NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

YVES BOT

prednesené 14. októbra 2008 ¹(1)

Vec C‑42/07

Liga Portuguesa de Futebol Profissional (CA/LPFP),

Baw International Ltd

proti

Departamento de Jogos da Santa Casa da Misericórdia de Lisboa

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunal de Pequena Instância Criminal do Porto (Portugalsko)]

„Právna úprava členského štátu, ktorá priznáva jedinému subjektu výhradné právo organizovať a prevádzkovať stávky na internete – ,Technický predpis‘ v zmysle smernice 98/34/ES – Obmedzenie voľného poskytovania služieb – Naliehavý dôvod všeobecného záujmu – Ochrana spotrebiteľov a verejného poriadku – Spôsobilosť vnútroštátnej právnej úpravy dosiahnuť sledované ciele – Proporcionalita“

Obsah

I –   Úvod

A –   Všeobecný úvod

B –   Lotériové a hazardné hry

1.     Veľká škála hier

2.     Značný hospodársky význam

3.     Činnosť, ktorá v sebe zahŕňa vážne nebezpečenstvá

4.     Činnosť, ktorá je prísne upravená členskými štátmi

5.     Dosah nových komunikačných prostriedkov

II – Právny rámec

A –   Právo Spoločenstva

1.     Sekundárne právo

a)     Neexistencia právnych predpisov, ktoré by osobitne upravovali hazardné hry

b)     Smernica 98/34

2.     Primárne právo a jeho výklad

a)     Zmluva

b)     Judikatúra

B –   Vnútroštátne právo

1.     Informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom

2.     Doplňujúce informácie, ktoré poskytla portugalská vláda

a)     Druhy hier

i)     Hry v kasíne

ii)   Lotérie, tomboly a reklamné súťaže

iii) Hry loto a stávky

b)     Úprava Santa Casa

III – Konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka

IV – Analýza

A –   O prípustnosti prejudiciálnej otázky

B –   O veci samej

1.     Uplatňovanie smernice 98/34

a)     Možnosť Súdneho dvora vykladať smernicu 98/34 aj vtedy, ak na ňu vnútroštátny súd neodkázal

b)     Sporná právna úprava patrí do rámca pôsobnosti smernice 98/34

c)     Dôsledky neoznámenia spornej právnej úpravy

d)     Účinky rozsudku Súdneho dvora na vnútroštátny súd

2.     Zlučiteľnosť spornej vnútroštátnej právnej úpravy so slobodami pohybu

a)     Príslušná sloboda pohybu

b)     Existencia obmedzenia

c)     Odôvodnenie obmedzenia

i)     Argumenty účastníkov konania

ii)   Moje posúdenie

–       Vymedzenie právomocí členských štátov v oblasti lotériových a hazardných hier

–       Ochrana spotrebiteľov a ochrana verejného poriadku môžu odôvodniť opatrenia obmedzujúce voľné poskytovanie športových stávok na internete

–       Spôsobilosť spornej právnej úpravy dosiahnuť sledované ciele

–       Primeranosť spornej právnej úpravy

–       Nediskriminačné uplatňovanie

V –   Návrh

I –    Úvod

A –    Všeobecný úvod

1.        Problém súladu práva Spoločenstva a právnych úprav členských štátov v oblasti lotériových a hazardných hier je predmetom rozsiahlej judikatúry. Napriek tomu tento problém aj naďalej vyvoláva mnohé otázky na súdoch členských štátov, čomu nasvedčuje veľký počet vecí, ktoré práve prebiehajú pred Súdnym dvorom.(2)

2.        V tejto veci ide o to, či vnútroštátny súd môže rozhodnúť, či jeho vnútroštátna právna úprava v rozsahu, v akom priznáva jedinému prevádzkovateľovi výhradné právo prevádzkovať športové stávkové hry na internete, je v súlade s právom Spoločenstva.

3.        Táto vec sa týka portugalskej právnej úpravy, ktorá priznáva Departamento de Jogos da Santa Casa da Misericórdia de Lisboa(3), stáročnému neziskovému subjektu, ktorého úlohou je financovať aktivity vo verejnom záujme, výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotérie a športové stávkové hry na celom území štátu. Toto výhradné právo bolo rozšírené na všetky prostriedky elektronickej komunikácie, najmä na internet. Predmetná právna úprava okrem toho ustanovuje sankcie vo forme pokút v správnom konaní tým, ktorí organizujú takéto hry v rozpore s uvedeným výhradným právom a ktorí šíria reklamu na tieto hry.

4.        Baw International Ltd(4), podnik so sídlom v Gibraltári prevádzkujúci športové stávkové hry on-line, a Liga Portuguesa de Futebol Profissional (CA/LPFP)(5) boli zaviazaní zaplatiť pokutu za to, že prevádzkovali elektronické športové stávkové hry a týmto stávkam šírili reklamu.

5.        Vnútroštátny súd, pred ktorým Bwin a Liga namietali proti týmto pokutám, sa pýta na zlučiteľnosť práva Spoločenstva a svojej vnútroštátnej právnej úpravy v rozsahu, v akom ustanovuje tento výhradný režim pre športové stávky na internete.

6.        V týchto návrhoch uvediem v prvom rade, že právna úprava členského štátu, ktorá priznáva jedinému subjektu výhradné právo prevádzkovať športové stávky na internete a ustanovuje sankcie vo forme pokút voči tým, ktorí porušujú toto výhradné právo, predstavuje „technický predpis” v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES.(6) Z toho vyvodzujem, že ak táto právna úprava nebola riadne oznámená Komisii Európskych spoločenstiev, predmetný štát sa na ňu nemôže odvolávať voči súkromným prevádzkovateľom ako Liga a Bwin.

7.        V druhom rade uvediem, že táto právna úprava predstavuje obmedzenie voľného poskytovania služieb. Preskúmam, v akom rozsahu môže byť takáto právna úprava odôvodnená.

8.        Najskôr opíšem dosah, ktorý by podľa mňa malo mať vymedzenie právomoci členských štátov v oblasti lotériových a hazardných hier na základe práva Spoločenstva. Vysvetlím, že cieľom voľného pohybu nie je otvorenie trhu v oblasti lotériových a hazardných hier. Uvediem, že členský štát by mal byť povinný otvoriť túto činnosť trhu len vtedy, keď upravuje lotériové a hazardné hry, právne alebo fakticky, rovnako ako skutočné hospodárske činnosti, ktorých účelom je dosahovanie čo najväčšieho zisku. Uvediem tiež, že členské štáty musia mať rozsiahlu právomoc voľnej úvahy pri voľbe opatrení, ktoré je potrebné prijať na ochranu spotrebiteľov a verejného poriadku proti neúmernej hre a pri určení ponuky hry potrebnej na tento účel. Z toho vyvodím, že právo Spoločenstva sa musí obmedziť na zakázanie situácií, v ktorých sú obmedzujúce opatrenia prijaté na účely ochrany spotrebiteľov proti neúmerným praktikám hry zjavne zneužívajúce.

9.        Uvediem, že článok 49 ES nebráni takej právnej úprave, akou je sporná portugalská právna úprava, pokiaľ splní podmienky, ktoré ďalej uvediem, že do právomoci vnútroštátneho súdu patrí zistenie: či táto právna úprava je odôvodnená naliehavými dôvodmi verejného záujmu, je spôsobilá zaručiť dosiahnutie sledovaných cieľov, neprekračuje mieru nevyhnutnú na ich dosiahnutie a neuplatňuje sa diskriminačne. Ďalej uvediem presné vyjadrenia, pokiaľ ide o tieto rôzne predpoklady.

10.      V prvom rade, vzhľadom na nebezpečenstvá lotériových a hazardných hier na internete, môže členský štát oprávnene obmedziť právo na prevádzkovanie týchto hier na účely ochrany spotrebiteľov a verejného poriadku.

11.      V druhom rade priznanie výhradného práva organizovať a prevádzkovať dotknuté hry jedinému subjektu môže predstavovať opatrenie, ktorého účelom je dosiahnuť vyššie uvedené ciele, ak má na jednej strane členský štát potrebné nástroje na účinné usmernenie a kontrolovanie prevádzkovania lotériových a hazardných hier subjektom, ktorý je držiteľom vyššie uvedeného práva, a na druhej strane, ak pri konkrétnom uplatňovaní predmetnej právnej úpravy členský štát zjavne neprekročil medze svojej právomoci voľnej úvahy.

12.      Po tretie priznanie výhradného práva jedinému subjektu, kontrolovanému členským štátom, ktorý je založený na neziskové účely, môže predstavovať primerané opatrenie.

13.      Po štvrté sporná právna úprava v rozsahu, v akom priznáva jedinému subjektu výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotérie a športové stávky na internete, nie je ako taká diskriminačná.

14.      Skôr ako prednesiem právne a skutkové súvislosti predmetnej veci, považujem za potrebné stručne opísať, v čom spočívajú lotériové a hazardné hry v Európskej únii a záujmy, ktoré obklopujú túto činnosť.

B –    Lotériové a hazardné hry

15.      Stručne rozviniem päť nasledujúcich bodov. V súčasnosti lotériové a hazardné hry tvorí veľká škála hier a majú značný hospodársky význam. Napriek tomu však vyvolávajú závažné nebezpečenstvá pre spoločnosť. Sú predmetom prísnej a rôznorodej úpravy v členských štátoch. Elektronické komunikačné prostriedky, najmä internet, predstavujú významný faktor rozvoja predmetných hier.

1.      Veľká škála hier

16.      Organizovanie hier, pri ktorých výsledok závisí na hazarde a hráči vkladajú hodnotné veci alebo peniaze, je veľmi staré a vlastné mnohým spoločnostiam. Podľa historikov vznikli v treťom tisícročí pred naším letopočtom na Ďalekom východe a v Egypte.(7) Vo veľkom rozsahu ich praktizovali starovekí Gréci a Rimania.(8)

17.      Lotériové a hazardné hry sa v priebehu dejín rozvíjali rozličným spôsobom a v súčasnosti existuje veľký rozsah hier. Môžu sa schematicky zoskupiť do štyroch veľkých kategórií.

18.      Prvú tvoria lotérie, do ktorých radíme bingo a ktoré vychádzajú z rovnakého základu. Ide o hry založené len na šťastí, v ktorých znalosti a stratégia nemajú žiadny význam. Ich výsledok závisí na náhodnom žrebovaní výherných čísiel a je známy ihneď alebo v okamihu po žrebovaní.

19.      Lotérie a bingo sa môžu organizovať rôznym spôsobom, od výročnej lotérie alebo binga miestneho združenia, ktorých výhry pozostávajú z vecných cien neveľkej hodnoty, až po hry organizované národnými alebo regionálnymi lotériami určenými celému územiu členského štátu alebo regiónu federálneho štátu, ponúkajúce výhry, ktoré môžu dosiahnuť niekoľko miliónov eur. Tieto hry môžu byť okrem toho organizované v rôznych formách. Existuje široká škála týchto hier.

20.      Vo februári 2004 sa lotérie viacerých členských štátov rozhodli združiť a zorganizovať spoločnú lotériu pod názvom „EuroMillions“(9).

21.      V posledných dvadsiatich rokoch sa objavili aj takzvané „okamžité“ lotérie, alebo „stieracie žreby“, spočívajúce v tom, že ponúkajú hráčom lístky za dostupnú cenu, ktorých výsledok je vytlačený pod vrstvou fólie, ktorá sa odstraňuje zoškrabaním nechtami alebo mincou.

22.      Druhú veľkú kategóriu lotériových a hazardných hier tvoria stávky. Ich predmetom môže byť výsledok súťaže, okolnosť, či nastane udalosť, alebo existencia niečoho.

23.      Medzi najstaršie a známe patria stávky na konské dostihy. Hráči sú vyzývaní staviť na výsledok preteku, ktorého účastníci, kone a džokeji sú známi vopred. Hráči podávajúci stávky môžu teda rozhodnúť svoju stávku na základe šťastia a svojich znalostí vlastností a výkonov účastníkov. K dostihovým stávkam sa pripojili stávky o športových súťažiach.

24.      Výhry závisia na celkovom vklade stávok alebo na podiele dohodnutom s bookmakerom.

25.      V treťom rade sú to herne. Ide o zariadenia otvorené verejnosti, v ktorých je povolené konanie rôznych hier. Herne sa dlho chápali ako zariadenia vyhradené bohatej klientele, schopnej vkladať nesmierne sumy do zložitých hier alebo do hier, ktoré sa za také pokladali, obklopených obradmi a ceremóniami.

26.      V štvrtom rade je potrebné spomenúť automatické výherné prístroje. Tieto prístroje boli vymyslené v prvej polovici XIX storočia v Spojených štátoch amerických, kde zožali okamžitý úspech.(10) Ide o prístroje, ktoré majú otvory, do ktorých hráč vkladá mincu alebo žetón a ktoré ukážu vopred naprogramovaný výsledok pomocou náhodného informačného systému. Okamih a frekvencia, s akou výsledok, ktorý sa na prístroji znázorní, zodpovedá výhernej kombinácii, teda závisia na náhode.

2.      Značný hospodársky význam

27.      V posledných rokoch sa lotériové a hazardné hry významne rozvinuli. Predstavujú hospodársku činnosť, ktorá môže byť kvalifikovaná ako nezanedbateľná. Jednak ich prevádzkovateľom vytvárajú veľmi vysoké zisky(11), jednak predstavujú nezanedbateľný počet pracovných miest v jednotlivých členských štátoch.(12)

3.      Činnosť, ktorá v sebe zahŕňa vážne nebezpečenstvá

28.      Hazardné hry však vyvolávajú vážne nebezpečenstvá pre spoločnosť, a to tak pre hráčov, ako aj pre hospodárske subjekty, ktoré ich organizujú.

29.      Na jednej strane môžu viesť hráčov k tomu, aby narušili svoju hospodársku a rodinnú situáciu, alebo dokonca svoje zdravie.

30.      Z dôvodu svojej povahy totiž hazardné hry umožňujú vyhrať len veľmi obmedzenému počtu hráčov; keby to tak nebolo, vytvárali by straty a nemohli by pretrvávať. Vo veľkej väčšine prípadov preto hráči prehrávajú viac, než vyhrajú. Vzrušenie z hry a prísľub výhier, aj veľmi vysokých, môžu viesť k tomu, aby hre venovali časť svojho rozpočtu, vyššiu než tú, ktorá je určená na rozptýlenie.

31.      Takéto správanie teda môže spôsobiť, že hráči nedokážu čeliť svojim spoločenským a rodinným záväzkom. Môže sa to zmeniť na skutočnú závislosť, porovnateľnú so závislosťou na drogách alebo na alkohole.(13)

32.      Na druhej strane hazardné hry sa z dôvodu svojich veľmi vysokých ziskov hodia k manipulácii zo strany organizátora, ktorý by mohol chcieť, aby výsledok žrebovania alebo športovej súťaže bol pre neho priaznivejší. Okrem toho v takomto vzťahu nemá hráč jednotlivo žiadny skutočne účinný prostriedok, aby overil, či hra skutočne prebieha podľa stanovených pravidiel.

33.      Napokon lotériové a hazardné hry môžu byť nástrojom „recyklácie“ peňažných súm získaných protiprávne. Tieto sumy totiž môžu byť vkladané do hry v očakávaní výhry. Okrem toho sa môžu zmeniť na zisky, ak je páchateľ aj vlastníkom hry.

4.      Činnosť, ktorá je prísne upravená členskými štátmi

34.      V priebehu dejín boli lotériové a hazardné hry predmetom početných odsúdení z dôvodov morálky, náboženstva a dôvodov týkajúcich sa ochrany verejného poriadku.(14) Napriek tomu sa presadili ako spoločenská realita.

35.      Odpoveď politickej moci kolísala medzi úplným zákazom, obmedzujúcou úpravou, na základe ktorej výťažok lotériových a hazardných hier mal byť určený výlučne na financovanie verejných záujmov, a podporovaním hier na účely využitia zisku, ktorý predstavuje táto dobrovoľná daň.

36.      V súčasnosti vo väčšine členských štátov lotériové a hazardné hry podliehajú obmedzujúcej úprave.

37.      Toto obmedzenie má v mnohých z týchto štátov(15) formu zásadného zákazu hazardných hier, spojeného s určitými výnimkami. Obdobne vo väčšine týchto štátov(16), ak je výkon hazardnej hry súkromným prevádzkovateľom upravený, podlieha vydaniu povolenia príslušného orgánu. Okrem toho sa vo väčšine prípadov počet prevádzkovateľov s povolením na prevádzkovanie určitej hry obmedzuje prostredníctvom numerus clausus.

38.      V mnohých členských štátoch môže byť prevádzkovanie lotériových a hazardných hier predmetom výhradného práva priznaného štátnemu orgánu alebo súkromnému subjektu.(17)

39.      Právne úpravy platné v členských štátoch sú teda značne rozdielne. K rozdielnemu spôsobu výkonu sa pridáva skutočnosť, že výnimky zo zásadného zákazu, pokiaľ existuje, nie sú, rovnako ako pojem „lotériové a hazardné hry“ a rámec uplatňovania vnútroštátnych právnych úprav, jednotné. Rovnaká hra teda môže byť v jednom členskom štáte povolená a v druhom zakázaná, alebo môže byť predmetom rozdielneho zaobchádzania.(18)

40.      Napokon daňové zaobchádzanie s hazardnými hrami sa v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišuje, keďže v niektorých členských štátoch výťažok z výkonu týchto hier musí byť v rôznej výške určený na veci verejného záujmu. Aj podiel výhier rozdelených hráčom sa citeľne odlišuje.

5.      Dosah nových komunikačných prostriedkov

41.      Až do obdobia pred dvadsiatimi rokmi bol prístup k lotériovým a hazardným hrám len na presne určených miestach, najmä v početných predajných miestach pre stávky a lístky do lotérie, dostihových strediskách a herniach. Účasť na hazardnej hre si teda vyžadovala, aby sa hráč fyzicky premiestnil. Táto účasť okrem toho mohla nastať len počas otváracích hodín miest, v ktorých bolo možné hrať.

42.      Elektronické komunikačné prostriedky ako mobilné telefóny, interaktívna televízia a najmä internet sa objavili v deväťdesiatych rokoch, čím sa radikálne zmenila situácia. Vďaka týmto novým komunikačným prostriedkom môže užívateľ hrať bez toho, aby vychádzal z domu a kedykoľvek.

43.      Prax lotériových a hazardných hier sa tak oveľa zjednodušila. Prístup k týmto hrám ďalej uľahčujú nasledujúce faktory. Na jednej strane počet osôb, ktoré môžu užívať tieto elektronické komunikačné prostriedky, neustále rastie.(19) Na druhej strane ich používanie je stále jednoduchšie a fungujú integrovane.(20) Napokon finančné prevody sa môžu uskutočňovať prostredníctvom týchto komunikačných prostriedkov veľmi ľahko.

44.      Okrem toho elektronické komunikačné prostriedky a najmä internet umožňujú osobám s bydliskom v jednom členskom štáte prístup nielen k hrám on‑line poskytovaným prevádzkovateľmi so sídlom na území tohto štátu, ale aj k tým, ktoré poskytujú prevádzkovatelia usadení v iných členských štátoch alebo v tretích krajinách.

45.      Nové komunikačné prostriedky teda umožnili podstatný nárast ponuky lotériových a hazardných hier, ktoré získali veľký úspech.(21)

II – Právny rámec

A –    Právo Spoločenstva

1.      Sekundárne právo

a)      Neexistencia právnych predpisov, ktoré by osobitne upravovali hazardné hry

46.      Hazardné hry až doposiaľ neboli predmetom žiadnej právnej úpravy alebo zosúladenia na úrovni Únie.

47.      Sú výslovne vylúčené z rámca pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES(22), ktorej článok 1 ods. 5 písm. d) posledná zarážka stanovuje, že táto smernica sa nevzťahuje na „hráčske činnosti, ktoré zahŕňajú stávky v peňažnej hodnote pri hazardných hrách, vrátane lotérií a sazkových transakcií [hazardné hry, ktoré v sebe zahŕňajú vklady pri hrách založených na šťastí, vrátane lotérií a stávok – neoficiálny preklad]“.

