobecný súd osobitne preskúmal každý dôkazný prostriedok preukazujúci dobré meno skorších ochranných známok, ktorý predložila Allergan, treba na jednej strane konštatovať, že táto výhrada je síce založená na domnienke, že odvolací senát nevykonal individuálnu analýzu týchto dôkazov, ktorá sa opiera o konštatovanie, že sporné rozhodnutia neodôvodňujú dôkaznú hodnotu každého dôkazného prostriedku. Z preskúmania štvrtého odvolacieho dôvodu vyplýva, že sporné rozhodnutia sú právne dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o konštatovanie dobrého mena skorších ochranných známok, a teda odvolací senát nebol povinný výslovne odôvodniť vlastné posúdenia dôkaznej hodnoty každého dôkazného prostriedku.

128    Na druhej strane, keďže odvolateľky napadli každý dôkazný prostriedok z hľadiska jeho dôkaznej hodnoty a/alebo jeho prípustnosti, Všeobecný súd považoval za nevyhnutné preskúmať tvrdenia odvolateliek a odpovedať na ne. V dôsledku toho po uskutočnení analýzy týchto dôkazov Všeobecný súd rozhodol, že sporné rozhodnutia neobsahujú nesprávne právne posúdenie, ako už uviedol generálny advokát v bode 50 návrhov. Táto časť musí byť preto zamietnutá.

129    Pokiaľ ide o druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že odvolateľky sa obmedzujú na tvrdenie, že odvolací senát sa na účely zistenia dobrého mena ochrannej známky BOTOX opieral len o nepriamu reklamu a intenzívnu mediálnu kampaň. Stačí konštatovať, že podľa odvolacieho senátu dobré meno tejto ochrannej známky vyplýva predovšetkým z nepriamej reklamy na výrobok v médiách. Použitím výrazu „predovšetkým“ odvolací senát v súvislosti s preukázaním dobrého mena ochrannej známky BOTOX uprednostnil dôkaz vzťahujúci sa na intenzívnu mediálnu kampaň začiatkom tohto tisícročia bez toho, aby vylúčil iné dôkazné prostriedky, ktoré predložila Allergan.

130    Z toho vyplýva, že odvolateľky nepredložili žiadne tvrdenie, ktoré by spochybnilo konštatovanie Všeobecného súdu, že odvolací senát zohľadnil vyhlásenie vedúceho pracovníka Allergan a trhovú štúdiu ako dôkazy o dobrom mene ochrannej známky BOTOX. Naopak, z bodov 44 a 45 žalôb predložených Všeobecnému súdu vyplýva, že odvolateľky pred týmto súdom tvrdili, že tieto dôkazy odvolací senát neprávom zohľadnil.

131    Za týchto podmienok Všeobecnému súdu nemožno vytýkať porušenie článku 63 nariadenia č. 40/94, a preto musí byť druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu zamietnutá ako nedôvodná.

132    Z tohto dôvodu treba tretí odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

133    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie musí byť zamietnuté v celom rozsahu.

 O trovách

134    Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT navrhol zaviazať spoločnosti Helena Rubinstein a L’Oréal na náhradu trov konania a odvolateľky nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Odvolanie sa zamieta.

2.      Helena Rubinstein SNC a L’Oréal SA sú povinné nahradiť trovy konania.

Podpisy


* Jazyk konania: angličtina.