48.      Lotériové a hazardné hry sú okrem toho vylúčené z rámca pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES(23), ktorej odôvodnenie č. 25 stanovuje, že „činnosti týkajúce sa hazardných hier, vrátane lotérií a stávkových transakcií [hry o peniaze, vrátane lotérií a stávok – neoficiálny preklad], by mali byť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vyňaté s ohľadom na osobitnú povahu týchto činností, ktoré zahŕňajú vykonávanie politík týkajúcich sa verejného poriadku a ochrany spotrebiteľa členskými štátmi“.

49.      Napriek tomu by však vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje podnikom, poskytujúcim služby prostredníctvom internetu, prevádzkovať lotériové a hazardné hry na území členského štátu, mohla patriť do rámca pôsobnosti smernice 98/34.

b)      Smernica 98/34

50.      Smernica 98/34 má za cieľ potlačiť alebo znížiť prekážky voľného pohybu tovaru, ktoré môžu vyplývať z prijatia rôznych technických predpisov členskými štátmi, čím sa podporí prehľadnosť pri vnútroštátnych zámeroch vo vzťahu ku Komisii, európskym normalizačným inštitúciám a iným členským štátom.

51.      Smernica 98/48 rozšírila jej rámec pôsobnosti na všetky služby informačnej spoločnosti, a teda v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 98/34 na služby poskytované za odmenu, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb.

52.      Pojem „technický predpis“ je vymedzený v článku 1 ods. 11 smernice 98/34 takto:

„sú technické špecifikácie a ďalšie požiadavky alebo pravidlá o službách vrátane príslušných správnych opatrení, dodržiavanie ktorých je v prípade predaja, poskytovania služieb, zriadenia poskytovateľa alebo používania služby v členskom štáte alebo na väčšej časti jeho územia de facto alebo de jure povinné, ako aj zákony, predpisy alebo administratívne opatrenia, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 10, ktoré zakazujú výrobu, dovoz, predaj alebo používanie výrobku alebo zakazujúce poskytovanie alebo používanie služby alebo usadenie sa subjektu v členskom štáte ako poskytovateľa služby.

…“

53.      Smernica 98/34 teda ustanovuje systém, na základe ktorého musí každý členský štát oznámiť Komisii svoje návrhy technických predpisov, aby jej a ostatným členským štátom umožnil oznámiť mu ich názor a navrhnúť právnu úpravu menej obmedzujúcu obchod. Tento systém teda dáva Komisii potrebný čas na to, aby v prípade potreby navrhla záväzné ustanovenie na účely zosúladenia.

54.      Článok 8 smernice 98/34 znie:

„1.      Členské štáty okamžite oznámia Komisii… všetky návrhy technických predpisov; okrem tých prípadov, keď návrh technického predpisu obsahuje iba prenos medzinárodnej alebo európskej normy a keď postačí informácia o príslušnej norme, členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je uzákonenie takéhoto technického predpisu potrebné, keď to nebude zjavné už z návrhu technického predpisu.

…

Komisia bezodkladne informuje o návrhu a ďalších dokumentoch, ktoré jej boli odoslané, ostatné členské štáty; môže v súvislosti s takýmto návrhom požiadať o názor aj výbor uvedený v článku 5 a keď to bude žiaduce, aj iný výbor zodpovedný za danú oblasť.

…

2.      Členskému štátu, ktorý odoslal návrh technického predpisu, môže Komisia a členské štáty poskytnúť svoje pripomienky; zmienený členský štát bude brať takéto pripomienky pri ďalšom spracúvaní technického predpisu v maximálnej možnej miere do úvahy.

3.      Členské štáty oznámia bezodkladne Komisii definitívne znenie technického predpisu.

…“

55.      Článok 9 smernice 98/34 znie:

„1.      Členské štáty oddialia prijatie návrhu technického predpisu o tri mesiace od dátumu, ako Komisia prijme oznámenie uvedené v článku 8 ods. 1.

2.      Členské štáty odložia:

…

–        bez vplyvu na odseky 4 a 5 prijatie akéhokoľvek návrhu pravidiel o službách o štyri mesiace odo dňa, keď Komisia obdrží oznámenie uvedené v článku 8 ods. 1, ak Komisia alebo iný členský štát poskytnú do troch mesiacov od toho dátumu podrobné stanoviská, z ktorých by vyplývalo, že predpokladané opatrenia by mohli predstavovať prekážku pre voľný pohyb služieb alebo slobodu usadiť sa poskytovateľovi služieb v rámci vnútorného trhu.

…]

4.      Členské štáty oddialia [odložia – neoficiálny preklad] prijatie návrhu technického predpisu o 12 mesiacov od dátumu, keď Komisia prijme oznámenie uvedené v článku 8 ods. 1, ak im Komisia oznámi do troch mesiacov od toho dátumu svoje zistenie, že návrh technického predpisu sa týka záležitosti, ktorá je predmetom návrhu smernice, nariadenia alebo rozhodnutia, predložených Rade v súlade s článkom 189 zmluvy [ES (teraz článok 249 ES)].

…“.

2.      Primárne právo a jeho výklad

56.      Právne úpravy členských štátov v oblasti lotériových a hazardných hier nesmú ovplyvniť záväzky prijaté týmito štátmi na základe Zmluvy ES, najmä slobodu pohybu.

a)      Zmluva

57.      Článok 49 prvý odsek ES zakazuje obmedzenia slobody poskytovať služby v Spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte Spoločenstva ako príjemca služieb.

58.      Podľa článkov 55 ES a 48 ES sa článok 49 ES vzťahuje na služby poskytované spoločnosťami založenými podľa zákonov členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Spoločenstve.

b)      Judikatúra

59.      Problém súladu právnych predpisov členských štátov v oblasti lotériových a hazardných hier so základnými slobodami pohybu bol príčinou vzniku relatívne bohatej judikatúry, ktorej základné línie možno opísať nasledujúcim spôsobom.

60.      Lotériové a hazardné hry sú hospodárskymi činnosťami v zmysle článku 2 ES.(24) Spočívajú totiž v odplatnom poskytovaní určitej služby, a to nádeje na peňažnú výhru.

61.      Ide teda o činnosť pozostávajúcu z poskytovania služieb, ktorá patrí do rámca pôsobnosti článkov 43 ES a 49 ES, týkajúcich sa slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby. Právna úprava, ktorá by zakazovala alebo obmedzovala právo prevádzkovať lotériové a hazardné hry v členskom štáte, by teda mohla byť obmedzením týchto slobôd pohybu.(25)

62.      Súdny dvor však ustálene pripustil, že dotknuté hry predstavujú hospodársku činnosť, a to z týchto dôvodov. Predovšetkým vo všetkých členských štátoch majú úvahy súvisiace s morálkou, náboženstvom alebo kultúrou vo všeobecnosti za cieľ obmedziť, dokonca zakázať prevádzkovanie týchto hier a vyhnúť sa tak tomu, aby sa stali zdrojom osobného obohacovania. Okrem toho s ohľadom na veľkosť súm, ktoré umožňujú zhromaždiť, vyvolávajú lotériové a hazardné hry veľké nebezpečenstvo trestnej činnosti a podvodu. Povzbudzujú k míňaniu peňazí, čo môže mať škodlivé individuálne a spoločenské dôsledky. Napokon je zaujímavé, že hoci sa nedá považovať odôvodnenie samo osebe za objektívne, lotériové a hazardné hry môžu byť významným prostriedkom financovania benefičných činností alebo vecí všeobecného záujmu, akými sú sociálne diela, charitatívne diela, šport alebo kultúra.(26)

63.      Lotérie organizované vo veľkom rozsahu(27), výherné prístroje(28), stávky o športových súťažiach(29) a hry v kasíne(30) sa považovali za hry spôsobilé vyvolať veľké nebezpečenstvo trestnej činnosti a podvodu z dôvodov značných súm, ktoré umožňujú zhromaždiť, ako aj nebezpečenstvo pre spotrebiteľov, pretože povzbudzujú k míňaniu peňazí.(31)

64.      Členské štáty môžu oprávnene ustanovovať obmedzenia využívania hier, ktoré majú tieto vlastnosti, z dôvodov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov (obmedziť vášeň pre hru, predchádzať podnecovaniu občanov k nadmerným výdavkom spojeným s hrou) a ochrany sociálneho poriadku (vyhýbať sa rizikám trestnej činnosti a podvodu, ktoré sú vlastné hazardným hrám). Tieto dôvody predstavujú naliehavé dôvody všeobecného záujmu spôsobilé odôvodniť obmedzenia slobôd pohybu.(32)

65.      Naopak, skutočnosť, že výťažok z hry je určený na financovanie sociálnych činností, nemôže byť ako taká odôvodnením. Posúdenie Súdneho dvora vychádza zo zásady, podľa ktorej obmedzenie alebo zníženie daňových príjmov nepatrí medzi dôvody uvedené v článku 46 ES a nemôže sa ani považovať za naliehavý dôvod verejného záujmu.(33) Skutočnosť, že výťažok z hry je určený na takéto účely, predstavuje len vedľajší pozitívny dôsledok obmedzenia.(34)

66.      Stanovenie nevyhnutnej úrovne ochrany spotrebiteľov a verejného poriadku vo vzťahu k lotériovým a hazardným hrám patrí do právomoci členských štátov.

67.      Podľa Súdneho dvora je teda potrebné uznať vnútroštátnym orgánom dostatočnú právomoc voľnej úvahy na určenie požiadaviek na ochranu hráčov a všeobecnejšie, s prihliadnutím na sociálne a kultúrne vlastnosti každého členského štátu, na ochranu sociálneho poriadku, jednak pokiaľ ide o spôsoby organizácie lotérií a objem vkladov, ako aj pokiaľ ide o miesto určenia ziskov, ktoré sú ich výťažkom.(35) Členské štáty teda môžu určiť ciele svojej politiky v oblasti lotériových a hazardných hier a prípadne presne definovať úroveň požadovanej ochrany.(36)

68.      Aby však bolo možné odôvodniť vnútroštátne opatrenie obmedzujúce slobodu pohybu, musí sa uplatňovať nediskriminačným spôsobom, byť spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa a neprekročiť mieru nevyhnutnú na jeho dosiahnutie.(37)

69.      V rámci kontroly dodržiavania týchto podmienok Súdny dvor opakovane upresnil, že dôvody, ktoré odôvodňujú obmedzenia ustanovené predmetnou právnou úpravou, musia byť hodnotené vo vzájomnej súvislosti.(38)

70.      Súdny dvor pripustil, že tieto obmedzenia môžu byť odôvodnené.

71.      Členský štát má právo úplne zakázať prevádzkovanie hry na svojom území.(39) Podľa Súdneho dvora patrí do právomoci vnútroštátnych súdov posúdenie, či v súvislosti so sledovaným cieľom je potrebné úplne alebo čiastočne zakázať činnosti tejto povahy alebo ich len obmedziť a na tento účel upraviť prísnejší alebo menej prísny spôsob kontroly.(40)

72.      Členský štát môže tiež priznať výhradné právo prevádzkovať lotériové alebo hazardné hry jedinému subjektu alebo obmedzenému počtu hospodárskych subjektov.(41)

73.      Súdny dvor sa domnieval, že skutočnosť, že členský štát povolí výhradné právo na prevádzkovanie lotériovej alebo hazardnej hry jedinému subjektu alebo obmedzenému počtu hospodárskych subjektov, nie je nezlučiteľná s cieľmi ochrany spotrebiteľov proti podnecovaniu k nadmerným výdavkom a ochrany verejného poriadku. Podľa Súdneho dvora obmedzené povolenie lotériových a hazardných hier vo výhradnom rámci, ktorý predstavuje výhodu usmernenia túžby hrať a prevádzkovania hier do kontrolovaných obehov, predchádzania riziku, že toto prevádzkovanie sleduje podvodné a kriminálne ciele a používania ziskov, ktoré z nich pochádzajú na verejnoprospešné účely, slúži tiež na sledovanie týchto cieľov.(42)

74.      Okrem toho samotná okolnosť, že členský štát si zvolil iný systém ochrany ako ten, ktorý prijal iný členský štát, nemôže mať vplyv na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality vnútroštátnych ustanovení prijatých v predmetnej oblasti. Tie sa musia posúdiť iba vzhľadom na ciele sledované vnútroštátnymi orgánmi dotknutého členského štátu a úroveň ochrany, ktorú zamýšľajú zabezpečiť.(43)

75.      V citovanom rozsudku Läärä a i. Súdny dvor preskúmal tiež otázku, či by na dosiahnutie cieľov sledovaných fínskym zákonom týkajúcim sa prevádzkovania výherných prístrojov bolo výhodnejšie namiesto priznania výhradného práva autorizovanému verejnému orgánu, prijať právny predpis, ktorý by uložil nevyhnutné podmienky subjektom majúcim záujem o prevádzkovanie týchto prístrojov.

76.      Súdny dvor rozhodol, že táto otázka patrí do právomoci voľnej úvahy členských štátov, pokiaľ zvolená úprava nie je neprimeraná voči sledovanému cieľu.(44) Súd sa domnieval, že táto podmienka bola splnená, keďže organizáciou, ktorá bola držiteľom výhradného práva na prevádzkovanie výherných prístrojov, bolo verejnoprávne združenie, ktorého činnosť sa vykonávala pod kontrolou štátu, ktorému musela previesť čistý zisk určený na ďalšie prerozdelenie pochádzajúci z prevádzkovania prístrojov.(45)

77.      Súdny dvor upresnil, že pokiaľ je pravda, že sumy, ktoré takto získal štát na verejnoprospešné účely, by mohli byť zhromaždené aj inými spôsobmi, ako napríklad zdanením činnosti rôznych prevádzkovateľov v prípade, ak im bude udelené povolenie na ich vykonávanie v rámci právnej úpravy nevýhradného charakteru, povinnosť uložená schválenému verejnoprávnemu subjektu prevádzať výťažok zo svojej činnosti určite predstavuje účinnejšie opatrenie na to, aby sa vzhľadom na nebezpečenstvá trestných činov a podvodov zabezpečilo prísne obmedzenie lukratívneho charakteru týchto činností.(46)

78.      V citovaných rozsudkoch Zenatti, Gambelli a i. a Placanica a i. Súdny dvor poskytol ďalšie upresnenia, pokiaľ ide o podmienky, ktoré musí vnútroštátna právna úprava splniť, aby mohla byť odôvodnená, vo vzťahu k talianskej právnej úprave, ktorá vyhradzuje obmedzený počet povolení s výhradným právom organizovať stávky organizáciám, ktoré zodpovedajú určitým kritériám.

79.      V citovanom rozsudku Zenatti uviedol, že úmyslom spornej talianskej právnej úpravy bolo zabrániť tomu, aby sa tieto hry stali zdrojom osobného obohacovania, vyhnúť sa nebezpečenstvu trestnej činnosti a podvodu a škodlivým individuálnym a spoločenským dôsledkom vyplývajúcim z povzbudzovania k výdavkom, ktoré hry vytvárajú, a povoliť ich výlučne v medziach, v akých môžu byť sociálne užitočné na správny priebeh športovej súťaže.(47)

80.      Súdny dvor uviedol, že taká právna úprava môže byť odôvodnená, pokiaľ predovšetkým účinne sleduje cieľ skutočného zníženia možností na hru a ak financovanie sociálnych činností prostredníctvom prevodu príjmov, pochádzajúcich zo schválených hier, predstavuje len pozitívny vedľajší dôsledok a nie odôvodnenie uskutočňovanej reštriktívnej politiky.(48) Upresnil, že do právomoci vnútroštátneho súdu patrí úloha zistiť, či táto právna úprava vzhľadom na jej konkrétne spôsoby uplatňovania skutočne spĺňa ciele, ktoré by ju mohli odôvodňovať a či obmedzenia, ktoré uložila, nie sú neprimerané voči týmto cieľom.(49)

81.      V citovanom rozsudku Gambelli a i. vnútroštátny súd uviedol, že talianska právna úprava týkajúca sa stávok bola zmenená v roku 2000 a že z prípravných prác na novele vyplynulo, že Talianska republika sledovala politiku silného rozšírenia hier a stávok na celoštátnej úrovni, aby získala prostriedky, pričom chránila už schválených prevádzkovateľov.

82.      Súdny dvor rozhodol, že obmedzenia z dôvodov súvisiacich s ochranou spotrebiteľa a predchádzaním podvodu a povzbudzovaniu občanov k nadmerným výdavkom spojeným s hrou môžu byť odôvodnené len vtedy, pokiaľ sú spôsobilé zabezpečiť realizáciu týchto cieľov v tom zmysle, že tieto obmedzenia musia prispieť k obmedzeniu činností stávok súdržným a systematickým spôsobom.(50)

83.      Upresnil, že pokiaľ orgány členského štátu vedú a povzbudzujú spotrebiteľov k účasti na lotériách, na hazardných hrách alebo na stávkach, s cieľom získať finančné prostriedky do štátneho rozpočtu, orgány tohto štátu sa nemôžu odvolávať na verejný sociálny poriadok v súvislosti s nevyhnutnosťou znížiť príležitosti ku hre, aby odôvodnili také opatrenia, akými sú opatrenia v predmetnej veci.(51)

84.      Pokiaľ ide o cieľ vyhnúť sa tomu, aby prevádzkovatelia hier boli zapletení do trestnej činnosti alebo podvodov, Súdny dvor uviedol, že talianska právna úprava v oblasti verejného obstarávania sa javí ako neprimeraná v rozsahu, v akom vylučuje možnosť, aby kapitálové spoločnosti, ktorých akcie sú kótované na regulovaných trhoch iných členských štátov, získali koncesie na prevádzkovanie športových stávok v Taliansku. Zdôraznil, že existujú nástroje kontroly účtovníctva a činností týchto spoločností.(52)

85.      V citovanom rozsudku Placanica a i. Súdny dvor opätovne preskúmaval taliansky zákon týkajúci sa stávok na športové podujatia po tom, ako Corte suprema di cassazione uviedol, že táto právna úprava je zlučiteľná s článkami 43 ES a 49 ES. Tento súd uviedol, že skutočným účelom tejto právnej úpravy nebolo chrániť spotrebiteľov obmedzením sklonov k hrám, ale usmerniť aktivity hazardných hier do kontrolovateľných obehov s cieľom predchádzať prevádzkovaniu týchto činností na trestné účely.

86.      Súdny dvor rozhodol, že keďže systém koncesií stanovený talianskym zákonom sledoval výlučne tento cieľ „politika kontrolovanej expanzie“ v odvetví hazardných hier môže byť skutočne v súlade s cieľom pritiahnuť hráčov, ktorí sa zúčastňujú na nezákonných hrách a stávkach, ktoré sú ako také zakázané, k povoleným a regulovaným činnostiam. Podľa Súdneho dvora na účel dosiahnutia tohto cieľa musia oprávnení podnikatelia predstavovať spoľahlivú, ale zároveň atraktívnu alternatívu zakázanej činnosti, čo samo osebe môže v sebe zahŕňať širokú ponuku hier, reklamu určitého rozsahu a využitie nových techník distribúcie.(53)

87.      Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré uviedla talianska vláda a ktoré preukazovali závažnosť fenoménu nezákonných hier v Taliansku, Súdny dvor rozhodol, že systém koncesií môže vytvárať efektívny mechanizmus umožňujúci kontrolovať podnikateľov pôsobiacich v odvetví hazardných hier s cieľom predchádzať prevádzkovaniu týchto činností na kriminálne alebo podvodné ciele.(54)

88.      Potvrdil však, že sporná právna úprava nie je primeraná v rozsahu, v akom vylučovala možnosť, aby kapitálové spoločnosti, ktorých akcie sú kótované na regulovaných trhoch v iných členských štátoch, mohli získať koncesiu na prevádzkovanie športových stávok v Taliansku.(55)

B –    Vnútroštátne právo

1.      Informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom

89.       Článok 2 zákonného dekrétu č. 282/2003(56) priznáva Santa Casa výhradné právo elektronického prevádzkovania štátnych benefičných hier, konkrétne lotérií a športových stávkových hier; tento režim výhradných práv sa vzťahuje na celé územie štátu vrátane priestoru rozhlasového vysielania, analógového a digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, internetu a akýchkoľvek iných verejných telekomunikačných sietí.

90.      V zmysle článku 11 ods. 1 písm. a) a b) zákonného dekrétu č. 282/2003 je správnym deliktom:

–        propagácia, organizácia alebo prevádzkovanie štátnych benefičných hier (konkrétne lotérií a športových stávkových hier) elektronickou cestou v rozpore s režimom výhradných práv,

–        reklama na príslušné žrebovania bez ohľadu na to, či sa uskutočňujú v rámci územia štátu alebo mimo neho.

2.      Doplňujúce informácie, ktoré poskytla portugalská vláda

91.      V Portugalsku podliehajú lotériové a hazardné hry všeobecnej zásade zákazu. Štát si však vyhradil možnosť na základe režimu, ktorý považuje za vhodný, povoliť prevádzkovanie jednej alebo viacerých hier, priamo alebo prostredníctvom organizácie, ktorá podlieha jeho kontrole, alebo umožniť toto prevádzkovanie súkromným subjektom, či už zriadeným na účely dosahovania zisku, alebo nie, prostredníctvom verejného obstarávania.

a)      Druhy hier

92.      Portugalská právna úprava rozlišuje tri kategórie lotériových a hazardných hier, a to hry v kasíne, lotérie, tomboly a reklamné súťaže, ako aj hry loto a stávky.

i)      Hry v kasíne

93.      Hry v kasíne tvoria stolové hry, akými sú ruleta a poker, ako aj iné druhy hier ako bingo a výherné prístroje.

94.      Ich prevádzkovanie je upravené zákonným dekrétom č. 422/89 z 2. decembra 1989(57), ktorý preskúmal Súdny dvor v citovanom rozsudku Anomar a i..

95.      V zásade je prevádzkovanie hier v kasíne vyhradené štátu a môžu ho vykonávať len podniky vytvorené vo forme kapitálovej spoločnosti, ktorým štát vydal koncesiu prostredníctvom správnej zmluvy. Tieto hry sú povolené len vo vnútri kasín, v priestoroch na hru ustanovených a vymedzených zákonom.

96.      V súčasnosti v Portugalsku existuje deväť herní tohto druhu a nedávno boli vydané koncesie na štvorročné obdobie.

ii)    Lotérie, tomboly a reklamné súťaže

97.      Túto kategóriu hier tvoria lotérie, tomboly, žrebovania, reklamné súťaže a súťaže o ceny. Podliehajú predchádzajúcemu vydaniu povolení vládou, ktorá ich vydáva prípad od prípadu na základe osobitných podmienok.

98.      Táto kategória hier nemá v Portugalsku takmer žiadny vplyv na obchod.

iii) Hry loto a stávky

99.      Táto kategória zahŕňa všetky hry, v ktorých účastníci hádajú výsledky jednej alebo viacerých súťaží alebo žrebovania čísel. Tieto hry sú v Portugalsku známe pod názvom „benefičné hry“ alebo „štátne benefičné hry“.

100. Prevádzkovanie týchto hier je upravené zákonným dekrétom č. 84/85 z 28. marca 1985.(58)

101. Podľa článku 1 ods. 1 tohto zákonného dekrétu právo propagovať hry loto a stávky je vyhradené štátu, ktorý výhradne priznáva Santa Casa ich organizovanie a prevádzkovanie na celom území štátu.

102. Podľa preambúl normatívnych aktov, ktoré upravujú toto výhradné právo, sa Portugalská republika domnievala, že už nemôže ignorovať skutočnosť, že dotknuté hry sa uskutočňovali nezákonne, ani excesy, ku ktorým táto prax viedla. Mala teda v úmysle upraviť ich v právnom predpise, aby sa zabezpečila ich čestnosť a obmedzili sa excesy. Portugalská republika okrem toho chcela, aby výťažok z tejto praxe, ktorá je v kultúre členského štátu morálne odsúdeniahodná, nebol zdrojom osobného obohacovania a aby bol namiesto toho určený na financovanie sociálnych vecí alebo vecí všeobecného záujmu.

103. Najskôr Santa Casa organizovala súťaže pod názvom „Totobola“ a „Totoloto“. Pojem Totobola zahŕňa všetky hry, v ktorých účastníci hádajú výsledky jednej alebo viacerých športových súťaží. Pojem Totoloto zahŕňa všetky hry, v ktorých účastníci hádajú výsledky žrebovania čísel.

104. Ponuka hier bola neskôr rozšírená: v roku 1993 o „Joker“(59), v roku 1994 o „Lotaria instantânia“, okamžitá stieracia hra všeobecne nazývaná „raspadinha“(60), v roku 1998 o „Totogolo“(61) a v roku 2004 o „Euromilhões“, európsku lotériu.(62)

105. V roku 2003 bol právny rámec hier loto a stávok prispôsobený, aby zodpovedal technickému rozvoju, ktorý umožňoval ponuku hier elektronickými prostriedkami, najmä prostredníctvom internetu. Tieto opatrenia sú uvedené v zákonnom dekréte č. 282/2003 a v podstate majú na jednej strane umožniť Santa Casa distribúciu jej produktov pomocou elektronických prostriedkov a na druhej strane rozšíriť výhradné právo Santa Casa na hry ponúkané elektronickými prostriedkami, najmä cez internet.

106. Článok 12 ods. 1 zákonného dekrétu č. 282/2003 stanovuje minimálne a maximálne výšky pokút, ktorými sú postihované ustanovené správne delikty, najmä v článku 11 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákonného dekrétu. Pokiaľ ide o právnické osoby, uvádza sa, že pokuta nesmie byť nižšia ako 2 000 eur a vyššia ako trojnásobok celkovej čiastky, ktorá bola nadobudnutá organizovaním hry pod podmienkou, že tento násobok je vyšší ako 2 000 eur a najviac 44 890 eur.

b)      Úprava Santa Casa

107. Santa Casa je organizácia sociálnej solidarity založená 15. augusta 1498, ktorej činnosť vždy spočívala v sociálnej práci pomoci najviac znevýhodneným kolektívom.

108. V Portugalsku sú štátne benefičné hry viazané na Santa Casa. „Lotaria Nacional“ (národná lotéria), ustanovená kráľovským ediktom z 18. novembra 1783, bola povolená tejto inštitúcii a uvedené povolenie bolo periodicky obnovované. Santa Casa bolo udelené výhradné právo na organizovanie iných foriem hier loto a športových stávok, a to v roku 1961 Totobola a následne, v roku 1985 Totoloto.

109. Činnosť Santa Casa upravuje zákonný dekrét č. 322/91 z 26. augusta 1991.(63)

110. Podľa svojich stanov je Santa Casa „verejnoprospešná právnická osoba“, a teda súkromná právnická osoba, uznaná orgánmi ako subjekt, ktorý sleduje neziskové účely a účely všeobecného záujmu.

111. Správne orgány Santa Casa tvorí riaditeľ, menovaný dekrétom predsedu vlády a správna rada, ktorej členovia sú menovaní dekrétom členov vlády, do pôsobnosti ktorých patrí Santa Casa.

112. Prevádzkovanie hazardných hier patrí do pôsobnosti oddelenia hier Santa Casa, ktoré má vlastné správne a kontrolné orgány.

113. Správny orgán oddelenia hier tvorí riaditeľ Santa Casa, ktorý povinne vykonáva predsedníctvo a dvaja konatelia, menovaní spoločným dekrétom ministra práce a solidarity a ministra zdravotníctva.

114. Každá hazardná hra, ktorú organizuje Santa Casa, sa ustanovuje samostatne zákonným dekrétom a všetky podrobnosti jej organizácie a jej prevádzkovania vrátane výšky stávok, hracieho plánu, frekvencie žrebovania, konkrétne percento pre každú cenu, spôsobov zberu stávok, spôsobov výberu schválených distribútorov, ako aj spôsobov a podmienok platieb výhier sú upravené nariadením vlády.

115. Členovia súťažnej poroty, poroty pre žrebovanie a poroty pre sťažnosti sú vo väčšine zastúpení verejnou správou. Predsedom poroty pre sťažnosti, ktorý má právo na rozhodujúci hlas, je súdny úradník.

116. Oddelenie hier má svoj rozpočet a svoje účty, ktoré sú súčasťou rozpočtu a účtov Santa Casa, ktoré ako také podliehajú dozoru vlády.

117. Tomuto oddeleniu bola zverená právomoc správneho orgánu na účely začatia, vedenia a vyšetrovania v konaniach o postihoch proti protiprávnemu prevádzkovaniu hazardných hier, ktorých prevádzkovanie bolo zverené výhradne Santa Casa.

118. Článok 14 zákonného dekrétu č. 282/2003 priznáva riaditeľstvu oddelenia hier právomoc správneho orgánu na účely udeľovania pokút, ako boli pokuty uložené spoločnostiam Liga a Bwin.

119. Proti všetkým rozhodnutiam, prijatým oddelením hier v rámci konaní o postihoch a proti akýmkoľvek iným rozhodnutiam, ktoré majú účinky voči tretím osobám, ako napríklad rozhodnutia týkajúce sa nadobúdania tovarov a služieb a vydávania povolení tretím subjektom na distribúciu benefičných hier, sa možno odvolať.

120. Santa Casa má zverené osobitné úlohy v oblasti ochrany rodiny, materstva a detstva, pomoci nezaopatreným a ohrozeným maloletým, pomoci starým ľuďom, v sociálnych situáciách vážneho nedostatku, ako aj v oblasti poskytovania primárnej a špecializovanej lekárskej starostlivosti.

121. Podľa právnej úpravy platnej v čase, keď nastali skutkové okolnosti, z ktorých vychádza konanie vo veci samej, Santa Casa si ponechala len 25 % výťažku z rôznych hier. Zvyšok sa rozdelil medzi iné verejnoprospešné inštitúcie, ako sú združenia dobrovoľných hasičov, súkromné ústavy sociálnej solidarity, ústavy prevencie a reedukačné ústavy pre zdravotne postihnutých, ako aj fondy kultúrneho rozvoja, alebo bol použitý v oblasti sociálnej pomoci. Týmto spôsobom sa 50 % výťažku Totobola používa na podporu a rozvoj futbalu a 16 % výťažku Totoloto sa používa na financovanie športových činností.

III – Konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka

122. Liga je právnická osoba súkromného práva asociatívnej povahy, založená na neziskové účely, ktorá združuje všetky kluby, ktoré sa zúčastňujú profesionálnych futbalových súťaží v Portugalsku, a ktorej výslovne prislúcha komerčné využitie ňou organizovaných súťaží.

123. Bwin je spoločnosť so sídlom v Gibraltári prevádzkujúca stávkové hry on‑line. Organizuje hazardné hry na internetovej stránke v portugalskom jazyku. Bwin podlieha osobitnej právnej úprave Gibraltáru v oblasti hazardných hier a získala všetky povolenia požadované vládou Gibraltáru. Bwin nemá žiadne stredisko činností v Portugalsku. Jeho servery pre ponuku on‑line sa nachádzajú v Gibraltári a v Rakúsku. Všetky stávky spotrebitelia uskutočňujú priamo na internetovej stránke Bwin alebo prostredníctvom iného priameho komunikačného prostriedku.

124. Bwin ponúka široký výber hazardných hier on‑line vrátane športových stávok, hier loto a hier v kasíne, ako je ruleta a poker. Predmetom športových stávok sú výsledky futbalových stretnutí, ako aj výsledky iných športových súťaží, ako sú zápasy rugby, automobilové preteky formuly 1 a stretnutia amerického basketbalu.

125. Vnútroštátny súd upresňuje, že spoločnostiam Liga a Bwin sa vytýkajú tieto skutočnosti:

–        uzavretie zmluvy o sponzorstve na obdobie štyroch športových sezón počínajúc sezónou 2005/2006, podľa ktorej Bwin preberá inštitucionálnu záštitu nad prvou národnou ligou, predtým nazývanou „Super Liga“ a ktorá sa potom nazvala „Liga betandwin.com“,

–        v dôsledku tejto zmluvy Bwin nadobudla práva, ktoré jej umožňujú uvádzať logo „betandwin.com“ na dresoch hráčov klubov, ktoré sa zúčastňujú šampionátu Super Ligy a na štadiónoch týchto klubov. Okrem toho bol na internetovú stránku Ligy zaradený odkaz spolu s linkou, ktorá umožňuje prístup k stránke Bwin,

–        prostredníctvom stránky Bwin bolo umožnené zúčastňovať sa na elektronických športových stávok s tipovaním výsledkov (výhra, remíza, prehra) futbalových zápasov každého kola Super Ligy, ako aj zahraničných futbalových zápasov s cieľom získať peňažnú výhru. Táto stránka taktiež umožňuje zúčastniť sa elektronickou cestou na lotériových hrách, v ktorých účastníci hádajú výsledky žrebovania v číselných lotériách.

126. Riaditeľstvo oddelenia hier Santa Casa uložilo Liga a Bwin paušálnu pokutu 75 000 eur a 74 500 eur za to, že ako spolupáchatelia elektronickou formou propagovali, organizovali a prevádzkovali štátne benefičné hry – konkrétne športové stávkové hry –, a tým porušili režim výhradných práv stanovený vnútroštátnou legislatívou.

127. Liga a Bwin navrhli zrušiť tieto rozhodnutia, pričom sa odkazujú najmä na právnu úpravu a judikatúru Spoločenstva.

128. Tribunal de Pequena Instância Criminal do Porto (Portugalsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Kladená prejudiciálna otázka spočíva v podstate v tom, či spomínaný režim výhradných práv, ktoré požíva Santa Casa, predstavuje prekážku voľnému poskytovaniu služieb v rozpore so zásadami voľného poskytovania služieb, slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu, zakotvenými v článkoch 49 ES, 43 ES a 56 ES, v rozsahu, v akom sa vzťahuje na [Bwin], t.j. na poskytovateľa služieb so sídlom v inom členskom štáte, v ktorom legálne poskytuje obdobné služby, nemajúceho žiadnu prevádzku v Portugalsku.

Navrhuje sa preto objasniť, či je v rozpore s právom Spoločenstva a predovšetkým s uvedenými zásadami vnútroštátny režim, akým je režim vo veci samej, ktorý jednak zakotvuje výhradné práva prevádzkovať lotérie a stávkové hry v prospech jediného subjektu a jednak stanovuje pôsobnosť tohto režimu na ,celé územie štátu vrátane… internetu‘.“

IV – Analýza

A –    O prípustnosti prejudiciálnej otázky

129. Svojou prejudiciálnou otázkou chce vnútroštátny súd zistiť, či je zlučiteľná s právom Spoločenstva vnútroštátna právna úprava, na základe ktorej výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotérie a športové stávky na celom portugalskom území, zverené jedinému subjektu kontrolovanému štátom, založenému na neziskové účely, sa vzťahuje na všetky elektronické komunikačné prostriedky, najmä na internet.

130. Talianska, holandská a nórska vláda, ako aj Komisia namietajú alebo spochybňujú prípustnosť tejto prejudiciálnej otázky, keďže rozhodnutie vnútroštátneho súdu neobsahuje dostatočné informácie o obsahu a o cieľoch portugalskej právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na spor vo veci samej.

131. Nemyslím si, že otázka sa môže vyhlásiť za neprípustnú.

132. Opis vnútroštátnej právnej úpravy, ktorú poskytol vnútroštátny súd, totiž jasne umožňuje pochopiť, že táto právna úprava na jednej strane zveruje Santa Casa výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotérie a športové stávky na internete a na druhej strane ukladá sankcie subjektom, ktoré porušujú toto právo. Opis skutkových okolností vyjadruje rozsah pôsobnosti sporu. Okrem toho z rozhodnutia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta na zlučiteľnosť jeho právnej úpravy s právom Spoločenstva v rozsahu, v akom bráni tomu, aby hospodársky subjekt, ktorý oprávnene vykonáva svoju činnosť v jednom členskom štáte, poskytoval svoje služby v Portugalsku.

133. Je pravda, že vzhľadom na kritériá, vychádzajúce z judikatúry Súdneho dvora, na základe ktorých je potrebné posúdiť zlučiteľnosť s právom Spoločenstva vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti lotériových a hazardných hier, by sa dalo očakávať, že vnútroštátny súd poskytne úplnejší opis vnútroštátneho práva a jeho uplatňovania, pokiaľ ide o monopol Santa Casa a dôvody, pre ktoré sa tento monopol rozšíril na lotériové a hazardné hry na internete. Okrem toho by bolo žiaduce, aby uvedený vnútroštátny súd upresnil, z akého dôvodu skôr prijaté rozhodnutia Súdneho dvora nezodpovedajú na jeho otázky a neumožňujú mu rozhodnúť v spore vo veci samej.

134. Nedostatok týchto informácií v návrhu na začatie prejudiciálneho konania však neodôvodňuje jeho zamietnutie z dôvodu neprípustnosti položenej otázky.

135. Táto otázka sa totiž týka výkladu práva Spoločenstva, pretože je potrebné podať výklad článkov Zmluvy, ktoré ustanovujú slobodu pohybu. Je relevantná na účely vyriešenia sporu vo veci samej, pretože keby Súdny dvor podal výklad príslušnej slobody pohybu v tom zmysle, že bráni priznaniu takéhoto výhradného práva, vnútroštátny súd by musel vyhovieť žalobe, ktorú podali Liga a Bwin.

136. Napokon údaje, ktoré uviedol vnútroštátny súd, sú dostatočné na to, aby umožnili Súdnemu dvoru poskytnúť užitočnú odpoveď aspoň o otázke, či priznanie výhradného práva jedinému subjektu na účely organizovania a prevádzkovania lotériových a hazardných hier na internete je a priori alebo nevyhnutne v rozpore s právom Spoločenstva.

137. V súlade s ustálenou judikatúrou prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj dôležitosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa položené prejudiciálne otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť.(64)

138. Je taktiež pravdou, že Súdny dvor tiež rozhodol, že mu za výnimočných okolností prináleží skúmať podmienky, za akých mu bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania. Ako býva v prejudiciálnych konaniach často pripomínané, „duch spolupráce, v ktorom má byť konanie o prejudiciálnej otázke vedené, totiž znamená, že vnútroštátny súd berie ohľad na funkciu zverenú Súdnemu dvoru, ktorou je prispievanie k výkonu spravodlivosti v členských štátoch a nie podávanie poradných stanovísk k všeobecným alebo hypotetickým otázkam“(65).

139. Súdny dvor sa domnieval, že nemôže rozhodovať o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom, pokiaľ je zjavné, že výklad alebo posúdenie platnosti predpisu Spoločenstva, o ktoré žiada vnútroštátny súd, nemajú žiadny vzťah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, alebo pokiaľ ide o hypotetický problém a Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne skutočnosti potrebné pre užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené.(66)

140. Skúmaná prejudiciálna otázka nepatrí medzi tieto prípady.

141. Okrem toho chcem zdôrazniť, že napriek nedostatočným informáciám poskytnutým vnútroštátnym súdom, pokiaľ ide o obsah a ciele jeho vnútroštátnej právnej úpravy, okrem Portugalskej republiky ďalších deväť členských štátov, ako aj účastníci konania vo veci samej a Komisia podali písomné vyjadrenie.

142. Okrem toho Liga a Bwin, ako aj účastníci konania, ktorí doručili pripomienky, najmä portugalská vláda, podrobne uviedli obsah a ciele spornej právnej úpravy a tieto okolnosti boli rozsiahlym spôsobom prediskutované v priebehu ústnej časti konania. Súdny dvor by teda mohol ísť nad rámec preskúmania samotnej otázky zásady zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá vyhradzuje jedinému subjektu výhradné právo ponúkať športové stávky na internete, s právom Spoločenstva.

143. Talianska vláda namieta prípustnosť prejudiciálnej otázky aj z dôvodu, že vnútroštátny súd navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol o zlučiteľnosti jeho vnútroštátneho práva s právom Spoločenstva.

144. Ako to uviedla predmetná vláda, je pravdou, že v súlade s ustálenou judikatúrou, pokiaľ ide o rozdelenie zodpovednosti v rámci systému spolupráce zavedeného článkom 234 ES, výklad vnútroštátnych ustanovení prislúcha vnútroštátnym súdom a nie Súdnemu dvoru, a Súdnemu dvoru neprislúcha vyslovovať sa v rámci konania začatého podľa tohto článku k zlučiteľnosti predpisov vnútroštátneho práva s ustanoveniami práva Spoločenstva.(67)

145. Aj keď sa však pripustí, že predmetná prejudiciálna otázka sa musí vykladať v zmysle, ktorý uvádza talianska vláda, aj tak by nebola neprípustná. Keď sa Súdnemu dvoru výslovne navrhuje, aby rozhodol o zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy s právom Spoločenstva, Súdny dvor preformuluje takto položenú prejudiciálnu otázku z dôvodu svojich úloh a pripomenie, že má právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky informácie na účely výkladu práva Spoločenstva, ktoré vnútroštátnemu súdu môžu byť užitočné pri rozhodovaní o tejto zlučiteľnosti.(68)

146. Navrhujem teda, aby Súdny dvor považoval prejudiciálnu otázku za prípustnú.

B –    O veci samej

147. Podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom ustanovenia článku 11 ods. 1 písm. a) a b) zákonného dekrétu č. 282/2003 zakazujú na jednej strane organizovanie a prevádzkovanie lotérií a športových stávok na internete v rozpore s režimom výhradných práv zverených Santa Casa a na druhej strane reklamu hier on‑line organizovaných v rozpore s režimom tohto výhradného práva.

148. Okrem toho z týchto informácií vyplýva, že Liga a Bwin boli uložené paušálne pokuty 75 000 eur a 74 500 eur za to, že jednak organizovali a prevádzkovali športové stávky na internete, a tým porušili režim výhradných práv Santa Casa, a jednak tieto stávky propagovali.

149. Vzhľadom na tieto okolnosti sa domnievam, že zlučiteľnosť spornej vnútroštátnej právnej úpravy s právom Spoločenstva sa musí posúdiť na základe dvoch skupín ustanovení. Na jednej strane, v rozsahu, v akom priznáva Santa Casa výhradné právo organizovať lotérie a športové stávky na internete a zakazuje akémukoľvek ďalšiemu poskytovateľovi služieb usadenému v rámci Únie ponúkať tieto služby on‑line v Portugalsku, sporná právna úprava by mohla patriť do rámca pôsobnosti smernice 98/34. Na druhej strane, v rozsahu, v akom zakazuje akúkoľvek reklamu lotériám a športovým stávkam organizovaným v rozpore s výhradným právom Santa Casa, táto právna úprava by mohla patriť do rámca pôsobnosti článku 49 ES.

1.      Uplatňovanie smernice 98/34

150. Ide o určenie, či sa článok 1 ods. 11 smernice 98/34 musí vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, na základe ktorej právo organizovať a prevádzkovať lotérie a stávky pokrýva všetky elektronické komunikačné prostriedky, najmä internet, predstavuje „technický predpis“ v zmysle citovaného ustanovenia.

151. Komisia vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že sporná právna úprava patrí do rámca pôsobnosti smernice 98/34.

152. Účastníci konania, ktorí predložili pripomienky a mali sa v tejto súvislosti vyjadriť v priebehu ústnej časti konania, vyjadrili protichodné názory. Liga a Bwin súhlasia s názorom Komisie.

153. Portugalská vláda podčiarkuje, že Liga a Bwin sa na smernicu 98/34 neodvolávali v priebehu sporu vo veci samej a že vnútroštátny súd nepoložil žiadnu otázku týkajúcu sa tejto smernice. Táto vláda pripomína, že do právomoci vnútroštátneho súdu patrí rozhodnúť o práve Spoločenstva, ktoré sa vzťahuje na spor, o ktorom má rozhodnúť. Z toho vyvodzuje, že spomínaná smernica nie je v tomto prípade relevantná.

154. V druhom rade uvádza, že smernica 98/34 neukladala Portugalskej republike povinnosť oznámiť spornú právnu úpravu Komisii. Zdôrazňuje, že lotériové a hazardné hry boli vylúčené z rámca pôsobnosti smernice 2000/31 o elektronickom obchode a smernice 2006/123 o službách na vnútornom trhu.

155. Dánska vláda, ktorú podporila rakúska vláda, zaujala rovnaké stanovisko ako portugalská vláda. Okrem iného uvádza, že sporná právna úprava, ktorá ustanovuje zákaz vykonávať činnosti na portugalskom území, je porovnateľná s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá podmieňuje vykonávanie živnosti vydaním povolenia, a že podľa judikatúry taká právna úprava nepredstavuje technický predpis. Domnieva sa, že tento pojem judikatúra vykladala v tom zmysle, že sa týkala len samotných čŕt, ktoré vymedzujú vlastnosti výrobkov.(69)

156. Grécka vláda sa domnieva, že vnútroštátna právna úprava, ktorá ustanovuje štátny monopol v oblasti lotériových a hazardných hier, nepatrí do rámca pôsobnosti smernice 98/34.

157. Nesúhlasím s názorom týchto vlád. Najskôr pripomínam, že Súdny dvor môže vykladať ustanovenia smernice 98/34, aj ak vnútroštátny súd v tejto súvislosti nepoložil otázku. Ďalej vysvetlím dôvody, pre ktoré sa domnievam, že sporná právna úprava patrí do rámca pôsobnosti tejto smernice. Okrem toho upresním dôsledky neoznámenia tejto právnej úpravy. Napokon vzhľadom na pripomienky členských štátov o význame smernice 98/34 na účely vyriešenia sporu vo veci samej považujem za potrebné upresniť, že rozsudok, ktorý bude vynesený, je pre vnútroštátny súd záväzný, a to prípadne aj pokiaľ ide o výklad spomínanej smernice.

a)      Možnosť Súdneho dvora vykladať smernicu 98/34 aj vtedy, ak na ňu vnútroštátny súd neodkázal

158. Možnosť Súdneho dvora vykladať smernicu 98/34 aj vtedy, ak sa na ňu vnútroštátny súd nepýtal, vyplýva z ustálenej judikatúry. Keď sa Súdny dvor domnieva, že vnútroštátny súd nepoložil otázku, pokiaľ ide o ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na vec samú, preskúma z úradnej moci rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia. Preto v súlade s často používaným pravidlom s cieľom poskytnúť súdu, ktorý položil prejudiciálnu otázku, užitočnú odpoveď, môže Súdny dvor vziať do úvahy aj ustanovenia práva Spoločenstva, o ktoré sa vnútroštátny súd vo svojej otázke neopieral.(70)

159. Z uvedeného vyplýva, že keď – ako v prejednávanej veci – vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa rozsahu pôsobnosti článkov Zmluvy, ktoré ustanovujú slobody pohybu, môže mu Súdny dvor odpovedať tak, že vyloží smernicu, ktorá sa osobitne vzťahuje na skutkové okolnosti sporu vo veci samej.(71)

b)      Sporná právna úprava patrí do rámca pôsobnosti smernice 98/34

160. Na rozdiel od členských štátov, ktoré k tomuto bodu zaujali stanovisko, sa rovnako ako Liga a Bwin, ako aj Komisia domnievam, že sporná právna úprava v rozsahu, v akom zakazuje akémukoľvek ďalšiemu hospodárskemu subjektu organizovať v Portugalsku lotérie a športové stávky na internete, predstavuje „technický predpis“ v zmysle smernice 98/34.

161. Po prvé toto stanovisko vychádza z definície pojmov „služba“ a „technický predpis“ uvedených v tejto smernici.

162. „Služba poskytovaná informačnou spoločnosťou“ je totiž v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 98/34 každá služba, ktorá sa bežne poskytuje za odmenu, na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb. Okrem toho z odôvodnenia č. 19 smernice 98/48 vyplýva, že na účely výkladu tohto pojmu je potrebné odkázať aj na pojem „služba“ v zmysle článku 50 ES tak, ako ho vykladá judikatúra Súdneho dvora.

163. Ako už bolo uvedené, z tejto judikatúry vyplýva, že poskytovateľ usadený v členskom štáte poskytuje prostredníctvom internetu, a teda bez toho, že by cestoval, adresátom usadeným v inom členskom štáte, služby v zmysle článku 50 ES.(72)

164. Okrem toho článok 1 ods. 11 smernice 98/34 výslovne ustanovuje, že pojem „technický predpis“ zahŕňa predpisy, ktoré zakazujú poskytovanie alebo používanie služby. Preto na rozdiel od toho, čo uvádzajú rôzne členské štáty, tento pojem po rozšírení rámca pôsobnosti smernice 98/34 na služby informačnej spoločnosti už nezahŕňa len špecifikácie definujúce vlastnosti výrobkov, ako to bolo počas platnosti smernice Rady 83/189/EHS(73), ktorá bola vykladaná v citovaných rozsudkoch CIA Security International(74), van der Burg(75) a Canal Satélite Digital(76), na ktoré odkazujú uvedené štáty.

165. Sporná právna úprava, ktorá vyhradzuje Santa Casa výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotérie a športové stávky prostredníctvom internetu na celom portugalskom území a ustanovuje sankcie akémukoľvek hospodárskemu subjektu, ktorý koná v rozpore s týmto výhradným právom, má za následok, že poskytovateľovi hier na internete sa zakazuje poskytovať jeho služby.

166. Vzhľadom na tieto definície dotknutá právna úprava skutočne predstavuje „technický predpis“ v zmysle článku 1 ods. 11 smernice 98/34.

167. Po druhé sa mi zdá, že táto analýza je v súlade s dôvodmi, pre ktoré bol rámec pôsobnosti tejto smernice rozšírený na služby informačnej spoločnosti.

168. Z odôvodnenia smernice 98/48 totiž vyplýva, že zákonodarca Spoločenstva chcel, aby sa na tento osobitný druh služieb vzťahoval systém transparentnosti a kontroly, pôvodne ustanovený len pre tovary, s cieľom zabrániť tomu, aby vnútroštátne právne predpisy mohli vytvárať prekážky voľnému poskytovaniu týchto služieb.

169. Uplatňovanie systému povinného oznamovania ustanoveného smernicou 98/34 na tieto právne úpravy neznamená, že sú v rozpore s právom Spoločenstva.

170. Ako to už bolo uvedené, smernica 98/34 má za cieľ iba ustanoviť preventívny systém kontroly. Predovšetkým tým, že zaväzuje členský štát, aby oznámil Komisii všetky návrhy technických predpisov zákonodarcu Spoločenstva, vyzýva tento štát, aby pristúpil k dôkladnejšej kontrole zlučiteľnosti tohto predpisu s právom Spoločenstva. Účinkom smernice 98/34 teda je zdôrazniť, že ak dotknutá právna úprava bráni voľnému pohybu tovaru alebo voľnému poskytovaniu služieb informačnej spoločnosti, musí ju členský štát vedieť odôvodniť v súlade s podmienkami stanovenými v judikatúre.

171. Systém oznamovania upravený v smernici 98/34 okrem toho umožňuje Komisii a ostatným členským štátom spoznať návrh technického predpisu a preskúmať, či vytvára prekážky. V takom prípade môžu ostatné členské štáty navrhnúť dotknutému zákonodarcovi, aby návrh zmenil. Komisia môže navrhnúť alebo prijať spoločné opatrenia na úpravu oblasti, ktorá je predmetom príslušného predpisu.

172. Tento systém teda zosúlaďuje zvrchovanú moc členských štátov prijímať technické predpisy v oblastiach, v ktorých tieto predpisy nie sú harmonizované, s povinnosťou, ktorú na seba členské štáty vzájomne prevzali v Zmluve, vytvoriť spoločný trh, t. j. vnútorný priestor, v ktorom sa tovar voľne pohybuje a služby sú voľne poskytované.

173. Z toho vyplýva, že smernica 98/34 je skutočne účinná len vtedy, pokiaľ sú všetky návrhy technických predpisov oznámené(77), vrátane návrhov, ktoré sa týkajú lotériových a hazardných hier, keďže tieto predpisy predstavujú hospodársku činnosť a patria do rámca pôsobnosti slobody usadiť sa a voľného poskytovania služieb.

174. Okrem toho zdôrazňujem, že keď chcel zákonodarca Spoločenstva vylúčiť lotériové a hazardné hry z rámca pôsobnosti predpisu týkajúceho sa služieb, akým je smernica 2000/31 o elektronickom obchode a smernica 2006/123 o službách na vnútornom trhu, urobil to výslovne. Smernica 98/34 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by vylučovalo technické predpisy týkajúce sa lotériových a hazardných hier zo svojho rámca pôsobnosti.

175. Po tretie sa mi zdá, že táto analýza je v súlade s postojom, ktorý zaujal Súdny dvor v citovanom rozsudku Komisia/Grécko, týkajúcom sa gréckeho zákona, ktorý zakazuje počítačové hry v podnikoch, ktoré poskytujú internetové služby. Súdny dvor sa domnieval, že taká právna úprava sa musí považovať za „technický predpis“ v zmysle článku 1 ods. 11 smernice 98/34.(78)

176. Týmto rozhodnutím Súdny dvor pripustil, že právna úprava členského štátu, ktorá rovnako ako právna úprava, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, zakazuje prístup k hrám na internete, sa týka prístupu k výkonu činnosti služieb informačnej spoločnosti a patrí teda do rámca pôsobnosti smernice 98/34.

177. Navrhujem teda, aby Súdny dvor odpovedal vnútroštátnemu súdu, že článok 1 ods. 11 smernice 98/34 sa musí vykladať v tom zmysle, že právna úprava členského štátu, na základe ktorej výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotérie a športové stávky na celom území tohto štátu pokrýva všetky elektronické komunikačné prostriedky, najmä internet, predstavuje „technický predpis“ v zmysle tohto ustanovenia(79).

c)      Dôsledky neoznámenia spornej právnej úpravy

178. V zmysle článku 8 ods. 1 smernice 98/34 musia členské štáty oznámiť Komisii všetky návrhy technických predpisov.(80) Článok 9 im ukladá povinnosť odložiť prijatie návrhu o obdobie stanovené v tomto článku.

179. Podľa uvedených ustanovení návrh zákonného dekrétu č. 282/2003, ktorý na jednej strane rozširuje výhradné právo Santa Casa na hry ponúkané elektronickými prostriedkami, najmä cez internet, a na druhej strane ustanovuje sankcie vo forme pokút v správnom konaní hospodárskym subjektom, ktorí porušujú toto výhradné právo, mal byť oznámený Komisii.

180. Komisia vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že návrh predmetnej právnej úpravy jej nebol oznámený. Portugalská vláda potvrdila, že nepristúpila k tomuto oznámeniu.

181. V citovanej veci CIA Security International Súdny dvor upresnil dôsledky vyplývajúce z neoznámenia. Domnieval sa, že povinnosť oznámenia a odkladu uvedené v článkoch 8 a 9 smernice 83/189 sú bezpodmienečné a dostatočne presné na to, aby sa na ne mohli jednotlivci odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi.(81) Na technický predpis, ktorý nebol oznámený, sa teda nemožno odvolávať a vnútroštátny súd by ho nemal uplatniť.(82)

182. Táto judikatúra sa môže preniesť na články 8 a 9 smernice 98/34, keďže ich znenie je porovnateľné so znením článkov smernice 83/189.

183. Keďže účelom smernice 98/34 je najmä chrániť voľné poskytovanie služieb informačnej spoločnosti, taký hospodársky subjekt, akým je Bwin, so sídlom v Gibraltári, môže použiť tieto presné a bezpodmienečné ustanovenia.

184. Gibraltár totiž predstavuje európske územie, za ktorého zahraničné vzťahy zodpovedá Spojené kráľovstvo. Ustanovenia Zmluvy sa teda vzťahujú na toto územie v súlade s článkom 299 ods. 4 ES, okrem výnimiek ustanovených v Akte o podmienkach pristúpenia a o zmenách zmlúv, ktorý je súčasťou Zmluvy o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska, Nórskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k Európskym spoločenstvám.(83)

185. Judikatúra z tohto aktu vyvodila, že na uvedené územie sa nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa voľného pohybu tovaru, ani akty sekundárneho práva, ktorých cieľom je zabezpečiť zosúladenie právnych prepisov členských štátov na účely zavedenia tejto slobody pohybu.(84)

186. Tieto výnimky sa však musia podľa môjho názoru považovať za výnimky zo zásady uvedenej v článku 299 ods. 4 ES, podľa ktorého sa ustanovenia Zmluvy uplatňujú na také európske územie, akým je Gibraltár. Vzťahujú sa naň teda všetky ustanovenia Zmluvy týkajúce sa voľného poskytovania služieb a akty sekundárneho práva prijaté na zavedenie tejto slobody. Dôkazom toho sú rozsudky týkajúce sa žalôb o nesplnenie povinnosti, ktoré podala Komisia proti Spojenému kráľovstvu za to, že neprevzalo tieto smernice na uvedenom území.(85)

187. Z toho vyplýva, že hospodársky subjekt, akým je Bwin, so sídlom v Gibraltári, môže použiť ustanovenia článkov 8 a 9 smernice 98/34 v rozsahu, v akom sa týkajú technických predpisov vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti.

188. Skutočnosť, že tieto ustanovenia sú uvedené v akte, ktorý sa takisto týka voľného pohybu tovaru, nie je podľa môjho názoru v rozpore s týmto predpokladom. Technický predpis môže predstavovať jasné spojenie s touto slobodou pohybu alebo s voľným poskytovaním služieb informačnej spoločnosti na základe hraníc príslušných rámcov pôsobnosti vymedzených Súdnym dvorom.

189. Preto v súlade s tým, čo uviedol Súdny dvor v citovanom rozsudku CIA Security International, ak nebola sporná vnútroštátna právna úprava riadne oznámená Komisii, v rozsahu, v akom na jednej strane vyhradzuje Santa Casa výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotérie a športové stávky na internete a na druhej strane ustanovuje sankcie vo forme pokút v správnom konaní poskytovateľom služieb, ktorí ponúkajú hry na internete osobám s bydliskom na portugalskom území v rozpore s týmto výhradným právom, nie je možné sa na ňu odvolávať voči Bwin a vnútroštátny súd by ju nemal uplatniť.

190. Tento záver by sa mal vzťahovať aj na Liga, ktorá bola odsúdená ako spolupáchateľ spolu so spoločnosťou Bwin za organizovanie a prevádzkovanie elektronických športových stávkových hier.

191. Do právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý má ako jediný právomoc zistiť skutkové okolnosti sporu vo veci samej, patrí zistenie, či návrh zákonného dekrétu č. 282/2003, ktorého cieľom je v podstate rozšíriť výhradné právo Santa Casa na hry ponúkané elektronickými prostriedkami, najmä cez internet, a ustanovovať sankcie vo forme pokút v správnom konaní za porušovanie tohto výhradného práva, bol oznámený Komisii podľa článku 8 smernice 98/34.

192. Okrem toho do právomoci vnútroštátneho súdu patrí povinnosť vyvodiť všetky dôsledky, pokiaľ ide o pokuty uložené Liga a Bwin v rozsahu, v akom tieto pokuty odkazovali na skutočnosť, že organizovali a prevádzkovali športové stávky na internete v rozpore s výhradným právom Santa Casa.

d)      Účinky rozsudku Súdneho dvora na vnútroštátny súd

193. Odpovede, ktoré na pojednávaní uviedli rôzne členské štáty na otázku relevantnosti smernice 98/34 na účely vyriešenia sporu vo veci samej, by sa dali vykladať v tom zmysle, že rozsudok, ktorý má byť vydaný v tomto prejudiciálnom konaní, nie je v rozsahu, v akom sa týka výkladu tejto smernice, záväzný pre vnútroštátny súd.

194. Zastávam opačné stanovisko. Domnievam sa, že prejudiciálne rozsudky sú pre vnútroštátny súd záväzné aj vtedy, keď Súdny dvor rozhodne o právnej úprave práva Spoločenstva, na ktorú tento súd neodkázal vo svojej otázke.

195. Moje stanovisko vychádza na jednej strane zo vzťahov, ktoré existujú medzi právom Spoločenstva a vnútroštátnym právom, a na druhej strane z úlohy prejudiciálneho konania.

196. Pokiaľ ide o prvý bod, ako uviedol Súdny dvor v rozsudkoch van Gend & Loos(86) a Costa(87), podpisom a ratifikovaním Zmluvy, ktorou sa ustanovuje Európske hospodárske spoločenstvo, členské štáty tohto Spoločenstva prijali, že Zmluva a akty prijaté na jej základe sa začleňujú do ich vnútroštátneho práva, pričom majú prednosť pred akýmkoľvek vnútroštátnym predpisom, ktorý je s nimi v rozpore, a ich účelom je zakladať práva v prospech jednotlivcov.

197. Zaviazali sa tiež prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania práva Spoločenstva, pričom táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich súdne orgány. Vnútroštátny súd teda musí zabezpečiť ochranu práv priznaných právnymi predpismi právneho poriadku Spoločenstva.

198. Konkrétne vnútroštátny súd musí z vlastnej úradnej moci neuplatniť vnútroštátne ustanovenie, ktoré je v rozpore s priamo uplatniteľným ustanovením práva Spoločenstva bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie vo vnútroštátnom právnom poriadku.(88) Ak ustanovenie práva Spoločenstva nie je priamo uplatniteľné, musí vnútroštátny súd vykladať vnútroštátne právo v najvyššej možnej miere, aby sa dosiahol výsledok sledovaný týmto predpisom v súlade s povinnosťou výkladu v súlade s právom Spoločenstva.(89)

199. Úlohou vnútroštátneho súdu je teda zabezpečiť účinné uplatňovanie práva Spoločenstva.

200. Je pravda, že vnútroštátny súd plní tieto povinnosti v súlade so svojimi vlastnými vnútroštátnymi procesnými predpismi, podľa zásady procesnej autonómie, pričom je viazaný zásadami rovnocennosti a efektivity, na základe ktorých na jednej strane tieto pravidlá nemajú byť nepriaznivejšie ako pravidlá ustanovené na zabezpečenie ochrany práv priznaných vnútroštátnym právnym poriadkom a na druhej strane nemajú byť naformulované tak, že v praxi spôsobia nemožnosť výkonu práv uznaných právnym poriadkom Spoločenstva.(90)

201. Pokiaľ sa v rámci sporu prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom účastníci konania neodvolali na uplatniteľné ustanovenie práva Spoločenstva, môže sa podľa súčasnej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa rozsahu pôsobnosti zásady rovnocennosti a efektivity stať, že toto ustanovenie sa nebude uplatňovať.

202. Podľa spomínanej judikatúry musí totiž vnútroštátny súd použiť bez návrhu uplatniteľné ustanovenie práva Spoločenstva vtedy, ak má podľa vnútroštátneho práva povinnosť alebo možnosť to urobiť vo vzťahu k záväznému pravidlu vnútroštátneho práva.(91) Naopak, nie je povinný to urobiť, pokiaľ jeho vnútroštátne právo neupravuje takúto povinnosť alebo možnosť a pokiaľ mali účastníci konania skutočnú možnosť nastoliť pred vnútroštátnym súdom dôvod založený na práve Spoločenstva(92), ani vtedy, ak by ich preskúmanie tohto dôvodu týkajúceho sa porušenia práva Spoločenstva nútilo ísť nad rámec sporu, ako bol vymedzený účastníkmi konania.(93)

203. Použitie týchto hraníc uplatňovania práva Spoločenstva však nemôže byť prenesené na prípad, keď Súdny dvor skúma z úradnej moci v rámci prejudiciálneho konania ustanovenie uplatniteľné na skutkové okolnosti sporu vo veci samej.

204. Účelom prejudiciálneho konania je zabezpečiť jednotný výklad práva Spoločenstva vnútroštátnymi súdmi.(94) Tento jednotný výklad môže byť zabezpečený len vtedy, ak sú rozsudky Súdneho dvora záväzné pre vnútroštátne súdy. Ako uviedol Súdny dvor v rozsudku Benedetti(95), rozsudok vynesený v prejudiciálnom konaní zaväzuje vnútroštátne súdy, pokiaľ ide o výklad právnych predpisov a aktov Spoločenstva, na ktoré sa odvoláva.

205. Táto záväznosť je okrem toho dôsledkom povinnosti vnútroštátnych súdov zabezpečiť účinné uplatňovanie práva Spoločenstva.

206. Túto analýzu potvrdzuje aj článok 234 tretí pododsek ES, podľa ktorého je návrh na začatie prejudiciálneho konania povinný v prípade, ak sa otázka týkajúca sa výkladu práva Spoločenstva položí pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. Tento súd, ktorý je už z hľadiska svojej definície posledným súdnym orgánom, pred ktorým jednotlivci môžu uplatňovať práva, ktoré im zveruje právo Spoločenstva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor práve preto, aby sa zabránilo porušeniu práva Spoločenstva.(96)

207. Túto analýzu potvrdzuje judikatúra, v ktorej bolo uvedené, že zjavné porušenie práva Spoločenstva súdom rozhodujúcim v poslednom stupni bolo spôsobilé vyvolať zodpovednosť tohto štátu(97) a že bolo možné začať konanie o nesplnenie povinnosti proti členskému štátu z dôvodu výkladu vnútroštátneho súdu v rozpore s právom Spoločenstva, pokiaľ bola táto judikatúra potvrdená alebo jednoducho nebola zrušená Najvyšším súdom.(98)

208. Účelom prejudiciálneho konania je teda zabezpečiť účinné uplatňovanie práva Spoločenstva. Preto na rozdiel od tvrdení portugalskej vlády Súdny dvor nemôže byť viazaný posúdením vykonaným vnútroštátnym súdom, pokiaľ ide o ustanovenie práva Spoločenstva uplatniteľné na skutkové okolnosti sporu vo veci samej. Úloha Súdneho dvora totiž spočíva v poskytnutí užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu na účely vyriešenia sporu, o ktorom má rozhodnúť, a teda umožniť mu splniť si svoju úlohu zabezpečiť účinné uplatňovanie práva Spoločenstva.

209. Okrem toho preskúmanie ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré vnútroštátny súd neuviedol, Súdnym dvorom bez návrhu, by bolo z veľkej časti pozbavené svojej užitočnosti, keby rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní v rozsahu, v akom sa týka tohto ustanovenia, nemal voči tomuto súdu záväznú účinnosť.

210. Pokiaľ ide o skutočnosť, že účastníci konania vo veci samej neuviedli pred vnútroštátnym súdom ustanovenie práva Spoločenstva, ktoré bez návrhu preskúmava Súdny dvor, táto okolnosť nebráni záväznej účinnosti rozsudku vydaného v prejudiciálnom konaní, keďže účastníci konania môžu predkladať svoje pripomienky k tomuto ustanoveniu v rámci prejudiciálneho konania. Je potrebné pripomenúť, že v tomto prípade Súdny dvor pred pojednávaním vyzval účastníkov konania, aby na pojednávaní predložili svoje pripomienky o relevantnosti smernice 98/34 na účely rozhodnutia sporu vo veci samej.

211. Z toho vyplýva, že záväzná účinnosť rozsudkov vydaných v prejudiciálnych konaniach sa musí podľa môjho názoru rozšíriť na prípady, v ktorých Súdny dvor vykladá ustanovenie práva Spoločenstva, na ktoré vnútroštátny súd neodkázal.

212. Vzhľadom na tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor doplnil odpoveď poskytnutú vnútroštátnemu súdu tak, že rozhodne, že prejudiciálny rozsudok zaväzuje vnútroštátny súd aj vtedy, ak sa týka ustanovenia práva Spoločenstva, na ktoré vnútroštátny súd vo svojej otázke neodkázal.

2.      Zlučiteľnosť spornej vnútroštátnej právnej úpravy so slobodami pohybu

213. Keby aj Súdny dvor súhlasil s mojou analýzou, pokiaľ ide o význam smernice 98/34 v tomto prípade a dôsledky, ktoré je potrebné vyvodiť z neoznámenia, nezdá sa mi, že by bolo preskúmanie zlučiteľnosti spornej vnútroštátnej právnej úpravy so slobodami pohybu v rozsahu, v akom zakazuje šírenie reklamy hier on‑line organizovaných a prevádzkovaných v rozpore s výhradným právom Santa Casa, zjavne nezaujímavé na účely riešenia sporu vo veci samej.

214. Do právomoci vnútroštátneho súdu totiž patrí rozhodnutie, či skutočnosť, že nie je možné odvolávať sa na zákonný dekrét č. 282/2003 voči Liga a Bwin v rozsahu, v akom priznáva Santa Casa výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotérie, ako aj športové stávky na internete, musí mať za následok neplatnosť celej pokuty uloženej každému z nich, alebo či sa táto pokuta môže rozdeliť medzi tých, ktorí organizovali hry on‑line a tých, ktorí šírili ich reklamu.

215. Je teda potrebné opýtať sa, či vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje šírenie reklamy na hry on‑line organizované a prevádzkované v rozpore s výhradným právom zvereným jedinému subjektu kontrolovanému štátom, ktorý nie je zriadený na účely dosahovania zisku, je v rozpore s voľným poskytovaním služieb.

216. Na vyriešenie tejto otázky je skutočne užitočné preskúmať prejudiciálnu otázku, ktorú položil vnútroštátny súd, týkajúcu sa zlučiteľnosti jeho vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá vyhradzuje Santa Casa výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotérie a športové stávky na internete v Portugalsku, so slobodami pohybu. Keby totiž toto výhradné právo bolo zlučiteľné s právom Spoločenstva, nevznikla by už otázka zlučiteľnosti zákazu šíriť reklamu na lotérie a športové stávky organizované a prevádzkované v rozpore s týmto výhradným právom a slobodami pohybu.

217. Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či jeho vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotérie a športové stávky na celom území štátu vyhradené Santa Casa, ktoré pokrýva všetky elektronické komunikačné prostriedky, najmä internet, je v rozpore s právom Spoločenstva a najmä s voľným poskytovaním služieb, slobodou usadiť sa a voľným pohybom kapitálu ustanovených v článkoch 49 ES, 43 ES a 56 ES.

218. V tomto štádiu analýzy by sa dalo opýtať, či sa tieto slobody pohybu vzťahujú na spor vo veci samej, keďže bol Santa Casa priznaný monopol na lotérie a športové stávky na internete z dôvodu ochrany spotrebiteľov a verejného poriadku proti negatívnym účinkom týchto hier. Dalo by sa povedať, že vnútroštátny monopol, ktorý vychádza z týchto dôvodov, môže sledovať účel verejného záujmu.(99)

219. Je teda možné položiť otázku, či Santa Casa môže uplatniť ustanovenie článku 86 ods. 2 ES, podľa ktorého podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám Zmluvy za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené.

220. Ani vnútroštátny súd, ani portugalská vláda, ani Santa Casa však tieto ustanovenia neuviedli. Aj keby tak urobili, nemyslím si, že preskúmanie tejto veci z hľadiska článku 86 ods. 2 ES by viedlo k inej odpovedi, než akú navrhnem, aby Súdny dvor dal na otázku, ktorú položil vnútroštátny súd.

221. Vzhľadom na judikatúru týkajúcu sa rámca pôsobnosti článku 86 ods. 2 ES sa totiž výnimka z uplatňovania pravidiel Zmluvy, ktorých cieľom je ustanoviť spoločný trh, upravená v tomto ustanovení, môže uplatniť len vtedy, ak úloha subjektu, ktorý má monopol, predpokladá, že tieto pravidlá sa nebudú uplatňovať. Inými slovami, uplatniteľnosť tejto výnimky podlieha preukázaniu, že uplatňovanie predmetných pravidiel by znemožnilo plnenie tejto úlohy.(100)

222. Domnievam sa, že preskúmanie tejto podmienky by ma viedlo k vykonaniu analýzy proporcionality a spôsobilosti spornej právnej úpravy dosiahnuť sledované ciele, porovnateľnej s tou, ktorú sa chystám vykonať, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tejto právnej úpravy s príslušnou slobodou pohybu.

223. Pripomeniem, že táto právna úprava sa vzhľadom na okolnosti sporu vo veci samej musí preskúmať z hľadiska článku 49 ES, keďže predstavuje obmedzenie v zmysle tohto článku. Napokon preskúmam, či táto právna úprava môže byť odôvodnená.

a)      Príslušná sloboda pohybu

224. Rovnako ako Liga a Bwin, holandská, rakúska a portugalská vláda, ako aj Komisia sa domnievam, že zlučiteľnosť spornej právnej úpravy s právom Spoločenstva sa musí preskúmať z hľadiska článkov Zmluvy týkajúcich sa voľného poskytovania služieb, a to výlučne z hľadiska týchto ustanovení.

225. Z informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd totiž vyplýva, že Bwin má sídlo v Gibraltári a vykonáva svoju činnosť v Portugalsku prostredníctvom internetu. Ako som už uviedol, bolo stanovené, že poskytovateľ usadený v členskom štáte, ktorý svoje služby poskytuje prostredníctvom internetu, a teda bez toho, aby cestoval, adresátom usadeným v inom členskom štáte hry on‑line, poskytuje služby v zmysle článku 50 ES.(101)

226. Je pravda, že vyhradením týchto činností v prospech Santa Casa by sporná vnútroštátna právna úprava mohla predstavovať aj obmedzenie slobody usadiť sa. Keďže sa však Bwin nechcela usadiť v Portugalsku, táto sloboda pohybu nie je na účely riešenia sporu vo veci samej relevantná. Okolnosť, na ktorú sa odvolala belgická vláda, že Liga v skutočnosti konala ako sprostredkovateľ Bwin, nemá vplyv na túto analýzu.

227. Je potrebné pripomenúť, že sloboda usadiť sa priznáva spoločnosti, ktorá je založená podľa zákonov členského štátu a ktorá má svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Spoločenstve, právo vykonávať svoju činnosť v dotknutom členskom štáte prostredníctvom dcérskej spoločnosti, organizačnej zložky alebo obchodného zastúpenia(102), t. j. prostredníctvom druhotnej prevádzky, nad ktorou vykonáva kontrolu. Ani predmet, ani účinok zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vo veci samej nespočíva v skutočnosti, že Liga podlieha kontrole Bwin, alebo že by bola jej druhotnou prevádzkou.

228. Napokon pokiaľ ide o voľný pohyb kapitálu a platieb, je nepochybné, že sporná vnútroštátna právna úprava by mohla obmedzovať platby medzi osobami s bydliskom v Portugalsku a Bwin. Toto obmedzenie je však len dôsledkom zákazu uloženého Bwin poskytovať služby hier on‑line osobám s bydliskom na portugalskom území.

229. Ako správne pripomína Komisia, keď obmedzujúce účinky vnútroštátnej právnej úpravy na voľný pohyb platieb sú len nevyhnutným následkom obmedzenia uloženého vo vzťahu k poskytovaniu služieb, nie je potrebné skúmať zlučiteľnosť tejto právnej úpravy s článkom 56 ES.(103)

230. Navrhujem preto, aby Súdny dvor chápal otázku, ktorú položil vnútroštátny súd takto: má sa článok 49 ES vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, na základe ktorej výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotérie a športové stávky na celom území tohto štátu, zverené jedinému subjektu kontrolovanému štátom, ktorý nebol zriadený na dosahovanie zisku, pokrýva všetky elektronické komunikačné prostriedky, najmä internet?

b)      Existencia obmedzenia

231. Zdá sa nepochybné a portugalská vláda to nenamieta, že sporná vnútroštátna právna úprava predstavuje obmedzenie voľného poskytovania služieb.

232. Táto právna úprava totiž zakazuje poskytovateľovi hier on‑line, usadenému v inom členskom štáte ako Portugalsko, ponúkať lotérie a športové stávky na internete spotrebiteľom s bydliskom v tomto členskom štáte. Ako bolo uvedené, článok 49 ES vyžaduje odstránenie všetkých opatrení, ktoré zakazujú činnosti poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte, kde tento poskytovateľ legálne poskytuje analogické služby. Okrem toho z voľného poskytovania služieb profituje tak poskytovateľ, ako aj príjemca služieb.(104)

233. Súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právna úprava členského štátu, ktorá zakazuje poskytovateľovi stávok usadenému v inom členskom štáte ponúkať svoje služby prostredníctvom internetu adresátom usadeným v inom členskom štáte, predstavuje obmedzenie v zmysle článku 49 ES(105).

c)      Odôvodnenie obmedzenia

234. Obmedzenie, akým je obmedzenie uvedené v spornej právnej úprave, je zlučiteľné s právom Spoločenstva, ak je odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, je spôsobilé zaručiť dosiahnutie sledovaných cieľov, neprekračuje mieru nevyhnutnú na ich dosiahnutie a neuplatňuje sa diskriminačne.

235. Podľa zásady spoločnej všetkým hospodárskym činnostiam, ktoré nie sú zosúladené, členský štát, v ktorom došlo k obmedzeniu, je povinný preukázať, že toto obmedzenie je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa a že tento cieľ nie je možné dosiahnuť prostredníctvom zákazov alebo obmedzení menšieho rozsahu.(106)

i)      Argumenty účastníkov konania

236. Liga a Bwin uvádzajú, že výhradné právo ponúkať lotérie a športové stávky na internete spotrebiteľom s bydliskom na portugalskom území, zverené Santa Casa, spôsobuje úplné uzavretie trhu hier on‑line v tomto štáte, čo predstavuje najzávažnejšie poškodenie voľného poskytovania služieb. Tvrdia, že toto obmedzenie nie je odôvodnené.

237. Liga a Bwin tvrdia, že Portugalská republika mala predovšetkým preukázať, že problém, ktorý riešila obmedzujúcim opatrením, skutočne predstavuje na jej území závažný problém, že toto opatrenie je spôsobilé vyriešiť tento problém, a napokon, že neexistovali menej reštriktívne prostriedky, ktoré by ho vyriešili.

238. Liga a Bwin tvrdia, že výhradné právo zverené Santa Casa je nespôsobilé dosiahnuť sledované ciele, keďže Portugalská republika nesleduje politiku obmedzenia činnosti hry koherentným a systematickým spôsobom, ako to vyžaduje judikatúra. Tento členský štát má v skutočnosti za cieľ len zvýšiť výťažok zo lotériových a hazardných hier. Liga a Bwin tvrdia, že hry, ktoré ponúka Santa Casa, zaznamenali v posledných rokoch značný rozvoj, ktorý podporuje agresívna reklama. Okrem toho zdôrazňujú, že Portugalská republika aktívne sleduje politiku rozširovania hier v kasínach.

239. Liga a Bwin napokon tvrdia, že ciele sledované spornou portugalskou právnou úpravou by mohli byť dosiahnuté rovnako, ak nie lepšie, menej reštriktívnym opatrením, ako je otvorenie trhu obmedzenému počtu súkromných subjektov, ktoré by boli viazané presnými povinnosťami. V tejto súvislosti zdôrazňujú, že právna úprava Gibraltáru, ktorej podlieha Bwin, je jednou z najprísnejších v Európe. Bwin je okrem toho priekopníkom pri vypracovávaní pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť zodpovednú hru na účely ochrany spotrebiteľov, ako aj pri vypracovávaní interných postupov na boj proti praniu špinavých peňazí.

240. Portugalská vláda uvádza, že výhradný režim, zverený Santa Casa od XVIII storočia dodnes, je oprávneným prejavom jej právomoci voľnej úvahy. Priznanie výhradného práva Santa Casa zodpovedá vôli upraviť prevádzkovanie lotérií a športových stávok na účely obmedzenia sociálnych nebezpečenstiev spojených s týmto druhom hier a nasmerovať výťažok na veci, ktoré sa týkajú sociálneho záujmu. Rozšírenie tohto monopolu na hry na internete sa ustanovilo ako potrebné a vhodné opatrenie na to, aby sa dotknuté hry on‑line ponúkali bezpečným a kontrolovaným spôsobom.

241. Portugalská vláda tvrdí, že monopol Santa Casa je v súlade s právom Spoločenstva, keďže predstavuje primerané a nediskriminačné opatrenie. Uvádza, že priznanie výhradného práva subjektu, akým je Santa Casa, ktorý podlieha priamej kontrole vlády je vhodnejšie na to, aby sa ním dosiahli sledované ciele.

ii)    Moje posúdenie

242. Predovšetkým upresním to, čo by podľa môjho názoru malo byť vymedzenie právomocí členských štátov, vzhľadom na slobodu pohybu v oblasti lotériových a hazardných hier. Následne uvediem dôvody, pre ktoré ochrana spotrebiteľov a ochrana verejného poriadku môžu odôvodniť opatrenia obmedzujúce voľné poskytovanie športových stávok na internete. Potom uvediem kritériá, na základe ktorých by bolo potrebné posúdiť, či sporná právna úprava je spôsobilá dosiahnuť sledované ciele a či ich neprekračuje. Napokon pripomeniem, že vnútroštátny súd musí zistiť, či sa sporné obmedzenie neuplatňuje diskriminačne.

–       Vymedzenie právomocí členských štátov v oblasti lotériových a hazardných hier

243. Je nepochybné, že pokiaľ neexistujú zosúladené predpisy na úrovni Spoločenstva v oblasti hier, potom sú v zásade členské štáty naďalej príslušné stanovovať podmienky výkonu činností v tejto oblasti. Pri výkone tejto právomoci však musia dodržiavať slobodu pohybu.(107)

244. Domnievam sa, že na posúdenie rozsahu pôsobnosti tejto právnej úpravy právomoci členských štátov, je potrebné vychádzať z nasledujúceho predpokladu.

245. Podľa môjho názoru nie je účelom práva Spoločenstva podriaďovať lotériové a hazardné hry zákonom trhu. Členské štáty chceli vytvoriť čo najotvorenejší trh ako základ Európskeho hospodárskeho spoločenstva, pretože za podmienok riadnej hospodárskej súťaže zabezpečuje vo všeobecnosti technologický pokrok a zlepšuje kvalitu služieb alebo výrobkov, pričom zaručuje zníženie nákladov. Prináša teda výhody spotrebiteľom, ktorí takto môžu využívať výrobky alebo služby lepšej kvality za lepšiu cenu. Hospodárska súťaž je z tohto hľadiska zdrojom pokroku a rozvoja.

246. Tieto výhody však neexistujú v oblasti lotériových a hazardných hier. Nezdá sa mi, že hospodárska súťaž medzi poskytovateľmi služieb v tejto oblasti, ktorá by ich viedla k ponúkaniu stále príťažlivejších hier spotrebiteľom s cieľom dosiahnuť väčšie zisky, je zdrojom pokroku a rozvoja. Okrem toho neviem, aký pokrok by mal vyplývať zo skutočnosti, že pre spotrebiteľov je jednoduchšie zúčastňovať sa na národných lotériách organizovaných každým členským štátom a podávať stávky na všetky dostihové alebo športové súťaže organizované v Únii.

247. Táto situácia nie je vôbec porovnateľná napríklad s pohybom pacientov v Únii, ktorý Súdny dvor oprávnene zjednodušil, pretože voľný pohyb v tejto oblasti zvyšuje možnosti zdravotnej starostlivosti pre každého občana Únie tým, že sa mu poskytne prístup k zdravotným službám iných členských štátov.

248. Lotériové a hazardné hry naopak môžu fungovať a pretrvávať len vtedy, ak veľká väčšina hráčov prehrá viac, než vyhrá. Otvorenie trhu v tejto oblasti, ktoré by viedlo k zvýšeniu podielu rodinného rozpočtu určeného na hry, by pre väčšinu z nich znamenalo nevyhnutné zníženie ich zdrojov.

249. Vymedzenie právomocí členských štátov v oblasti lotériových a hazardných hier teda nemá za cieľ vytvorenie spoločného trhu a liberalizáciu tejto činnosti.

250. Dôkazom toho je skutočnosť, že judikatúra ustálene pripustila, že členské štáty majú rozsiahlu právomoc voľnej úvahy nielen pri určovaní úrovne ochrany spotrebiteľov a verejného poriadku vzhľadom na lotériové a hazardné hry, ale aj pri organizácii týchto hier.

251. Zdá sa mi, že túto analýzu podporuje aj skutočnosť, že Súdny dvor pripustil, že členské štáty môžu oprávnene stanoviť miesto určenia výťažku lotériových a hazardných hier a že tento výťažok nemôže zvýhodňovať súkromné záujmy.

252. Členské štáty majú teda zvrchovanú právomoc zakázať prevádzkovanie hry na svojom území, ako pripustil Súdny dvor v citovanom rozsudku Schindler v súvislosti so zákazom organizovať lotérie vo veľkom rozsahu v Spojenom kráľovstve. Takisto môžu na účely zabezpečenia kontroly nad ponukov hier a ochrany spotrebiteľov pred nadmiernym povzbudzovaním k hre priznať výhradné právo organizovať hry jedinému subjektu alebo obmedzenému počtu prevádzkovateľov.

253. Ťažkosti súvisiace s posúdením zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych úprav vznikajú hlavne vtedy, keď členské štáty priznajú jedinému subjektu alebo obmedzenému počtu prevádzkovateľov výhradné právo prevádzkovať lotériové a hazardné hry.

254. Problém, s ktorým sa musia vnútroštátne súdy vysporiadať, spočíva totiž v určení hranice, po prekročení ktorej presahuje ponuka hier v rámci tohto výhradného práva mieru, ktorá je odôvodnená potrebou vykonávať nad nimi kontrolu na účely ochrany verejného poriadku a ochrany spotrebiteľov proti nadmernému prevádzkovaniu hier.

255. Vnútroštátne súdy teda musia rozhodnúť, či obmedzujúce opatrenia ustanovené ich vnútroštátnym právom sú spôsobilé dosiahnuť sledované ciele ochrany a či sú primerané, keď jediný subjekt alebo hospodárske subjekty, ktorým bolo priznané výhradné právo prevádzkovať lotériové alebo hazardné hry, ponúkajú široké spektrum hier a šíria im ďalekosiahlu reklamu.

256. Podľa môjho názoru pri preskúmaní spôsobilosti obmedzujúcich opatrení dosiahnuť sledované ciele a ich primeranosti je potrebné zohľadniť skutočnosť, že pri neexistencii zosúladenia na úrovni Spoločenstva patrí určenie ponuky hier a podmienok ich prevádzkovania do právomoci voľnej úvahy členských štátov. Každý členský štát teda musí v závislosti od kontextu, v akom sa nachádza, ako aj v závislosti od vlastných sociálnych a kultúrnych charakteristík, nájsť rovnováhu medzi príťažlivou ponukou na naplnenie túžby hrať a jej usmernením do zákonného rámca na jednej strane a príliš povzbudzujúcou ponukou na strane druhej.

257. Vzhľadom na uvedené úvahy týkajúce sa úlohy hospodárskej súťaže vo vzťahu k cieľom Únie sa domnievam, že vymedzenie tejto právomoci členských štátov právom Spoločenstva by sa malo obmedziť na zákaz správania spočívajúceho v tom, že členský štát sa pri stanovení obmedzujúcich opatrení odkloní od ich účelu a bude sledovať čo najvyšší zisk. Inými slovami, členský štát je povinný otvoriť činnosť lotériových a hazardných hier trhu len vtedy, ak zaobchádza s týmito činnosťami právne alebo fakticky rovnako ako so skutočnými hospodárskymi činnosťami, ktorých účelom je dosiahnutie čo najväčšieho zisku.

258. Kontrola spôsobilosti obmedzujúcich opatrení dosiahnuť sledované ciele v oblasti lotériových a hazardných hier a ich primeranosť by mali teda spočívať v zistení, či tento štát zjavne neprekročil hranice svojej právomoci voľnej úvahy, v rámci ktorej boli prijaté a uplatňované tieto opatrenia.

259. Z hľadiska týchto úvah preskúmam, či právna úprava, akou je sporná právna úprava, môže byť odôvodnená.

–       Ochrana spotrebiteľov a ochrana verejného poriadku môžu odôvodniť opatrenia obmedzujúce voľné poskytovanie športových stávok na internete

260. Vnútroštátny súd neupresnil dôvody, na základe ktorých bol prostredníctvom zákonného dekrétu č. 282/2003 rozšírený monopol Santa Casa na lotériové hry a športové stávky ponúkané na portugalskom území cez elektronické komunikačné prostriedky, najmä cez internet. Napriek tomu je možné tieto dôvody dedukovať z informácií, ktoré poskytla portugalská vláda vo svojich písomných pripomienkach.

261. Predmetná vláda uvádza, že toto rozšírenie monopolu Santa Casa na hry on‑line sleduje tie isté ciele, na základe ktorých bolo tomuto subjektu priznané výhradné právo organizovať tieto hry v tradičnej forme v roku 1961, pokiaľ ide o športové stávky, a v roku 1985, pokiaľ ide o lotérie.

262. Portugalská právna úprava teda vychádza z konštatovania, že aj hry na internete sa stali skutočnosťou a odpovedá na vôľu usmerniť ich do zákonného rámca, aby predišla ich zneužívaniu na kriminálne alebo podvodné účely a aby izolovala ich ponuku a usmernila výťažok z hier na financovanie sociálnych vecí alebo vecí všeobecného záujmu.

263. V citovanom rozsudku Anomar a i. Súdny dvor preskúmal porovnateľné dôvody v súvislosti s portugalskou právnou úpravou hier v kasíne. Domnieval sa, že tieto dôvody súvisia s ochranou spotrebiteľov a ochranou sociálneho poriadku a teda sú spôsobilé odôvodniť obmedzenia voľného poskytovania služieb.(108) Ako to už bolo v súlade s judikatúrou uvedené, napriek tomu, že financovanie sociálnych vecí nemôže ako také predstavovať oprávnený dôvod na obmedzenie slobody pohybu, môže sa však považovať za pozitívny vedľajší dôsledok obmedzujúcej vnútroštátnej právnej úpravy.(109)

264. Vzniká teda otázka, či ochrana spotrebiteľov a ochrana verejného poriadku môžu byť oprávnenými dôvodmi na obmedzenie voľného poskytovania služieb v oblasti športových stávok na internete. Inými slovami, treba určiť, či lotériové a hazardné hry na internete môžu predstavovať nebezpečenstvá pre spotrebiteľov a verejný poriadok. Domnievam sa, že na túto otázku je potrebné odpovedať kladne z nasledujúcich dôvodov.

265. Ako bolo uvedené, členské štáty majú rozsiahlu právomoc voľnej úvahy pri určovaní úrovne ochrany, ktorú chcú zabezpečiť proti lotériovým a hazardným hrám, ktoré predstavujú podnet k míňaniu peňazí a umožňujú zhromaždiť významné sumy.

266. Lotériové a hazardné hry na internete, akými sú športové stávky, majú tieto vlastnosti. Zdá sa mi, že rozšírenie výhradného práva Santa Casa na lotérie a športové stávky poskytované prostredníctvom internetu je ešte viac odôvodnené, ak sa vezme do úvahy, že nebezpečenstvá pre spotrebiteľov a verejný poriadok sú podľa môjho názoru potenciálne závažnejšie v prípade hier on‑line, než v prípade hier ponúkaných tradičným spôsobom.

267. Pokiaľ teda ide o nebezpečenstvá pre spotrebiteľov, pripúšťa sa, že nebezpečenstvo nadmerných výdavkov a skutočnej závislosti na hre sa vo všeobecnosti zväčšujú nasledujúcimi okolnosťami: nepretržitá ponuka hier, frekvencia výhier, ich lákavá alebo príťažlivá povaha, možnosť vkladať značné sumy, možnosť mať k dispozícii úver na hranie, umiestnenie hier na miestach, kde hráči môžu odpovedať na podnet hrať a napokon neexistencia informačnej kampane o nebezpečenstvách spojených s hrami.(110)

268. Je potrebné uviesť, že ponuka hier na internete so sebou prináša viacero týchto rizikových faktorov. Ponuka hry je k dispozícii kedykoľvek a hráč má k nej prístup bez toho, aby sa presúval. Neexistuje teda už žiadna priestorová alebo časová prekážka medzi spotrebiteľom a ponukou hrať. Okrem toho internet umožňuje uskutočnenie hry v situácii, keď je hráč úplne izolovaný.

269. Internet umožňuje hráčovi mať technicky prístup ku všetkým poskytovateľom služieb hier on‑line. Hra on‑line nepredpokladá výrobu hmotných vecí, takže ponuka hier môže byť veľmi široká. Ponuka hier prostredníctvom internetu je teda znásobená oproti tradičnej ponuke hier. Okrem toho prevádzkovatelia môžu na internete ponúkať stávky alebo lotériové hry, ktorých výsledky môžu byť známe ihneď a spotrebitelia majú teda možnosť mnohokrát opäť hrať vo veľmi krátkom časovom úseku.

270. Kontakt prostredníctvom Internetu neumožňuje poskytovateľovi služieb kontrolu totožnosti spotrebiteľa, ako je to možné pri predaji medzi fyzickými osobami. Zákazové opatrenia, ktorých cieľom je ochrana maloletých alebo zraniteľných osôb, sa môžu veľmi ľahko obísť. Kontakt cez internet je anonymný.

271. Napokon hráčovi môže byť poskytnutý úver na hry on‑line (111) a platby prostredníctvom internetu sa uskutočňujú veľmi ľahko.

272. Všetky tieto faktory podľa môjho názoru preukazujú, že hry na internete predstavujú vyššie nebezpečenstvo pre spotrebiteľov, najmä pre maloletých a zraniteľnejších spotrebiteľov, ktorí hranie nedokážu kontrolovať.

273. Lotériové a hazardné hry na internete môžu okrem toho predstavovať závažné nebezpečenstvá pre verejný poriadok. Tieto nebezpečenstvá boli opísané v rámci konania pred orgánom na urovnávanie sporov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) medzi štátom Antigua a Barbuda a Spojenými štátmi americkými o zákaze cezhraničného poskytovania služieb hier a stávok on‑line uloženom Spojenými štátmi americkými.(112)

274. Spojené štáty americké v rámci tohto konania uviedli, že poskytovanie hier on‑line vzhľadom na ich objem, rýchlosť a medzinárodný dosah transakcií týkajúcich sa hier na diaľku v spojení s extrateritoriálnym sídlom poskytovateľov služieb umožňuje legalizovanie peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti. Okrem toho existuje väčšie nebezpečenstvo podvodu, keďže hry on‑line sa môžu uskutočňovať veľmi rýchlo, takže nečestní prevádzkovatelia sa môžu objaviť a zmiznúť za niekoľko minút.(113)

275. Väčšie nebezpečenstvá pre spotrebiteľov a verejný poriadok, ktoré predstavujú hry na internete, teda odôvodňujú, aby si členský štát zabezpečil nástroje potrebné na účinnú kontrolu týchto hier a na rýchle zavedenie opatrení, ktoré by mohli byť potrebné.

276. Z uvedeného vyplýva, že Portugalská republika mohla oprávnene obmedziť voľné poskytovanie lotérií a športových stávok na internete na účely ochrany spotrebiteľov a verejného poriadku.

–       Spôsobilosť spornej právnej úpravy dosiahnuť sledované ciele

277. Treba preskúmať, či je sporná portugalská právna úprava spôsobilá zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov a verejného poriadku proti nebezpečenstvám spôsobených lotériami a športovými stávkami na internete.

278. Podľa judikatúry skutočnosť, že sa Portugalská republika rozhodla povoliť lotérie a športové stávky na internete v rámci monopolu namiesto toho, aby ich úplne zakázala, nevylučuje, že tento štát má v skutočnosti za cieľ ochraňovať spotrebiteľov a verejný poriadok proti nebezpečenstvám spojeným s týmto druhom hier. Ako uviedol Súdny dvor v už citovanom rozsudku Läärä a i., obmedzené povolenie týchto hier vo výhradnom rámci, ktorého výhodou je kontrola usmernenia túžby hrať a prevádzkovania hier, predchádzanie zneužitia predmetného prevádzkovania na podvodné a kriminálne ciele, využitie ziskov z hier na verejnoprospešné účely, takisto slúži na dosiahnutie týchto cieľov.(114)

279. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že priznanie výhradného práva jedinému subjektu umožňuje dosiahnuť také ciele, akými sú ciele sledované portugalskou právnou úpravou len vtedy, ak tento subjekt podlieha štátu. Keďže subjektom, ktorý bol držiteľom výhradného práva prevádzkovať výherné prístroje vo Fínsku, bolo verejnoprávne združenie, ktoré vykonávalo svoju činnosť pod kontrolou Fínskej republiky, Súdny dvor sa v uvedenom rozsudku domnieval, že tento monopol umožňuje vykonávať kontrolu nad túžbou hrať a prevádzkovaním hier.

280. Z toho vyplýva, že prvou podmienkou, ktorú má vnútroštátny súd overiť na účely rozhodnutia, či taká právna úprava, akou je sporná portugalská právna úprava, je spôsobilá dosiahnuť sledované ciele, je podľa môjho názoru možnosť členského štátu účinne usmerniť a kontrolovať činnosti subjektu, ktorý využíva výhradné právo na poskytovanie služieb.

281. Druhá podmienka, ktorú má tiež vnútroštátny súd preskúmať, sa týka vykonávania tejto právnej úpravy. Je potrebné overiť, či ju členský štát neuplatňuje tak, že sa odkláňa od jej cieľov a sleduje dosiahnutie čo najvyššieho zisku.

282. Pokiaľ ide o prvú podmienku, domnievam sa, že právna úprava, ktorá vymedzuje fungovanie Santa Casa, umožňuje Portugalskej republike účinne usmerňovať a kontrolovať organizáciu a prevádzkovanie lotérií a športových stávok na internete.

283. Dôkazom toho je skutočnosť, že riaditeľ Santa Casa a členovia správnej rady sú menovaní portugalskou vládou. Je to práve táto vláda, kto zákonným dekrétom ustanovuje všetky lotériové hry a športové stávky, vymedzuje ich organizovanie a ich prevádzkovanie vrátane výšky stávok, hracieho plánu, frekvencie žrebovania, konkrétneho percenta pre každú cenu, spôsobov prijímania stávok, spôsobov výberu autorizovaných distribútorov, ako aj spôsobov a podmienok vyplácania výhier.

284. Okrem toho právna úprava, ktorá sa vzťahuje na Santa Casa, obsahuje rôzne ustanovenia, ktoré zabezpečujú správny priebeh hier, keďže ustanovuje zloženie súťažnej poroty, ktorú z väčšej časti tvoria zástupcovia verejnej správy a komisie pre sťažnosti, ktorej predsedá sudca.

285. Napokon táto právna úprava ustanovuje aj zloženie rady pre hry. Tento poradný orgán, ktorý má rozhodovať o organizácii a prevádzkovaní benefičných hier zo strany Santa Casa, ako aj vydávať stanoviská o plánoch činnosti a rozpočtových otázkach, posilňuje tieto záruky. Rada pre hry môže Portugalskej republike poskytovať informácie na uskutočnenie potrebných zmien spôsobu prevádzkovania hier na účely dosiahnutia cieľov všeobecného záujmu.

286. Podľa môjho názoru tieto skutočnosti preukazujú, že Portugalská republika má dostatočné právomoci na to, aby účinne usmernila a kontrolovala organizáciu a prevádzkovanie lotérií a športových stávok na internete zo strany Santa Casa.

287. Pokiaľ ide o druhú podmienku, vnútroštátny súd musí posúdiť, či je výkon týchto právomocí v súlade so sledovanými cieľmi a či sa od týchto cieľov neodkláňa na účely dosiahnutia čo najvyššieho zisku.

288. V tejto súvislosti by vnútroštátny súd mohol prihliadnuť na nasledujúce skutočnosti. Na jednej strane Portugalská republika obmedzila výhradné právo Santa Casa na internete na hry, ktoré už poskytovala tradičným spôsobom. Nebola vytvorená žiadna ďalšia hra pri príležitosti rozšírenia monopolu Santa Casa na lotérie a športové stávky on‑line. Na druhej strane Santa Casa neprevádzkuje okamžité lotérie na internete, pretože tento druh lotérie vzhľadom na nízku hodnotu vkladov, okamžité výsledky a veľkú frekvenciu nízkych výhier môže spôsobiť vážne nebezpečenstvo závislosti na hre. Napokon Santa Casa neponúka on‑line kredit na hranie.

289. Liga a Bwin namietajú, že sporné opatrenia nie sú spôsobilé dosiahnuť sledované ciele, keďže tieto opatrenia nie sú podporované súdržnou a systematickou politikou.

290. V prvom rade zdôrazňujú, že v posledných rokoch Portugalská republika rozvinula expanzívnu politiku v oblasti lotérií a športových stávok, ktorú podporuje veľmi príťažlivá reklama. Uvádzajú, že ponuka benefičných štátnych hier, na ktorých prevádzkovanie má Santa Casa monopol a ktorá bola pôvodne obmedzená na Totobola a Totoloto, bola v roku 1993 rozšírená o „Joker“, v roku 1994 o „Lotaria instantânia“, v roku 1998 o „Totogolo“ a v roku 2004 o „Euromilhões“. Upresňujú, že táto posledná hra zdvojnásobila zisky v období od roku 2003 do roku 2006.

291. Portugalská vláda naopak tvrdí, že vedie zodpovednú politiku hier a že zisky dosiahnuté Santa Casa, najmä vďaka EuroMillions, sa v roku 2007 podstatným spôsobom znížili.

292. Domnievam sa, že argumenty, ktoré uviedli Liga a Bwin ako také nepreukazujú, že Portugalská republika si nesplnila povinnosť sledovať ciele, ktoré sú účelom obmedzení uložených touto právnou úpravou, súdržným a systematickým spôsobom.

293. Je potrebné pripomenúť, že ciele sledované spornou právnou úpravou nebránia kontrolovanej expanzívnej politike. Rozšírenie monopolu Santa Casa na hry on‑line je dôsledkom konštatovania, že tieto hry sa stali skutočnosťou. Toto rozšírenie zodpovedá vôli upraviť ich v zákonnom rámci, aby sa predišlo ich zneužívaniu na kriminálne alebo podvodné účely a aby sa izolovala ich ponuka a vyhradil sa výťažok z hier na financovanie sociálnych vecí alebo vecí všeobecného záujmu.

294. Ako to bolo stanovené v ustálenej judikatúre, tieto rôzne záujmy sa musia preskúmať vo vzájomnej súvislosti. Úprava ponuky hier v kontrolovanom rámci, aby sa zabránilo podnecovaniu k nadmerným výdavkom a predišlo nebezpečenstvu zneužívania na kriminálne alebo podvodné účely, sa môže dosiahnuť prostredníctvom takejto expanzívnej politiky.

295. Súdny dvor teda pripustil, že členský štát na to, aby pritiahol hráčov vykonávajúcich činnosti nezákonných hier, k povoleným a regulovaným činnostiam, im môže oprávnene ponúknuť dôveryhodnú a zároveň príťažlivú alternatívu, čo ako také môže znamenať širokej škály hier, reklamu určitého rozsahu a využívanie nových distribučných techník.(115)

296. Okrem toho podmienka, podľa ktorej sa má sporné obmedzenie uplatňovať v rámci koherentnej a systematickej politiky, sa musí posúdiť v súvislosti v kontexte, v ktorom sa členský štát nachádza.

297. Portugalská vláda upresnila, že musela čeliť znepokojujúcemu nárastu nezákonných hier a nárastu nebezpečenstva podvodov. V tejto súvislosti Santa Casa uviedla, že začala desiatky konaní pre porušenie zákona v priebehu tretieho štvrťroka roku 1995, 400 v roku 2005 a 600 v roku 2006.

298. Portugalská vláda sa teda mohla oprávnene domnievať, že tento nárast protiprávnych hier vyvolal potrebu vytvorenia nových benefičných hier, aby sa naplnila túžba portugalských spotrebiteľov hrať a aby sa táto túžba upravila v zákonnom rámci. Mohla sa oprávnene domnievať, že vytvorenie nových hier by mohlo viesť k tomuto výsledku, len keby ho sprevádzala reklama určitého rozsahu s cieľom informovať dotknutú verejnosť o ich existencii.

299. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či vzhľadom na všetky tieto okolnosti tieto ďalšie hry vytvorené portugalskou vládou a rozsah reklamy, ktorej boli predmetom, zjavne prekročili mieru, ktorá je potrebná na dosiahnutie cieľov, ktoré odôvodňujú monopol Santa Casa. Vnútroštátny súd môže zohľadniť najmä štúdiu, ktorú na žiadosť portugalskej vlády uskutočnilo Centrum aplikovaných štúdií portugalskej katolíckej univerzity, ktorá bola na pojednávaní spomenutá.

300. V druhom rade Liga a Bwin tiež uvádzajú, že portugalská vláda zvýšila počet hier v kasíne. Táto vláda následne zvýšila počet licencií a poskytla novej herni v Lisabone viac ako 800 výherných prístrojov a ohlásila jej otvorenie rozsiahlou reklamnou kampaňou. Hrubý výťažok z herní sa v Portugalsku zvýšil o 150 % v období medzi rokom 1996 a 2006. Okrem toho prebiehajú rokovania o tom, aby sa herniam umožnilo ponúkať svoje hry na internete.

301. Nemyslím si, že tieto tvrdenia preukazujú, že priznanie monopolu Santa Casa na lotérie a športové stávky na internete je nespôsobilé na dosiahnutie cieľov, pre ktoré bolo toto výhradné právo priznané.

302. Koherentný a systematický charakter dosiahnutia týchto cieľov by bol spochybniteľný len vtedy, keby portugalská vláda povolila prevádzkovanie obdobných hier, ako sú lotérie a športové stávky na internete, ktorých prevádzkovanie je vyhradené Santa Casa. K spochybneniu by mohlo dôjsť iba vtedy, keby Portugalská republika umožnila spoločnostiam, ktoré majú koncesiu na prevádzkovanie hier v kasíne, ponúkať na internete lotériové hry ktoré sú svojim spôsobom fungovania porovnateľné s tými, ktoré ponúka Santa Casa.

303. K spochybneniu podľa môjho názoru nedochádza, pokiaľ ide o rozvoj hier v kasíne v tradičnej forme. Podmienky, za akých sa uskutočňuje táto forma hier, sú úplne odlišné od podmienok lotériových hier a športových stávok na internete. Stačí uviesť, že hry v kasíne si vyžadujú fyzické premiestnenie sa hráča do herne počas otváracích dní a hodín. Okrem toho herne sú v Portugalsku umiestnené v riadne vymedzených hracích zónach.

304. Je pravdou, že hry v kasíne môžu tiež spôsobovať nebezpečenstvá pre spotrebiteľov a verejný poriadok. Keďže sa však kasína zakladajú na úplne odlišnom spôsobe fungovania než hry on‑line, voľba Portugalskej republiky organizovať ich prevádzkovanie prostredníctvom systému povolení a nevyhradiť ich prevádzkovanie Santa Casa, patrí do právomoci voľnej úvahy tohto štátu.

305. Keďže voľba úrovne ochrany proti nebezpečenstvám spojeným s lotériovými a hazardnými hrami patrí do pôsobnosti posúdenia členských štátov, štát má možnosť upraviť spôsoby prevádzkovania jednotlivých hier rôzne. Národná lotéria, stávky na konské dostihy, hry v kasíne a výherné prístroje môžu predstavovať mnohé rozdielne hry podľa miesta, z ktorých sú prístupné, ich spôsobu fungovania a verejnosti, ktorej sú určené, a to v závislosti od kultúry každej krajiny.

306. Členský štát teda podľa môjho názoru môže oprávnene stanoviť rôzne a viac alebo menej obmedzujúce spôsoby organizácie každého druhu hier(116). Táto právomoc voľnej úvahy je porovnateľná s tou, ktorú Súdny dvor uznal členským štátom v oblasti zdravotnej starostlivosti v už citovanom rozsudku Komisia/Francúzsko.

307. V uvedenej veci Komisia namietala zlučiteľnosť francúzskeho zákona s právom Spoločenstva, ktorý podmieňuje televízne vysielanie športových podujatí vo Francúzsku francúzskymi televíznymi kanálmi, ktoré sa konajú na území iných členských štátov, povinnosťou najprv odstrániť reklamu na alkoholické nápoje. Na podporu svojej žaloby o nesplnenie povinnosti Komisia uviedla, že táto právna úprava je nekoherentná, keďže sa napríklad neuplatňovala na reklamu tabaku.

308. Súdny dvor tento argument zamietol ako nedôvodný, keďže členským štátom prináleží určiť, na akej úrovni chcú zabezpečiť ochranu verejného zdravia, a rozhodnúť o spôsobe, akým má byť táto úroveň dosiahnutá.(117)

–       Primeranosť spornej právnej úpravy

309. V tomto štádiu treba posúdiť, či môžu byť ciele sledované spornou portugalskou právnou úpravou zjavne dosiahnuté menej reštriktívnym opatrením, akým je vydanie povolení viacerým prevádzkovateľom, ako to tvrdí Liga a Bwin.

310. Uvádzam, že vo veci samej Bwin sponzoruje športové súťaže, na ktoré táto spoločnosť ponúka stávky, ktoré umožňujú zhromažďovať značné sumy.(118)

311. Súhlasím s portugalskou vládou, že vzhľadom na túto okolnosť sa môže členský štát oprávnene domnievať, že záruka čestnosti hry je lepšie chránená tým, že sa prizná výhradné právo subjektu, ktorý vykonáva svoju činnosť pod jeho kontrolou a ktorý rovnako ako Santa Casa nesleduje dosiahnutie zisku.

312. Ďalšie indície poukazujú na tento smer. Ako už bolo uvedené, zodpovedná politika v oblasti lotériových a hazardných hier si vyžaduje, aby členský štát zabezpečil účinnú kontrolu tejto činnosti. Požiadavka rýchlo konať a uplatňovať opatrenia môže byť o to dôležitejšia v rámci hier on‑line vzhľadom na rozvoj tejto činnosti a rýchlosť, akou môžu nečestní prevádzkovatelia vytvárať takéto hry.

313. Jediný prevádzkovateľ, ktorý podlieha priamej a účinnej kontrole členského štátu, je schopný uplatniť nové ochranné opatrenia, akým je napríklad jednoduché zrušenie jednej z jeho hier on‑line, účinnejšie a rýchlejšie v porovnaní so súkromnými prevádzkovateľmi, ktorých povinnosti by bolo potrebné vopred vymedziť. Obdobnú analýzu uskutočnil Súd EFTA v súvislosti s nórskou právnou úpravou, ktorá priznáva verejnému podniku výhradné právo prevádzkovať výherné prístroje s cieľom chrániť spotrebiteľov a verejný poriadok.(119)

314. Okrem toho súhlasím s argumentom portugalskej vlády, podľa ktorého ochrana spotrebiteľov proti nebezpečenstvám spojeným s hrami ponúkanými nečestnými prevádzkovateľmi je zabezpečená účinnejšie priznaním výhradného práva Santa Casa, jedinému a historickému držiteľovi monopolu na lotérie a športové stávky, ako prostredníctvom systému povolení, ku ktorým by mali prístup viacerí prevádzkovatelia. Portugalský systém predstavuje výhodu jednoduchosti, keďže spotrebitelia s bydliskom v Portugalsku môžu byť jednoducho oboznámení so skutočnosťou, že lotérie a športové stávky, ktoré ponúka akýkoľvek iný prevádzkovateľ hier on‑line ako Santa Casa, sú zakázané a potenciálne nebezpečné.

315. Zákaz šírenia reklamy na hry on‑line organizované a prevádzkované v rozpore s výhradným právom Santa Casa je zjavne odôvodnený, pokiaľ je priznanie takéhoto výhradného práva v súlade s právom Spoločenstva.

316. Účastníci konania vo veci samej vo svojich pripomienkach neuviedli osobitné výhrady, pokiaľ ide o primeranosť pokút v správnom konaní ustanovených ako sankcie proti hospodárskym subjektom, ktorí porušujú portugalskú právnu úpravu. Z mojej strany k nej takisto nemám žiadne výhrady.

–       Nediskriminačné uplatňovanie

317. Sporná právna úprava v rozsahu, v akom priznáva Santa Casa výhradné právo prevádzkovať lotériové hry a športové stávky na internete, nie je diskriminačná.

318. Táto právna úprava totiž v rozsahu, v akom zakazuje komukoľvek okrem autorizovanej verejnej organizácii prevádzkovanie dotknutých hier, nepredstavuje žiadnu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti a zasahuje bez rozdielu prevádzkovateľov, ktorí majú záujem vykonávať túto činnosť, a to či sú usadení na vnútroštátnom území alebo v inom členskom štáte.(120)

319. Vnútroštátnemu súdu však prináleží preskúmať, či sa táto právna úprava neuplatňuje diskriminačným spôsobom.

320. Vzhľadom na tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Tribunal de Pequena Instância Criminal do Porto takto:

–        článok 49 ES sa musí vykladať v tom zmysle, že nebráni takej právnej úprave členského štátu, na základe ktorej výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotériové hry a športové stávky na celom území tohto štátu, zverené jedinému subjektu kontrolovanému týmto štátom, založenému na neziskové účely, pokrýva všetky elektronické komunikačné prostriedky, najmä internet, pokiaľ táto právna úprava je odôvodnená naliehavými dôvodmi verejného záujmu, je spôsobilá zaručiť dosiahnutie sledovaných cieľov, neprekračuje mieru nevyhnutnú na ich dosiahnutie a neuplatňuje sa diskriminačne,

–        vnútroštátny súd musí zistiť, či sú tieto podmienky splnené,

–        vzhľadom na nebezpečenstvá, ktoré spôsobujú lotériové a hazardné hry na internete, môže členský štát oprávnene obmedziť právo na prevádzkovanie týchto hier na účely ochrany spotrebiteľov a verejného poriadku,

–        takáto právna úprava je spôsobilá dosiahnuť sledované ciele, ak umožní členskému štátu účinne usmerniť a kontrolovať organizovanie a prevádzkovanie týchto hier a ak pri konkrétnom uplatňovaní predmetnej právnej úpravy členský štát zjavne neprekročil medze svojej právomoci voľnej úvahy,

–        priznanie výhradného práva jedinému subjektu, kontrolovanému členským štátom, ktorý je založený na neziskové účely, môže predstavovať primerané opatrenie na dosiahnutie týchto cieľov,

–        takáto právna úprava nie je ako taká diskriminačná.

V –    Návrh

321. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1.      Článok 1 ods. 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998, sa musí vykladať v tom zmysle, že právna úprava členského štátu, na základe ktorej výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotériové hry a športové stávky na celom území tohto štátu pokrýva všetky elektronické komunikačné prostriedky, najmä internet, predstavuje „technický predpis“ v zmysle tohto ustanovenia.

2.      Ak táto právna úprava nebola oznámená podľa smernice 98/48, nie je možné sa na ňu odvolávať voči jednotlivcom, akými sú Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Baw International Ltd. Prináleží vnútroštátnemu súdu zistiť, či táto právna úprava bola oznámená alebo nie.

3.      Prejudiciálny rozsudok zaväzuje vnútroštátny súd aj vtedy, ak sa týka ustanovenia práva Spoločenstva, na ktoré vnútroštátny súd vo svojej otázke neodkázal.

4.      a)     Článok 49 ES sa musí vykladať v tom zmysle, že nebráni takej právnej úprave členského štátu, na základe ktorej výhradné právo organizovať a prevádzkovať lotériové hry a športové stávky na celom území tohto štátu, zverené jedinému subjektu kontrolovanému týmto štátom, založenému na neziskové účely, pokrýva všetky elektronické komunikačné prostriedky, najmä internet, pokiaľ táto právna úprava je odôvodnená naliehavými dôvodmi verejného záujmu, je spôsobilá zaručiť dosiahnutie sledovaných cieľov, neprekračuje mieru nevyhnutnú na ich dosiahnutie a neuplatňuje sa diskriminačne.

b)      Vnútroštátny súd musí zistiť, či sú tieto podmienky splnené.

5.      Vzhľadom na nebezpečenstvá, ktoré spôsobujú lotériové a hazardné hry na internete, môže členský štát oprávnene obmedziť právo na prevádzkovanie týchto hier na účely ochrany spotrebiteľov a verejného poriadku.

6.      Takáto právna úprava je spôsobilá dosiahnuť sledované ciele, ak umožní členskému štátu účinne usmerniť a kontrolovať organizovanie a prevádzkovanie týchto hier a ak pri konkrétnom uplatňovaní predmetnej právnej úpravy členský štát zjavne neprekročil medze svojej právomoci voľnej úvahy.

7.      Priznanie výhradného práva jedinému subjektu, kontrolovanému členským štátom, ktorý je založený na neziskové účely, môže predstavovať primerané opatrenie na dosiahnutie týchto cieľov.

8.      Takáto právna úprava nie je ako taká diskriminačná.

1 – Jazyk prednesu: francúzština.

2 – Pozri spojené veci Markus Stoß a i., C‑316/07, C‑358/07 až C‑360/07, C‑409/07 a C‑410/07, ako aj vec Nationale Loterij, C‑525/06 a Zeturf, C‑212/08, v štádiu prejednávania na Súdnom dvore.

3 – Ďalej len „Santa Casa“.

4 – Ďalej len „Bwin“.

5 – Ďalej len „Liga“.

6 – Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, s. 18; Mim. vyd. 13/021, s. 8; ďalej len „smernica 98/34“).

7 – Medzi hrami, ktoré našli archeológovia v egyptských hrobkách, boli najmä kocky, ktorých arabský názov „Azard“[al-zahr – neoficiálny preklad] tvorí pôvod slov „azzardo“ v taliančine, „azar“ v španielčine a „hasard“ vo francúzštine.

8 – V liste synovi Tiberiovi cisár Augustus písal, že hry by mali prestať a že on sám prehral 20 000 sesterciov (DAMALS: Würfeln, wetten, Karten spielen – Die Geschichte des Glücksspiels, apríl 2008, s. 13 a 19).

9 – EuroMillions sa uskutočnilo v Belgicku, Španielsku, Francúzsku, Írsku, Luxembursku, Rakúsku, Portugalsku a v Spojenom kráľovstve, ako aj vo Švajčiarsku.

10 – MARTIGNONI‑HUTIN, J.‑P., G.: Faites vos jeux, L’HARMATTAN: Logiques sociales, Paríž, 1993, s. 149.

11 – Podľa Štúdie hazardných hier v Európskej únii, ktorú uskutočnil švajčiarsky Inštitút porovnávacieho práva na žiadosť Komisie 14. júna 2006, štyri veľké kategórie hier, opísané vyššie, vyprodukovali v roku 2003 v 25 členských štátoch, teda aj vrátane 10 štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie 1.°mája 2004, hrubý zisk, pred odpočítaním vyplatených výhier, vo výške 51 500 miliónov eur (http://ec.europa.eu/internal_market/services/gambling_en.htm).

12 – V Belgicku napríklad v roku 2004 pracovalo na účet národnej lotérie 321 osôb, 709 osôb pracovalo v herniach v roku 2003, 8 220 pracovalo s prístrojmi na hazardné hry a 1 000 v belgických športových stávkach (PMU) (pozri Štúdiu hazardných hier v Európskej únii, už citované dielo, s. 1133, 1134, 1137 a 1139). V Nemecku Lotto a Totoblock zamestnávali zhruba 58 000 osôb; 4 700 ľudí pracovalo v herniach a zhruba 3 000 v hoteloch a reštauráciách, spojených s týmito zariadeniami (pozri Štúdiu hazardných hier v Európskej únii, už citované dielo, s. 1-203 a 1-206). V Spojenom kráľovstve bol počet osôb zamestnaných na plný úväzok v oblasti žrebovacích a hazardných hier odhadovaný v roku 2004 v 100 000 jednotkách (pozri Štúdiu hazardných hier v Európskej únii, už citované dielo, s. 1404).

13 – „Hráč podávajúci stávky v podstate nehrá pre víťazstvo…, hrá pre hru. Je to nekonečná špirála. Čím viac vyhráva, tým viac hrá, tým viac túži hrať. Ak prehrá, je to ďalším dôvodom pre hru, aby sa odškodnil“[voľný preklad] (pozri MARTIGNONI‑HUTIN, J.‑P., G.: citované dielo, s. 133). Problémy spojené s hrou boli predmetom rôznych vedeckých štúdií, najmä od deväťdesiatych rokov (pozri početné odkazy citované v 9. kapitole pod názvom „Problem gambling“ Štúdie hazardných hier v Európskej únii, citované dielo). Sociálny dosah žrebovacích a hazardných hier bol okrem toho predmetom výskumov a štúdií v mnohých členských štátoch. Tieto problémy si vyžiadali zavedenie služieb pomoci a starostlivosti, najmä smerom zameraným na pomoc kompulzívnym hráčom.

14 – V Ríme boli na začiatku II. storočia pred naším letopočtom prijaté opatrenia, ktoré zakazovali hry a ukladali hráčom pokuty a vyhnanstvo. V stredoveku cirkev nesúhlasila s hazardnými hrami. Obviňovali ich, že podporujú klamstvá, neveru, krádeže, bitky, vraždy, závislosť, lakomstvo a opilstvo. Mnohí vládcovia ich zakazovali v Anglicku, vo Francúzsku a v Svätej rímskej ríši nemeckej. V roku 1215 IV Lateránsky koncil zakázal všetky hry, s výnimkou šachu (DAMALS:, citované dielo., s. 25).

15 – V Belgicku, Dánsku, Nemecku, Grécku, Francúzsku, Írsku a na Cypre, v Luxembursku, v Holandsku, v Rakúsku, na Slovensku a vo Fínsku.

16 – V Belgicku, v Českej republike, v Dánsku, Nemecku, Estónsku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Litve, Lotyšsku, Luxembursku, Maďarsku, na Malte, v Holandsku, Rakúsku, Poľsku, Portugalsku, Slovinsku, Fínsku a v Spojenom kráľovstve.

17 – Ide o národné lotérie v Belgicku, Francúzsku, Írsku, na Cypre, v Luxembursku, na Malte, v Portugalsku a v Spojenom kráľovstve.

18 – Podľa Štúdie hazardných hier v Európskej únii, citovaného diela, sú herne zakázané v Írsku, na Cypre a v Spojenom kráľovstve; stávky u bookmakera sú zakázané vo Francúzsku, na Cypre, v Luxembursku a v Holandsku; rôzne členské štáty povoľujú prístroje na hazardné hry len vtedy, ak sa nachádzajú vo vnútri herní, atď.

19 – Priemerný podiel rodín s prístupom k internetu v 27 členských štátoch Únie sa zo 49 % v roku 2006 zvýšil na 54 % v roku 2007. Priemerný podiel rodín, ktoré môžu využívať širokopásmové pripojenie v týchto štátoch, a teda môžu sa pripojiť k ústredni, prispôsobenej na technológiu x DSL, ku káblovej sieti prispôsobenej na prevádzkovanie internetu alebo k iným širokopásmovým technológiám, vzrástol zo 14 % v roku 2004 na 23 % v roku 2005, na 30 % v roku 2006 a na 42 % v roku 2007 (pozri Výskum používania informačných a komunikačných technológií v podnikoch, Eurostat – Podiel rodín, ktoré majú k dispozícii širokopásmový prístup).

20 – Už je možné mať prístup k internetu prostredníctvom prenosného počítača a mobilného telefónu.

21 – Pokiaľ ide o on‑line stávky, v roku 2003 vytvorili v 25 členských štátoch, a teda aj vrátane 10 štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie od 1. mája 2004, hrubý zisk pred odpočítaním výhier vo výške 810 miliónov eur. Pokiaľ ide o lotérie, Camelot, hospodársky subjekt, ktorý prevádzkuje národnú lotériu v Spojenom kráľovstve uviedol, že objem transakcií uskutočnených prostredníctvom nových elektronických komunikačných prostriedkov sa zvýšil zo 17,8 miliónov eur v priebehu rokov 2003 až 2004 na 126,7 miliónov eur v priebehu rokov 2004 až 2005 (pozri Štúdiu hazardných hier v Európskej únii, citované dielo, s. 1406 a 1407). Pokiaľ ide o herne, belgická komisia pre hry zhodnotila, že v roku 2003 hralo on‑line 25 000 osôb, ktoré na tieto účely vynaložili 27 miliónov eur.

22 – Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399).

23 – Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, s. 36).

24 – Rozsudok z 11. septembra 2003, Anomar a i., C‑6/01, Zb. s. I‑8621, body 46 a 47.

25 – Rozsudok zo 6. novembra 2003, Gambelli a i., C‑243/01, Zb. s. I‑13031, bod 59.

26 – Rozsudky z 24. marca 1994, Schindler, C‑275/92, Zb. s. I‑1039, bod 60; z 21. septembra 1999, Läärä a i., C‑124/97, Zb. s. I‑6067, bod 13; z 21. októbra 1999, Zenatti, C‑67/98, Zb. s. I‑7289, bod 14, a Gambelli a i., už citovaný, bod 63.

27 – Rozsudok Schindler, už citovaný.

28 – Rozsudok Läärä a i., už citovaný.

29 – Rozsudok Zenatti, už citovaný.

30 – Rozsudok Anomar a i., už citovaný.

31 – V opačnom zmysle Súdny dvor rozhodol, že časopisy, ktoré ponúkajú čitateľom možnosť zúčastniť sa na hre s cenami, nemajú tieto dve vlastnosti (rozsudok z 26. júna 1997, Familiapress, C‑368/95, Zb. s. I‑3689, body 21 až 23).

32 – Rozsudok zo 6. marca 2007, Placanica a i., C‑338/04, C‑359/04 a C‑360/04, Zb. s. I‑1891, bod 46 a citovaná judikatúra.

33 – Rozsudok Gambelli a i., už citovaný, bod 61.

34 – Rozsudok Zenatti, už citovaný, bod 36.

35 – Rozsudok Gambelli a i., už citovaný, bod 63.

36 – Rozsudok Placanica a i., už citovaný, bod 48.

37 – Rozsudok z 26. októbra 2006, Komisia/Grécko, C‑65/05, Zb. s. I‑10341, bod 49.

38 – Rozsudky Schindler, už citovaný, bod 58, Läärä a i., už citovaný, bod 33, a Zenatti, už citovaný, bod 31.

39 – V citovanom rozsudku Schindler Súdny dvor pripustil, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska mohlo oprávnene zakázať na svojom území lotérie organizované vo veľkom rozsahu.

40 – Rozsudok Zenatti, už citovaný, bod 33.

41 – Pokiaľ ide o priznanie výhradného práva jedinému subjektu, pozri rozsudok Läärä a i., už citovaný, v súvislosti s fínskou právnou úpravou, ktorá priznáva výhradné právo na prevádzkovanie výherných prístrojov verejnoprávnemu združeniu kontrolovanému štátom. Pokiaľ ide o priznanie výhradných práv obmedzenému počtu hospodárskych subjektov, pozri už citované rozsudky Zenatti a Gambelli a i., v súvislosti s talianskou právnou úpravou týkajúcou sa stávok na výsledky športových podujatí alebo konských dostihov a citovaný rozsudok Anomar a i. v súvislosti s portugalským zákonom, ktorý podmieňuje kasínové hry režimom koncesií.

42 – Rozsudky Läärä a i., už citovaný, bod 37, a Zenatti, už citovaný, bod 35.

43 – Rozsudky Läärä a i., už citovaný, bod 36, a Zenatti, už citovaný, bod 34.

44 – Rozsudok Läärä a i., už citovaný, bod 39.

45 – Tamže, bod 40.

46 – Tamže, bod 41.

47 – Bod 30.

48 – Rozsudok Zenatti, už citovaný, bod 36.

49 – Tamže, bod 37.

50 – Rozsudok Gambelli a i., už citovaný, bod 67.

51 – Tamže, bod 69.

52 – Tamže, bod 74.

53 – Rozsudok Placanica a i., už citovaný, bod 55.

54 – Tamže, body 56 a 57.

55 – Tamže, bod 64.

56 – Diário da República I, vydanie A, č. 259 z 8. novembra 2003; ďalej len „zákonný dekrét č. 282/2003“.

57 – Diário da República I, č. 2777 z 2. decembra 1989, zákonný dekrét v znení zákonného dekrétu č. 10/95 z 19. januára 1995 (Diário da República I, vydanie A, č. 16 z 19. januára 1995).

58 – Zákonný dekrét v znení zmien a doplnkov bol opätovne uverejnený zákonným dekrétom č. 317/2002 z 27. decembra 2002 (Diário da República I, vydanie A, č. 299 z 29. decembra 2002).

59 – Pozri článok 1 zákonného dekrétu č. 412/93 z 21. decembra 1993.

60 – Pozri článok 1 ods. 1 zákonného dekrétu č. 314/94 z 23. decembra 1994.

61 – Pozri článok 1 ods. 1 zákonného dekrétu č. 225/98 zo 17. júla 1998.

62 – Pozri článok 1 ods. 1 zákonného dekrétu č. 210/2004 z 20. augusta 2004.

63 – V súčasnosti platný zákonný dekrét o prijatí stanov Santa Casa, v znení zákonného dekrétu č. 469/99 zo 6. novembra 1999.

64 – Pozri najmä rozsudok z 21. januára 2003, Bacardi‑Martini a Cellier des Dauphins, C‑318/00, Zb. s. I‑905, bod 40 a citovanú judikatúru.

65 – Tamže, bod 41 a citovaná judikatúra.

66 – Tamže, bod 42 a citovaná judikatúra.

67 – Rozsudok Placanica a i., už citovaný, bod 36.

68 – Rozsudky z 12. decembra 1990, SARPP, C‑241/89, Zb. s. I‑4695, bod 8, a Placanica a i., už citovaný, bod 36.

69 – Dánska vláda odkazuje na rozsudky z 30. apríla 1996, CIA Security International, C‑194/94, Zb. s. I‑2201, bod 25; z 8. marca 2001, van der Burg, C‑278/99, Zb. s. I‑2015, bod 20, a z 22. januára 2002, Canal Satélite Digital, C‑390/99, Zb. s. I‑607, bod 45.

70 – Pozri najmä rozsudok zo 7. novembra 2002, Bourrasse et Perchicot, C‑228/01 a C‑289/01, Zb. s. I‑10213, bod 33 a citovanú judikatúru.

71 – Pozri najmä rozsudky SARPP, už citovaný, bod 10 a nasl., ako aj z 12. októbra 2004, Wolff & Müller, C‑60/03, Zb. s. I‑9553, bod 24 a nasl.

72 – V tomto zmysle pozri rozsudok Gambelli a i., už citovaný, body 52 až 54.

73 – Smernica 83/189/EHS z 28. marca 1983, ktorou sa ustanovuje postup poskytovania informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 109, s. 8).

74 – Bod 25.

75 – Bod 20.

76 – Bod 45.

77 – Rozsudok CIA Security International, už citovaný, bod 40.

78 – Rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 61.

79 – Naopak, zákaz ustanovený v zákonnom dekréte č. 282/2003 šíriť reklamu na tieto hry uvádzaním loga na dresoch futbalistov a prostredníctvom reklamných panelov umiestnených na štadiónoch podľa môjho názoru nepredstavuje „technický predpis“ v zmysle smernice 98/34. Aj keď tento zákaz reklamy by sa mohol považovať za obmedzenie slobodného poskytovania služieb on‑line hier, táto okolnosť sama osebe nepredstavuje kritérium, uvedené v smernici 98/34 pri vymedzení vlastného rámca pôsobnosti (v tomto zmysle pozri rozsudok z 21. apríla 2005, Lindberg, C‑267/03, Zb. s. I‑3247, bod 51). Zákaz šíriť reklamu môže spôsobiť uzavretie trhu on‑line hier v štáte, kde sa uplatňuje, ale nezabraňuje poskytovaniu alebo používaniu služieb on‑line hier v zmysle článku 1 smernice 98/34 (rozsudok van der Burg, už citovaný, bod 20).

80 – Rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 60.

81 – Rozsudok CIA Security International, už citovaný, bod 44.

82 – Tamže, body 48 a 55.

83 – Ú. v. ES L 73, 1972, s. 14.

84 – Rozsudok z 23. septembra 2003, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑30/01, Zb. s. I‑9481, bod 59.

85 – V súvislosti s prevzatím smernice týkajúcej sa uznania odbornej kvalifikácie pozri rozsudok z 20. októbra 2005, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑505/04. Okrem toho, pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, pozri rozsudok zo 16.októbra 2003, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑489/01, Zb. s. I‑12037, v súvislosti s neprevzatím smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, s. 22; Mim. vyd. 06/002, s. 311) na území Gibraltáru.

86 – Rozsudok z 5. februára 1963, 26/62, Zb. s. 1.

87 – Rozsudok z 15. júla 1964, 6/64, Zb. s. 1141.

88 – Rozsudok z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629, body 24 a 26.

89 – Rozsudok z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C‑397/01 až C‑403/01, Zb. s. I‑8835, body 113 a 114, ako aj, pokiaľ ide o nedávne uplatňovanie, rozsudok z 24. júna 2008, Commune de Mesquer, C‑188/07, Zb. s. I‑4501, bod 84.

90 – Rozsudok zo 16. marca 2006, Kapferer, C‑234/04, Zb. s. I‑2585, bod 22.

91 – Rozsudok z 12. februára 2008, Kempter, C‑2/06, Zb. s. I‑411, bod 45.

92 – Rozsudok zo 7. júna 2007, van der Weerd a i., C‑222/05 až C‑225/05, Zb. s. I‑4233, bod 41.

93 – Rozsudok Kempter, už citovaný, bod 45.

94 – Rozsudok van Gend & Loos, už citovaný, s. 23.

95 – Rozsudok z 3. februára 1977, 52/76, Zb. s. 163, bod 26.

96 – Rozsudok z 30. septembra 2003, Köbler, C‑224/01, Zb. s. I‑10239, body 34 a35.

97 – Tamže, bod 59.

98 – Rozsudok z 9. decembra 2003, Komisia/Taliansko, C‑129/00, Zb. s. I‑14637, body 29 a 32.

99 – V tomto zmysle pozri rozsudok z 23. októbra 1997, Franzén, C‑189/95, Zb. s. I‑5909, bod 41.

100 – V tomto zmysle pozri rozsudok z 23 mája 2000, Sydhavnens Sten & Grus, C‑209/98, Zb. s. I‑3743, body 74 až 81.

101 – V tomto zmysle pozri rozsudok Gambelli a i., už citovaný, body 52 a 54.

102 – Pozri najmä rozsudok z 12. septembra 2006, Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, C‑196/04, Zb. s. I‑7995, bod 41.

103 – V tomto zmysle pozri rozsudok z 3. októbra 2006, Fidium Finanz, C‑452/04, Zb. s. I‑9521, bod 49.

104 – Rozsudok z 13. júla 2004, Komisia/Francúzsko, C‑262/02, Zb. s. I‑6569, bod 22.

105 – Rozsudok Gambelli a i., už citovaný, bod 54.

106 – Pozri najmä rozsudok z 5. júna 2007, Rosengren a i., C‑170/04, Zb. s. I‑4071, bod 50.

107 – Rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 47.

108 – Rozsudok Anomar a i., už citovaný, bod 73.

109 – Pozri judikatúru citovanú v bode 65 týchto návrhov.

110 – Pozri Štúdiu hazardných hier v Európskej únii, už citované dielo, s. 1450.

111 – Na pojednávaní portugalská vláda uviedla, že Bwin uplatňovala túto prax.

112 – Vec DS285.

113 – Vzhľadom na nebezpečenstvá pre verejný poriadok a nebezpečenstvá hier on‑line pre spotrebiteľov odvolací orgán WTO uviedol, že obmedzujúce opatrenia prijaté Spojenými štátmi americkými boli nevyhnutné na účely ochrany verejnej morálky a zachovania verejného poriadku (pozri správu odvolacieho orgánu WTO, Spojené štáty – Opatrenia týkajúce sa cezhraničného poskytovania hier a stávok, WT/DS285/AB/R, prijatú 7. apríla 2005, bod 327).

114 – Bod 37.

115 – Rozsudok Placanica a i., už citovaný, bod 55.

116 – Táto otázka je predmetom spojených vecí Markus Stoß a i., už citovaných.

117 – Rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 33.

118 – Podľa informácií uvedených v písomných pripomienkach Liga a Bwin, skupina Bwin zamestnáva zhruba 1 000 osôb a jej obrat predstavoval približne jednu miliardu eur. Každoročne ponúka svoje služby miliónom spotrebiteľom, pôsobí na viac ako 20 trhoch a v roku 2006 dosiahla celosvetový hrubý zisk (pred vyplatením výhier hráčom) 382 miliónov eur.

119 – Súdny dvor EZVO stanovil: „[i]n the Court’s view, it is reasonable to assume that a monopoly operator in the field of gaming machines subject to effective control by the competent public authorities will tend to accommodate legitimate concerns of fighting gambling addiction better than a commercial operator or organisations whose humanitarian or socially beneficial activities partly rely on revenues from gaming machines. Furthermore, it is plausible to assume that in principle the State can more easily control and direct a wholly State‑owned operator than private operators. Through its ownership role, the State has additional ways of influencing the behaviour of the operator besides public law regulations and surveillance“ (rozsudok Súdneho dvora EFTA zo 14. marca 2007, EFTA Surveillance Authority/Nórsko, E‑1/06, EFTA Court Report, s. 7, bod 51).

120 – Rozsudok Läärä a i., už citovaný, bod 28.